{"guid": "ussr:441c7848-c283-4c05-9d14-ee39416538e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 301/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 301/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/441c7848-c283-4c05-9d14-ee39416538e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 301/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, Ústav na výkon väzby\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Lukášom Polákom, advokátska kancelária, Hlavná 137, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6\nods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 14/2020 a jeho uznesením z 31. marca 2020\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája\n2020 doručená ústavná sťažnosť\nna výkon väzby\n\n,\n\n, Ústav\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 17\n\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c)\na čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\npostupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tpo 14/2020 a jeho uznesením z 31. marca 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 12. februára 2020 doručil Krajskej\nprokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“) žiadosť o prepustenie z väzby.\nOdôvodnil ju tým, že proti nemu vedené trestné stíhanie nie je postavené na relevantných\ndôkazoch, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaného\nskutku. Namietal ďalej, že deklarovaný väzobný dôvod je len formálny a nevyplýva\nzo žiadnych konkrétnych skutkových okolností, ktoré by vyplývali zo zákonne\nzabezpečených dôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise. Napokon poukázal\nna nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré aj napriek tomu, že ide o väzobnú\nvec, nepostupovali bez prieťahov a za 66 dní od uvalenia väzby nedokázali legitimizovať\ntrvanie väzobného stíhania.\n3. Uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n36 Tp 103/2019 z 9. marca 2020 bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu\nsťažnosť, v ktorej (okrem iného) namietal, že okresný súd neuviedol žiadne konkrétne\nskutočnosti opodstatňujúce jeho väzobné stíhanie. Namietal ďalej, že okresný súd „reálnu“\nobavu z pokračovania v trestnej činnosti odvodil výlučne a len z vysoko subjektívnych\ndomnienok a špekulácií. Tvrdil tiež, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými\nnámietkami, ktoré proti väzobnému stíhaniu uviedol sťažovateľ v žiadosti o prepustenie\nz väzby, ako aj v rámci informatívneho výsluchu. Napokon vytýkal aj absenciu\nproporcionálneho váženia skutočností svedčiacich pre väzbu a proti nej, ako aj to, že\nokresný súd zápisnične nezaprotokoloval sťažovateľovu výpoveď.\n5. Uznesením krajského súdu č. k. 3 Tpo 14/2020-568 z 31. marca 2020 bola\nsťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 36 Tp 103/2019\nz 9. marca 2020 zamietnutá ako nedôvodná podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku.\n\n2\n\n6. Podľa názoru sťažovateľa je postup všeobecných súdov v rozpore s aktuálnou\nrozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu\nk dĺžke konania a vo vzťahu k výkonu skutočnej súdnej ochrany garantovaných práv\nsťažovateľa. Uznesenia všeobecných súdov nie sú ústavne akceptovateľné, lebo väzba\nsťažovateľa je v celom rozsahu založená na abstraktnej úvahe a frázovitých vyjadreniach\nbez toho, aby sa vychádzalo z konkrétnych skutkových okolností, to všetko pri ignorovaní\nzásadných námietok sťažovateľa, s ktorými sa všeobecné súdy dostatočne nevysporiadali.\nVšeobecné súdy porušili smernicu Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/343\nz 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný\nna konaní pred súdom v trestnom konaní, a to tým, že sťažovateľa označili ako odsúdeného.\nObsah uznesení všeobecných súdov vytvára dojem, že nie orgány činné v trestnom konaní\nmusia preukázať opodstatnenosť trestného stíhania a dôvod preventívnej väzby, ale\nsťažovateľ má preukazovať svoju nevinu, ako aj dôvod, prečo nemá byť vo väzbe. Preto\nmožno hovoriť o aplikovaní prezumpcie viny.\n7. V súvislosti s dĺžkou rozhodovania všeobecných súdov o žiadosti o prepustenie\nz väzby sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho žiadosť bola prokurátorovi doručená 12. februára\n2020. Prokurátor doručil svoje zamietavé stanovisko k žiadosti spolu so spisovým\nmateriálom okresnému súdu 24. februára 2020. Výsluch sťažovateľa sa pred okresným\nsúdom konal 9. marca 2020. Po podaní sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu bol spis\ndoručený krajskému súdu 24. marca 2020. Krajský súd rozhodol o sťažnosti 31. marca\n2020. Z uvedeného podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že od podania žiadosti o prepustenie\nz väzby do právoplatného rozhodnutia uplynula lehota 48 dní. Sťažovateľ považuje\nza hodné zmienky aj to, že 1. apríla 2020 na dopyt jeho obhajcu asistentka senátu krajského\nsúdu 3 Tpo uviedla, že o sťažnosti nebolo rozhodnuté. Napriek tomu na druhý deň bola\nobhajcovi sťažovateľa doručená zápisnica z neverejného zasadnutia krajského súdu\nkonaného ešte 31. marca 2020.\n8. Vychádzajúc z judikatúry ESĽP v konkrétne označených prípadoch dospieva\nsťažovateľ k záveru, že dĺžka konania v rozsahu 48 dní nebola primeraná. Trvalo takmer\ndva týždne, kým sa spisový materiál dostal spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby\nna okresný súd, bezmála ďalšie dva týždne trvalo, kým okresný súd nariadil termín\n3\n\nvýsluchu sťažovateľa, po rozhodnutí okresného súdu prešli ďalšie dva týždne, kým bol\nspisový materiál predložený krajskému súdu sídliacemu v tom istom meste, a napokon ďalší\ntýždeň trvalo, kým krajský súd vo veci rozhodol.\n9. V súvislosti s odôvodnením uznesení všeobecných súdov sťažovateľ uvádza, že\nokresný súd potrebu izolácie sťažovateľa od spoločnosti odôvodnil použitím stereotypných\nformulácií. Vôbec sa nezaoberal skutočnosťami svedčiacimi proti väzobnému stíhaniu.\nStereotypne konštatoval, že páchanie trestnej činnosti predstavuje pre sťažovateľa zdroj\npríjmov na pokrývanie jeho životných potrieb. K tomuto konštatovaniu dospel len preto,\nlebo nevenoval nevyhnutnú pozornosť skutočnostiam obsiahnutým v žiadosti o prepustenie\nz väzby, resp. vo výsluchu sťažovateľa a v prednese jeho obhajcov. Rozhodnutie okresného\nsúdu je tak paušálnym, mechanickým a frázovitým väzobným uznesením, ktoré je čo sa\ntýka počtu strán rozsiahle, ale čo sa týka obsahu chudobné. Okresný súd používa doslovné\nvety z návrhu prokurátora na vzatie do väzby, resp. z jeho stanoviska k žiadosti\no prepustenie z väzby, ale aj z uznesenia krajského súdu z prvopočiatku väzby, to všetko\nbez vlastnej logickej úvahy, ktorá by reflektovala na skutočnosti uvedené v žiadosti\no prepustenie z väzby a v stanovisku sťažovateľa.\n10. Okresný súd potrebu väzby odôvodnil konštatovaním, že sťažovateľ by mohol\npokračovať v páchaní trestnej činnosti, lebo ako dlhoročný licencovaný predajca zbraní\npozná iných predajcov. Takéto konštatovanie nie je ústavne konformné a neobstojí, lebo mu\nchýba skutočný motív a pohnútka v pokračovaní v trestnej činnosti a navyše absentuje\nakékoľvek\n\nbezprostredne\n\nhroziace\n\nnebezpečenstvo.\n\nTakéto\n\nvymedzenie\n\ndôvodu\n\npreventívnej väzby je výlučne v rovine domnienky a nie je ústavne udržateľné. Európsky\nsúd pre ľudské práva pritom považoval za porušenie čl. 5 ods. 3 dohovoru prípad, keď\nsúdne rozhodnutie o preventívnej väzbe bolo odôvodnené iba krátkou štandardnou\nformuláciou, podľa ktorej obvinený by mohol pokračovať v trestnej činnosti (Sulaoja proti\nEstónsku). Na toto rozhodnutie ESĽP odkazuje aj ústavný súd vo viacerých nálezoch.\n11. Okresný súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že dôkazná situácia sa od\npočiatočného rozhodovania o väzbe žiadnym výrazným spôsobom nezmenila a neumocnila\ntak podozrenie voči sťažovateľovi. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že sťažovateľ\n\n4\n\npočas vyšetrovania navrhoval na svoju obhajobu vykonanie niekoľko desiatok dôkazov\nspôsobilých vyvrátiť mylnú interpretáciu zistených skutočností, no do dňa rozhodovania\no žiadosti o prepustenie z väzby nebolo vykonanie týchto dôkazov umožnené. Zo stanoviska\nprokurátora je pritom evidentné, že sa snaží ospravedlniť nečinnosť vyšetrovateľa, keď\nuvádza chronológiu vykonaných procesných úkonov. Paradoxne, ním uvádzané úkony len\nzvýrazňujú pasivitu vo vyšetrovaní. Postup orgánov činných v trestnom konaní bezpochyby\nvzbudzuje dôvodné podozrenie, že trestnému stíhaniu sa nevenuje náležitá pozornosť\na osobitná starostlivosť. Orgány činné v trestnom konaní za 106 dní (od vznesenia\nobvinenia do rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby) nevyprodukovali žiaden ďalší\nvýznamný dôvod, ktorý by posilnil podozrenie vo vzťahu k sťažovateľovi. Okresný súd\nvšak pasivitu orgánov činných v trestnom konaní prehliada, a tým ignoruje ústavné právo\nsťažovateľa byť vo väzbe len po nevyhnutnú dobu, ktorá je v korelácii s jeho právom\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n12. Navyše neboli produkované žiadne nové dôkazy, ktoré by zosilnili tvrdený\nväzobný dôvod prezentovaný v prvopočiatkoch rozhodovania o väzbe. Vo vyšetrovacom\nspise sa nenachádza žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývali konkrétne skutočnosti\nzdôvodňujúce preventívnu väzbu. Okresný súd bol povinný odôvodniť, či a do akej miery\nby prepustenie sťažovateľa zvyšovalo riziko naplnenia konania odôvodňujúceho\npreventívnu väzbu, a rovnako zhodnotiť, či intenzita zásahu do jeho osobnej slobody nie je\nneprimeraná k miere zvýšenia tohto rizika. Bolo teda potrebné vykonať test proporcionality\nväzby minimálne z pohľadu argumentov uplatnených sťažovateľom.\n13. Okresný súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že koncept vyšetrovacieho\nspisu predloženého súdu nemal očíslované všetky svoje strany. Nezaoberal sa ani tým, že\ndo vyšetrovacieho spisu nebol zažurnalizovaný obhajobou predložený významný dôkaz,\na to znalecký posudok Ing. Godočíka, v ktorom tento extrahoval metadáta z fotografií\nvyhotovených sťažovateľom. Do spisu neboli zažurnalizované ani obhajobné návrhy\nna vykonanie dokazovania. Okresný súd nereagoval ani na skutočnosť, že z 9233\nzachytených telefonátov a SMS správ bolo prepísaných iba takmer 100, čo znamená\nselektívne vyhodnotenie, čo je a čo nie je podstatné pre objektívne posúdenie veci.\nNezákonnou selekciou týchto záznamov telekomunikačnej prevádzky a zvýrazňovaním\n5\n\njednotlivých pasáží častí prepísaných záznamov sa podsúva tunelová interpretácia\nskutkového deja. Okresný súd sa nevysporiadal ani s tým, že obsah predloženého konceptu\nvyšetrovacieho spisu je tvorený aj množstvom úradných záznamov operatívnych\npracovníkov Policajného zboru, pričom tieto tvoria skoro polovicu celého jedného zväzku.\nPredloženie týchto úradných záznamov pritom determinuje nezákonný postup spočívajúci\nv podsúvaní orgánmi činnými v trestnom konaní vnímanej verzie priebehu skutkového deja.\nOkresný súd sa\n\nnezaoberal skutočnosťami, ktoré sťažovateľ\n\nv rámci výsluchu\n\nvyčerpávajúco uvádzal a ktoré preukázateľne negovali nesprávnu interpretáciu nepriamych\ndôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise.\n14. Nezákonnosť postupu okresného súdu zvýrazňuje aj fakt, že do zápisnice\no výsluchu sťažovateľa konanom 9. marca 2020 sa neuviedlo to najpodstatnejšie, teda jeho\nvýpoveď. Táto skutočnosť len zvýrazňuje prístup súdu k takému závažnému rozhodovaniu,\nakým rozhodovanie o väzbe bezpochyby je, a demonštruje necitlivé nazeranie na ústavné\npráva sťažovateľa.\n15. Sťažovateľ napadol uznesenie okresného súdu okrem iného z dôvodu, že\nzamietnutie jeho žiadosti o prepustenie z väzby nebolo založené na konkrétnych\nskutočnostiach odôvodňujúcich väzbu, keďže okresný súd odôvodnil preventívnu väzbu\nsťažovateľa iba jej zákonným znením a vysoko subjektívnymi a neodôvodnenými\ndomnienkami a názormi. S touto zásadnou námietkou sa krajský súd vôbec nevysporiadal,\npretože sa iba „plne stotožnil“ s dôvodmi uvedenými v uznesení okresného súdu. Rovnako\nako okresný súd neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by dôvod\npreventívnej väzby vyplynul, a neuviedol ani žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by takéto\nskutkové okolnosti mohli byť zistené. S námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa absencie\ndôvodného podozrenia zo spáchania stíhaného skutku, ako aj absencie samotného dôvodu\npreventívnej väzby (rozsiahlo popísanými a preukázanými v odôvodnení jeho sťažnosti) sa\nkrajský súd nevysporiadal, tieto odignoroval a vôbec sa k nim nevyjadril.\n16. Uznesenie krajského súdu o zamietnutí sťažnosti je formálne a evidentne v ňom\nabsentujú odpovede na viaceré a konkrétne námietky uvedené v sťažnosti. Krajský súd iba\nstručne uviedol, že aj on zistil existenciu dôvodu väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1\n\n6\n\npísm. c) Trestného poriadku, a doplnil, že v prípade prepustenia na slobodu by sťažovateľ\nmohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, keďže má kontakty na iných predajcov\nzbraní. Takéto konštatovanie je v príkrom rozpore s dôvodom väzby v zmysle ustanovenia\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, kde sa vyžaduje dôvodná obava s určitým stupňom\npravdepodobnosti, že obvinený bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti (nie teda, že by\nv páchaní trestnej činnosti mohol pokračovať). Z obsahu zápisnice o neverejnom zasadnutí\nkrajského súdu je zrejmé, že celkové rozhodovanie senátu trvalo 20 minút. Za tento čas sa\nsenát podľa zápisnice oboznámil so 17-stranovým uznesením okresného súdu, 17-stranovou\nzápisnicou o výsluchu sťažovateľa v spojení s jeho písomnou výpoveďou, so 7-stranovým\nodôvodnením sťažnosti a s nekonkretizovanou podstatnou časťou spisu. Senát krajského\nsúdu stihol počas 20 minút prečítať a relevantne posúdiť najmenej 41 strán a následne\npotom po porade prijať rozhodnutie. Uvedené okolnosti len zvýrazňujú to, že krajský súd sa\ndostatočne nezaoberal dôvodmi podanej sťažnosti a väzbu posúdil formálne, paušálne,\nautomaticky a bez starostlivého posúdenia veci a individuálnych okolností sťažovateľa.\nVzhľadom na odôvodnenie uznesení všeobecných súdov vyznieva väzba skôr ako\nprostriedok na získanie priznania sťažovateľa, resp. na uľahčenie trestného stíhania, nie teda\nako zákonný a ústavne konformný zabezpečovací inštitút.\n17. V súvislosti s väzobným dôvodom podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku sťažovateľ uvádza, že preventívna väzba je v jeho prípade odôvodnená\nlen paušálnou formuláciou, podľa ktorej v prípade prepustenia na slobodu by mohol\npokračovať v páchaní obdobnej trestnej činnosti. Z uznesení všeobecných súdov nie je\nzrejmé, z čoho plynie tento hypotetický dôvod preventívnej väzby. Uvedené nevyznieva\npresvedčivo v nadväznosti na viaceré skutočnosti a dôkazy, na ktoré sťažovateľ poukázal\nv žiadosti a v rámci výsluchu. Konštatovanie všeobecných súdov, podľa ktorého vzhľadom\nna svoje kontakty by sťažovateľ mohol pokračovať v trestnej činnosti, nemožno vnímať\ninak, ako fiktívny dôvod paušalizujúci väzobné stíhanie. Skutočnosť, že sa sťažovateľ pozná\nso zbrojármi a inými predajcami zbraní, sama osebe v materiálnom právnom štáte nemôže\nbyť podkladom pre taký vážny zásah do garantovaných práv, akým väzba bezpochyby je.\nUvedenému fiktívnemu dôvodu predsa chýba reálny základ a bezprostredne hroziace\nnebezpečenstvo. Navyše, sťažovateľ preukázal, že nemá žiaden skutočný dôvod pokračovať\n\n7\n\nv páchaní akejkoľvek trestnej činnosti, má svoj domov, rodinu, dve maloleté deti a prácu\nna píle (a tým zabezpečený legálny príjem, ktorý ďaleko prevyšuje všetky náklady\nnevyhnutné na chod domácnosti a živobytie jeho rodiny).\n18. K otázke nahradenia väzby miernejším opatrením sťažovateľ uvádza, že aj\nv tomto smere vykazujú uznesenia všeobecných súdov prvky formálnosti a nedostatočného\nodôvodnenia, lebo používajú výlučne frázovité vyjadrenia o jednotlivých prostriedkoch\nnahradenia väzby bez toho, aby nemožnosť ich aplikácie opreli o skutočné konkrétne\nokolnosti. Okresný súd sa k ponúkanej peňažnej záruke postavil kategoricky odmietavo,\nsťažovateľa v tejto skutočnosti ani len nevypočul a tento prostriedok nahradenia väzby en\nbloc odmietol. Toto pochybenie nenapravil ani krajský súd, a to napriek tomu, že to\nsťažovateľ v podanej sťažnosti namietal. Všeobecné súdy iba konštatovali, že nezistili\nžiadne výnimočné okolnosti pre nahradenie väzby. Nie je však zrejmé, akým spôsobom sa\nzaoberali možnosťou nahradenia väzby a ako skúmali existenciu výnimočných okolností.\n19. Je pravdou, že sťažovateľ je stíhaný za obzvlášť závažný zločin, kde väzbu\nmožno nahradiť len v tom prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Tieto\nvýnimočné okolnosti môžu spočívať tak v osobe eventuálneho páchateľa, v sociálnom\nprostredí, z ktorého pochádza, ako aj v osobitostiach daného prípadu, prípadne spôsobe jeho\nvyšetrovania, pričom je nevyhnutné brať do úvahy i „kvalitu“ ponúkanej náhrady. Ak bola\nvýslovne ponúknutá záruka, sľub sťažovateľa, ako aj žiadosť o monitorovanie jeho pohybu\ntechnickými prostriedkami, musia sa dôvody prijatia alebo neprijatia týchto prostriedkov\nnahrádzajúcich väzbu zodpovedne vyjadriť v odôvodnení uznesenia.\n20. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva Sťažovateľa\n\n, nar.:\n\nbytom:\n\n, trvale\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2020\nv konaní vedenom pod sp. zn.: 3Tpo/14/2020 v spojení s Uznesením Okresného súdu Žilina\nz 09. marca 2020 v konaní vedenom pod sp. zn.: 36Tp/103/2019 porušené boli.\n\n8\n\nII. Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3Tpo/14/2020 z 31. marca 2020\nzrušuje.\nIII. Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy prikazuje\nKrajskému súdu v Žiline prepustiť Sťažovateľa bezodkladne na slobodu.“\nII.\nSkutkový stav veci\n21. Zo zápisnice o výsluchu na okresnom súde vo veci sp. zn. 36 Tp 103/2019\nz 9. marca 2020 vyplýva, inter alia, že sťažovateľ uviedol:\n„Poučeniu som porozumel. V celom rozsahu zotrvávam na podanej žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu, ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných. Na začiatku sa\nchcem v krátkosti vyjadriť ku stanovisku smerovanému pre Europol zo dňa 12.02.2019,\nktoré dalo podnet pre začatie tohto trestného stíhania. Mám to pripravené v písomnej\npodobe, ktorú po skončení výsluchu doložím do spisu, nakoľko sa jedná o väčší rozsah\nv počte niekoľko rukou písaných strán.\nObvinený prednáša svoje stanovisko v súlade s jeho písomným vyhotovením, ktoré po\nskončení prednesu predložil súdu a toto bude založené do spisu ako súčasť zápisnice\no výsluchu.“\n22. Z predložených kópií z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že na s. 432 až 448 sa\nnachádza rukou písaná výpoveď začínajúca sa slovami: „Vážená pani sudkyňa“, pričom\nvýpoveď nie je podpísaná a nie je opatrená ani dátumom. K rukou písanému textu je\npripojený jeho prepis tlačeným písmom (pravdepodobne pomocou počítača) bez číslovania\nstrán, a to na nie celých 6 stranách.\n23. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 Tp 103/2019 z 9. marca 2020 vyplýva, že\nním bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, resp. o nahradenie väzby písomným\nsľubom, prípadne dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo peňažnou zárukou\nzamietnutá.\nPodľa konštatovania okresného súdu sťažovateľ bol uznesením okresného súdu\nsp. zn. 36 Tp 103/2019 z 9. decembra 2019 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.\n\n9\n\n3 Tpo 66/2019-305 zo 7. januára 2020 vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku s účinnosťou od 6. decembra 2019 o 4.55 h. Zároveň bola zamietnutá\nžiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby písomným sľubom, peňažnou zárukou, dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka a zárukou dôveryhodných osôb.\nPodľa ďalšieho konštatovania okresnému súdu bola 24. februára 2020 doručená\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a nahradenie väzby dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka, resp. peňažnou zárukou z 12. februára 2020, a to\nspoločne so zamietavým stanoviskom prokurátora z 21. februára 2020. V žiadosti\no prepustenie z väzby sťažovateľ uvádza:\n«... už pri rozhodovaní sudkyne pre prípravné konanie o jeho vzatí do väzby\nneexistovali a ak existovali, tak medzičasom pominuli, predovšetkým materiálne väzobné\npodmienky, pri ktorých absentuje dôvodnosť vedeného trestného stíhania a tiež len formálne\ndeklarovaný väzobný dôvod. K absencii dôvodnosti vedeného trestného stíhania obvinený\npoukazuje na to, že trestné stíhanie, ktoré je základnou podmienkou zákonnosti pozbavenia\njeho osobnej slobody, musí vychádzať z konkrétnych skutočností zistených z konkrétnych\ndôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom a nie z abstraktnej a zovšeobecňujúcej\núvahy. Obvinený v tomto smere poukazuje na odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia\nako aj uznesenia o jeho vzatí do väzby, kde dôvodnosť vedeného trestného stíhania voči\njeho osobe sa opiera výlučne o rad nepriamych dôkazov, ktoré boli navyše bez ich\nnáležitého posúdenia subjektívne interpretované, nesprávne posúdené a boli podkladom pre\ntvrdenú existenciu vedomostnej zložky nepriameho úmyslu, že vedel, že osoby\n\na\n\nreaktivujú zbrane kategórie D nakúpené prostredníctvom jeho obchodnej\nspoločnosti. Prijaté závery týkajúce sa vedomostnej zložky sú predčasné, nesprávne a v\npríkrom rozpore s objektívnou pravdou. Ďalej poukazuje na znenie pasáže z uznesenia o\nvznesení obvinenia, kde sa uvádza, že mal prekrývať skutočných nákupcov zbraní kategórie\nD falošnými identitami v tzv. záznamovej knihe. Takýto záver vyšetrovateľa nemá svoj\npodklad vo vykonaných dôkazoch a je v rozpore so skutočnosťou a formálnou logikou.\nVšetky osoby uvedené v záznamovej knihe, ktorú viedol v súlade s vyhláškou č. 555/2003 Z.\nz., sú osobami skutočnými, ktoré reálne prišli do priestorov jeho obchodnej spoločnosti a\nnakúpili a prevzali si flobertové zbrane. V záznamovej knihe uvádzal všetky údaje, ktoré\nmal, k čomu si navyše pri každej osobe vyhotovoval fotografiu jej dokladu totožnosti a\n\n10\n\npredmetné doklady zasielal príslušníkom SIS a Polície SR. Preto je nanajvýš absurdné\nkonštatovať, že mal falšovať identity nákupcov. Nemalo by logiku, aby v takomto prípade\nzasielal „falošné“ záznamové knihy príslušníkom Polície SR a SIS a tým prispieval k\nvlastnému usvedčeniu. Absurdné je to podľa obvineného o to viac, že ak by tam identitu\nosoby nákupcu neuvádzal vôbec, dopustil by sa len priestupku na úseku zbraní a streliva.\nV ďalšej časti žiadosti obvinený spochybňuje závery vyplývajúce zo záznamov\nzabezpečených z výstupov ITP vyhotovených pred začatím trestného stíhania, ako aj po jeho\nzačatí. Záznamy podľa obvineného nepredstavujú kompletný prepis výstupov ITP a teda\nnemôžu byť objektívnym a zákonným podkladom pre závery o dôvodnosti jeho stíhania.\nNavyše, časť týchto záznamov bola vyhotovovaná pred začatím trestného stíhania,\nza účelom získavania výlučne operatívnych informácií podľa zákona č. 166/2003 Z. z.,\nk čomu je podľa obvineného na mieste konštatovať nemožnosť použitia týchto záznamov ako\ndôkazu, nakoľko k nim do dnešného dňa nie je vyhotovený doslovný prepis a tiež je namieste\nkonštatovať nepoužiteľnosť častí týchto záznamov v prebiehajúcom trestnom konaní\ns odkazom na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odhliadnuc\nod uvedeného, obvinený k predmetným záznamom vyslovuje záver, že ich prepisy žiadnym\nspôsobom nedeterminujú existenciu jeho vedomosti o tom, že sa konkrétne osoby dopúšťali\nkonkrétneho trestného činu. Nie je mu preto známe, ako možno dospieť k záveru\no dôvodnosti vedeného trestného stíhania voči jeho osobe s odkazom na výstupy\nzo záznamov ITP. V ďalšej časti žiadosti spochybňuje výpovede osoby\n\n. K tomu\n\nuvádza, že jeho výsluch bol realizovaný v procesnom postavení zadržanej osoby, čo má\nnutne za následok jeho nepoužiteľnosť v trestnom stíhaní. Obsah tohto výsluchu je spleťou\nnesprávne interpretovaných skutočností, ktorých ozrejmenia sa domáha od rozhodnutia\no vzatí do väzby, čo mu vyšetrovateľ neumožňuje. Ďalej uvádza, že obvinený\npo vznesení obvinenia nevypovedal, k čomu zároveň dodáva, že pred sudkyňou pre\nprípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe uviedol, že si len myslí, že mal vedieť (obvinený)\no jeho protiprávnom konaní. Konštatuje, že to, že si niekto niečo myslí, nemôže byť\npodkladom na vyslovenie dôvodnosti vedeného trestného stíhania.\nObvinený uvádza, že o tom, ako spoluobvinení\n\na\n\nnaložia\n\nso zbraňami kategórie D, ktorých predaj podľa neho sprostredkovávali, mu nebolo do času\nzadržania známe. Obvinený k tomu ponúka tvrdenie, že je dôležité nepozerať sa\n\n11\n\nna predmetnú vec dnešnými očami, kedy je už zrejmé, akého konania sa\na\n\ndopúšťali, ale je potrebné sa na to pozerať tak, že čo si o nich mohol myslieť\n\nv čase, keď navštevovali jeho sklad. K tomuto uvádza, že v tom čase bol jediným konateľom\na spoločníkom obchodnej spoločnosti\n\n, s.r.o., ktorej bola vydaná zbrojná licencia\n\ntypu C, v zmysle ktorej bol okrem iného oprávnený nadobúdať a držať zbrane kategórie B,\nC, D, v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z., ako aj strelivo do týchto zbraní a podľa toho istého\nzákona mohla nadobúdať zbrane kategórie D do vlastníctva každá fyzická osoba staršia ako\n18 rokov, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, a to bez určenia\nmaximálneho počtu zbraní na jednu osobu. Zbrane kategórie D sú tak voľne predajné\nosobám, ktoré splnia podmienku veku a spôsobilosť na právne úkony. Ako držiteľ zbrojnej\nlicencie má povinnosť viesť evidenciu o predaji zbraní kategórie D v tzv. záznamovej knihe.\nOsoby\n\na\n\nprejavovali záujem sprostredkovať kúpu\n\nzbraní kategórie D. Zbrane, ktoré boli osobám prichádzajúcim v sprievode\nalebo\n\nodovzdané prostredníctvom jeho spoločnosti, boli\n\nriadne zakúpené a oficiálne prerobené na kategóriu D firmou\n\n-\n\n,\n\nktorá je držiteľom zbrojnej licencie typu A a B - vývoj, výroba zbraní a streliva a opravy,\núpravy, ničenie a znehodnocovanie zbraní a streliva. Osoby prichádzajúce v doprovode\na\n\nspĺňali podmienku veku a spôsobilosti na právne\n\núkony, a teda neexistoval žiadny legitímny dôvod nevydať im predmetné zbrane.\nĎalej argumentuje, že čo sa dôvodnosti vznesenia obvinenia aj podľa kvalifikovanej\nskutkovej podstaty týka, tak k tomuto sa vyšetrovateľ v uznesení o vznesení obvinenia\nnevyjadruje takmer vôbec. K dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu formou\norganizovanej skupiny sa vyšetrovateľ vyjadruje na str. 12 a 13 uznesenia, pričom uvádza\nvýlučne a len formálne frázy s konštatovaním, že spáchanie skutku organizovanou skupinou\nvyplýva zo zadovážených podkladov z vyšetrovacieho spisu. Aké podklady mal na mysli\nopäť nie je zrejmé a nie je zrejmé, z akých dôkazov vyplýva plánovitosť, organizovanosť\na koordinácia jeho ako člena organizovanej skupiny a najmä z čoho má vyplývať vedomosť\no ich protiprávnom konaní a rozdelení úloh\n\na\n\n. K dôvodom použitia\n\nkvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania sa vyšetrovateľ\nvyjadruje v minimálnej miere a to v poslednom odseku na str. 13 uznesenia, pričom v tejto\notázke odkazuje na rozhodnutie NS SR 5 Tdo/83/16 a zároveň dodáva, že presné vyčíslenie\n\n12\n\nmajetkového prospechu bude predmetom ďalšieho dokazovania. Pri trestnom čine\nskresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie ostalo vymedzenie škody\nvyšetrovateľom absolútne nepovšimnuté, a preto použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty\nostáva neodôvodnené a svojvoľné. Obvinený zastáva názor, že kvalifikácia skutkov bola\nzadefinovaná zámerne, s cieľom zvýšiť závažnosť spáchaných trestných činov a vymedziť\nich ako obzvlášť závažné zločiny z dôvodu, aby eventuálna možnosť nahradenia väzby bola\npodmienená výnimočnými okolnosťami. Preto mu nie je vôbec zrejmé, prečo väzobné súdy\npovažovali podozrenia zo spáchania trestných činov nedovoleného ozbrojovania\na skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie v rozsahu základnej, ako aj\nv rozsahu ich kvalifikovaných skutkových podstát, za dôvodné.\nV ďalšej časti svojej argumentácie uvádza, že je zarážajúce, že OČTK po rozhodnutí\nsúdu o jeho vzatí do väzby, do dňa podávania žiadosti, t. j. za 66 dní nevykonali žiaden\nrelevantný úkon, čím podľa obvineného nepostupovali v predmetnej väzobnej veci\nprednostne a urýchlene, čo samo osebe predstavuje dôvod na prepustenie jeho osoby\nna slobodu, pretože v prípade jeho ďalšieho zotrvania vo väzbe by došlo k porušeniu čl. 5\nods. 3, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR. K tomuto bodu poukazuje obvinený na celý rad rozhodnutí ESĽP, ako aj\nna rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu s konštatovaním, že dôvodné podozrenie\nzo spáchania trestného činu môže byť pre väzbu samo osebe len dočasným väzobným\ndôvodom. Pokiaľ má väzba trvať aj naďalej, musí k tomu jej základnému predpokladu\npristúpiť ďalší významný a dostatočný dôvod, resp. dôvody a kompetentné orgány musia\nnavyše vo väzobnej veci postupovať s osobitnou starostlivosťou.\nObvinený argumentuje, že OČTK zostávajú v jeho prípade naďalej pasívne\nv zisťovaní ďalších a významných dôvodov, ktoré by boli spôsobilé legitimizovať ďalšie\ntrvanie väzby. Poukazuje na to, že listami zo dňa 22.01.2020 a zo dňa 04.02.2020 požiadal\nvyšetrovateľa o vykonanie celkovo 23 dôkazov, ktoré hodnoverne vyvracajú domnienky\na špekulácie, na ktorých je postavené obvinenie voči jeho osobe. Vyšetrovateľ napriek jeho\nzákonnej povinnosti postupovať v jeho prípade prednostne a urýchlene, ním navrhnuté\ndôkazy nevykonal a k návrhom sa ani len nevyjadril. Obvinený preto zastáva názor, že jeho\nväzobné stíhanie sa javí skôr ako cieľ OČTK, ktoré vyvíjajú činnosť len do rozhodnutia\n\n13\n\nsúdu o jeho vzatí do väzby a následne, po rozhodnutí súdu, rezignujú na svoje povinnosti\na nevenujú väzobnej veci žiadnu pozornosť.\nK neexistencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. obvinený\nuvádza, že väzba je krajným prostriedkom a je najzávažnejším zásahom do základných\nľudských práv a slobôd, ku ktorému dochádza v dobe, kedy o vine obvineného nie je ešte\nprávoplatne rozhodnuté a naráža tým priamo na princíp prezumpcie neviny, a preto je\npozbavenie osobnej slobody ospravedlniteľné iba tam, kde je to absolútne nevyhnutné\na v súlade so zásadou proporcionality, primeranosti, fakultatívnosti a subsidiarity.\nObvinený je presvedčený, že v jeho prípade objektívne neexistuje žiadny dôvod, prečo by\ntrestné stíhanie nemohlo byť vedené bez jeho izolácie od spoločnosti. Skutočnosť, že sa\npredmetná trestná vec týka zbraní, neoprávňuje k tomu, aby prokurátor a súd materiálne\ndôvody väzby posudzoval abstraktnejšie a extenzívnejšie. Obvinený interpretuje, že v jeho\nprípade bola existencia dôvodu preventívnej väzby odôvodnená s odkazom na tvrdenie, že\nv prípade prepustenia na slobodu by mohol v trestnej činnosti pokračovať, keďže trestná\nčinnosť je podkladom pre zabezpečovanie finančných prostriedkov na uspokojovanie jeho\nživotných potrieb. Takéto tvrdenie nemá základ v žiadnych konkrétnych skutočnostiach,\nktoré by vzišli z doposiaľ zabezpečených dôkazov. Obvinený odmieta záver o tom, že by si\npotreboval zabezpečovať finančné prostriedky páchaním trestnej činnosti. Obvinený\npoukazom na čl. 17 Ústavy SR argumentuje, že zákonnosť väzby je determinovaná\nskutkovými okolnosťami a nie na základe abstraktných úvah. Majú byť skúmané dôvody\npre a proti väzbe.\nProti väzbe svedčí jeho doterajší život, jeho rodinné prostredie, ktoré nedáva ani\nminimálny predpoklad pre páchanie akejkoľvek trestnej činnosti, čo podrobne rozvádza\npoukazom na zamestnania jednotlivých členov rodiny, na svoj doposiaľ bezúhonný život\na svoju dlhoročnú prax v predaji zbraní prostredníctvom jeho spoločnosti na podklade\nplatne vydanej zákonnej licencie. Proti väzbe ďalej podľa neho svedčí súhrn všetkých\nvystavených faktúr spoločnosti\n\n, s.r.o., z ktorých je evidentné, že majoritná časť\n\npríjmov je tvorená jej drevospracujúcou činnosťou a nie predajom zbraní a streliva. K tomu\nobvinený bližšie poukazuje na súhrn súm zo 167 vystavených faktúr za drevospracujúcu\nčinnosť od októbra 2018 po záver roku 2019, kedy bolo fakturovaných 725.190,80 €,\nčo potom vyvracia domnienku, že trestná činnosť kladená mu za vinu je zdrojom\n\n14\n\nna uspokojovanie jeho životných potrieb. K tomu obvinený ďalej vyčíslil mesačné náklady,\nktoré potrebuje jeho rodina (772,50 €), z čoho časť hradí rodičovský príspevok, ktorý\npoberá jeho manželka (370,- €), a preto potrebuje mesačne zarobiť 402,50 €, čo ďaleko\npresahujú príjmy z jeho obchodnej spoločnosti len za jej drevospracujúcu časť. Je podľa\nobvineného preto absurdné a nelogické, prečo by si mal zabezpečovať príjem z trestnej\nčinnosti, keď všetky náklady na jeho živobytie a živobytie jeho rodiny, pokrývajú príjmy\nz legálnej činnosti. Obvinený ďalej poukazuje na objednávky na I. Q kalendárneho roka\n2020 v prospech jeho obchodnej spoločnosti vo výške 182.160,-€ s DPH. Proti väzbe tiež\nsvedčí to, že vykonal viaceré kroky, ktorými deklaruje, že sa nebude ďalej venovať predaju\nzbraní a streliva. Dňa 19.12.2019 zrušil seba ako zodpovednú osobu na zbrojnej licencii\nvydanej spoločnosti\n\n, s.r.o. a v rovnaký deň podal návrh na odvolanie z funkcie\n\nkonateľa obchodnej spoločnosti\n\n, s.r.o. Tiež sa chcel vzdať svojho obchodného\n\npodielu vo svojej obchodnej spoločnosti, čo mu bolo zabránené dozorujúcim prokurátorom,\nktorý odmietol povoliť podpis podkladov na prevod obchodného podielu s odôvodnením, že\ndo úvahy pripadá trest prepadnutia majetku. Týmto prevodom chcel preukázať, že\nso spoločnosťou\n\n, s.r.o. a eventuálnym predajom zbraní nebude naďalej majetkovo\n\nprepojený, čím by negoval dôvod preventívnej väzby. Obvinený poukazuje na rozhodnutie\nOR PZ v Liptovskom Mikuláši, odboru poriadkovej polície, oddelenia dokladov, zo dňa\n17.01.2020, ktorým mu bol zaistený zbrojný preukaz a tým pádom k dnešnému dňu\nneexistuje žiadna reálna možnosť pokračovania v obchodnej činnosti a nadobúdania alebo\npredaja akýchkoľvek zbraní, či už ním samotným alebo prostredníctvom jeho obchodnej\nspoločnosti. Proti väzbe svedčí aj to, že jeho životný štandard, ako aj štandard celej jeho\nrodiny, sa počas obdobia tvrdeného páchania stíhaného skutku žiadnym spôsobom\nnezmenil, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, čo len potvrdzuje, že z trestnej činnosti\nkladenej mu za vinu nemal žiaden nelegálny príjem. Proti väzbe svedčí, že v rozhodnom\nčase, aj počas celého podnikania, dlhodobo spolupracoval s OČTK. Naproti tomu\nv prospech väzby svedčí podľa obvineného len abstraktná úvaha a frázovité vyjadrenia bez\ntoho, aby táto úvaha a vyjadrenia vyplývali z konkrétnych skutkových okolností zistených\nzo zabezpečených dôkazov.\nZáverom obvinený dáva prísľub, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu sa\nbude v prvom rade venovať svojej rodine, výchove jeho maloletých detí a práci na píle a\n\n15\n\nzároveň bude v plnej miere súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní. Bude viesť riadny\nživot, tak ako ho viedol aj doposiaľ, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti a splní, a dodrží\nvšetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mu budú uložené. Zároveň súhlasí aj s\nmonitorovaním svojho pohybu za použitia technických prostriedkov.\nV samom závere, s poukazom na uvádzané dôvody, žiada obvinený, aby bol z väzby\nprepustený na slobodu, nakoľko pri jeho väzobnom stíhaní neexistujú materiálne väzobné\npodmienky. Alternatívne navrhuje nahradiť väzbu iným procesným prostriedkom, k čomu\ndodáva, že jeho otec\n\n,\n\n, trvale bytom\n\n, je pripravený zložiť za neho peňažnú záruku vo výške 50.000,- €,\nk čomu navrhuje osobu vypočuť.»\nPodľa názoru okresného súdu aj naďalej platí, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné\nstíhanie voči sťažovateľovi, boli skutočne spáchané, majú znaky v uznesení o vznesení\nobvinenia uvedených trestných činov a je dané dôvodné podozrenie, že skutky spáchal\nsťažovateľ. V danom štádiu konania je zo spáchania skutkov kladených mu za vinu\nusvedčovaný najmä na základe dôkazných prostriedkov z prípravného konania, v ktorých je\npremietnutá genéza vyšetrovaného prípadu konštatujúca mechanizmus a schému páchania\ntrestnej činnosti. Vyplýva z nej, že sťažovateľ mal byť aktívnym aktérom páchania tejto\ntrestnej činnosti, čo je zrejmé z doteraz zabezpečených dôkazov. Navyše, obvinený\npri výsluchu na okresnom súde podrobne popísal, ako jednotlivé obchody\nprebiehali, ale aj aktívnu účasť obidvoch spoluobvinených, pričom táto výpoveď\nvýznamným spôsobom podporuje zistenia orgánov činných v trestnom konaní prameniace\nz dôkazov tvoriacich súčasť vyšetrovacieho spisu. Výpoveď\n\nako obvineného\n\npred okresným súdom po náležitom poučení je plnohodnotnou použiteľnou výpoveďou.\nNavyše, obvinení\n\na\n\nuvádzajú, že do obchodnej spoločnosti\n\n,\n\ns. r. o., chodievali sami, prípadne aj vo dvojici a celý čas vymedzený v skutku zbrane\ndohadovali, resp. objednávali, vyplácali za ne finančnú hotovosť, preberali ich, no napriek\ntomu v záznamových knihách zbraní ich mená nefigurujú.\nNie je možné súhlasiť ani s tvrdením obhajoby, že by sa vyšetrovateľ podrobnejšie\nnezaoberal znakmi kvalifikovaných skutkových podstát stíhaných trestných činov.\nV uznesení o vznesení obvinenia sa v nadväznosti na hodnotené dôkazy rozoberajú úlohy\njednotlivých obvinených, ich koordinácia, plánovitosť a celá zistená súčinnosť zachytená\n\n16\n\npodľa pravidelne sa opakujúcej schémy. Čo sa týka rozsahu stíhaných trestných činov,\nvyšetrovateľ použil opatrnejšiu formuláciu „nie menej ako 133.000,- €“, súčasne ale\nv odôvodnení uznesenia uviedol jeden z možných prameňov rozsahu stíhaných trestných\nčinov, kde presnejšie uvádza sumu rozsahu skutku (spodná hranica rozsahu je 554 040 €),\na zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Tdo 83/2016 z 9. novembra 2017, ktoré podrobne rieši východiská pre určovanie rozsahu\nčinu, ktorý v tejto fáze násobne prekračuje sumu 133 000 €. Pri trestnom čine skresľovania\núdajov hospodárskej a obchodnej evidencie ostalo (ako dôrazne uvádza sťažovateľ)\nvymedzenie škody absolútne nepovšimnuté. Je to tak preto, lebo o škode ako kvalifikačnom\nznaku sa v ním správne určenej právnej kvalifikácii nehovorí, teda tento trestný čin sa\nnekvalifikuje podľa ods. 3 písm. a), ale podľa ods. 3 písm. c) Trestného zákona, čo je\ncelkom iný kvalifikačný znak nepojednávajúci ani o rozsahu činu, ani o výške škody,\na ktorého dôvodnosť vyplýva z kontextu konania sťažovateľa. V súvislosti s námietkami\nsťažovateľa, podľa ktorých sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil, a že išlo o legálnu\nobchodnú činnosť, treba poznamenať, že takéto tvrdenie nemá v dosiaľ zabezpečených\ndôkazoch dostatočnú oporu a treba ho považovať za predčasné. Naopak, dosiaľ zadovážené\ndôkazy dostatočne odôvodňujú podozrenie zo spáchania trestnej činnosti sťažovateľa.\nV tomto štádiu konania dôkazná situácia nemusí byť jednoznačná a bez akýchkoľvek\npochýb usvedčujúca sťažovateľa, pretože postačuje existencia dôvodného podozrenia, že sa\nsťažovateľ trestnej činnosti dopustil. Takéto podozrenie z doteraz zistených skutočností\nnepochybne vyplýva. Konštatovanie sťažovateľa, že v jeho prípade išlo len o legálny predaj\nzbraní bez akýchkoľvek ďalších úmyslov, nemá oporu v dosiaľ zadovážených dôkazoch, ale\npráve naopak, je podstatne spochybnené. Osobitne sa okresný súd zaoberal otázkou, či bol\nskutok spáchaný organizovanou skupinou, a dospel k záveru, že sa tak stalo. Vyplýva to\npredovšetkým z dosiaľ zadovážených podkladov z vyšetrovacieho spisu dokumentujúcich\nskutkovú schému spočívajúcu v spolčení viacerých osôb a v deľbe úloh medzi nimi\nvyznačujúcu sa plánovitosťou a koordinovanosťou. Jednotliví členovia skupiny plnili\nvopred dohodnuté úlohy, ako aj prípravu na úspešné spáchanie skutku. Každý z páchateľov\nmal nepochybne vedomosť o tom, aký skutok má byť spáchaný. Úlohou sťažovateľa ako\nkonateľa obchodnej spoločnosti\na\n\n, s. r. o., bolo na základe objednávok\n\npostupne nakupovať plne účinné palné zbrane od rôznych predajcov, tieto plne\n\n17\n\núčinné palné zbrane nechať prerobiť na zbrane s menšou účinnosťou typu flobert, pripraviť\nich v požadovaných množstvách na odkúpenie a následne prekryť nákupcov falošnými\nidentitami a falošnými dokladmi v povinne vedenej záznamovej knihe zbraní typu D, ako aj\nna vystavovaných faktúrach odberateľom, prijímať od nich len hotovostné platby a vytvárať\ntak opakovane týmto osobám podmienky na ďalšiu nelegálnu činnosť, ktorou je spätné\nprerábanie flobertových zbraní (tzv. ich reaktivácia) na plne účinné strelné zbrane. Uvedená\nčinnosť sťažovateľa je základnou činnosťou, bez ktorej by nebolo možné úspešne realizovať\ntrestnú činnosť celej skupiny.\n\nv roku 2018 až do 20. marca 2019 sám zadával\n\nsťažovateľovi objednávky na presný počet flobertových zbraní, ktoré následne za\nhotovostné platby odkupoval, pričom sťažovateľ mu umožnil prekrývať sa falošnou\nidentitou. Následne\n\nz pozadia sprostredkoval kontakt na obchodnú spoločnosť\n\n, s. r. o., pre\n\na odovzdal mu know-how v súvislosti s evidovaním sa pod\n\nfalošnou identitou.\n\npoužíval počas celého monitorovaného obdobia vozidlo, ktoré\n\npredtým používal na rovnakú činnosť\nnelegálnej\n\ndielne,\n\nv ktorej\n\n.\n\ndochádzalo\n\nk skladovaniu,\n\nzároveň zastrešoval chod\nprerábaniu\n\nnedovolených strelných zbraní. Zistenou úlohou ukrajinského občana\n\na hromadeniu\nbolo\n\npravidelne vstupovať na územie Slovenskej republiky, následne vykonávať objednávku\npresného množstva zbraní u sťažovateľa, vykonať hotovostný nákup a pod falošnou\nidentitou vyzdvihnúť zbrane a transportovať ich do presne zistenej nelegálnej dielne a tam\nosobne vykonať protizákonnú reaktiváciu flobertových zbraní, resp. na ňu dohliadať\na zabezpečovať následný vývoz a predaj do západnej Európy. S poukazom na uvedené bolo\npotrebné žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnuť.\nU sťažovateľa je naďalej daný dôvod väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Sťažovateľ nemá žiaden záznam v registri trestov. Išlo o zbrane,\npo ktorých je vzhľadom na opakovane nakupované množstvá na čiernom trhu neustály\ndopyt. Dokumentované množstvo reaktivovaných zbraní, pravidelnosť ich nákupov\na hromadenia oprávňuje konštatovať, že nešlo o jednorazový obchod sťažovateľa,\nku ktorému by sa dostal náhodou. Je stíhaný pre pravidelne sa opakujúcu trestnú činnosť\npozostávajúcu najmenej z 18 čiastkových skutkov spáchaných v priebehu viac ako jedného\nroka, pričom je zrejmé, že aj táto trestná činnosť znamená zdroj príjmov na pokrývanie\nživotných potrieb sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ toto konštatovanie vytýka, treba uviesť, že\n\n18\n\nzo spisu je zrejmé, že sťažovateľ mal príjem aj z legálneho podnikania, ale aj z podnikania,\npre ktoré je stíhaný. Uvedené bude nesporne predmetom ďalšieho dokazovania. Pravidelne\nsa opakujúca trestná činnosť páchaná po dobu viac ako jedného roka spolu s poznatkom, že\nide o osoby zorientované v obchode so zbraňami, podporuje dôvodnú obavu, že v prípade\nprepustenia sťažovateľa na slobodu bude v páchaní trestnej činnosti pokračovať. Väzobný\ndôvod sa tak opiera o konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva reálna obava z následkov\npredpokladaných ustanovením o preventívnej väzbe. Z obsahu spisu je zrejmé, že\nsťažovateľ sa opakovane dopúšťa pokračujúcej trestnej činnosti zameranej na získanie\nmajetkového prospechu pre účely zabezpečenia finančných prostriedkov na uspokojovanie\nsvojich potrieb. Dôsledky identifikovanej trestnej činnosti presahujú hranice Slovenskej\nrepubliky, keď reaktivované zbrane končili preukázateľne v dispozícii páchateľov rôznej\ntrestnej činnosti v rámci viacerých krajín západnej Európy, pričom pozornosť týchto krajín\nbola a stále je zameraná na slovenský trh so zbraňami typu flobert, ktorých pomerne\njednoduchá nedovolená reaktivácia na plne účinné strelné zbrane umožňuje ich následné\nvysokoziskové umiestňovanie na čiernom trhu v rámci Európskej únie. Možno konštatovať,\nže išlo o už zabehnutú trestnú činnosť. Spoluobvinení sťažovateľa mali dlhodobé kontakty\nna osoby na Ukrajine, ktoré od nich nakupovali prerobené zbrane. Vo vzťahu k vzdaniu sa\npozície štatutára v obchodnej spoločnosti\n\n, s. r. o., ako aj vo vzťahu k tomu, že\n\nsťažovateľ nie je držiteľom zbrojného preukazu, treba uviesť, že pre zadovažovanie\nflobertových zbraní v neobmedzených množstvách na ďalšiu nelegálnu činnosť s nimi nie\nsú uvedené predpoklady potrebné a, navyše, sťažovateľ má kontakty na iných predajcov\nzbraní. Skutočnosť, že sťažovateľ dosiaľ žil bezúhonným spôsobom života a má rodinné\nzázemie, nevylučuje opodstatnenosť jeho väzobného stíhania. Nie je stíhaný len pre\nojedinelé náhodné konanie, ale pre trestnú činnosť páchanú v priebehu dvoch rokov\nviacerými útokmi. Ani bezproblémové rodinné prostredie nemožno považovať za\ndostatočnú záruku, že sťažovateľ už nebude trestnú činnosť páchať (dopúšťal sa jej práve\npri existencii takýchto bezzávadových rodinných pomerov).\nS poukazom na charakter predmetnej trestnej veci zabezpečovacie inštitúty podľa\n§ 80 ods. 1, resp. podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku umožňujúce nahradiť väzbu\nmiernejším opatrením nie sú v tomto štádiu trestného stíhania dostatočným nástrojom,\nktorým by bolo možné dosiahnuť stav, aby sťažovateľ v prípade prepustenia na slobodu\n\n19\n\nnepokračoval v páchaní trestnej činnosti. Nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka je iným druhom preventívneho (zabezpečovacieho) opatrenia. Nejde\ntu o pravú „záruku“, keďže obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou\ndodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy pre seba alebo pre iné osoby. Podstatou\ndohľadu probačného a mediačného úradníka je v podstate to isté, čo je účelom väzby, len\nmiernejším spôsobom uloženia určitých obmedzení a zabezpečenia dohľadu nad ich\ndodržiavaním. Prepustenie sťažovateľa z väzby aj po zohľadnení účinkov dohľadu\nprobačného a mediačného úradníka by výrazne zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného\nstíhania pokračovaním v páchaní trestnej činnosti. Okresný súd tu znova poukazuje\nna okolnosti a rozsah páchania trestnej činnosti, ktoré smerujú za hranice Slovenskej\nrepubliky. Z rovnakých dôvodov by účel väzby nebol dosiahnutý ani písomným sľubom\nsťažovateľa, ktorý ostal len v rovine formálneho vyhlásenia, že povedie riadny život\na nedopustí sa žiadneho protiprávneho konania. Čo sa týka žiadosti o nahradenie väzby\npeňažnou zárukou, práve všetky skutočnosti dokumentujúce existenciu väzobného dôvodu\npodľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vylučujú úvahy o nahradení\nväzby peňažnou zárukou v akejkoľvek výške, pretože riziko pokračovania v páchaní trestnej\nčinnosti je príliš vysoké. Preto ani nebolo potrebné osobu ponúkajúcu peňažnú záruku\nza sťažovateľa vypočuť.\n24. Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Tpo 14/2020-568 z 31. marca 2020 vyplýva,\nže ním bola podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodná\nzamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n36 Tp 103/2019 z 9. marca 2020\nPodľa názoru krajského súdu dosiaľ zadovážené dôkazy opodstatňujú trestné stíhanie\nsťažovateľa. Nemožno sa stotožniť s jeho námietkami týkajúcimi sa nedôvodnosti trestného\nstíhania.\n\nDosiaľ\n\nzadovážené\n\ndôkazy\n\nneumožňujú\n\ndospieť\n\nk jednoznačnému\n\na nespochybniteľnému záveru, že sa sťažovateľ nedopustil trestnej činnosti (ako to\nnaznačuje v podanej sťažnosti). O jeho väzbe sa právoplatne rozhodlo 7. januára 2020\na o prepustenie z väzby požiadal 12. februára 2020. Je nepochybné, že od posledného\nrozhodnutia o väzbe uplynula pomerne krátka doba, počas ktorej vyšetrovateľ vykonával\ndokazovanie plynulo a bez prieťahov. Samotná skutočnosť, že v tomto období neboli\n\n20\n\nzabezpečené ďalšie dôkazy, ktoré by výrazne preukazovali páchanie trestnej činnosti práve\nním (ako na to poukazuje sťažovateľ), ešte neumožňuje automaticky konštatovať, že\npodozrenie vo vzťahu k nemu bolo rozptýlené. V tomto smere treba poukázať na dôkazy\nzabezpečené už pred vzatím sťažovateľa do väzby, ktoré doteraz neboli spochybnené takým\nspôsobom, na základe ktorého by bolo možné považovať trestné stíhanie za nedôvodné.\nOd vzatia do väzby sťažovateľa (teda od 9. decembra 2019) boli opakovane pribratí znalci,\nzabezpečili sa štyri znalecké posudky, odobral sa biologický materiál u obvinených,\nprepisujú sa telefonické hovory a SMS správy, vykonala sa obhliadka motorového vozidla,\nzabezpečili sa preklady posudkov z cudziny a vypracovali sa žiadosti bankovým inštitúciám\n(v počte 47). Ide o rozsiahlu trestnú činnosť páchanú dlhodobo sofistikovaným spôsobom,\na preto neobstojí tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého podozrenie voči nemu stráca na sile.\nUž zabezpečené dôkazy svedčiace v jeho neprospech neboli dosiaľ spochybnené, resp.\nvyvrátené takým spôsobom, ktorý by opodstatňoval záver o nedôvodnosti trestného stíhania\nsťažovateľa.\nPokiaľ sťažovateľ namieta konštatovanie okresného súdu, podľa ktorého trestná\nčinnosť mala predstavovať zdroj jeho príjmov na pokrývanie životných potrieb, treba\npoznamenať, že na túto skutočnosť reagoval krajský súd už v uznesení zo 7. januára 2020,\nv ktorom konštatoval, že podľa obsahu spisu sťažovateľ má nepochybne aj príjem\nz legálneho podnikania, pričom rozsah jeho prípadného profitovania z trestnej činnosti bude\nvecou ďalšieho dokazovania.\nAni kroky, ktoré sťažovateľ podnikol na prerušenie akýchkoľvek činností súvisiacich\ns predajom, resp. držbou zbraní, opodstatnenosť jeho trestného stíhania nespochybňujú.\nSťažovateľ je osobou s bohatými poznatkami týkajúcimi sa manipulácie a obchodovania\nso zbraňami a podľa dosiaľ zadovážených dôkazov má rozsiahle kontakty na iných\npredajcov zbraní, resp. na osoby zaoberajúce sa úpravou zbraní. Preto ani skutočnosť, že sa\nsám vzdal podnikania so zbraňami a bol mu zaistený zbrojný preukaz, nevylučuje možnosť\nkontaktovať sa na jemu známe osoby zaoberajúce sa obchodovaním so zbraňami.\nVzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa mal sťažovateľ dopúšťať opakovanými\nútokmi v priebehu dvoch rokov, ako aj vzhľadom na rozsah tejto trestnej činnosti existuje\nv súčasnom štádiu konania opodstatnená obava, že by v prípade prepustenia na slobodu\nmohol v páchaní obdobnej trestnej činnosti pokračovať. Preto je potrebné stotožniť sa\n\n21\n\nso záverom okresného súdu o opodstatnenosti väzobného trestného stíhania sťažovateľa aj\nv súčasnom štádiu konania, lebo doteraz zistené skutočnosti nepochybne umožňujú dospieť\nk záveru o dôvodnej obave z pokračovania v páchaní obdobnej trestnej činnosti v prípade\nprepustenia sťažovateľa z väzby. Preukázateľne existujú podmienky, ktoré by mu páchanie\ntakejto trestnej činnosti bez ťažkostí umožňovali.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa, že vyšetrovateľ nevykonal žiaden z ním\nnavrhnutých dôkazov, treba uviesť, že sťažovateľ ako obvinený má právo navrhnúť dôkazy\nvo svoj prospech, avšak je výlučne vecou vyšetrovateľa, resp. prokurátora, ktoré dôkazy,\nv akom rozsahu a v akom poradí budú vykonané. Len skutočnosť, že vyšetrovateľ nezačal\nprednostne vykonávať dôkazy vykonané sťažovateľom, nemožno považovať za porušenie\npráva na obhajobu. Krajskému súdu (ale ani okresnému súdu) neprináleží v prípravnom\nkonaní usmerňovať vyšetrovateľa, ktoré dôkazy, v akom rozsahu a v akom poradí má\nvykonávať. Je výlučne vecou vyšetrovateľa, aký spôsob a rozsah dokazovania v prípravnom\nkonaní zvolí.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa o nedostatočnom vysvetlení otázky, do akej miery\nby jeho prepustenie na slobodu zvyšovalo riziko naplnenia konania odôvodňujúceho väzbu,\ntreba uviesť, že sťažovateľ je osobou s rozsiahlymi stykmi na predajcov, resp. výrobcov\nzbraní, prípadne na osoby zaoberajúce sa úpravou zbrane. Táto skutočnosť odzrkadľuje aj\nrozsah a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný. Práve takéto postavenie\nsťažovateľa s poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, by riziko\nz pokračovania v páchaní obdobnej trestnej činnosti výrazne zvýšilo.\nNie celkom podstatná je námietka sťažovateľa, podľa ktorej znalecký posudok Ing.\nGodočíka nie je zažurnalizovaný. Samotná táto skutočnosť, pokiaľ je znalecký posudok\nsúčasťou vyšetrovacieho spisu, nemá podstatný vplyv na posudzovanie zákonnosti väzby\nsťažovateľa. Zároveň je však nesporné, že každý dôkaz nachádzajúci sa v spise musí byť\nriadne zažurnalizovaný.\nNeopodstatnená je aj námietka, podľa ktorej z doterajších 9233 telefonátov a SMS\nspráv bola prepísaná len malá časť. Rozsiahlosť týchto správ a telefonátov si nesporne\nvyžaduje určité časové obdobie a aj v tomto smere je vecou predovšetkým prokurátorského\ndozoru, aby sa v súvislosti so zabezpečovaním tohto dôkazu zachoval zákonný postup.\n\n22\n\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že do zápisnice o jeho výsluchu na okresnom súde\n9. marca 2020 nebola uvedená jeho písomná výpoveď (táto bola len priložená k zápisnici),\ntakýto postup nemožno považovať za nezákonný a už vôbec nie za taký, ktorý by\nobmedzoval právo sťažovateľa na obhajobu. Zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa\nz 9. marca 2020 jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ v rámci svojej výpovede uviedol, že ju\nmá pripravenú v písomnej podobe a túto potom pred okresným súdom predniesol s tým, že\npísomné vyhotovenie sa založí do spisu ako súčasť zápisnice o výsluchu (čo sa aj stalo).\nZo spisu vyplýva, že písomná výpoveď sťažovateľa na č. l. 432 – 446 je skutočne pripojená\nk zápisnici o výsluchu sťažovateľa a tvorí jej súčasť. Za takýchto okolností je\nneopodstatnené, ale najmä nadbytočné, aby sa toto písomné vyjadrenie aj doslovne\nprepisovalo do zápisnice o výsluchu. Preto postup okresného súdu ani v tomto smere\nnepovažuje krajský súd za odporujúci zákonu s následkom porušenia práva sťažovateľa\nna obhajobu.\nČo sa týka dĺžky konania pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby, treba uviesť, že ani v tomto smere nebolo zistené také pochybenie orgánov\nprípravného konania, resp. okresného súdu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať,\nže sa nepostupovalo v súlade so zákonom, teda že by o žiadosti sťažovateľa nebolo\nrozhodnuté v primeranej lehote, resp. neodkladne. Žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby bola prokurátorovi doručená 12. februára 2020. Dňa 20. februára 2020 bolo\ndoručené doplnenie žiadosti s listinnými prílohami v počte 19 strán. Prokurátor doručil\nspisový materiál spolu s vlastným zamietavým stanoviskom okresnému súdu 24. februára\n2020. Výsluch sťažovateľa pred okresným súdom sa konal 9. marca 2020 a súčasne bolo\no jeho žiadosti rozhodnuté. Po doručení uznesenia okresného súdu procesným stranám bol\nspis predložený krajskému súdu 24. marca 2020, ktorý o sťažnosti rozhodol 31. marca 2020.\nPreto v postupe orgánov prípravného konania, ale ani v postupe okresného súdu neboli\nzistené prieťahy, resp. taká pomalosť, ktorá by odporovala požiadavke vybaviť žiadosť\nurýchlene a bez meškania. S prihliadnutím aj na rozhodnutia ESĽP (na ktoré poukazoval aj\nsťažovateľ) treba dospieť k záveru, že vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu,\ncharakter trestnej činnosti a na fakt, že ide o skupinovú vec, lehoty konania na jednotlivých\nstupňoch všeobecných súdov nepresiahli ani u jedného z nich dobu jedného mesiaca, a sú\npreto primerané.\n\n23\n\nPokiaľ sťažovateľ namietal arbitrárnosť odôvodnenia uznesenia okresného súdu,\ntreba uviesť, že ani táto námietka nie je dôvodná. Okresný súd odôvodnil svoje výroky\nzrozumiteľne, a pokiaľ pritom použil pasáže z predchádzajúcich rozhodnutí o väzbe\nsťažovateľa, resp. z vyjadrení alebo návrhov prokurátora, nemožno takýto postup\npovažovať za nezákonný, resp. arbitrárny len preto, že sa okresný súd stotožnil s väzobnou\nargumentáciou prokurátora, resp. krajského súdu. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu\nje zrejmé, prečo považuje väzobné stíhanie sťažovateľa aj v súčasnej dobe za opodstatnené\na prečo väzbu sťažovateľa nenahradil navrhovanými inštitútmi.\nPokiaľ ide o záruky ponúknuté sťažovateľom na nahradenie jeho väzby, nemožno ich\npovažovať za dostatočné, a to tým viac, že sťažovateľ je stíhaný pre obzvlášť závažný\nzločin, v dôsledku čoho k nahradeniu väzby môže dôjsť len pri existencii výnimočných\nokolností prípadu. Takéto okolnosti krajský súd nezistil. Už vo svojom predchádzajúcom\nuznesení konštatoval, že len samotné bezzávadové rodinné prostredie, resp. skutočnosť, že\nsa sťažovateľ stará o dve maloleté deti, nie sú takými okolnosťami, ktoré by bolo možné\npovažovať za výnimočné. Za takú nemožno považovať ani pozitívnu správu o správaní\nsťažovateľa v mieste bydliska, stanovisko Športového streleckého klubu, ale ani fakt, že\nsťažovateľ splnil podmienky pre účasť na znaleckých skúškach. Keďže právna kvalifikácia\nskutkov zodpovedá doterajšej dôkaznej situácii, je potrebné dôsledne posudzovať možnosti\nnahradenia väzby sťažovateľa, ktorý je stíhaný pre obzvlášť závažné zločiny.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n25. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n26. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na\n24\n\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n27. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n28. V podanej ústavnej sťažnosti možno identifikovať viacero skupín námietok.\n29. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že proti nemu vedené trestné stíhanie nie je\npostavené na relevantných dôkazoch, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodné podozrenie\nzo spáchania stíhaného skutku, a že deklarovaný väzobný dôvod [ustanovenie § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku] je len formálny a nevyplýva zo žiadnych konkrétnych\nskutkových okolností, ktoré by vychádzali zo zákonne zabezpečených dôkazov\nvo vyšetrovacom spise. Napokon poukazuje na nečinnosť orgánov trestného konania, ktoré\nnepostupujú bez prieťahov a za 66 dní od uvalenia väzby nedokázali legitimizovať trvanie\nväzobného stíhania. Inými slovami, podľa názoru sťažovateľa vo vyšetrovaní sa\nnepostupuje s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, hoci ide o väzobnú vec (pozri bod 2).\n30. Ďalej sťažovateľ namieta porušenie princípu prezumpcie neviny, keďže bol\noznačený ako odsúdený a obsah uznesení všeobecných súdov vytvára dojem, že nie orgány\nčinné v trestnom konaní musia preukázať opodstatnenosť trestného stíhania a dôvod\n\n25\n\npreventívnej väzby, ale sťažovateľ má preukazovať svoju nevinu, ako aj dôvod, prečo nemá\nbyť vo väzbe (pozri bod 6).\n31. Okresný súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že koncept vyšetrovacieho\nspisu predloženého súdu nemal očíslované všetky strany, nezaoberal sa ani tým, že\nobhajobou predložený znalecký posudok, ako aj návrhy na vykonanie dokazovania neboli\nzažurnalizované, nereagoval na to, že z 9233 zachytených telefonátov a SMS správ bolo\nprepísaných iba takmer 100 (čo znamená selektívne vyhodnocovanie týchto dôkazov),\npredložený koncept vyšetrovacieho spisu obsahuje množstvo úradných záznamov\noperatívnych pracovníkov polície v rozsahu celého jedného zväzku, čím sa podsúva\norgánmi činnými v trestnom konaní vnímaná verzia priebehu skutkového deja, nezaoberal\nsa skutočnosťami vyčerpávajúco uvádzanými sťažovateľom v rámci výsluchu a napokon\nnezákonnosť postupu okresného súdu zvýrazňuje aj fakt, že do zápisnice o výsluchu\nsťažovateľa konanom 9. marca 2020 sa neuviedlo to najpodstatnejšie, teda jeho výpoveď\n(pozri bod 6 a 7).\n32. Argumentácia všeobecných súdov k otázke nahradenia väzby miernejším\nopatrením je formálna a nedostatočná, používa frázovité vyjadrenia bez toho, aby boli\nopreté o skutočné konkrétne okolnosti. Všeobecné súdy iba konštatovali, že žiadne\nvýnimočné okolnosti pre nahradenie väzby nezistili (pozri bod 18).\n33. Napokon sťažovateľ namieta dĺžku rozhodovania všeobecných súdov o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby s tým, že proces trval celkom 48 dní, čo považuje\nza porušenie jeho označených práv podľa ústavy a dohovoru (pozri bod 7).\n34. Ústavný súd ešte predtým, ako by prikročil k hodnoteniu jednotlivých už\nuvedených námietok sťažovateľa, považuje za potrebné poukázať na určité osobitosti\npodanej ústavnej sťažnosti.\n35. Predovšetkým treba uviesť, že z podanej ústavnej sťažnosti nevyplývajú niektoré\nnajzákladnejšie údaje (napr. akých skutkov, resp. trestných činov sa trestné stíhanie vedené\nvoči sťažovateľovi týka, ktorými rozhodnutiami všeobecných súdov a kedy bol sťažovateľ\n\n26\n\nvzatý do väzby). Tieto chýbajúce údaje si ústavný súd ozrejmil z obsahu odôvodnenia\nuznesenia okresného súdu (pozri bod 23).\n36. Ďalej je podstatné, že hoci sťažovateľ tak na titulnej strane ústavnej sťažnosti,\nako aj na jej druhej strane tvrdí, že došlo, inter alia, aj k porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru,\nv návrhu nálezu (petite ústavnej sťažnosti) na s. 12 v rozpore s tým sa vyslovenia porušenia\nčl. 5 ods. 4 dohovoru už nedomáha. Z pohľadu ústavného súdu je v takejto situácii\npodstatné požadované znenie nálezu (petitu), z ktorého bude ústavný súd aj v tomto prípade\nvychádzať.\n37. Napokon treba poznamenať, že sťažovateľ podľa vlastného tvrdenia predložil\nspolu s ústavnou sťažnosťou ako jeden z viacerých listinných dôkazov žiadosť o prepustenie\nz väzby z 12. februára 2020 adresovanú prokurátorovi (pozri s. 3 ods. 9 ústavnej sťažnosti).\nV skutočnosti však bola ústavnému súdu predložená žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby z 29. apríla 2020, ktorá bola toho istého dňa doručená prokurátorovi osobne\ndo podateľne. Ide teda celkom zrejme o žiadosť, ktorú sťažovateľ podal potom, ako jeho\nskoršia žiadosť z 12. februára 2020 (ktorá je predmetom tohto konania) bola právoplatne\nzamietnutá. Podľa všetkého sa tak stalo omylom, resp. nedopatrením. Ústavný súd preto\nvychádzal z obsahu žiadosti o prepustenie z väzby z 12. februára 2020 v znení, ako je toto\nzhrnuté v uznesení okresného súdu sp. zn. 36 Tp 103/2019 z 9. marca 2020 (pozri bod 23\nv časti písanej kurzívou), keďže správnosť zhrnutia obsahu žiadosti v tomto uznesení\nsťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti nenamietal.\n38. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n39. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\n\n27\n\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n40. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n41. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru oprávňuje zatknúť a uväzniť osobu iba\nna základe existencie dôvodného podozrenia, že zatknutá osoba spáchala trestný čin, pričom\ntrvanie takéhoto podozrenia je podmienkou sine qua non zákonnosti držania osoby\nvo väzbe. Naproti tomu z čl. 5 ods. 3 dohovoru nepochybne vyplýva, že trvanie podozrenia\npo určitom čase už nestačí na odôvodnenie ďalšej existencie väzby, pretože súd musí zistiť\niné dôvody opodstatňujúce ďalšie trvanie väzby (Stögmüller proti Rakúsku, Letellier proti\nFrancúzsku). Takýmito ďalšími dôvodmi môžu byť hrozba dokončenia trestného činu\nnachádzajúceho sa v štádiu pokusu, nebezpečenstvo opakovania trestného činu alebo\npokračovania v ňom, zabránenie v úteku po spáchaní trestného činu, ovplyvňovanie\nvyšetrovania.\n42. Konštrukcia dôvodov väzby v slovenskom Trestnom poriadku je iná (pre\nobvineného priaznivejšia) ako podľa dohovoru, lebo už pri počiatočnom pozbavení slobody\n\n28\n\nvyžaduje kumuláciu dôvodného podozrenia s niektorým z dôvodov väzby uvedených\nv ustanovení § 71 ods. 1 Trestného poriadku.\n43. Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že podľa slovenského práva v prípade vzatia\ndo väzby musia byť splnené štyri podmienky. Po formálnej stránke musí existovať\nuznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia dôvodného\npodozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie. Ďalej tento skutok musí\nvykazovať znaky niektorého trestného činu. Napokon musí existovať niektorý z väzobných\ndôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku.\n44. Skutočnosť, že tu boli dôvody väzby po celú dobu jej trvania, však sama osebe\nv prípade ďalšieho trvania väzby nestačí pre záver, že obvinený bol súdený v primeranej\nlehote, ak väzba trvala neprimerane dlho. Primeranosť lehoty sa tu posudzuje podľa\nrovnakých kritérií ako primeranosť lehoty konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. podľa\npovahy veci, správania strán a správania orgánov štátu. Primeranosť lehoty sa pritom\nposudzuje prísnejšie ako v prípade čl. 6 ods. 1 dohovoru a vyžaduje sa, aby orgány činné\nv trestnom konaní, ako aj všeobecné súdy postupovali vo väzobných veciach vo veci samej\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením (Tomasi proti Francúzsku, Abdoella proti\nHolandsku).\n45. Možno urobiť záver, že podľa slovenského práva v prípade ďalšieho trvania\nväzby musí byť splnených päť podmienok. Po formálnej stránke musí existovať uznesenie\no vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia dôvodného podozrenia\nzo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie. Ďalej tento skutok musí vykazovať\nznaky niektorého trestného činu. Musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa\nustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Napokon, vo veci samej sa musí postupovať\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\n46. Podozrenie zo spáchania trestného činu musí byť dôvodné. Odôvodnenosť\npodozrenia, na ktorom sa musí zakladať vzatie do väzby, je základným prvkom ochrany\nposkytovanej čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru pred svojvoľným pozbavením slobody.\n\n29\n\nExistencia dôvodného podozrenia predpokladá existenciu skutočností alebo dôkazov\nspôsobilých presvedčiť objektívneho pozorovateľa, že obvinený mohol spáchať trestný čin.\nZávisí však od všetkých okolností prípadu, či podozrenie je dôvodné. Pritom nepostačuje\nsubjektívne hľadisko úprimného presvedčenia orgánu trestného stíhania o existencii\npodozrenia, ale vyžadujú sa aj sa objektívne skutočnosti a dôkazy o dôvodnosti podozrenia,\nktoré musí doložiť štát. Z povahy veci však zároveň vyplýva, že stupeň podozrenia nemôže\nbyť taký vysoký, aký sa vyžaduje pre obvinenie alebo pre obžalobu (Murray proti\nSpojenému kráľovstvu). Obdobné úvahy sa vzťahujú aj na existenciu niektorého\nz väzobných dôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku.\n47. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa uvedeným v bode 29, resp. 2 treba uviesť, že\npodľa názoru ústavného súdu možno v danom prípade odôvodnenie uznesení všeobecných\nsúdov o zamietnutí návrhu sťažovateľa na prepustenie z väzby [tak vo vzťahu k existencii\ndôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu, ako aj vo vzťahu k existencii obavy\nz pokračovania v trestnej činnosti v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku] považovať v tomto štádiu za dostatočné a presvedčivé. Konkrétne skutočnosti,\nna ktoré všeobecné súdy veľmi podrobne poukazujú (a ktoré vyplývajú z konkrétne\noznačených a už zabezpečených dôkazov), umožňujú dospieť tak k záveru o existencii\ndôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu sťažovateľom, ako aj o existencii obavy\nz pokračovania v trestnej činnosti v prípade sťažovateľa. Rovnako ako dostatočná\na presvedčivá sa javí aj argumentácia všeobecných súdov v súvislosti s tvrdenou\nnečinnosťou orgánov trestného konania, ktoré podľa názoru sťažovateľa nedokázali\nlegitimizovať trvanie väzobného stíhania. Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno preto\ndospieť k záveru, že sa vo veci samej nepostupuje s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\n48. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie princípu prezumpcie neviny s tým, že\nv štádiu prípravného konania bol označený ako odsúdený, pričom uznesenia všeobecných\nsúdov vytvárajú dojem, ako keby mal sťažovateľ preukazovať nevinu, ale aj dôvod, prečo\nnemá byť vo väzbe (pozri body 30 a 6), treba uviesť, že uvedené tvrdenia nie sú dostatočne\nkonkrétne a presné. Sťažovateľ neuviedol, kedy, kde a kým mal byť označený ako\nodsúdený, resp. z ktorých konkrétnych pasáží uznesení všeobecných súdov má vyplývať\n\n30\n\ndojem, že má preukazovať vlastnú nevinu, ako aj dôvod, prečo nemá byť vo väzbe. Ústavný\nsúd sám takéto tvrdenia, resp. indície v predložených listinných dôkazoch (najmä\nuzneseniach všeobecných súdov) nenašiel.\n49.\n\nV súvislosti\n\ns námietkami\n\nsťažovateľa\n\ntechnicko-procesného\n\ncharakteru\n\nuvedenými v bode 31, resp. 6 a 7 možno uviesť:\n50. Podľa názoru ústavného súdu samotné tvrdené skutočnosti, podľa ktorých\nkoncept vyšetrovacieho spisu nemal očíslované všetky strany, obhajobou predložený\nznalecký posudok, ako aj návrhy na vykonanie dokazovania neboli zažurnalizované,\nprevažná väčšina zachytených telefonátov a SMS správ nebola prepísaná, vyšetrovací spis\nobsahuje vo veľkom množstve úradné záznamy operatívnych pracovníkov polície (aj keby\nvšetky tieto tvrdenia boli pravdivé), bez ďalšieho nedôvodnosť, resp. neopodstatnenosť\nďalšieho trvania väzby sťažovateľa nezakladajú. Ako na to správne poukazuje krajský súd,\npodstatné je, že obhajobou predložený znalecký posudok Ing. Godočíka sa v spise nachádza\na zachytené telefonáty a SMS správy vzhľadom na ich veľký počet sa prepisujú iba\npostupne. Ani ďalšie namietané skutočnosti nie sú spôsobilé ovplyvniť správnosť\nrozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.\n51. Ústavný súd považuje za potrebné osobitne sa zaoberať námietkou sťažovateľa,\npodľa ktorej do zápisnice o jeho výsluchu na okresnom súde 9. marca 2020 sa neuviedla\njeho výpoveď, lebo namiesto toho je k zápisnici ako príloha pripojená iba jeho rukou písaná\nvýpoveď (vrátane jej prepisu).\n52. Vo všeobecnej rovine možno uviesť, že je právom obvineného, aby v rámci\nrozhodovania o väzbe bol pred súdom vypočutý, i keď toto právo nie je priamo zakotvené\nv ustanovení čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. Assenov a ďalší proti Bulharsku, Husák proti\nČeskej republike). Ide dokonca o „prvú záruku“ („first fundamental guarantee“, resp.\n„première garantie“). Pokiaľ by obvinený bol síce súdom vypočutý, ale obsah jeho\nvýpovede by zo súdneho spisu nevyplýval, potom by bolo možné spochybniť, či jeho právo\n\n31\n\nbyť vypočutý bolo naozaj ústavne konformným spôsobom naplnené. O takúto situáciu však\nv konkrétnom prípade (ako to vyplynie zo skutočností uvedených nižšie) nešlo.\n53. Zo skutkového hľadiska sa javí ako nepochybné, že sťažovateľ svoju\nargumentáciu na okresnom súde 9. marca 2020 v plnom rozsahu ústne predniesol. Rovnako\nje nepochybné, že obsah jeho ústneho prednesu nie je v zápisnici reprodukovaný.\nSťažovateľ netvrdí, že by to, čo osobne ústne na okresnom súde predniesol, sa nezhodovalo\ns jeho rukou písanou a okresnému súdu predloženou výpoveďou. Jeho námietka spočíva\nteda iba v tom, že ústne prednesená výpoveď (totožná s písomnou verziou) nebola\nv zápisnici zachytená.\n54. Vychádzajúc z uvedených preukázaných, resp. nesporných skutočností možno\ndospieť k záveru (zhodnému so záverom krajského súdu), podľa ktorého uvedeným\npostupom okresného súdu sťažovateľ nebol ukrátený na svojich obhajobných právach.\n55.\n\nK námietke\n\nsťažovateľa\n\no formálnosti\n\na nedostatočnosti\n\nargumentácie\n\nvšeobecných súdov k otázke nahradenia jeho väzby miernejším opatrením (pozri bod 32,\nresp. 18) ústavný súd uvádza, že s ňou nemôže súhlasiť. Za rozhodujúcu okolnosť treba\npovažovať skutočnosť, že sťažovateľ je obvinený z obzvlášť závažného zločinu, v prípade\nktorého nahradenie väzby miernejším opatrením prichádza do úvahy iba výnimočne.\nBez ďalšieho možno konštatovať, že argumenty, ktoré v prospech nahradenia väzby\nmiernejším opatrením sťažovateľ uviedol, prima facie nie sú výnimočnými okolnosťami,\npretože ide o bežné situácie, resp. okolnosti.\n56. Napokon sťažovateľ namieta dĺžku rozhodovania všeobecných súdov o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby s tým, že celý proces (od podania žiadosti prokurátorovi\ndo právoplatného uznesenia krajského súdu) trval celkom 48 dní, čo má zakladať porušenie\njeho označených práv podľa ústavy a dohovoru (pozri bod 33, resp. 7).\n57. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že hoci sťažovateľ namieta\nneprimeranosť celkovej dĺžky konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, napriek tomu\n\n32\n\nsa domáha vyslovenia porušenia práva na urýchlené rozhodovanie o dôvodnosti väzby iba\nvo vzťahu voči krajskému súdu, keďže podaná ústavná sťažnosť smeruje iba proti postupu\na uzneseniu krajského súdu, nie teda proti okresnému súdu a prokurátorovi.\n58. Medzi účastníkmi konania sa javí ako nesporné, že spis okresného súdu spolu\nso sťažnosťou podanou sťažovateľom proti uzneseniu o zamietnutí jeho žiadosti\no prepustenie z väzby bol okresným súdom predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no sťažnosti 24. marca 2020. Krajský súd rozhodol o sťažnosti právoplatne 31. marca 2020,\nteda na siedmy deň.\n59. O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai“, „speedily“). Lehota začína\npodaním návrhu alebo žiadosti a končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, prípadne\ndoručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká\npevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,\nposudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú\npríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri\nproti Taliansku, Sanchez – Reisse proti Švajčiarsku, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014,\nII. ÚS 80/2015, II. ÚS 135/2018).\n60. Podľa názoru ústavného súdu dĺžka konania pred krajským súdom v trvaní sedem\ndní plne zodpovedá kritériám urýchleného rozhodovania o väzbe v zmysle už označenej\njudikatúry.\n61. Námietku porušenia čl. 6 ods. 2 dohovoru možno považovať za zjavne\nneopodstatnenú aj z iného pohľadu.\n62. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorým tento odobril\nzamietnutie žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby. Smeruje teda proti takému\nuzneseniu, ktorým sa rozhodovalo o väzbe (konkrétne o jej ďalšom trvaní). Ustanovenie\nčl. 6 ods. 2 dohovoru je ratione materiae spravidla súčasťou rozhodovania vo veci samej.\nV prípade rozhodovania o väzbe (o ponechaní vo väzbe) právo vyplývajúce z tohto\n\n33\n\nustanovenia treba považovať za súčasť čl. 5 ods. 4 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy. Možnosť\nporušenia tohto ustanovenia dohovoru v konaní o väzbe preto neprichádza do úvahy už\nna prvý pohľad (III. ÚS 646/2017, II. ÚS 111/2018, II. ÚS 564/2018).\n63. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n34", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-trvanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59200187-f663-4a91-ae00-1a4c6f0402e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1"}, {"guid": "ussr:d6f5519d-81ad-4e08-9259-b34d2326a42b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2"}, {"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:257f6985-543e-44a7-9853-1d489575abbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130"}, {"guid": "ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:73bb81ab-9aab-4767-9a88-f4a1216eb3af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.362.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.362.2024.1"}, {"guid": "ussr:7bc5eb60-4b81-40ef-8204-b34a5d65f6d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.5.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 5/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/2024 z 10. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.5.2024.1"}, {"guid": "ussr:23ff996f-4aa5-45a4-a29c-868f5fee9b6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.396.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 396/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 396/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.396.2023.1"}, {"guid": "ussr:8ead7432-ae1d-4643-9b01-e4a8819cd20e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.571.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 571/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 571/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.571.2022.1"}, {"guid": "ussr:68ded671-5828-48be-91b6-42c09b6a9e16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.380.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 380/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.380.2022.1"}, {"guid": "ussr:32bf468e-6c00-408c-aa88-d9186a162f78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.321.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.321.2022.1"}, {"guid": "ussr:5a037759-5701-4bbd-a125-b460f39d3098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1"}, {"guid": "ussr:bcdd6a5f-dc79-4540-b250-f51341d900e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.532.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 532/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 532/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.532.2021.1"}, {"guid": "ussr:0afbcacd-82cc-4fa0-ab4b-f0dd5e540009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1"}, {"guid": "ussr:e1ddb576-998b-4c40-8d01-7f5d7ee3909e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.416.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 416/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 416/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.416.2021.1"}, {"guid": "ussr:3a88ae4d-b1b1-4ac2-8abb-cfaf054ec3f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.360.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.360.2021.1"}, {"guid": "ussr:88bd05c8-6752-49bb-b597-8e8769c559b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.340.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.340.2021.1"}, {"guid": "ussr:0ef9ca9c-9707-4984-9ed9-622445b7a117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:c6970b51-bc33-4a84-9872-022424406259", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.520.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.520.2020.1"}, {"guid": "ussr:8eb97d35-f8a6-42c1-af27-889e500e85d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.522.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.522.2020.1"}, {"guid": "ussr:6fbe11d3-08fb-4c7a-9a66-593ec79bcbb7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.490.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 490/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 490/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.490.2020.1"}, {"guid": "ussr:85fdf5b7-9199-48e3-b6ea-d3de9726d682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.379.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 379/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 379/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.379.2020.1"}, {"guid": "ussr:647328b0-2d24-42fb-8cad-6b9500ef5496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1"}]}