{"guid": "ussr:c1fdaa1c-8724-4a15-a556-d4d56fc643f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2020 z 10. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 299/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c1fdaa1c-8724-4a15-a556-d4d56fc643f5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 299/2020-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti\n,\na\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n, všetci\n\n,\n\nzastúpených spoločnosťou Bardač s. r. o., advokátska kancelária, Lovinského 22, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát Mgr. Róbert Bardač, PhD., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 13/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ohrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 T 13/2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nTrnava\n\nprikazuje,\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 7 T 13/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n,\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 500 € (slovom tritisícpäťsto\neur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4.\n\n,\n\na\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 994,03 € (slovom deväťstodeväťdesiatštyri eur\na tri centy), ktorú j e\n\nOkresný súd Trnava p o v i n n ý uhradiť na účet advokátskej\n\nkancelárie Bardač s. r. o., advokátska kancelária, Lovinského 22, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. II. ÚS 299/2020 z 23. júna 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n(ďalej len „sťažovatelia“,\n\n,\n,,sťažovateľka“\n\na\nalebo\n\n,,sťažovatelia\n\nv 2.\n\na 3.\n\nrade“),\n\nktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\n2\n\nTrnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 13/2015\n(ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú rodinnými\npríslušníkmi (poškodenými osobami v trestnom konaní, pozn.), ktorí, poukazujúc\nna chronologický priebeh namietaného konania okresného súdu, argumentujú, že namietané\nkonanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Skutočnosti o obsahu rodinného súžitia\nsťažovateľov a\n\n(ďalej len „obžalovaný“ v citáciách aj „obvinený),\n\nktoré odzneli počas konania o rozvode, viedli konajúcu zákonnú sudkyňu k podaniu\ntrestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby\nvoči sťažovateľom, ktorí počas tejto doby zmenili priezvisko a v obžalobe sú uvedení ešte\ns predošlým priezviskom\n\n).\n\n3. Po skončení vyšetrovania bola okresnému súdu 27. januára 2015 doručená\nobžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“)\nna obžalovaného, ktorý mal voči sťažovateľom spáchať zločin týrania blízkej osoby\na zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona\ns použitím § 138 písm. b) a j) Trestného zákona.\n4. Prvé hlavné pojednávanie sa konalo 4. februára 2016, t. j. po viac ako roku\npo napadnutí obžaloby, a posledné sa konalo 15. augusta 2019. Sťažovatelia si dovoľujú\nvo vzťahu k celému doterajšiemu priebehu konania poukázať na to, že (i) celé trestné\nkonanie trvá viac ako 6 rokov a viac ako 5 rokov trvá zatiaľ neskončené prvostupňové\nkonanie pred súdom, (ii) za ostatné 3 roky konania sa konali celkovo len 3 meritórne hlavné\npojednávania, (iii) počas celého konania je aktuálne vec pridelená už v poradí tretiemu\nzákonnému senátu, a v neposlednom rade (iv) vec je v štádiu „na začiatku“ hlavného\npojednávania, t. j. v štádiu pred výsluchom obžalovaného, pretože ten trvá na opakovaní\ndokazovania vzhľadom na zmenu zákonného senátu, pričom podľa obžaloby sa vo veci\nnavrhuje vykonať výsluch 28 svedkov a 2 znalcov.\n\n3\n\n5. Sťažovatelia sa domnievajú, že prieťahy v konaní zapríčinil práve okresný súd\nsvojím nekonaním, resp. vykonávaním úkonov so značnými časovými rozpätiami\n(v rozsahu niekoľkých mesiacov až vyše roka). Poukazujú na to, že ústavný súd v inej\nobdobnej veci vyslovil, že trvanie konania v prípade, že ide o domáce násilie viac ako päť\nrokov, je samo osebe neprimerané (II. ÚS 179/09). Podľa sťažovateľov okresný súd nekonal\nosobitne a ani výnimočne rýchlo, hoci je sťažovateľka liečená ako onkologická pacientka.\nDňa 18. februára 2020 doručili okresnému súdu aj opakovanú sťažnosť na prieťahy, okresný\nsúd im však odpovedal listom sp. zn. Spr 58/2020 zo 16. marca 2020 tak, že nezistil\nprieťahy v konaní a ani porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania.\n6. Sťažovatelia dôvodia, že na ústavný súd sa rozhodli obrátiť práve v tomto čase,\nkeď sa vyjasnilo, že trestnú vec bude pojednávať v poradí tretí zákonný senát. Obžalovaný\nnesúhlasí so zmenou zákonného senátu a hlavné pojednávanie sa teda musí vykonať znova\nv zmysle § 277 ods. 5 Trestného poriadku. Je zrejmé, že so zreteľom na predpokladaný\npočet osôb na vypočutie (28 svedkov a dvaja znalci) nemožno očakávať skoré ukončenie\nveci, pričom ide nateraz ešte len o prvostupňové konanie.\n7. V neposlednom rade sťažovatelia sú „druhotne viktimizovaní postupom súdu“.\nCelá situácia s trvaním celej trestnej veci sťažovateľov zásadným spôsobom traumatizuje,\nrozhodnutie sa neustále „odďaľuje“ a celkovo majú sťažovatelia obavu, kedy sa vôbec môže\ndané konanie skončiť právoplatným rozhodnutím, najmä ak by malo byť ďalej pokračované\nrovnakým tempom. Zlý zdravotný stav sťažovateľov nie je prechodný, ale dlhodobý,\ntraumatizácia je veľmi silná a pre ďalšiu liečbu je mimoriadne dôležité vyhýbať\nsa opätovnej traumatizácii a prežívaniu emócií, prežívaniu emócií, ktoré sú spojené práve\na len s dlhodobým protiprávnym konaním obžalovaného.\n8. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,\naby ústavný súd rozhodol o ich ústavnej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie\nich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnamietaným postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\n4\n\nprieťahov a priznal im tiež finančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 €,\nako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n9. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 30. júna 2020 vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. 1 Spr V 630/2020 doručeným ústavnému súdu\n29. júla 2020. Spis okresného súdu bol následne na previerku doručený ústavnému súdu\n7. augusta 2020. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol,\nže «to nie sú len sťažovatelia, ktorí majú v konaní svoje práva, ale aj obvinený,\nktorý má tiež zákonom garantované práva, ktoré je potrebné rešpektovať a dodržiavať,\nnakoľko tak poškodení ako aj obvinený sú stranami konania, ktoré sú si v trestnom konaní\nv zmysle § 2, ods. 14 Trestného poriadku rovné - napr. hlavné pojednávania dňa 22.5.2018\nbolo odročené z dôvodu riadneho ospravedlnenia obvineného z dôvodu jeho hospitalizácie,\nčo však právny zástupca sťažovateľov v ústavnej sťažnosti z neznámeho dôvodu neuvádza.“\n... v predmetnej veci opakovane došlo k zmene konajúceho senátu, a to z dôvodu\nodchodu sudcov tunajšieho súdu na súd vyššieho stupňa..\nObvinený... využil svoje právo a vyhlásil, že so zmenou senátu nesúhlasí, v dôsledku\nčoho bolo potrebné hlavné pojednávanie vykonať znova, čo súvisí so zásadou\nbezprostrednosti a priamosti trestného konania. Právny zástupca sťažovateľov v tejto\nsúvislosti opomenul uviesť, že konajúci sudca vzhľadom na skutočnosť, že po prvej zmene\nzákonného sudcu bolo okrem obvineného a sťažovateľky vypočutých 12 svedkov, rozhodol\no odročení hlavného pojednávania na neurčito z dôvodu, že v tom čase bolo vo vzťahu\nk dočasnému prideleniu sudcu JUDr. Ladislava Révesa rozhodnuté tak, že toto dočasné\npridelenie malo trvať len do 31.12.2019 - ak by sa teda menovaný sudca na tunajší súd\nvrátil, vec by mu bola vrátená, a mohol by pokračovať vo vykonávaní hlavného\npojednávania; takýto postup súdu sa javí byť ako hospodárny a účelný.\nNapriek tomu, že právny zástupca sťažovateľov poukazuje na rozhodovaciu prax\nÚstavného súdu SR, podľa ktorej zmena zákonného sudcu ide na ťarchu konajúceho súdu,\ntreba na tomto mieste poukázať na zrejmý paradox, a to ten, že je to štát, ktorý obvinenému\n5\n\ndáva možnosť so zmenou zákonného sudcu nesúhlasiť, a žiadať vykonať hlavné\npojednávanie znova - ale je to ten istý štát, ktorý ústami ústavného súdu konštatuje, že\n„to je problém konajúceho súdu“.\n...\n\nv\n\ndoterajšom\n\npostupe\n\nzákonných\n\nsudcov\n\nsom\n\nnezistil\n\nsubjektívne,\n\nale ani objektívne prieťahy v konaní, súd vo veci konal a koná v rámci svojich možností,\nvykonával a vykonáva úkony s vynaložením úsilia vec rozhodnúť - relatívne dlhšia doba\ntrvania veci je spôsobená objektívnou skutočnosťou uvedenou vyššie a tiež množstvom\nvybavovaných vecí s tým, že Okresný súd ...bol a je dlhodobo personálne poddimenzovaný;\ndĺžka konania je teda spôsobená objektívnym stavom, čo nie je možné pripísať na vrub\nkonajúceho súdu....\nZ vyššie uvedených dôvodov považujem predmetnú sťažnosť za nedôvodnú, nakoľko\nsúd postupoval v súlade s procesnými predpismi – navrhujem, aby ju ústavný súd zamietol,\nresp. nevydal požadovaný nález.».\n9.1 Sťažovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k stanovisku\nokresného súdu vyjadrili podaním doručeným ústavnému súdu 29. júla 2020. Zotrvajúc\nna dôvodoch ústavnej sťažnosti, stanovisko okresného súdu hodnotia vzhľadom\nna ich status obzvlášť zraniteľných obetí ako nevhodné a neempatické. V stanovisku\nodmietajú akúkoľvek účelovú interpretáciu priebehu konania v podanej ústavnej sťažnosti.\nOdročenie hlavného pojednávania, ktoré sa malo konať 22. mája 2018, bolo sťažovateľom\na právnemu zástupcovi sťažovateľov oznamované len telefonicky zamestnancom okresného\nsúdu. Dôvody jeho odročenia neboli sťažovateľom oznamované. Vyjadrujú sa aj k zmene\nkonajúceho senátu a so stanoviskom nesúhlasia z dôvodu, že «nikdy nenamietali,\nže by okresný súd mal urobiť opatrenie voči tomu, aby obžalovanému zabránil využiť právo\nobvineného\n\nnesúhlasiť\n\nso zmenou\n\nzákonného\n\nsudcu.\n\nSťažovatelia...\n\npoukazovali\n\nna to, že... objektívne prekážajúce okolnosti, nedostatočné personálne obsadenie súdu\na nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli\nlen dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali\nvčas adekvátne opatrenia... Za takéto adekvátne opatrenia však sťažovatelia nepovažujú\n(v kontexte\n\npráva\n\nobžalovaného\n\npodľa\n\n§\n\n277\n\nods.\n\n5\n\nTrestného\n\nporiadku),\n\nže v rozpojednávanej veci došlo dvakrát k zmene predsedov senátu. Za adekvátne opatrenie\n6\n\nnepovažujú sťažovatelia ani pokus, aby sa problém so zbytočnými prieťahmi vyriešil\ntakpovediac sám, čo sa okresný súd snažil dosiahnuť tým, že dňa 15. augusta 2019 odročil\npojednávanie na neurčito s možnou víziou, že sa predošlý predseda senátu vráti a nebude\npotrebné opakovať dokazovanie (to napokon viedlo k tomu, že od uvedeného dátumu\nsa hlavné pojednávanie podarilo vykonať až 29. júla 2020, čiže po takmer roku). Namiesto\ntohto „opatrenia“ mal okresný súd dňa 15. augusta 2019 radšej konať a napríklad vytýčiť\nv blízkej dobe napr. na najbližší polrok hneď niekoľko termínov hlavného pojednávania\nako to urobil na hlavnom pojednávaní dňa 29. júla 2020, kedy stanovil hneď 6 termínov.\nZa adekvátne opatrenie by teda sťažovatelia v konkrétnej veci celkovo považovali najmä\nväčšiu frekvenciu nariaďovania termínov hlavného pojednávania (tá mohla už v počiatkoch\nkonania pred súdom viesť k tomu, že vec mohla byť meritórne prejednaná už pod vedením\nprvého, resp. druhého z predošlých predsedov senátu – pri zmene senátu na JUDr. Révesa\ntotiž obžalovaný právo podľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku nevyužil), zabezpečenie\nprítomnosti prísediacich, či viac sústredený postup súdu pri predvolávaní svedkov.\nPredseda\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvšak\n\nžiadne\n\nzrealizované\n\nadekvátne\n\nopatrenie\n\nani nespomína, ani naň nepoukazuje...\nNajlepšie avizovanú „hrozbu“ dokumentuje samotný priebeh konania po podaní\nústavnej sťažnosti. Hlavné pojednávanie vytýčené na 15. apríla 2020 bolo odročené\nz dôvodu, že „ospravedlnili sa prísediaci zo senátu“. Ďalší stanovený termín hlavného\npojednávania na 25. júna 2020 bol odročený na návrh obžaloby z dôvodu, že „dozorujúca\nOP musela nečakane navštíviť lekára“, hoci zástupkyňa prokuratúry bola prítomná\na teda zákonná prekážka daná nebola (viď príloha č. 2). V oboch prípadoch ide okolnosti,\nktoré\n\nmožno\n\npričítať\n\nokresnému\n\nsúdu,\n\nresp.\n\nminimálne\n\nštátu\n\nako\n\ntakému.\n\nĎalšie pojednávanie sa podarilo vykonať až 29. júla 2020, pričom predošlé meritórne\npojednávania sa konalo 21. marca 2019, t. j. pred 15 mesiacmi...\nPriebeh konania obeť traumatizuje, jej dlhodobý kontakt s formalitami konania\nspôsobuje druhotnú viktimizáciu. To však nielenže hrozí, ale k tomu aj, žiaľ, došlo.».\nAko dôkaz predkladajú aj lekárske správy psychiatričky\nna sťažovateľku a psychologičky\n\nna sťažovateľov v 2. a 3. rade.\n7\n\nS poukazom na uvedené skutočnosti preto sťažovatelia považujú ústavnú sťažnosť\nza dôvodnú v celom rozsahu.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrehľad relevantných úkonov okresného súdu v napadnutej veci\n11.\n\nZ\n\npredloženého\n\nspisového\n\nmateriálu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvedeného\n\npod sp. zn. 7 T 13/2015, ktorého súčasťou bol aj vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Trnave, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-20/1-VYS-TT-2014 St,\nústavný súd zistil, že vo veci boli vykonané tieto relevantné procesné úkony:\n11.1 Konanie, ktoré predchádzalo obžalobe prokurátora okresnej prokuratúry\n(pozri bod 3, č. l. 696 až 710 v spise), začalo ešte na základe podnetu okresného súdu\n(sudkyne\n\nJUDr.\n\nDany\n\nMacáškovej,\n\npozn.)\n\ndoručenej\n\nokresnej\n\nprokuratúre\n\n9. decembra 2013, ktorá v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností\nk maloletým deťom (teraz sťažovateľom v 2. a 3. rade) tak urobila z dôvodu zistenia\nskutočností, že konaním obžalovaného mohlo prísť k spáchaniu trestného činu týrania\nblízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. V dôsledku toho okresný súd\npredtým rozsudkom sp. zn. 19 P 33/2013 z 25. novembra 2013 pozbavil obžalovaného\naj výkonu rodičovských práv a povinností vtedy ešte k maloletým deťom. Sťažovateľka\ntiež podala na menovaného trestné oznámenie 16. januára 2014 (s. 14 až s. 17).\n11.2 Ústavný súd pri previerke spisu zistil, že prvé hlavné pojednávanie sa konalo\naž 4. februára 2016, t. j. po viac ako roku po napadnutí obžaloby na okresný súd napriek\ntomu, že obžalovaný podal prostredníctvom svojho obhajcu ešte 18. marca 2015 návrh\nna „predbežné prejednanie obžaloby a návrh na vykonanie dôkazov“, ktorý zopakoval\n8\n\naj 20. januára 2016, a tiež okresná prokuratúra podala sťažnosť na nečinnosť súdu podľa\n§ 55 ods. 3 Trestného poriadku 9. novembra 2015 (okresný súd určil termín hlavného\npojednávania následne až 1. decembra 2015, pozn.). Na tomto pojednávaní bola prednesená\nobžaloba, sťažovatelia ako poškodení sa prihlásili k svojmu nároku na náhradu škody\nz titulu spôsobenej trestnej činnosti (č. l. 734) a bol vykonaný výsluch obžalovaného,\nktorý však nebol dokončený. Hlavné pojednávanie bolo preto odročené na 12. máj 2016,\navšak pre neúčasť jedného z prísediacich sa nekonalo. Dňa 13. októbra 2016 hlavné\npojednávanie pokračovalo výsluchom obžalovaného a tiež sťažovateľky, no z dôvodu\npokročilého času senát rozhodol o odročení pojednávania na 19. október 2016,\nkeď sa pokračovalo vo výsluchu sťažovateľky.\n11.3 Následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 17. január 2017, avšak bolo\nzrušené (z dôvodu preloženia predsedu senátu na iný súd a pridelenia veci inému sudcovi,\npozn.). Následne bol nariadený nový termín hlavného pojednávania na 17. október 2017,\nktorý však bol pre kolízie s iným pojednávaním na strane prísediacej a obhajcu\nobžalovaného opätovne zrušený 8. augusta 2017.\n11.4 Dňa 5. decembra 2017 (t. j. po 13 mesiacoch od konania ostatného hlavného\npojednávania, pozn.) boli vypočutí traja svedkovia (obhajca sťažovateľa v 2. rade\nospravedlnil jeho neúčasť podaním z 2. novembra 2017 z dôvodu nepriaznivého duševného\nstavu a jeho sledovania v psychiatrickej ambulancii, č. l. 796 a nasl. a hlavného\npojednávania sa nezúčastnil ani obžalovaný, pozn.) a po ich výsluchu bolo hlavné\npojednávanie odročené na 22. máj 2018, keď mali byť vykonané výsluchy ďalších 8\nsvedkov, ale hlavné pojednávanie sa nekonalo pre hospitalizáciu obžalovaného v nemocnici.\n11.5 Dňa 17. mája 2018 bolo hlavné pojednávanie určené na 25. september 2018\na okresný súd žiadal obžalovaného a jeho obhajcu o doručenie potvrdenia o jeho\npráceneschopnosti, inak mu bude uložená poriadková pokuta (podanie z 21. mája 2018,\nč. l. 830, žiadosť bola realizovaná podaním z 31. mája 2018). Obhajca podaním\nzo 6. augusta 2018 oznámil okresnému súdu, že obžalovanému vypovedal plnomocenstvo\na ten toho istého dňa požiadal okresný súd o ustanovenie obhajcu, pretože nemá finančné\n9\n\nprostriedky na úhradu trov obhajoby. Nový obhajca mu bol okresným súdom ustanovený\n7. augusta 2018.\n11.6 Na hlavnom pojednávaní 25. septembra 2018 boli vypočutí svedkovia\na po ich výsluchu bolo odročené na 21. marec 2019, kde boli vypočutí ďalší svedkovia.\nObžalovaný podaním z 12. marca 2019 požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo\nbez jeho prítomnosti (č. l. 894).\n11.7 Termín hlavného pojednávania bol následne odročený na 25. jún 2019,\nktorý bol napokon zrušený z dôvodu ospravedlnenia prísediacej z vážnych zdravotných\ndôvodov.\n11.8 Nový termín hlavného pojednávania bol stanovený na 15. august 2019, avšak\nz dôvodu preloženia predsedu senátu od 1. júla 2019 na iný súd a využitia práva\nobžalovaného trvať na opakovaní dokazovania vzhľadom na zmenu zákonného sudcu bolo\nodročené na neurčito a následne bol stanovený nový termín na 27. január 2020.\n11.9 Na č. l. 961 až 970 sa nachádza v spise aj vyjadrenie predchádzajúcej bývalej\nmanželky obžalovaného k formám jeho násilia a týrania členov rodiny počas jej 7-ročného\nmanželstva s ním (z vyšetrovacieho spisu č. l. 387 až 391 tiež vyplýva, že už v tomto\nmanželstve dochádzalo k jeho častým útokom na rodinných príslušníkov, v dôsledku čoho\nbývalá manželka ešte v máji 1992 podala na neho trestné oznámenie na ublíženie na zdraví,\npozn.).\n11.10 Hlavné pojednávanie 27. januára 2020 bolo odročené na 18. marec 2020\ns tým, že okresný súd vydá príkaz na zatknutie obžalovaného, keďže sa nezúčastnil\nhlavného pojednávania a neoznámil zmenu svojho pobytu (obžalovaný sa však ihneď\nospravedlnil listom z 28. januára 2020, pozn.). Podaním z 2. marca 2020 požiadali\nsťažovatelia v 2. a 3. rade okresný súd, aby ospravedlnil ich neúčasť na hlavnom\npojednávaní z dôvodu, že trpia chorobou, ktorá natrvalo umožňuje ich výsluch (lekárske\nsprávy tvora prílohu k podaniu, pozn.). Hlavné pojednávanie následne okresný súd zrušil\n10\n\nz dôvodu ohrozenia verejného zdravia pre šírenie choroby COVID-19. Nový termín\nhlavného pojednávania bol stanovený na 15. apríl 2020, ktoré vzhľadom na ospravedlnenie\nprísediaceho bolo zrušené.\n11.11 Dňa 15. mája 2020 okresný súd určil termín hlavného pojednávania\nna 25. jún 2020, ktorý však bol zrušený, pretože dozorujúca okresná prokurátorka musela\nnečakane navštíviť lekára a nemala dostatočne naštudovaný spis. Hlavné pojednávania bolo\nodročené na 29. júl 2020, na ktorom okresný súd vykonal výsluch obžalovaného a svedkov\na odročil ho na konkrétne termíny (najbližší na 4. september 2020).\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva a vyhodnotenie postupu okresného súdu\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa ich vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhajú aj vyslovenia\nporušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\n14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\n11\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010)\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n15.\n\nPri\n\nrozhodovaní\n\no ústavných\n\nsťažnostiach\n\nnamietajúcich\n\nporušenie\n\nuž označených práv vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade\ns ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02).\n16.1 V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu\nveci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\nÚstavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel\no všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota\nna konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných\npráv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie\n(II. ÚS 32/03, II. ÚS 179/09, I. ÚS 159/2019 a I. ÚS 431/2019). Nemožno pochybovať\no tom, že aj povaha závažných trestných činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov\nčinných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania,\n12\n\nčo okrem iného znamená, že tieto orgány majú povinnosť organizovať svoj procesný postup\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav\nprávnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.\n17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, teda trestného konania vedeného\nproti obžalovanému zo zločinu týrania blízkej osoby, v ktorom sťažovatelia vystupujú\nv postavení\n\npoškodených,\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\npreskúmavané\n\nkonanie\n\nnie je po právnej stránke zložité. Z faktického hľadiska je však uvedená právna vec\nzložitejšia z dôvodu potreby vypočutia viacerých svedkov, a preto, že celé dokazovanie\nsa musí vykonávať opakovane z dôvodu zmien v zložení senátu okresného súdu. Celková\ndĺžka tohto konania je však aj tak zjavne neprimeraná, pretože ide o trestnú vec,\nktorá sa vyžaduje osobitnú výnimočnú pozornosť. Napokon okresný súd ani nenamietal\nprípadnú skutkovú zložitosť napadnutej veci.\n17.1 V tomto ohľade aj ESĽP uviedol, že v určitých situáciách (napr. ublíženie\nna zdraví, znásilnenie, domáce násilie) si efektívne odstrašenie od útokov na fyzickú\nintegritu osoby vyžaduje účinný trestno-právny mechanizmus na zabezpečenie adekvátnej\nochrany (Sandra Janković proti Chorvátsku, rozsudok ESĽP z 5. 3. 2009, sťažnosť\nč. 38478/05, ods. 36). V prípade M. T. a S. T. proti Slovenskej republike (rozhodnutie\no prijateľnosti sťažnosti z 29. 5. 2012) ESĽP zdôraznil, že tento postoj v zásade\nnie je obmedzený na prípady fyzického násilia, ale naopak, osobitne v prípadoch domáceho\nnásilia sa môže vzťahovať aj na psychické násilie.\n17.2 Ústavný súd k tomu konštatuje, že v prípade sťažovateľky išlo o súdne konanie\npodozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, teda tvrdené\ndomáce násilie, ku ktorému malo dochádzať zo strany bývalého manžela sťažovateľky\na otca sťažovateľov a malo spočívať jednak v priamych fyzických útokoch na sťažovateľov,\nale aj jeho verbálnych vyhrážkach a psychickom nátlaku. Preto tu je namieste veľmi rýchly\na účinný postup okresného súdu, čo sa však v tejto veci vôbec nepotvrdilo, hoci okresný súd\nnariaďoval hlavné pojednávania, ale tieto často odročoval z rôznych dôvodov prevažne\nna strane okresného súdu (pozri body 11.1 až 11.11). Na tomto mieste ústavný súd\n13\n\npoukazuje aj na názor vyslovený vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 179/09, že trvanie\nnapadnutého konania už aj vzhľadom na jeho povahu („tzv. domáce násilie“) viac ako päť\nrokov je samo osebe neprimerané.\n18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov. Ústavný súd z obsahu\nzapožičaného spisu okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bolo možné\npripísať na ťarchu sťažovateľov v súvislosti s doterajšou dĺžkou namietaného konania.\nSťažovateľka podala aj sťažnosti na zbytočné prieťahy okresnému súdu (4. februára 2018\na 18. februára 2019), ale okresný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné, a tiež podala\n27. novembra 2019 žiadosť o určenie termínu hlavného pojednávania a 18. februára 2020\nďalšiu sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní. Sťažovatelia teda boli v konaní aktívni\na neprispeli k jeho predĺženiu.\n19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,\npričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku\nkonania a všetky okolnosti daného prípadu. Vychádzal pritom zo svojej konštantnej\njudikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým\nkonaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n19.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že predmetné súdne trestné\nkonanie trvajúce viac ako 5 a pol roka bez vydania rozsudku okresným súdom\n(hoci nepochybne okresný súd už po prijatí ústavnej sťažnosti urýchľuje konanie určením\nviacerých termínov hlavného pojednávania), keď boli zistené aj dve obdobia opakovanej\nnečinnosti na začiatku konania v trvaní jedného roka (pozri bod 11.2) a neskôr\nsa to zopakovalo aj v roku 2016 a 2017 (body 11. 3 a 11. 4), nemožno kvalifikovať\ninak ako konanie so zbytočnými prieťahmi. Konanie je navyše stále v štádiu „na začiatku“\nhlavného pojednávania, t. j. v štádiu pred výsluchom obžalovaného, pretože ten trvá\nna opakovaní dokazovania vzhľadom na zmenu zákonného senátu.\n14\n\n19.2 Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, postupu okresného súdu,\nzohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\na preto bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n19.3 Pokiaľ okresný súd vo vyjadrení poukazoval na množstvo veci a personálnu\ndlhodobú poddimenzovanosť súdu, tento argument ústavný súd nemohol akceptovať.\nV tejto súvislosti ústavný súd už viackrát (I. ÚS 23/03, II. ÚS 153/06, III. ÚS 148/2016)\npoukázal na to, že personálne problémy a nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom\nprípade, ak by sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 55/2002).\nOkresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe\nktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n20.1 Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva\nsťažovateľky\n\nzaručeného\n\nčl.\n\n48\n\nods.\n\n2\n\nústavy\n\na v čl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru,\n\nako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v namietanom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n\n15\n\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n21.1 Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n21.2 Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia každému vo výške\n10 000 €, ktorú odôvodnili tým, že celá situácia s trvaním celej trestnej veci ich «zásadným\nspôsobom traumatizuje, rozhodnutie sa neustále „odďaľuje“ a celkovo majú sťažovatelia\nobavu, kedy sa vôbec môže dané konanie skončiť právoplatným rozhodnutím, najmä\nak by malo byť ďalej pokračované rovnakým tempom. In concreto, sťažovatelia sú neustále\nupovedomovaní o hlavnom pojednávaní, o ich rušení a pod., pričom každá takáto súdna\n„zásielka“ alebo informácia o konaní, či strach z opätovného kontaktu alebo prežívania\ntraumy v nich pochopiteľne obnovuje nepríjemné spomienky a udalosti, pre ktoré\nsú už od r. 2012 v permanentnej a dlhodobej psychiatrickej a psychologickej starostlivosti\nz dôvodu postraumatickej anxióznej depresívnej symptomatiky, ktorá je dôsledkom\ndlhoročného psychického týrania». Poukazujú tiež na nález sp. zn. II. ÚS 179/09 z roku\n2009, kde bolo už vtedy priznané finančné zadosťučinenie každému zo sťažovateľov\npo 3 000 €.\n21.3 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,\nktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného\nsúdu v tomto prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\n16\n\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n21.4 Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal\nna doterajšiu dĺžku napadnutého konania (viac ako 5 a pol roka), ktoré nebolo\nani do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, a v rámci neho na obdobie\nnečinnosti okresného súdu, ako aj ďalšie aspekty prejednávanej veci spomínané na inom\nmieste tohto nálezu. S ohľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané\na spravodlivé priznať sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 500 €\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu). V ostatnej časti\nich žiadosti preto nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\n21.5 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n21.6 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\nVI.\nTrovy konania\n22. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľov (platca DPH) si uplatnil nárok na náhradu trov konania,\nktorých výšku riadne vyčíslil a vypočítal v podaní z 29. júla 2020 podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n17\n\nadvokátov\n\nza\n\nposkytovanie\n\nprávnych\n\nslužieb\n\nv\n\nznení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd preto trovy sťažovateľom priznal v celej uplatnenej\nsume (bod 4 výroku nálezu).\n22.1 Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález\nnadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania\npred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "poškodený", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trestné konanie", "obžaloba, obžalovaný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/13/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c3c9434f-f8a7-4b89-a06b-a94306c3ada5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2"}, {"guid": "ussr:dc38ec9e-49c7-4294-a7e9-04a8e97ae963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 159/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 159/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1"}, {"guid": "ussr:007d7ef2-37df-454b-a1d1-aff5fe1c8aad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.148.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2016 z 31. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.148.2016.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cf25d027-3a96-4f7d-b72c-086ad262fea1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf25d027-3a96-4f7d-b72c-086ad262fea1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e353383b-39f4-4ff3-8dc6-75fa8984bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.9.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 9/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 9/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.9.2021.2"}]}