{"guid": "ussr:d65bdf2b-c0f1-4253-9c49-9664cb8027c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2019 z 15. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 298/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d65bdf2b-c0f1-4253-9c49-9664cb8027c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 298/2019-37\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s. r. o.,\nJ. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nJUDr. Zuzana Čížová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Er 93/2015 a jeho uznesením z 26. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad\nBebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 93/2015 a jeho uznesením sp. zn.\n5 Er 93/2015 z 26. apríla 2019 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5 Er 93/2015\nz 26. apríla 2019 vo výroku, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu ostatných trov\nexekúcie, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.\n\np r i z n á v a trovy konania v sume 346,26 € (slovom\n\ntristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktoré j e Okresný súd Bánovce nad Bebravou\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Advokátska kancelária JUDr. Zuzana\nČížová, s. r. o., J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 298/2019-17 z 30. októbra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Er 93/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uznesením sp. zn. 5 Er 93/2015\nz 26. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému\nbolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 5 Er 93/2015 na základe exekučného titulu,\nktorým bol rozsudok pre zmeškanie Krajského súdu Eisenstadt č. k. 4 Cg 257/11 k-42\nz 25. augusta 2014. Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5301-026771\n2. septembra 2015 a upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 45/2015 z 24. septembra\n2015 bolo sťažovateľovi doručené 30. septembra 2015.\n3. Návrhom zo 6. novembra 2015 sťažovateľ žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu,\nže mu návrh na vykonanie exekúcie nebol doručený do vlastných rúk. O návrhu\nna zastavenie exekúcie rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 5 Er 93/2015 z 31. marca\n2016 tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal odvolanie a následne\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 2 CoE 180/2016\nz 25. augusta 2016 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „dovolací súd“) tak, že zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.\n2 CoE 180/2016 z 25. augusta 2016, ako aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 Er 93/2015\nz 31. marca 2016 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Okresný súd prvým výrokom uznesenia sp. zn. 5 Er 93/2015 z 9. februára 2018\nexekúciu zastavil. Proti tomuto výroku podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd uznesením sp. zn. 6 CoE 31/2018 z 31. júla 2018 tak, že uznesenie súdu prvej\ninštancie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil.\n5. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 5 Er 93/2015 z 8. januára 2019 vydaným\nvyšším súdnym úradníkom (po tom, čo vyzval sťažovateľa na vyčíslenie trov dovolacieho\nkonania) rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie,\nako aj o povinnosti zaplatiť povinnému na účet jeho právnej zástupkyne náhradu trov\nkonania, a ďalším výrokom zaviazal povinného na zaplatenie náhrady trov konania\noprávnenému na účet jeho právnej zástupkyne.\n\n3\n\n6. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený sťažnosť, o ktorej následne okresný\nsúd napadnutým uznesením rozhodol:\n„Uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5 Er/93/2015-712 zo dňa\n08. 01. 2019 mení nasledovne:\nSúdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej náhradu trov exekúcie nepriznáva.\nPovinný je povinný zaplatiť oprávnenému na účet jeho právneho zástupcu\nAdvokátska kancelária Majeriková & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť\nRužinov, Kupeckého 8, IČO: 35 517 440, náhradu trov dovolacieho konania vo výške\n1314,84 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu ostatných trov exekúcie.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného.“\n7. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nesprávnym postupom okresného súdu,\nako aj tým, že mu napadnutým uznesením nepriznal nárok na náhradu ostatných trov\nexekúcie. Sťažovateľ argumentuje, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnej aplikácii\nprávnych predpisov, k nesprávnemu posúdeniu otázky, či oprávnený zavinil zastavenie\nexekúcie, keďže je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade\nexekučného titulu, ktorý sa nikdy nestal vykonateľným, pričom sťažovateľ túto skutočnosť\nnamietal už vo svojom podaní označenom ako návrh na zastavenie exekúcie a doplnenie\nnámietok proti exekúcii zo 6. novembra 2015. Sťažovateľ uvádza, že „od uvedeného\npodania súd ako aj oprávnený musel mať vedomosť o tom, že exekučný titul doposiaľ\nnenadobudol vykonateľnosť, čo bolo dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1\npísm. a) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017“.\n8. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že okresný súd mu „nepriznal ani náhradu trov\ndovolacieho konania (sp. zn. 2 ECdo 10/2017), v ktorom bol v celom rozsahu úspešný...“.\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol, aby\nústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj\n\n4\n\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu\n10. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu\nokresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či trvá\nna ústnom pojednávaní vo veci. Okresnému súdu doručil i uznesenie o prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie sp. zn. II. ÚS 298/2019 z 30. októbra 2019.\n11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril predseda\nokresného súdu podaním sp. zn. Spr 720/2019 zo 17. decembra 2019. Keďže predseda súdu\nbol zároveň zákonným sudcom v napadnutom konaní a vydal napadnuté uznesenie\nokresného súdu, vo svojom vyjadrení v podstate zopakoval právnu argumentáciu okresného\nsúdu, ktorá je súčasťou jeho odôvodnenia, pričom uviedol, že považuje ústavnú sťažnosť\nza „nedôvodnú“ a navrhuje, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti sťažovateľa\nnevyhovel a túto zamietol, pretože k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní\nvedenom pod spisovou značkou 5 Er/93/2015 nedošlo“.\nV záverečnej časti vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci pred ústavným súdom.\n12. Ústavný súd upovedomil podľa § 126 zákona o ústavnom súde obchodnú\nspoločnosť DHL Global Forwarding (Austria) GmbH ako zúčastnenú osobu v konaní\npred ústavným súdom a oprávneného v konaní pred okresným súdom o prijatí ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, zaslal jej sťažnosť a uznesenie o prijatí sp. zn.\n\n5\n\nII. ÚS 298/2019 z 30. októbra 2019 na prípadné vyjadrenie v lehote 30 dní od doručenia\nupovedomenia. Zúčastnená osoba sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\n13. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či\ntrvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného\nsúdu sp. zn. Spr 720/2019 zo 17. decembra 2019 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného súdu nereagovala.\n14. Vzhľadom na oznámenie predsedu okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie, ako i na skutočnosť, že ústavný súd oznámil právnej\nzástupkyni sťažovateľa, že ak nedoručí žiadané stanovisko ku konaniu ústneho\npojednávania, bude ústavný súd toho názoru, že v danej veci súhlasí s upustením, ústavný\nsúd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n19. Podľa § 9a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného\ndo 31. marca 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane\npoužijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 trovami\nexekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času\npri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov\npotrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu\nvznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo\n(§ 50).\n21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 ak súd\nrozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\n22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 ak dôjde\nk zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie\nnevyhnutných trov exekúcie.\n\n7\n\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n23. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n24. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie\nmožno preskúmavať spoločne.\n25. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je súčasťou obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Ani judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n\n8\n\n26. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že\núčastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite,\npričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu\nrešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n27. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n28. Ústavný súd opakovane (z najnovšej judikatúry porov. medzi mnohými napr.\nII. ÚS 303/2017, II. ÚS 383/2017, II. ÚS 566/2018, II. ÚS 506/2018, II. ÚS 105/2018,\nII. ÚS 178/2019) judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecných súdov o trovách konania\nza integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdnictva.\n29. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom\nvýnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie\nz princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda\ni do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika\nnáhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe\ntakej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovaného právneho predpisu, ktorá\nby v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012,\nII. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, z novšej judikatúry pozri\nII. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016, II. ÚS 506/2018, II. ÚS 494/2018,\nII. ÚS 566/2018).\n\n9\n\n30. Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) vylučuje uplatnenie\nmimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420\na § 421 CSP), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý\ndo roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nv takejto veci preto prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi\nspravodlivého súdneho konania (I. ÚS 56/2017, I. ÚS 188/2018).\n31. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava\niba výnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu\npráv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov\nrozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch\nnerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky (II.\n\nÚS 82/09,\n\nI. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018), a tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych\nzáverov všeobecného súdu (I. ÚS 423/2010).\n32. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní a vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.\nIV.A K postupu okresného súdu v napadnutom konaní\n33. Argumentácia sťažovateľa, týkajúca sa postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní, je založená na námietke, že okresný súd viedol exekučné konanie na základe\nexekučného titulu, ktorý nebol vykonateľný. K uvedenej skutočnosti mal exekučný súd\nprihliadať z úradnej povinnosti, ale ten sa napriek návrhu povinného na zastavenie konania\npráve z uvedeného dôvodu, doručenému 6. novembra 2015, držal nesprávneho výkladu\nrelevantných právnych ustanovení a exekučné konanie zastavil až (po tom, čo bol\nsťažovateľ úspešný v dovolacom konaní) v súlade s viazanosťou závermi dovolacieho súdu.\n\n10\n\n34. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že exekučným titulom, na základe\nktorého bolo vedené napadnuté konanie, bol rozsudok pre zmeškanie Krajského súdu\nEisenstadt č. k. 4 Cg 257/11 k-42 z 25. augusta 2014.\n35. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1. januára 2015 (v čase\ndoručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pozn.) ak sa navrhuje vykonanie\nexekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje\nosobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, alebo ak bol súdu\ndoručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom\nupraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo ak takáto\nmedzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa\npodáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to\nneplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia\nnávrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu\ncudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to\nosobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má\npovinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú\nsplnené podmienky podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie má účinky uznania cudzieho exekučného titulu.\n36. Z citovaného zákonného ustanovenia povinný vyvodil, že okresný súd bol\npovinný doručiť sťažovateľovi návrh na vykonanie exekúcie do vlastných rúk a až následne\nmohol vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré má účinky\nuznania cudzieho exekučného titulu. Z ústavnej sťažnosti, ako aj z vyžiadaného spisu\nokresného súdu sp. zn. 5 Er 93/2015 vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie nebol\npovinnému sťažovateľovi doručený do vlastných rúk a okresný súd vydal poverenie\nna vykonanie exekúcie bez dodržania zákonom predpísaného postupu, ktorý mal viesť\nk uznaniu cudzieho exekučného titulu.\n37. Vadu v procesnom postupe okresného súdu vzhliadol až dovolací súd, ktorý, ako\nuž bolo uvedené v bode 3, na dovolanie sťažovateľa zrušil uznesenie krajského súdu aj\n\n11\n\nokresného súdu a svojím právnym názorom zaviazal exekučný súd k zastaveniu exekučného\nkonania z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení do 31. marca\n2017. Okresný súd v závere konania pri rozhodovaní o zastavení exekučného konania\npostupoval v intenciách dovolacieho rozhodnutia. Sťažovateľ však vo svojej ústavnej\nsťažnosti napáda celkový postup okresného súdu v konaní.\n38. Napriek skutočnosti, že v závere konania okresný súd postupoval, súc viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu, ústavný súd po preskúmaní sťažnosti, jej príloh\na exekučného spisu musí konštatovať, že postup okresného súdu v celom priebehu konania\nignoroval relevantnú platnú právnu úpravu. Exekučný súd pri skúmaní exekučného titulu\npostupuje z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení\ndo 31. marca 2017). Zo samotného exekučného titulu, opatreného potvrdením podľa Prílohy\nV nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní\na výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „nariadenie Brusel I“)\nvyplýva, že uvedený exekučný titul podlieha režimu tohto nariadenia a jeho vykonateľnosť\nv štáte výkonu sa riadi podmienkami nariadenia Brusel I. Okresný súd (a v ďalšom priebehu\nkonania aj všeobecné súdy vyšších stupňov) opomenuli skutočnosť, že podľa článku 38\nods. 1 nariadenia Brusel I je podmienkou vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu jeho\nvyhlásenie za vykonateľný na území konkrétneho štátu výkonu (exequatur). Konanie\no exequature (čl. 39 až 52 nariadenia Brusel I) sa uskutočňuje na návrh oprávneného, ide\no osobitné konanie, ktoré obligatórne predchádza exekučnému konaniu, a absencia\nuznesenia o exequature znamená, že predložený exekučný titul nie je na území daného štátu\nvykonateľný. Túto nespôsobilosť exekučného titulu mal okresný súd ex officio zistiť už\nv úvodnom štádiu konania, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť\na exekučné konanie zastaviť. Vykonávanie exekúcie len na podklade spôsobilého\nexekučného titulu je nepochybne významnou súčasťou práva sťažovateľa na súdnu ochranu\na na spravodlivé súdne konanie. Právne súladný procesný postup okresného súdu by\nzabránil generovaniu neúmerných trov v konaní, a bolo by z neho jasné zavinenie\nzastavenia konania oprávneným. Skutočnosť, že exekučné konanie bolo nakoniec zastavené\n\n12\n\nnominálne „z toho istého dôvodu“ [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku], nedostatok\nv procesnom postupe súdu nezhojuje.\n39. Uvedený postup okresného súdu a ústavne neudržateľný výklad právnych noriem\neurópskeho a vnútroštátneho práva, týkajúcich sa podmienok vykonateľnosti exekučného\ntitulu, predstavuje taký execes z aplikácie ustanovení príslušného právneho predpisu, ktorý\npopiera jeho účel a význam. Preto ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.B K napadnutému rozhodnutiu okresného súdu\n40. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že\nsťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta len výrok napadnutého uznesenia týkajúci sa\nnároku na náhradu ostatných trov exekúcie (ide o III. výrok v poradí). Napriek tomu, že\nsťažovateľ sa v petite domáha zrušenia napadnutého uznesenia ako celku, ústavná sťažnosť\nnie je vo vzťahu k ostatným jeho výrokom odôvodnená. Z tohto dôvodu, súc viazaný\nrozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti (§ 45 zákona o ústavnom súde), tieto výroky\nústavný súd nepodrobil ústavnému prieskumu.\n41. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd porušil jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nesprávnou aplikáciou právnych\npredpisov a nesprávnym posúdením otázky, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie\nokresným súdom.\n42. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\nexekučné konanie, vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 Er 93/2015, bolo na návrh\nsťažovateľa (povinného) právoplatne zastavené z dôvodu, že sa (exekúcia) začala\na rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku].\n\n13\n\n43. Po zastavení exekučného konania pristúpil okresný súd k rozhodovaniu o trovách\nexekúcie. Z dôvodu podanej sťažnosti oprávneného okresný súd rozhodnutie vyššieho\nsúdneho úradníka o trovách exekúcie napadnutým uznesením zmenil. Okresný súd\nv relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza:\n„Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku povinný má nárok na náhradu trov, ktoré\nmu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo\n(§ 50). Ide o špeciálne ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré upravuje, kedy má povinný\nnárok na náhradu trov exekúcie. Znenie tohto ustanovenia jednoznačne vylučuje akékoľvek\niné prípady, kedy by mal povinný nárok na náhradu trov. Jediným prípadom je, keď sa\nvyhovelo námietkam povinného proti exekúcii. Táto podmienka, kedy povinnému možno\npriznať náhradu trov, je vyjadrená jasne, zrozumiteľne a iný výklad než ten, že v žiadnom\ninom prípade náhrada trov povinnému nepatri, by bol contra legem. Povinný podal\nnámietky proti exekúcii a týmto vyhovené nebolo, a preto povinnému nemožno priznať\nnáhradu trov, a to ani za tej situácie, že exekúcia bola zastavená a oprávnený bol v nej\nneúspešný, pretože exekúcia bola zastavená nie zavinením oprávneného. Z uvedených\ndôvodov jednoznačne povinnému náhrada trov nepatrí a nemožno ju zdôvodniť ani\núspechom povinného, keď v konečnom dôsledku povinný nebol úspešný s námietkami proti\nexekúcii, ale táto bola zastavená z iného dôvodu, než sám namietal. Náhradu trov nemožno\npriznať povinnému ani s odvolaním sa na zásadu spravodlivosti a prípadné použitie\nustanovení CSP, resp. analógiu, keď zastavenie exekúcie v tomto prípade nie je prekážkou\nres iudicata a exekúcia bola zastavená z procesných dôvodov, a preto tu nemožno ani\nhovoriť o konečnom úspechu povinného, ale možno skúmať iba to, kto zavinil zastavenie\nexekúcie a keďže zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, nemožno ho zaviazať na\nnáhradu trov povinnému. V tomto prípade je vylúčené, aby súd postupoval obdobne podľa\nrozhodnutí krajských súdov, na ktoré vo svojich písomných podaniach poukazoval povinný,\nkeď v daných prípadoch išlo o zjavne iné skutkové situácie. V tomto prípade sa oprávnený\ndomáhal vykonania exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky na podklade zahraničného\nrozsudku a oprávnený ho predložil exekútorovi v takej podobe, že sám oprávnený nemohol\nvykonať viac a postupoval právom predpokladaným spôsobom. Úplne odlišné situácie však\nnastali v prípadoch, na ktoré poukazoval povinný, a v ktorých krajské súdy priznali náhradu\ntrov povinným.“\n\n14\n\n44. Ústavný súd výklad okresného súdu, ktorým kategoricky vylúčil náhradu trov\nkonania v prospech povinného v exekučnom konaní s výnimkou vyhovenia jeho námietkam\nproti exekúcii, považuje za extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich toto konanie\na za popretie základnej spravodlivosti.\n45. Zo samotného znenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca\n2017 vyplýva možnosť súdu uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie,\nak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. V súlade s konštantnou judikatúrou\nústavného súdu je úlohou exekučného súdu preskúmať, či mal oprávnený k dispozícii\npoznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a či\npreto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010,\nII. ÚS 410/2010), alebo či možno oprávneného zaviazať na náhradu trov konania aj v takom\nprípade, v ktorom zastavenie exekúcie nemohol predvídať (II. ÚS 233/2011).\n46. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že oprávnenému môže byť\nuložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený\niniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného\na vykonateľného exekučného titulu, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa\npreukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu.\nRozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie\npovinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom (m. m.\nI. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011).\n47. Ústavný súd nespochybňuje záver, ku ktorému dospel okresný súd v otázke\nposudzovania zavinenia zastavenia exekučného konania (keďže okresný súd bol viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu o vadách vlastného procesného postupu v exekučnom\nkonaní), ale poukazuje na požiadavku ústavnej udržateľnosti posudzovaného výroku\nuznesenia, ktorý musí byť odôvodnený ústavne konformným spôsobom, a ktorá\npožiadavka podľa názoru ústavného súdu v napadnutom uznesení naplnená nebola.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu považuje ústavný súd v posudzovanej\n\n15\n\nčasti za neurčité a nedostatočné, pretože z neho nevyplýva, ktoré trovy exekúcie zaradil súd\npod pojem „ostatné trovy exekúcie“. V okolnostiach posudzovanej veci sa možno len\ndomnievať, že medzi tieto „ostatné trovy exekúcie“ zaradil i trovy dovolacieho konania\nvedeného pod sp. zn. 2 ECdo 10/2017, v ktorom bol ale plne úspešný sťažovateľ, a teda ich\nnepriznanie si vyžadovalo náležité odôvodnenie zo strany exekučného súdu.\n48.1 Ako správne uviedol okresný súd v závere bodu 40 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, dovolacie konanie nie je súčasťou konania exekučného a v tomto konaní sa koná\na rozhoduje podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (uvedená konštatácia sa týkala\ndovolacieho konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 2 ECdo 9/2017 na základe dovolania\nsťažovateľa proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu v konaní o námietkach\npovinného proti exekúcii, pozn.). Aj dovolacie konanie vedené pod sp. zn. 2 ECdo 10/2017\nna základe dovolania sťažovateľa proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu v konaní\no jeho návrhu na zastavenie exekúcie bolo vedené podľa ustanovení Civilného sporového\nporiadku. Preto sa, podľa názoru ústavného súdu, aj na riešenie otázky nároku na náhradu\ntrov dovolacieho konania vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n48.2 Sťažovateľ ako dovolateľ bol v jednom dovolacom konaní neúspešný (dovolací\nsúd jeho dovolanie odmietol), a v druhom dovolacom konaní bol úspešný (dovolací súd\nzrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, aj rozhodnutie okresného súdu). Pri použití základnej\nzásady používanej v civilnom sporovom konaní vedenom podľa Civilného sporového\nporiadku (zásada úspechu – § 255 ods. 1 CSP) má nárok na náhradu trov, ktoré vynaložila\nv dovolacom konaní, procesne úspešná sporová strana, t. j. v dovolacom konaní sp. zn.\n2 ECdo 9/2017 oprávnený (keďže dovolanie povinného bolo odmietnuté) a v dovolacom\nkonaní sp. zn. 2 ECdo 10/2017 sťažovateľ (keďže dovolací súd jeho dovolaniu vyhovel).\nV kontexte daného prípadu („primárnym“ konaním je exekučné konanie, vedené podľa\nExekučného poriadku) je z pohľadu judikovania nároku úspešného účastníka konania\nna náhradu trov dovolacieho konania jediným rozdielom medzi uvedenými dvomi\ndovolacími konaniami tá skutočnosť, že zatiaľ čo v prvom prípade o nároku oprávneného na\nnáhradu trov dovolacieho konania rozhodol „už“ dovolací súd (§ 262 ods. 1 v spojení\ns § 451 ods. 3 CSP), o nároku sťažovateľa na náhradu trov „druhého“ dovolacieho konania\nmal rozhodnúť „až“ okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov pôvodného (t. j.\n\n16\n\nexekučného) konania (§ 453 ods. 3 CSP). Rozhodnutie okresného súdu o nároku\nsťažovateľa na náhradu trov dovolacieho konania striktne podľa právnej úpravy náhrady\ntrov exekučného konania, obsiahnutej v Exekučnom poriadku, preto ústavný súd považuje\nza svojvoľné.\n49. V dôsledku už uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany\nokresného súdu, ktorá nezodpovedá právu sťažovateľa na ústavne konformný výklad\na aplikáciu zákonných noriem a na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedaním\nťažiskových otázok v jeho veci ako významných súčastí práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).\n50. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n51. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu (predovšetkým dôvody,\nuvedené v bodoch 47 a 48), bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj\nprávomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil výrok napadnutého uznesenia okresného súdu,\nktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu ostatných trov exekúcie\na vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n52. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov exekúcie bude povinnosťou okresného\nsúdu použiť relevantnú právnu úpravu ústavne konformným spôsobom, špecifikovať,\no akých trovách exekúcie rozhoduje a následne náležite jasne a zrozumiteľne odôvodniť\nprávne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n\n17\n\n53. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n54. Podľa názoru ústavného súdu okolnosti veci môžu odôvodňovať, aby súd\núčastníkom (vrátane povinného) výnimočne náhradu trov exekučného konania celkom alebo\nsčasti nepriznal, a prenechal tak vysporiadanie náhrady majetkovej ujmy spôsobenej im\nv dôsledku vedenia exekúcie, ktorá musela byť zastavená, na prípadné osobitné konanie\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.\n\nV.\nNáhrada trov konania\n55. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n56. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré\nmu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou, ich výšku však\nnevyčíslil.\n57. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie\nústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\n\n18\n\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená\nodmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 €\nza jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €.\n58. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa nepredložila doklad o tom, že je platcom\ndane z pridanej hodnoty, ústavný súd jej odmenu o 20 % nezvýšil. Ústavný súd teda priznal\núspešnému sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 346,26 € (bod 3 výroku nálezu).\n59. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia\nposlednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-trovy exekúcie", "exekúcia-exekučný titul", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "trovy konania-trovy exekúcie", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/93/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4452279-decc-4c53-834e-4bda7c41f3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.178.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.178.2019.1"}, {"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:8bb5deb9-1d06-47ce-9a06-936d6d01007c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1"}, {"guid": "ussr:c1062b6d-4eb1-4cd0-8a6f-045828a67635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1"}, {"guid": "ussr:f210e611-c8dd-45a3-a380-ddb2f7d4e35c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1"}, {"guid": "ussr:01c00a4a-167c-42c8-86e4-4d5ff13a1e05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.188.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.188.2018.1"}, {"guid": "ussr:c00db25f-40db-46f2-9670-c26aa9bb29cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1"}, {"guid": "ussr:0913defc-b115-455e-8921-bec93ffe8777", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1"}, {"guid": "ussr:606fc829-884c-4dbc-9871-23bf374e1848", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:2d40b9fe-687f-492b-8075-38e4ca6cf1d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 411/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 411/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d40b9fe-687f-492b-8075-38e4ca6cf1d9"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:8e11a91e-4d47-4f41-a040-d8f9eff68fa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 233/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 233/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e11a91e-4d47-4f41-a040-d8f9eff68fa7"}, {"guid": "ussr:6097a895-cce0-4748-9425-7e3dd289744e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2011 z 14. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6097a895-cce0-4748-9425-7e3dd289744e"}, {"guid": "ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:5b25c788-5302-4c75-94fc-0ff98a62ebdc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b25c788-5302-4c75-94fc-0ff98a62ebdc"}, {"guid": "ussr:4717fa7b-2439-4d43-99ee-8cdf26425057", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4717fa7b-2439-4d43-99ee-8cdf26425057"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}], "citovane_v": []}