{"guid": "ussr:3de61116-ed91-4c18-9232-c95ef6d5f86a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 290/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 290/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 290/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3de61116-ed91-4c18-9232-c95ef6d5f86a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 290/2020-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nMestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom mesta\nŽilina, stavebného úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 4723/2017-14029/2017-OSP-DRA\na jeho rozhodnutím zo 16. marca 2017, postupom Okresného úradu Žilina, odboru výstavby\na bytovej politiky v konaní vedenom pod sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2017/025401/Rep a jeho\nrozhodnutím z 19. júna 2017, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 30 S 74/2017 a jeho rozsudkom zo 4. septembra 2018 a postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžk 1/2019 a jeho rozsudkom\nzo 14. januára 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia mesta Žilina sp. zn. 4723/201714029/2017-OSP-DRA zo 16. marca 2017 a rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru\n\nvýstavby a bytovej politiky sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2017/025401/Rep z 19. júna 2017\nnevyhovuje.\n2. Ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. mája\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) postupom mesta Žilina, stavebného úradu (ďalej len „prvostupňový správny\norgán“) v konaní sp. zn. 4723/2017-14029/2017-OSP-DRA a jeho rozhodnutím\nzo 16. marca 2017 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), postupom\nOkresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) v konaní\nsp. zn. OU-ZA-OVBP2-2017/025401/Rep a jeho rozhodnutím z 19. júna 2017 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“), postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 74/2017 a jeho rozsudkom zo 4. septembra 2018 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžk 1/2019 a jeho rozsudkom\nzo 14. januára 2020 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že mesto Žilina svojím\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nariadilo odstránenie stavby – „rekreačného\nobjektu“,\n\nktoré\n\nvlastní\n\nsťažovateľ.\n\nSťažovateľ\n\nproti\n\noznačenému\n\nrozhodnutiu\n\nprvostupňového správneho orgánu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojím\nrozhodnutím tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom vo veci konajúcich\n\n2\n\nsprávnych orgánov podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\no ktorej rozhodol krajský súd svojím rozsudkom tak, že žalobu sťažovateľa zamietol ako\nnedôvodnú. Sťažovateľ proti označenému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť,\no ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom kasačného súdu.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho označeného základného práva\npostupom a rozhodnutiami označených správnych orgánov, ako aj postupom krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 74/2017 a jeho rozsudkom a postupom najvyššieho súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžk 1/2019 a jeho rozsudkom. Sťažovateľ považuje postup\nsprávnych orgánov, ako aj vo veci konajúcich súdov za nesprávny a ich rozhodnutia\nza nezákonné. Argumentuje tým, že realizáciu drobnej stavby (ktorej odstránenie bolo\nnariadené, pozn.) začal na základe nájomnej zmluvy z roku 2011 a územný plán mesta\nŽilina bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva mesta Žilina č. 15/2012\n20. februára 2012 a jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením\nč. 4/2012. Pokiaľ územný plán mesta Žilina počíta s tým, že v rámci stavebnej činnosti je\nmožná údržba existujúceho objektu, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti plánu už existoval,\nsú potom rozhodnutia správnych orgánov nezákonné, a preto je potrebné ich zrušiť.\nVychádzajúc zo svojej sťažnostnej argumentácie, sťažovateľ je toho názoru, že aj postupom\nkrajského súdu a najvyššieho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného došlo\nk porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti výslovne uvádza, že „rozsudok Najvyššieho súdu\nzo dňa 14. 01. 2020 v konaní č. k. 4 Sžk/1/2019 bol sťažovateľovi doručený 5. februára\n2020, avšak na základe zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach\nv súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID- 19 v justícii, lehoty ustanovené\nprávnymi predpismi na uplatňovanie práv v čase od 27. 03. 2020 do 30. 04. 2020 neplynú“,\npreto je toho názoru, že zákonná lehota je na podanie jeho ústavnej sťažnosti zachovaná.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol\nv jeho veci týmto nálezom:\n\n3\n\n„1. Krajský súd v Žiline v konaní pod č. k. 30 S/74/2017 v spojení s konaním na\nNajvyššom súde SR pod č. k. 4 Sžk/1/2019, porušil právo sťažovateľa na vlastnícke právo\nk majetku vyplývajúce z čl. 20 Ústavy SR.\n2. Okresný súd Žilina v konaní pod č. OU-ZA-OVBP2-2017/025401/Rep porušil\nprávo sťažovateľa na vlastnícke právo k majetku vyplývajúce z čl. 20 Ústavy SR.\n3. Mesto Žilina, stavebný úrad v konaní pod č. 4723/2017-14029/2017-OSP-DRA\nporušil právo sťažovateľa na vlastnícke právo k majetku vyplývajúce z čl. 20 Ústavy SR.\n4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 450,28 EUR,\nktorú je porušovateľ práva 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne povinný vyplatiť jeho právnemu\nzástupcovi...“\n6. Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým\nodloží vykonateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj vykonateľnosť\nrozhodnutia žalovaného, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto sťažnosti. Svoj návrh\nsťažovateľ odôvodnil tým, že mu hrozí závažná ujma v prípade, že príslušný správny orgán\nnariadi nútený výkon rozhodnutia, ktorým odstráni stavbu, do ktorej investoval nemalé\nfinančné prostriedky.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený\nPodľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\n\n5\n\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n13. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti\nso sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami\nvšeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07,\nI. ÚS 272/09).\n\n6\n\n14. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\n15. Ústavný súd sa v prvom rade aj vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa zaoberal\notázkou včasnosti podania ústavnej sťažnosti.\n16. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa ustanovenia\n§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí\n\n7\n\nzákonom ustanovenej lehoty ani v minulosti ani teraz neumožňuje zmeškanie tejto lehoty\nodpustiť, pretože to kogentná povaha ustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde (predtým\n§ 53 ods. 3, pozn.) neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).\n17. Keďže napadnuté rozhodnutie sa stalo právoplatným 13. februára 2020\na sťažovateľ podal svoju ústavnú sťažnosť 13. mája 2020, teda po uplynutí lehoty\nna podanie sťažnosti podľa § 124 prvej vety zákona o ústavnom súde, ústavný súd\npovažoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou včasnosti podania ústavnej sťažnosti. Podľa\n§ 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením\nnebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony v čase od 27. marca 2020 (dátum nadobudnutia účinnosti\nzákona) do 30. apríla 2020 spočívali lehoty, ustanovené právnymi predpismi\nv súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím\nktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva. V uvedenom období teda lehoty\nneplynuli a od 1. mája 2020 ich plynutie pokračuje, resp. pokračovalo. Z doslovného znenia\nuvedeného ustanovenia vyplýva, že spočívanie lehôt sa týka len ochrany práv\nv súkromnoprávnych\n\nvzťahoch.\n\nVychádzajúc\n\nz cieľa\n\npredmetnej\n\nprávnej\n\núpravy\n\na celospoločenskej situácie, za ktorej boli mimoriadne opatrenia zákonodarcom prijaté, je\npotrebné vziať do úvahy skutočnosť, že sťažením uplatnenia ochrany svojich práv\nv mimoriadnej situácii sú (boli) potenciálne postihnutí aj nositelia práv, vyplývajúcich\nz iných, než súkromnoprávnych vzťahov (napríklad práva, ochrana ktorých sa uplatňuje\nv správnom súdnictve, ale aj v súdnictve ústavnom). Ústavný súd (napr. na rozdiel od\nEurópskeho súdu pre ľudské práva) nemá zákonom danú možnosť sám svojím vlastným\nvnútorným aktom rozhodnúť o predĺžení lehoty na podanie návrhu na začatie konania pred\nústavným súdom, rešpektuje však vo svojej činnosti inter alia princípy právneho štátu,\nprincíp rovnosti, povinnosť ústavne konformného výkladu a aplikácie právnych noriem\n(čl. 152 ods. 4 ústavy), ako aj materiálny prístup k ochrane základných práv a slobôd. Preto\nvychádzajúc z čl. 46 ústavy s ohľadom na § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. II až\nIV Civilného sporového poriadku považuje spočívanie lehoty na uplatnenie práva\nv uvedenom období za aplikovateľné aj na posudzovanie dodržania lehoty na podanie\nnávrhu na začatie konania pred ústavným súdom. V deň pokračovania plynutia lehoty na\n\n8\n\npodanie ústavnej sťažnosti (1. mája 2020) zostávalo do jej uplynutia 18 dní. Sťažovateľ\npodal svoju ústavnú sťažnosť 13. mája 2020. Prejednávanú ústavnú sťažnosť preto ústavný\nsúd považuje za podanú včas.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\noznačeného\n\nzákladného\n\npráva\n\npostupom\n\na rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj postupom a rozhodnutím\nžalovaného\n18. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej\nprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie\nje daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017).\n19. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m.\nIII. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n20. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného ani ich predchádzajúci postup,\nkeďže ich už meritórne preskúmal na základe správnej žaloby sťažovateľa krajský súd,\nktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.\n\n9\n\n21. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\n[m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014 (bod 2 výroku\nrozhodnutia)].\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\n22. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v konaní podľa Správneho\nsúdneho poriadku, ktoré je budované na báze jednoinštančnosti. Proti rozhodnutiam\nkrajských súdov v správnom súdnictve už preto zásadne nie je odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok prípustné, ale je možné podať kasačnú sťažnosť, ktorá má charakter\nmimoriadneho opravného prostriedku. Ústavný súd už opakovane judikoval, že kasačná\nsťažnosť (hoci smerovala proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu) v prípade\nmeritórneho rozhodnutia kasačného súdu predstavuje účinný prostriedok nápravy a ochrany\nzákladných práv a slobôd (m. m. III. ÚS 33/2018, IV. ÚS 267/2018). V posudzovanej veci\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa najvyšší súd rozhodol meritórne, teda tak, že ju podľa\n§ 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje nedostatok právomoci konať\na rozhodovať o ochrane označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu ani jeho\npredchádzajúcim postupom, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\n§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\n(bod 2 výroku rozhodnutia).\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom kasačného\nsúdu\n24. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124\nústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\n\n10\n\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n25. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré\nsú „pánmi zákonov“, mohol by nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba\nv prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n26. Vzhľadom na povahu namietaného základného práva hmotnoprávneho charakteru\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či najvyšší súd ako súd\nkasačný dostatočne a ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a či\nv konaní nedošlo pri aplikácii hmotného práva k excesu, ktorý by mohol založiť porušenie\nzákladného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n27. Najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa snažil zvrátiť\nprávoplatné rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu o nariadení odstránenia stavby vo vlastníctve sťažovateľa po tom, čo\nkrajský súd právoplatne rozhodol rozsudkom o zamietnutí jeho žaloby o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd po rekapitulácii priebehu konania\npred správnymi orgánmi, krajským súdom a po citácii na vec vzťahujúcich sa ustanovení\nprávnych predpisov v podstatnom poukázal na svoje skôr prijaté právne závery, týkajúce sa\n\n11\n\ncharakteru posudzovanej stavby v obdobných veciach v tej istej lokalite, ktoré preskúmal už\naj ústavný súd v konaniach I. ÚS 254/2018 a III. ÚS 405/2018, pričom ich vyhodnotil ako\nústavne\n\nakceptovateľné.\n\nV\n\nnadväznosti\n\nna\n\nto\n\nkonštatoval,\n\nže\n\nz\n\npripojeného\n\nadministratívneho spisu a tam uloženej fotodokumentácie vyplýva, že námietka sťažovateľa\ntýkajúca sa nesprávnej interpretácie § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je nedôvodná, keďže došlo k úprave\npodkladu v rozsahu, že objekt je potrebné považovať za stavbu v zmysle už označeného\nustanovenia stavebného zákona (body 17 až 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkasačného súdu). Na sťažovateľovu námietku, že stavbu umiestnil ešte pred prijatím\núzemnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina, reagoval tak, že sťažovateľovi ozrejmil, že\n„súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou je potrebné posudzovať\ns územným plánom Mesta Žilina platným a účinným v čase konania o dodatočnom povolení\nstavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby“, pričom zároveň poukázal na zhodný záver\nústavného súdu v tejto otázke vyjadrený v jeho uznesení sp. zn. I. ÚS 254/2018 z 18. júla\n2018.\n28. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu nevykazuje\nznaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii\nnemá dôvod zasiahnuť do právnych názorov najvyššieho súdu.\n29. Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ namietal len porušenie svojho ústavou\nzaručeného vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť\nv dôsledku\n\nneposkytnutia\n\nsúdnej\n\nkontroly\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\nžalovaného\n\nv požadovanej kvalite. Ústavný súd konštatuje, že nezistil takú príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným právom hmotného charakteru a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu,\nktorá by mohla viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označeného základného práva.\nJe potrebné si uvedomiť, že najvyšší súd nerozhodoval o žiadnych hmotných právach\nsťažovateľa, preskúmaval len zákonnosť rozhodnutia žalovaného, aj to po právoplatnosti\nrozsudku krajského súdu. Keďže ústavný súd dospel k záveru o ústavnej akceptovateľnosti\nvýkladu a aplikácie na vec vzťahujúcich sa noriem hmotného, ako aj procesného práva, bolo\n\n12\n\npotrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (bod 2 výroku rozhodnutia).\n30. V nadväznosti na to, že v konaniach pred správnymi orgánmi a všeobecnými\nsúdmi vo veci sťažovateľa bolo preukázané, že sťažovateľ sa domáhal ochrany stavby − ako\nsvojho majetku, ktorú realizoval bez príslušného povolenia, ústavný súd dodáva, že\nústavnoprávna ochrana majetku v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy sa týka len majetku\nnadobudnutého a užívaného v súlade s právnym poriadkom.\n31. Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti žiadal ústavný súd, aby rozhodol\no dočasnom opatrení, ktorým odloží vykonateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto\nústavnej sťažnosti. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti táto žiadosť bola\nkonzumovaná samotným rozhodnutím o tejto sťažnosti.\n32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa návrhom na priznanie náhrady trov konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "stavba-nepovolená", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "stavba-odstránenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2c0e95a8-af4c-4028-a6b9-eb04282335fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1"}, {"guid": "ussr:f4d3cd8d-6e8d-4192-94eb-192dc24be935", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 254/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3b693c33-3150-4ac7-afac-1e71101d8e12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.516.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 516/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 516/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.516.2020.1"}]}