{"guid": "ussr:5be1559f-2b59-4876-b36e-20030ce65ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.284.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 284/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.284.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5be1559f-2b59-4876-b36e-20030ce65ae4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.284.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.284.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.284.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 284/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 23/2019380 z 11. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),\n\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“)\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Nitre\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 25 Co 23/2019-380 z 11. decembra 2019 (ďalej len „namietaný rozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom\nOkresného súdu Levice sp. zn. 6 C 185/2016 z 13. novembra 2017 zaviazaná zaplatiť\nnavrhovateľovi sumu 1 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy z titulu náhrady škody\nspôsobenej navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom, ktorý predstavovali zbytočné\nprieťahy v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005. Odvolaniu\nsťažovateľky podanému proti uvedenému rozsudku okresného súdu nebolo vyhovené\na krajský súd namietaným rozsudkom napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako vecne\nsprávne potvrdil.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka predostiera námietku porušenia všetkých jej\noznačených práv namietaným rozsudkom krajského súdu. Dôvodí pritom tvrdením, že\nkonajúce súdy navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy priznali i napriek tomu, že tento\nnepreukázal existenciu všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti sťažovateľky\nza škodu, najmä existenciu nemajetkovej ujmy, a tiež napriek tomu, že na základe totožných\nskutkových a právnych tvrdení rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia\nuž\n\nústavný\n\nsúd\n\nna\n\nzáklade\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nnavrhovateľa,\n\na\n\nto\n\nnálezom\n\nč. k. I. ÚS 764/2014-42 zo 4. marca 2015. Sťažovateľka ďalej konkretizuje a uvádza, že\nkrajský súd v namietanom rozsudku nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru\no nedostatočnosti tohto už ústavným súdom priznaného finančného zadosťučinenia.\nSťažovateľka takýto postup konajúcich súdov považuje za neprípustnú revíziu označeného\nnálezu ústavného súdu. Ďalej tiež namieta, že v režime konania o návrhu na náhradu škody\n(nemajetkovej ujmy) spôsobenej nesprávnym úradným postupom − zbytočnými prieťahmi\nv konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003 Z. z.“) nemožno zohľadňovať totožné hľadiská ako tie, z ktorých vychádzal\n\n2\n\nústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti. Na tomto mieste poukazuje sťažovateľka na časť\nodôvodnenia namietaného rozsudku, kde krajský súd argumentoval, že pri určení výšky\nnemajetkovej ujmy prihliadol na finančné zadosťučinenie, ktoré bolo navrhovateľovi\npriznané v konaní pred ústavným súdom predmetným nálezom. Tiež považuje za potrebné\nupozorniť ústavný súd na okolnosť špecifického postavenia navrhovateľa, ktorý je\nprávnickou osobou, ktorá ako taká podľa názoru sťažovateľky nedisponuje možnosťami\n„prežívania“ tvrdených následkov, a tiež na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní, v ktorom\nmalo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nebol úspešný.\n4. Vychádzajúc z prezentovanej argumentácie, sťažovateľka hodnotí namietaný\nrozsudok krajského súdu, ktorý podľa jej mienky neprípustne reviduje nález ústavného súdu\na v ktorom podľa sťažovateľky absentuje preukázanie tvrdených negatívnych následkov\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ako arbitrárny, neodôvodnený a z ústavného hľadiska\nneudržateľný. Sťažovateľka tiež k otázke prípustnosti podania ústavnej sťažnosti zo strany\nštátu, resp. štátneho orgánu poukazuje na jednotlivé rozhodnutia ústavného súdu, ktorými\nústavný súd priznal Slovenskej republike postavenie subjektu oprávneného k podaniu\nústavnej sťažnosti. Ďalej tiež ústavný súd oboznamuje s okolnosťou, že navrhovateľ je\njedným z množstva subjektov, ktoré sú zastúpené špecifikovanou obchodnou spoločnosťou\nposkytujúcou právne služby, ktorá sa podľa vyjadrenia sťažovateľky zameriava\nna vyhľadávanie klientov, ktorí boli v minulosti úspešní pri uplatňovaní ochrany svojich\npráv v konaní pred ústavným súdom, a ktorá následne v mene týchto klientov uplatňuje voči\nsťažovateľke návrhy na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi\nv konaní. Uvedenú okolnosť považuje sťažovateľka za dôvod opodstatňujúci ingerenciu\nústavného súdu v danom konkrétnom prípade namietaného rozsudku krajského súdu, keď\nby podľa vlastného vyjadrenia mohla sťažovateľka prípadné závery rozhodnutia ústavného\nsúdu o jej ústavnej sťažnosti využiť ako prostriedok procesného útoku v rámci analogických\nkonaní o uplatnených nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy predstavujúcich požiadavku\nďalšieho odškodnenia nad rámec rozhodnutí ústavného súdu vo veci zbytočných prieťahov.\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd\nv jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 46\n\n3\n\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozsudkom krajského súdu,\noznačené rozhodnutie zrušil a vrátil vec sťažovateľky krajskému súdu na ďalšie konanie.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n11. Predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietaná neústavnosť, ako aj\nnamietané porušenie práva garantovaného dohovorom rozhodnutím všeobecného súdu,\nprijatým v konaní o nároku náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,\nuplatňovaným v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.\n12. Ústavný súd poukazuje na § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého\nje ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu\npriznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, pričom podľa § 132 ods. 3\ncitovaného zákona ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť,\nak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon\nna ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n13. Ústavný súd v tejto súvislosti odkazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré\nústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04,\nI. ÚS 420/2016). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\n\n5\n\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu jej neprípustnosti (porovnaj II. ÚS 362/2015, I. ÚS 62/2018). Pokiaľ\nprávny poriadok poskytuje iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv\nv konaní pred ústavným súdom.\n14. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka dôvodí, že v jej prípade nebolo možné uplatniť\nochranu svojich práv prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania,\npretože podľa názoru sťažovateľky nebolo možné namietanému rozsudku vyčítať niektorý\nz dôvodov zmätočnosti v zmysle ustanovení § 420 CSP. Ústavný súd sa v uvedenom smere\ns názorom sťažovateľky nemôže stotožniť. Súčasťou argumentácie sťažovateľky je totiž, tak\nako je to uvedené v bode 4 odôvodnenia tohto uznesenia, okrem iných argumentov aj\ntvrdenie, že bol namietaný rozsudok vydaný „napriek absencii preukázania tvrdených\nnegatívnych následkov, resp. nezohľadnením osobitnej právnej úpravy obsiahnutej zákonom\nč. 514/2003 Z. z., mnohonásobne judikovanej v rozhodnutiach všeobecných súdov, ako aj\nÚstavného súdu SR, je arbitrárny, nedôvodný, v čoho dôsledku je z ústavného hľadiska\nprávne neudržateľný“. Sťažovateľka kvalifikuje namietaný rozsudok ako „nejednoznačný\na svojvoľný“, keď podľa jej názoru konajúci súd v namietanom rozsudku sťažovateľke\nnijako neozrejmil, na základe čoho považoval vznik nemajetkovej ujmy v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z. za preukázaný. V takomto svojvoľnom postupe vidí sťažovateľka\nporušenie svojho práva na spravodlivý proces.\n15. Z podstaty takto prezentovanej argumentácie sťažovateľky, ako aj z poučenia\no opravnom prostriedku, ktoré tvorí súčasť namietaného rozsudku krajského súdu, pritom\nvyplýva, že sťažovateľka sa ochrany svojich práv mohla domáhať prostredníctvom inštitútu\ndovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP [„dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“], pokiaľ namietaný\nrozsudok trpí takými závažnými nedostatkami, aké prezentuje sťažovateľka v ústavnej\n\n6\n\nsťažnosti (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017,\nsp. zn. 6 Cdo 155/2017).\n16. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať\nústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc\nna konanie o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú\nmožnosť účinnej ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala.\nPretože sťažovateľka v sťažnosti netvrdila a už vôbec nepreukázala, že dovolanie nepodala\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jej prípadu ani neprichádzal\ndo úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde.\n17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nako neprípustnú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietol.\n18. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-nepodanie", "minister, ministerstvo", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:959be588-9849-4a52-9172-5e3318b6ce8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.62.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.62.2018.1"}, {"guid": "ussr:390eb8c1-859e-4a00-ab74-52076838c571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.420.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 420/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 420/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.420.2016.1"}, {"guid": "ussr:0d4f844d-0b86-4793-8303-69106bff4b97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.362.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.362.2015.1"}, {"guid": "ussr:2ddbe37a-5b8d-48e8-bd36-cfcc13e1922d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.764.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 764/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 764/2014 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.764.2014.1"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "247bf6c1-4ab8-4b64-9158-58e72e4984d3:3458ed91-5fd1-49b6-8030-168170a170d8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4316208467.2", "spisova_znacka": "25Co/23/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/23/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4316208467.2"}, {"guid": "d9677a63-db62-4543-99a8-4c0be88962cf:dffcf67e-0c40-4788-8c02-b5573c7fccbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/26/2005", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 16Cb/26/2005 z 13. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2015-04-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9677a63-db62-4543-99a8-4c0be88962cf:dffcf67e-0c40-4788-8c02-b5573c7fccbb"}], "citovane_v": []}