{"guid": "ussr:9134d4f0-84ac-49d1-9db9-fedede0507d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.283.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 283/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.283.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9134d4f0-84ac-49d1-9db9-fedede0507d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.283.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.283.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.283.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 283/2020-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti SD –\nspoločnosť, s. r. o., Bárdošova 20, Bratislava, IČO 31 390 927, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Řehák & Tisoň spol. s r. o., Komenského 437/62, Skalica, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Mgr. Michal Řehák, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 26. septembra 2019 sp. zn. 8 Sžfk 30/2018 a sp. zn. 8 Sžfk 43/2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavné sťažnosti obchodnej spoločnosti SD – spoločnosť, s. r. o., o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. januára\n2020 doručené ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti SD – spoločnosť, s. r. o.,\nBárdošova 20, Bratislava, IČO 31 390 927 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj\n„sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Řehák & Tisoň spol. s r. o.,\nKomenského 437/62, Skalica, v mene ktorej konaná konateľ a advokát Mgr. Michal Řehák,\nvedené pod sp. zn. Rvp 65/2020 a sp. zn. Rvp 66/2020, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) z 26. septembra 2019 sp. zn. 8 Sžfk 30/2018 a sp. zn. 8 Sžfk 43/2018 (ďalej spolu len\n„napadnuté rozsudky“).\n2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 5. februára 2020 uznesením sp. zn.\nPLs. ÚS 8/2020 spojil ústavné sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. Rvp 65/2020\na sp. zn. Rvp 66/2020 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 65/2020.\n3. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka napadla\nžalobami podanými na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)\nč. 1307946/2015 z 19. augusta 2015, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer\nvydaný Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „daňový úrad“)\nč. 361976/2015 z 29. apríla 2015 a č. 1307883/2015 z 19. augusta 2015, ktorým bol\npotvrdený dodatočný platobný výmer vydaný daňovým úradom č. 361908/2015 z 29. apríla\n2015. Sťažovateľka žaloby odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutia finančného\nriaditeľstva boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci a skutkový stav bol\nnedostatočne zistený. Uviedla tiež, že žalovaný sa doplnením jej odvolaní proti rozhodnutiu\n\n2\n\nsprávneho orgánu prvého stupňa nezaoberal, keďže ho považoval za oneskorené, pričom\npri svojej úvahe postupoval podľa neúčinného predpisu a táto vada má vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní o odvolaniach sťažovateľky, ako i o ich doplnení\nžalovaný podľa názoru sťažovateľky «nesprávne postupoval podľa procesných noriem\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“), hoci mal postupovať podľa\nprocesných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSDP“)».\n4. Krajský súd rozhodol v právnych veciach sťažovateľky rozsudkom sp. zn.\n5 S 284/2015 z 20. júna 2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 5 S 284/2015\nz 18. mája 2018 a rozsudkom sp. zn. 5 S 282/2015 z 20. júna 2017 v spojení s opravným\nuznesením sp. zn. 5 S 282/2015 z 29. septembra 2017 tak, že v oboch prípadoch žalobu\nsťažovateľky zamietol. Po podaní kasačných sťažností najvyšší súd napadnutými\nrozsudkami potvrdil namietané rozsudky krajského súdu.\n5. Podľa názoru sťažovateľky sú napadnuté rozsudky najvyššieho súdu nenáležite\na nepresvedčivo odôvodnené. Najvyšší súd sa „nevyporiadal so zásadou jednotnosti\nsprávneho daňového konania, nevysvetlil... svoj názor o úplnej autonómii odvolacieho\nkonania... ktoré podľa jeho názoru nie je organickou súčasťou konania vyrubovacieho“.\n6. Sťažovateľka tiež argumentuje, že k zásahu do jej označeného základného práva\npodľa ústavy, ako aj práva podľa dohovoru došlo interpretáciou procesných predpisov\nnajvyšším súdom, ktorá odporuje ustálenej rozhodovacej praxi.\n7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavných sťažnostiach sťažovateľka\nnavrhuje, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že jej základné\nprávo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 boli napadnutými\nrozsudkami najvyššieho súdu porušené, napadnuté rozsudky zrušil a veci vrátil najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka sa zároveň domáha náhrady trov konania.\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n4\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n14. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n15. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nresp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\n\n5\n\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n16. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n17. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n18. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\n\n6\n\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n19. Podľa názoru sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že najvyšší súd nesprávne\nprávne interpretoval použité intertemporálne ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový\nporiadok“) a tiež tým, že napadnuté rozsudky nie sú riadne a presvedčivo odôvodnené.\n20. V súvislosti s už uvedenou argumentáciou sťažovateľky poukazuje ústavný súd\nna relevantnú časť (v oboch prípadoch totožného) odôvodnenia napadnutých rozsudkov\nnajvyššieho súdu, v ktorom sa uvádza:\n„Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, bola tá skutočnosť, či odvolanie\nžalobcu zo dňa 04. 06. 2015 a doplnenému dňa 19. 06. 2015, ktorým žalobca namietal\nplatobný výmer správcu dane č. 361976/2015 (resp. č. 361908/2015) zo dňa 29. 04. 2015\na ktorý mu bol doručený dňa 20. 05. 2015, malo byť posúdené podľa zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní, alebo podľa zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku.\nPostup daňových orgánov pri správe daní možno rozdeliť do určitých etáp, ktoré na\nseba nadväzujú a spolu súvisia, hoci ide o autonómne časti. Prvou takouto fázou alebo\nčasťou je daňová kontrola, ktorá nie je daňovým konaním , ale je postupom správcu dane,\nktorým správca dane prostredníctvom zamestnancov zisťuje a preveruje základ dane alebo\niné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dané alebo vznik daňovej povinnosti.\nNásledne začína daňové konanie, ktorého prvou fázou je vyrubovacie konanie, ktoré sa\nzvyčajne začína po vykonaní daňovej kontroly. Po doručení dodatočného platobného\nvýmeru nasleduje ďalšia (druhá) fáza daňového konania, ktorou môže, ale nemusí byť\npodanie opravného prostriedku, t. j. podanie odvolania voči platobnému výmeru. Poslednou\n\n7\n\n(treťou) fázou daňového konania je rozhodnutie odvolacieho orgánu (v prípade, že správca\ndane nemieni odvolaniu vyhovieť) o podanom odvolaní, resp. opravnom prostriedku.\nKasačný súd pri svojom rozhodovaní o predmetnej kasačnej sťažnosti žalobcu\nvychádzal, jednak z fáz daňového konania uvedených v bode 33. tohto rozsudku a jednak\nz cit. ustanovení právnych predpisov uvedených v bodoch 27. až 29. tohto rozsudku.\nPodľa názoru kasačného súdu z ust. § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.\nDaňového poriadku jednoznačne vyplýva záver, že daňové konanie začaté pred účinnosťou\nzákona č. 563/2009 Z. z. (t. j. tie ktoré začali podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní)\nsa dokončia podľa nového zákona s výnimkou daňovej kontroly uvedenej v ust. § 165 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z. z. a vyrubovacieho konania uvedeného v list. § 165 ods. 5 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní. Za takého konanie možno považovať aj konanie o\nopravnom prostriedku žalobcu po doručení jeho odvolania proti predmetnému platobnému\nvýmeru správcu dane, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.05.2015. Nič na tom nemení ani\ntá skutočnosť, že daňová kontrola a vyrubovanie konanie prebiehali podľa zákona č.\n511/1992 Zb. Žalovaný postupoval teda správne ak odvolanie žalobcu voči dodatočnému\nplatobnému výmeru zo dňa 05. 05. 2015 prejednal podľa zákona č. 563/2009 Z. z. daňového\nporiadku a preto nebol povinný a ani oprávnený prihliadnuť na doplnenie jeho odvolania\nzo dňa 19. 06. 2015, nakoľko z ust. § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. takéto oprávnenie pre\ndaňovníka nevyplýva, na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy uvedenej v ust. § 46 ods. 7\nzákona č. 511/1992 Zb.\nPokiaľ ide o namietanie postupu krajského súdu v predchádzajúcich rozhodnutiach\nuvedených v bode 18 tohto rozsudku, kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tieto\nneboli predmetom súdneho prieskumu na kasačnom súde, naviac žalobca ich ani k svojmu\nodvolaniu nepripojil a preto túto námietku žalobcu považuje kasačný súd aj vzhľadom na\nzávery kasačného súdu uvedené v bode 35 za irelevantnú.\nNámietku sťažovateľa týkajúcu sa toho, že sa krajský súd sa odchýlil od\nrozhodovacej praxe kasačného súdu v tom smere, že dôkazy ním navrhnuté (proti\nplatobnému výmeru) nemusel žalovaný vykonať, keďže ich vykonanie bolo navrhnuté po\nuplynutí lehoty na vyjadrenie k Protokolu o daňovej kontrole a že sa krajský súd sa riadil\nkoncentračnou zásadou v dôsledku ktorej by po uplynutí lehoty na vyjadrenie k Protokolu\nnebolo možné zo strany daňového subjektu navrhovať už žiadne ďalšie dôkazy, tak kasačný\n\n8\n\nsúd ju považuje za bezpredmetnú z dôvodu právneho názoru kasačného súdu uvedený v\nbode 35. tohto rozsudku, ako aj na tú skutočnosť, že žalobca nepoukázal na žiadne\nkonkrétne rozhodnutie kasačného súdu od ktorého by sa krajský súd odchýlil pri svojom\nrozhodovaní v tejto vecí.“\n21. Z odôvodnení napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu vyplýva, že sa podrobne\nzaoberal sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa\nstotožnil s názorom krajského súdu, ako i správnych orgánov pri posudzovaní odvolaní\na ich doplnení sťažovateľkou, pričom podľa názoru ústavného súdu aplikoval relevantné\nzákonné ustanovenia ústavne konformným spôsobom. Ústavný súd sa nestotožňuje\ns výhradami sťažovateľky v súvislosti s výkladom jednotlivých fáz daňového konania,\nkeďže samotný daňový poriadok v ustanovení § 68 ods. 1 presne vymedzuje začiatok\ni koniec vyrubovacieho konania. Výklad intertemporálnych ustanovení § 165b ods. 1\nv spojení s § 165 ods. 5 daňového poriadku, ktorý v právnych veciach sťažovateľky prijal\nnajvyšší súd, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný a jeho argumentáciu za\ndostatočnú, založenú na právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone, resp. nepopierajú\npodstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení daňového poriadku, zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov, ako i príslušného procesného predpisu.\n22. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne.\nPo preskúmaní napadnutých rozsudkov kasačného súdu, s prihliadnutím na citované časti\nich odôvodnenia ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd zrozumiteľným a jednoznačným\nspôsobom uviedol dôvody, prečo kasačné sťažnosti sťažovateľky zamietol. Podľa názoru\nústavného súdu sa najvyšší súd náležite vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky\nuvedenou v kasačných sťažnostiach, citoval zákonné ustanovenia, ktoré adekvátne aplikoval\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie napadnutých rozsudkov nemožno\npovažovať za nedostatočné či arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné\na neudržateľné, majúce za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n\n9\n\n23. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavných sťažností na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\nodmietol ústavné sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnené.\n24. Vzhľadom na skutočnosť, že obe ústavné sťažnosti boli odmietnuté ako celok,\nbolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch\nsťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-daňové konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}