{"guid": "ussr:d2843fe3-e7b8-4771-86ea-29523e172009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.282.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 282/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.282.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d2843fe3-e7b8-4771-86ea-29523e172009", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.282.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.282.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.282.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 282/2020-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou\n\nĽalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 Cdo 192/2018 z 30. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 192/2018\nz 30. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou\nna Okresnom súde Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) zaregistrovanou\npod sp. zn. 4 C 2/2014 domáhal vypratania nehnuteľnosti proti žalovanej. Žalovaná\nv označenom\n\nkonaní\n\nvzniesla\n\nvzájomný\n\nnávrh\n\nna\n\nurčenie\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk nehnuteľnosti. Okresný súd rozhodol v označenej veci rozsudkom sp. zn. 4 C 2/2014\nz 24. júna 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že návrh sťažovateľa o uloženie\npovinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti zamietol (prvý výrok, pozn.) a určil, že\nžalovaná je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2. Tretím\nvýrokom rozsudku okresný súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej priznal\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu\nodvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nsp. zn. 5 Co 753/2015 z 27. apríla 2016 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako\nvecne správne. Proti označenému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 12/2017 z 25. októbra 2017 tak, že\ndovolanie odmietol ako procesne neprípustné. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu\ndovolacieho súdu ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn.\nIII. ÚS 82/2018 zo 17. júla 2018 tak, že vzhľadom na zistené porušenie práva na\n\n2\n\nspravodlivý proces ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd opätovne rozhodol o dovolaní sťažovateľa\nnapadnutým uznesením, ktorým dovolanie opäť odmietol.\n3. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania v jeho veci podáva ústavnú sťažnosť,\nv ktorej atakuje právne závery, na ktorých stojí napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\na tvrdí, že najvyšší súd nesprávne a svojvoľne jeho vec posúdil a rozhodol arbitrárne.\nSťažovateľ namieta, že najvyšší súd po zmene procesného kódexu z Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) na Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) mechanicky\na bezmyšlienkovite aplikoval judikatúru vzťahujúcu sa k § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorá\npodľa neho nie je aplikovateľná na súčasný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože nezahŕňa všetky prípady, v ktorých môže dochádzať k porušeniu\npráva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Tvrdí, že pri „zmenených\nprocesných predpisoch sú nepoužiteľné všetky precedenty, viažuce sa k dovolaciemu\nkonaniu podľa OSP“. V nadväznosti na to skutkovo argumentuje, spochybňuje závery\nkrajského súdu a tvrdí, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že svedkovia\nžalovanej potvrdili, že bola uzavretá dohoda pred výstavbou domu, ale len to, že keď sa\nstavba postaví a skolauduje, sťažovateľ „prepíše“ polovicu domu na žalovanú. Z uvedeného\nsťažovateľ konkludentne vyvodzuje, že bolo potrebné za daných skutkových okolností\nuzavrieť písomnú dohodu, preto závery krajského súdu nemôžu obstáť, preto mal najvyšší\nsúd vstúpiť do rozhodovacieho procesu a meritórne posúdiť žalobný nárok žalovanej.\nVychádzajúc z prezentovanej argumentácie, sťažovateľ je toho názoru, že táto otázka zatiaľ\nv judikatúre dovolacieho súdu riešená nebola, preto bol podľa názoru sťažovateľa naplnený\ndôvod prípustnosti dovolania sťažovateľa podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Sťažovateľ\nna základe uvedeného tvrdí, že najvyšší súd mu neposkytol ochranu jeho označeným\nprávam, preto jeho napadnutým uznesením malo dôjsť k porušeniu označených práv\nsťažovateľa.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom v takomto\nznení:\n\n3\n\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1, ústavy a spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, postupom NS v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 192/2018 a jeho\nuznesením z 30. septembra 2019 porušené boli.\n2. Uznesením NS z 30. septembra 2019, sp. zn. 7 Cdo 192/2018 zrušuje a vec sa\nvracia NS na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva náhrada trov konania v sume 623,26 eur...“\nII.\n\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n4\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n11. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\n\n5\n\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti\nso sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami\nvšeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07,\nI. ÚS 272/09).\n12. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\n\n6\n\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\n13. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na analogického práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata\njeho argumentácie spočíva v nesúhlase s právnymi závermi najvyššieho súdu, ktorý mu\núdajne neposkytol súdnu ochranu z arbitrárnych a ústavne neudržateľných dôvodov.\n14. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil s tými časťami odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia súdu, ktoré boli pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti v tejto časti\npodstatné. Najvyšší súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku konštatoval, že\nnamietaný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, spočívajúci\nv arbitrárnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, nie je daný, pretože krajský súd\nsvoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne, a preto ho nebolo možné považovať za arbitrárne\ndo tej miery, aby založilo výnimku zo zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu\nR 2/2016 (body 25, 26 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu).\nK uvedenému ústavný súd dodáva, že predmetné stanovisko je plne aplikovateľné aj\nna novú procesnú úpravu vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP. K ďalšej namietanej vade zakladajúcej údajnú zmätočnosť konania, spočívajúcu\nv nenariadení pojednávania v konaní pred odvolacím súdom, najvyšší súd v bodoch 21 a 22\nodôvodnenia svojho napadnutého uznesenia uviedol, že neexistovala žiadna z prekážok\nustanovená a upravená v § 214 ods. 1 OSP (v platnom znení v rozhodnom čase, pozn.),\na teda boli splnené procesné podmienky, ktoré umožňovali krajskému súdu rozhodnúť aj\nbez nariadenia ústneho pojednávania.\n\n7\n\n15. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP, najvyšší súd konštatoval, že za relevantnú nemožno považovať otázku\nurčenia presnej výšky podielu a prípadného práva na vyrovnanie sa za získaný majetok.\nKeďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda o založení spoluvlastníckych\npodielov v rozsahu 1/2 bola preukázaná výpoveďami svedkov, táto sťažovateľom nastolená\notázka nebola posudzovaná a od jej vyriešenia rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo.\nPreto najvyšší súd konštatoval neopodstatnenosť vyvodenia prípustnosti svojho dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným len dodal, že pokiaľ\nsťažovateľ spochybňoval určenie veľkosti spoluvlastníckych podielov, táto otázka je\notázkou skutkovou (body 30 a 31 odôvodnenia napadnutého uznesenia) a nie právnou.\n16. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že\nsa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd vyhodnotil všetky relevantné\na rozhodné skutočnosti v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\nv napadnutom uznesení dostal ústavne konformné odpovede na všetky podstatné okolnosti\nprípadu v súvislosti s namietanými dôvodmi svojho dovolania. V tejto súvislosti už ústavný\nsúd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu,\nresp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutých rozhodnutí, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom\ndokazovaní.\n17. Ústavný súd preto konštatuje, že dôvody napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu\na relevantných právnych noriem.\n\n8\n\n18. Takisto nemožno v okolnostiach posudzovanej veci súhlasiť s názorom\nsťažovateľa, že judikatúra viažuca sa na predošlý procesný kódex Občianskeho súdneho\nporiadku je en bloc nepoužiteľná. Ústavný súd k uvedenej problematike dodáva, že je ju\npotrebné vnímať v kontexte novej právnej úpravy a citlivo posudzovať jej aplikovateľnosť.\nPokiaľ ide o vady zmätočnosti konania podľa § 237 OSP, tieto boli premietnuté do nového\nprocesného kódexu v § 420 CSP. Ide v princípe totožnú právnu úpravu vád zmätočnosti\n[s výnimkou vady podľa § 237 písm. f) OSP, pozn.], preto aj judikatúra viažuca sa\nk Občianskeho súdnemu poriadku je v princípe aplikovateľná, pokiaľ neexistujú odlišnosti\nv samotnej súvisiacej procesnej úprave (napr. spočívajúce v odlišnej úprave procesných\ninštitútov v porovnaní s OSP, pozn.). Pokiaľ však ide o vadu zmätočnosti podľa § 237 písm.\nf) OSP v porovnaní s vadou podľa § 420 ods. 1 písm. f) CSP, je potrebné konštatovať, že aj\njudikatúra viažuca sa na § 237 písm. f) OSP sa postupne vyvíjala najmä v dôsledku\nrozhodnutí ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\npričom sa postupne približovala svojím obsahom k poskytovaniu garancií spravodlivého\nprocesu v porovnateľnom rozsahu tak, ako ho vníma aj ESĽP. Zákonodarca vzhľadom\nna uvedené, pri koncipovaní charakteru vady podľa § 420 písm. f) CSP, túto vadu\nnaformuloval a rozšíril tak, že pod ňu spadajú všetky prípady porušenia práv na spravodlivý\nproces, ktoré vznikli v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, a to\nza predpokladu, že tieto porušenia majú ústavnoprávnu relevanciu, resp. intenzitu.\n19. Preto v kontexte posudzovaného prípadu, keď sťažovateľ namietal arbitrárnosť\npostupu, ako aj samotného odôvodnenia rozsudku krajského súdu v dovolacom konaní,\nv dôsledku nedostatočného vyhodnotenia skutkového stavu a z toho plynúce nesprávne\nprávne posúdenie veci, ktoré malo vyústiť až do vady podľa § 420 písm. f) CSP, ústavný\nsúd v tejto súvislosti konštatuje, že táto vada by bola naplnená napríklad vtedy, ak by\nodôvodnenie rozhodnutia bolo nepreskúmateľné do tej miery, že by nedávalo konzistentné\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Preto ak najvyšší súd uviedol, že v danom prípade nejde\no rozhodnutie, ktorého odôvodnenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu v zmysle stanoviska najvyššieho súdu R 2/2016, rešpektoval tým\n\n9\n\ngarancie spravodlivého procesu tak, ako sú vnímané aj ústavným súdom, len ich vyjadril\ninými slovami. Ústavný súd preto (po posúdení odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu)\nzáver najvyššieho súdu rozhodne nepovažuje za arbitrárny, prípadne zjavne neodôvodnený\na v kontexte obsahu namietanej vady aj aplikovateľný na prípad sťažovateľa, a to aj napriek\ntomu, že ide o judikatúru viažucu sa k predošlej právnej úprave, teda Občianskemu\nsúdnemu poriadku.\n20. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet relevantnej\nspojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu alebo postupom, ktorý mu\npredchádzal a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na ústavne akceptovateľnú\nodôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného\npráva na súdnu ochranu nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka\nsúdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02,\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n21. Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že sťažovateľ sám\nstanovil rozsah a predmet svojej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv vo svojej\nsťažnosti označil len najvyšší súd (podobne ako aj v konaní vedenom pred ústavným súdom\npod sp. zn. III. ÚS 82/2018, pozn.). Sťažovateľ konkrétne svojou sťažnosťou napádal len\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako výsledok dovolacieho konania a postup súdu\nv dovolacom konaní. Rozsah prieskumu v rámci dovolacieho konania je však striktne\nlimitovaný a viazaný na existenciu označených dôvodov zakladajúcich prípustnosť\ndovolania. Pokiaľ označený dôvod prípustnosti dovolania nebol daný, čo v konkrétnom\nprípade najvyšší súd konštatoval a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, nemožno\nv skutočnosti, že sa najvyšší súd meritórne nezaoberal údajným nesprávnym právnym\nposúdením veci, vidieť porušenie základných práv alebo slobôd.\n\n10\n\n22. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších\nnárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval, pretože tieto sú\nviazané na to, že ústavný súd sťažnostiam vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť", "arbitrárnosť", "stavba-rozostavaná", "judikatúra", "vlastníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d0a6de6-bcf1-4744-bec0-9f63d5afd978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.82.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 82/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 82/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.82.2018.2"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "5a3681fa-da32-4d6b-843b-e020428a79fd:5a06902c-ad52-4ac2-8ba1-d84e2aa30eb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/753/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/753/2015 z 27. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5a3681fa-da32-4d6b-843b-e020428a79fd:5a06902c-ad52-4ac2-8ba1-d84e2aa30eb6"}], "citovane_v": []}