{"guid": "ussr:f8679ac4-6938-4f32-b856-d12df5a19dc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.281.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 281/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.281.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8679ac4-6938-4f32-b856-d12df5a19dc5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.281.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.281.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.281.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 281/2020-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n,\n\n,a\n\n,\n,\n\n, obe zastúpené advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml.,\n\nThurzova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 3 Co 332/2018 z 26. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra 2019 doručená spoločná ústavná sťažnosť\n,\n\n, a\n\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n3 Co 332/2018 z 26. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky sú dedičmi poručiteľa (otca)\na žalobou podanou na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) sa domáhali\nurčenia vlastníckeho práva ich poručiteľa ku dňu jeho smrti. Okresný súd v konaní vedenom\npod sp. zn. 37 C 160/2014 rozhodol o žalobe sťažovateliek rozsudkom z 1. februára 2018\ntak, že určil, že spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti – bytu ku dňu svojej smrti bol ich\notec, a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu ½. V odôvodnení svojho rozsudku\nna základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej\nzmluvy uzavretej medzi otcom sťažovateliek ako predávajúcim a kupujúcou obchodnou\nspoločnosťou MAPI s. r. o., a to na základe zistenia, že otec kúpnu zmluvu nemohol\npodpísať, keďže bol v rozhodnom čase vo výkone trestu, preto jeho podpis overený notárom\nna kúpnej zmluve musel byť sfalšovaný, resp. nepravý, podobne ako aj podpis na plnej\nmoci v prospech pani\n\n(overenej takisto notárom, pozn.), navyše z neskoršieho\n\ndáta ako samotná kúpna zmluva. Vychádzajúc z uvedeného, okresný súd dospel k záveru, že\ndošlo zrejme k podvodnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ani prvý\nnadobúdateľ obchodná spoločnosť MAPI s. r. o., ani ďalší nadobúdatelia neboli podľa\nnázoru okresného súdu dobromyseľní, keďže išlo o reťazec prevodov v krátkych časových\n\n2\n\nintervaloch. Ani právny predchodca žalovaného pán\n\nnemohol byť v čase\n\nuzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným dobromyseľný, pretože mal vedomosť o spornosti\nsvojho vlastníckeho práva, ktorá bola spochybnená žalobou podanou ešte právnym\nzástupcom nebohého otca (pripojený spis okresného súdu sp. zn. 20 C 174/2013). Keďže\nv čase podania žaloby právnym zástupcom nebohého otca už otec sťažovateliek nežil,\nokresný súd konanie zastavil, ale až po tom, čo bola žaloba doručená pánovi\nna vyjadrenie. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalovaného, okresný súd uviedol, že v čase\nuzavretia kúpnej zmluvy s pánom\n\nbola v katastri nehnuteľností zapísaná\n\ninformatívna poznámka o súdnom konaní sp. zn. 20 C 174/2013, ktorá nebola vymazaná,\navšak v informačnom systéme v elektronickej forme listu vlastníctva sa v čase podpisu\nkúpnej zmluvy nenachádzala. Zároveň konštatoval, že v čase podpisu kúpnej zmluvy\nso žalovaným už prebiehalo toto konanie, avšak informatívna poznámka o tomto súdnom\nkonaní bola zapísaná až po podpise kúpnej zmluvy, preto súd dospel k záveru, že nemá\npochybnosť o dobromyseľnosti žalovaného, dôverujúceho v akty verejnej moci.\n3. Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaný,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej\ninštancie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho napadnutého\nuznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd nepreskúmateľným spôsobom dospel\nk záveru o potrebe prihliadať na všeobecný princíp spravodlivosti, keď dôsledne\nnevyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a spochybnili postavenie\nnebohého otca ako bdelého vlastníka, ako aj v kontexte záverov o dobromyseľnosti\nžalovaného, kde rovnako vyšli najavo skutočnosti, konkrétne o informatívnej poznámke\no súdnom konaní, ktorá údajne bola zapísaná, avšak v informačnom systéme v elektronickej\nforme listu sa v čase podpisu kúpnej zmluvy nenachádzala. Krajský súd okresnému súdu\nvytkol aj to, že sťažovateľku\n\nvôbec nevypočul o skutočnostiach, ktoré boli\n\nsporné a týkali sa otázky, kedy sa dozvedela o skutočnostiach, odôvodňujúcich podanie\nžaloby. Vzhľadom na uvedené nejasnosti krajský súd konštatoval, že súd prvej inštancie\npredčasne vyhodnotil skutkový stav, ako aj predčasne formuloval svoje závery. Krajský súd\nďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na nález ústavného súdu vo veci vedenej\npod sp. zn. I. ÚS 151/2016, v ktorom ústavný súd konštatoval, že z hľadiska poskytnutia\n\n3\n\nústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného\nvlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom\nna základe jeho dobrej viery. V nadväznosti na to poukázal aj na niektoré nálezy Ústavného\nsúdu Českej republiky týkajúce sa problematiky dobromyseľného nadobúdania vlastníckeho\npráva, ako aj na konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).\n4. Sťažovateľky v sťažnosti atakujú právne závery, na ktorých stojí napadnuté\nuznesenie krajského súdu, a tvrdia, že krajský súd nesprávne a nespravodlivo vec posúdil.\nArgumentujú tým, že krajský súd ignoroval skutočnosť, že k pozbaveniu vlastníckeho práva\ndošlo na základe podvodu, čo bolo aj v konaní preukázané. K prelomeniu zásady nemo plus\niuris ad alium transfere potest, quam ipse habet môže podľa názoru sťažovateliek dôjsť len\nvýnimočne, v krajných prípadoch, za ktorý prejednávaný prípad nepovažujú. Dôvody, ktoré\nuviedol krajský súd, neobstoja, pretože podľa názoru sťažovateliek okresný súd vykonal\ndokazovanie v rozsahu, ktorý postačuje, pričom svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.\nKrajský súd svoje rozhodnutie podľa názoru sťažovateliek založil na formalizme\na uprednostňovaní jedného názoru o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva,\nv rozpore s okolnosťami prejednávanej veci a princípmi spravodlivosti.\n5. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich\nsťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Práva sťažovateliek podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co/332/2018 zo dňa 26. 09. 2019 porušené.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 3 Co/332/2018 zo dňa 26. 09. 2019 a vracia vec Krajského súdu v Košiciach na\nďalšie konanie.\n3. Krajského súdu v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľkám trovy tohto\nkonania vo výške 415,51 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n\n4\n\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\n\n5\n\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\n\n6\n\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, najmä v tom smere,\nči závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne\ns priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n13. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García\nRuiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n\n7\n\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu predovšetkým\nnamietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Argumentáciu\nsťažovateliek možno zhrnúť do námietky, ktorou je arbitrárnosť a právna neudržateľnosť\nzáverov krajského súdu v súvislosti s právnym posúdením veci (prelomením zásady nemo\nplus iuris, pozn.) v okolnostiach posudzovanej veci.\n15. Ústavný súd považuje za nevyhnutné v prvom rade upozorniť na povahu\nnapadnutého uznesenia. Ide o kasačné rozhodnutie krajského súdu, ktorým sa konanie\nnekončí, pretože vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nÚstavný súd štandardne vo svojich rozhodnutiach v obdobných prípadoch kasácie uvádza,\nže ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti Civilného\nsporového poriadku), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným\nsúdom (napr. II. ÚS 211/2016), pretože základné právo na súdnu ochranu, ako aj\nspravodlivý proces „sú výsledkové“, to znamená, musia im zodpovedať proces ako celok,\na skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho\nkonania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05,\nII. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03,\nI. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.\nKomanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd\na ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až\nčl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Napriek už uvedenému ústavný súd dodáva, že aj kasačné rozhodnutie\nvšeobecného súdu môže byť principiálne spôsobilé porušiť základné právo účastníka\nkonania. Aj vydanie procesného rozhodnutia všeobecným súdom je potrebné považovať\nza súčasť poskytovania súdnej ochrany. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd vyrieši\n\n8\n\ns konečnou platnosťou otázku, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší\npriebeh konania alebo jeho výsledok, prípadne ním konanie v istej časti končí a náprava\neventuálneho pochybenia by mohla byť dosiahnutá len zásahom ústavného súdu\npo skončení konania pri posudzovaní spravodlivosti konania ako celku, čo by nebolo účelné\n(m. m. II. ÚS 344/2019).\n17. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, berúc do úvahy charakter napadnutého uznesenia a tam\nuvedený právny záver, ktorý by bolo možné považovať za záväzný pre ďalší postup\nokresného súdu, sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti podstatná.\n18. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu\n(ktorého obsah zrekapituloval v bode 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, pozn.) nedospel\nk záveru, že v okolnostiach posudzovanej veci bol jednoznačne formulovaný právny záver,\nna základe ktorého by bolo možné konštatovať, že vo veci konajúce súdy budú viazané\nurčitým záväzným právnym názorom, resp. nezistil existenciu inej výnimočnej okolnosti,\nktorá by ústavný súd oprávnila vstúpiť do prebiehajúceho konania využitím svojich\nprávomocí. Inými slovami, ústavný súd v súvislosti s napadnutým uznesením krajského\nsúdu odkazuje na svoju už citovanú judikatúru v bode 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia,\nktorá vychádza zo zdržanlivosti ústavného súdu nezasahovať do prebiehajúceho konania.\n19. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet relevantnej\nspojitosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateliek podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj s poukazom\nna to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne\nnapr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný\nsúd sťažnosť sťažovateľa preto podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n9\n\n20. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením, ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že ide\no kasačné – nemeritórne rozhodnutie všeobecného súdu v živej veci, konštatuje, že nezistil\nrelevantnú spojitosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným\nporušením základného práva sťažovateliek vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, preto\nústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateliek aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n21. Pokiaľ ide o úvahy krajského súdu, týkajúce sa otázky nadobudnutia vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam od nevlastníka, ústavný súd k nim aj vzhľadom na to, že vec\nsťažovateliek nie je právoplatne skončená, nepovažuje za potrebné zaujať konečné\nstanovisko (m. m. II. ÚS 223/2020). Napriek uvedenému, vzhľadom na skutočnosť, že\nkrajský súd na podporu svojho právneho názoru, že ochrana vlastníckeho práva\ndobromyseľného nadobúdateľa má byť poskytovaná a stavaná na roveň s vlastníckym\nprávom pôvodného vlastníka, uviedol viaceré rozhodnutia ústavného súdu, Ústavného súdu\nČeskej republiky, ako aj konkrétnu judikatúru ESĽP, ústavný súd považoval za nevyhnutné\nk uvedenej, resp. k citovanej judikatúre zaujať stanovisko.\n22. Pokiaľ krajský súd poukazoval na rozhodnutia ústavného súdu, ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd uviedol len rozhodnutia jedného senátu, ktorý sa odchýlil\nod predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu bez toho, aby vec predložil plénu na\nzjednotenie odchylných názorov, preto nezdieľa názor, že ide o ustálenú a smerodajnú\njudikatúru, ktorou bola prelomená zásada tzv. nemo plus iuris vo všeobecnosti (m. m.\nII. ÚS 223/2020).\n23. Krajský súd uvádzal aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky\nk danej problematike, avšak bez toho, aby pre korektnosť uviedol, že táto bola následne\nstriktne odmietnutá Najvyšším súdom Českej republiky (napr. sp. zn. 30 Cdo 2010/2011\nz 21. júna 2011, najmä však rozhodnutie občianskoprávneho a obchodného kolégia sp. zn.\n31 Cdo 1168/2013 z 12. novembra 2014).\n\n10\n\n24. Pokiaľ ide o citované rozhodnutia ESĽP, tie sa problematiky ochrany\ndobromyseľného nadobúdateľa týkajú len okrajovo a boli formulované v neporovnateľných\nsituáciách. V prvom rade, ani v jednom z označených rozhodnutí nešlo o konflikt, kde by\nproti sebe stáli subjekty súkromného práva, teda riešil by sa konflikt dobromyseľného\nnadobúdateľa a iného vlastníka (ako subjektu súkromného práva). Navyše situácia, ktorú\nriešil ESĽP v prípade Gladysheva proti Rusku sť. č. 7097/10 a ktorá sa najviac podobala\nsituácii, ktorá je predmetom konania na všeobecných súdoch vo veci sťažovateliek, zásadný\nrozdiel spočíva v existencii rozdielnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka Ruska\n(konkrétne § 302), ktorého obdoba v slovenskom právnom poriadku absentuje. Preto aj\nprávne úvahy obsiahnuté v označenom rozhodnutí ESĽP sú bez ďalšieho neprenosné.\nNavyše, v bode 80 tohto rozhodnutia ESĽP pri hodnotení pochybení štátnych orgánov, ktoré\nneodhalili podvod včas (došlo k podvodnej privatizácii bytu na základe neplatného pasu\nprvého nadobúdateľa, ktorý ani nebol manželom pôvodného nájomcu, teda ani nemal nárok\nuzavrieť zmluvu o odkúpení bytu, pričom tento prevod bol následne osvedčený príslušnými\nautoritami ruského katastra nehnuteľností a dotknutý ďalšími prevodmi, pozn.), ESĽP\npoznamenal, že omyly a pochybenia štátnych orgánov majú slúžiť na ochranu dotknutých\nosôb, ktoré majú mať možnosť z toho benefitovať osobitne v prípadoch, kde nie je v hre\nprotistojaci\n\nsúkromný\n\nzáujem.\n\nV danom\n\nprípade\n\nsa\n\nESĽP\n\npriklonil\n\nk ochrane\n\ndobromyseľného nadobúdateľa najmä z dôvodu, že v okolnostiach veci tým protichodným\nzáujmom bol verejný záujem (privatizácia obecného majetku, pozn.), ktorý nepostačoval\nna to, aby v okolnostiach prípadu súdy zaťažili dobromyseľného nadobúdateľa ako\nsúkromnú osobu neúmerným bremenom znášania následkov, a to za existencie ďalšej\nvýznamnej okolnosti, že pôvodný vlastník mesto Moskva prostredníctvom orgánu (Moscow\nHousing Department) prispel k realizácii podvodného prevodu dotknutej nehnuteľnosti\nsvojou nedbanlivosťou.\n25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo všeobecnosti konštatuje, že\npri aplikovaní právnych záverov vyjadrených v rozhodnutiach ESĽP (prípadne iných\nzahraničných súdov, pozn.) je potrebné mať na zreteli, že tieto sú formulované v kontexte\nkonkrétneho prípadu a právnej úpravy konkrétneho štátu, pričom samotná terminológia\n\n11\n\npoužívaná ESĽP je osobitá – sui generis, preto je potrebné byť dôkladne oboznámený\ns okolnosťami toho-ktorého prípadu, či okolnosti veci a aplikovaná právna úprava, ktoré\nviedla ESĽP k formulovanému záveru, sú v podstatných faktoroch alebo skutočnostiach\nporovnateľné s prípadom, na ktorý sa majú závery aplikovať.\n26. Ako už bolo uvedené, v posudzovanom prípade (kasačné rozhodnutie v živej\nveci, pozn.) ústavný súd nemohol pristúpiť k formulovaniu zásadného stanoviska či už\nna úrovni senátu alebo pléna ústavného súdu k otázke možnosti nadobúdať vlastnícke právo\nod nevlastníka len na základe zákonom prezumovanej dobrej viere nadobúdateľa, hoci si\nuvedomuje, že táto problematika rezonuje v právnej obci dlhodobo. V nadväznosti\nna uvedené ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby\npo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľky v tejto veci (v prípade\nmeritórneho rozhodnutia) predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.\n27. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateliek, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "vlastníctvo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-procesnej povahy", "notár, notárska činnosť", "byt-zmluva o prevode vlastníctva bytu", "nehnuteľnosť-evidencia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9e5d1b7-eb74-467c-9aca-0c2d734a9423", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.223.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.223.2020.1"}, {"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}