{"guid": "ussr:0f8eafa0-e710-45f7-83a0-7b1d67883583", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.276.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 276/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 276/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 276/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.276.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f8eafa0-e710-45f7-83a0-7b1d67883583", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.276.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.276.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.276.2020.2/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 276/2020-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Martinom\n\nLopuchom, PhD., Novomeského 34, Michalovce, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Em 1/2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Em 1/2018 p o r u š e n é\nboli.\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nHumenné\n\nprikazuje,\n\npod sp. zn. 7 Em 1/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 375,24 € (slovom\n\ntristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Humenné\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Lopucha, PhD.,\nNovomeského 34, Michalovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Em 1/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 276/2020 z 9. júna 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť na ďalšie konanie.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu\nMichalovce sp. zn. 15 P 267/2015 z 13. marca 2017 bol maloletý\n\nzverený do striedavej\n\nosobnej starostlivosti sťažovateľa a matky maloletého. Predmetný rozsudok bol potvrdený\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 CoP 141/2017\nz 21. decembra 2017.\n2\n\n4. Dňa 13. februára 2018 sťažovateľ podal na okresnom súde návrh na výkon\nrozhodnutia z dôvodu, že matka maloletého mu odmietala dobrovoľne odovzdávať dieťa\ndo osobnej starostlivosti. Dňa 29. júna 2018 vydal okresný súd uznesenie o zrušení\nopatrovníka maloletému dieťaťu v osobe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce\na zároveň rozhodol o ustanovení opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nHumenné.\n5. V právnej veci boli podľa vyjadrenia sťažovateľa vykonané nasledujúce právne\núkony:\n- 21. novembra 2018 – sťažovateľ bol vyzvaný na predloženie vykonateľného\nrozhodnutia, ktoré je podkladom pre výkon rozhodnutia, a to i s doložkou vykonateľnosti,\n- 5. decembra 2018 – matka maloletého dieťaťa bola vyzvaná súdom na podrobenie\nsa vykonateľnému exekučnému titulu; zároveň bol opatrovník vyzvaný na poskytnutie\nsprávy týkajúcej sa zistenia informácií o dôvodoch nepodrobenia sa vykonateľnému\nexekučného titulu,\n- 23. januára 2019 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie matky maloletého\ndieťaťa proti výzve súdu,\n- 30. januára 2019 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie zo strany\nopatrovníka, v ktorom uvádza, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje z dôvodu zlej\nkomunikácie medzi rodičmi, sú medzi nimi hádky a konflikty, ktorých je účastné\naj maloleté dieťa, na ktoré to má negatívny dopad,\n- 21. februára 2019 – okresný súd zaslal výzvu referátu poradensko-psychologických\nslužieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom pre účel zaujatia stanoviska\nk vhodnosti navrhovaného psychologického poradenstva a predpokladaného času jeho\ntrvania,\n- 6. marca 2019 – okresný súd urgoval psychologičku referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o stanovisko\nk vhodnosti nariadenia psychologického poradenstva,\n- 18. apríla 2019 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o tom,\nže s matkou maloletého dieťaťa bol nadviazaný kontakt,\n3\n\n- 29. apríla 2019 – sťažovateľovi a matke maloletého dieťaťa bolo nariadené\npodrobiť sa psychologickému procesu na referáte poradensko-psychologických služieb\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom po dobu šiestich mesiacov\nod právoplatnosti uznesenia,\n- 21. augusta 2019 – okresný súd vyzval opatrovníka na podanie správy vo veci\nnariadeného výkonu súdneho rozhodnutia,\n- 10. septembra 2019 – okresnému súdu bola doručená správa referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom,\nz ktorej vyplýva, že matka dieťaťa oznámila, že sa ďalších konzultácií nezúčastní z dôvodu,\nže sťažovateľ nerešpektuje súdom nariadené znalecké dokazovanie, ktoré bolo uložené\nv konaní o zmenu práv a povinností k maloletému dieťaťu,\n- 26. septembra 2019 – okresný súd uložil matke dieťaťa pokutu vo výške 50 eur\nv zmysle § 382 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“),\n- 22. októbra 2019 – okresným súdom bolo vydané uznesenie o zamietnutí sťažnosti\nmatky dieťaťa proti rozhodnutiu o uložení pokuty.\n6. V dňoch 29. marca 2019, 9. augusta 2019 a 30. decembra 2019 sťažovateľ žiadal\nokresný súd prostredníctvom svojich urgencií o urýchlené uskutočnenie výkonu\nrozhodnutia.\nZ prehľadu procesných úkonov okresného súdu je zrejmé, že konanie o výkon\nrozhodnutia je zdĺhavé, chaotické, vo viacerých fázach konania poznačené nečinnosťou\na úkonmi s nízkou efektivitou. Výsledkom pomalého konania všeobecného súdu\nje skutočnosť, že sťažovateľ so svojím synom nerealizoval nielen osobnú starostlivosť,\nale ani styk po dobu takmer troch rokov, z toho takmer 2 a pol roka od začiatku výkonu\nrozhodnutia.\n7. Sťažovateľ poukazuje na to, že stav právnej neistoty bol nútený znášať v dva roky\ntrvajúcom konaní na Okresnom súde Michalovce vedenom pod sp. zn. 15 P 267/2015\na na krajskom súde vedenom pod sp. zn. 7 CoP 141/2017, predmetom ktorého bola úprava\npráv a povinností k maloletému dieťaťu. Doteraz neukončený výkon rozhodnutia stav\nprávnej neistoty nielen dramaticky prehlbuje, ale vyúsťuje do stavu právnej beznádeje.\n4\n\n8. Sťažovateľ ku kritériám pre posúdenie, či v konaní dochádza k zbytočným\nprieťahom, uviedol, že výkon rozhodnutia vo veci maloletého nemožno označiť za právne\nani fakticky zložitú vec. Predmetné konanie nie je konaním základným, teda vo veci samej,\nv ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada pri zistení skutkového stavu, ale konaním,\nv ktorom sa donucovacia štátna moc využíva na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich\nz rozhodnutia vo veci samej. Takáto nútená realizácia súdneho rozhodnutia pozostáva\nz úkonov súdu uvedených v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Napriek tomu,\nže táto časť procesného predpisu neobsahuje špeciálne ustanovenia upravujúce rýchlosť\nkonania i pre toto konanie, platia základné princípy konania (čl. 5 ods. 2 a čl. 12 CMP).\nPodľa mienky sťažovateľa okresný súd podľa týchto ustanovení všeobecne\nzáväzného predpisu nepostupoval. Po začatí konania prvý úkon vykonal po viac ako štyroch\nmesiacoch. Ďalší úkon vo veci, výzva oprávnenému, bola expedovaná po piatich mesiacoch.\nO zamietnutí sťažnosti matky proti uzneseniu súdu z 26. septembra 2019 o uložení\npokuty rozhodol po štyroch mesiacoch. V ostatných úkonoch okresný súd konal\npodľa sťažovateľa mimo rámca svojich povinností. Od januára 2019 prenechal iniciatívu\nreferátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nv Humennom v záujme podrobenia sa rodičov poradensko-psychologickému procesu\na po jeho zlyhaní z dôvodov na strane matky od 10. septembra 2019 prenechal iniciatívu\nmediácii. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že vzťahy medzi rodičmi maloletého\ndieťaťa boli od roku 2015 zlé po tom, ako sa sťažovateľ rozišiel s matkou maloletého\npre neplnenie si jej rodičovských povinností a záhaľčivému spôsobu života. Od tejto doby\nmatka proti sťažovateľovi „využíva dieťa ako zbraň, resp. ako akt pomsty za rozchod,\nnegatívne ovplyvňuje dieťa proti otcovi a bráni akémukoľvek styku“.\n9. Ak po rozsiahlom dokazovaní vo veci samej v konaní o úpravu práv a povinností\nk maloletému bola určená striedavá osobná starostlivosť o maloletého, pretože to bolo\nv jeho najlepšom záujme, a dlhodobo pred právoplatným skončením tohto konania\nsťažovateľ nemal možnosť dobrovoľne vykonávať čo i len príležitostný styk s maloletým,\npovažuje tvrdenia matky a maloletého dieťaťa vyjadrujúce, že „... maloletý odmieta chodiť\nk otcovi lebo je zlý...“, za tendenčné a správanie matky považuje za účelové v snahe vyhnúť\nsa nútenému výkonu súdneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa podľa sťažovateľa celé\n5\n\nzmierovacie konanie na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Humennom javí ako bez právneho a faktického významu.\n10. K ďalšiemu kritériu posudzovania, či v konaní k prieťahom došlo, sťažovateľ\nuvádza, že si nie je vedomý, aby svojím správaním spôsobil akékoľvek prieťahy v konaní.\nOpakovane urgoval súd o urýchlené uskutočnenie výkonu rozhodnutia a 2. marca 2020\nsa pokúšal o nápravu sťažnosťou na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov adresovanou predsedovi okresnému súdu, ktorý konštatoval, že k prieťahom\nnedošlo. S týmto záverom však sťažovateľ nesúhlasí a odmieta spájanie výsledkov\nnapadnutého konania o výkon rozhodnutia s konaním o zmenu úpravy rodičovských práv\na povinností k maloletému dieťaťu vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10 P 83/2018.\n11. Sťažovateľ poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj ,,ESĽP“), podľa ktorej pri rozhodovaní v konaniach o úpravu rodičovských práv\na povinností sa má uplatniť výnimočná rýchlosť konania, a preto napadnuté konanie nemalo\ntrvať dlhšie ako 4-5 mesiacov a dávno malo byť ukončené.\n12.\n\nSťažovateľ\n\nuviedol,\n\nže\n\nmaloletý\n\nje\n\njeho\n\njediným\n\ndieťaťom,\n\no ktoré sa odmalička osobne staral, no po dobu troch rokov, z toho 2 a pol roka od začatia\nkonania o výkon rozhodnutia, mu nebolo umožnené s maloletým realizovať styk\nani striedavú osobnú starostlivosť. Sťažovateľ bol absolútne vylúčený z realizácie svojich\nrodičovských práv a povinností, maloletého nemohol vychovávať, nemohol byť účastný\npri jeho školských či mimoškolských aktivitách, v dôsledku čoho pociťuje citovú ujmu.\nPoukazuje na to, že zo strany súdu a referátu poradensko-psychologických služieb Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom je neustále zaťažovaný šetreniami, účasťami\nna zmierovacích konaniach, ktoré k ničomu nevedú a traumatizujú ho. Sťažovateľ\nje preto toho názoru, že všetky tieto okolnosti ho oprávňujú na to, aby žiadal o priznanie\nnemajetkovej ujmy za viac ako dvojročné prieťahy v napadnutom konaní vo výške 8 500\neur.\n\n6\n\n13. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil\nporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu\nkonať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 8 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n14. Na základe výzvy ústavného súdu na zaujatie stanoviska k ústavnej sťažnosti\npredseda okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. Spr 4007/20 z 23. júna 2020 vo svojom\nvyjadrení okrem prehľadu vykonaných procesných úkonov v napadnutom konaní uviedol,\nže „predmetom napadnutého konania je výkon rozhodnutia o výchove maloletých deti\ntzv. personálna exekúcia. Ide o osobitný druh konania, v ktorom zákon predpisuje, ako súd\nvo veci musí postupovať. Hoci po právnej stránke vec nemožno hodnotiť ako zložitú,\npretože tento postup je okrem zákonnej regulácie upravený aj rezortnou internou\ninštrukciou a tiež príslušnou judikatúrou, pokiaľ ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci\nje potrebné uznať pri tomto druhu konania vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň\nnáročnosti z hľadiska potreby dokazovania týkajúceho sa otázok dodržiavania povinnosti\nvyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia o úprave styku s maloletým. Práve z dôvodu\nnevyhnutnosti zistiť, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu, o výkon ktorého ide a či prípadne\nexistujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobiť rozhodnutiu,\nje takého konanie v zásade skutkovo zložitejšie, keďže aj v dôsledku princípu materiálnej\npravdy, ktorý sa uplatňuje aj v civilných mimosporových konaniach, sa kladú zvýšené\nnároky na veci všeobecný súd v kontexte jeho povinnosti zisťovať skutočný stav, nielen\nskutkový, teda účastníkmi tvrdený (čl. 6 CMP).\nSprávanie\n\nsa\n\núčastníkov\n\nkonania\n\nje\n\ndruhým\n\nkritériom\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tom smere poukazujem\nna postup sťažovateľa, zastúpeného právnym zástupcom, ktorý napriek tomu, že mu bola\n7\n\nznáma adresa bydliska povinnej matky, pričom maloleté dieťa žije s ňou v spoločnej\ndomácnosti, t.j. na adrese\n\n(vyplýva to z rozhodnutia Okresného súdu\n\nMichalovce sp. zn. 15P/267/2015-238 zo dňa 01.07.2017, Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 7CoP/141/2017-279 zo dňa 21.12.2017), podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia\ndňa 13.02.2018 na miestne nepríslušnom súde a tiež k návrhu na nariadenie výkonu\nrozhodnutia nepripojil rozhodnutie o úprave rodičovských správ s vyznačením doložky\nvykonateľnosti. V tomto smere poukazujem § 376 ods. 1 Civilného mimosporového\nporiadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,\nmôže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Učinil tak, až na základe\nvýzvy zaslanej súdom.\nV tomto smere poukazujem, že súd pri zisťovaní skutočností, pre ktoré sa povinný\ndobrovoľne\n\nnepodriaďuje\n\nvykonateľnému\n\nsúdnemu\n\nrozhodnutiu,\n\nzohľadňuje\n\nnie len správanie sa povinného, ale aj správanie oprávneného a názor maloletého.\nZo strany súdu bol ÚPSVaR Humenné vyzvaný na podanie správy a prešetrenie dôvodov,\npre ktoré sa povinná matka nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu. Z jeho správy zo dňa\n28.01.2019 (čl. 64) vyplýva, že maloletý odmieta stretávať sa s otcom a tiež s ním\ntelefonicky komunikovať. Medzi rodičmi dieťaťa sú veľmi vyhrotené vzájomné vzťahy\na každý z rodičov zotrváva na svojom postoji. Preto súd vo veci aj nariadil výkon\nrozhodnutia formou účasti na psychologickom poradenstve. Samotný sťažovateľ\nproti rozhodnutiu súdu odvolanie nepodal, napriek tomu však najprv odmietal zúčastniť\nsa poradenského procesu. Bol písomne pozvaný na stretnutie na deň 25.04.2019, ktorého\nsa nezúčastnil. Následne dňa 20.06.2019 telefonicky potvrdil, že konzultácie na ÚPSVaR\nsa zúčastní. Matka dieťaťa v tomto smere spolupracovala, bol s ňou nadviazaný kontakt,\nzúčastnila sa troch individuálnych konzultácii na referáte poradensko- psychologických\nslužieb a tiež spoločnej konzultácie so starými rodičmi maloletého dieťaťa.\nMatka maloletého dieťaťa vyvíja snahu k riešeniu vzniknutej situácie o čom svedčí\naj uzatvorená Dohoda o vykonávaní opatrení v Centre pre deti a rodiny zo dňa 05.12.2019\n(čl. 136). Cieľom týchto opatrení je eliminovať negatívny vplyv dlhodobej porozchodovej\nsituácie na dieťa za aktívnej spolupráce rodičov a podpora styku maloletého s oboma\nrodičmi. Dohoda je uzatvorená na obdobie od 05.12.2019 do 17.08.2020.\n\n8\n\nSúd odo dňa postúpenia spisu Okresným súdom Michalovce (04.05.2018) vykonáva\nkroky v zmysle platnej právnej úpravy tak, aby matka maloletého dieťaťa sa podrobila\nvýkonu právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na vek mal.\ndieťaťa, doterajší stav veci, konanie rodičov dieťaťa, samotný postoj maloletého, súd musí\nzvážiť primeranosť zásahu a vhodný spôsob zásahu tak, aby mal. dieťa bolo čo najmenej\nvystavené stresujúcim situáciám, ktoré by mohli mať na neho negatívny dopad. Zo spisu\na tiež podaní sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že pre neho akceptovateľnou formou\nje jedine výkon rozhodnutia, t.j. odňatie dieťa matke a odovzdanie jemu. Otec dieťaťa\nsa domáha styku s dieťaťom formou nariadenia výkonu neberúc v úvahu jeho odmietavý\npostoj, ktorý bol jednoznačne preukázaný správami ÚPSVaR a to aj napriek opatreniam\na zásahom zo strany ÚPSVaR Humenné, ktoré za účelom eliminácie nepriaznivého dopadu\nna maloleté dieťa, boli prijaté a sú ÚPSVaR aj realizované.\nZ úradnej moci súdu je tiež známe, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 10P/83/2018\nvedené konanie o zmene úpravy styku s maloletým dieťaťom. Vo veci bol podaný znalecký\nposudok\n\n, ktorá v jeho závere uviedla, že zverenie mal. dieťaťa\n\ndo striedavej starostlivosti obidvoch rodičov sa nejaví byť v najlepšom záujme dieťaťa.\nNavrhla zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a styk otca s dieťaťom upraviť\ntak, aby sa s nim stretával v nepárnom týždni od piatka popoludní do nedele večera\na zároveň v párnom týždni od stredy do štvrtka vrátane polovice všetkých prázdnin\na sviatkov. Uvedené konanie nie je právoplatne skončené.“.\nZ uvedených dôvodov považuje predseda okresného súdu ústavnú sťažnosť\nza nedôvodnú.\n15. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko z 12. júla 2020 prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu aj sťažovateľ, ktorý v ňom v podstatnom uviedol, že napadnuté\nkonanie „nie je konaním vo veci samej, v ktorom sa primárne zohľadňuje záujem mal.\ndieťaťa pri uplatnení tzv. vyšetrovacej zásady. Takýmto konaním bolo konanie Okresného\nsúdu Michalovce sp.zn. 15P/267/2015 v spojení s odvolacím konaním na Krajskom súde\nv Košiciach sp.zn. 7Cop 141/2017, rozsudkami ktorých bol mal.\n\nzverený do striedavej\n\nosobnej starostlivosti rodičov. Z oboch rozhodnutí po rozsiahlom dokazovaní vyplýva\njednoznačný záver o otcovej spôsobilosti na výchovu dieťaťa, silnom emočnom vzťahu\n9\n\nmedzi ním a dieťaťom navzájom. Osobitne sťažovateľ poukazuje na znalecký posudok\nz\n\n19.9.2016\n\nv\n\nktorom\n\nznalkyňa\n\ntieto\n\nzávery\n\npotvrdzuje,\n\na ktoré sú obsiahnuté i v odôvodnení rozsudku.\nAk teda k decembru 2017 bol skutkový stav taký, že otec bol spôsobilý na výchovu\ndieťaťa, mal o ňu záujem, striedavá osobná starostlivosť bola v záujme dieťaťa a matka\notcovi umožnila stretnutie s mal. naposledy v októbri 2017, bolo potrebné súdom prioritne\nvyriešiť zásadnú predbežnú otázku, z akých dôvodov sa dieťa v súčasnosti k otcovi správa\nneslušne a odmietavo, a prečo matka neodovzdáva mal. na striedavú starostlivosť\nsťažovateľovi.\nUž po dvoch neúspešných pokusoch o prevzatie dieťaťa do striedavej osobnej\nstarostlivosti podal otec návrh na výkon rozhodnutia. Toto konanie, ktoré stále prebieha,\npriebežne 3x urgoval k urýchlenej realizácii výkonu rozhodnutia, 2.3.2020 podal sťažnosť\nna prieťahy v konaní predsedovi súdu. Otec pravidelne neúspešne v dvojtýždňových\nintervaloch cestoval\n\na späť za účelom prevzatia\n\ndieťaťa z rúk matky. Podroboval sa pokynom súdu a Referátu poradensko psychologických\nslužieb ÚPSVaR Humenné. Pokiaľ sa dieťa správa k otcovi odmietavo a neslušne,\npoukazujem na logický záver, že pokiaľ sa otec s dieťaťom od októbra 2017 nestretol,\ndo decembra 2017 boli so synom na seba citovo naviazaní, nemohol on negatívne ovplyvniť\nsprávanie dieťaťa , ale len jeho matka.\nOkresný\n\nsúd\n\nporadenskopsychologický\n\nHumenné\nproces\n\nsa\nna\n\nnemôže\n\nReferáte\n\nodvolávať\n\nna\n\nprebiehajúci\n\nporadensko-psychologických\n\nslužieb\n\nv Humennom a zbavovať sa svojej zodpovednosti za zdĺhavé konanie vo veci. Spôsob\na prostriedky výkonu rozhodnutia volí súd, avšak za prísneho rešpektovania citovaných\nzásad čl.5, 12 CMP.V konaní vždy starostlivo prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo\n(§ 191 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), vždy v súlade s princípmi,\nna ktorých spočíva CMP (čl. 10 CMP).\nUž znalkyňa\n\nv závere znaleckého posudku z 19.9.2016 v konaní\n\n15P/267/2015 v odpovedi na 4. otázku udáva, že dieťa bolo používané ako prostriedok\nmanipulácie s otcom dieťaťa. Silná citová naviazanosť mal. na sťažovateľa je zrejmá\nz titulov pre výkon rozhodnutia. Ak matka v návrhu z 29.5.2018 na zmenu úpravy práv\na povinností rodičov k mal. dieťaťu v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/83/2018\n10\n\nako dôvod zmeny rozhodnutia udáva nezáujem sťažovateľa o mal. a o tomto konaní súdne\noddelenie 7Em vedelo, čo vyplýva z vyjadrenia súdu, nemalo skĺznuť do zdĺhavého procesu\ndokazovania a poradenstva rodičom mal. dieťaťa pred Referátom poradensko psychologických služieb, ak tí navyše nevedú spoločnú domácnosť a spolu nežijú,\nale po neúspešnej výzve na plnenie pristúpiť k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, prípadne\nk účinným a ráznym represívnym opatreniam - ukladaniu pokút matke podľa § 382 CMP.\nŠtvrtá časť CMP, ani vyhl. č. 207/2016 Z.z. totiž súdu neukladá povinnosť využívať všetky\nprostriedky výkonu rozhodnutia. Vyhodnocovanie sporných a nesporných skutočností\na všetkého, čo v konaní vyšlo najavo je zvlášť dôležité v konaniach o výkon rozhodnutia,\naby súd prostriedky smerujúce k realizácii výkonu uplatnil rýchle a cielene –\nna porušovateľa povinností - matku.“.\n16. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľa z 28. septembra 2020, ako aj predsedu\nokresného súdu z 23. júna 2020, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nObsah súdneho spisu v napadnutom konaní\n17. Z obsahu predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 7 Em 1/2018 ústavný súd\nzistil pre posúdenie ústavnej sťažnosti vykonanie týchto relevantných procesných úkonov:\n- 13. februára 2018 – sťažovateľ podal na Okresnom súde Michalovce návrh\nna výkon rozhodnutia,\n- 21. februára 2018 – uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 2 Em 2/2018-12\nbol maloletému dieťaťu ustanovený na zastupovanie kolízny opatrovník Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Michalovce,\n- 28. februára 2018 – Okresným sudom Michalovce bola povinná\nvyzvaná na podanie správy o tom, či sa podrobuje rozhodnutiu, a ak nie, aby uviedla\n11\n\ndôvody, pre ktoré si neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, a zároveň bol vyzvaný\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na preverenie a podanie správy\no dôvodoch, pre ktoré povinná neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu,\n- 12. marca 2018 – Okresnému súdu Michalovce bola doručená správa Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Michalovce o tom, že šetrením holo zistené, že povinná\na maloleté dieťa\n\nmajú bydlisko na adrese\n\n-10. marca 2018 – prípis Okresného súdu Michalovce o postúpení veci\nsp. zn. 2 Em 2/2018 na okresný súd,\n- 30. apríla 2018 – spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2 Em 2/2018 doručený\nokresnému súdu,\n- 4. mája 2018 – postúpená vec Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2 Em 2/2018\nzapísaná do registra okresného súdu pod sp. zn. 7 Em 1/2018 a vec pridelená na rozhodnutie\nsudkyni JUDr. Jane Tomášovej,\n- 29. júna 2018 – vydané uznesenie č. k. 7 Em 1/2018-376 o zrušení opatrovníka –\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce maloletému dieťaťu na zastupovanie\nv tomto konaní a bol ustanovený opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nHumenné,\n- 21. novembra 2018 – sťažovateľ bol vyzvaný na predloženie rozhodnutia,\nna podklade ktorého sa mal viesť výkon rozhodnutia, s vyznačením doložky vykonateľnosti,\n- 5. decembra 2018 – okresnému súdu doručený exekučný titul na výkon rozhodnutia\ns vyznačením doložky vykonateľnosti,\n- 5. decembra 2018 – matka maloletého dieťaťa bola výzvou zo strany súdu v zmysle\n§ 379 ods. 2 CMP vyzvaná na podrobenie sa vykonateľnému exekučnému titulu,\n- 11. decembra 2018 – opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné\nbol vyzvaný na poskytnutie správy týkajúcej sa zistenia informácií a dôvodov nepodrobenia\nsa vykonateľnému exekučnému titulu,\n- 15. januára 2019 – opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné bol\nopätovne vyzvaný na podanie správy týkajúcej sa zistenia informácií a dôvodov\nnepodrobenia sa vykonateľnému exekučnému titulu,\n- 23. januára 2019 – doručené odvolanie matky dieťaťa voči výzve súdu\nna podrobenie sa výkonu exekučného titulu,\n12\n\n- 30. januára 2019 – doručené vyjadrenie k prešetreniu pomerov Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny a k dôvodom nerealizácie striedavej osobnej starostlivosti,\n- 21. februára 2019 – zaslaná výzva referátu poradenstva-psychologických služieb\nv Humennom pre účel zaujatia stanoviska o vhodnosti navrhovaného psychologického\nporadenstva a predpokladaného času jeho trvania,\n- 29. marca 2019 – okresnému súdu doručená výzva sťažovateľa na neodkladné\nkonanie,\n-18. apríla 2019 – doručené stanovisko referátu poradenstva-psychologických služieb\nv Humennom – nadviazaný kontakt so sťažovateľom a matkou dieťaťa, ktorým bolo zaslané\npozvanie na sedenie na 25. apríl 2019 s tým, že v prípade spolupráce je predpokladaná dĺžka\nporadenského procesu 6 mesiacov,\n- 29. apríla 2019 – uznesenie č. k. 7 Em 1/2018-79, ktorým bol nariadený výkon\nsúdneho rozhodnutia, sťažovateľovi a matke maloletého dieťaťa bolo nariadené podrobiť\nsa poradensko-psychologickému procesu na referáte poradenstva-psychologických služieb\nv Humennom po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia,\n- 21. júna 2019 – doručené stanovisko referátu poradenstva-psychologických služieb\nv Humennom k realizovanému psychologickému poradenstvu,\n- 9. augusta 2019 – urgencia sťažovateľa na vykonanie opatrení súdu pre účel\ndobrovoľného splnenia povinností matkou,\n- 21. augusta 2019 – výzva referátu poradenstva-psychologických služieb Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom na podanie správy vo veci nariadeného\npsychologického poradenstva,\n- 10. septembra 2019 – súdu doručená správa referátu poradenstva-psychologických\nslužieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o ukončení poskytovania\npsychologického poradenstva,\n- 26. septembra 2019 – uznesenie – uloženie pokuty matke dieťaťa vo výške 50 €\nv zmysle § 382 CMP z dôvodu nesplnenia povinnosti napriek výzve súdu podrobiť\nsa výkonu súdneho rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému\ndieťaťu,\n- 22. októbra 2019 – podaná sťažnosť matkou dieťaťa k rozhodnutiu o udelení\npokuty,\n13\n\n- 30. decembra 2019 – urgencia sťažovateľa o neodkladné konanie vo veci,\n- 17. februára 2020 – uznesenie o zamietnutí sťažnosti matky dieťaťa proti uzneseniu\nz 26. septembra 2019,\n- 28. mája 2020 – opakovaná výzva súdu povinnej na podrobenie sa právoplatnému\na vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu a vyžiadaná správa z Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Humenné.\nIV.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n21. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\n\n14\n\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n24. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 12 CMP, ktorý určuje, že súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\núčastníkov konania a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý\ndo ďalších ustanovení Civilného mimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n25. Európsky súd pre ľudské práva pri poskytovaní ochrany práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého obsahové\nkomponenty sú v zásade identické s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nuplatňuje kritérium významu veci z pohľadu sťažovateľa a v tejto súvislosti diferencuje\nposudzovanie primeranosti plynulosti konania do troch skupín; ide o konania vyžadujúce\nprimeranú rýchlosť, osobitnú rýchlosť alebo výnimočnú rýchlosť (m. m. III. ÚS 254/2015,\nIII. ÚS 181/2011).\n26. Ak ide o konania týkajúce sa rodičovských práv, ESĽP požaduje\nod vnútroštátnych súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania (m. m. I. ÚS 304/2011).\n15\n\nAj ústavný súd pri posudzovaní konania sťažovateľa vychádzal z kritéria výnimočnej\nrýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne\npatrí aj konanie o výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté dieťa.\n27. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam\nplynutia lehoty vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb k osobám,\nv ktorých\n\nvýchove\n\na\n\nstarostlivosti\n\nsa\n\nnachádza,\n\nako\n\naj\n\nk\n\nosobám,\n\ns ktorými je alebo nie je v pravidelnom kontakte (pozri II. ÚS 35/01). Judikatúra ústavného\nsúdu tak zdôrazňuje špecifickú povahu konaní týkajúcich sa rodičovských práv\nvyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou. Teda ústavný súd, vychádzajúc\nz povahy predmetu posudzovaného konania, vychádzal aj z úvah spočívajúcich v tom,\nže rozvíjanie, respektíve obnova vzťahu dotknutého rodiča so svojím dieťaťom,\nje v súvislosti s uplynulým časom podstatne sťažená (III. ÚS 351/2014), a že špecifickému\ncharakteru konania o výkon rozhodnutia o starostlivosti o maloleté dieťa korešponduje\naj osobitý účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je v danom prípade pružnosť konania garantujúca promptnosť\ndonucovacej moci štátu zabezpečujúcej vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich\nzo súdnych\n\nrozhodnutí\n\no výchove\n\nmaloletých\n\ndetí\n\na\n\no\n\núprave\n\nstyku\n\ns\n\nnimi\n\n(m. m. III. ÚS 254/2015). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie\njeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou\nalebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom.\n28. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.\n\n16\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n29. Predmetom napadnutého konania okresného súdu je zabezpečenie výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP, a to realizácia striedavej\nosobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická\nzložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia\nvo veciach maloletých tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti\nsúdov, pričom napriek špecifickej povahe takéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup\norgánov\n\nverejnej\n\nmoci\n\nho\n\nv\n\nzásade\n\nnemožno\n\npovažovať\n\nza\n\nprávne\n\nzložité\n\n(m. m. IV. ÚS 155/2018).\nPokiaľ ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže s prihliadnutím na charakter konania zaisťujúceho nariadenie výkonu rozhodnutia\nvo veciach maloletých z dôvodu nevyhnutnosti zistiť, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu,\no výkon ktorého ide, a či prípadne existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný\nnemôže podrobovať rozhodnutiu, je takéto konanie v zásade skutkovo zložitejšie,\nkeďže aj v dôsledku princípu materiálnej pravdy, ktorý sa uplatňuje v civilných\nmimosporových konaniach, sa kladú zvýšené nároky na vo veci konajúci všeobecný súd\nv kontexte jeho povinnosti zisťovať skutočný stav veci, nielen skutkový, teda účastníkmi\ntvrdený (čl. 6 CMP).\n30.\n\nSprávanie\n\núčastníkov konania\n\nje\n\ndruhým kritériom pri rozhodovaní\n\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(a rovnako práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).\nZo zistení ústavného súdu s prihliadnutím na prehľad procesných úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní vyplýva, že sťažovateľ prispel k predĺženiu napadnutého konania\ntým, že napriek tomu, že mu bola známa adresa bydliska povinnej a maloleté dieťa žije\ns ňou v spoločnej domácnosti, t. j. na adrese\n\n(vyplýva\n\nto z rozhodnutia Okresného súdu Michalovce č. k. 15 P 267/2015-238 z 1. júla 2017,\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7 CoP 141/2017-279 z 21. decembra 2017), podal návrh\n17\n\nna výkon súdneho rozhodnutia na miestne nepríslušnom súde, a tiež tým, že k návrhu\nna nariadenie výkonu rozhodnutia nepripojil rozhodnutie o úprave rodičovských práv\ns vyznačením doložky vykonateľnosti.\n31. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,\nale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 182/08).\n32. V rámci posudzovaného kritériá ústavný súd s prihliadnutím na už uvedené\npožiadavky ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (svojím obsahom totožné\nso základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) vyplývajúce z judikatúry ESĽP zohľadnil\npredovšetkým požiadavku výnimočnej rýchlosti konania kladúcu vyššie nároky na aktivitu\nkonajúceho súdu a sprísňujúcu hodnotenie jeho prípadnej nečinnosti v priebehu súdneho\nkonania.\n33. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní zistil\nviaceré obdobia ničím neodôvodnenej nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal bez toho,\naby mu v tom bránila zákonná prekážka, ako aj existenciu neefektívnej činnosti. Okresný\nsúd bol nečinný v období od 29. júna 2018, keď vydal uznesenie č. k. 7 Em 1/2018-376\no zrušení opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce maloletému\ndieťaťu na zastupovanie v konaní a ustanovil opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny Humenné do 21. novembra 2018, keď vyzval sťažovateľa na predloženie\nrozhodnutia, na podklade ktorého sa mal viesť výkon rozhodnutia, s vyznačením doložky\nvykonateľnosti, teda po dobu takmer 5 mesiacov. Takmer 4 mesiace trvalo okresnému súdu\n(uznesenie o zamietnutí sťažnosti povinnej z 17. februára 2020), kým rozhodol o sťažnosti\npovinnej proti rozhodnutiu o uložení pokuty podanej 22. októbra 2019. Ďalšie obdobie\nnečinnosti\n\nv trvaní\n\nviac\n\nako\n\n3\n\nmesiace\n18\n\nústavný\n\nsúd\n\nidentifikoval\n\nv čase\n\nod 17. februára 2020, keď bolo vydané uznesenie o zamietnutí sťažnosti povinnej\nproti uzneseniu o uložení pokuty z 26. septembra 2019, do 28. mája 2020, keď okresný súd\nzaslal povinnej opakovanú výzvu na podrobenie sa právoplatnému a vykonateľnému\nsúdnemu rozhodnutiu.\n34. Mimo spomenutých období okresný súd konal v zásade plynulo, riadiac\nsa relevantnou právnou úpravou. Po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia\n(a pred vydaním rozhodnutia o tomto návrhu) okresný súd v súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú\npodrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, zisťoval, či sa povinná podrobuje\nrozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa mu podrobovať nemôže.\nV rámci právnych nástrojov, ktoré okresnému súdu poskytuje Civilný mimosporový\nporiadok, sa okresný súd obmedzil na využitie výzvy povinnej na dobrovoľné plnenie\nrozhodnutia, upozornil ju na následky neplnenia povinností z rozhodnutia a vyzval orgán\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na poskytnutie súčinnosti vo veci výkonu\nrozhodnutia. Súbežne s nariadením výkonu rozhodnutia 29. apríla 2019 bolo sťažovateľovi\na povinnej nariadené podrobiť sa poradensko-psychologickému procesu na referáte\nporadenstva-psychologických služieb po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia.\nPo doručení správy o ukončení psychologického poradenstva zo strany povinnej okresný\nsúd uložil povinnej pokutu vo výške 50 € v zmysle § 382 CMP z dôvodu nesplnenia\npovinnosti napriek výzve súdu podrobiť sa výkonu súdneho rozhodnutia.\n35. Uvedené nástroje sa však vzhľadom na dĺžku obdobia od podania návrhu\nna výkon rozhodnutia (13. februára 2018) nejavili ako postačujúce na to, aby sa striedavá\nosobná starostlivosť realizovala a zodpovedala vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu.\nVzhľadom na obdobie v trvaní 2 a pol roka, počas ktorého nebola striedavá osobná\nstarostlivosť od jej nariadenia realizovaná, v záujme zachovania a rozvoja pozitívneho\nvzťahu maloletého k sťažovateľovi je v tomto smere potrebné prisvedčiť sťažovateľovi,\nže okresný súd mohol zvážiť aj využitie ďalších opatrení, ktoré mal v zmysle platnej\nprávnej úpravy k dispozícii. Právny poriadok ponúka v tomto zmysle celú škálu\ndonucovacích opatrení, ktoré napomáhajú oprávnenému rodičovi dosiahnuť výkon práva\n19\n\nna starostlivosť o maloleté dieťa, a to napr. nariadenie pojednávania na účel zistenia\ndôvodov, pre ktoré povinná nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutie, s cieľom prijatia\núčinnejších opatrení, nariadenie psychologického poradenstva rodičom a maloletým deťom\ns cieľom odstrániť odcudzenie, opakované uloženie pokuty až do výšky 1 000 €\nza každé jednotlivé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia. Ústavný súd uznáva,\nže voľba prostriedkov smerujúcich k výkonu rozhodnutia vo veci je na plnej úvahe\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\navšak\n\nbez ospravedlniteľného\n\nsúčasne\n\ndôvodu\n\npoznamenáva,\n\nodmieta\n\nplniť\n\nže\n\nv\n\nsituácii,\n\nvykonateľné\n\nsúdne\n\nkeď\n\npovinná\n\nrozhodnutie,\n\nbez relevantného dôvodu ukončí poskytované nariadené psychologické poradenstvo\na následne\n\nna\n\nzáklade\n\ndlhodobej\n\nnerealizácie\n\nstriedavej\n\nosobnej\n\nstarostlivosti\n\na s ňou súvisiaceho možného ochladenia citových väzieb medzi maloletým dieťaťom\na sťažovateľom podá návrh na zmenu starostlivosti o maloleté dieťa, všeobecný súd by mal\nzvažovať aj využitie ďalších (iných) opatrení, ktoré právny poriadok ponúka a ktoré majú\nnapomôcť oprávnenému rodičovi dosiahnuť výkon striedavej osobnej starostlivosti.\nV prípade, že miernejšie prostriedky ako výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti, súdom\nnariadené psychologické poradenstvo, mediácia či opakované uloženie pokuty za neplnenie\nuloženej povinnosti nedonútia povinnú rešpektovať súdne rozhodnutie a po podrobnej\ndôkladnej úvahe zohľadňujúcej možné negatívne dôsledky takto prijatého opatrenia\nvo vzťahu k maloletému dieťaťu, založenej zároveň na dôslednom zistení skutkového stavu,\nje na zvážení všeobecného súdu, či pristúpi aj k využitiu najradikálnejšieho opatrenia\nv podobe uskutočnenia výkonu súdneho rozhodnutia.\n36. Ústavný súd tak hodnotí, že napriek okresným súdom prijatým opatreniam\njeho postup dôsledne nerešpektoval špecifický charakter napadnutého konania, vyžadujúci\nsi prístup s osobitnou starostlivosťou, v dôsledku čoho nebol naplnený osobitý účel\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ktorým je v danom prípade pružnosť konania garantujúca promptnosť\ndonucovacej moci štátu zabezpečujúcej vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich\nzo súdnych rozhodnutí vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Na základe vyhodnotenia\nuvedených kritérií (predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa, celková nečinnosť\nokresného súdu v trvaní 12 mesiacov, ako aj neefektivita napadnutého konania ako celku)\n20\n\ndospel ústavný súd k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní porušené bolo (bod 1 výroku nálezu).\n37. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n38. Sťažovateľ sa vo svojej ústavnej sťažnosti tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte\nukončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovil príkaz adresovaný okresnému\nsúdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\nVI.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n39. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n40. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n21\n\n41. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume\n8 500 € v dôsledku ujmy, ktorá mu bola spôsobená postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že „Maloletý\n\nje mojím jediným\n\ndieťaťom. Odmalička som sa oňho osobne staral, prevažne ja som zabezpečoval\njeho osobnú starostlivosť. Po dobu 3 rokov, z toho 2,5 roka od začatia konania o výkon\nrozhodnutia, som s maloletým nerealizoval styk ani striedavú osobnú starostlivosť.\nBol som absolútne vylúčený z realizácie svojich rodičovských práv a povinnosti. Syna\nsom nemohol vychovávať, nemohol som sa s ním hrať, byť účastný pri jeho školských\nči mimoškolských aktivitách. Snáď nemusím zdôrazňovať, že kontakt rodiča s maloletým\ndieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim nielen osobnosť a charakter dieťaťa,\nale aj rodiča. Citovú ujmu, ktorú trpím absenciou starostlivosti o svoje dieťa nedokážem\nslovne ani len vyjadriť. Osobitne poukazujem na to, že byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa\npodľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného\nživota a všetky vnútroštátne opatrenia, či prekážky, vrátane prieťahov v konaní,\nsú aj zásahom do práva chráneného článkom 8 Dohovoru. Neustále som zaťažovaný\nzo strany súdu a Referátom poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Humennom\nšetreniami, účasťami na akýchsi zmierovacích konaniach, ktoré k ničomu nevedú\na traumatizujú ma.“.\n42. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\n43. Podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľa, berúc do úvahy predovšetkým nečinnosť a neefektívny postup\nokresného súdu, povahu prejednávanej veci, ale tiež to, že aj sťažovateľ sa pričinil\no predĺženie napadnutého konania, ústavný súd považoval za odôvodnené sťažovateľovi\npriznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n22\n\nVII.\nNáhrada trov konania\n44. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n45. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania\npred ústavným súdom.\n46. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade\ntrov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nNáhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu\npodľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi\nako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu 375,24 €.\n47. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu\nokresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné\npre jeho rozhodnutie.\n48. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\n23\n\n49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n24", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Em/1/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:645d8c7f-153e-475b-8a37-4dc4e842e05c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1"}, {"guid": "ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b"}, {"guid": "ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 181/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 181/2011 z 2. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-02", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8"}, {"guid": "ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "4ffd92d0-8d4d-473d-b7e8-49059d1254bb:9fbdf231-55d5-43ab-be2d-21e2ce2fa9c6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7715214882.3", "spisova_znacka": "7CoP/141/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/141/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7715214882.3"}, {"guid": "554b281c-7d42-4482-ace8-cadb9ea1d7d9:96f1391f-290e-417e-93a1-c09a1a43fb97", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Em/2/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2Em/2/2018 z 28. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/554b281c-7d42-4482-ace8-cadb9ea1d7d9:96f1391f-290e-417e-93a1-c09a1a43fb97"}, {"guid": "edee8a8e-c7b2-464b-acf2-2f22fe34bee8:4404ece2-5ee9-482e-a69e-4949c1d26d9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Em/1/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Em/1/2018 z 12. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edee8a8e-c7b2-464b-acf2-2f22fe34bee8:4404ece2-5ee9-482e-a69e-4949c1d26d9b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:48b11b83-2500-47ce-8726-7fd22589acc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.172.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 172/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 172/2025 z 22. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.172.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae3e13fc-81ba-422f-ab73-4313c8dba0b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.585.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 585/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 585/2024 z 14. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.585.2024.1"}, {"guid": "ussr:7573f54b-ce91-4466-a7a2-5ac43e6faa6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.315.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 315/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 315/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.315.2024.2"}, {"guid": "ussr:43893f0b-f3bb-4684-818f-5581cb58fabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.507.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.507.2023.1"}, {"guid": "ussr:8dfe65f3-b9fc-4a4a-ace4-206ae00b1650", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.440.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 440/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 440/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.440.2023.2"}, {"guid": "ussr:b7bd65c0-de2b-4a73-9baf-2183d99cc7e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.258.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.258.2023.1"}, {"guid": "ussr:f1bda800-fe93-4bd4-a88a-d5b01e4cb768", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.65.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.65.2023.1"}, {"guid": "ussr:3959faf9-86b8-4c45-82aa-466a90043e1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.246.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.246.2022.1"}, {"guid": "ussr:133fc7b5-cd31-4ab9-b75b-e2906db8aae3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.381.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 381/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.381.2021.1"}, {"guid": "ussr:2a7714d9-ca6b-406d-ab6e-0b824227ebeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:7a56ec4a-ea81-4558-a984-ed777e02b695", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.318.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.318.2021.2"}, {"guid": "ussr:7cef826e-cfdc-4fe5-99bf-7a090bf5e221", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.305.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 305/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 305/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.305.2021.2"}, {"guid": "ussr:7746c862-b228-4210-9754-7185f55975a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.48.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.48.2021.2"}]}