{"guid": "ussr:635020ca-ba54-488c-b27e-64e2de75912a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.273.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 273/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.273.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/635020ca-ba54-488c-b27e-64e2de75912a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.273.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.273.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.273.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 273/2020-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Borisom Bednárom, Štefánikova 9, Poprad, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej\nprokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Kn 19/20/8800 a jej uznesením\nz 22. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\npostupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Kn 19/20/8800 (ďalej len „napadnutý postup“) a jej uznesením\nz 22. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal ako oznamovateľ\ntrestné oznámenie týkajúce sa „nedoručenia zásielky CP 396462813CN, ktorá bola\nzakúpená prostredníctvom internetového obchodu Aliexpress a nebola doručená\nsťažovateľovi a sťažovateľovi nebolo doručené ani údajné rozhodnutie v colnom konaní\nč. 05651120912280 Colného úradu Košice“. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, útvaru\ninšpekcie, odboru inšpekčnej služby Východ, oddelenia vyšetrovania Košice (ďalej len\n„vyšetrovateľ“) uznesením sp. zn. UIS-12/OISV-2020 z 12. februára 2020 (ďalej len\n„uznesenie vyšetrovateľa“) odmietol vec trestného oznámenia sťažovateľa „pre podozrenie\nzo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona, ktorého sa mal dopustiť príslušník Colného úradu tak, že v období\nod 16.12.2019 do 27.12.2019 v Košiciach, na ulici\n\nzadržiaval\n\nzásielku č. CP396462813CN z Číny, za ktorú riadne zaplatil a následne mu vyrubil\nnezákonný dlh vo výške 182,02 €, bez zaplatenia ktorého mu odmietol vydať rozhodnutie\nv colnom konaní, pričom\n\ntak odoprel možnosť podať odvolanie\n\nvoči tomuto rozhodnutiu, následkom čoho menovaný prišiel o už zaplatenú zásielku, ktorá\nsa vrátila späť do Číny, čím mu bola spôsobená majetková ako aj nemajetková škoda\nvo výške 500,- €“.\n3. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť,\no ktorej rozhodla krajská prokuratúra napadnutým uznesením tak, že podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.\n4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ opísal skutkový stav tak, že zásielku\nč. CP 396462813CN (ďalej len „zásielka“) si elektronicky objednal cez obchod Aliexpress.\nIšlo o zásielku pre súkromnú osobu, nie na podnikanie a sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia\nbol ochotný zaplatiť prípadný colný dlh ako dlžník, pretože je príjemca, adresát uvedenej\nzásielky. Sťažovateľ uvádza, že rozhodnutie vydané v colnom konaní vedenom na Colnom\núrade Košice (ďalej len „colný úrad“) č. 05651120912280 o vyrubení colného dlhu\n\n2\n\nmu nebolo doručené a bez zaplatenia colného dlhu mu Slovenská pošta a. s. odmietla\nzásielku vydať. Na Krajskom súde v Košiciach podal sťažovateľ žalobu, ktorá je vedená\nv konaní pod sp. zn. 7 Sa 9/2020 z dôvodu nedoručenia predmetného rozhodnutia vydaného\nv colnom konaní č. 05651120912280. Podľa mienky sťažovateľa zásielka nebola nikdy\nprepustená do voľného obehu a rozhodnutie colného úradu je len fikcia, pretože nikdy\nnebolo sťažovateľovi doručené. Podstatnou skutočnosťou\n\npodľa\n\nsťažovateľa je,\n\nže „Aliexpress skonštatoval, že zásielka je zadržiavaná colníkmi pri spore sťažovateľa\ns odosielateľom zásielky a bolo to v čase doručovania zásielky Slovenskou poštou a.s.\na následne mu vrátil Aliexpress peniaze na bankový účet.“.\n5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ vznáša niekoľko námietok, predovšetkým\nnamieta, že „orgány činné v trestnom konaní vo veci neumožnili sťažovateľovi konať,\npretože pred začatím trestného stíhania bola vypočutá\na k jej výpovedi mu orgány činné v trestnom konaní neumožnili vyjadriť sa“.\nPredmetom sťažovateľových námietok je ďalej „nesprávne, nedostatočne, účelovo\nzistený skutkový stav veci orgánmi činnými v trestnom konaní“. V tejto súvislosti uvádza,\nže v spise nie sú obsiahnuté rozhodujúce dôkazy, ktoré vyvracajú skutkový stav veci zistený\norgánmi činnými v trestnom konaní, ktorý je podľa sťažovateľa nepravdivý a nezodpovedá\nskutočnosti.\nPodľa sťažovateľa zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola dodržaná\nrovnosť strán v konaní ani ustanovenia a princípy Trestného poriadku.\nSťažovateľ napáda aj vady odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom sa podľa\nneho prokurátor nevysporiadal s jeho námietkami „o porušení colného zákona a zákona\no poštových službách“.\n6. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný po prijatí veci\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\nobčan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, konaním Krajskej prokuratúry v Košiciach, v trestnom konaní\npod ČVS: UIS- 12/OISV-2020 porušené boli.“\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n13. V prvom rade bolo potrebné ustáliť predmet ústavnej sťažnosti, keďže v jej petite\nsťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa č. 6 ods. 1 dohovoru „konaním Krajskej prokuratúry v Košiciach, v trestnom konaní\npod ČVS: UIS- 12/OISV-2020“. Sťažovateľom uvedená spisová značka napadnutého\nkonania je evidentne nesprávna, keďže sa týka konania vedeného vyšetrovateľom. Ústavný\nsúd však z dôvodu hospodárnosti konania vedeného pred ním nepovažoval za účelné\nvyzývať právneho zástupcu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti\na v záujme poskytnutia materiálnej ochrany označeným právam sťažovateľa preskúmal\nnapadnutý postup krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Kn 19/20/8800\na jej uznesenie z 22. apríla 202, ktorým ako nedôvodnú zamietla sťažnosť sťažovateľa proti\nuzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia podaného sťažovateľom\na ktorým bola konečným spôsobom vybavená vec podaného trestného oznámenia\nsťažovateľa.\n14. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\n\n5\n\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n15. Výhrada sťažovateľa v podstate spočíva v tom, že zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní (teda aj krajskej prokuratúry) nebolo vyhovené jeho trestnému\noznámeniu, a teda nedošlo k začatiu trestného stíhania za sťažovateľom v trestnom\noznámení opísaný skutok.\n16. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením krajskej prokuratúry ústavný súd v súlade so svojou\nustálenou judikatúrou poukazuje na to, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu\nje aj jemu zodpovedajúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní (v danom prípade\norgánu prokuratúry) zákonom ustanoveným spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom\ndotknutá osoba oznamuje skutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný\nčin, a o vybavení takého oznámenia dotknutú osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto\npráva však nie je právo, aby orgány činné v trestnom konaní podaniu oznamovateľa\nvyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho predstáv (m. m. napr. I. ÚS 40/01,\nII. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09). Ústavný súd konštantne uvádza\n(I. ÚS 539/2017), že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe\npodaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom\nnie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. II. ÚS 42/00,\nII. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom,\nnemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo\nurčité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe.\nPosúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie\nv trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.\nÚstavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať\nich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne\nza následok aj porušenie základného práva alebo slobody.\n\n6\n\n17. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poznamenáva, že z právneho poriadku\nSlovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej\núnie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu\nje aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie\nje vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich\norgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný\na kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi\npáchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana\nindividuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m.\nI. ÚS 68/2012). Pre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny\nporiadok Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých\nuplatnenie má súkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí,\nže konaním inej osoby došlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m.\nI. ÚS 263/09, II. ÚS 676/2016).\n18. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd pristúpil k posúdeniu ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa.\n19.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npredbežnom\n\nprerokovaní\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nzistil,\n\nže vyšetrovateľ a následne aj krajská prokuratúra reagovala na podané trestné oznámenie\nsťažovateľa v rámci postupu pred začatím trestného stíhania upraveného Trestným\nporiadkom (§ 196 až § 198 Trestného poriadku) zákonným spôsobom, a teda riadne plnila\nsvoje povinnosti vyplývajúce z uvedených zákonných noriem, pričom napadnuté uznesenie\nspĺňa náležitosti predpokladané Trestným poriadkom. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia krajskej prokuratúry vyplýva, že sa sťažnosťou sťažovateľa proti uzneseniu\nvyšetrovateľa zaoberala, vyhodnotila ju a rozhodla o nej. Po oboznámení sa so zistenými\nokolnosťami krajská prokuratúra vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom uviedla, ktoré\nokolnosti daného prípadu bránili jeho posúdeniu ako trestného činu. Krajská prokuratúra\nsa stotožnila so záverom vyšetrovateľa, že colný orgán postupoval v zmysle platnej\nlegislatívy a že „trestné právo predstavuje krajný prostriedok právnej ochrany spoločnosti\npred závažnými protiprávnymi útokmi fyzických osôb. Trestné právo nemôže slúžiť\n\n7\n\nako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych vzťahov jednotlivca v oblasti\nsúkromno-právnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na aktivite jednotlivca, aby si strážil\nsvoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je neprijateľné, aby túto ochranu\naktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana\ncelospoločenských hodnôt a nie ochrana konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré\nsvojou povahou spočívajú v súkromno-právnej sfére.“.\nKrajská prokuratúra v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedla: „Trestného\nčinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona sa dopustí ten kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému\nneoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.\nV konaní pred začatím trestného stíhania bolo vypočutá\n\n.\n\nvedúca Colného úradu Košice - pobočka Košice Pošta, bol zabezpečený príslušný na vec\nsa vzťahujúci spisový materiál z colného konania a taktiež bola zabezpečená príslušná\nvnútroštátna ako aj medzinárodná právna úprava. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,\nže príslušník colného orgánu postupoval správne, v súlade so zákonom, keď uvedenú\npreclievanú zásielku nevydal oznamovateľovi, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky\nna takýto postup, pretože prevzatiu zásielky podľa vnútroštátnej ako aj medzinárodnej\nprávnej úpravy, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí predchádzať úhrada\nvymeraného colného dlhu. Realizovanými procesnými úkonmi nebolo zistené, že by\npríslušník Colného úradu Košice vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim\nzákonu, a preto v tejto veci nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného\nčinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.\nZdôrazňujem, že uvedené konanie príslušníka colného orgánu bolo opakovane\ns rovnakým výsledkom preskúmané aj v iných konaniach. Iné trestné oznámenie avšak\nobsahovo totožné bolo v konaní vedenom na tunajšej prokuratúre pod sp. zn.\n5 Kn 10/20/8800 posúdené podľa obsahu (§ 62 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 31\nods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) ako podanie o preskúmanie zákonnosti\npostupu colného orgánu pri vyclievaní predmetnej zásielky, a preto bolo odstúpené\nna vybavenie netrestnému oddeleniu Krajskej prokuratúry Košice. Uvedený procesný\npostup bol naviac preskúmaný Generálnou prokuratúrou SR v konaní pod sp. zn.\nIV/5 Gn 43/20/1000.\n\n8\n\nKrajská prokuratúra Košice, netrestné oddelenie uvedený postup orgánu verejnej\nmoci v konaní pod sp. zn. Kd 58/20/8800 preskúmala a v namietanom postupe colného\norgánu nezistila žiadne porušenie zákona ani ostatných všeobecne záväzných právnych\npredpisov upravujúcich colné konanie. O odložení podnetu podľa § 36a ods. 3 zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre bol podávateľ podnetu riadne upovedomený.\nKu sťažnostnej námietke, že z porušení zákonov colným orgánom vyplýva\naj odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv\nuvádzam nasledovné.\nPodľa § 375 Trestného zákona trestného činu poškodzovania cudzích práv sa dopustí\nten kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu alebo\nvyužije niečí omyl.\nV priebehu konania pred začatím trestného stíhania a taktiež ani zo samotného\ntrestného oznámenia oznamovateľa nevyplýva, že by konaním spočívajúcom v preclení\ntovaru z cudziny bola oznamovateľovi spôsobená vážna ujma na právach. Uvedený záver\nodôvodňujem okolnosťami daného prípadu. Preskúmavaný postup colného orgánu\nopakovane nebol vyhodnotený ako nezákonný a tým pádom nebol spôsobilý spôsobiť\nnásledok vo forme vážnej ujmy na právach oznamovateľa. Naviac toto ustanovenie chráni\niné než majetkové práva jednotlivca (napr. v oblasti rodinných vzťahov, pracovných\nvzťahov a pod.). Súbežne s týmto konštatovaním uvádzam, že nebolo zistené, že by konaním\ncolného orgánu bol niekto uvedený do omylu alebo bol využitý omyl iného, tak ako to\nkumulatívne na naplnenie skutkovej podstaty vyžaduje zákonné ustanovenie citovaného\ntrestného činu. Z uvedeného vyplýva, že konaním príslušníka colného orgánu neboli\nnaplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, a to objektívna\nstránka.\nNa doplnenie uvádzam, že postup zamestnancov Slovenskej pošty nebol predmetom\ntohto konania, pretože konanie civilných osôb nepatrí do pôsobnosti Úradu inšpekčnej\nslužby, ktorá je vymedzená § 10 ods. 8 písm. b) Trestného poriadku. Podľa uvedeného\nzákonného ustanovenia Útvar inšpekčnej služby vykonáva vyšetrovanie trestných činov\npríslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a colníkov (s účinnosťou od 01.01.2020).“\n\n9\n\n20. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne a postup krajskej prokuratúry a právne závery ňou vyslovené\nv napadnutom uznesení je nutné považovať za výraz autonómneho prokurátorského\nrozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať\n(obdobne napr. III. ÚS 474/2016, III. ÚS 147/2016).\n21. Podľa názoru ústavného súdu sa krajská prokuratúra riadne zaoberala opravným\nprostriedkom sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia, čím si splnila povinnosť\nvyplývajúcu jej z ústavnoprávneho príkazu postupovať a rozhodnúť vo veci pri súčasnom\nzachovaní a rešpektovaní základných práv a slobôd sťažovateľa. Ako z citovanej časti\nodôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, krajská prokuratúra sa so všetkými\npre rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa ako oznamovateľa\nproti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia podstatnými (relevantnými) skutkovými,\nako aj právnymi otázkami vysporiadala ústavne udržateľným spôsobom.\n22. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade\npo zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom\ntrestného oznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani ústavou chránené\npráva.\n23. K sťažovateľovej námietke týkajúcej sa existencie procesnej vady spočívajúcej\nv neumožnení sťažovateľovi vyjadriť sa k „výsluchu“\n\n, čím došlo\n\npodľa sťažovateľa k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní, v príčinnej súvislosti s čím\nsťažovateľ namieta porušenie čl. 6. ods. 1 dohovoru, ústavný súd uvádza, že táto námietka\nje zjavne nedôvodná. Rozhodujúcou skutočnosťou je tu postavenie samotného sťažovateľa\nako oznamovateľa, keďže trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\nnebolo začaté a trestné oznámenie bolo odmietnuté.\n\n10\n\n24. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je\nvôbec aplikovateľný v prípade, ak trestné oznámenie podané údajným poškodeným\nbolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová\nproti Českej republike, rozhodnutie z 2. 10. 2006, sťažnosť č. 29858/03). Z čl. 6 dohovoru\nrovnako nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo\nprávo na jej odsúdenie v trestnom konaní (porov. Dziedzic proti Poľsku, sťažnosť\nč. 50428/99, rozhodnutie z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers proti Švédsku, sťažnosť\nč. 11826/85, rozsudok z 29. 10. 1991, bod 29; Kusmierek proti Poľsku, sťažnosť\nč. 10675/02, rozsudok z 21. 9. 2004, bod 48).\n25. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa k záveru, že medzi napadnutým postupom a uznesením krajskej\nprokuratúry a označenými právami sťažovateľa niet relevantnej súvislosti, a preto ústavnú\nsťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra", "trestné konanie-trestné oznámenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:879acc0c-1a7c-40bb-a14e-ff26c8b5adb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.539.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.539.2017.1"}, {"guid": "ussr:547da04e-573d-4f7a-a05f-9c5024f20ea7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1"}, {"guid": "ussr:edd299c0-9054-4a32-ad5c-3df8693b99e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.474.2016.1"}, {"guid": "ussr:924cff83-a24c-4050-8b50-8944a46c176c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 263/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "a564fd40-582a-4b81-8086-602b01dd454f:fbf99abb-d4c9-4a4b-88d6-3b6114cd2f8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Sa/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Sa/9/2020 z 29. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a564fd40-582a-4b81-8086-602b01dd454f:fbf99abb-d4c9-4a4b-88d6-3b6114cd2f8e"}], "citovane_v": []}