{"guid": "ussr:352a766c-7d69-4bae-8f93-14a0b78c8530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 271/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 271/2019 z 23. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 271/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/352a766c-7d69-4bae-8f93-14a0b78c8530", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.271.2019.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 271/2019-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a zo sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Tomáš Petko, PhD., vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 21 CoE 103/2019-142 zo 14. mája 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 21 CoE 103/2019-142 zo 14. mája 2019\np o r u š i l základné práva\n\npodľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 21 CoE 103/2019-142\nzo 14. mája 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktorú je Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Tomáš Petko s. r. o.,\nDrotárska cesta 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných\npráv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 47 Em 5/2018-69\nsúdu“) a uznesením\n\nz\n\n25.\n\nKrajského\n\nseptembra\n\n2018\n\nsúdu\n\nBratislave\n\nv\n\n(ďalej\n\naj\n\n(ďalej\n\n„uznesenie\nlen\n\nokresného\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 21 CoE 103/2019-142 zo 14. mája 2019 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“\nalebo spolu s uznesením okresného súdu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd vo veci úpravy rodičovských\npráv a povinností k maloletej dcére sťažovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 28 P 194/2013\nz 21. februára 2018 (ďalej len „rozsudok o úprave práv a povinností“) tak, že sťažovateľ\n(otec, pozn.) je oprávnený stretávať sa s maloletou „... po dobu prvých piatich mesiacov\nformou asistovaných stretnutí za prítomnosti odborného pracovníka príslušného zariadenia\nv Krízovom stredisku Dúha...\n\n2\n\nMatka je povinná zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na stretnutiach v čase\na mieste, ktoré si určí Krízové stredisko Dúha.\nNásledne po uplynutí piatich mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou\nkaždý týždeň v utorok od 15:00 do 19:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15:00\ndo nedele do 19:00 hod.\nTento rozsudok je vykonateľný doručením (dňa 24. 5. 2018)“.\nPodľa slov sťažovateľa keďže napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku\no úprave práv a povinností matka maloletej naďalej neumožňovala sťažovateľovi styk\ns maloletou, podal sťažovateľ na okresnom súde návrh na výkon rozhodnutia. Sťažovateľ\nuviedol, že pred podaním návrhu na výkon rozhodnutia neúspešne vyzval na plnenie\nv zmysle rozsudku o úprave práv a povinností matku maloletej aj Krízové stredisko Dúha.\n3. Okresný súd rozhodol uznesením tak, že konanie o výkon rozhodnutia zastavil,\nčo odôvodnil tým, že po podaní návrhu na výkon rozhodnutia nastala okolnosť,\nktorá spôsobila zánik povinnosti uloženej rozsudkom o úprave práv a povinností. Za takúto\nokolnosť označil okresný súd rozsudok okresného súdu č. k. 61 P 71/2013-1277\nz 21. marca 2018 (ďalej aj „rozsudok o rozvode“), ktorým bolo manželstvo sťažovateľa\na matky maloletej rozvedené. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „Ku dňu podania\ntejto sťažnosti je právoplatný výrok o rozvode manželstva (právoplatnosť dňa 3. 7. 2018),\nvýrok o styku sťažovateľa s maloletou právoplatný nie je.“.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania o výkon rozhodnutia podal\nsťažovateľ\n\nodvolanie,\n\no ktorom\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrozhodol\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\ntak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ v podanom odvolaní argumentoval,\nže právny poriadok neustanovuje, že súd by mal rozhodovať o úprave rodičovských práv\nv dvoch kategóriách – do rozvodu a po rozvode, a zároveň, že rozsudok o úprave práv\na povinností nestanovil časové obmedzenie výroku o zverení do osobnej starostlivosti\nalebo výroku o styku sťažovateľa s maloletou.\n\n3\n\n5. Sťažovateľ tvrdí, že napadnutými uzneseniami boli porušené jeho ústavnou\nsťažnosťou označené základné práva, pretože okresný súd aj krajský súd «... nesprávne\nprávne posúdili okolnosti návrhu na výkon rozhodnutia. Oba súdy v podstate zhodne\nskonštatovali, že každé rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom\npodľa § 36 ZR sa ruší rozhodnutím o rozvode manželov... Svoje posúdenie opreli\no argumentáciu analógiou legis, v zmysle ktorej ak právna úprava § 24 ods. 1 ZR\nustanovuje, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,\nsúd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po\nrozvode... tak potom akékoľvek iné konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým\ndeťom musí byť časovo ohraničené na čas „do rozvodu“. Obdobne súdy argumentovali aj\npoužitím ustanovenia § 100 CMP.».\nSťažovateľ zásadne nesúhlasí s odôvodnením okresného súdu, ktorý vyslovil,\nže maloletá sa v danej situácii (keď je právoplatný iba výrok o rozvode a výkon skoršieho\nprávoplatného výroku o úprave práv a povinností nie je možné nariadiť) nachádza\nv „právnom vákuu“. Sťažovateľ vo vzťahu k tejto argumentácii uviedol: „Takýto prípad\nvšak nesmie za žiadnych okolností nastať a súd je povinný konať vždy v najlepšom záujme\nmaloletých detí... V neposlednom rade by takýmto konaním porušil jednu zo základných\nzásad... zásadu zákazu denegatio iustitiae.“\n6. V závere sťažovateľ uplatnil požiadavku primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 25 000 €, ktorú odôvodnil najmä šesť rokov trvajúcou právnou neistotou,\nako aj nemožnosťou stýkať sa s maloletou dcérou.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom:\n„1) Okresný súd Bratislava II Uznesením č. k. 47Em/5/2018-69 zo dňa 25. 9. 2018\nporušil právo sťažovateľa priznané v článku 19 odsek 2 Ústavy... porušil právo sťažovateľa\npriznané v článku 41 odsek 4 Ústavy... porušil právo sťažovateľa priznané v článku 46\nodsek 1 Ústavy...\n2) Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 21CoE/103/2019-142 zo dňa 14. 5. 2019\nporušil právo sťažovateľa priznané v článku 19 odsek 2 Ústavy... porušil právo sťažovateľa\npriznané v článku 41 odsek 4 Ústavy... porušil právo sťažovateľa priznané v článku 46\nodsek 1 Ústavy...\n\n4\n\n3) Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 47Em/5/2018-69 zo dňa 25. 9. 2018\na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 21CoE/103/2019-142 zo dňa 14. 5. 2019\nzrušuje a vracia vec na ďalšie konanie.\n4) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n25.000,- €...\n5) Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú spoločne a nerozdielne\npovinní uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“\n7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 271/2019-13 z 2. októbra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie v časti namietajúcej uznesenie\nkrajského súdu.\nÚstavnú\n\nsťažnosť\n\nv časti\n\nsmerujúcej\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 47 Em 5/2018-69 z 25. septembra 2018 odmietol z dôvodu nedostatku právomoci\nústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nII.\nVyjadrenie zúčastnenej osoby, odporcu a replika sťažovateľa\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde predložil prijatú ústavnú\nsťažnosť účastníkom konania a zúčastnenej osobe na vyjadrenie a podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania.\nÚčastníci konania pred ústavným súdom vo svojich vyjadreniach doručených\nústavnému súdu súhlasili s prerokovaním podanej ústavnej sťažnosti bez nariadenia ústneho\npojednávania.\n9. Predseda krajského súdu doručil 28. októbra 2019 vyjadrenie k ústavnej sťažnosti,\nv ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodnosťou podanej ústavnej sťažnosti. Predseda\nkrajského súdu odkázal na vyjadrenie predsedníčky senátu 21 CoE, z ktorého vyplýva,\n\n5\n\nže krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania o výkone rozhodnutia\njednak\n\nz dôvodu,\n\nže\n\nvýrok\n\no rozvode\n\nmanželstva\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť\n\n(č. k. 61 P 71/2013-1277 z 21. marca 2018, t. j. právoplatnosťou výroku o rozvode\n3. júla 2018), a jednak z dôvodu, že výkon rozhodnutia v podobe asistovaného styku\nsťažovateľa s dcérou nie je možné uskutočniť tak, ako bol stanovený v rozsudku o úprave\nrodičovských práv a povinností z dôvodu, že Krízové stredisko Dúha nedisponuje potrebnou\nakreditáciou.\n10. Zúčastnená osoba v konaní pred ústavným súdom, teda matka maloletej\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila ústavnému súdu vyjadrenie k ústavnej\nsťažnosti 23. decembra 2019. Vo svojom vyjadrení matka maloletej uviedla,\nže podľa jej názoru je potrebné ústavnú sťažnosť doplniť o ďalšie listiny a v ich zmysle\nju aj posúdiť. Doplňujúce listiny (ako príloha boli k vyjadreniu priložené) odkazovali najmä\nna prepúšťacie správy, správy z vyšetrení, a to v prevažnej miere za roky 2013 – 2015.\n11. Sťažovateľ svoje vyjadrenie ústavnému súdu nedoručil.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety\nústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n\n6\n\n13. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n14. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) v rozhodnutí,\nktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon\nich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,\nkomu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať\njeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené\ndo osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o sume\nvýživného.\n17. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,\nmôžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.\nAk sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a\npovinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.\n18. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) s konaním\no rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým\ndeťom na čas po rozvode.\n19. Podľa § 390 písm. c) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon\nrozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný,\npretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.\n\n7\n\nPodľa § 390 písm. d) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon\nrozhodnutia zastaví, ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik\nuloženej povinnosti.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n20. Základom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa so zastavením konania\nvo veci nariadenia výkonu rozhodnutia na tom základe, že v čase po podaní návrhu\nna výkon rozhodnutia nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode manželstva. Výrok\no úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode nenadobudol\nprávoplatnosť, keďže obaja rodičia proti nemu podali odvolanie.\n21. Ústavný súd považuje za dôležité na úvod poukázať na niektoré aspekty\nprejednávaného prípadu. Spor medzi rodičmi maloletej trvá od roku 2013, keď matka\nmaloletej podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci starostlivosti\no maloletú. V súhrne a veľmi zjednodušene, po početných procesných návrhoch oboch\nstrán, ako aj podaniach rôznych trestných oznámení vydal okresný súd rozsudok o úprave\npráv a povinností k maloletej 21. februára 2018. Situácia medzi rodičmi maloletej\nje neštandardná, ich vzájomné vzťahy sú nadmieru komplikované, čo konštatoval okresný\nsúd aj krajský súd. Ústavný súd dáva do pozornosti aj okolnosti (vyplývajúce z rozsudku\no úprave práv a povinností), keď matka spočiatku maloletú vodila na rôzne psychologické,\nresp. psychiatrické vyšetrenia (keďže podľa matky mala byť maloletá sexuálne zneužitá\nsťažovateľom, ale trestné stíhanie bolo zastavené), podstupovala s maloletou ambulantnú\npsychologickú liečbu, avšak od istého okamihu sa absolútne dištancovala od akejkoľvek\npsychoterapeutickej liečby, pomoci či skúmania. Aj sama matka sa odmietla podrobiť\nnariadenému psychologickému vyšetreniu a tiež opakovane odmietla zabezpečiť prítomnosť\nmaloletej na výsluchu, a to aj po návrhu sudkyne, že výsluch maloletej sa uskutoční\nv domácom, nestresovom prostredí. Do konania bola postupne pribratá prokurátorka\nOkresnej prokuratúry Bratislava II aj komisár pre deti a obaja považovali výsluch maloletej\n\n8\n\nza nevyhnutný. Matka maloletej ani po opakovanom uložení poriadkovej pokuty,\nani po upozorneniach vec prejednávajúcej sudkyne s výsluchom maloletej nesúhlasila.\nNapokon vzhľadom na dlhý čas konania okresný súd rozhodol rozsudkom tak, že otcovi\nstanovil sumu vyživovacej povinnosti k maloletej a určil, že otec je oprávnený sa stretávať\ns maloletou spočiatku za asistencie odborného pracovníka v Krízovom stredisku Dúha\na po uplynutí piatich mesiacov je oprávnený stretávať sa s dcérou sám.\nÚstavný súd preto považuje za potrebné poukázať na časť odôvodnenia rozsudku\no úprave práv a povinností, v ktorej okresný súd uviedol: „Nakoľko zdĺhavým konaním\nuplynul už dlhý čas, kedy sa otec nemohol s dieťaťom stretávať, je potrebné začať realizovať\nstretnutia čo najskôr a z uvedeného dôvodu súd v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka,\nvyhlásil predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku. Súd apeluje v tejto súvislosti najmä\nna matku, aby začala rešpektovať súdne rozhodnutia, aby nadviazala s otcom dieťaťa\nkonštruktívnu komunikáciu...“ Z rozsudku okresného súdu o úprave práv a povinností\nteda vyplynulo, že je v najlepšom záujme maloletej stretávať sa a mať kontakt s otcom\n(sťažovateľom), avšak najmä z dôvodu správania sa matky („Takýto prístup matky\nje v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozuje jeho budúce blaho, tzv. well - being,\na osvedčuje zlé rodičovské schopnosti matky.“) bol tento kontakt na významnú dobu\nprerušený, a preto bolo potrebné pristúpiť k postupnému obnoveniu vzťahu medzi otcom\na dcérou.\n22. V nadväznosti na uvedené ústavný súd uvádza, že obidvaja rodičia sú povinní\npráva dieťaťa nielen deklarovať, ale aj rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť.\nJe rozhodne v záujme dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi, pokiaľ sú výchovne\nspôsobilí. Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy.\nStret rozdielnych požiadaviek oboch rodičov prejavujúcich záujem o starostlivosť\na výchovu dieťaťa na jednej strane a zároveň ich rodičovských práv spôsobuje aj v tomto\nprípade vyhrotenú konfliktnú situáciu, ktorej vyriešenie, resp. optimálne rozhodnutie\no nej v záujme dieťaťa, nemožno jednoznačne definovať (určiť). Osobitne v takýchto\nprípadoch preto nadobúda dôležitosť transparentné, stabilné a jasné usporiadanie právnych\npomerov k maloletej, ktoré je z hľadiska budovania citových väzieb medzi dieťaťom\n\n9\n\na rodičmi predpokladom pre vývoj normálnych prirodzených vzťahov, ale i predpokladom\npre zdravý vývoj samotného dieťaťa.\nÚstavný súd v súvislosti s týmto prípadom berie ohľad aj na dĺžku samotného\nkonania, resp. sporov medzi rodičmi, ktorých „rukojemníkom“ je práve maloletá\na poukazuje aj na judikatúru štrasburských orgánov, ktorá okrem iného potvrdzuje,\nže v špecifických prípadoch je pri posudzovaní doby konania pred súdnymi orgánmi\npotrebné brať do úvahy aj samotný predmet konania, t. j. čo je pre účastníka konania\nv tomto konaní v stávke – „at stake“ [rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 31. 3. 1987, X. v. France, rozsudok ESĽP z 20. 3. 1989, Bock\nv. Germany, rozsudok ESĽP z 31. 3. 1992, X. v. France, rozsudok ESĽP z 26. 4. 1994,\nVallée v. France, rozsudok ESĽP z 8. 2. 1996, A. and others v. Denmark a i.]. Medzi\ntie veci pri posudzovaní dĺžky konania, u ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania,\njudikatúra štrasburských orgánov zaradila aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi,\ntakže konaniu o nich majú príslušné súdne orgány venovať „mimoriadnu starostlivosť,\nkeďže akékoľvek procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto\nrozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (rozsudok ESĽP z 8. 7. 1987, H. v. United\nKingdom, para. 85).\n23. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n\n10\n\n24. Keďže matka maloletej nerešpektovala rozsudok o úprave práv a povinností\na maloletú nepripravovala na realizáciu návštev ani po výzvach sťažovateľa, podal\nsťažovateľ návrh na výkon rozhodnutia, ktorý bol z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti\nrozsudku o rozvode manželstva zastavený.\n25. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „Rozhodovacia prax súdov\npripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností (vrátane styku)\nrodičov k maloletému dieťaťu podľa § 36 zákona o rodine, sa za istých okolností stane\nneúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných\nskutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi\nmaloletého, keďže rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je takou skutočnosťou,\ns ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu\nna čas po rozvode (§ 24 ods. 1 zákona o rodine) a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva\na povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli, alebo neboli upravené skorším rozhodnutím\nsúdu alebo dohodou. Skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu\npodľa § 36 ods. 1 zákona o rodine tak stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia\no rozvode manželstva rodičov. Účinnosť rozhodnutí vydaných v konaní podľa us.t § 36\nods. 1 zákona o rodine, môže zaniknúť nielen okamihom právoplatnosti výroku rozsudku\no rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, ale aj v dôsledku obnovenia spolužitia\nrodičov.\nOdvolací súd má za to... t. j. právoplatnosťou výroku o rozvode dňom 03.07.2018,\nzanikli účinky rozsudku Okresného súdu Bratislava II... ktorého výkon sa oprávnený\ndomáha v tomto konaní, pretože ide o rozhodnutie vydané v konaní podľa § 36\nods. 1 zákona o rodine.“\nKrajský\n\nsúd\n\nktorý je podľa jeho názoru\n\nv napadnutom\ndôvodom\n\nna\n\nuznesení\n\nuviedol\n\naj\n\nďalší\n\nzastavenie\n\nkonania\n\no výkon\n\ndôvod,\n\nrozhodnutia,\n\na to, že Krízové stredisko Dúha nedisponuje potrebnou akreditáciou, čo spôsobuje\nnevykonateľnosť rozsudku okresného súdu o úprave práv a povinností.\n\n11\n\n26. V súvislosti s konaním krajského súdu ústavný súd poukazuje na čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého súdy sú povinné zverenými\nprocesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre urovnanie narušených vzťahov\nmedzi rodičmi a deťmi vrátane donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému\ncieľu a je primerané.\nZároveň je potrebné, aby súdy dbali za každých okolností na to, že záujem\nmaloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich\nsa detí.\nZáujem\n\nmaloletého\n\ndieťaťa\n\nspravidla\n\nbez\n\npochybností\n\nvyžaduje,\n\naby sa na jeho výchove podieľal nielen jeden z rodičov, a to ten, ktorému bolo dieťa zverené\ndo osobnej starostlivosti, pretože jeho výchovné predpoklady majú zahrnovať\naj to, aby uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého (rozhodnutie\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1206/09 z 23. februára 2010).\nIV.1 K otázke právoplatnosti výroku o rozvode ako okolnosti vylučujúcej\nnariadenie výkonu rozhodnutia\n27. Pokiaľ má konajúci súd prihliadať na záujem dieťaťa v každom štádiu konania\na tento záujem má stáť nad všetkým ostatným, tak nie je možné súhlasiť s napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu v tom smere, že výkon rozsudku o úprave práv a povinností\nnie je možné nariadiť s ohľadom na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva\nsťažovateľa a matky maloletej.\nKonanie o rozvod manželstva je v zmysle § 24 zákona o rodine obligatórne spojené\naj s konaním o úprave práv a povinností k maloletým na čas po rozvode, avšak len od času,\nktorý nastane po právoplatnosti výroku o rozvode. Zároveň ale platí, že podľa § 36\nods. 1 druhej vety zákona o rodine ak sa rodičia na úprave práv a povinností nedohodnú, súd\nmôže\n\nupraviť\n\nvýkon\n\nrodičovských\n\npráv\n\na povinností\n\naj\n\nbez\n\nnávrhu.\n\nCieľom\n\ntakejto koncepcie úpravy rodičovských práv a povinností je bezpochyby sledovanie\nnajlepšieho záujmu maloletých, resp. aby v prípade sporov medzi rodičmi boli práva\na povinnosti detí objektívne chránené po celý čas konania (pred i po rozvode),\n\n12\n\na nie aby sa dieťa v určitom štádiu konania (ktoré síce pozostáva z čiastkových konaní)\nocitlo v „právnom vákuu“, ako to uviedol okresný súd.\nÚprava obsiahnutá v rozsudku poručenského súdu stratí účinnosť právoplatnosťou\nvýrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.\nZánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku o rozvode\nmanželstva, keďže výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave výkonu rodičovských práv\na povinností na čas po rozvode majú samostatný skutkový základ, v opravnom konaní\nsa preskúmavajú samostatne, takže nemožno vyvodiť, že by museli nadobudnúť\nprávoplatnosť súčasne (R 40/1965).\n28. Pokiaľ nenadobudne právoplatnosť výrok o rozvode manželstva, nenadobudne\nprávoplatnosť žiadny z výrokov o výkone rodičovských práv a povinností na čas\npo rozvode. Pokiaľ nadobudne právoplatnosť výrok o rozvode manželstva, nemusí súčasne\nnadobudnúť právoplatnosť aj výrok o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti.\nAvšak ak nenadobudne právoplatnosť výrok o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti\nna čas po rozvode manželstva, nemôže nadobudnúť právoplatnosť žiaden z ďalších výrokov\ntýkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Ak nadobudne\nprávoplatnosť výrok o rozvode manželstva a tiež výrok o zverení dieťaťa do osobnej\nstarostlivosti na čas po rozvode, nemusia súčasne nadobudnúť právoplatnosť ďalšie výroky\nupravujúce výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode (výživné, stretávanie,\ninformačná povinnosť). Proti každému z nich možno podať odvolanie i samostatne a vtedy\nsa bude v odvolacom konaní preskúmavať výlučne napadnutý výrok a na ňom závislé\nvýroky. Ostatné výroky, pokiaľ neboli odvolaním dotknuté, nadobudnú právoplatnosť.\n29. V teraz prejednávanom prípade nastala situácia, že výrok o rozvode manželov\nnadobudol právoplatnosť a obaja rodičia sa zároveň proti výroku o úprave práv a povinností\nk maloletej odvolali, teda tento výrok nie je právoplatný, resp. v čase rozhodovania\nkrajského súdu o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o zastavení\nkonania o výkon rozhodnutia nebol právoplatný. Je nutné upriamiť pozornosť\nna tú okolnosť, že krajský súd pri svojom rozhodovaní (vo veci výkonu rozhodnutia, pozn.)\nmal vedomosť o podanom odvolaní sťažovateľa aj matky maloletej proti výroku o úprave\n\n13\n\nrodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Rovnako mal krajský súd vedomosť\no celej, značne komplikovanej situácii v rodine najmä s ohľadom na dĺžku konania, dĺžku\nčasu, po ktorý sa sťažovateľ nemohol stretávať s dcérou, ako i na matkino správanie\n(nerešpektovanie súdom nariadených úkonov).\nKrajský súd mal vychádzať z predpokladu, že vzťahy medzi rodičmi maloletej\nsú rozvrátené v takej miere, že dohoda o úprave práv a povinností medzi nimi nie je reálna,\na zároveň prísne dbať na záujem maloletej aj s prihliadnutím na odborné vyjadrenie\nVýskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave z 28. októbra 2013,\npodľa ktorého bolo zo psychologického hľadiska odporúčané realizovať stretnutia otec –\ndcéra za prítomnosti matky.\n30. Ústavný súd konštatuje, že výklad krajského súdu k § 390 CMP\no tom, že okolnosti (právoplatnosť výroku o rozvode manželstva), ktoré nastali po vzniku\nexekučného titulu (vykonateľný rozsudok o úprave práv a povinností), spôsobili zánik\nuloženej povinnosti aj v prípade, ak sa zároveň nestal právoplatným výrok o úprave práv\na povinností na čas po rozvode, nie je ústavne akceptovateľný s prihliadnutím na chránené\nzáujmy maloletej.\nIV.2\n\nK otázke\n\nakreditácie\n\nKrízového\n\nstrediska\n\nDúha\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk vykonateľnosti rozhodnutia\n31. Pokiaľ ide o časť argumentácie krajského súdu, že výkon rozhodnutia nebolo\nmožné nariadiť z dôvodu nevykonateľnosti rozsudku, keďže Krízové stredisko Dúha\nnedisponuje potrebnou akreditáciou, ústavný súd poukazuje na to, že rozhodnutie okresného\nsúdu, ktorým sa návrh na výkon rozhodnutia zastavil, sa vôbec v odôvodnení nezaoberalo\notázkou akreditácie Krízového strediska Dúha. Túto skutočnosť uviedol v napadnutom\nrozhodnutí až krajský súd v odvolacom konaní.\n32. V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška č. 207/2016 Z. z.“). Vyhláška\n\n14\n\nč. 207/2016 Z. z. obsahuje komplexné nové procesné mechanizmy, ktorými upravuje\naj povinnosť zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné\ndôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Z uvedenej koncepcie\nteda vyplýva, že strohé konštatovanie, navyše prednesené až v odvolacom konaní,\no nemožnosti výkonu rozhodnutia (ktoré je v najlepšom záujme maloletej) z dôvodu\nchýbajúcej akreditácie bez toho, aby súd vykonal akékoľvek kroky smerujúce k náprave,\nje porušením práv sťažovateľa.\n33. Podľa názoru ústavného súdu bolo možné v okolnostiach danej veci nariadiť\nvýkon rozhodnutia o úprave práv a povinností s tým, že pokiaľ by sa aj v neskoršej fáze\nzistila objektívna nemožnosť stretávania sa sťažovateľa s maloletou v Krízovom stredisku\nDúha (bez ohľadu na prístup matky), mohol súd podľa § 378 CMP uskutočniť úkony\na opatrenia mediačného a zmierovacieho charakteru, v čom sa napĺňa výchovná funkcia\nmimosporových konaní a podporuje primárne myšlienka najlepšieho záujmu dieťaťa.\nTo znamená, že po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne\ns vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu,\naby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia\nmôže napr. súd uložiť účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov.\nNásledne v zmysle § 381 CMP v spojení s § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z.\nmožno nariadenie mediácie alternovať aj uložením neodkladného opatrenia. Len na okraj\nústavný súd dáva do pozornosti aj tú časť výroku rozsudku o úprave práv a povinností,\npodľa ktorej „po uplynutí piatich mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou\nkaždý týždeň v utorok od 15:00 do 19:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15:00\ndo nedele do 19:00 hod.“.\nPodľa názoru ústavného súdu rozsudok o úprave práv a povinností dostatočne\nvymedzil povinnosť, ktorá mala byť v rámci vykonávacieho konania uskutočnená,\na to realizáciu rodičovských práv. Vada rozhodnutia uvedeného charakteru nemôže\nbyť v žiadnom prípade povýšená nad záujem dieťaťa a možnosť výkonu rodičovských práv.\n\n15\n\n34. Všeobecný súd by mal preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nrozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel,\nboli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve\nsúd má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\n(IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09, III. ÚS 678/2016).\n35. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd pri svojom rozhodovaní v prvom rade\nnerešpektoval najlepší záujem maloletej, keď potvrdil zastavenie konania o výkon rozsudku\no úprave práv a povinností, v dôsledku čoho zároveň napadnutým uznesením porušil\noznačené práva sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu bol odvolací súd povinný\ndôsledne preskúmať všetky skutočnosti (berúc ohľad aj na čas, po ktorý sťažovateľ nemohol\nvykonávať svoje rodičovské práva, ako aj intenzitu narušenia vzájomných vzťahov\nzainteresovaných) a až na tom základe vyvodiť svoj právny názor a odôvodniť ho.\nÚstavný súd konštatuje, že odôvodnenie výroku napadnutého uznesenia krajského\nsúdu je vzhľadom na obsah základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl.\n41 ods. 4 ústavy z ústavného hľadiska neakceptovateľné.\n36. Ako addendum ústavný súd uvádza, že už viackrát mal možnosť vyjadriť\nsa k spôsobu hľadania a výkladu práva v konkrétnych právnych veciach. V náleze\nsp. zn. III. ÚS 341/07 ústavný súd uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však\nnie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca\nsa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade,\nkeď to zo závažných\n\ndôvodov\n\nvyžaduje\n\núčel\n\nzákona,\n\nsystematická\n\nsúvislosť\n\nalebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí\nzároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť\nna racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\n\n16\n\nustanovenia\n\nprávneho\n\npredpisu\n\n(umožňujúceho\n\nnapr.\n\nviac\n\nverzií\n\ninterpretácie)\n\nalebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,\no ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis\npred doslovným\n\ngramatickým\n\n(jazykovým)\n\nvýkladom.\n\nV\n\nďalšom\n\nnáleze\n\nsp. zn. I. ÚS 243/07 (v ktorom nešlo o výklad zákona, ale zmluvy) ústavný súd uzavrel,\nže všeobecný súd musí prihliadať na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich\nargumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej\nkauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom\nmodernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo\npohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď\nna právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia (II. ÚS 49/2018).\n37. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n38. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n39. Podľa Civilného mimosporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú veci\nustanovené v tomto zákone (pozri § 1 CMP). Vzájomný vzťah medzi Civilným\nmimosporovým poriadkom a Civilným sporovým poriadkom je vymedzený v § 2\nods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\nDôvodom na zmenu rozhodnutia môže byť nedostatočné zistenie skutkového stavu\nveci alebo nesprávne právne posúdenie, rovnako aj kombinácie oboch dôvodov\n\n17\n\n(ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,\nJ., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.\n1298 s.).\n40. Úlohou krajského súdu preto bude po úplnom zistení skutkových okolností\n(teda zistení, či s ohľadom na časový odstup sú nejakým spôsobom upravené práva\na povinnosti k maloletej) opätovne rozhodnúť v rámci odvolacieho konania, majúc na\nzreteli predovšetkým najlepší záujem maloletej.\nV.\nFinančné zadosťučinenie\n41. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n42. Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 25 000 € z dôvodov\nuvedených vo svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd však finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nepriznal a vychádzal z toho, že okrem vyslovenia porušenia označených\npráv sťažovateľa sa v konaní náprava dosiahne najmä zrušením napadnutého uznesenia\nkrajského súdu a vrátením veci na ďalšie konanie (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd vzal\nv prípade rozhodovania o finančnom zadosťučinení ohľad na procesné špecifiká\nprejednávanej veci.\nVI.\nNáhrada trov konania\n43. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania, ktoré vyčíslil celkovou sumou 415,50 €.\n\n18\n\n44. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n45. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu trov konania\nv sume 415,51 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby\nvykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16\nods. 3 vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového\nzákladu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 €\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Súčet vo výške 346,26 €\nbol navýšený o daň z pridanej hodnoty so sadzbou 20 % (vo výške 69,25 €),\npretože sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti pripojil osvedčenie svojho právneho zástupcu\no registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal\nsťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala hodnotu 415,51 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\n46. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "výkon rozhodnutia", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "rodičovské práva, rodina", "výkon rozhodnutia", "manželstvo-rozvod"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21CoE/103/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b9a92589-6ecd-4a28-a295-3b1a95ca7a15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 49/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 49/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1"}, {"guid": "ussr:ee2f776f-6d5b-4d0f-94e4-aeb4a7975099", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.678.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 678/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 678/2016 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.678.2016.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "1a372d54-a0f1-4032-9053-7f902fda8d79:102d5a4f-2459-464d-b076-57aed2ad2742", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1218205920.2", "spisova_znacka": "21CoE/103/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/103/2019 z 13. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1218205920.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:756ba35e-0fed-4198-b5f9-7eb8686906ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.225.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.225.2025.1"}, {"guid": "ussr:70aba5b0-3b39-4c6b-8833-2465199f1c12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.179.2020.2"}, {"guid": "274c2405-f562-43a6-8051-58a1796d5b4b:a4bec361-e273-4833-a13b-1c5d8ca96aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3520201172.1", "spisova_znacka": "5CdoR/5/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/5/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3520201172.1"}, {"guid": "08703850-87c3-4a24-8936-2b29e52b254e:6ab4409f-bc80-4123-a940-b19fbdcd6597", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2625202903.1", "spisova_znacka": "12CoP/106/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/106/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2625202903.1"}, {"guid": "d6c90124-813a-4c14-8745-ced5aaefe219:88d5b343-14b5-404f-ae5d-c0883f7a5815", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1118217651.6", "spisova_znacka": "12CoP/60/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/60/2024 z 18. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1118217651.6"}, {"guid": "a806277e-a75c-4c4f-aa61-7d2c370aaec2:acdd6d31-d946-44e9-96bc-e37bb4720120", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1213237332.3", "spisova_znacka": "20CoP/129/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/129/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1213237332.3"}, {"guid": "c117d1b7-9e68-4a82-8589-ca3f7bdc7af2:d23646ae-3f4d-47c8-aecd-d972fc0dc553", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2024:1419202145.13", "spisova_znacka": "B4-17P/49/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B4-17P/49/2019 z 5. 6. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2024-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2024:1419202145.13"}, {"guid": "ea30f9d3-d240-4d81-8be5-8ecfcae3bc14:df0cdb1e-ee95-4cd9-985d-a1fea6b27623", "ecli": "ECLI:SK:OSSE:2026:2625202903.6", "spisova_znacka": "7P/25/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 7P/25/2025 z 19. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2026-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSE:2026:2625202903.6"}, {"guid": "b2fc69d0-28a5-4fbb-ac95-f150460119c0:f203c030-342c-4b2f-89f2-4d312f3e0fc7", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2025:6424202662.2", "spisova_znacka": "30Em/1/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 30Em/1/2024 z 3. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2025-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2025:6424202662.2"}]}