{"guid": "ussr:8988c36d-cd61-4a10-a81c-37ecb12975db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2019 z 23. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 268/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8988c36d-cd61-4a10-a81c-37ecb12975db", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 268/2019-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr. Jaroslavom\n\nŠkapincom,\n\nMoyzesova 36, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 41\nods. 1 a 4, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní\nsp. zn. 18 Em 2/2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu\n\nKošice\n\nI v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 18 Em 2/2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 Em 2/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e\n\nmu Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Jaroslava Škapinca, Moyzesova 36, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola 25. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej\naj „sťažovateľ“ alebo „oprávnený“ alebo „otec“), ktorou namieta porušenie základných práv\npodľa čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nsp. zn. 18 Em 2/2018 (ďalej aj „napadnutý postup okresného súdu“ alebo „napadnuté\nkonanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti, ako aj predloženého spisového materiálu okresného súdu\nsp. zn. 18 Em 2/2018 vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení oprávneného podal\n8. februára 2018 návrh na výkon rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 11 P 94/2017\nz 2. augusta 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\n\n2\n\nsúd“) sp. zn. 8 CoP 342/2017 z 9. januára 2018, ktorým bol nariadený návrat jeho\nmaloletého syna\n\n(ďalej len „maloletý“) do Austrálie ako krajiny jeho\n\nobvyklého pobytu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie\no nariadení návratu maloletého nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2018 a vykonateľnosť\n8. februára 2018.\n3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd\nv napadnutom konaní koná neefektívne a s prieťahmi. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol,\nže „konanie o výkon rozhodnutia, t. j. o navrátenie mal.\n\n, ktorý nedávno\n\ndňa 24.04.2019 dovŕšil už 4 roky veku (protiprávne je teda na území Slovenskej republiky\nzadržiavaný už 21 mesiacov) je ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti bezvýsledné, nie je\nprávoplatné ukončené, je vedené stále na prvom stupni bez reálneho výkonu, t. j. navrátenia\nmal.\n\nsťažovateľovi a bez jeho navrátenia do Austrálie.“.\nĎalej uvádza: „Dňa 18.04.2018 na návrh sťažovateľa rozhodol Federálny obvodný\n\nsúd Austrálie Uznesením 18/4/2018, že mal.\n\nsa zveruje do opatery otca\n\na otec má právomoc použiť aj silu, nájsť a spätne získať dieťa\n\na vrátiť ho\n\nsťažovateľovi do Austrálie. Ani takéto rozhodnutie Federálneho súdu Austrálie nepodnietilo\nOkresný súd Košice I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18Em/2/2018 konal rýchlo,\nefektívne a bez zbytočných prieťahov.“\n4. Napadnutým postupom okresného súdu vo veci výkonu rozhodnutia, ktoré sa\ndotýka osobitne citlivej veci, a to navrátenia dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu,\nktorý ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá bezvýsledne 14 mesiacov, došlo\npodľa sťažovateľa k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n4.1 Uvedeným postupom okresného súdu boli podľa sťažovateľa porušené aj jeho\nzákladné práva podľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy, teda jeho práva na rodičovstvo a starostlivosť\no jemu zverené dieťa tak, aby mohlo byť vychovávané v mieste jeho rodiska a obvyklého\npobytu, t. j. v Austrálii.\n\n3\n\n5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na prejednanie\njeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v súdnom konaní vedenom\npod sp. zn. 18Em/2/2018 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Košice I sa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 18Em/2/018\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Základné právo sťažovateľa na rodičovstvo a rodinu podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nzákladné\n\nprávo\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nosobitnú\n\nochranu\n\ndetí\n\na na starostlivosť a výchovu detí podľa čl. 41 ods. 1 v spojení s čl. 41 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v súdnom konaní vedenom\npod sp. zn. 18Em/2/2018 porušené bolo.\n4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 10.000,- eur,\nktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konanie titulom trov právneho zastúpenia\nza dva úkony právnej služby v sume 346,26 eur, ktorú je povinný Okresný súd Košice II\nuhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\n6. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 € odôvodňuje takto: „Sťažovateľ vzhľadom na závažnosť celej vzniknutej\nsituácie, dĺžku konania Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 18Em/2/2018 a okolnosť, že\nv merite konania pred všeobecnými súdmi ide o starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa,\nžiada aj finančnú satisfakciu v sume 10.000,- eur (desať tisíc eur).“\n\n4\n\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika\nsťažovateľa, chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom konaní\n7.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. II. ÚS 268/2019-17 z 2. októbra 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n8. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom\nsp. zn. 1 SprV 484/2019 z 5. septembra 2019 a prípisom sp. zn. 1 SprV 643/2019\nzo 4. novembra 2019 predseda okresného súdu, ktorý ústavnému súdu zároveň oznámil,\nže vo veci ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n9. V relevantnej časti vyjadrenia sp. zn. 1 SprV 484/2019 z 5. septembra 2019\npredseda\n\nokresného\n\nsúdu\n\nuviedol\n\nchronológiu\n\nprocesných\n\núkonov\n\nvykonaných\n\nv napadnutom konaní a v závere uviedol, že súd „vo veci výkonu rozhodnutia postupuje\ns maximálnou opatrnosťou a s prihliadnutím predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa,\naby výkonom rozhodnutia a návratom do krajiny obvyklého pobytu nevznikla maloletému\nnenapraviteľná duševná ujma.“. Vo vyjadrení sp. zn. 1 SprV 643/2019 zo 4. novembra\n2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,\npredseda okresného súdu v stručnosti uviedol, že nemá „potrebu niečo doplniť a súhlasím,\naby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“.\n10. Ústavný súd prípisom z 11. novembra 2019 vyzval sťažovateľa na prípadné\nzaujatie stanoviska k vyjadreniam predsedu okresného súdu. Ústavný súd zároveň vyzval\nsťažovateľa, aby ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania,\nv súvislosti s čím ho poučil, že v prípade, že v stanovenej lehote nebude ústavnému súdu\ndoručené stanovisko k možnosti upustenia od verejného ústneho pojednávania, ústavný súd\nbude s poukazom na § 157 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n\n5\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde\npredpokladať, že sťažovateľ nemá námietky k takému postupu ústavného súdu.\n10.1 V danom prípade sťažovateľ na výzvu ústavného súdu nereagoval.\n11. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom okresného súdu podľa § 58\nods. 3 zákona o ústavnom súde a v prípade sťažovateľa v súlade s § 157 ods. 2 CSP\nv spojení s § 62 zákona o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrehľad spisu okresného súdu sp. zn. 18 Em 2/2018\n12. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 18 Em 2/2018 zistil\ntento priebeh relevantnej časti napadnutého konania:\n- 8. februára 2018 – okresnému súdu bol doručený návrh oprávneného (otca)\nna výkon rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny jeho pôvodu,\n- 15. februára 2018 – okresný súd vyzval matku na vyjadrenie sa k doručenému\nnávrhu na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny jeho pôvodu,\n- 12. marca 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie matky k návrhu otca\nna výkon rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny jeho pôvodu,\n- 27. marca 2018 – okresný súd vyzval právneho zástupcu matky na predloženie plnej\nmoci na jej zastupovanie v predmetnom konaní (výzva sa z dôvodu jej zaslania\nna nesprávnu adresu vrátila okresnému súdu 5. apríla 2018 s poznámkou adresát neznámy),\n- 10. apríla 2018 – okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu matky\nna predloženie plnej moci na jej zastupovanie v predmetnom konaní,\n- 30. apríla 2018 – okresnému súdu bola zo strany právneho zástupcu matky\ndoručená plná moc na jej zastupovanie v predmetnom konaní,\n- 10. mája 2018 – okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nRožňava (ďalej len „ÚPSVaR“) o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti povinnou\nuloženej jej rozhodnutím súdu,\n\n6\n\n- 10. mája 2018 – okresný súd zaslal oprávnenému vyjadrenie matky (doručené\nokresnému súdu 12. marca 2018) k jeho návrhu na výkon rozhodnutia o návrat maloletého\ndo krajiny jeho pôvodu na účely zaujatia stanoviska zo strany otca ako oprávneného\nk tomuto vyjadreniu,\n- 21. mája 2018 – okresnému súdu bola doručená žiadosť oprávneného o urýchlené\nrozhodnutie vo veci,\n- 28. mája 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie matky a žiadosť\no odklad výkonu rozhodnutia,\n- 28. mája 2018 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko otca k vyjadreniu\nmatky, ktoré bolo okresnému súdu doručené 12. marca 2018,\n- 4. júna 2018 – okresnému súdu bola doručená správa z ÚPSVaR,\n- 8. júna 2018 – okresný súd uznesením č. k. 18 Em 2/2018-230 uložil povinnej\nporiadkovú pokutu v sume 500 € (právoplatnosť – 13. júla 2018, vykonateľnosť – 17. júla\n2018),\n- 8. júna 2018 – okresný súd uznesením č. k. 18 Em 2/2018-234 zamietol návrh\nmatky na odklad výkonu rozhodnutia,\n- 9. júla 2018 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie matky proti uzneseniu\no zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia,\n- 1. augusta 2018 – okresný súd zaslal otcovi odvolanie matky na vyjadrenie,\n- 16. augusta 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie otca k odvolaniu\nmatky,\n- 10. septembra 2018 – okresný súd zaslal matke vyjadrenie otca k jej odvolaniu,\n- 19. októbra 2018 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko matky k vyjadreniu\notca, ktoré bolo okresnému súdu doručené 16. augusta 2018,\n- 21. novembra 2018 – okresný súd zaslal otcovi stanovisko matky k jeho vyjadreniu,\n- 29. novembra 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie otca k stanovisku\nmatky,\n- 28. decembra 2018 – okresný súd zaslal matke vyjadrenie otca, ktoré mu bolo\ndoručené 29. novembra 2018 (z dôvodu zaslania podania na adresu bývalej právnej\nzástupkyne matky, ktorá riadne oznámila okresnému súdu ukončenie právneho zastúpenia,\nokresný súd zaslal povinnej vyjadrenie opakovane, a to 7. januára 2019) ,\n\n7\n\n- 7. januára 2019 – okresný súd opakovane zaslal matke vyjadrenie otca, ktoré mu\nbolo doručené 29. novembra 2018,\n- 18. januára 2019 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie matky k vyjadreniu\notca, ktoré bolo okresnému súdu doručené 29. novembra 2018,\n- 4. februára 2019 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie vyjadrenia matky,\nktoré bolo súdu doručené 18. januára 2019,\n- 5. februára 2019 – okresnému súdu bola doručená žiadosť otca o uskutočnenie\nokamžitého výkonu rozhodnutia,\n- 20. februára 2019 – okresný súd zaslal otcovi vyjadrenie matky, ktoré mu bolo\ndoručené 18. januára 2019,\n- 21. februára 2019 – spis bol predložený krajskému súdu,\n-14. marca 2019 – krajský súd uznesením č. k. 8 CoP 49/2019-487 odmietol\nodvolanie matky proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia,\n- 18. marca 2019 – spis bol vrátený okresnému súdu,\n- 1. apríla 2019 – okresnému súdu bola doručená urgencia otca na urýchlené\nrozhodnutie vo veci,\n- 2. apríla 2019 – okresný súd zaslal účastníkom konania rozhodnutie krajského súdu,\n- 4. apríla 2019 – okresný súd uznesením č. k. 18 Em 2/2018-505 ustanovil\nmaloletému kolízneho opatrovníka – ÚPSVaR,\n- 12. apríla 2019 – okresný súd uznesením sp. zn. 18 Em 2/2018 nariadil výkon\nrozhodnutia,\n- 23. apríla 2019 – okresný súd zaslal účastníkom konania uznesenie o nariadení\nvýkonu rozhodnutia a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka,\n- 23. apríla 2019 – okresný súd zaslal účastníkom konania predvolanie\nna pojednávanie, ktoré vo veci nariadil na 6. máj 2019,\n- 23. apríla 2019 – okresnému súdu bol doručený návrh matky na zamietnutie návrhu\nna výkon rozhodnutia,\n- 25. apríla 2019 – ústavnému súdu bola doručená ústavná sťažnosť.\n\n8\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci zároveň\ndomáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na ochranu rodičovstva\na na starostlivosť o deti a ich výchovu zakotvených v čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy.\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (sp. zn. II. ÚS 55/98).\n16. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\n\n9\n\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(IV. ÚS 221/04).\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a v čl. 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CMP“), podľa ktorých súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného\n\na\n\nneprimeraného\n\nzaťažovania\n\nstrán\n\nsporu\n\n(podľa Civilného sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného\nmimosporového poriadku) a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý\ndo ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto\nporiadkov.\n18. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného\nsporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).\n19. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je výkon\nnávratového rozhodnutia vo veci maloletých podľa príslušných ustanovení Civilného\nmimosporového poriadku – a to rozhodnutia všeobecných súdov o nariadení návratu\nmaloletého do krajiny obvyklého pobytu.\n20. Osobitosť výkonu rozhodnutí o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej\nrepubliky neoprávnene premiestnené alebo je na jej území neoprávnene zadržiavané,\n\n10\n\nspočíva v špecifickej povahe týchto rozhodnutí, ktoré sú vydávané justičnými orgánmi\nSlovenskej republiky na základe prameňov medzinárodného práva súkromného, konkrétne\nDohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len\n„Haagsky dohovor“), a európskeho práva, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003\nz 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských\nveciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)\nč. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady “). Nútený výkon takéhoto rozhodnutia, aj keď je\nupravený v rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 370 a nasl. CMP),\nje špecifickým druhom výkonu rozhodnutia. Ide o výkon rozhodnutia podľa medzinárodnej\nzmluvy, pri ktorom je potrebné prihliadať na účel Haagskeho dohovoru a nariadenia rady.\nÚčelom Haagskeho dohovoru a nariadenia rady je prioritne ochrana práv dieťaťa a jeho\nokamžitý návrat do krajiny obvyklého pobytu (teda do pôsobnosti jeho zákonného sudcu),\nako aj ochrana práv toho z rodičov, ktorému sa neoprávneným premiestnením dieťaťa\nporušili jeho opatrovnícke práva. Vzťah nariadenia rady k Haagskemu dohovoru je\nkomplementárny, teda vo vzťahoch medzi členskými štátmi Európskej únie sa prednostne\npoužije nariadenie rady pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj Haagsky dohovor [čl. 60\nnariadenia rady (k tomu pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 566/2016\nzo 4. novembra 2016)].\n21. Účelom konania vo veci návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu\npodľa Haagskeho dohovoru a nariadenia rady je okamžitý návrat uneseného dieťaťa\ndo krajiny obvyklého pobytu, a tým obnovenie stavu pred porušením, resp. vrátenie dieťaťa\ndo pôsobnosti jeho zákonného sudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníckom práve.\nPojem „opatrovnícke právo“ v Haagskom dohovore a v nariadení rady (čl. 2 bod 9)\nzodpovedá v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky pojmu „rodičovské\npráva a povinnosti“ (k tomu pozri II. ÚS 361/2014). V zmysle čl. 19 Haagskeho dohovoru\nrozhodnutie o návrate dieťaťa teda nemožno považovať v zmysle právneho poriadku\nSlovenskej republiky za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva, ale za rozhodnutie\ntýkajúce sa rodičovských práv, t. j. práv garantovaných čl. 41 ods. 1 ústavy.\n\n11\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 155/2018) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci\nprvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci\n(II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07, I. ÚS 194/2019). Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n23. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú\na pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a napriek špecifickej povahe\ntakéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno\npovažovať za zložitú vec. Navyše v konaní o nariadení návratu, ktoré predchádzalo\nnapadnutému konaniu okresného súdu, už príslušné všeobecné súdy preskúmali všetky\ndôvody prípadného nenariadenia návratu zohľadňujúce práva dieťaťa podľa čl. 12, 13 a 20\nHaagskeho dohovoru a právne záväzným spôsobom tento návrat nariadili. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti sa prejednávaná vec nejaví ani po právnej stránke, ani po skutkovej\nstránke ako zložitá.\n24. Ústavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadol aj na význam\npredmetu konania pre sťažovateľa, ktorý sa v napadnutom konaní domáha výkonu\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bol nariadený návrat jeho\n\n12\n\nmaloletého syna do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne\nkonštatuje, že napadnuté konanie má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa\nmimoriadny význam, keďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho\nvýkonu rodičovských práv a povinností sťažovateľa.\n25. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by\nsignalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa ako účastníka\nkonania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateľa za zistené zbytočné\nprieťahy posudzovaného konania.\n26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,\nči v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,\nv zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým\nkonaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania\n(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n27. Osobitosť vykonávacieho návratového konania sa nevyhnutne musí odraziť\naj v požiadavkách v príslušnej veci konajúceho všeobecného súdu prijať všetky nevyhnutné\na primerané opatrenia s cieľom uľahčiť výkon návratu maloletého do krajiny jeho\nobvyklého pobytu. V takýchto mimoriadne citlivých konaniach sa primeranosť opatrení\nmusí posudzovať z pohľadu rýchlosti ich implementácie, keďže plynutím času môže dôjsť\nk nenapraviteľným následkom vo vzťahu medzi maloletým a rodičom, ktorému sa\nneoprávneným premiestnením dieťaťa porušili jeho rodičovské práva. Navyše aj čl. 11\nHaagskeho dohovoru zaväzuje všeobecné súdy konať vo veciach návratu dieťaťa do krajiny\nobvyklého pobytu bez odkladu. V rámci označeného kritéria tak ústavný súd zohľadnil\npredovšetkým požiadavku výnimočnej rýchlosti konania kladúcu vyššie nároky na aktivitu\nkonajúceho súdu a sprísňujúcu hodnotenie jeho prípadnej nečinnosti alebo neefektívnej\nčinnosti v priebehu súdneho konania.\n\n13\n\n28. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nústavný súd poukazuje na to, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\nnapadnuté konanie trvalo takmer 1 rok a 3 mesiace a nebolo právoplatne skončené. Zároveň\nústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani v čase\nrozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, t. j. takmer dva roky po podaní návrhu\nna jeho začatie.\n28.1 Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní\nzistil, že okresný súd uznesením č. k. 18 Em 2/2018-234 z 8. júna 2018, ktorým zamietol\nnávrh matky na odklad výkonu rozhodnutia, nesprávne poučil účastníkov konania\no možnosti podania odvolania proti tomuto uzneseniu, čo malo po podaní odvolania\nzo strany matky maloletého proti predmetnému uzneseniu za následok neospravedlniteľné\npredĺženie napadnutého konania z dôvodu potreby dodržania zásady koncentrácie konania\npred predložením veci odvolaciemu súdu, ktorý v danom prípade len skonštatoval\nneprípustnosť odvolania. V dôsledku tohto nesprávneho a nekoncentrovaného postupu\nokresného súdu sa konanie zbytočne predĺžilo o obdobie 9 mesiacov, v rámci ktorého\nokresný súd oboznamoval účastníkov konania s obsahom vzájomných podaní, a odvolacie\nkonanie, teda o obdobie od 9. júla 2018 (podanie odvolania matkou maloletého, pozn.)\ndo 4. apríla 2019, keď okresný súd vykonal prvý úkon vo veci po rozhodnutí odvolacieho\nsúdu.\n29. Postup okresného súdu, ktorý v období 14 mesiacov, t. j. od 8. februára 2018\n(sťažovateľ podal návrh na výkon rozhodnutia) do 25. apríla 2019 (sťažovateľ podal\nústavnú sťažnosť ústavnému súdu), konal 9 mesiacov neefektívne, nemožno hodnotiť\nako taký, ktorý by koncentrovane smeroval k naplneniu účelu tohto špecifického druhu\nkonania. Zároveň ústavný súd dodáva, že v rozpore s účelom tohto špecifického druhu\nkonania je už samotná dĺžka napadnutého konania, ktoré ku dňu rozhodovania ústavného\nsúdu trvá takmer dva roky a stále nie je právoplatne skončené.\n30. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k celkovej\ndĺžke napadnutého konania, ktorá nie je primeraná jeho povahe, rozhodujúcou mierou\n\n14\n\nprispel neefektívny a nekoncentrovaný postup okresného súdu, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy\n31. V spojení s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného\npráva na ochranu rodičovstva zakotveného v čl. 41 ods. 1 ústavy a základného práva\nna rodičovskú výchovu a starostlivosť o deti podľa čl. 41 ods. 4 ústavy.\n32. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie o výkon rozhodnutia, ktorým bol\nnariadený návrat maloletého do krajiny pôvodu, ktoré ku dňu podania ústavnej sťažnosti\nna ústavnom súde trvalo takmer 1 rok a 3 mesiace, nepochybne negatívne ovplyvňuje\nrodinný život sťažovateľa a vzťahovú väzbu s jeho maloletým synom a pre úplnú absenciu\nprítomnosti v jeho živote aj právo na riadnu rodičovskú starostlivosť a výchovu. Ústavný\nsúd však vždy prihliada na to, či pochybenie orgánov verejnej moci dosahuje takú ústavne\nvýznamnú intenzitu, že jeho následky sú nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom\noznačeného základného práva. Vzhľadom na dĺžku trvania napadnutého konania dospel\nústavný súd k záveru, že v danom prípade negatívny vplyv dĺžky napadnutého konania\nna označené hmotné práva sťažovateľa nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, že by\nbolo možné vysloviť ich porušenie.\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n33. S prihliadnutím na celkovú dobu napadnutého konania, keď od podania návrhu\nsťažovateľa na výkon rozhodnutia (8. februára 2018) ubehli takmer dva roky, akcentujúc\n\n15\n\nnevyhnutnosť urýchlenosti konania všeobecného súdu v konaniach o návrat maloletého\ndo krajiny obvyklého pobytu, ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka napadnutého\nkonania nie je primeraná povahe predmetu, o ktorý v napadnutom konaní ide. K predĺženiu\nnapadnutého konania pritom rozhodujúcou mierou prispel neefektívny a nesústredený\npostup okresného súdu, ako aj absencia prijať adekvátne opatrenia, ktoré by výkon\nrozhodnutia umožnili, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil\nporušenie práv sťažovateľa zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n34. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n35. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Em 2/2018 konal bez zbytočných\nprieťahov.\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n36. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n16\n\n37. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n38. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n39. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\n40. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n41. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú\ndĺžku napadnutého konania spôsobenú neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného\nsúdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ktorým je\nsúdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho\nobvyklého pobytu, význam konania pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru,\nže v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €.\n\n17\n\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n42. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n44. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ si\nuplatnil túto náhradu trov konania v celkovej sume 346,26 €, a to za 2 úkony právnej služby\n(prevzatie zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti).\n45. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového\nzákladu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100\nvýpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania\npredstavuje sumu 346,26 € (1 × prevzatie a príprava = 163,33 €; 1 × podanie ústavnej\nsťažnosti = 163,33 €; 2 × režijný paušál za rok 2019 v sume 9,80 € = 19,60 €).\n46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n18\n\nK bodu 5 výrokovej časti nálezu\n47. Vychádzajúc z úvah uvedených v bode 32 odôvodnenia, ústavný súd ústavnej\nsťažnosti v časti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 41\nods. 1 a 4 ústavy nevyhovel.\nVII.\n48. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výkon rozhodnutia", "maloletý-obvyklý pobyt", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "maloletý-obvyklý pobyt", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18Em/2/2018", "guid": "3573739a-0a0e-497e-a3f6-116a726a3537:a56fc85e-07a3-4e01-b5a7-d557cd925e00", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2"}, {"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:ecf1248e-0a10-4e54-9442-556147c2606e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "4c2c087b-9d1b-41ec-a2ae-33dffa5e94d9:82bb6a70-18e4-4f0e-84f1-0e835bf07742", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5419200985.1", "spisova_znacka": "8CoP/49/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/49/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5419200985.1"}, {"guid": "3c41eb5d-b555-4c64-9d96-b7a83aecadc6:18c58bee-42d1-4fc2-a7a9-efc14f1e7aaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoP/342/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/342/2017 z 9. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c41eb5d-b555-4c64-9d96-b7a83aecadc6:18c58bee-42d1-4fc2-a7a9-efc14f1e7aaf"}, {"guid": "3573739a-0a0e-497e-a3f6-116a726a3537:a56fc85e-07a3-4e01-b5a7-d557cd925e00", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Em/2/2018", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 18Em/2/2018 z 7. 3. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-03-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3573739a-0a0e-497e-a3f6-116a726a3537:a56fc85e-07a3-4e01-b5a7-d557cd925e00"}], "citovane_v": []}