{"guid": "ussr:d28927af-34c9-4af2-92d1-8e5487a750ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 267/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/2020 z 9. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 267/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50", "nazov": "čl. 50 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d28927af-34c9-4af2-92d1-8e5487a750ec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 267/2020-7\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2,\n\nčl. 50 a čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn.\n8 Nt 43/2019 zo 4. decembra 2019 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n6 Tos 11/2020 z 13. februára 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\n2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 a čl. 17 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nPiešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 Nt 43/2019 zo 4. decembra 2019 a uznesením\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tos 11/2020 z 13. februára\n2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 7. augusta 2019\ndoručil okresnému súdu návrh na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej\npred okresným súdom pod sp. zn. 16 T 71/2017, v rámci ktorej bol sťažovateľ rozsudkom\nokresného súdu z 23. mája 2018 v spojení s uznesením krajského súdu zo 6. decembra 2018\nuznaný vinným z trestných činov krádeže podľa ustanovení § 212 ods. 1 a 3 písm. b)\na ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“) a porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1\nTrestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody\nvo výmere siedmich rokov. Uznesením okresného súdu sp. zn. 8 Nt 43/2019 zo 4. decembra\n2019 bol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy uvedeného trestného konania podľa\nustanovenia § 399 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietnutý. Sťažnosť sťažovateľa, ktorú voči\noznačenému uzneseniu okresného súdu podal, bola podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietnutá uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tos 11/2020\nz 13. februára 2020.\n\n2\n\n3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ dôvodí, že uvedenými uzneseniami\nokresného súdu a krajského súdu, ktorými bol jeho návrh na povolenie obnovy konania\nzamietnutý, boli porušené jeho označené práva. Argumentuje, že si „uplatnil zákonný nárok\nna mimoriadny opravný prostriedok (Obnovenie konania)“, pričom svoj návrh odôvodnil\nnovými skutočnosťami, skôr neznámymi jemu a v jeho trestnej veci konajúcemu súdu, a to\nskôr neznámymi svedeckými výpoveďami. Podľa sťažovateľa označené svedecké výpovede\nmali byť významnými pre objasnenie jeho trestnej veci a mali podľa jeho mienky preukázať\nnezákonnosť jeho odsúdenia. Rozhodnutiami oboch konajúcich súdov, ktorými bol jeho\nnávrh na povolenie obnovy konania zamietnutý, došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho\noznačených práv.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci\nrozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na ods. 2, čl. 50 a čl. 17 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresného súdu sp. zn. 8 Nt 43/2019 zo 4. decembra 2019 a uznesením krajského súdu\nsp. zn. 6 Tos 11/2020 z 13. februára 2020, zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn.\n16 T 71/2017 z 23. mája 2018 a vrátil vec sťažovateľa okresnému súdu na nové konanie\na rozhodnutie.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na\npredbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie\nkonania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný\nnavrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti\nustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou\nosobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv\nrozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktorými mi bol zamietnutý jeho návrh\nna povolenie obnovy konania vedeného pôvodne pred okresným súdom pod sp. zn.\n16 T 71/2017, čo sťažovateľ zdôvodňuje tvrdením, že vo svojom návrhu na povolenie\nobnovy konania označil dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré podľa jeho presvedčenia\npreukazovali nezákonnosť jeho odsúdenia.\n\n4\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 a čl. 17\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.\n8 Nt 43/2019 zo 4. decembra 2019\n10. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01, I. ÚS 107/2019).\nVychádzajúc zo svojej judikatúry vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa prvostupňového\nuznesenia okresného súdu sp. zn. 8 Nt 43/2019 zo 4. decembra 2019, ústavný súd konštatuje\nexistenciu procesnej prekážky, brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, ktorou\nje nedostatok právomoci ústavného súdu. Trestný poriadok, zakotvujúci inštitút sťažnosti,\nposkytuje priestor aj na uplatnenie námietok, týkajúcich sa pochybení konajúceho súdu\npotenciálne predstavujúcich zásahy do základných práv a slobôd. Rozhodovanie o tomto\nopravnom prostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu. Sťažovateľ disponoval\nmožnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybení prvostupňového súdu\nprostredníctvom podanej sťažnosti, ktorú aj využil. Ochranu jeho základným právam\nzaručeným ústavou a právu zaručenému dohovorom bol oprávnený a zároveň povinný\nposkytnúť krajský súd. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať\nnámietky sťažovateľa uplatnené voči označenému uzneseniu okresného súdu. Ústavný súd\npreto rozhodol o odmietnutí tejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n5\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 50 a čl. 17\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.\n6 Tos 11/2020 z 13. februára 2020\n11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n12. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity, vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n13. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila\nna posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa\n\n6\n\n(prezentovanou v podanom návrhu a v uplatnenej sťažnosti) vysporiadal adekvátne\na preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\n14. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 12 a 13 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n15. Ústavný súd sa v prvom rade oboznámil s právnou úpravou, ktorá bola vo veci\nsťažovateľa aplikovaná:\nPodľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo\nprávoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo\nv spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine\nalebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti\nčinu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore\ns účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie\nod uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo\nk pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\n16. Ďalej sa ústavný súd oboznámil s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia\nkrajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu\n(právny názor zakotvený v ustálenej judikatúre ústavného súdu totiž zahŕňa požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania, pozri napr. sp. zn. IV. ÚS 350/09) a zistil, že okresný súd\na krajský súd svoj konečný záver o zamietnutí návrhu sťažovateľa na obnovu konania opreli\no nasledujúce skutočnosti a z nich plynúce skutkové a právne závery. Okresný súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k argumentácii, na ktorú sa sťažovateľ\nodvoláva aj v ústavnej sťažnosti, uviedol, že pokiaľ ide o dvoch nových svedkov,\nprezentovaných sťažovateľom v jeho návrhu na povolenie obnovy konania, ktorí by mali\npodľa vyjadrenia sťažovateľa vo svojich výpovediach stotožniť osobu, ktorá je skutočným\npáchateľom skutku, z ktorého spáchania bol sťažovateľ uznaný vinným, tak sťažovateľ,\nktorý sa v prípravnom konaní k spáchaniu činu priznal, zmenil svoju výpoveď na hlavnom\n\n7\n\npojednávaní v duchu, že skutok spáchali dve neznáme osoby, ktoré mu odpredali veci\npochádzajúce z krádeže a ktoré boli nájdené u sťažovateľa pri vykonanej domovej\nprehliadke. Takúto verziu udalosti, a to že skutok spáchali iné dve osoby, ktorú na hlavnom\npojednávaní prezentoval sťažovateľ, ako aj ďalší špecifikovaný svedok (ktorý takisto zmenil\nsvoju výpoveď až na hlavnom pojednávaní), však konajúci súd v konaní na hlavnom\npojednávaní vylúčil. Konajúci súd v tomto kontexte dôvodil tým, že je trestná činnosť\nsťažovateľa jednoznačne preukázaná výpoveďami sťažovateľa a špecifikovaného svedka\nz prípravného konania, výpoveďami špecifikovaných svedkov na hlavnom pojednávaní\na iným dôkazným materiálom, ako sú kamerové záznamy a výsledky vykonanej domovej\nprehliadky. Na tomto mieste okresný súd zdôraznil, že jednotlivé dôkazy vo svojom súhrne\npreukázali vinu sťažovateľa bez akýchkoľvek pochybností. Okresný súd tak uzavrel, že\nv trestnej veci sťažovateľa bola obrana sťažovateľa o spáchaní skutku inými dvoma\nosobami už na hlavnom pojednávaní vyvrátená. Z tohto dôvodu odmietol okresný súd\nvykonať sťažovateľom navrhovaný výsluch svedkov, ktorí by mali uvádzať takéto\ninformácie, s ktorými sa už konajúci súd v minulosti na hlavnom pojednávaní v plnom\nrozsahu vysporiadal. Krajský súd sa v uvedenom smere s odôvodnením prvostupňového\nrozhodnutia okresného súdu stotožnil. V úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia krajský\nsúd interpretoval inštitút obnovy konania a uviedol, že v konaní o povolení obnovy konania\nneplatí revízny princíp, a preto v ňom nemožno preskúmavať procesný postup súdu\nv pôvodnom konaní a ani vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Krajský súd ďalej vysvetlil, že\ndôvodom obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemôže\nbyť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, ale len také kvalifikované skutočnosti\na dôkazy, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je\nvýlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Krajský súd dodal, že samotné tvrdenie osoby, ktorá\nnávrh na povolenie obnovy konania podala, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie\npostačujúce a súd nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi alebo\nhodnotením dôkazov. V odôvodnení svojho rozhodnutia tak krajský súd uzavrel, že postup\nokresného súdu, ktorý odmietol vykonať výsluch sťažovateľom navrhovaných svedkov, bol\nvecne správny, keďže títo svedkovia mali preukazovať obranu sťažovateľa, uvádzanú už\nv základnom konaní, ktorá bol na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností úplne\nvylúčená.\n\n8\n\n17. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu, tak ako je\npopísané\n\nv\n\npredchádzajúcom\n\nbode\n\nodôvodnenia\n\ntohto\n\nuznesenia,\n\nústavný\n\nsúd\n\nvo všeobecnosti konštatuje, že právny záver krajského súdu korešponduje so skutkovými\nzisteniami, a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle (majú totiž logickú podobu, kde\nargumenty sú jasne vysvetlené a sú súčasne dostatočne zrozumiteľné), ale komplexného\nzhodnotenia všetkých skutkových okolností významných pre rozhodovanie o splnení\npodmienok pre povolenie obnovy konania. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia (v spojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia)\nrelevantnej otázke formulovanej sťažovateľom v návrhu na povolenie obnovy konania a tiež\nv uplatnenom opravnom prostriedku – sťažnosti poskytol náležitú a presvedčivú odpoveď.\nSúčasne zastáva názor, že krajským súdom prezentovaná interpretácia aplikovanej právnej\núpravy (ustanovenie Trestného poriadku upravujúce splnenie podmienok pre povolenie\nobnovy konania) nijako nepopiera jej účel a zmysel a má teda z hľadiska jej ústavnej\nkonformnosti akceptovateľnú podobu.\n18. Ústavný súd v konkrétnosti poukazuje na to, že zo strany krajského súdu bolo\nsťažovateľovi vysvetlené, že na povolenie obnovy konania neexistuje právny nárok, tak ako\nsi to sťažovateľ predstavuje a ktorý názor prezentuje aj v ústavnej sťažnosti. Krajský súd\nsťažovateľovi objasnil podmienky, ktorých splnenie Trestný poriadok pre povolenie obnovy\nkonania vyžaduje, kde prezentácia nových skutočností a dôkazov, súdu skôr neznámych\nsama osebe nepostačuje, keďže dotknuté ustanovenie Trestného poriadku súčasne vyžaduje,\naby prednesené novoty mali aj kvalifikovaný charakter, teda aby boli súčasne spôsobilé\novplyvniť rozhodnutie o vine a treste. Krajský súd sťažovateľovi celkom jasne vysvetlil, že\ntáto podmienka v jeho prípade splnená nebola, keďže nové svedecké výpovede navrhované\nsťažovateľom smerovali k verzii udalosti, ktorá bola už raz v pôvodnom konaní\npreverovaná a získanými dôkazmi bez akýchkoľvek pochybností vylúčená.\n19. Vychádzajúc z uvedených čiastkových záverov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2,\nčl. 50 a čl. 17 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.\n\n9\n\n6 Tos 11/2020 z 13. februára 2020 ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n20. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nIV.\nŽiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\n21. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom, ktorú vo svojej ústavnej sťažnosti výslovne formuloval, ústavný súd\npoukazuje na svoju ustálenú prax, v zmysle ktorej je jednou z podmienok vyhovenia\nžiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\nskutočnosť, že v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu\nústavnosti. Keďže ústavný súd, tak ako to je uvedené v predchádzajúcich bodoch\nodôvodnenia tohto rozhodnutia, skonštatoval dôvody pre odmietnutie ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa v časti pre nedostatok právomoci a v časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť, teda\njej zjavnú bezúspešnosť, bolo bez právneho významu sa žiadosťou sťažovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu zaoberať.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "dokazovanie-dôkazné prostriedky", "svedok-výsluch svedka", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e22375e5-eeb0-434f-bc0c-d38143c87b4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ab9ed7cc-063e-4cdc-b056-51d9add8de78:dd5e4425-8259-4390-b9c0-0b9cf76dbfb2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2519010175.1", "spisova_znacka": "6Tos/11/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/11/2020 z 12. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2519010175.1"}, {"guid": "567827e1-4bb2-4d56-991c-49eea5949e3e:b8daffe8-a8a3-4679-be33-0f90e152f1b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Nt/43/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Nt/43/2019 z 4. 12. 2019", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2019-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/567827e1-4bb2-4d56-991c-49eea5949e3e:b8daffe8-a8a3-4679-be33-0f90e152f1b3"}], "citovane_v": []}