{"guid": "ussr:793f3287-d854-4996-b960-9a19194a7db5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 267/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/2019 z 30. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 267/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/793f3287-d854-4996-b960-9a19194a7db5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.267.2019.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 267/2019-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\nzastúpeného\nadvokátskou kanceláriou JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s. r. o., Partizánska 2,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Eva Mišíková, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uznesením\nsp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) a jeho uznesením sp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 267/2019-14 z 2. októbra 2019 prijal\npodľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 1 T 44/2005 z 11. júna 2007 uznal sťažovateľa\nza vinného zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 158 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“) v súbehu s trestným\nčinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol\nuložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol\npodmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5 To 137/2007 z 10. februára 2009\nrozhodol tak, že ho ako nedôvodné zamietol.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 2 Tdo 27/2014 zo 6. mája 2014 rozhodol tak, že ho podľa § 382 písm. f)\n\n2\n\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu podal sťažovateľ ústavnému súdu\n(prvú) ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, o ktorej ústavný súd nálezom\nsp. zn. I. ÚS 423/2017 z 15. novembra 2017 rozhodol tak, že najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2 Tdo 27/2014 zo 6. mája 2014 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na zároveň zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 27/2014 zo 6. mája 2014 a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 16. apríla 2018 sťažovateľ najvyššiemu súdu doručil oznámenie o zmene\nprávneho zastupovania iným advokátom, ktoré zároveň obsahovalo aj vyjadrenie\nk podanému dovolaniu.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018\nrozhodol o sťažovateľom podanom dovolaní tak, že ho podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol.\n4. Sťažovateľ v podstatnom namieta, že k ním podanému dovolaniu sa vyjadril\nprokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „prokurátor“) podaním\nč. k. 3 Pn 62/14/1101-4 zo 6. marca 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. marca\n2014 (zažurnalizované na č. l. 576 a 577), a najvyšší súd vydal napadnuté uznesenie\nsp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018 bez toho, aby sťažovateľa vyrozumel o tom, že sa\nk jeho dovolaniu vyjadril prokurátor, bez toho, aby sťažovateľa oboznámil s tým, že takéto\npísomné vyjadrenie prokurátora je súčasťou súdneho spisu, bez toho, aby sťažovateľovi\npísomné vyjadrenie prokurátora doručil, a bez toho, aby sťažovateľovi umožnil k tomuto\npísomnému vyjadreniu prokurátora zaujať akékoľvek stanovisko. Sťažovateľ v tejto\nsúvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa právneho názoru ústavného súdu\n(nález sp. zn. II. ÚS 32/2016 z 15. júna 2016) právo účastníkov konania na doručenie\nprocesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru všeobecného súdu ide o podanie\nskutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje\nvýlučne druhý účastník konania. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme. Nedoručenie\n\n3\n\nvyjadrení prokurátora a poškodeného obvinenému, resp. jeho obhajcovi v dovolacom\nkonaní predstavuje porušenie práva obvineného ako strany v trestnom konaní na rovnosť\nzbraní (rovnosť strán konania), ako aj princípu kontradiktórnosti konania, a tým aj\nzákladného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru sťažovateľa sú\nuvedené závery ústavného súdu plne aplikovateľné aj na trestné konanie vedené proti nemu.\n5. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018 došlo tým, že najvyšší súd\nv rozpore s princípom rovnosti zbraní (rovnosti strán konania), ako aj v rozpore s princípom\nkontradiktórnosti konania nedoručil vyjadrenie prokurátora k dovolaniu sťažovateľovi,\nresp. jeho obhajcovi.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu, resp. práva\n\nna spravodlivé súdne konanie, podľa čl. 46 ods. 1 čl. 47 ods. 3 Ústavy SR garantovaného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému došlo\nuznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 7/2018, zo dňa 03.09.2018, ktorým Najvyšší\nsúd SR podľa § 382 písm. c) TP odmietol moje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu\nv Trnave z 10.02.2009, sp. zn. 5 To/137/2007, ako aj postupom Najvyššieho súdu SR,\nktorý predchádzal vydaniu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 7/2018, zo dňa\n03.09.2018 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2 Tdo 7/2018, zo dňa 03.09.2018 a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva\n\nnáhradu trov\n\nkonania, ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet\nAdvokátskej kancelárie JUDr. Eva Mišíková. s. r. o. Partizánska 2, 811 03 Bratislava , do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n4\n\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\n7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval najvyšší súd,\naby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n7.1 V podaní doručenom ústavnému súdu 25. novembra 2019 podpredsedníčka\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nzaslala\n\nk ústavnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nvyjadrenie\n\npredsedu\n\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu JUDr. Františka Moznera (ďalej len „predseda\ntrestnoprávneho kolégia“), v ktorom v podstatnom uviedol, že je potrebné dať za pravdu\nsťažovateľovi v tom, že predmetné vyjadrenie prokurátora zo 6. marca 2014 mu zo strany\nnajvyššieho súdu nebolo ani pred vydaním „prvého“, neskôr ústavným súdom zrušeného\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 27/2014 zo 6. mája 2014 a ani pred vydaním\nv poradí „druhého“, aktuálne ústavnou sťažnosťou sťažovateľa napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018 doručené.\nNapriek uvedenému podľa názoru predsedu trestnoprávneho kolégia niet dôvodu\nna vyslovenie porušenia práv sťažovateľa. Z obsahu príslušného spisového materiálu totiž\nvyplýva, že sťažovateľovi bolo po vydaní kasačného nálezu ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 423/2017 z 15. novembra 2017 a ešte pred vydaním „druhého“ rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018, ktorým bolo jeho dovolanie\nodmietnuté ako nedôvodné, umožnené na jeho žiadosť nazrieť do súdneho spisu,\na to 14. marca 2018 v čase od 8.55 h do 12.00 h v informačnom centre najvyššieho súdu.\nZ úradného záznamu o tomto úkone pritom vyplýva, že sťažovateľ si zo súdneho spisu\nfotoaparátom vyhotovoval fotokópie. Vychádzajúc z uvedeného a zároveň s prihliadnutím\nna to, že neskôr už sťažovateľ ani jeho obhajca do spisu nenazerali a kópia predmetného\nvyjadrenia prokurátora č. k. 3 Pn 62/14/1101-4 zo 6. marca 2014 tvorí vo forme fotokópie\njednu z príloh podanej ústavnej sťažnosti, je zrejmé, že obhajoba bola ešte pred samotným\nrozhodnutím dovolacieho súdu v skutočnosti nielen oboznámená s obsahom predmetného\nvyjadrenia prokurátora, ale tiež mala dostatočný časový priestor (od 14. marca 2018\ndo 3. septembra 2018) na zaujatie stanoviska k nemu.\nV tomto kontexte predseda trestnoprávneho kolégia poukázal na skutočnosť,\nže ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že ochrana práv nemôže byť iba\n\n5\n\nprísne formálna, iluzórna alebo akademická, ak z hľadiska materiálneho bol prípadný\nformálny nedostatok neskôr konvalidovaný (I. ÚS 290/2016). V posudzovanom prípade,\nnazerajúc naň materiálne, tak boli sťažovateľom označené práva „zabezpečené“ v dôsledku\nuž uvedeného postupu, teda realizáciou jeho práva na nazretie do spisu, keď sa zjavne\ntakýmto spôsobom oboznámil aj s obsahom predmetného vyjadrenia prokurátora, na ktoré\nmal zároveň dostatok času reagovať. A hoci najvyšší súd nijak nespochybňuje, že súčasťou\npráva na spravodlivý proces je i právo strany trestného konania na doručenie procesných\nvyjadrení ostatných strán konania, z pohľadu intenzity zásahu do tohto práva sťažovateľa\nnemožno okrem už uvedeného prehliadnuť ani to, že predmetné vyjadrenie prokurátora\nneobsahovalo žiadne nové a pritom podstatné skutočnosti, ktoré by zásadnejším spôsobom\nmohli ovplyvniť rozhodovanie o podanom dovolaní (II. ÚS 45/2016).\nPredseda trestnoprávneho kolégia taktiež poukázal na skutočnosť, že aj v prípade,\nak by ústavný súd zrušil ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\na vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, dovolací súd by sa po vrátení mu veci\nna nové konanie a rozhodnutie nemohol účinne zaoberať žiadnymi ďalšími (vecnými)\nnámietkami okrem tých, ktoré už mu boli v rámci uplynutej zákonnej trojročnej lehoty\npredložené (R 96/2018).\n7.2 Podpredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom podaní zároveň uviedla, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n8. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie najvyššieho súdu a oznámil mu,\nže má možnosť vyjadriť sa k nemu. Ústavný súd zároveň sťažovateľa vyzval, aby sa\nvyjadril k možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n8.1 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní doručenom\nústavnému súdu 19. decembra 2019 k vyjadreniu najvyššieho súdu v podstatnom uviedol,\nže ak najvyšší súd tvrdí, že dovolací súd by sa po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty\nvyjadrením sťažovateľa k predmetnému vyjadreniu prokurátora nemohol zaoberať, potom je\ncelkom zrejmé, že ak by aj bola takáto argumentácia správna, potom k porušeniu\noznačených práv aj tak došlo, a to celkom zjavne svojvoľnou nečinnosťou súdu.\nPodľa názoru sťažovateľa neexistuje prekážka, aby dovolateľ nemohol zaujať stanovisko\n\n6\n\nk vyjadreniu prokurátora aj po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty a aby súd mohol takéto\nvyjadrenie vziať na vedomie pri svojom rozhodovaní o dovolaní.\nSťažovateľ taktiež uviedol, že k nazretiu do súdneho spisu došlo po uplynutí ďalších\nviac ako 4 rokov, teda v prípade pravdivosti argumentácie najvyššieho súdu by už ani\nsťažovateľom realizované nazretie do súdneho spisu nemalo vo vzťahu k naplneniu zásady\nkontradiktórnosti konania žiadny relevantný význam. Zároveň je nepochybné, že nazretie\ndo súdneho spisu jednou zo strán konania nekonvaliduje nedostatok porušenia zásady\nspravodlivého súdneho konania vo vzťahu k naplneniu zásady kontradiktórnosti konania.\nZ odôvodnenia nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 32/2016 z 15. júna 2019 vyplýva,\nže za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať právo účastníkov konania\nna doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov. Pritom nie je podstatné,\nči podľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo\nbezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten\nrozhodne o tom, aké stanovisko zaujme.\n8.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom podaní zároveň\nuviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n14. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania,\nktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným účastníkom konania a zúčastnenej osobe\ns výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.\n15. Podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde sa ústne pojednávanie\nuskutočňuje v konaní o ústavnej sťažnosti. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nod ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť,\nak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n8\n\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n19. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra\n2018. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým,\nže najvyšší súd v rozpore s princípom rovnosti zbraní (rovnosti strán konania), ako aj\nv rozpore s princípom kontradiktórnosti konania nedoručil vyjadrenie prokurátora\nk dovolaniu sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi.\n20. Pri posudzovaní kontradiktórnosti konania ústavný súd poskytuje sporovým\nstranám ochranu procesnými zárukami v rozsahu totožnom s Európskym súdom pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP“), preto je východiskom ďalších úvah štandardná judikatúra ESĽP,\nktorou sa ústavný súd cíti byť viazaný aj pri posudzovaní tejto ústavnej sťažnosti. Európsky\nsúd pre ľudské práva prízvukuje, že zmyslom čl. 6 ods. 1 dohovoru je ochrana záujmov\núčastníkov konania na riadnom výkone spravodlivosti. Predovšetkým tu ide o dôveru\nsubjektov vo fungovanie súdneho systému, ktorá sa okrem iného zakladá na istote\ndotknutého, že mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým písomnostiam v spise. Právo\nna kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen\npredložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými\nďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu, a vyjadriť sa k nim. Samotný vplyv nedoručeného dokumentu na rozhodnutie súdu je\nmálo významný, pretože je na účastníkovi konania, aby posúdil, či si dokument protistrany\nvyžaduje jeho reakciu. Povinnosťou súdu je doručovať všetky vyjadrenia, ktorých cieľom je\novplyvniť rozhodnutie súdu. Vplývanie na rozhodnutie súdu (výsledok sporu) sa posudzuje\nlen podľa toho, že je v ňom uvedený návrh účastníka konania, ako má konajúci súd\nrozhodnúť. Ak je formulovaný návrh – výrok konečného rozhodnutia, tak sa považuje\nza preukázané, že účastník má zjavný záujem na doručení a prevzatí vyjadrenia.\n\n9\n\n21. Ústavný súd zotrváva na svojej judikatúre, že právam sporovej strany\nna kontradiktórne konanie a rovnosť v konaní koreluje povinnosť súdu zabezpečiť ich\nuplatnenie okrem iného aj preposlaním vyjadrenia k dovolaniu dovolateľovi bez ohľadu\nna jeho obsah a relevanciu pre rozhodovanie, zvlášť ak obsahuje formuláciu konečného\nnávrhu vo veci dovolania. Rozhodnutie, či si vyjadrenie protistrany vyžaduje reakciu\nzo strany dovolateľa, je potrebné ponechať na jeho slobodnom uvážení. Toto rozhodnutie\nnepatrí dovolaciemu súdu. Ak si teda najvyšší súd túto povinnosť nesplnil, ide jednoznačne\no procesné pochybenie. Nie každé procesné pochybenie má však ústavnoprávnu relevanciu,\nčiže potenciál zasiahnuť samotnú podstatu a účel základného práva na súdnu ochranu\nči rovnosť v konaní, a preto sa ústavný súd ďalej zaoberal analýzou skutkových okolností\ndaného prípadu z hľadiska, či v okolnostiach prejednávanej veci účinky takéhoto\nprocesného pochybenia vykazujú nezlučiteľnosť so základnými právami sťažovateľa.\n22. Aj ESĽP pritom zdôrazňuje potrebu zohľadňovať konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, keď tvrdí, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a rozsah\ntohto práva sa môže meniť v závislosti od špecifických okolností prípadu (Asnar\nproti Francúzsku č. 12316/04 z 18. 10. 2007, Vokoun proti Českej republike č. 20728/05\nz 3. 7. 2008, Čičmanec proti Slovenskej republike č. 65302/11 z 28. 6. 2016, Krčmář a ďalší\nproti Českej republike č. 35376/97 z 3. 3. 2000), a v niektorých prípadoch zohľadňuje aj\nkritérium vzniku podstatnej ujmy sťažovateľovi v súvislosti s nekomunikovaným\nstanoviskom.\n23. Je nespochybniteľným faktom, že sťažovateľovi nebolo predmetné vyjadrenie\nprokurátora k ním uplatnenému dovolaniu doručené. Ústavný súd však súčasne zdôrazňuje,\nže zásadu kontradiktórnosti konania nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné\ndôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie a až na tomto základe následne dospieť\nk záveru, či v konkrétnom prípade bola možnosť účastníka konania zaujať stanovisko\nk vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená, a tým jeho pozícia účastníka konania\nobjektívne oslabená.\n\n10\n\n24. Z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozhodnutia (body 7.1, 8.1) jasne\nvyplýva, že sťažovateľ si v rámci nahliadnutia do príslušného súdneho spisu realizovaného\n14. marca 2018 fotoaparátom vyhotovil fotokópiu predmetného vyjadrenia prokurátora\nč. k. 3 Pn 62/14/1101-4 zo 6. marca 2014, a teda napriek procesnému pochybeniu zo strany\nnajvyššieho súdu sťažovateľ od 14. marca 2018 disponoval predmetným vyjadrením\nprokurátora\n\na ak\n\nby\n\nto\n\nvzhľadom\n\nna\n\njeho\n\nobsah\n\npovažoval\n\nza\n\npotrebné,\n\nresp. nevyhnutné, mohol sa k nemu reálne vyjadriť podaním adresovaným najvyššiemu\nsúdu, a to až do 3. septembra 2018, keď najvyšší súd o dovolaní podanom sťažovateľom\nrozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018. Napriek tomu,\nže od 14. marca 2018 bol sťažovateľ objektívne oboznámený s existenciou predmetného\nvyjadrenia prokurátora, ako aj s jeho obsahom, až do rozhodnutia najvyššieho súdu\n3. septembra 2018 (t. j. viac ako päť mesiacov) možnosť zaujať stanovisko k predmetnému\nvyjadreniu prokurátora absolútne nevyužil.\n25. Len pre úplnosť ústavný súd uvádza, že v okolnostiach tohto prípadu je\nbez právneho významu rozdielny názor sťažovateľa a najvyššieho súdu na otázku, či by sa\ndovolací súd v prípade, ak by sa sťažovateľ k predmetnému vyjadreniu prokurátora aj reálne\nvyjadril, mohol/mal týmto vyjadrením zaoberať. Ide totiž o hypotetickú otázku, ktorá by\nmohla byť predmetom ústavného prieskumu iba v prípade, ak by sťažovateľ aj reálne využil\nmožnosť vyjadriť sa k predmetnému vyjadreniu prokurátora a najvyšší súd by sa týmto\nvyjadrením sťažovateľa k predmetnému vyjadreniu prokurátora nezaoberal.\n26. Vyhodnotiac individuálne okolnosti tohto prípadu, ústavný súd konštatuje,\nže v tomto\n\nkonkrétnom\n\nprípade\n\nnebola\n\nmožnosť\n\nsťažovateľa\n\nzaujať\n\nstanovisko\n\nk predmetnému vyjadreniu prokurátora reálne zmarená, a tým jeho pozícia účastníka\nkonania objektívne oslabená.\n27.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\nuvedených\n\núvah,\n\nústavný\n\nsúd\n\nvýnimočne\n\nuzatvára,\n\nže v posudzovanom prípade špecifické skutkové okolnosti prípadu nesvedčia v prospech\nvyslovenia porušenia práv sťažovateľa, a preto námietku sťažovateľa o porušení zásady\n\n11\n\nkontradiktórnosti konania ústavný súd vzhľadom na uvedené okolnosti veci hodnotí\nako účelovú a neopodstatnenú.\n28. Vzhľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru o porušení základných\npráv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením sp. zn. 2 Tdo 7/2018\nz 3. septembra 2018, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n29. Keďže rozhodovanie o návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, ako aj rozhodovanie o návrhu na priznanie náhrady trov konania je podmienené\nvyhovením ústavnej sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia základných práv alebo\nslobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve), bolo\nbez právneho významu zaoberať sa týmito ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "dovolanie-dovolacie konanie", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0db6025a-241a-48c4-9ec8-fa076e20906d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.423.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.423.2017.1"}, {"guid": "ussr:8a87bdc9-fd35-422c-acc3-127048ce5e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2"}, {"guid": "ussr:3812e3f8-98c7-4199-ba47-b078f4cef411", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.290.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.290.2016.1"}, {"guid": "ussr:523a3fd5-9f19-4997-a29d-d2e4f2cb2994", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e274e26b-c2c3-44e9-b1d6-2e37d1bf4de9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.365.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 365/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 365/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.365.2026.1"}, {"guid": "ussr:a8371e61-dfe1-4d12-ae63-075e45f59011", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.227.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.227.2026.1"}, {"guid": "ussr:f5b41c20-7246-4c95-8169-7d774a556fc8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.81.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2026 z 10. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.81.2026.1"}, {"guid": "ussr:81dff7d0-932c-4097-9807-bd16252a524f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.518.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.518.2022.1"}, {"guid": "ussr:c9d8c376-b6b1-4cdb-8716-c7813cb40ec3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.620.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.620.2021.1"}, {"guid": "ussr:a1bb47cb-a23b-4191-a6cb-9e765ab7ea7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.155.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.155.2020.1"}, {"guid": "585cb6e1-24de-48b8-9b36-0baf6fcdc21b:51735156-3e5b-48a8-a686-ffb3b4489787", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4421201152.1", "spisova_znacka": "6CdoR/13/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/13/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4421201152.1"}, {"guid": "64bc36c2-aa1c-4b12-8296-262240a00b33:e97cea5c-c603-4d4f-8fcb-790d1a7d5367", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120398884.1", "spisova_znacka": "1Obdo/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/11/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120398884.1"}, {"guid": "a9ebf58b-cbbf-4497-9146-79651ac3920d:12f2951d-20e0-4791-a9aa-73474fa37375", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1112209961.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/7/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/7/2023 z 20. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1112209961.1"}, {"guid": "16d6458d-bfca-4cd1-ad2a-7f2c3c5585c6:7c4fc5b7-57f2-4bc5-a4a4-2f788d858946", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1314217771.2", "spisova_znacka": "5Obdo/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/4/2021 z 25. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1314217771.2"}, {"guid": "5eae3123-67af-4f60-bd9b-b1a1cb4735ec:d71428ec-09b1-458f-9d17-bd081c0b8cb7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1721200991.2", "spisova_znacka": "16Co/121/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/121/2023 z 26. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1721200991.2"}]}