{"guid": "ussr:7bb702ec-3818-4cdb-b066-b9f15b166bd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.255.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 255/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.255.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7bb702ec-3818-4cdb-b066-b9f15b166bd2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.255.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.255.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.255.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 255/2020-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Svätoslavom Vaškom, Baštová 5/A, Bardejov, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4 Co 74/2019-195 z 29. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 74/2019-200 z 22. januára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co 74/2019-195\nz 29. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením krajského súdu č. k. 4 Co 74/2019200 z 22. januára 2020 (spolu ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľ bol v procesnom postavení žalovaného v konaní vedenom\nna Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 24 C 91/2016.\nOkresný súd uznesením č. k. 24 C 91/2016-138 z 1. augusta 2017 (ďalej len „uznesenie\no prerušení konania“) rozhodol o prerušení konania na tri mesiace. Uznesenie o prerušení\nkonania nadobudlo právoplatnosť 11. augusta 2017.\nVzhľadom na skutočnosť, že do šiestich mesiacov od právoplatnosti žiadna zo strán\nnepodala návrh na pokračovanie v konaní [§ 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“)], okresný súd uznesením č. k. 24 C 91/2016-155 z 11. júla 2018\n(ďalej len „uznesenie o zastavení“) konanie zastavil.\nProti\n\nuzneseniu\n\no zastavení\n\nkonania\n\npodal\n\ndedič\n\nžalobkyne\n\nodvolanie,\n\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že v konaní bude pokračovať\ns dedičom žalobkyne ako s novým žalobcom a uznesenie okresného súdu o zastavení\nkonania zrušil.\n3. Sťažovateľ s napadnutým uznesením nesúhlasí a porušenie označených práv\nodôvodnil tým, že lehota 6 mesiacov podľa § 163 ods. 2 CSP je zákonnou lehotou,\nktorú nemožno predĺžiť a bolo obligatórnou povinnosťou okresného súdu konanie zastaviť.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôraznil, že lehota na podanie návrhu na pokračovanie\nkonania uplynula počas života žalobkyne, pričom návrh na pokračovanie nepodala\nžalobkyňa ani jej právna zástupkyňa.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\n2\n\nsúdu v Bratislave pod sp. zn. 4Co/74/2019-195 zo dňa 29.11.2019 v spojení s opravným\nuznesením sp. zn. 4Co/74/2019-200 zo dňa 22.1.2020 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/74/2019-195 zo dňa\n29.11.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 4Co/74/2019-200 zo dňa 22.1.2020\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...“\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 255/2020-14 z 9. júna 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie v celom\nrozsahu.\nII.\nVyjadrenie zúčastnenej osoby, odporcu a replika sťažovateľa\n6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde predložil prijatú ústavnú\nsťažnosť účastníkom konania a zúčastnenej osobe na vyjadrenie a podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania.\nÚčastníci konania pred ústavným súdom vo svojich vyjadreniach doručených\nústavnému súdu súhlasili s prerokovaním podanej ústavnej sťažnosti bez nariadenia ústneho\npojednávania.\n7. Predseda krajského súdu doručil vyjadrenie k ústavnej sťažnosti 20. júla 2020,\nv ktorom prezentoval vyjadrenie referujúcej sudkyne. Rozhodnutie krajského súdu\nodôvodnil tým, že podľa právneho názoru referujúcej sudkyne neboli v čase vydania\nuznesenia o zastavení konania splnené procesné podmienky, teda žalobkyňa v tom čase\nuž nedisponovala procesnou subjektivitou. Predseda krajského súdu zdôraznil, že vec\nnebola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, a preto bolo možnosťou okresného súdu\nkonanie opätovne zastaviť podľa § 163 ods. 2 CSP už za účasti dediča pôvodnej žalobkyne.\n\n3\n\n8. Zúčastnená osoba, teda nový žalobca (dedič pôvodnej žalobkyne) doručil\nústavnému súdu svoje vyjadrenie 22. júla 2020. Z neho vyplýva, že žalobu vzal späť\na v konaní nechce pokračovať.\n9. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 4. augusta 2020\nzotrval na svojich názoroch uvedených v ústavnej sťažnosti a zároveň uviedol, že nemá\nvedomosť o späťvzatí žaloby zo strany nového žalobcu. V tejto súvislosti sťažovateľ\npoukázal na uznesenie okresného súdu č. k. 24 C 91/2016-241 z 23. júla 2020 o prerušení\nkonania až do rozhodnutia ústavného súdu.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\n\n4\n\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n14. Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania\nalebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.\n15. Podľa § 163 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh\nktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov\nod právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n16. Ťažiskom ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení práv sťažovateľa napadnutým\nuznesením krajského súdu tým, že umožnil pokračovanie konania, ktoré podľa názoru\nsťažovateľa malo byť obligatórne zastavené.\n17. Z § 163 ods. 2 CSP nevyplýva možnosť súdu konanie zastaviť, ak to považuje\nza vhodné. Z citovaného ustanovenia vyplýva jednoznačná povinnosť súdu konanie zastaviť\nza súčasného splnenia podmienky, že žiadna zo strán nepodala v zákonom predpokladanej\nlehote návrh na pokračovanie v konaní. Uvedené ustanovenie, a to ani v spojení\nso základnými princípmi uvedenými v čl. 1 až 18 CSP, neukladá súdu povinnosť zisťovať,\nči strany sporu majú záujem v konaní pokračovať. Ak strana má záujem o pokračovanie\nv konaní, je jej procesnou povinnosťou podať potrebný návrh. Nie je povinnosťou súdu\nsuplovať aktivitu strán sporu.\n18. Ústavný súd súhlasí so sťažovateľovou argumentáciou, podľa ktorej pôvodná\nžalobkyňa mala možnosť podať návrh na pokračovanie v konaní v predpokladanej 6mesačnej zákonnej lehote a toto právo nevyužila. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná\n\n5\n\nžalobkyňa bola v konaní pred okresným súdom riadne zastúpená advokátkou, neobstojí\ntvrdenie, že tak neurobila pre zlý zdravotný stav.\n19. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 11. augusta 2017,\nteda zákonná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula sporovým\nstranám 11. februára 2018. Pôvodná žalobkyňa zomrela 14. februára 2018.\n20. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Podľa ust. § 63\nods. 1, 2 a 3 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.\nV konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní\npokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania\nprešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie\no dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením\nkonania o dedičstve.\nPodľa ust. § 65 ods. 1, 2 a 3 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav\nkonania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty\nsa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne\nplynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.\nKeďže jediný dedič po zomrelej žalobkyni je odvolaciemu súdu známy a majetková\npovaha\n\npredmetného\n\nsporu\n\nnepripúšťa\n\nzastavenie\n\nkonania,\n\nale\n\npokračovanie\n\nv ňom s dedičom pôvodnej žalobkyne, odvolací súd v zmysle ust. § 63 ods. 2 a 3 CSP\nrozhodol, že v konaní pokračuje s vyššie identifikovaným dedičom zomrelej žalobkyne\npod označením žalobca.“\n21. Aj keď na jednej strane ústavný súd súhlasí s argumentom sťažovateľa\no charaktere zákonnej lehoty (§ 163 ods. 2 CSP) a povinnosti konajúceho súdu už v prvej\ninštancii rozhodnúť o zastavení konania, zobral ústavný súd vo významnej miere do úvahy\nsúčasný stav konania. S prihliadnutím na danú skutočnosť, ako aj na vyjadrenie nového\nžalobcu (zúčastnená osoba v konaní pred ústavným súdom) rozhodol ústavný súd\ntak, ako to je uvedené vo výroku.\n\n6\n\n22. Ústavný súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na vyjadrenie nového\nžalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nemá záujem na pokračovaní konania. Ústavný\nsúd si s cieľom preskúmania tvrdenia nového žalobcu vyžiadal z okresného súdu spisový\nmateriál. Je síce pravdou, že v spise okresného súdu nie je doložené späťvzatie,\nale na druhej strane je možné z neho vyvodiť skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov\nviedli strany sporu obdobný spor, ktorý bol ukončený súdnym zmierom. Rovnako\nzo spisového materiálu vyplýva, že právna zástupkyňa, mimochodom totožná s právnou\nzástupkyňou pôvodnej žalobkyne, vypovedala novému žalobcovi plnomocenstvo,\npričom v oznámení mu odporučila aj v posudzovanom konaní vziať žalobu späť\nalebo uzavrieť zmier. Nový žalobca vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu\nuviedol: „Ja som žalobu stiahol v plnom rozsahu. Samozrejme dúfajúc, že Krajský súd\nBratislava berie tiež späťvzatie žaloby na vedomie a v súdnom konaní nebude pokračovať.“\n23. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že krajský súd napadnutým uznesením síce\nuznesenie o zastavení konania zrušil, ale bez meritórneho rozhodnutia vrátil vec okresnému\nsúdu. Súdu prvej inštancie tak v konečnom dôsledku po vrátení spisu nič nebránilo,\naby konanie opäť v zmysle § 163 ods. 2 CSP zastavil.\n24. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie\nprávoplatne skončilo, konajúci súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym\nnástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.\nPodľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania\nku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.\n25. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že okresný súd\nnebude mať inú zákonnú možnosť ako konanie zastaviť s ohľadom na uplynutie lehoty\nna podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Totiž aj keby pôvodná žalobkyňa žila,\npo 11. februári 2018 už nedisponovala právom podať návrh na pokračovanie v konaní.\nZ uvedeného logicky vyplýva, že ani nový žalobca sa po zákonom stanovenom čase nemôže\núspešne domáhať či právne si nárokovať pokračovanie sporového konania.\n\n7\n\n26. Základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\n„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08,\nIII. ÚS 63/2018).\n27. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť, keď namietaným postupom\norgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 88/07, II. ÚS 13/2018).\nZa iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať\naj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov\nv činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer\nvrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom\nvytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel,\na ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta\n(m. m. II. ÚS 524/2017).\n28. Úlohou ústavného súdu nie je perfekcionisticky „prerábať“ konanie\npred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom mal\nvýhrady. Jeho úlohou je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania\npred všeobecnými súdmi, a preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi\nprípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti\na nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup –\nhoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho\npohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží (I. ÚS 76/2015).\n\n8\n\n29. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy\niba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných\nzákladných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia\ntohto rozhodnutia všeobecným súdom. Takéto extrémne vybočenie, resp. neodôvodnenosť\nrozhodnutia však ústavný súd v prípade sťažovateľa nevidel. Vzhľadom na odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia, resp. majetkový charakter (neúčinnosť kúpnej zmluvy a zaplatenie\nsumy 54 471,11 €) sporového konania, počas ktorého žalobkyňa zomrela, a striktne dané\npodmienky vyplývajúce z Civilného sporového poriadku pre dané procesné štádium konania\nmožno konštatovať, že sťažovateľovi nebolo odopreté právo na súdnu ochranu.\n30. Ústavný súd teda nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\nani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnej\nsťažnosti nevyhovel.\n31. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "uznesenie", "rozhodnutie", "konanie-zastavenie", "nástupníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8108c2da-d113-4c60-9051-134e8315d206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.63.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 63/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.63.2018.1"}, {"guid": "ussr:accad4ec-669f-4db8-8e19-d9f1390c9dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 13/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1"}, {"guid": "ussr:874fef06-0f05-4259-8463-f702cab7d0c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 524/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 524/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1"}, {"guid": "ussr:a57daa4a-f4ff-4f05-8365-ca1110271682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "0adb9bdb-44c5-4c3a-875a-d450a642b50f:25362af7-a5e9-45d9-9efd-bc09f14f6e62", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8817207415.1", "spisova_znacka": "4Co/74/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/74/2019 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8817207415.1"}], "citovane_v": [{"guid": "31bfe83e-f623-452c-b62d-ecef31183f89:621b3ade-8140-47ca-b884-a40b9bbbc664", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8620200224.1", "spisova_znacka": "4Cdo/13/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2025 z 21. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8620200224.1"}]}