{"guid": "ussr:5c39a6ee-93cd-4f48-b795-43667637c0d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.246.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 246/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 246/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 246/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.246.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-18.odsek-2", "nazov": "čl. 18 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19", "nazov": "čl. 19 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "nazov": "čl. 36 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 18 ods. 2 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 18 ods. 2 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 18 ods. 2 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-18", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5c39a6ee-93cd-4f48-b795-43667637c0d3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.246.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.246.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.246.2020.1/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 246/2020-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 12 ods. 1, čl. 18 ods. 2 písm. b), čl. 19, čl. 20 ods. 1, čl. 36, čl. 38 ods. 1 a 2,\nčl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 29/2018 a jeho rozsudkom z 18. decembra\n2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca\n2020 elektronicky doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 12 ods. 1, čl. 18 ods. 2 písm. b), čl. 19, čl. 20 ods. 1, čl. 36, čl. 38 ods. 1 a 2,\nčl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 So 29/2018 a jeho rozsudkom z 18. decembra 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 10 Sd 105/2013-202 z 18. septembra 2018 bolo potvrdené\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „odporkyňa“) č. 521 118 1930 0\nz 11. júla 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 521 118 1930 0 z 8. decembra 2014,\nako aj rozhodnutie č. 521 118 1930 0 z 18. marca 2016.\n3. Rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 7 So 29/2018-262 z 18. decembra 2019\nbol rozsudok krajského súdu potvrdený.\n4. V súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 39 ods. 1 ústavy,\nako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ, inter alia, uvádza:\n„Proti takýmto perzistujúcim praktikám Sociálnej poisťovne sa sústavne bránim\na dôrazne protestujem, pretože permanentne odmieta:\n1)- Vypočuť sťažovateľa (žalobcu).\n2)- Vypočuť autentických svedkov navrhnutých sťažovateľom.\n3)- Posudzovať univerzálne listinné dôkazy (napr. školské vysvedčenia o výučbe\nvojenskej prípravy a vojenského výcviku v teoretickej a praktickej rovine – boli\nz toho skúšaní a známkovaní).\n4)- Odmieta posudzovať účel a dôvody vybavenia mladistvých žiakov VSOŠ\nkompletnou výzbrojou a výstrojom ČSĽA vo verzii leto – zima ako vojakov základnej služby.\n5)- Odmieta rešpektovať písomnú žiadosť rodičov a mladistvého sťažovateľa\no štúdium na VSOŠ (kde o výkone služby a výkone nútených prác nebolo nikdy ani zmienky).\n6)- Rešpektovať povolávací rozkaz na nástup do VSOŠ.\n7)- Posudzovať fotografie z VSOŠ na ktorých je sťažovateľ ozbrojený zbraňou\na podrobovaný ostrému vojenskému výcviku a vojenskej príprave.\n8)- Rešpektovať «Čestné vyhlásenie dvoch autentických svedkov zo VSOŠ».\n\n2\n\n9)- Komentovať neschopnosť MO SR odpovedať na 41. otázok, alebo ani na 1.\notázku podľa infozákona č. 211/2000 Z. z. v dôsledku čoho sa len ešte viac prehlbuje\nnedôvera v orgán štátnej správy (pozri rozhodnutie MO SR č. j.: SEĽUZ-68-12-1/2019 zo\ndňa 18.03.2019 a pozri rozhodnutie MO SR č. j.: SEĽUZ-23-16-1/2020 zo dňa 03.03.2020).\n10)- Komentovať rozpory s čl. 30 špeciálneho vojenského predpisu Del-27-4, pretože\nuž počas štúdia a služby na VSOŠ na vojenskej strelnici dochádzal do styku s ostrou\nmuníciou. A to napriek tomu, že týmto vojenským predpisom Del-27-4 to bolo zakázané (!),\nmenovaný nemal predpísaný vek 18 rokov. Čo na tom, veď bol «vojensky činnou osobou»\n(pozri zákony o zbraniach a strelive).\n11)- Komentovať zákony o zbraniach a strelive, ktoré umožňovali obchádzať branný\nzákon č. 92/1949 Zb. a predpis Del-27-4 tým, že ich označili ich ako «vojensky činné\nosoby» a tak umožnili mladistvých žiakov VSOŠ a Vojenských gymnázií vyzbrojovať a\nnaučiť ich používať zbrane a strelivo a zabíjať ľudí. Flagrantné obchádzanie tohto\nbranného zákona a obchádzanie medzinárodných Dohovorov o ochrane maloletých,\nporušovanie ľudských práv a zneužívanie mladistvých - umožňovali tieto právne normy:\n- Vyhl. MV ČSSR č. 124/1961 Zb. § 11 ods. 1 uvádza, že ustanovenia tejto vyhlášky\nsa nevzťahujú na strelné zbrane a strelivo v ústavoch a v iných zariadeniach ozbrojených\nsíl.\n- zák. FZ ČSSR č. 147/1983 Zb. o zbraniach a strelive zo dňa 14.12.1983 účinný\nod 01.04.1983 uvádza:\n- v § 15 ods. 1 vojakom z povolania a vojakom v ďalšej službe vydáva povolenie\nna držanie a nosenie guľových zbraní na iné účely než poľovné, na nadobúdanie\ndo vlastníctva s výnimkou dedenia alebo na ich odovzdanie na používanie, prípadne\npožičiavanie vojenská správa za podmienok ustanovených FMNO ČSSR; vojakom\nz povolania a vojakom v ďalšej službe vojsk MV ČSSR vydávajú povolenie útvary týchto\nvojsk za podmienok ustanovených FMV ČSSR.\n- v § 25 ods. 1, že vojenskými zbraňami sú zbrane určené na vojenské alebo\nbezpečnostné účely.\n- v ustanovení § 44 ods. 3 sa uvádza, že odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na držanie\na nosenie streliva do vojenských zbraní príslušníkmi ozbrojených síl Československej\n3\n\nsocialistickej republiky, príslušníkmi ozbrojených zborov, zborov ozbrojenej ochrany\na colnej správy (§ 25 ods. 2 až 4).\n- zák. SNR č. 246/1993 Z. z. - o zbraniach a strelive od 28.09.1993 podľa § 56 ods. 3\nak nie je ustanovené inak, na zbrane a strelivo, ktoré sú vo výzbroji ozbrojeného\nbezpečnostného zboru, ozbrojeného zboru, ozbrojených síl a Slovenskej informačnej služby,\nsa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú; to isté platí pre vystavovanie zbraní a streliva\na pre strelnice v ich pôsobnosti.\n- zák. NS SR č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov zo dňa 23.04.12003.\nVšetko svedčí o tom, že podľa vyššie uvedených platných zákonov, mohli s týmito\nzbraňami a strelivom narábať iba vojenské osoby v ČINNEJ SLUŽBE. To sa vzťahovalo\naj na všetkých žiakov VSOŠ.\n12)- Posudzovať výkon 24-hodinovej dozornej služby mladistvých v 1. a 2. ročníku\nVSOŠ na rote (pozri jednotný právny predpis Zákl.-1-1 platný v ČSĽA, ktorý sa bez výnimky\nvzťahoval na všetkých príslušníkov armády).\n13)- Odmieta posudzovať povinnosť a priamu zodpovednosť dozorného na rote\nvyhlasovať bojový, požiarny, letecký a radiačný poplach pridelenými prostriedkami\na signálmi.\n14)- Posudzovať všetky právne predpisy, nariadenia, smernice a rozkazy vydané\nvrchnými veliteľmi ozbrojených síl ČSSR (prezidenti ČSSR A. Novotný, arm. gen.\nĽ. Svoboda, neskôr JUDr. G. Husák CSc.), ktoré sa vzťahovali bez výnimky a akýchkoľvek\núľav aj na žiakov VSOŠ.\n15)- Posudzovať výkon služby spojok (pozri § 11 zák. č. 76/1959 Zb.) žiakmi VSOŠ.\n16)- Odmieta posudzovať oboznamovanie mladistvých s vyhláškou MV ČSSR\nč. 181/1964 Zb. o základných skutočnostiach tvoriacich štátne tajomstvo a zákonom\nč. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva.\n17)- Posudzovať výkon služby držania stálej bojovej pohotovosti, odmieta\nposudzovať prípravu nosičov ranených, odmieta posudzovať výkon nútených prác a\nnútených služieb vynucovaných trestami a disciplinárnymi opatreniami. Žiaci VSOŠ boli de\n\n4\n\nfacto postihnuteľní špeciálnymi vojenskými predpismi, ktoré boli voči nim uplatňované\nrovnako ako voči vojakom základnej služby a vojakom z povolania.\n18)- Odmieta komentovať opodstatnenosť a dôvody služobného zaradenia\nmladistvých žiakov do vojenských štruktúr, napr. družstvo, čata, prápor, pluk\na ich menovanie do funkcií veliteľov družstiev, zástupcov veliteľa čaty a pod.\n19)- Odmieta vysvetliť, prečo všetci žiaci vojenských stredných škôl museli byť\npred nástupom do týchto vojenských škôl podrobení dôkladným špeciálnym odvodovým\nlekárskym prehliadkam vo Vojenských nemocniciach a každoročne dôkladne sledovaní\nv týchto nemocničných zariadeniach ich telesný zdrav, či ich telesný organizmus vydrží\nvojenskú záťaž. Tieto každoročné zdravotné prehliadky boli kvalitnejšie a vo väčšom\nrozsahu, ako bežné branecké odvody, pretože išlo o mladistvých žiakov a testovalo sa,\nči vojenskú záťaž a výkon SLUŽBY v 1. a 2. ročníku VSOŠ vôbec vydržia. Zároveň im boli\nvydané: «Zdravotní knížky pro vojáky z povoláni», kde sa zapisovali všetky zdravotné údaje\nžiaka až do skončenia profesionálnej kariéry vojaka z povolania. Takémuto permanentnému\nsledovaniu zdravotného stavu nepodliehali banícki učni ani fúkači skla. Boli to oveľa\ndôslednejšie a zložitejšie periodické prehliadky než bežné branecké odvody u vojakov\nzákladnej služby! Ak niekto zo žiakov VSOŠ pri týchto kontrolách nedosiahol stupeň\nzdravotnej klasifikácie «A», alebo jeho namerané hodnoty nedosahovali stanovené\nparametre a limity – musel zo školy okamžite odísť ako zdravotne a telesne nespôsobilý.\nAni okuliare nesmel nosiť! Vojenská správa bola až príliš opatrná a nemohla si dovoliť,\naby vo vojenskej strednej odbornej škole niektorý zo žiakov skolaboval, alebo zomrel. Vznik\ntakéhoto škandálu sa nepripúšťal, preto tie pravidelné lekárske prehliadky a ustavičná\nzdravotná starostlivosť vo vojenských nemocniciach mali svoje jasné opodstatnenie,\ntestovala sa ich telesná výdrž, aby náročný vojenský výcvik a ostrú vojenskú prípravu\nvydržali a drezúru už od veku 15. rokov prežili! To sú voči Sociálnej poisťovni usvedčujúce\nfakty a nespochybniteľné dôkazy – prečo sa NS SR o tieto tvrdenia a dôkazy nezaujímal?\n20)- Posudzovať povinné hlásenie sa mladistvých počas opustenia kasární\nna posádkovej správe, OVS, MVS, KVS, oddelení VB, MNV a pod. čím sa dosahovala\nich dosiahnuteľnosť v prípade vyhlásenia bojovej pohotovosti a ich okamžitého návratu\ndo kasární k vojenskému použitiu (napr. pri dovolenke, prázdninách, udeleného voľna\n5\n\nk opusteniu posádky a pod.) Tento dôležitý fakt dnes nikoho nezaujíma, že ako žiaci 1. a 2.\nročníka VSOŠ sme boli sústavne pod dohľadom, aj doma?\n21)- Posudzovať obmedzovanie slobody pohybu a porušovanie ľudských práv\nv kontexte medzinárodných dohovorov a zmlúv o ochrane dieťaťa v kontexte výkonu služieb\nmladistvých a v kontexte nútených prác a vojenskej prípravy a ostrého vojenského výcviku.\n22)- Posudzovať bezuzdné porušovanie bývalého zákonníka práce č. 65/1965 Zb.\nK tomu uvádzame, že podľa § 167 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. zákonníka práce: mladiství\n(t. j. banícki učni) podľa dohody Medzinárodnej organizácie práce zo dňa 21.06.1935,\nnesmú byť zamestnávaní prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov\na štôlní a to ani v čase prípravy, ani v čase ich odborného rozvoja a rastu. Detská práca\nje totiž v civilizovaných krajinách zakázaná. Dnes sa môžete stať baníkom dosiahnutím veku\naž 21. rokov, skôr nie. Sociálnej poisťovni pripomíname, že podľa ustanovenia § 166 ods. 1\nzák. č. 65/1965 Zb. bývalého zákonníka práce: «Zamestnávateľ nesmie mladistvých\nzamestnávať prácou nadčas a prácou v noci. Výnimočne môžu mladiství starší ako 16 rokov\nvykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu (!), ak je to potrebné pre ich výchovu\nna povolanie. Nočná práca mladistvého musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu\npripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas». O tomto argumente\nsa Sociálna poisťovňa nikde a nikdy nezmienila – radšej sa iba uchyľuje k mlčaniu a vyhýba\nsa povedať pravdu ako to fungovalo pri výkone dozornej služby mladistvých žiakov VSOŠ\nna rote. Sociálna poisťovňa odmieta priznať, že mladistvý žiak 1. a 2. ročníka VSOŠ musel\nčastokrát o 02,00 hodine ráno byť v zmene v kuchyni a čistiť zemiaky a zeleninu 5 hodín,\nbyť v zamestnaní 9 hodín + 24 hodín dozornej služby = spolu 38 hodín nepretržite! Podľa\n§ 274 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. bývalého zákonníka práce mladiství zamestnanci\nsú zamestnanci mladší ako 18 rokov. Porušoval sa zákon, alebo nie? Dochádzalo\nk zneužívaniu mladistvých alebo nie? Na tieto otázky nedostávame žiadne odpovede –\nvšetky súdy sa tomuto hodnoteniu svorne vyhli, takže kde je spravodlivosť? Vyhne sa aj\nÚstavný súd SR?\n23)- Nesprávne označovanie mladistvých žiakov vojenských stredných odborných\nškôl «chovanci» (pozri zák. č. 200/1949 Zb.). o platových pomeroch príslušníkov\nozbrojených zborov (pozri § 1 ods. 1 písm. a) a ods. 2, ktorý sa kedysi zmieňoval\n6\n\no „chovancoch“). Toto označenie je archaický pojem a dnes ani neobstojí, pretože týchto\nžiakov neviedli vychovávatelia, ale oficiálni velitelia v uniformách ČSĽA v dôstojníckych\nhodnostiach. Našťastie uvedený zákon platil síce iba tri roky od 11.08.1949 do 11.12.1952,\nale stačil na to, aby sa do povedomia vojenských byrokratov hlboko «nasiakol», aby ho\ndnes používali ako nástroj voči žiakom VSOŠ. Pritom však nepostrehli, že bol vydaný zák.\nč. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý platil\ndo 01.11.1992 a ktorý už nepozná pojem «chovanci» a ten v ustanovení § 2 uvádza,\nže sa vzťahuje na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a žiakov škôl ozbrojených síl.\n24)- Za deň nástupu do Vojenskej strednej odbornej školy považovať ako začiatok\nodpočítavania telesnej, psychickej, duševnej, fyzickej a inej záťaže, vypätia a drancovania\nzdravia a stresu žiakov, za začiatok najvyššej prípustnej expozície drsných dôsledkov na ich\nzdravie vyplývajúcej z I. kategórie funkcií. Veď toto kontinuitné vyčerpávanie a nemilosrdné\nničenie osobnosti malo svoj presný začiatok (deň nástupu do VSOŠ), a to potom nepretržite\npokračovalo až do skončenia (záveru) vojenskej služby, ukončenia vojenskej kariéry\nsťažovateľa, do jeho odchodu do zálohy (civilu). Išlo o sústavnú prácu v ťažkom rizikovom\nprostredí, ktoré malo negatívny vplyv na kondíciu a zdravotný stav každého žiaka a jeho\nbezpečnosť a hygienu v službe. Najvyšší súd SR sa v odôvodnení napadnutého rozsudku\npodrobnejšie nevenuje otázke výkladu pojmu zamestnanie v intenciách § 8 ods. 1 zákona\nč. 100/1988 Zb. ktorého intenzita má ústavnoprávny rozmer a zakladá porušenie čl. 46\nods. 1 Ústavy SR. Tieto okolnosti predstavovali dôvody pre zaradenie tejto služby žiakov\n1. a 2. ročníka VSOŠ do preferovaných kategórií.\n25)- Ustanoviť súdneho znalca z odboru československého služobného práva do roku\n1991.\n26)- Vykonávať dokazovanie a sústavne odmieta vykonať návrhy na dokazovanie\nv tejto formálnej predfáze – zjavne porušuje zákon, lebo tým porušuje rovnosť medzi\núčastníkmi konania. Je to naozaj okázalé porušenie rovností strán, porušenie princípu\nrovnosti zbraní. Podotýkame, že hmotnoprávne je rovnosť vyjadrená § 2 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého majú v občianskoprávnych vzťahoch ich účastníci\nrovnaké postavenie. Rovnosť účastníkov konania deklaruje aj § 5, § 19 ods. 2, § 53 SSP,\npodľa ktorého majú účastníci napr. v správnom súdnom konaní rovnaké postavenie a každý\n7\n\nvšeobecný súd je povinný im zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.\nJednokoľajné presadzovanie práva silnejšieho a mocnejšieho (Sociálna poisťovňa)\npovažujeme za jasnú diskrimináciu sťažovateľa a vyostrovanie situácie neprávosti.\n27)- Komentovať, že bývalé MNO ČSSR hrubo porušovalo ustanovenie § 14 ods. 5\na § 17 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. keď z nepochopiteľných príčin odmietlo vydať rezortný\nzoznam preferovaných zamestnaní v I. a II. kategórie funkcií a III. pracovnej kategórie\npre študentov VSOŠ. Akými teda oficiálnymi právnymi listinnými dôkazmi sa Sociálna\npoisťovňa dnes prezentuje, keď sa bráni tejto sťažnosti? Nie je to fatálna chyba štátu?\nNepriaznivé dôsledky takéhoto zbabraného rozhodnutia má dnes znášať iba občan?“\n5. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy, sťažovateľ uvádza:\n„Je nevyhnuté si bližšie pozrieť aj na Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR\nčís. k.: 6 Ads 33/2012-54 z 28.11.2012 a Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR čís. k.:\n4 Ads 12/2009-83 z 27.05.2009. Prečítajte si ich prosím, pretože všeobecné súdy\nna Slovensku ich nikde ani nespomenuli a vyhli sa tak dokazovaniu. Nástojčivo\nupozorňujeme na to, že tieto rozsudky by nemali byť v ostrom konflikte s rozsudkami\nslovenských súdov, ale naopak súzvučili a harmonizovali s nimi. Veď aj české súdy sú súdy\nEÚ. Na koho iného by sa mal sťažovateľ obrátiť o súdnu ochranu, ak nie na nezávislý\na nestranný súd SR? Iba ten je oprávnený a kompetentný tento dlhodobo zamaskovaný\nproblém vyriešiť a navodiť spravodlivosť! Nikto iný. Utiekať sa do kúta a sústavne strkať\nhlavu do piesku pred týmto problémom je neudržateľné.\nUž Krajský súd v Prahe nabral odvahu a jasne naznačil a nepriamo sa aj vyjadril,\nže obdobie prípravy na budúce povolanie spadajúce pred rok 1976, by sa mohlo započítať\nako «príprava na povolanie v kategóriách funkcií».\nV tejto súvislosti si zdvorilo dovolíme upozorniť aj na bod č. 9, bod č. 18, bod č. 22,\nbod č. 23 rozsudku Krajského súdu v Prahe, čís. k.: 42Ad/2/2017 zo dňa 20.07.2018, ktorý\nrozhodol v obdobnom prípade (pozri prílohu). Do rozdelenia ČSFR (do 31.12.1992)\nbola totiž služba vojakov v ČSĽA jednotná a vykonávaná podľa jednotných právnych\nnoriem, rozkazov a nariadení. Rovnako tak spoločne bolo posudzované aj vojenské stredné\nškolstvo a preto žiadam, aby sťažovateľ nebol z tohto posudzovania vylúčený a štúdium\n8\n\na zároveň reálne vykonávaná služba na VSOŠ Martin sa mu posudzovala ako I. kategória\nfunkcií. Toto by malo predovšetkým zaujímať aj slovenské súdy, pretože do 01.01.1993 sme\nmali legislatívu spoločnú, totožnú.\nK tomu sa ďalej vzťahuje i § 11 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 44/1959 Ú. l., o nemocenskom\npoistení a dôchodkovom zabezpečení učňov, podľa ktorej, cit.: «Doba trvania učebného\npomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie\nsa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného\nplánu vykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo na prevádzkach,\nkde sa vykonáva zamestnanie zaradené do tejto pracovnej kategórie».\nPodotýkam, že do 31.12.1992 (t.j. do rozdelenia republiky) všetci vojaci z povolania\n(bez výnimky) slúžili v jednotnej ČSĽA (spoločne na celom území ČSFR) a až do termínu\n31.12.1992 sa vzťahovali na nich rovnaké zákony, rovnaké rozkazy, rovnaké smernice\na rovnaké právne normy. Sťažovateľ apeloval aj na rezort MPSVaR SR, aby takéto\nvýznamné rozhodnutia českých súdov vzali do úvahy, pretože podmienky vojenského\nstredoškolského štúdia do roku 31.12.1992 boli v celej ČSFR rovnaké a jednotné a obsah\ntých rozsudkov sa priamo dotýka občanov SR aj dnes.\nPodľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. zo dňa 17.06.1988\no zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového\nzabezpečenia, sa cit.: «Doba štúdia žiaka stredného odborného učilišťa pripravovaného\npre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava ako doba zamestnania tejto\npracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje pravidelne na pracoviskách\nalebo v prevádzkach, kde sa vykonávajú zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie. Ak ide\no zamestnanie I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou\nv hlbinných baniach, započítava sa takto doba štúdia od začiatku školského roka, v ktorom\nsa žiak podľa učebného plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách\nv podzemí.»\nPrečo sa toto uznesenie vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. dnes nerešpektuje Sociálna\npoisťovňa? Pozná Sociálna poisťovňa toto nariadenie vlády ČSSR? Prečo to nerešpektuje\nani NS SR?\n\n9\n\nPríčiny masívneho a definitívneho zániku VSOŠER v Novom Meste nad Váhom,\nVSOŠ TA v Nitre, VSOŠ v Žiline, VSOŠ RVD v Martine, VSOŠER v Liptovskom Mikuláši,\nVSOŠL v Prešove, VSOŠL v Košiciach, VSOŠ v Holešove a VG SNP v Banskej Bystrici\npo roku 1991, sú každému jasné, hoci sa o tom mlčí a dôvody sa zahmlievajú.\nIba pripomíname, že po páde totalitného režimu boli prijímané medzinárodné zmluvy\na pod bezprostredným tlakom Dohovorov o ochrane detí, mladistvých, o zákaze otrockej\npráce, zákaze výkonu nútených služieb a o zákaze masovej výchovy na vojenské účely\na výchovy detských vojakov – boli tieto typy VSOŠ a Vojenských gymnázií v ČSFR zrušené.\nUž neexistujú, dôvody každému vnímavého človeku sú jasné – zákaz výchovy detských\nvojakov!\nPostup Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Bratislave a Sociálnej poisťovne\nodporuje čl. 12 Ústavy SR, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti\ni v právach. Podľa ods. 2 tohto článku nikoho nie je možné z týchto dôvodov poškodzovať,\nzvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Pokiaľ odmietajú sťažovateľovi zohľadniť dobu výkonu\ncivilného zamestnania, odmietajú posudzovať odpracované obdobie v civile, a odmietajú\nzohľadniť životnú situáciu v ktorej sa v 62. rokoch ocitol, je to v zmysle Ústavy SR výrazné\nznevýhodňovanie jeho osoby voči iným osobám. Takýmto obštrukčným konaním\nporušovateľa a rozsudku Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave dochádza\nk jeho diskriminácii oproti poberateľom starobných dôchodkov, čo je v rozpore s § 3 ods.1\nzák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní. Jednoznačne je to vina štátu\na nedostatočnej vyspelosti a zručnosti jeho orgánov.\nJe naprosto nepochopiteľné, že vojaci z povolania, kedysi boli v rovnakom výkone\nvojenskej služby v dĺžke napr. 10 rokov, 15, rokov, 19 rokov a boli pod prísahou vlasti\npovinní aj život položiť za dosiahnutie víťazstva, nemajú žiadny NÁROK na dôchodkové\ndávky z osobitného systému MO SR, alebo Sociálnej poisťovne (nižší dôchodkový vek),\nale tí istí vojaci, ktorí sú dnes v tej istej vojenskej službe profesionálnych vojakov napr.\n10 rokov, 15, rokov, 19 rokov podľa dnešného dôchodkového systému už majú nárok\nna dôchodkové dávky. Takéto nenormálnosti a extrémy spokojne fungujú v slovenskom\npráve. Sú to veľkorysosti, ktoré sa nedajú ani porovnávať. Ide o zjavnú diskrimináciu\na nerovnaké zaobchádzanie v tomto segmente občanov SR, ktorých spájala služba vlasti.\n10\n\nS potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Bratislave\na zamietavým rozhodnutím Sociálnej poisťovne sťažovateľ zásadne nesúhlasí, pretože tieto\nrozhodnutia sú zjavne postavené na vratkých a labilných princípoch, ktoré nemôžu obstáť\nv žiadnom právnom a korektnom dôchodkovom systéme na svete.\nSťažovateľ tvrdí, že sa prekračujú hranice dokazovania, resp. nedokazovania\na v dôsledku čoho narastá pocit nespravodlivého štátu, vyostruje sa nedôvera k jeho\ninštitúciám, silnejú pochybnosti k jeho reprezentantom, a to je prostredie v ktorom sa dnes\nodráža slovenská realita. Vzniká kríza dôvery, ktorá paralyzuje spoločnosť a ťažko je potom\nobnovovať dôveru ľudí v justíciu. Nie je ďalej možné akceptovať neúplné údaje uvedených\nv oficiálnej informácii Sociálnej poisťovni, ktorá sa vyhovára na to, že je to len\n«informácia» a za pravdivosť uvedených údajov v nej zodpovedá vraj občan! Ak sa takéto\nnepodarky dostávajú do dôchodkového systému Sociálnej poisťovne, čo iné môžete od neho\nočakávať?\nSťažovateľ je presvedčený, že zanedbanie dokazovania (v čase vzniku sporu)\nSociálnou poisťovňou neveštilo nič dobré. Pretože pregnantné dokazovanie ako jeden\nzo základných inštitútov civilného procesu, ktorý v správnom konaní – sa vlastne dnes\nnevykonáva, všetko stojí len na agresívnych tvrdeniach mocnejšieho a silnejšieho.\nAby Krajský súd v Bratislave vedel správny spor riadne prejednať a rozhodnúť, musel mať\nk dispozícii dostatok kvalitných skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Súd si o spore mohol urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslili strany\nsúdneho správneho sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie\nna procesnú diligenciu strán súdneho sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej\niniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany súdneho sporu. Sťažovateľ\nsa domnieva, že Najvyšší súd SR mal vykonať elementárne dokazovanie, vypočuť\nautentických svedkov a nespoliehať sa len jednokoľajné a neoverené tvrdenia v prospech\nSociálnej poisťovne.\nNa základe vyššie uvedeného žiadam Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska\nk pojmom, čo to je cit.: «vojenská osoba v činnej službe»? Je to naozaj vojak, alebo niečo\niné? Azda je to polovojak? Kvázivojak? Nulový vojak? Bezprízorný vojak? Boli nimi aj žiaci\n1. a 2. ročníka VSOŠ?“\n11\n\n6. K namietanému porušeniu čl. 18 ods. 2 písm. b) ústavy sťažovateľ uvádza:\n„Toto porušenie práva úzko súvisí aj s nižšie uvedeným pošliapaním ľudskej\ndôstojnosti (čl. 19 Ústavy SR), ktoré uvádzam nižšie v texte.\nZdvorilo si dovolím upozorniť Ústavný súd SR na to, že sťažovateľ študoval a popri\ntom zároveň VYKONÁVAL SLUŽBU v dĺžke 699 dní v 1. a 2. ročníku VSOŠ v Martine\nod 01.09.1968 do 02.08.1970 a zároveň absolvoval (popri tomto štúdiu) vojenskú základnú\nslužbu v 3. a 4. ročníku VSOŠ v Martine od 03.08.1970 do 31.07.1972 v dĺžke 729 dní.\nToto obdobie výkonu preferovanej služby v 1. a 2. ročníku VSOŠ mu však Sociálna\npoisťovňa, ba aj Krajský súd v Bratislave a NS SR odmietli zarátať a posudzovať\nako I. kategórii funkcií! A to napriek tomu, že ide o obdobie reálneho výkonu SLUŽBY\nv 1. a 2. ročníku VSOŠ, ktoré mu tam chýba. Toto ho výrazne poškodzuje a túto hrubú chybu\nžiada odstrániť.\nNajvyšší súd SR, Krajský súd v Bratislave, ani Sociálna poisťovňa neprihliadli\nna okolnosť, že žiaci VSOŠ používajú navlas rovnaké vojenské hodnosti, uniformy\npríslušníkov ČSĽA a vojenské označenia, sú zaradení vo vojenských oficiálnych funkciách\nveliteľ družstva, zástupca veliteľa čaty, dozorný roty, pomocník dozorného roty, pomocník\nvýkonného práporčíka a pod. a organizovaní vo vojenských skupinách (družstvo, čata, rota,\nprápor, pluk), nosia štátne znaky a symboly ako v ostatných silových rezortoch,\nči ozbrojených zboroch SR. Má to určitý význam a dôležitosť. Keď je potrebné určiť vzťah\nnadradenosti a podradenosti medzi dvoma vojakmi rovnakej hodnosti, je vo väčšine armád\npovažovaný za nadriadeného ten, ktorý je služobne starší. Takto sa už od mladosti\nvštepovali žiakom VSOŠ základné vojenské inštinkty. V niektorých ohľadoch môže byť\nnadradenosť určená vojenskými hodnosťami potlačená rozdelením právomoci plynúcimi\nz funkcie dotyčných (veliteľ družstva bude nadradený mužstvu). Tento nútený výkon\ndozornej SLUŽBY žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠ na rote - bol svojim obsahom a náplňou\núplne rovnaký, totožný a možno aj náročnejší a nebezpečnejší, ako boli učňovské roky\nnašich rovesníkov baníckych učňov (I. pracovná kategória) a fúkačov skla v Lednických\nRovniach (II. pracovná kategória) už od dosiahnutia ich veku 15. rokov a nikto dnes voči\ntomu nič nenamieta. Z tohto dôvodu žiadame cielene dosiahnuť to, aby sociálne\na dôchodkové náležitosti dnešných vojenských vyslúžilcov vyštudovaných na Vojenských\n12\n\nstredných odborných školách, boli riešené rovnako ako u týchto učňov. Priali by sme si to\ndocieliť, ale dodnes to legislatívne poriadne škrípe a ako vidíme – ani riadne nefunguje!\nSociálne a dôchodkové zákony sú deravé a nejednotné a tento prípad sťažovateľa je\ntoho jasným príkladom. Dovolím si preto tvrdiť, že ak výsluhové dôchodky, ktoré\npríslušníkom ČSĽA právom náležia, by im mali byť priznávané podľa rovnakých kritérií,\nzásad a rovnakých podmienok, tak tento nivelizovaný fakt musí zákonite prinášať aj zmenu\nčinností posudzovaných ako I. a II. kategóriu funkcií. Pričinením Ústavného súdu SR\nby malo prísť k významnej legislatívnej zmene a vstup žiakov vojenských stredných škôl\ndo osobitného dôchodkové systému, posudzovať už odo dňa ich nástupu na vojenskú strednú\nškolu v I. kategórii funkcií. Ich reálny výkon SLUŽBY je skutočne dostatočne silný signál na\nto, aby mali svoju adekvátnu dôchodkovú reflexiu a boli rovnako klasifikovaní ako výkon\nslužby ostatných príslušníkov ozbrojených zborov v silových rezortoch SR. Iné postupy\nby totiž zjavne vnášali prvky diskriminácie a prvky nerovnakého prístupu k tejto kategórii\npoistencov. Očierňovanie výkonu ich SLUŽBY na rote, že vraj sú to len pocity, dojmy\na subjektívne názory, sú neférovými údermi pod pás. Sú to len násilné a krkolomné\nprekrucovania faktov vedúce len k nezodpovednému zosmiešňovaniu a znevažovaniu\nreálneho výkonu SLUŽBY mladistvých žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠ a núteného výkonu prác.\nToto o nás dnes šíria ľudia narodení v roku 1981 a 1990 najmä z dielne z MO SR, ktorí\nv tom čase neboli ani na svete a režim na týchto vojenských stredných školách nezažili\nna vlastnej koži! Ich stanoviská a názory počuté iba z «druhej ruky» nikto na Krajskom súde\na NS SR a v Sociálnej poisťovni nepreveruje a ich hodnovernosť nikto ani neoveruje,\npretože v správnom konaní sa rozhoduje iba od zeleného stola, pri súčasnom presadzovaní\npráva silnejšieho a mocnejšieho.\nNastala dilema, či teda išlo o službu v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ktorá sa má chápať\na posudzovať ako výkon služby I. kategórii funkcií, alebo išlo o nútený výkon služby?\nOprávnene sa domnievam, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ nesmú byť vyňatí\nz osobitného dôchodkového systému MO SR a zároveň priradení do všeobecného\ndôchodkového systému, spolu so svojimi rovesníkmi žiakmi civilných stredných škôl\nv III. pracovnej kategórii, ktorí nemali ani poňatia o výkone služby a výkone prác. Nemá\nto svoj racionálny a logický účel. Ich dôchodkový režim musí regulovať spoločný sociálny\n13\n\nzákon. Je preto ďalej naozaj neudržateľné, aby jedna časť armádnych poistencov MO SR\nmala stanovené iné, oveľa výhodnejšie podmienky, ako druhá časť, bez právneho dôvodu\nzaradená do nevýhodnej III. pracovnej kategórie, ktorá v rozhodnom čase u vojakov\nani neexistovala. Mám na mysli výrazné rozdiely v pracovných kategóriách a kategóriách\nfunkcií, ktoré v tomto bezpečnostnom segmente poistencov sú nedôvodné, resp.\naj nejednoznačné. Poskytuje sa tak zbytočný priestor bez mantinelov a pravidiel, ktorý\numožňuje Sociálnej poisťovni iba účelovo lavírovať.\nNie je ďalej udržateľná situácia, aby vo vnútri segmentu silového rezortu MO SR\nstrnulo pretrvávali tak očividné a výrazné rozdiely, ktoré nemajú racionálny dôvod,\nani logický základ. Taký stav sa nesmie ďalej tolerovať. Všetci ostatní príslušníci MO SR\nmajú za výkon tej istej SLUŽBY, v tých istých kasárňach ČSĽA priznanú výhodnejšiu\nI. a II. kategóriu funkcií a žiaci VSOŠ za reálny výkon SLUŽBY priznanú iba málo bonitnú\nIII. pracovnú kategóriu. Jedni sú v služobnom pomere a tí druhí vraj iba v školskom (?)\npomere (rozumej: žiaci VSOŠ). Toto znevýhodňovanie má výrazné diskriminačné pozadie,\nktoré nemá mať miesto v právnom poriadku SR. Používať dvojaké metre na výkon služobnej\nčinnosti príslušníkov ozbrojených zborov SR naozaj nie je férové a dnes opodstatnené\na udržateľné. Je to pokrytectvo. Ak je sekundárnym výsledkom činnosti príslušníkov\nvšetkých silových rezortov (bez výnimky) výsluhový dôchodok, tak ich primárnou príčinou\nje rovnako náročný výkon aktívnej služby (bez výnimky už od odo dňa nástupu do VSOŠ).\nNaozaj niet racionálneho dôvodu, aby činnosť žiakov VSOŠ nebola posudzovaná\nako I. resp. II. kategória funkcií a naďalej sa len umelo a bez akéhokoľvek racionálneho\ndôvodu udržiavali nevysvetliteľné a nepochopiteľné rozdiely v posudzovaní kvality\na ich inferiórneho výkonu SLUŽBY (z dôchodkového pohľadu) a zároveň vojenskej prípravy\na ostrého vojenského výcviku a to v teoretickej a aj praktickej rovine. Veď to boli riadnymi\nučebnými predmetmi a žiaci VSOŠ boli z toho hodnotení a známkovaní a keby to nezvládli\ntak ich okamžite vyhodia zo školy!!! Takúto pretrvávajúcu deformáciu a atypický prístup\nvoči nim - treba odstrániť, lebo výrazne poškodzuje vojenských stredoškolákov. Na tento\nargument sme dodnes nedostali dostatočnú a spoľahlivú odpoveď, pretože fakty sa naďalej\nzamlčiavajú a prekrývajú. Pravda o výkone ich SLUŽBY v 1. a 2. ročníku VSOŠ je dnes\nhrubo potieraná, podceňovaná a dehonestovaná. Žiaci vojenských stredných škôl boli\n14\n\nobčanmi len II. kategórie, alebo menejcenní...? Ako teda z takýchto bezprízorných žiakov\nmohli vyrásť budúci generáli, ministri obrán (Ing. P. Gajdoš), predseda senátu Parlamentu\nČR (J. Kubera) a predsedovia vlád (Ing. M. Topolánek, ČR)?“\n7. V súvislosti s namietaným porušením čl. 19 ústavy sťažovateľ uvádza:\n„Toto porušenie práva úzko súvisí aj s vyššie uvedenými nútenými prácami, ktorým\nsom taktiež v 1. a 2. ročníku VSOŠ podliehal. Ich nesplnenie bolo vždy sankcionované\ndisciplinárnymi trestami. Tieto tresty boli udeľované podľa disciplinárneho poriadku ČSĽA.\nSťažovateľ je toho názoru, že námietkami uvedenými už v odvolaní proti rozhodnutiu\nKrajského súdu v Bratislave veľmi presne, konkrétne, obsahovo dostatočne a\nargumentačne, slovo po slove vyjadril, v čom považoval postup Sociálnej poisťovne a\nprvostupňového súdu vo veci konania o starobnom dôchodku za nesprávny. Najvyšší súd SR\nnámietky sťažovateľa však zovšeobecnil bez toho, aby ich v ďalších častiach rozhodnutia\npodrobnejšie, vyčerpávajúco a oveľa precíznejšie hodnotil, alebo presne uviedol, prečo ich\npovažoval za nevýznamné a k veci sa nevzťahujúce, a v dôsledku toho nezhodnotil evidentne\nodslúžený výkon SLUŽBY v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy v Martine\n(skr.: «VSO») ako dobu poistenia, resp. posudzovanú len ako málo bonitnú III. pracovnú\nkategóriu (rovnako ako civilným stredoškolákom), ktorú však vojaci do 31.12.1999 vôbec\nnepoznali. Vraj to nebola taká SLUŽBA akú slúžili vojaci základnej (náhradnej) služby a\nvojaci z povolania, nebola vraj taká intenzívna, vraj nebola vykonávaná podľa jednotných\nvojenských predpisov a rozkazov...atď. Samé krkolomné, toporné a nepresvedčivé\nvýhovorky. A opäť bez akéhokoľvek dokazovania... Nuž, potom čo to bolo? Fatamorgána,\nprelud, alebo nejaký vojenský mega podvod vykonaný na mladistvých žiakoch v 1. a 2.\nročníku VSOŠ do roku 1991...? Toto nesmie zostať natrvalo nepovšimnuté.\nTvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že 1. a 2. ročník štúdia na VSOŠ spadá\ndo III. pracovnej kategórie, by bolo podľa sťažovateľa prijateľné a pravdivé iba vtedy, ak\nby sa vyučovací proces študentov VSOŠ navlas podobal vyučovaciemu procesu študentov\nostatných civilných stredných škôl. To znamená, že študent VSOŠ by každé ráno, oblečený\nv civilnom odeve bez ohľadu na to aký má účes, či makeup, prekročil brány vojenskej školy,\nabsolvoval by bežný denný vyučovací proces a potom by zasa ostro strážený areál kasární\n15\n\nČSĽA opustil. Bez vojenského výcviku a ostrej vojenskej prípravy, bez bojových poplachov,\nbez služieb, bez nástupov na rajóny. Teda vrátil by sa každé poobedie domov k rodičom,\nalebo na internát, kde by spadal pod režim civilného Ministerstva školstva ČSSR či inej\nsociálnej inštitúcie. Svoj čas mimo vyučovací proces by využíval podľa vlastného uváženia.\nRežim života žiaka 1. a 2. ročníka VSOŠ je v tejto «Ústavnej sťažnosti» veľmi podrobne\npopísaný a presne konkretizovaný. Ak si Sociálna poisťovňa trúfa porovnávať tieto dve\ndiametrálne odlišné veci, tak ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá by v prípade nejasnosti\nvýkladu zákona mala automaticky a vždy rozhodnúť v prospech občana – svojho poistenca,\nočividne zlyháva v základoch, na ktorých a pre ktoré je postavená. V tomto prípade zlyháva\nspoločne zákonodarná i výkonná moc SR. Sťažovateľovi to lavírovanie pripadá ako\nhanebné. Preto sa sťažovateľ obracia na posledný orgán, ktorým je nezávislý Ústavný súd\nSR, pretože v jeho prípade nejde o snahu na parazitovaní na sociálnom systéme štátu. Jeho\nsnaha vynaložená na boj so štátnym molochom akým Sociálna poisťovňa momentálne je,\nje zameraná predovšetkým na poukázanie na obdobie temna, ktoré panovalo do roku 1991\nna VSOŠ, ktoré treba konečne rozkryť, poukázať na nespravodlivosť a hlavne\nna špekulatívny a obštrukčný prístup zo strany Sociálnej poisťovne.\nO zaraďovaní do I. resp. II. kategórie funkcií podľa «Vojnových tabuliek počtov\nMNO ČSSR» žiaci VSOŠ, vojaci základnej služby a vojaci z povolania nemali ani potuchy,\npretože ani v ich tajných kádrových rozkazoch ministra národnej obrany ČSSR, alebo\nveliteľov vojenských okruhov sa zásadne nikdy neuvádzali tieto údaje o zaradení do I. a II.\nkategórií funkcií (napríklad pri preložení vojaka k inému vojenskému útvaru). V nich bolo\nuvedené iba meno a priezvisko, postavenie, hodnosť, dátum a číslo rozkazu, dátum nástupu\na sídlo vojenského útvaru, kde mal pôsobiť, ale určite nie výkon služby v I. a II. kategória\nfunkcií! Ani v tajnom rozkaze veliteľa VVO v Trenčíne č. 0125 zo dňa 09.09.1980\no prepustení sťažovateľa do civilu sa o týchto údajoch o jeho zaradení a pôsobení v I. a II.\nkategórií funkcií ani raz nedozvedel, pretože tam nikdy neboli uvádzané.\nSociálna poisťovňa, Krajský súd a NS SR mlčia o fakte, že celé štvorročné štúdium\nsťažovateľa vo VSOŠ v Martine prebiehalo v regulárnych a hermeticky uzavretých\nkasárňach ČSĽA za ostnatým a stráženým plotom cez každú noc a cez každý deň, kde vojaci\nmohli kedykoľvek strieľať zo samopalov proti tomu, kto chcel ísť dnu, alebo von z kasární\n16\n\nbez povolenia veliteľa. Podľa § 34 zák. č. 76/1959 Zb., mali rovnakú povinnosť strieľať ako mala Pohraničná stráž FMV ČSSR pri ochrane štátnej hranici ČSSR od Bratislavy\naž po Aš. Brutálnym spôsobom sa nám obmedzoval pohyb. Čo sme komu urobili, čím sme sa\nprevinili? Prosím, toto platilo do roku 1991!!!“\n8. K namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy sťažovateľ uvádza:\n„Sústavné porušovanie vyššie uvedených práv sa dotýka aj majetkovej sféry\nsťažovateľa. Len opakujem, že niet pochýb o tom, že sťažovateľ dňa 18.11.2014 dosiahol\nvek 62 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov. Dňa 18.11.2014 v Sociálnej poisťovni\nspísal žiadosť podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o priznanie starobného dôchodku ku\ndňu 28.02.2013. Podľa § 60 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z. rok dôchodkového poistenia je 365\ndní.\nPre tieto úvahy musí byť zhodnotená celá doba štúdia v 1. a 2. ročníku «Vojenskej\nstrednej odbornej školy strojníckej raketového vojska a delostrelectva» v Martine a doba\nvýkonu služby vojaka z povolania. Konkrétne ide o 4 505 dní, t. j. 12 rokov, 125 dní –\nodslúžené od 01.09.1968 do 31.12.1980 (zhodnotenie I. kategórie funkcií).\nOd 01.01.1981 až po súčasnosť (k dátumu 31.03.2020) už pracujem v civilných\nzamestnaniach.\nKu dňu 31.01.2020 mám zhodnotené ďalších 39 rokov a 99 dní t. j. 14 334 dní\ncivilného zamestnania. Spolu to predstavuje 4 505 + 14 334 = 18 839 dní, t. j. 51 rokov\na 224 dní vykonávanej práce (aj v I. kategórii funkcií + treba ešte dorátať dvojnásobok\n2 190 dní aj za pyrotechnickú činnosť, o ktorú sa t. č. sporím), podľa osobného listu\ndôchodkového poistenia a spĺňam teda všetky podmienky pre priznanie oveľa vyššieho\nstarobného dôchodku.\nPretože štát v značnej miere predurčoval technické, technologické i hygienické\npodmienky výkonu služby, úroveň bezpečnosti práce a s tým súvisiace zdravotné dôsledky\n«poskytoval» z celospoločenských zdrojov i kompenzáciu za vznikajúce, resp. očakávané\nujmy na zdraví a to aj po skončení služby – na toto sa dnes nesmie zabúdať, prehliadať\na bagatelizovať. Žalobca si to vyskúšal na vlastnej koži a nehodlá nad tým mávnuť rukou.\n\n17\n\nSťažovateľ má spolu k dátumu 31.01.2020 odpracovaných a odslúžených 18 7839\ndní, čo predstavuje 51 rokov a 224 dní, a to bez toho, aby mu bola akokoľvek zarátaná,\nzohľadnená, či zvýhodnená I. kategória funkcií a pyrotechnická činnosť a práca s ostrou\nmuníciou a trhavinami (dvojnásobkom doby). Výkon týchto preferovaných činností\nsťažovateľ vôbec nepocítil na výške starobného dôchodku! Vo výške dnes priznaného\nstarobného dôchodku a reálne odpracovanej doby sa to nijako neodráža, je to v ostrom\nkontraste a protiklade, čo je nepochopiteľné a signalizuje, že tu veľa vecí nesedí, alebo,\nže jeho osobu niekto «legálne» drzo okradol a naďalej aj okráda, manipuluje s ním pričom\nsa tvári, že je to OK a spravodlivé. Nuž takto atypicky sociálny štát predsa nemôže\nfungovať. Jeho zásluhovosť zostala skrytá v nedohľadne a pod rúškom tajomnej «solidarity»\nho obrali o podstatnú časť dôchodku! Bol porušený ústavný princíp primeranosti\na proporcionality, kde solidarita vysoko prevýšila zásluhovosť.“\n9. K namietanému porušeniu čl. 36 ústavy sťažovateľ uvádza:\n„Nie som ochotný sa uspokojiť s takýmito názormi Sociálnej poisťovne,\nbez akejkoľvek primárnej väzby a nadväznosti na platné právne normy a predpisy SR (pozri\nnapr. absenciu rezortného zoznamu preferovaných I. a II. kategórií funkcií MNO ČSSR).\nZ akých dôvodov porušovalo býv. MNO ČSSR ustanovenie § 14 a § 17 zák. č. 100/1988 Zb.\nktoré mu prikazovalo vydať a publikovať v Zbierke zákonov ČSSR rezortný zoznam\npreferovaných kategórií funkcií rovnako tak, ako to urobili ostatné civilné rezorty ČSSR?\nPrečo to MNO ČSSR nevykonalo? Sťažovateľa táto absurdita zaujíma, pretože to má vážnu\ndohru! Ostatné civilné rezorty (vrátane MNO ČSSR), Ministerstiev školstva ČSR a SSR,\nMinisterstva práce a sociálnych vecí ČSSR, Ministerstva financií ČSSR, Ministerstva\nzdravotníctva ČSSR, Štátnej plánovacej komisie ČSSR, Ústrednej rady odborov ČSSR\na Ústredného výboru NF ČSSR – to boli práve tie orgány štátnej správy, ktoré mali\nv kompetencii koordinovať, synchronizovať, spoločne rozhodovať o zaradovaní žiakov\nVSOŠ do preferovaných kategórií funkcií. Je zarážajúce, že tieto ústredné orgány sa o tomto\nkoreni problémov od MNO ČSSR nič nedozvedeli, vôbec sa k tejto problematike\nnevyjadrovali (nikdy to neurobili v rezorte národnej obrany) a oprávnene sa pýtam prečo\nbývalé MNO ČSSR rozhodovalo bez ich asistencie a ich koordinácie, keď dnes žiakom\n18\n\nVSOŠ notoricky priznávajú iba málo bonitnú III. pracovnú kategóriu... rovnako\nako civilným stredoškolákom? Domnievame sa, že to v totalitnom režime ani nemohli\nurobiť, pretože by vyšla na povrch skutočná pravda o tom, čo sa reálne na VSOŠ do roku\n1991 odohrávalo. Išlo o jasné zneužívanie mladistvých na výkon a prípravu vojenskej služby\na výkon nútených prác za stráženým a ostnatým plotom kasární ČSĽA, kde sa nikto nemohol\ndostať dnu. Toto všetko malo svoju bezprostrednú reflexiu na život žiakov na vojenských\ngymnáziách a vojenských stredných odborných školách. Vojenské školstvo patrilo vždy\nvýlučne pod záštitu FMNO ČSFR v Prahe, takže to, čo sa odohrávalo na vojenských\nškolách, hermeticky uzavretých vojenských priestoroch (v strážených regulárnych\nkasárňach ČSĽA) unikalo pozornosti a kontrole verejnosti, kde sa pravdepodobne hrubo\nporušoval aj bývalý zákonník práce č. 65/1965 Zb. či všetky ostatné školské zákony, pretože\nv tých dobre strážených vojenských priestoroch a objektoch ČSĽA panovala striktná\nklauzúra. Medzinárodné Dohovory to zakazovali! Preto toto dnešné ad hoc zrovnávanie\nso žiakmi civilných stredných škôl nie je vôbec korektné a slušné, je ponižujúce a urážajúce,\npretože ani z ďaleka nie je objektívne a nezohľadňuje výkon SLUŽBY a nútených prác.\nNie je predsa možné akceptovať postup, keď nejaký dôstojník hoci aj v hodnosti generála,\nvydá tzv. «tabuľky počtov MNO ČSSR» a svojvoľne a len podľa svojej ľubovôle z nej\nvynechá žiakov VSOŠ a Vojenských gymnázií, ktorí museli povinne podstúpiť ostrý\nvojenských výcvik a vojenskú prípravu vojaka z povolania a vykonávali SLUŽBU v\nprospech štátu. Je to veľmi chúlostivý a citlivý problém, aby o osude žiakov VSOŠ\nrozhodoval len nejaký osamotený generál, (nie lekár, nie psychológ, nie sociológ a pod.),\nale iba obyčajný vojak - bez akýchkoľvek náležitých odborných konzultácií, medicínskych\nexpertíz, vyjadrení lekárskych autorít, odborných lekárskych posudkov, kvalifikovaných\nvyjadrení a oficiálnych stanovísk dotknutých ústredných orgánov ČSSR!!! A na dôvažok –\nstalo sa tak bez predpísanej legislatívnej procedúry a schvaľovacích zákonodárnych\nprocesov a bez nevyhnutného publikovania a zverejnenia v Zbierke zákonov ČSSR! Takto\nškolácky chybne sa postupovalo. Veď pri výkone služby sú prekračované hygienické limity,\npri ktorých expozícia fyzických osôb, nie je spoľahlivo znížená technickými opatreniami\npod úroveň týchto limitov, a pre zabezpečenie ochrany zdravia osôb je preto nevyhnutné\nvyužívať osobné ochranné pracovné prostriedky, organizačné a iné ochranné opatrenia,\n19\n\na ďalej činnosti pri ktorých sa vyskytujú opakovane choroby z povolania alebo štatisticky\nvýznamne častejšie. To je pravý dôvod, aby v tejto veci kompetentne rozhodovali\niba nestranné a nezávislé súdy a nikto iný (najmä nie nejaký neodborník vojak - generál).\nKrajské súdy a NS SR sa tomuto kritickému hodnoteniu nesmú vyhýbať, nesmú neustále\nmlčať, ale konať. Myslím si, že toto je školský prípad z prvých ročníkov PF UK o kontinuite\na význame práva a jeho korelácii na zákon.“\n10. K namietanému porušeniu čl. 36 ods. 1 písm. b) v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy\nv súvislosti s chybným prepustením zo služobného pomeru do civilu bez uvedenia\nnezameniteľného dôvodu sťažovateľ uvádza:\n„S osobnými a kádrovými spismi sa každý vojak z povolania oboznamoval len tesne\npri odchode do civilu, ale nie niekedy predtým, alebo v priebehu výkonu služby. Ak sa\nmýlim, nech Sociálna poisťovne preukáže opak! Práve v tomto čase sťažovateľovi dávali\npodpisovať aj iné súvisiace doklady, ktoré mohli byť uvedené údaje o I. a II. kategórii\nfunkcií obsahovať, ale nebolo to pravidlom. Bolo to až príliš neskoro, aby s tým sťažovateľ\nmohol niečo robiť. Treba si uvedomiť aj to, že zásadne išlo vždy o tajné dokumenty, takže\nsťažovateľ si ich nemohol vziať domov. Dopustil by sa tým porušenia zákona a rovnako\nby sa dopustil porušovania zákona aj jeho priamo nadriadený veliteľ a obaja by skončili\nu prokurátora. Tajný rozkaz VVVO č. 0125 zo dňa 09.09.1980 vydal veliteľ Východného\nvojenského okruhu (\n\n), ktorý mal sídlo v Trenčíne a ostatné\n\nvojenské útvary boli rozmiestnené po celej ČSSR a tie sťažovateľovi viedli zvyšnú časť\nosobnej dokumentácie. A oba vojenské subjekty vydávali do rúk vojakom z povolania pri ich\nodchode do zálohy (alebo pri preložení k inému vojenskému útvaru) rozličné služobné\ndoklady a dokumenty, alebo ich časti a tie sa mohli vzájomne výrazne líšiť, alebo boli\nneúplné – čo sa stalo aj v tomto prípade. Nikdy sa im však nevydávali žiadne tajné Kádrové\nrozkazy do rúk!!! To bolo prísne zakázané a prísne sa to trestalo. Na to dohliadali aj\norgány VKR (vojenskej kontrarozviedky). Tie zostávali uložené v tajnej spisovni každého\nvojenského útvaru, alebo v prísne stráženej mobilizačnej miestnosti (pozn. tieto isté zásady\nplatia dodnes).\n\n20\n\nSťažovateľ bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania do civilu podľa\ntajného Kádrového rozkazu veliteľa Východného vojenského okruhu v Trenčíne pána gen.\nč. 0125 zo dňa 09.09.1980. Je v ňom plno závažných\nformálnych a neprehliadnuteľných právnych chýb s fatálnymi dôsledkami a tiež aj to,\nže v danom momente tento veliteľ dokonca nemal ani kompetenciu podpísať napadnutý\ntajný kádrový rozkaz, pretože mu to v rozhodnom čase zákon neumožňoval. Týmto faktom sa\nani jeden všeobecný súd nechcel zaoberať! V tom čase totiž tajný kádrový rozkaz mohol\npodpísať iba sám minister národnej obrany ČSSR Ing. Martin DZÚR. Je tam jeho podpis?\nUrčite nie je, chýba! Ani písomné delegovanie plnej moci na funkčne nižšieho vojenského\nveliteľa pána\n\nnie je k dispozícii. Domnievam sa,\n\nže prepustenie sťažovateľa do civilu, nieslo všetky známky absolútnej neplatnosti právneho\núkonu, školáckych chýb, za ktoré má pykať štát. O tomto fakte všeobecné súdy nemali\nani odvahu to hodnotiť.\nChýba v tajnom rozkaze (pri sťažovateľovom mene) uvedenie nezameniteľného\ndôvodu prepustenia.“\n11. K namietanému porušeniu čl. 38 ods. 1 a 2 ústavy sťažovateľ uvádza:\n„Nie som ochotný sa uspokojiť s takýmito názormi Sociálnej poisťovne,\nbez akejkoľvek primárnej väzby a nadväznosti na platné právne normy a predpisy SR (pozri\nnapr. absenciu rezortného zoznamu preferovaných I. a II. kategórií funkcií MNO ČSSR).\nZ akých dôvodov porušovalo býv. MNO ČSSR ustanovenie § 14 a § 17 zák. č. 100/1988 Zb.\nktoré mu prikazovalo vydať a publikovať v Zbierke zákonov ČSSR rezortný zoznam\npreferovaných kategórií funkcií rovnako tak, ako to urobili ostatné civilné rezorty ČSSR?\nPrečo to MNO ČSSR nevykonalo? Sťažovateľa táto absurdita zaujíma, pretože to má vážnu\ndohru! Ostatné civilné rezorty (vrátane MNO ČSSR), Ministerstiev školstva ČSR a SSR,\nMinisterstva práce a sociálnych vecí ČSSR, Ministerstva financií ČSSR, Ministerstva\nzdravotníctva ČSSR, Štátnej plánovacej komisie ČSSR, Ústrednej rady odborov ČSSR\na Ústredného výboru NF ČSSR – to boli práve tie orgány štátnej správy, ktoré mali\nv kompetencii koordinovať, synchronizovať, spoločne rozhodovať o zaradovaní žiakov\nVSOŠ do preferovaných kategórií funkcií. Je zarážajúce, že tieto ústredné orgány sa o tomto\n21\n\nkoreni problémov od MNO ČSSR nič nedozvedeli, vôbec sa k tejto problematike\nnevyjadrovali (nikdy to neurobili v rezorte národnej obrany) a oprávnene sa pýtam prečo\nbývalé MNO ČSSR rozhodovalo bez ich asistencie a ich koordinácie, keď dnes žiakom\nVSOŠ notoricky priznávajú iba málo bonitnú III. pracovnú kategóriu... rovnako\nako civilným stredoškolákom? Domnievame sa, že to v totalitnom režime ani nemohli\nurobiť, pretože by vyšla na povrch skutočná pravda o tom, čo sa reálne na VSOŠ do roku\n1991 odohrávalo. Išlo o jasné zneužívanie mladistvých na výkon a prípravu vojenskej služby\na výkon nútených prác za stráženým a ostnatým plotom kasární ČSĽA, kde sa nikto nemohol\ndostať dnu. Toto všetko malo svoju bezprostrednú reflexiu na život žiakov na vojenských\ngymnáziách a vojenských stredných odborných školách. Vojenské školstvo patrilo vždy\nvýlučne pod záštitu FMNO ČSFR v Prahe, takže to, čo sa odohrávalo na vojenských\nškolách, hermeticky uzavretých vojenských priestoroch (v strážených regulárnych\nkasárňach ČSĽA) unikalo pozornosti a kontrole verejnosti, kde sa pravdepodobne hrubo\nporušoval aj bývalý zákonník práce č. 65/1965 Zb. či všetky ostatné školské zákony, pretože\nv tých dobre strážených vojenských priestoroch a objektoch ČSĽA panovala striktná\nklauzúra. Medzinárodné Dohovory to zakazovali! Preto toto dnešné ad hoc zrovnávanie\nso žiakmi civilných stredných škôl nie je vôbec korektné a slušné, je ponižujúce a urážajúce,\npretože ani z ďaleka nie je objektívne a nezohľadňuje výkon SLUŽBY a nútených prác.\nNie je predsa možné akceptovať postup, keď nejaký dôstojník hoci aj v hodnosti generála,\nvydá tzv. «tabuľky počtov MNO ČSSR» a svojvoľne a len podľa svojej ľubovôle\nz nej vynechá žiakov VSOŠ a Vojenských gymnázií, ktorí museli povinne podstúpiť ostrý\nvojenských výcvik a vojenskú prípravu vojaka z povolania a vykonávali SLUŽBU v\nprospech štátu. Je to veľmi chúlostivý a citlivý problém, aby o osude žiakov VSOŠ\nrozhodoval len nejaký osamotený generál, (nie lekár, nie psychológ, nie sociológ a pod.),\nale iba obyčajný vojak - bez akýchkoľvek náležitých odborných konzultácií, medicínskych\nexpertíz, vyjadrení lekárskych autorít, odborných lekárskych posudkov, kvalifikovaných\nvyjadrení a oficiálnych stanovísk dotknutých ústredných orgánov ČSSR!!! A na dôvažok –\nstalo sa tak bez predpísanej legislatívnej procedúry a schvaľovacích zákonodárnych\nprocesov a bez nevyhnutného publikovania v Zbierke zákonov ČSSR! Takto školácky chybne\nsa postupovalo. Veď pri výkone služby sú prekračované hygienické limity, pri ktorých\n22\n\nexpozícia fyzických osôb, nie je spoľahlivo znížená technickými opatreniami pod úroveň\ntýchto limitov, a pre zabezpečenie ochrany zdravia osôb je preto nevyhnutné využívať\nosobné ochranné pracovné prostriedky, organizačné a iné ochranné opatrenia, a ďalej\nčinnosti pri ktorých sa vyskytujú opakovane choroby z povolania alebo štatisticky významne\nčastejšie. To je pravý dôvod, aby v tejto veci kompetentne rozhodovali iba nestranné\na nezávislé súdy a nikto iný (najmä nie nejaký neodborník vojak - generál). Krajské súdy\na NS SR sa tomuto kritickému hodnoteniu nesmú vyhýbať, nesmú neustále mlčať, ale konať.\nMyslím si, že toto je školský prípad z prvých ročníkov PF UK o kontinuite a význame práva\na jeho korelácii na zákon.“\n12. K ďalším aspektom a súvislostiam veci sťažovateľ uvádza:\n„Na základe podanej ústavnej sťažnosti, Vám zdvorilo oznamujem, že žiadam,\naby toto konanie na Ústavnom súde SR, prebiehalo aj za mojej priamej osobnej účasti.\nAk sa Vám zdá sťažnosť pridlhá, nevylučujem to, ale osudy mladistvých žiakov VSOŠ\nsú dodnes prekryté, zahalené, zatajované a sčasti pozametané pod koberec. Treba to odkryť\nod roku 1949 do roku 1991.“\n13. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1/- Slovenská republika, zastúpená Najvyšším súdom SR, v konaní čís. k.:\n7So/29/2018 vedeného na Najvyššom súde SR, p o r u š i l a práva sťažovateľa:\n,\n\n,\n,\n\nupravené v:\nA)- čl. 46, ods. 1. a ods. 2, a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1. Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd – na spravodlivý proces a právo na súdnu\nochranu.\nB)- čl. 12, ods. 1 Ústavy SR, kde sú priznané rovnaké práva všetkým ľudským\nbytostiam – pričom v jeho druhej vete sa garantuje všetkým subjektom práva, že základné\npráva a slobody im nemožno odňať, scudziť, nie sú premlčateľné, ani im ich nemožno\nzrušiť.\n23\n\nC)- čl. 18, ods. 2, písm. b/ Ústavy SR – kde je síce výslovne uvedená výnimka\nohľadne vojenskej služby, avšak je bezpochyby rozdiel medzi vojenskou službu dospelej\nosoby a službou mladistvého žiaka 1. a 2. ročníka VSOŠ.\nD)- čl. 19 Ústavy SR, kde «Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena,» – pričom služba mladistvého žiaka 1. a 2.\nročníka VSOŠ bolo pošliapaním ľudskej dôstojnosti.\nE)- čl. 20, ods. 1 Ústavy SR, kde je uvedené, že «Každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu».\nF)- čl. 36 Ústavy SR, ktorý uvádza, že «Zamestnanci majú právo na spravodlivé\na uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä... atď.»\nG)- čl. 38, ods. 1 Ústavy SR: «Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú\nprávo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.»\nčl. 38, ods. 2 Ústavy SR: «Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo\nna osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.»\n2/- Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR čís. k.: 7So/29/2018262 zo dňa 18.12.2019 a zároveň prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby vo veci ďalej konal a\naby rozhodol a zaviazal náhradou trov konania.“\nII.\nSkutkový stav veci\n14. Z rozsudku najvyššieho súdu č. k. 7 So 29/2018-262 z 18. decembra 2019\nvyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 10 Sd 105/2013-202\nz 18. septembra 2018. Podľa dátumovej pečiatky sťažovateľa mu bol tento rozsudok\ndoručený 28. januára 2020.\n15. Podľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ v podanom odvolaní namietal\n- chyby v oblasti dokazovania,\n- existenciu chýb v oblasti nelegitímneho prepustenia z armády,\n- chyby v oblasti posudzovania pyrotechnickej činnosti, práce s muníciou,\nvýbušninami a trhavinami,\n24\n\n- chyby v oblasti neposudzovania príjmu „služobného“ a ročných príjmov žalobcu\nv armáde,\n- chyby v oblasti služby v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy\nraketového vojska a delostrelectva v Martine.\n16. Podľa názoru najvyššieho súdu „Skutkové zistenia podľa potvrdenia Ministerstva\nobrany SR preukázali, že žiadateľ o starobný dôchodok od 3. augusta 1970 do 31. júla 1972\nkonal základnú vojenskú službu ako žiak Vojenskej strednej odbornej školy vo Vyššom\ndelostreleckom učilišti Martin (v I. kategórii) a od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1980\nbol zamestnaný ako vojak z povolania v I. kategórii funkcií. Žiadateľ o starobný dôchodok\nbol zo služobného pomeru vojaka z povolania prepustený Rozkazom veliteľa východného\nvojenského okruhu (vo veciach kádrových) číslo 125 zo dňa 9. septembra 1980 a bol\nprepustený do výslužby dňom 31. decembra 1980.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadateľ o starobný dôchodok\nv zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. ako vojak\nz povolania získal 3 804 dní. t. j. 10 rokov a 154 dní. Ministri obrany, vnútra\na spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie\nsa zaradujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom\nrozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy\nalebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania ( § 130 ods. 2 zákona\nč. 100/1988 Zb.).\nZaradenie doby služby vojaka z povolania do 1. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej\nkompetencii MO SR. ktoré zodpovedá za údaje, ktoré poskytne Sociálnej poisťovni a ktoré\nsú pre správny orgán, ktorý rozhoduje vo veciach nárokoch žiadateľov o dávky starobného\ndôchodku záväzné.\nKonanie o dávku starobného dôchodku sa začalo na základe Žiadosti o starobný\ndôchodok spísanej dňa 22. mája 2013. Dôchodok žiadal žiadateľ priznať od 28. februára\n2013. Žiadateľ na strane 5 žiadosti uviedol, že základnú vojenskú službu vykonal\nv období od 3. augusta 1970 do 31. júla 1972. Obsahom prílohy č. 1 k žiadosti o dôchodok\nč. 521118193 je prehľad doby zamestnania, poistenia a iných činností a to: VOSS RVD\n25\n\nstrojnícka Martin od 1. septembra 1968 do 7. júla 1972, MNO ČSSR Bratislava\nod 1. augusta 1972 do 31. decembra 1980,\nod 31. decembra 1980 do 30. júna 1987,\n\nod 1. júla\n\n1987 do 31. mája 1990, nezamestnaný - evidovaný od 1. júna 1990 do 31. augusta 1990,\nsamostatne zárobkovo činná osoba od 1. septembra 1990.\nSociálna poisťovňa v konaní o priznanie starobného dôchodku vyhodnotila obdobie\ndôchodkového poistenia od 1. septembra 1968 do 2. augusta 1970 za dobu štúdia,\nod 3. augusta 1970 do 31. júla 1972 - dobu inej vojenskej služby v I. kategórii funkcií (HI),\nod 1. augusta 1972 do 31. decembra 1980 — dobu služby profesionálneho vojaka (AI),\nod 1. januára 1981 do 31. mája 1990 - dobu zamestnania. V uvedenom období žiadateľ\nzískal v roku 1984 spolu 14 dní, v roku 1990 - 3 dní - dobu nároku na nemocenské. V roku\n1990 tiež získal 92 dní (od 1. júna do 31. augusta 1990) dobu evidovanej nezamestnanosti.\nOd 1. septembra 1990 získal dobu zamestnania samostatne zárobkovo činnej osoby.\nMedzi účastníkmi konania je v prvom rade sporné priznanie I. kategórie funkcií\nabsolventovi 4-ročnej vojenskej strednej odbornej školy ukončenej maturitou iba za III.\na IV. ročník.\nOd 2. augusta 1985 nadobudlo účinnosť Nariadenie náčelníka generálneho štábu\nČs. ľudovej armády 1. zástupcu ministra národnej obrany č. 11. V prílohe č. 1 Nariadenia\nbola vydaná Smernica náčelníka kádrovej správy ministerstva národnej obrany\npre spracovanie výkazu dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných\npre realizáciu kádrových opatrení, zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona\no niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie. Na strane 32\nPrílohy je uvedené Štúdium v rokoch 1968 až 1972; pod poradovým číslom 11 sú uvedené\nVojenské stredné odborné školy, v ktorých sa výkon základnej vojenskej služby uskutočnil\nv 3. a 4. ročníku podľa normy Čl. 15 predpisu Kádr-l-5 (1967).\nZ obsahu spisov bolo zistené, že navrhovateľ podľa Potvrzení o přijetí zo dňa\n19. marca 1968 do VSOŠ po ukončení základnej deväťročnej školskej dochádzky nastúpil\ndo VSOŠ RVD Martin od 1. septembra 1968. Žiadosť o prijatie ku štúdiu do vojenskej\nstrednej odbornej školy podpisoval žiak a jeho rodič, ktorý maloletého zastupoval. Napriek\nnavrhovateľom vytýkaným chybám v oblasti služby v 1. a 2. ročníku VSOŠ RVD v Martine,\n26\n\nsám v dôvodoch odvolania konštatoval, že pokračoval v 3. a 4. ročníku vojenskej školy\nVSOŠ už ako oficiálny vojak základnej služby. Napriek toku, že už v 1. ročníku štúdia\nna vojenskej strednej škole dosiahol 16. rokov veku a mohol sa stať vojakom, vojakom\nsa stal až zložením služobnej prísahy. Rozsiahle argumenty týkajúce sa štvorročného štúdia\nna strednej vojenskej škole s poukazom na Nariadenie náčelníka generálneho štábu\nČs. ľudovej armády 1. zástupcu ministra národnej obrany č. 11 z 2. augusta 1985 neboli\nspôsobilé spochybniť správnosť zaradenia štúdia v 1. a 2. ročníku strednej školy\ndo I. kategórie funkcií. Vojenskú prísahu založil dňa 29. augusta 1970.\nNemožno preto opodstatnene poukazovať na chyby v dokazovaní v konaní o nároku\nna starobný dôchodok. Správny orgán nepochybil, keď dobu štúdia od 1. septembra 1968\ndo 2. augusta 1970 nehodnotil v I. kategórii funkcií ani na základe čestných vyhlásení podľa\n§197 zákona o sociálnom poistení. Ministerstvo obrany SR potvrdilo uvedené obdobie\nv III. kategórii funkcií. Nebol preto dôvod na postup orgánu verejnej správy nariadiť vo\nveci ústne pojednávanie a vykonať vo veci dokazovanie vypočutím svedkov. Z údajov\nuvedených žiadateľom o dávku v žiadosti o starobný dôchodok a z obsahu listín založených\nv administratívnom spise Sociálnej poisťovne boli podklady preukazujúce dobu štúdia\nna strednej vojenskej škole, dobu služby vojaka z povolania a zhodne aj ďalšie obdobie po\nukončení aktívnej činnosti vojaka z povolania boli dostatočným podkladom pre určenie\nobdobí dôchodkového poistenia pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok\nnielen ku dňu 28. február 2013, ale aj ku dňu 18. november 2014. t.j. ku dňu dovŕšenia\n62 rokov veku žiadateľa.\nV prílohe č. 1 k žiadosti o starobný dôchodok žiadateľ potvrdil dobu služby\nprofesionálneho vojaka do 31. decembra 1980. Sociálna poisťovňa nebola vecne príslušná\nna posudzovanie dôvodu prepustenia zo služobného pomeru vojaka z povolania a\npreloženie do výsluhy dňom 31. decembra 1980. ktoré bolo realizované Rozkazom veliteľa\nvýchodného vojenského okruhu (vo veciach kádrových) číslo 125 zo dňa 9. septembra 1980.\nMinisterstvo obrany SR. sekcia ekonomiky a odbor financovania a konsolidácie\nlistom z J0. apríla 201 J potvrdilo, že\n\nnie je poberateľom dávky\n\nvýsluhového zabezpečenia. Na základe údajov uvedených v dokladoch z Vojenského archívu\n— centrálnej registratúry Trnava oznámilo, že od 3. augusta 1970 do 31. júla 1972 konal\n27\n\nzákladnú vojenskú službu ako žiak Vojenskej strednej odbornej školy vo Vyššom\ndelostreleckom učilišti Martin (v I. kategórii) a od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1980\nbol zamestnaný ako vojak z povolania v I. kategórii funkcií.\nOdvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: «Ústavný súd\nSR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou\nrozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu...».\nDomnienka žiadateľa, že nárok na skorší odchod do dôchodku mu vznikol už v roku\n2013 nie je správna. Na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dovŕšenia\n(od 28.02.2013 ako to žiadal) je potrebné splniť súčasne všetky zákonné podmienky uvedené\nv § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.\nJedným z odvolacích dôvodov bolo aj vyznačenie údajov do osobného listu\ndôchodkového poistenia. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce\nobdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom,\nv ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych\nrokov pred 1. januárom 1984. ak tento zákon neustanovuje inak. Do rozhodujúceho obdobia\nv zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak nepatria kalendárne roky pred 1. januárom\n1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby,\ndoby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku\npo 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia\ndôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Vzhľadom na uvedené\nnebolo možné použiť hrubé zárobky dosiahnuté v rokoch 1972 až 1980, ktoré potvrdilo\nlistom z 30. apríla 2013 Ministerstvo obrany SR, sekcia ekonomiky a odbor financovania\na konsolidácie. Postup Sociálnej poisťovne, ktoré určilo priemerný osobný mzdový bod\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi ako podiel osobných mzdových bodov získaný\nv rozhodujúcom období rokov 1984 až 2013, bol súladný so zákonom o sociálnom poistení.\nPodľa opatrenia MOSVaR SR č. 157/2004 Z.z. v znení opatrenia č. 372/2005 Z.z.,\nktorým sa ustanovujú náležitosti informácie o stave individuálneho účtu poistenca\n28\n\na náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca, obsahuje\ninformácia o stave individuálneho účtu poistenca, okrem iných údajov údaj o\nvymeriavacom základe na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárne roky\nobdobia dôchodkového poistenia po 31. decembri 1983. Kalendárne roky počnúc rokom\n1984 sú, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak, súčasťou rozhodujúceho\nobdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je jednou z veličín\nvýpočtu dôchodku.\nZ predloženého dôkazu - fotokópie listín Ministerstva národnej obrany, označeného\nako «Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania», vydaného v Prahe v roku 1966 a k nemu\npripojenej prílohy «Funkcie zvláštnej povahy a stupne nebezpečnosti» v súvislosti\ns posúdením funkcie pyrotechnika a pomocného pyrotechnika s konkrétnym popisom\nčinnosti bolo odvolacím súdom v bode 2. Prílohy č. 1 preukázateľne zistené, že: «výkon\nfunkcií uvedených v tomto zozname sa eviduje s použitím výkazu vedených o tejto činnosti\nu útvaru podľa iných predpisov na evidenčných listoch. Spôsob vedenia evidencie a zápisov\ndo osobných spisov a osobných kariet je upravený v Zbierke nariadení ministerstva\nnárodnej obrany». Evidenčné listy žalobcu neboli dostatočným podkladom pre dvojnásobné\nzápočty dôb v čsl. ozbrojených silách.“.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\n\n29\n\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n20. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\n30\n\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n23. Podľa názoru ústavného súdu sú závery najvyššieho súdu dostatočné\na presvedčivé. V žiadnom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené.\nSamotná skutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný názor, bez ďalšieho porušenie\njeho označených práv nezakladá.\n24. Konkrétnu argumentáciu uplatnenú v ústavnej sťažnosti sťažovateľ rozčleňuje\npodľa jednotlivých namietaných porušení článkov ústavy, resp. dohovoru.\n25. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vytýka nesprávny výklad dotknutých\nprávnych predpisov zo strany najvyššieho súdu, ako aj s tým spojené nedostatočné zistenie\nskutkového stavu v dôsledku nevykonania viacerých dôkazov navrhnutých sťažovateľom.\n26. Okrem toho vytýka pochybenia, ku ktorým došlo v čase, keď sťažovateľ\nštudoval.\n27. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením dôchodkových\nnárokov sťažovateľa a s tým spojeným namietaným nedostatočným zistením skutkového\nstavu poukazuje ústavný súd predovšetkým na ustanovenie čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa\n31\n\nktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto\nústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n28. Inými slovami, možno konštatovať, že ústavodarca zveril právomoc definovať\nkonkrétny obsah základných práv vymenovaných v citovanom ustanovení zákonodarcovi,\nktorý má možnosť tak urobiť zákonom ako normou nižšej právnej sily, než je ústava.\n29. Ďalej sa z pohľadu ústavného súdu javí ako podstatné, že primárna právomoc\nvykladať zákony patrí všeobecným súdom. Ústavný súd má dôvod do takéhoto výkladu\nvšeobecných súdov zasiahnuť len vtedy, ak sa tento javí ako ústavne nekonformný.\n30. Krajský súd, ale rovnako aj najvyšší súd sa uplatnenými konkrétnymi námietkami\nsťažovateľa zaoberali a zaujali k nim stanoviská, ktoré podľa názoru ústavného súdu nejavia\nznámky ústavnej nekonformnosti, a nie sú preto arbitrárne, ale ani zjavne neodôvodnené.\nAj výklad, ktorý presadzuje sťažovateľ, možno hodnotiť ako ústavne konformný.\nZa takéhoto stavu niet z ústavnoprávneho pohľadu dôvodu na to, aby ústavný súd\ndo ústavne konformného výkladu najvyššieho súdu zasahoval iba preto, že existuje aj iný\nústavne konformný výklad zastávaný sťažovateľom.\n31. Treba tiež poznamenať, že rozhodnutiami odporkyne, resp. najvyššieho súdu\nnebolo ústavné právo sťažovateľa na dôchodok nijako spochybňované, keďže predmetom\nsporu bola celková doba, za ktorú dôchodok patrí, a správna výška tohto dôchodku. Predmet\nsporu evidentne nesúvisel s výkladom označených ustanovení ústavy a dohovoru,\nale s výkladom právnych predpisov nižšej právnej sily, ktorý je (ako na to bolo vyššie\nuž poukázané) v primárnej právomoci všeobecných súdov.\n32. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa pochybení, ku ktorým došlo v čase,\nkeď sťažovateľ študoval, treba uviesť, že sťažovateľ namieta nedodržiavanie označených\nčlánkov ústavy v čase, v ktorom ústava neplatila. Rovnako namieta nedodržiavanie\nviacerých medzinárodných zmlúv, ktoré v rozhodnom čase neexistovali, prípadne štát\nnimi nebol viazaný alebo ich jednoducho nedodržiaval.\n32\n\n33. Ústavný súd v danej súvislosti poznamenáva, že právnym prostriedkom\nna riešenie uvedených námietok sťažovateľa boli reštitučné zákony, účelom ktorých\nbolo naprávať (väčšinou iba čiastočne) krivdy, ku ktorým došlo pred rokom 1990.\nVzhľadom na charakter námietok uplatňovaných sťažovateľom môže ako príklad poslúžiť\nzákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.\n34. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n33", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dôchodok-starobný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "e340841a-bde4-435b-938f-8d5c82c960eb:12850abe-8cf5-422a-bd65-2f616fd1b784", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013201525.1", "spisova_znacka": "10Sd/105/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Sd/105/2013 z 21. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201525.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c4697a0-150c-47b4-96db-efeb006a0610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.536.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 536/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 536/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.536.2026.1"}, {"guid": "ussr:23f67a04-3182-43ea-9c4c-25f06070e654", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.429.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 429/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 429/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.429.2026.1"}, {"guid": "ussr:36c10087-8904-41b9-b992-8290003f7dc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.493.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.493.2025.1"}, {"guid": "ussr:4cb2ff92-18b1-48b7-9b4d-3d5be2ba093f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.33.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/2025 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.33.2025.1"}, {"guid": "ussr:9c341fad-4940-4b3c-96ac-acf829039bfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.271.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 271/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.271.2024.2"}, {"guid": "ussr:88041188-ee14-42cb-88f5-900b21c2146b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.669.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 669/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 669/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.669.2023.1"}, {"guid": "ussr:85ea3107-e881-4e1c-9ca7-5faf1ac380e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.362.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.362.2023.1"}, {"guid": "ussr:ac6c1217-83b5-4f22-bb70-cca3977219a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.363.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.363.2023.1"}, {"guid": "ussr:a47c4418-ee62-4e77-a509-c60d363dd263", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.512.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 512/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 512/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.512.2022.1"}, {"guid": "f9c63920-5e35-445a-b5b2-c2b175f63cf0:29089767-b611-4753-808a-3972a0d75761", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200575.1", "spisova_znacka": "6Ssk/144/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/144/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200575.1"}, {"guid": "08f7bda1-aa9f-4cb9-bf21-57565e7793ab:0f7fec2f-df76-434e-b129-ee0259996204", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100272.1", "spisova_znacka": "6Ssk/91/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/91/2024 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100272.1"}, {"guid": "819919b1-c4be-4923-8025-d889e2cc0dae:a549c643-e94a-4db5-b1b9-84206feeee8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201347.1", "spisova_znacka": "6Ssk/14/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/14/2024 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201347.1"}, {"guid": "0db51481-4e92-4a16-a36c-3cf1b504123a:57345005-8983-401f-8703-791e60ac395e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200181.1", "spisova_znacka": "6Ssk/40/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/40/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200181.1"}, {"guid": "e8cbf0f1-df3c-4d7f-9f90-88b11331d04e:1465381b-f2c3-4da3-a41c-8b6019e22f0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200283.1", "spisova_znacka": "6Ssk/36/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/36/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200283.1"}, {"guid": "fe89624b-9a6e-4ffa-b3b4-f648c092fca3:07e8a518-e94d-4e94-9de2-cbdc3b998882", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201008.1", "spisova_znacka": "7Ssk/166/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/166/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201008.1"}, {"guid": "5f0d84ea-c55e-45dc-b540-4df24caec562:6b2c8121-9cc0-46aa-bfa9-43ac818b94eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200327.1", "spisova_znacka": "7Sk/14/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/14/2021 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200327.1"}, {"guid": "282eb297-fdc4-428d-b2d2-5ed16f9584ed:af158408-b2d4-40cf-9069-963335648be8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200296.1", "spisova_znacka": "7Sk/23/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/23/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200296.1"}, {"guid": "d9645ab7-002b-4127-9a89-f67dfc236e6f:5114f9aa-6f9a-4284-8384-5f187ee1eeac", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101041.1", "spisova_znacka": "30Sas/31/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30Sas/31/2024 z 24. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101041.1"}, {"guid": "f742d7a9-d49e-435a-b124-58c8225adca6:2c78b469-f3be-4859-8d5e-ada9acb9d3ab", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100649.1", "spisova_znacka": "21Sas/9/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 21Sas/9/2024 z 18. 8. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-08-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100649.1"}]}