{"guid": "ussr:d08cc8f8-ba36-4f81-a4d7-c6e220c4f9ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.242.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 242/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 242/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.242.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d08cc8f8-ba36-4f81-a4d7-c6e220c4f9ea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.242.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.242.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.242.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 242/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO 31 347 037, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a prokurista JUDr. Milan Gocník, LL.M., vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky sp.\n\nzn.\n\n4 Asan 7/2018 z 2. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti BILLA s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A,\n\nBratislava, IČO 31 347 037 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách „sťažovateľ“), ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Asan 7/2018\nz 2. apríla 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v prevádzke sťažovateľky bola\n2. februára 2016 Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Poprad (ďalej len\n„regionálna veterinárna a potravinová správa“) vykonaná úradná kontrola potravín.\nNa základe zistení inšpektorov regionálnej veterinárnej a potravinovej správy uvedených\nv zázname o vykonaní úradnej kontroly potravín z 2. februára 2016 (ďalej len „záznam“)\nvydala regionálna veterinárna a potravinová správa rozhodnutie č. 705/2016 (ďalej len\n„rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým sťažovateľke uložila pokutu\nvo výške 15 000 € za porušenie povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi\npredpismi v oblasti potravinárstva podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o potravinách“) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Uplatnenie\nzvýšenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách regionálna veterinárna\na potravinová správa odôvodnila opakovaným porušením povinností podľa § 28 ods. 2\npísm. o) zákona o potravinách, za ktoré bola, aplikujúc absorpčnú zásadu, rozhodnutím\nregionálnej veterinárnej a potravinovej správy č. 1470/2015 z 10. júna 2015 (právoplatné\n30. júna 2015) uložená úhrnná pokuta vo výške 500 € podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona\no potravinách a rozhodnutím regionálnej veterinárnej a potravinovej správy č. 514/2015\nz 5. marca 2015 (právoplatné 25. marca 2015) uložená úhrnná pokuta vo výške 1 300 €\npodľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Proti rozhodnutiu regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy sa sťažovateľka odvolala. O odvolaní rozhodla Štátna veterinárna\na potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „štátna veterinárna a potravinová\nspráva“) rozhodnutím č. 2189/2016 z 21. júla 2016 (ďalej len „rozhodnutie štátnej\nveterinárnej a potravinovej správy“) tak, že rozhodnutie regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy potvrdila a odvolanie sťažovateľky zamietla.\n2\n\n3. Sťažovateľka napadla administratívne konanie žalobou o preskúmanie zákonnosti\n(ďalej len „správna žaloba“) na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Krajský\nsúd rozhodnutím sp. zn. 3 S 6/2017 z 19. decembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie krajského\nsúdu“) správnu žalobu zamietol. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka\nkasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol.\n4. Sťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je nedostatočne\nodôvodnený a nelogický. Podľa sťažovateľky najvyšší súd „dostatočne neodôvodnil,\nz akého dôvodu súhlasí so správnosťou aplikácie ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách,\npredovšetkým sa dostatočne nevysporiadal s podstatou námietky Sťažovateľa, že nedošlo\nk porušeniu tej istej povinnosti. Porušovateľ sa v Rozhodnutí NS SR nevysporiadal ani\ns tým, prečo sa odklonil od princípu, na ktorom je postavená absorpčná zásada, a síce,\nže pri uplatnení tejto zásady sa páchateľ potrestá a trest sa mu uloží iba za trestný čin\nnajprísnejšie trestný. Porušovateľ sa mal vysporiadať s tým, či sa porušenie tej istej\npovinnosti posudzuje podľa uloženia pokuty podľa toho istého písmena Zákona\no potravinách alebo sa berie do úvahy skutočnosť, že došlo k porušeniu tých istých\npovinností, bez ohľadu na to podľa akého odseku bola sankcia uložená.\nSťažovateľ má za to, že tým, že Porušovateľ potvrdil správnosť uloženia pokuty\nSťažovateľovi podľa uvedeného postupu, aplikoval ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách\nextenzívnym spôsobom v neprospech páchateľa (Sťažovateľa), čím došlo k porušeniu zásady\nnulla poena sine lege vyjadrenej v čl. 7 ods. 1 Dohovoru ako aj čl. 49 Ústavy SR a zároveň\naj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Tento postup považuje Sťažovateľ\nza rozporný aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba\nna základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nSťažovateľ má za to, že Rozhodnutie NS SR je v časti týkajúcej sa konštatovania\no splnení podmienok pre uloženie sankcie podľa ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách\narbitrárne, čím došlo k porušeniu jeho práva na prístup k súdu, a teda aj k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.“.\n\n3\n\n5. Sťažovateľka uvádza, že v zmysle § 28 ods. 6 zákona o potravinách je možné\nuložiť sprísnenú sankciu iba za opakované porušenie tej istej povinnosti, za ktorú bola\nuložená pokuta podľa § 28 ods. 1 až 3 zákona o potravinách, a teda opakovaným porušením\npovinností sa podľa sťažovateľky rozumie porušenie tej istej povinnosti nielen podľa toho\nistého odseku, ale aj podľa toho istého písmena príslušného odseku § 28 zákona\no potravinách, za ktoré jej bola príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou\nuložená pokuta, a to do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto\nrozhodnutia. Sťažovateľke však bola rozhodnutím regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy č.. 1470/2015 z 10. júna 2015 uložená úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. h)\nzákona o potravinách vo výške 500 € a rozhodnutím regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy č.. 514/2015 z 5. marca 2015 jej bola uložená úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 4\npísm. i) zákona o potravinách vo výške 1 300 €. Z uvedených rozhodnutí vyplýva,\nže predchádzajúce sankcie boli sťažovateľke uložené podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28\nods. 4 písm. i) zákona o potravinách, zatiaľ čo v zmysle rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu bola sťažovateľke uložená úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. o)\nzákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách, pričom „nebolo zistené\nporušenie povinností podľa ust. § 28 ods. 2 písm. h) Zákona o potravinách a ani porušenie\npovinnosti podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i) Zákona o potravinách, ktoré by odôvodňovalo\nuloženie sprísnenej sankcie v zmysle ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách“. Podľa názoru\nsťažovateľky uplatnenie sprísnenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách\nvyžaduje, aby došlo k porušeniu tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta.\n6. Sťažovateľka uviedla, že podľa absorpčnej zásady platí, že ak sa ukladá trest\nza viacero súbežne spáchaných správnych deliktov, uloží sa pokuta len za najzávažnejší\nsprávny delikt, a nie za každý delikt samostatne. Uložením sankcie za najprísnejšie\npostihnuteľný správny delikt sú potom ostatné menej závažné správne delikty\nskonzumované, preto nemožno podľa sťažovateľky tvrdiť, že takáto sankcia uložená\nv minulosti bola uložená aj za iný menej závažný správny delikt, ktorý bol uložením sankcie\nza najprísnejšie trestaný správny delikt absorbovaný. Sťažovateľka poukázala na nález\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, v ktorom konštatoval,\nže „Zásada absorpčná (pohlcovacia), ktorej obsahom je pravidlo, že vyšší, resp. prísnejší\n4\n\ntrest pohlcuje trest nižší (poena maior absorbet minorem), je opakom kumulačnej zásady\na jej uplatnenie je východiskom pri privilegovanom trestaní súbehu. Vyskytuje sa v troch\nformách, a to ako absorpcia trestných činov, absorpcia trestných sadzieb a absorpcia\ntrestov. Pri uplatnení tejto zásady sa teda páchateľ potrestá a trest sa mu uloží iba\nza trestný čin najprísnejšie trestný.“\n7. Sťažovateľka ďalej poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 571/2015\nz 12. apríla 2016, v ktorom ústavný súd deklaroval, že princípy vzťahujúce sa na súdne\ntrestanie za trestné činy je potrebné aplikovať aj na správne trestanie. Zároveň podľa\nsťažovateľky sú naplnené tzv. Engelsovské kritériá (preventívno-represívny charakter\nsankcie a jej závažnosť) pre aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru na správny delikt sťažovateľky.\n8. Sťažovateľka poukazuje na uplatnenie čl. 7 ods. 1 dohovoru v tejto veci, ktorý\nvyjadruje zásadu, že trest možno uložiť výlučne na základe zákona (nullum crimen, nulla\npoena sine lege). Obdobná zásada zaisťujúca ochranu pred svojvoľným potrestaním\njednotlivca vyplýva aj z čl. 49 ústavy. Sťažovateľka odkázala na nález ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 476/2016 zo 17. januára 2018, v ktorom ústavný deklaroval, že: „Táto zásada\nzahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum\ncrimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum\ncrimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest,\nale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom\nv neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena\nsine lege stricta).“ Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva, že správne trestné právo\nnesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech porušovateľa povinnosti.\n9. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„1. Základné práva spoločnosti BILLA s.r.o. na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo podľa\nčl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom\n5\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.: 4Asan/7/2018, zo dňa 2. 4. 2019, ktorým\nbola zamietnutá kasačná sťažnosť Sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 3S/6/2017-85 zo dňa 19. 12. 2017 porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.: 4Asan/7/2018, zo dňa\n2. 4. 2019, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší Súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť spoločnosti BILLA s.r.o.\ntrovy konania vo výške 415,52 € do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu,\na to na účet právneho zástupcu Sťažovateľa...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n6\n\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,\nprípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 7 ods. 1 dohovoru nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania\ntrestného činu na základe skutku alebo opomenutia, ktoré v čase jeho spáchania nie je\npovažované podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva za trestný čin.\nTakisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania\ntrestného činu.\n\n7\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n16. Predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľky je porušenie ňou označených práv\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorého odôvodnenie\npovažuje sťažovateľka za nedostatočné a arbitrárne vo vzťahu k posúdeniu naplnenia\npodmienok pre aplikáciu § 28 ods. 6 zákona o potravinách.\n17. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nO\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\nsťažnosti\n\nmožno\n\nhovoriť\n\nvtedy,\n\nak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n18. Regionálna veterinárna a potravinová správa uložila sťažovateľke pokutu\nza porušenie povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti\npotravinárstva podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Vec sa teda týka správneho\n(administratívneho) trestania za správny delikt.\n19. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. apríla 2016 jasne\ndeklaroval, že „správne trestanie preberá zásady trestného konania“. V tom istom náleze\nústavný súd konštatoval, že pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť\nrešpektované rezolúcie a odporúčania rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31\no ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, odporúčanie Výboru\n8\n\nministrov Rady Európy č. (80) 2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov\nRady Európy č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií týkajúce sa rozhodovacej\nčinnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, a preto pri správnom trestaní\nje potrebné náležite skúmať, či uloženie sankcií za konkrétny skutok (čin) je v súlade\nso zásadami správneho trestania. Z uvedených dokumentov navyše vyplýva, že princípy\nvzťahujúce sa na súdne trestanie za trestné činy je potrebné vztiahnuť aj na správne\ntrestanie.\n20. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú\nobvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd,\na deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu\na nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi (porov. rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 8 Sž 18/2011, 8 Sž 22/2011, 8 Sž 23/2011 a 8 Sž 24/2011; rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8 Sžo 147/2008).\n21. Ako jedno z legálnych východísk pre odôvodnenie v predchádzajúcom bode\ncitovaného právneho názoru, a teda pre atrahovanie princípov trestného práva na správne\ntrestanie, môže slúžiť čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zakotvuje podmienky vedenia trestných\nkonaní, ako aj čl. 7 ods. 1 dohovoru.\n22. Či pri spáchaní konkrétneho správneho deliktu pôjde o konanie (resp. delikt),\nktoré bude spadať pod pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 dohovoru (a či sa teda bude\nna tento správny delikt a s tým spojené konanie/administratívne trestanie vzťahovať čl. 6\nods. 1 dohovoru), bude v konečnom dôsledku závisieť na posúdení tzv. Engelovských\nkritérií. Prvým kritériom je kvalifikácia skutku v právnom poriadku žalovaného zmluvného\nštátu (defining the offence according to the legal system of the respondent State).\nIde o formálne a relatívne kritérium, a pokiaľ skutok nie je v právnom poriadku zmluvného\nštátu kvalifikovaný ako trestný čin, použijú sa na zodpovedanie otázky aplikovateľnosti čl. 6\nods. 1 dohovoru na daný delikt ďalšie dve kritériá. Druhým kritériom je samotná povaha\ndeliktu (the very nature of the offence) a tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie,\nktorú možno uložiť dotknutej osobe (the degree of severity of the penalty that the person\nconcerned risks) v konkrétnom konaní (porov. Engel and Others v. Holandsko, č. 5100/71,\n9\n\n5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) z 8. 6. 1976, bod 82).\n23. Posudzujúc prvé kritérium v spojitosti s konaním regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy vo veci ukladania sankcií za porušenie povinností podľa zákona\no potravinách, ústavný súd uzatvára, že nesplnenie povinnosti podľa § 28 ods. 2 písm. o)\nzákona o potravinách nie je trestným činom, ale iným verejnoprávnym (správnym)\ndeliktom.\n24. V rámci druhého kritéria sa predovšetkým posudzuje, či delikt, o ktorý ide,\nvyplýva z porušenia právnej normy adresovanej neurčitému všeobecnému okruhu adresátov\nalebo iba určitej špecifickej skupine osôb, prípadne či delikt vyplývajúci primárne\nz porušenia právnej normy adresovanej špecifickej skupine osôb nie je postihnuteľný\naj podľa právnej normy adresovanej neurčitému všeobecnému okruhu adresátov\n(porov. Albert v. Rumunsko, č. 31911/03, rozsudok ESĽP zo 16. 2. 2010, bod 32; Ezeh\nand Connors v. Veľká Británia, č. 39655/98, 40086/98, rozsudok ESĽP z 9. 10. 2003, body\n103 – 104). Zároveň je nevyhnutné posúdiť účel sankcie, t. j. či sankcia, ktorá sa ukladá\nza spáchaný delikt, má povahu reparačnú alebo preventívno-represívnu (porov. Nykänen\nv. Fínsko, č. 11828/11, rozsudok ESĽP z 20. 5. 2014, body 40 – 41; Jussila v Fínsko,\nč. 73053/01, rozsudok veľkej komory ESĽP z 23. 11 2006, body 32 – 38). Z pohľadu\njudikatúry ESĽP sa delikt považuje za subsumovateľný pod normatívny text čl. 6 ods. 1\ndohovoru vtedy, ak právna norma, o porušenie ktorej ide v prípade tohto deliktu, sa aplikuje\nna neurčitý všeobecný počet adresátov a uložená sankcia je aspoň čiastočne preventívnorepresívneho charakteru. V prípade deliktu, kde dochádza k porušeniu právnej normy\nadresovanej určitej špecifickej skupine osôb so zvláštnym postavením, avšak uložená\nsankcia je preventívno-represívneho charakteru, prihliada sa pre zodpovedanie otázky\no aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru na tretie kritérium, a to stupeň závažnosti sankcie,\nktorú možno dotknutej osobe uložiť (porov. už uvedený rozsudok ESĽP vo veci Albert\nv. Rumunsko, body 32 – 34, kde ESĽP uznal aplikovateľnosť čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade sankcie uloženej\nna základe právnej normy adresovanej špecifickej skupine osôb, avšak uložená sankcia bola\npreventívno-represívneho charakteru a ESĽP ustálil v rámci tretieho kritéria závažný dopad\n10\n\nuloženej sankcie na dotknutú osobu). Aplikujúc uvedené na konanie vo veci konania\npodľa zákona o potravinách, možno konštatovať, že zákon o potravinách ukladá povinnosti\nadresované špecifickému okruhu osôb (prevádzkovateľom potravinárskych podnikov)\na sankcie, ktoré možno v zmysle zákona o potravinách uložiť (§ 28 a nasl. zákona\no potravinách), plnia podľa názoru ústavného súdu preventívno-represívny účel, a to odradiť\nprevádzkovateľa potravinárskeho podniku od neplnenia povinností ustanovených zákonom\no potravinách (preventívne pôsobiť) a zároveň sankcionovať, resp. potrestať (represívne\npôsobiť) prevádzkovateľa potravinárskeho podniku za nesplnenie povinnosti ustanovenej\nzákonom o potravinách. V tomto smere je však pre konečnú odpoveď na otázku, či je\nv prípade verejnoprávneho deliktu, sankcie, resp. konania podľa zákona o potravinách\naplikovateľný čl. 6 ods. 1 dohovoru, potrebné zohľadniť tretie kritérium Engelovských\nkritérií.\n25. Tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno uložiť dotknutej\nosobe. V konaní vo veci porušenia povinnosti prevádzkovateľom potravinárskeho podniku\nmožno podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 6 zákona\no potravinách uložiť pokutu až do výšky 200 000 €. Ústavný súd hodnotí možnosť uloženia\nuvedenej sankcie zo strany regionálnej veterinárnej a potravinovej správy ako svojou\nzávažnosťou\n\nnapĺňajúcu\n\nobsah\n\ntretieho\n\nkritéria,\n\na teda\n\nje\n\nmožné\n\nkonštatovať\n\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci konania vo veci porušenia povinnosti\nustanovenej § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.\n26. Podľa už popísaných východísk a na základe Engelovských kritérií sa tak na vec\nsťažovateľky vzťahujú aj čl. 7 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 49 ústavy, ktoré zakotvujú jeden\nz ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada\nzákonnosti).\n27. Ústavný súd tak pristúpil k samotnému prieskumu napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu prizmou komunikovaných princípov správneho trestania.\n28. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n\n11\n\n«46. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý obsahuje i skoršie\nrozhodnutia RVPS Poprad má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že\nrozhodnutím č. 514/2015 zo dňa 05.03.2015 (právoplatným dňa 25.03.2015) bol žalobca\nuznaný vinným zo spáchania iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona\no potravinách za neudržiavanie potravinárskych priestorov v dobrom stave údržby\na v čistote a za porušenie povinnosti zabezpečiť, aby hlbokozmrazená potravina, ktorá je\nurčená na uvedenie na trh konečnému spotrebiteľovi, bola balená do vhodného obalu, ktorý\nju chráni pred znečistením, mikrobiálnou a inou kontamináciou podľa § 4 Vyhlášky\nMinisterstva pôdohospodárstva a rozvoja Slovenskej republiky č. 99/2012 v spojitosti s § 3\nods. 1 a ods. 5 zákona o potravinách. Týmto rozhodnutím bol žalobca rovnako uznaný\nvinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona\no potravinách za porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume\nminimálnej trvanlivosti. Za uvedené správne delikty mu bola uložená úhrnná pokuta\nvo výške 1.300,- € podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Je zrejmé, že orgány\nverejnej správy posúdili ako najzávažnejšie porušenie § 28 ods. 4 písm. i/ zákona\no potravinách, nakoľko z hľadiska dôsledkov zistených nedostatkov tieto porušenia môžu\npriamo zasiahnuť do práv spotrebiteľov na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a tým\npriamo porušiť ich základné práva na trhu potravín.\n47. Rozhodnutím RVPS Poprad č. 1470/2015 zo dňa 10.06.2015 (právoplatným dňa\n30.06.2015) bol žalobca uznaný vinným zo spáchania viacerých iných správnych deliktov\na to podľa § 28 ods. 2 písm. f/, o/, h/ zákona o potravinách, za čo mu bola uložená úhrnná\npokuta vo výške 500,- € podľa § 28 ods. 2 písm. h/ zákona o potravinách, nakoľko orgán\nverejnej správy považoval za najzávažnejšie porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny\nklamlivo označené alebo ich ponúkať na spotrebu klamlivým spôsobom.\n48. Nakoľko zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách a ani správny poriadok\nneupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých iných správnych\ndeliktov, orgán verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní pokuty uplatnil na základe\nanalógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda\nprísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom\nurčeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán\nposúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto\n12\n\ndeliktov. Na základe analógie sa v danom prípade aplikovali pravidlá pre ukladanie\núhrnného trestu, t.j. správny orgán uložil za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na právny názor\nvyslovený v rozsudku z 30. októbra 2012, sp. zn. 4Sžo/49/2012, podľa ktorého sa konajúci\nsenát nestotožnil s názorom „... aby pri každom dielčom porušení zákona žalovaný uviedol\nvýšku sankcie, pretože by tým práve došlo k negovaniu uplatneného princípu úhrnného\ntrestu. Požiadavka preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie neznamená také zdôvodnenie\nvýšky sankcie, ktorá bude súčtom dielčich (13) sankcií, ale také zhodnotenie zistených\nporušení zákona, ktoré vyjadrí najmä závažnosť, trvanie a následky zistených nedostatkov\nv súvislosti aj s ich opakovaným výskytom“. Uvedený názor prevzal do svojho rozhodnutia\nnajvyšší súd aj v rozsudku z 11. júna 2013 sp. zn. 3Sžo/24/2013, prípadne v rozsudku\nz 19. decembra 2012 sp. zn. 2Sžo/2/2012 a v rozsudku sp. zn. 7Sžo/49/2016 zo dňa\n23.11.2017, a rovnako kasačný súd nemá dôvod sa od tohto názoru odchýliť ani v tejto veci.\nSkutočnosť, že v daných prípadoch bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia\nvzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší však neznamená, že ostatné protiprávne\nkonania neboli posudzované a sankcionované. Spáchanie ďalších správnych deliktov bolo\nzohľadnené žalovaným pri určení pokuty v rámci sadzby pre najzávažnejší správny delikt.\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe uvedeného a obsahu\npreskúmavaného rozhodnutia, vyhodnotil námietku žalobcu, týkajúcu sa nesplnenia\npodmienok pre uloženie pokuty vo výške 15.000,- € za iné správne delikty podľa § 28 ods. 2\npísm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách, zistené pri výkone úradnej kontrole\npotravín v priestoroch prevádzky žalobcu BILLA s.r.o. na adrese Železničný riadok 31,\nLevoča dňa 02.02.2016, za nedôvodnú. Kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd tak ako\naj žalovaný sa dostatočne vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu uvedenými\nv odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, rozhodli vecne správne\na výšku uloženej sankcie v zmysle § 28 ods. 6 zákona zdôvodnili najmä z hľadiska\nzávažnosti zistených porušení zákona a opakovane zistených porušení zákona. S poukazom\nna rozhodnutia RVPS Poprad č. 514/2015 zo dňa 05.03.2015 a č. 1470/2015 zo dňa\n10.06.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že do jedného roka\nod nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí o uložení pokuty došlo k opätovnému\n13\n\nnedodržiavaniu povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami,\npri ich skladovaní a pri ich umiestňovaní na trh, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta\npodľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. Správne trestanie vychádza z princípu\nstriktnej individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých došlo\nk spáchaniu samotného správneho deliktu. Keďže v predchádzajúcom období uložené\npokuty nesplnili svoj účel (najmä z pohľadu individuálnej prevencie) bolo žiadúce,\naby správne orgány zvolili represívnejší prístup a žalobcovi uložili vyššiu pokutu.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež prihliadol na skutočnosť, že sankčný\nmechanizmus vytvorený zákonom o potravinách musí napĺňať požiadavky stanovené v ust.\nčl. 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, podľa ktorého musia byť ukladané sankcie účinné,\nprimerané a odradzujúce. V tomto zmysle ust. § 28 ods. 6 zákona o potravinách napĺňa\nnielen požiadavku primeranosti, ale aj účinnosti práve v situácii, ak predchádzajúce sankcie\nuložené za opakované porušenie rôznych či rovnakých povinností neviedli k náprave.\nOpačný výklad ust. § 28 ods. 6 zákona o potravinách by nenapĺňal zmysel a podstatu\núčinnej a odradzujúcej sankcie.»\n29. Odpoveď najvyššieho súdu na ťažiskovú námietku sťažovateľky založenú na jej\nargumente, že nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti podľa zákona o potravinách, a preto\nnebolo na mieste použitie zvýšenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách,\nhodnotí ústavný súd ako nad mieru vyčerpávajúcu bez zjavných logických protirečení,\nplne zodpovedajúcu\n\nkritériám\n\nstanoveným\n\npre\n\nkvalitné\n\nodôvodnenie\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu.\n30. Prijatý záver najvyššieho súdu založený na konštatovaní splnenia podmienok pre\nuloženie pokuty podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách\nz dôvodu opakovaného porušenia povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní\ns potravinami, pri ich skladovaní a pri ich umiestňovaní na trh nemožno z pohľadu\nústavného súdu považovať vzhľadom na skutkový a právny stav vo veci za zjavne\nnelogický, arbitrárny či neodôvodnený, a preto závery najvyššieho súdu a ich odôvodnenie\nje nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd\nnie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.\n\n14\n\n31. Ústavný súd k veci uvádza, že pokiaľ si sťažovateľka vykladá absorpčnú zásadu\ntak, že pri jej uplatnení sa páchateľ potrestá a trest sa mu uloží iba za trestný čin\nnajprísnejšie trestný, a teda že pri posudzovaní opakovaného porušenia povinností je\npotrebné prihliadať iba na ten správny delikt, ktorý pri predchádzajúcom ukladaní úhrnnej\npokuty považoval správny orgán za najzávažnejší a pokutu určil podľa sadzby vymedzenej\npre tento správny delikt, vychádza tento argument z nesprávneho chápania absorpčnej\nzásady.\n32. Základnou podmienkou použitia absorpčnej zásady pri ukladaní́ úhrnného trestu\nv správnom konaní́ je, že o všetkých správnych deliktoch tej istej zodpovednej osoby sa\nrozhoduje v spoločnom konaní́ a spoločným rozhodnutím. Ak by správny orgán v prípade\nviacčinného súbehu viacerých správnych deliktov pri ukladaní sankcie za ne neaplikoval\nabsorpčnú zásadu, uložil by sťažovateľke za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov\nsamostatnú sankciu, čo by bolo v konečnom dôsledku v jej neprospech.\n33. V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy\nv správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych\ndeliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom, že obvinenému sa ukladá\núhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný.\nO súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade,\nak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím\nsprávneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. do oznámenia\nrozhodnutia správneho orgánu obvinenému. Ide o prípad ukladania správnej sankcie\nsprávnym orgánom za viac spáchaných deliktov, a to v rámci jedného správneho\nrozhodnutia (R 67/2019, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Asan 16/2018 z 24. júla 2019).\nUloženie úhrnnej sankcie podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na najzávažnejší správny\ndelikt teda neznamená, že ostatné protiprávne konania neboli posudzované a sankcionované.\n34. V prípade sťažovateľky prvostupňový správny orgán vyhodnotil a sankcionoval\naj ďalšie porušenia povinností sťažovateľky ako konanie napĺňajúce znaky skutkovej\npodstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách,\nexplicitne to uvádzajúc aj vo svojich rozhodnutiach č. 514/2015 z 5. marca 2015\n15\n\na č. 1470/2015 z 10. júna 2015, a preto kvalifikácia konania sťažovateľky ako opakovaného\nporušenia povinností, za ktoré bola pokuta uložená do jedného roka od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 28 ods. 6 zákona o potravinách), je plne v súlade\nso zákonom.\n35. Ústavný súd podotýka, že námietky, ktorými sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nspochybňovala napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, boli totožné s námietkami, ktoré\npredostrela už v správnom konaní i v správnej žalobe a s ktorými sa už odvolací správny\norgán, štátna veterinárna a potravinová správa a následne aj krajský súd a napokon najvyšší\nsúd v napadnutom rozsudku náležite vysporiadali.\n36. Ústavný súd tak dospel k záveru, že námietky sťažovateľky proti napadnutému\nrozsudku najvyššieho súdu neobstoja a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nesignalizuje\ntakú príčinnú súvislosť medzi jeho obsahom a označenými právami sťažovateľky\ngarantovanými ústavou a dohovorom, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť porušenie\noznačených práv po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu\nústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n37. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez\nprávneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej\nústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "správny delikt", "Správny súdny poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "ussr:b88c245b-d7d8-4219-a949-64541fe28e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "b3a8ed90-8f6c-4448-8849-0b906e39149a:fb7cd624-6b31-413a-89cf-0c2218bc41f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200070.1", "spisova_znacka": "4Asan/7/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/7/2018 z 1. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200070.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e63e1925-cdf6-46d6-9085-ea260f4385bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.404.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 404/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 404/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.404.2024.1"}, {"guid": "ussr:b5bd0338-d34a-4e77-9bf8-887a27f46fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.88.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2024 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.88.2024.1"}, {"guid": "ussr:d014289d-3a2b-41f1-a200-c3dbebc47556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.429.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 429/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 429/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.429.2022.1"}, {"guid": "ac606d74-9081-4815-9c90-95b642ab4696:6968838e-9dc1-45b3-b8ea-fac93f073409", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200111.1", "spisova_znacka": "4Stk/8/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/8/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200111.1"}]}