{"guid": "ussr:2098b8a9-4f34-495b-ba0f-3474e1dd010d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.224.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 224/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 224/2020 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 224/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.224.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2098b8a9-4f34-495b-ba0f-3474e1dd010d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.224.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.224.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.224.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 224/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom\n\nFöldesom, Domašská 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n6 Co 19/2017 z 19. júla 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Cdo 4/2018 z 21. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\na 8, Komárno (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom\nFöldesom, Domašská 11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 19/2017 z 19. júla\n2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 4/2018 z 21. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení\nžalobcu sa v konaní vedenom Okresným súdom Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 18 C 19/2015 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3 621,60 €\ns príslušenstvom z titulu náhrady škody. Okresný súd žalobu rozsudkom sp. zn.\n18 C 19/2015 z 15. apríla 2016 zamietol a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej\ntrovy právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n3. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré\nodôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany odvolacieho súdu, keď jeho\nrozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie\nodmietol a žalovanej priznal voči sťažovateľovi náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označeného základného práva\npodľa ústavy a práva podľa dohovoru tým, že súdy (okresný súd i krajský súd) „nevykonali\ndôkazy navrhované sťažovateľom ako stranou konania, žalobcom, ktorými dôkazmi sa\na vôbec nezaoberali, a ktoré mohli mať rozhodujúci význam na konanie a rozhodnutie súdu,\nna objektívne a spravodlivé posúdenie súdom skutočne existujúceho právneho a skutkového\nstavu vo veci samej z hľadiska aj rozhodujúcich skutkových tvrdení sťažovateľa“.\n\n2\n\n5. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ argumentuje, že\n„... dovolací súd sa riadne nevysporiadal so skutočnosťou namietanou sťažovateľom a to, že\nodvolací súd nesprávne právne posúdil vec“ a trvá na tom, že bol naplnený dovolací dôvod\nvymedzený „podľa §§ 431 ods. 2 a 421 ods. 1 CSP uplatnený sťažovateľom, t. j. nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom a odvolací súd svojim napadnutým uznesením\nv rozpore s objektívne existujúcim a s ním konštatovaným právnym a skutkovým stavom\ndovolanie sťažovateľa ako strany konania odmietol!“.\n6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na spravodlivý súdny proces podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho právo na súdnu\na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 46 ods. 1, Ústavy SR, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.:\n8 Cdo/4/2018 zo dňa 21. novembra 2019 a rozsudkom Krajského súde v Nitre sp. zn.:\n6 Co/19/2017 - 270 zo dňa 19. júla 2017 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8 Cdo/4/2018 zo dňa 21. novembra 2019\nsa rozsudok Krajského súde v Nitre sp. zn.: 6 Co/19/2017-270 zo dňa 19. júla 2017 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Nitre je povinný spoločne\na nerozdielne uhradiť trovy konania sťažovateľovi\n\nv sume 375,24 Eur\n\n(slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu\nJUDr. Ľudovíta Földesa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu Ústavného\nsúdu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n3\n\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n\n4\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n13. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 19/2017\nz 19. júla 2017\n14. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nresp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\n\n5\n\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n15. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n16. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že rozhodnutia všeobecných súdov\nspočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že nevykonali rozhodujúce\ndôkazy, ktoré navrhoval „na preukázanie rozhodujúcich skutkových tvrdení“.\n\n6\n\n18. V súvislosti s námietkami sťažovateľa uplatnenými v ústavnej sťažnosti\npoukazuje ústavný súd na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, v ktorej krajský súd uvádza:\n„V preskúmavanej veci bolo vykonaným rozsiahlym a vyčerpávajúcim dokazovaním\njednoznačne preukázané, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal nad akúkoľvek pochybnosť protiprávne konanie žalovanej, teda splnenie\nzákonných predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal\nspôsobenie škody žalovanou, existenciu škody a jej výšku a taktiež príčinnú súvislosť medzi\nporušením právnej povinnosti a škodou. V konaní nebolo preukázané ani listinnými\ndôkazmi, ani svedeckými výpoveďami spôsobenie žalobcom tvrdenej škody žalovanou,\npričom vyhodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov súd prvej inštancie právne\nvyčerpávajúco zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré tvrdenia si aj odvolací\nsúd preberá za svoje vlastné a sa s nimi v plnej miere stotožňuje. V uvedenej veci odvolací\nsúd nepovažoval za potrebné, účelné, hospodárne, vykonať ďalšie dôkazy vzhľadom na ich\nuž spomenuté rozsiahle a absolútne vyčerpávajúce vykonanie. Súd prvej inštancie riadne\nzdôvodnil aj nevykonanie navrhnutých dôkazov. Záverom odvolací súd len zvýrazňuje, že\nv konaní bolo preukázané, že v konaní pred Okresným súdom Komárno sp. zn.\n15 C/19/2011 žalovaná ako žalobcom splnomocnená advokátka vykonávala riadne\nprocesné úkony a zúčastňovala sa nariadených pojednávaní, žalovaná si ako advokátka\nvyúčtovala odmenu za úkony spojené s jeho zastupovaním na súde v súlade so zákonom o\nadvokácii. V konaní nebolo preukázané porušenie ustanovení advokátskeho poriadku\nžalovanou (viď rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn.\nDSVII.47/14: 503/2014 zo dňa 12. 11. 2015, právoplatné a vykonateľné dňa 14. 12. 2015).\nNesporne bolo preukázané, že žalobcovi bola odovzdaná zápisnica z pojednávania, na\nktorom bol medzi účastníkmi konania uzatvorený súdny zmier dňa 09. 05. 2013, zo\nzápisnice je zrejmé, že žalobca s uzavretým súdnym zmierom v plnom rozsahu súhlasil,\nobsah súdneho z mieru mu bol riadne oznámený a vysvetlený, čo následne potvrdil dvoma\npodpismi, teda musel si byť vedomý svojej povinnosti vyplatiť bývalú manželku. O tejto\nvedomosti žalobcu o jeho povinnosti vyplatiť bývalej manželke sumu 32.000 eur svedčí aj\nskutočnosť, že so žalovanou riešil sumu vyporiadania BSM, snažil sa vyporiadanú\nnehnuteľnosť predať ako výlučný vlastník /ako výlučný vlastník bol zapísaný zápisom do\n\n7\n\nkatastra nehnuteľností ku dňu 04. 09. 2013/, zháňal si finančné prostriedky na vyplatenie\nbývalej manželky zaviazanou sumou. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že exekučné\nkonanie proti žalobcovi začalo z dôvodu riadneho neplnenia si povinností zo strany žalobcu\nvoči jeho bývalej manželke a nie z dôvodu pochybenia žalovanej ako advokátky žalobcu. K\nnámietkam žalobcu k sume vyporiadania schválenej súdnym zmierom odvolací súd udáva,\nže preskúmavanie tejto otázky nie je predmetom tohto konania a ani nemá s predmetom\ntohto konania žiaden súvis, ale opakovane v zhode s názorom prvoinštančného súdu\npoznamenáva, že žalovaný v konaní pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 15 C/19/2011\nnespochybnil hodnotu nehnuteľností, ktorá mala byť predmetom vyporiadania BSM medzi\nním a jeho bývalou manželkou, na jej ocenenie bol vypracovaný znalecký posudok, o ktorom\nmal vedomosť a cenu nehnuteľností, určenú znaleckým posudkom nenamietal.“\n19. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že všeobecné súdy nevykonali ním\nnavrhované dôkazy, resp. vykonali len dôkazy navrhované protistranou, ústavný súd\nuvádza, že rešpektuje právnou teóriou i praxou prezentovaný názor, v zmysle ktorého súd,\nktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie\nskutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa dôkaz zabezpečí, avšak zdôrazňuje, že\nani v takomto prípade nemôže ísť o svojvoľný a neodôvodnený postup. Postup súdu, ktorý\nnevykonal všetky stranami navrhované dôkazy, resp. situácia, keď súd nesprávne vyhodnotí\nniektorý z vykonaných dôkazov, však sám osebe neznamená porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces. V okolnostiach\nposudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že krajský súd jasne a zrozumiteľne uviedol,\nz akých vykonaných dôkazov odvolací súd vychádzal a akými úvahami sa riadil\npri posudzovaní výroku prvoinštančného rozhodnutia, s ktorého závermi sa stotožnil\na na zdôraznenie jeho správnosti doplnil svoje vlastné úvahy a právne závery.\n20. Stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (m. m. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\n\n8\n\ntie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (m. m. IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06). O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.\n21. Ústavný súd považuje argumentáciu odvolacieho súdu (v spojení s odôvodnením\nprvoinštančného rozsudku) za dostatočnú, jasnú a zrozumiteľnú, založenú na právnych\nzáveroch, ktoré majú oporu v zákone, resp. nepopierajú podstatu, zmysel a účel\naplikovaných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), resp. Občianskeho zákonníka vo vzťahu\nk posudzovaniu vzniku nároku na náhradu škody.\n22. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu\na označeným základným právom podľa ústavy, ako aj právom podľa dohovoru, ktorých\nporušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\nústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\nk záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú\nsťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 4/2018\nz 21. novembra 2019\n23. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj\nďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n24. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\n\n9\n\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n25. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľa.\n26. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ\nvyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože\npodľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\npri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Sťažovateľ\ntiež argumentoval, že odvolací súd vec neprávne právne posúdil.\n27. Dovolací súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uvádza:\n„V posudzovanej veci žalovaná prevzala právne zastupovanie žalobcu v spore\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde\nKomárno pod sp. zn. 15 C 19/2011, a to na základe udeleného písomného plnomocenstva\na Zmluvy o právnej pomoci, obe z 23. júna 2011. Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá\nmu mala byť spôsobená žalovanou pri poskytovaní právnych služieb žalobcovi ako jej\nklientovi, t. j. náhrady škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie.\nV zmysle § 26 ods. 1 zákona o advokácii advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú\nmu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na\nškodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva\nadvokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto\nustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.\nVzťah medzi klientom a advokátom je primárne upravený v zákone o advokácii.\nCitované ustanovenie zákona o advokácii obsahuje špeciálnu úpravu zodpovednosti za\n\n10\n\nškodu spôsobenú advokátom pri výkone advokácie. Táto zodpovednosť advokáta je\nkoncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. V zmysle uznesenia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 678/2015\nzodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená\nna kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie;\nvznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie\na vznikom škody. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že ak medzi klientom\na advokátom existuje platná zmluva o poskytovaní právnych služieb, zodpovednosť\nadvokáta za škodu vo vzťahu ku klientovi sa vždy posudzuje podľa § 26 zákona o advokácii.\nNa obdobných právnych záveroch je založené aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 25. marca\n2013 sp. zn. 1 Cdo 105/2012 vo veci náhrady škody spôsobenej pri výkone advokátskej\nčinnosti... Zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou v zmysle\n§ 420a Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na odlišné prípady...“\n28. V súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd\npodľa názoru sťažovateľa odkloniť pri riešení relevantnej právnej otázky, dovolací súd\nargumentuje:\n„V dovolateľom označenom rozhodnutí najvyššieho súdu z 19. apríla 2011 sp. zn.\n5 Cdo 1/2010 dovolací súd vychádzal z úplne odlišného skutkového a právneho stavu. Išlo\no spor vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví a mimoriadneho zvýšenia bolestného\na sťaženia spoločenského uplatnenia... Podľa názoru dovolacieho súdu však toto\nrozhodnutie s prejednávaným sporom po právnej a skutkovej stránke nijako nesúvisí\na odvolací súd sa svojim právnym posúdením veci v žiadnom prípade od tohto rozhodnutia\nneodklonil.\nNa základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd správne vec právne posúdil,\nak vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre\nuplatnenie zodpovednosti za škodu, t. j. spôsobenie škody žalovanou, existenciu škody a jej\nvýšku a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a to ani v zmysle\n§ 26 ods. 1 zákona o advokácii, ani v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Svojim\nrozhodnutím sa taktiež nijako neodklonil od právnych záverov vyjadrených v skoršom\nrozhodnutí najvyššieho súdu z 25. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 105/2012.\n\n11\n\nZ dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľ namietal nevykonanie nim predložených\ndôkazov odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd v tejto súvislosti\npoznamenáva, že takéto odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci nezodpovedá požiadavkám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu\nv zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 432 ods. 2 C. s. p. Z uvedených dôvodov dospel\nnajvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 2\nC.s. p.). Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447\npísm. c/ a f/ C.s.p.“\n29. V nadväznosti na citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ani\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či\nzákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené.\nTakýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie\nprístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n30. Z citovaných častí napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľa primeraným spôsobom odôvodnil, a tento jeho záver\nnemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia\nnezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu\n(v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal oporu\nv zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne\nakceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal s námietkami sťažovateľa\nuplatnenými v dovolaní, posúdil relevantnú právnu otázku, ktorú sťažovateľ nastolil\nvo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré malo predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu, poukázal na odlišnosť právnej veci sťažovateľa a právnej otázky, ktorú dovolací súd\n\n12\n\nv skoršej právnej veci riešil. Najvyšší súd navyše poukázal na iné svoje relevantné\nrozhodnutie (sp. zn. 1 Cdo 105/2012 z 25. marca 2013) a konštatoval, že odvolací súd sa\nnijako neodklonil od záverov v ňom vyjadrených. Následne dovolací súd odmietol\ndovolanie sťažovateľa ako neprípustné podľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n31. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na obsahom základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť\nvyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu z ústavného\nhľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76073985-e7e4-4b76-a973-8c4bd95e00e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "fa1058d2-95f2-4899-a021-cbfc69bdc3c9:d78a0d30-6406-44c5-8857-acc8c58ce482", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4415209458.2", "spisova_znacka": "8Cdo/4/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/4/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4415209458.2"}, {"guid": "0abb2175-64bc-4379-91bb-ecb5a7100a72:b9e10ac2-eee6-40ee-ac90-126555c0bc0a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1715200147.1", "spisova_znacka": "6Co/19/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/19/2017 z 22. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1715200147.1"}], "citovane_v": []}