{"guid": "ussr:97c95c1a-382c-4281-883a-9df7598a06a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.220.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 220/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 220/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.220.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/97c95c1a-382c-4281-883a-9df7598a06a9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.220.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.220.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.220.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 220/2019-27\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatý návrh prezidenta Slovenskej\nrepubliky Andreja Kisku,\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\n,\nJUDr.\n\nLadislavom\n\nScholczom,\n\n,\nKrmanova\n\n16,\n\nKošice,\n\nna preskúmanie uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií č. 345 zo 14. mája 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. P/37/17/K, prijatého podľa\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov a takto\nrozhodol:\n1. Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nč. 345 zo 14. mája 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. P/37/17/K podľa ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení neskorších predpisov z r u š u j e a vec v r a c i a Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na ďalšie konanie.\n\n2. Prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi p r i z n á v a trovy konania\nv sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktoré j e Výbor\nNárodnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií p o v i n n ý vyplatiť na\núčet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ladislava Scholcza, Krmanova 16, Košice, do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 220/2019-17 z 5. septembra 2019 prijal na ďalšie konanie návrh prezidenta\nSlovenskej republiky Andreja Kisku,\n\n,\n\n(ďalej aj „navrhovateľ“), na preskúmanie uznesenia Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. 345 zo 14. mája 2019\nv konaní vedenom pod sp. zn. P/37/17/K (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), prijatého\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný zákon o ochrane\nverejného záujmu“ alebo aj „ústavný zákon“).\n2.\n\nVýbor\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nrozhodol,\n\nže\n\nnavrhovateľ\n\nneuviedol\n\nv oznámeniach funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, podaných\nza kalendárne roky 2013 a 2014, existenciu záväzku voči obchodnej spoločnosti KTAG,\ns. r. o., Poprad, čím porušil čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu, za čo mu uložil pokutu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu\nverejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu.\n\n2\n\n3. Navrhovateľ pred ústavným súdom svoje námietky proti napadnutému\nrozhodnutiu výboru rozdeľuje do dvoch skupín, a to na skutkové a právne dôvody, ktorými\nargumentuje porušenie svojich základných práv podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\n4. Navrhovateľ medzi skutkové dôvody svedčiace o porušení jeho označených práv\nradí skutkový záver výboru, že neuviedol existenciu záväzku voči obchodnej spoločnosti\nKTAG, s. r. o., Karpatská 3256/15, Poprad, IČO 31 686 575, napriek skutočnosti, že „tak ja\nako aj obchodná spoločnosť sme popreli, vychádzajúc z účtovníctva spoločnosti existenciu\nakéhokoľvek záväzku voči mne“. V tejto súvislosti tiež uvádza, že „správca dane uviedol, že\nžiaden môj záväzok nezistil, hoci preveril účtovníctvo spoločnosti aj iné daňové doklady“.\nĎalej tvrdí, že „ani správy finančnej správy neobsahujú žiaden záver o tom, že by som bol\nzaviazaný voči obchodnej spoločnosti na peňažné plnenie...“.\n5. Vychádzajúc z uvedeného, navrhovateľ je toho názoru, že hoci výbor vykonal\n„nejaké dokazovanie“, jeho výsledky „ignoroval“ a dospel k záveru o existencii\n„imaginárneho záväzku“. V tejto súvislosti uvádza, že „napriek tomu, že žiaden objektívny\ndôkazný prostriedok nepriniesol poznatok o existencii môjho záväzku voči obchodnej\nspoločnosti, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií skonštatoval, že uhradenie výdavkov touto\nspoločnosťou súvisiacich s mojom prezentáciou, ktoré táto spoločnosť v konečnom dôsledku\nvyňala zo svojich výdavkov, je skutkový základ pre záver, že voči mne vznikol určitý druh\nzáväzkového vzťahu bez preukázateľného dôvodu“. Na podporu svojej argumentácie pripojil\naj kópiu listiny „odborného posudku BMB Partners s. r. o.“, označenej ako „Účtovanie\na vykazovanie záväzkov z pohľadu Zákona o účtovníctve“ zo 16. mája 2019, z ktorej má\nvyplývať záver, že navrhovateľ preto „neuviedol vo svojom majetkovom priznaní ani\nv oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára\npohľadávky, záväzky ani iný majetkový prospech súvisiaci s jeho kampaňou v rokoch 2013\na 2014, lebo neexistovali“. Táto skutočnosť má byť podľa názoru navrhovateľa\npreukázateľná aj v „účtovnej závierke spoločnosti KTAG“.\n\n3\n\n6. Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľ tvrdí, že výbor „prekrútil skutkový\nstav a z neexistencie záväzku prijal záver o existujúcom záväzku nepreukázateľného\npôvodu“.\n7. Porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy navrhovateľ vidí\nv tom, že „pred prijatím napadnutého uznesenia som nedostal možnosť sa vyjadriť\nk postupom výboru pre nezlučiteľnosť a k dodatočným správam správcu dane ako aj\nfinančnej správy“.\n8. Navrhovateľ v tejto súvislosti argumentuje tým, že výbor rozhodol „v rozpore\ns právom na vypočutie“.\n9. Medzi právne dôvody svojho návrhu navrhovateľ radí tvrdenie, že kategória\n„určitého druhu zväzkového vzťahu bez preukázateľného dôvodu“ neexistuje a tieto\nnepomenované záväzky sú „výmyslom výboru“ a „právnym nezmyslom“. Aj z tohto dôvodu\nnavrhovateľ nepovažuje napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné, riadne odôvodnené\na nestranné, ale naopak za svojvoľné, porušujúce jeho práva podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy.\n10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada, aby ústavný súd podľa\n§ 239 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) nálezom zrušil napadnuté rozhodnutie výboru vydané v konaní podľa ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal výbor\nk náhrade trov konania.\n\n4\n\nII.\nVyjadrenie výboru a replika navrhovateľa\n11. Ústavný súd ešte pred prijatím návrhu na ďalšie konanie si vyžiadal dotknutý spis\nvýboru.\n12. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval výbor na vyjadrenie sa\nk návrhu. Výbor sa k návrhu navrhovateľa v lehote určenej ústavným súdom nevyjadril.\nIII.\nPrávne východiská a relevantná právna úprava\n13. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus\nochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, spočívajúci v zamedzení vzniku\nrozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom\nv súvislosti s výkonom verejnej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,\nprípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie\nústavného zákona.\n14. Výbor má pri výkone pôsobnosti a právomoci vyplývajúcich mu z ústavného\nzákona postavenie verejnomocenského orgánu sui generis. Taktiež konanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis, upraveným\nústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého výbor\nv konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nverejných funkcionárov, vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až\nčl. 8 ústavného zákona.\n\n5\n\n15. V tomto prípade je základnou otázka, aké princípy upravujú a vzťahujú sa\nna konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, vedené\nvýborom. Samozrejmosťou však bez ohľadu na ďalej popísané princípy zostáva povinnosť\nvýboru procesne postupovať a konať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov iba v rozsahu a spôsobom, ako to upravuje ústavný zákon.\n16. Primárne (avšak nie výlučné) musí byť (za použitia gramatického\na teleologického výkladu) zohľadnenie tých ustanovení ústavného zákona, ktoré upravujú\nsamotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a to\ns cieľom abstrahovať z takto vymedzeného normatívneho textu ústavného zákona spoločný\nprincíp, upravujúci konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov.\n17. Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa\nodseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný\nfunkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo\nže verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto\nústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu,\nz ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa namieta.\nPodľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému\nfunkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné\nvykoná ďalšie dokazovanie.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom\nalebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé\núdaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie\nverejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie\na poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu\npodľa odseku 10.\nPodľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví\nstrata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti\n\n6\n\nverejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo\nobmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa\nčl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.\nPodľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť, orgán rozhodne o zastavení konania.\n18. Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že\nústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr.\ndokazovanie („ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci\n(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť\npodnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),\nzároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch (napr. správnom,\ncivilnom alebo trestnom konaní, pozn.), aby rozhodnutie orgánov verejnej moci (v tomto\nprípade výboru), nadaných právomocou rozhodovať v konaní o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných\nfunkcionárov) a právnických osôb, boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu\nzistenom skutkovom stave veci.\n19. Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy\ndemokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej\nmoci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb. Tieto nachádzame v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) v čl. 46 a nasl. (základné právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokúvanom\nprípade konkrétne v čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov pred výborom v zmysle ústavného zákona pôjde\no princípy spojené so základným právom na inú právnu ochranu.\n20. Vzhľadom na obligatórne ukladanie sankcií (alebo iných povinností) v prípade\nnesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom\nalebo zákonom (čl. 9 ods. 6 až 8 ústavného zákona) je ďalej potrebné zohľadniť aj princípy\n\n7\n\nvzťahujúce sa na správne trestanie [nemá sa na mysli pojem „správne“ stricto sensu, ale\nv širšom poňatí, zahŕňajúc aj konania sui generis, majúce povahu „administratívnu“, kam\nmožno aj vzhľadom na už popísané východiská zaradiť i konanie vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona (m. m. II. ÚS 188/2014)].\n21. V neposlednom rade je potrebné tiež pripomenúť, že v zmysle ustálenej\njudikatúry má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy (IV. ÚS 77/02, I. ÚS 82/07).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Aplikujúc už uvedené závery na konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov pred výborom v navrhovateľovej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\nmusí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo\nporušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9\nods. 6 ústavného zákona).\n23. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom spisu výboru sp. zn. P/37/17/K, ako aj\nso samotným napadnutým rozhodnutím výboru a konštatuje, že rozhodnutie je ako celok\nústavne neudržateľné. Výbor v napadnutom uznesení rozhodol týmto výrokom:\n„... verejný funkcionár Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky tým, že\nv oznámeniach funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podaných za\nkalendárne roky 2013 a 2014 podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného\nzákona e. 545/2005 Z. z. neuviedol v časti D) Majetkové pomery/d) existenciu záväzku,\nktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok\nminimálnej mzdy, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 písm. e} ústavného zákona\n\n8\n\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov\nv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.;...“\n24. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že vo veciach administratívneho\ntrestania skutok (popis skutkového deja, pozn.) uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia\nmusí byť individualizovaný do tej miery, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Taktiež\nmusí byť formulovaný zrozumiteľne a jednoznačne. Rozhodnutie o uložení administratívnej\nverejnoprávnej sankcie musí byť odôvodnené tak, aby všetky rozhodujúce skutočnosti,\nktoré zakladajú porušenie povinnosti, boli presne špecifikované a preukázané relevantnými\ndôkazmi.\n25. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní\nodo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať\npísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok. Z uvedeného vyplýva povinnosť\nverejného funkcionára podať oznámenie pri ujatí sa výkonu verejnej funkcie a následne raz\nročne. Teda prípadné porušenie tejto povinnosti možno konštatovať v súvislosti\ns konkrétnym oznámením. Pokiaľ by došlo k opakovanému porušeniu povinnosti verejného\nfunkcionára, potom je potrebné formulovať výrokovú časť rozhodnutia tak, že porušenie\nústavného zákona v súvislosti s oznámením podľa § 7 ods. 1 ústavného zákona bude\nformulované vo výrokovej časti samostatne, čo sa týka každého porušenia povinnosti\n(porušenie konkrétnej povinnosti pri nástupe do funkcie, porušenie konkrétnej povinnosti\nza ten-ktorý kalendárny rok atď.). V opačnom prípade možno konštatovať, že výroková časť\nrozhodnutia nie je formulovaná jednoznačne a určito.\n26.\n\nVýbor\n\nvo\n\nvýrokovej\n\nčasti\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nuviedol,\n\nže\n\nv\n\n„oznámeniach... podaných za kalendárne roky 2013 a 2014... neuviedol... existenciu\nzáväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35násobok minimálnej mzdy, porušil povinnosť v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona“. Z\nuvedenej formulácie podľa názoru ústavného súdu nie je možné bez pochybností ustáliť, či\nide o uloženie sankcie za porušenie povinnosti, ktorej sa verejný funkcionár dopustil\n\n9\n\nopakovane, t. j. v roku 2013 aj v roku 2014, ani či je uložená samostatne alebo v súhrne. Už\nlen tento nedostatok sám osebe je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru.\n27. Ústavný súd ani po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia výboru nedokázal jednoznačne ustáliť, či v okolnostiach veci malo ísť\no opakované porušenie, resp. porušenie za konkrétny rok. Výbor totiž v relevantnej časti\nodôvodnenia svojho napadnutého uznesenia uviedol: „Verejný funkcionár podal oznámenie\nprvýkrát v roku 2014 za rok 2013 a výbor má za to, že už v tomto oznámení mal predmetný\nzáväzok uviesť. K vzniku zodpovednostného vzťahu verejného funkcionára za porušenie čl. 7\nods. 4 písm. d) ústavného zákona došlo v roku 2014 tým, že v oznámení za kalendárny rok\n2013 neuviedol existenciu svojho záväzku a následne ju neuviedol ani za kalendárny rok\n2014.“\n28. Ústavný súd po posúdení obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia výboru\nkonštatuje, že výbor nedostatočne vysvetlil skutkové zistenia, na ktorých založil svoj záver\no tom, že sťažovateľ neuviedol v oznámení záväzok prevyšujúci 35-násobok minimálnej\nmzdy. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa výbor odvoláva na obsah dokumentov\ndoručených výboru bez bližšej konkretizácie relevantných údajov, s odvolaním sa\nna daňové tajomstvo podľa § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor\nsvojím hlasovaním rozhodol o tom, že uhradenie (bližšie nekonkretizovaných, pozn.)\nvýdavkov súvisiacich s prezentáciou Andreja Kisku, presahujúcich sumu 35-násobku\nminimálnej mzdy, „ktoré KTAG, s. r. o. v dodatočných daňových priznaniach vyňala\nz výdavkov... považuje za vznik určitého druhu záväzkového vzťahu bez preukázateľného\ndôvodu“. Svoj záver výbor nijakým spôsobom neodôvodnil.\n29. Ústavný súd ako notorietu uvádza, že záväzky vznikajú z právnych úkonov\n(najmä zmlúv), z protiprávnych úkonov a protiprávnych stavov (deliktuálne záväzkové\nvzťahy), rozhodnutím súdov a iných orgánov, z bezdôvodného obohatenia, prípadne priamo\nex lege (Vojčík, P. a kol. Občianske právo hmotné. 2. zväzok, 2. vydanie. Plzeň :\nVydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2018. s. 28, ISBN 978-80-7380-719-1). Výbor\n\n10\n\nvo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho mal navrhovateľovi vzniknúť záväzok\n(dôvod), nekvalifikoval ho jednoznačným spôsobom (druh), neuviedol ani jeho rozsah\n(výšku) a ani to, že takýto záväzok existoval v rozhodnom čase (t. j. v čase ujatia sa verejnej\nfunkcie alebo v neskoršom čase).\n30. Ústavný súd tak konštatuje, že výbor v napadnutom uznesení náležite\nneodôvodnil, a o to menej preukázal rozhodné skutočnosti pre sankcionovanie verejného\nčiniteľa, a to existenciu konkrétneho záväzku, ktorého predmetom bolo peňažné plnenie\nexistentné v rozhodnom čase a vo výške stanovenej v čl. 7 ods. 4 písm. d) ústavného\nzákona, ktorý záväzok sťažovateľ neuviedol v oznámení. Ústavný súd preto považuje\nnapadnuté rozhodnutie výboru za arbitrárne a svojvoľné.\n31. Za nemenej podstatné ústavný súd považuje procesné garancie v tom-ktorom\nkonaní pred orgánom verejnej moci. Ako už bolo uvedené, výbor za zistené porušenie\nústavného zákona ukladá sankciu (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona), teda rozhodovanie výboru\no porušení povinností podľa ústavného zákona možno pokladať za administratívnoprávne\ntrestanie, na ktoré sa vzťahujú záruky spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nresp. záruky podľa čl. 46 až čl. 48 ústavy.\n32. Navrhovateľ v tomto smere výboru vyčítal skutočnosť, že výbor nedal\nnavrhovateľovi priestor sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom po jeho vyjadrení doručenom\n10. a 12. októbra 2017 po tom, čo výboru boli doručené viaceré písomnosti od správcu dane\na finančnej správy. O tejto skutočnosti sa ústavný súd presvedčil nielen z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, ale aj z obsahu doručeného spisu výboru sp. zn. P/37/17/K.\nZávažnosť tohto pochybenia je znásobená tým, že výbor o tieto dôkazy následne oprel svoje\nrozhodnutie. Uvedené postačuje pre konštatovanie, že v napadnutom konaní navrhovateľa,\nktoré bolo zavŕšené vydaním napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu princípu rovnosti\nzbraní a práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, čo samo osebe je dostačujúcim\ndôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru.\n\n11\n\nV.\nZáver\n33. Podľa § 239 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd nálezom zruší\nrozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, ak zistí, že\nrozhodnutie nie je v súlade s ústavou alebo príslušnými právnymi predpismi vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.\n34. Keďže ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ústavným\nzákonom o ochrane verejného záujmu, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil výboru\nna ďalšie konanie.\n35. Podľa § 239 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší rozhodnutie\npríslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej\nmoci viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n37. Ústavný súd navrhovateľovi priznal úhradu za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu) v súlade príslušnými ustanoveniami\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to\nza dva úkony vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné\npodanie sťažnosti), a to každý úkon 163,33 €, t. j. spolu 326,66 €, čo spolu s režijným\npaušálom dvakrát 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 346,26 €. Keďže advokát\nJUDr. Ladislav Scholcz je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), čo bolo\nústavným súdom overené v príslušnom zozname daňových subjektov registrovaných\npre daň z pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18\n\n12\n\nods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov. Ústavný súd teda celkovo priznal úhradu trov vo výške 415,51 € (bod\n2 výrokovej časti tohto nálezu).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "rozhodnutie-zákonnosť", "prezident republiky", "verejná funkcia", "verejný záujem, spoločenský záujem", "skutkový stav veci-zistenie", "záväzkové právo", "majetok-majetkové právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "arbitrárnosť", "dokazovanie-ústavnosť vykonania dôkazov", "účastník konania-rovnosť", "verejný činiteľ", "verejný záujem, spoločenský záujem", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2a48b4e2-24a0-4f95-8b03-eca293c48650", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.291.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.291.2023.2"}, {"guid": "ussr:eeed5fb1-2e1e-4bd0-b829-855fcc9bbd84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1"}, {"guid": "d5d4f95b-63dc-48c2-9053-6b1eea48adf1:b354f5a1-108a-40d0-9097-9ff39d34420e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8722010192.2", "spisova_znacka": "1To/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/6/2024 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722010192.2"}]}