{"guid": "ussr:5a504478-6f31-4f9e-9a14-ff37268c9b81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.207.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2020 z 10. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 207/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.207.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5a504478-6f31-4f9e-9a14-ff37268c9b81", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.207.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.207.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.207.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 207/2020-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n, a\n, zastúpených advokátom JUDr. Ľubomírom\nIvanom, Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upovedomeniami súdnej\nexekútorky Mgr. Viery Lesňákovej o čiastočnom zastavení exekúcie vo veciach vedených\npod sp. zn. 290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 397/18, obe z 23. decembra 2019 v častiach\nvýrokov o vymoženie trov exekútorky, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky upovedomením súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej\no čiastočnom zastavení exekúcie v časti výroku o trovách exekútorky a v časti výzvy\noprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky vo veci vedenej pod sp. zn.\n290 EX 369/18 z 23. decembra 2019 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Základné právo\n\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky upovedomením súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej\no čiastočnom zastavení exekúcie v časti výroku o trovách exekútorky a v časti výzvy\noprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky vo veci vedenej pod sp. zn.\n290 EX 367/18 z 23. decembra 2019 p o r u š e n é b o l o .\n3. Upovedomenia súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej o čiastočnom zastavení\nexekúcie vo veci vedenej pod sp. zn. 290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 367/18,\nobe z 23. decembra 2019, v časti výroku o trovách exekútorky a v časti výzvy oprávnenému\nna úhradu vyčíslených trov exekútorky z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\n4.\n\na\n\np r i z n á v a trovy konania v sume 675,43 €\n\n(slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov), ktoré j e súdna exekútorka\nMgr. Viera Lesňáková p o v i n n á vyplatiť na účet ich právneho zástupcu advokáta\nJUDr. Ľubomíra Ivana, Námestie SNP 41, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia navrhovateľov\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n23. a 24. februára 2020 doručené ústavné sťažnosti\n,a\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) upovedomeniami súdnej exekútorky Mgr. Viery Lesňákovej (ďalej len\n„súdna exekútorka“) o čiastočnom zastavení exekúcie vo veciach vedených pod sp. zn.\n290 EX 369/18 a sp. zn. 290 EX 397/18, obe z 23. decembra 2019 v častiach výrokov\no trovách exekútorky (ďalej len „upovedomenia“).\n2\n\n2. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahov takmer identických ústavných sťažností,\nnamietaného totožného základného práva, takmer identických rozhodnutí – upovedomení\nsúdnej exekútorky o čiastočnom zastavení exekúcie a z totožnej argumentácie v záujme\nhospodárnosti konania rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 187/2020 z 28. apríla 2020\no spojení označených ústavných sťažností na spoločné konanie.\n3. Z obsahu oboch ústavných sťažností a priložených príloh vyplynulo, že každý\nzo sťažovateľov podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 5 000 €\ns príslušenstvom. Na základe návrhov sťažovateľov boli súdnej exekútorke Okresným\nsúdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vydané poverenia na vykonanie exekúcií.\nSťažovatelia doručili okresnému súdu 25. júna 2019 späťvzatia svojich návrhov, ktorými\nžiadali o zastavenie predmetných exekúcií proti povinnej. Súdna exekútorka vydala\nnapadnuté upovedomenia, ktorými zastavila exekúcie v časti vymáhaného nároku\na samostatným výrokom rozhodla, že exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie v sume\n1 333,80 € pokračujú. Súdna exekútorka v napadnutých upovedomeniach vyzvala\nsťažovateľov ako oprávnených na uhradenie takto vyčíslených trov exekútorky.\n4. Sťažovatelia v oboch sťažnostiach zhodne namietali, že súdna exekútorka\nnesprávne právne posúdila otázku vzniknutých trov exekúcie, a tvrdia, že „späťvzatím\nnávrhu a žiadosťou o zastavenie exekúcie nebola daná moja povinnosť na úhradu trov\nexekúcie porušovateľovi v rozsahu v akom tento žiada zaplatiť“. V tomto smere\npoukazovali na znenie § 198 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov\na tvrdili, že exekútorke v zmysle označeného ustanovenia Exekučného poriadku patrí len\npaušálna náhrada výdavkov, a nie aj odmena, keďže súdna exekútorka nevymohla ani len\nčasť vymáhaných nárokov. Z uvedeného dôvodu sťažovatelia považujú napadnuté\nupovedomenia súdnej exekútorky v časti výrokov o vymoženie trov exekútorky\nza nezákonné, arbitrárne a porušujúce ich označené základné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n3\n\n5. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 207/2020 z 12. mája 2020 ústavné sťažnosti\nsťažovateľov prijal na ďalšie konanie.\n6. Následne ústavný súd 20. mája 2020 vyzval súdnu exekútorku na vyjadrenie sa\nk vecnej stránke prijatých sťažností a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatých sťažností. Následne listom z 25. mája 2020 upovedomil\nzúčastnenú osobu o jej práve vyjadriť sa k ústavným sťažnostiam v lehote 10 dní\nod doručenia tohto upovedomenia.\nII.\nVyjadrenie súdnej exekútorky, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľov\n7. Vyjadrenie právneho zástupcu súdnej exekútorky bolo ústavnému súdu doručené\n8. júna 2020 spolu aj s dotknutými exekučnými spismi. Právny zástupca súdnej exekútorky\nv podstatnom uviedol, že sťažovatelia v sťažnostiach uvádzali len tie skutočnosti, ktoré\nmajú účelovo podporiť ich argumentáciu a zamlčali skutočnosti, ktoré mali predchádzať\nvydaniu upovedomení. V tomto smere poukazoval na to, že súdna exekútorka zistila, že\npovinná v exekučných konaniach má pravidelný mesačný príjem, je vlastníkom a držiteľom\nmotorového vozidla, preto súdna exekútorka exekučným príkazom z 11. októbra 2018\nnariadila zrážky zo mzdy povinnej a bola vykonaná elektronická blokácia osobného\nmotorového vozidla vo vlastníctve povinnej, ako aj blokácia finančných prostriedkov\nv sume 1 595,56 € na bankovom účte povinnej. Vychádzajúc z uvedeného bola toho názoru,\nže sťažovatelia v záujme vyhnúť sa povinnosti uhradiť trovy exekúcie dosiahli v konaní\no určenie neúčinnosti právneho úkonu (neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou povinná\npreviedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti – bytu na svojho syna, pozn.) úhradu súm\nvymáhaných v exekúciách iniciovaných sťažovateľmi od syna povinnej. Vychádzajúc\nz vlastnej argumentácie a interpretácie dotknutých noriem Exekučného poriadku\nvzťahujúcich sa na vec je súdna exekútorka presvedčená o svojom nároku na trovy\nexekúcie, preto v závere svojho vyjadrenia navrhla, aby ústavný súd sťažnosti zamietol\na priznal jej náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.\n4\n\n8. Následne ústavnému súdu bolo 18. júna 2020 doručené podanie označené ako\n„Vyjadrenie k sťažnosti...“ povinnej v exekučných konaniach\n(ďalej len „zúčastnená osoba“). Zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení\nv podstatnom poukázala na to, že jej bol zablokovaný účet v\n\na súdna\n\nexekútorka nariadila zrážky zo mzdy, ktoré „sa začali vykonávať už z výplaty za 10/2018\nvo výške 183,59 EUR a vykonávali sa každý mesiac až do ich zastavenia v 1/2020, celková\nzrazená suma bola 2 143,91 EUR, ktoré mi nakoniec zamestnávateľ vrátil, pretože ma\ndonútili moji príbuzní zaplatiť im prostredníctvom môjho syna, voči ktorému viedli súdne\nkonanie a ako protislužbu prisľúbili zastaviť konanie o neplatnosť darovacej zmluvy“.\n9. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku doručenom 27. júna 2020\nzotrval na dôvodnosti podaných sťažností. V podstatnom uviedol, že pokiaľ súdna\nexekútorka poukazovala na závery uvedené v rozhodnutí ústavného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. II. ÚS 151/2018, tak tie považuje za neaplikovateľné v prejednávanej veci,\nkeďže podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávnených,\npričom v postupe oprávnených nie je možné vzhliadnuť žiadnu formu vyžadovaného\nprocesného zavinenia. S poukazom na § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorého aplikácie\nsa dožaduje aj v okolnostiach prejednávaného prípadu, je presvedčený o tom, že súdnej\nexekútorke v zmysle označeného ustanovenia prislúcha maximálne náhrada účelne\nvynaložených výdavkov. V závere svojho vyjadrenia právny zástupca sťažovateľov vyjadril\nsúhlas s upustením od vykonania ústneho pojednávania v predmetnej veci.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n5\n\nIII.\nRelevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľov, ústavný súd konštatuje,\nže zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu verejnej moci\n(súdnej exekútorky), ktoré ju pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd\nnevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony\nnevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné\npochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n15. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov a iných\norgánov verejnej moci je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov\na skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo\nabsenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\n6\n\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy.\n16. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, prípadne\nna inom orgáne verejnej moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu, respektíve\niného orgánu verejnej moci nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n17. Orgán verejnej moci by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\n(obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n18. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a orgánov verejnej moci\npri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. A preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd\naj sťažovateľmi napadnuté upovedomenia súdnej exekútorky.\nIV.\nPrávne posúdenie veci\n19. Sťažovatelia vo vzťahu k napadnutým upovedomeniam súdnej exekútorky\nvzhľadom na rozhodné skutočnosti vecí argumentovali tým, že súdna exekútorka\ndo späťvzatia ich návrhov od povinnej nevymohla ani len časť vymáhaných nárokov\na že k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku úhrady vymáhaných súm priamo synom\npovinnej ako súčasť ich dohody v rámci konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu,\n7\n\nkde žalovaný syn mal uhradiť sťažovateľom ako žalobcom dohodnuté sumy a sťažovatelia\nmali požiadať o späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcií vedených proti povinnej matke,\npričom vychádzajúc z uvedeného sa dožadovali aplikácie § 198 ods. 2 Exekučného\nporiadku.\n20. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí\nexekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora\npodľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal\nplnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade\ns § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.\n21. Naopak v okolnostiach posudzovaných vecí súdna exekútorka v napadnutých\nupovedomeniach dospela k záveru, že sťažovatelia „účelovo upierajú súdnemu exekútorovi\nnárok na trovy exekúcie, ktoré mu jednoznačne patria, pretože podľa ust. § 61f\nExe. poriadku: Po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky\nsplnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha\nexekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.\nNaviac z vyššie uvedeného je preukázané, že oprávnený si zastavenie exekučného\nkonania zavinil sám a to v štádiu, keď všetko nasvedčovalo tomu, že exekúcia bude úspešne\nvykonaná aj na nehnuteľný majetok, na ktorý bolo začaté konanie o určenie neúčinnosti\nprávneho úkonu prevodu.“.\n22. Podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie\no zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.\nPodľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie\nv celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného\nna zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu\ns výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.\n23. Ústavný súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného poriadku\na rozhodných okolností prípadu, je toho názoru, že súdnej exekútorke proti sťažovateľom\n8\n\nprislúchala len náhrada výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, nie však\nodmena tak, ako ju vyčíslila vo svojich napadnutých upovedomeniach a vyzvala\nsťažovateľov na jej úhradu.\n24. K uvedenému záveru ústavný súd dospel na základe posúdenia otázky vzniku\nnároku súdnej exekútorky na odmenu a otázky určenia subjektu, ktorý je povinný túto\nodmenu platiť.\n25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku nárok súdnej exekútorky na (aspoň\nčiastočnú) odmenu za výkon exekučnej činnosti vzniká vymožením (aspoň časti)\nvymáhaného plnenia v priebehu exekučného konania [pričom za vymožené plnenie sa\npovažujú sumy, získané súdnym exekútorom niektorým zo zákonom normovaných\nspôsobov vykonania exekúcie alebo prijaté súdnym exekútorom na uspokojenie\nvymáhaného nároku – § 198 ods. 2 EP per analogiam, ako aj sumy zaplatené na splnenie\nvymáhaného dlhu priamo oprávnenému – v tomto prípade má však úhrada účinok splnenia\ndlhu jedine za predpokladu uspokojenia zodpovedajúceho nároku súdneho exekútora\nna odmenu (§ 61f ods. 1 EP)].\n25.1 Oprávnený je dominus litis exekučného konania, z čoho vyplýva,\nže ak oprávnený navrhne jeho zastavenie (aj bez uvedenia dôvodu), súdny exekútor je\npovinný tento prejav vôle rešpektovať a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.\n25.2 Ak dôjde k zastaveniu exekučného konania, otázka prípadného nároku súdneho\nexekútora na odmenu je podmienená „stavom uspokojenia vymáhanej pohľadávky“ ku dňu\nzastavenia konania a výška nároku exekútora na odmenu je určená sumou, ktorú si\nna uspokojenie tohto nároku v doterajšom priebehu konania exekútor v súlade s pravidlami\nuvedenými v § 60 Exekučného poriadku ponechal (§ 198 ods. 2 veta druhá Exekučného\nporiadku).\n25.3 Z okolností prípadu možno vyvodiť, že dôvodom podania návrhu na zastavenie\nkonania bolo uspokojenie exekučne vymáhaných nárokov. Je pravda, že sťažovatelia\nneinkasovali plnenie od povinnej, ale od jej syna, a to v rámci konania o odporovacej\nžalobe, nie v rámci exekučného konania. Právnym dôvodom podania odporovacej žaloby\nvšak bolo sťaženie uspokojenia pohľadávok sťažovateľov (vymáhaných v predmetných\n9\n\nexekučných konaniach) v dôsledku odporovaného právneho úkonu povinnej. Plnenia, ktoré\nsyn povinnej zaplatil sťažovateľom „na dosiahnutie späťvzatia žaloby“, tak boli podľa\nnázoru ústavného súdu plneniami, ktorými syn povinnej uspokojil samotné pohľadávky,\nvymáhané v predmetných exekučných konaniach. Na tomto mieste si ústavný súd dovolí\npodotknúť, že v správaní sťažovateľov „mimo exekučného konania“ (t. j. v konaní\no odporovacej žalobe, v ktorom vystupovali ako žalobcovia) badať vo vzťahu k exekučným\nkonaniam (v ktorých vystupovali v pozícii oprávnených) prvky špekulatívneho postupu,\nkeďže Exekučný poriadok prezumuje ako platobné miesto súdneho exekútora.\n26. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý platí odmenu exekútora za výkon exekučnej činnosti,\nz ustanovení Exekučného poriadku jednoznačne a logicky vyplýva, že povinnosť platiť túto\nodmenu zaťažuje povinného, keď odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti\nsa uspokojuje výlučne z inkasovaných súm. Ako už bolo uvedené, v priebehu predmetných\nexekučných konaní exekútorka neinkasovala žiadnu sumu (pozri bod 8 odôvodnenia\nnálezu).\n27. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd dospel k záveru, že výroky napadnutých\nupovedomení o čiastočnom zastavení exekúcie v časti o trovách exekútorky a v časti výzvy\noprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky nemajú oporu v platnej právnej úprave\na týchto výrokov je arbitrárne, ústavne neudržateľné, a porušujúce základné právo\nsťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (body 1 a 2 nálezu).\n28. Napadnuté upovedomenia o zastavení exekúcie boli formulované ako\nupovedomenia o čiastočnom zastavení exekúcií (vo vzťahu k nárokom oprávnených) s tým,\nže exekúcie pokračujú na vymoženie exekútorkou vyčíslených trov exekútorky. Keďže\npo späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu musí byť exekučné konanie\nzastavené v celom rozsahu (vyčíslené trovy exekútora nie sú predmetom ďalšieho\nvymáhania v tomto exekučnom konaní, ale výzva oprávnenému na úhradu trov exekútora sa\nv prípade jej nesplnenia stane exekučným titulom), bolo by žiadúce zrušiť predmetné\nupovedomenia en bloc. Sťažovatelia však svojimi sťažnosťami atakovali len výrok\no trovách exekútorky a výzvu oprávnenému na úhradu vyčíslených trov exekútorky.\n10\n\nSúc viazaný petitom ústavných sťažností, ústavný súd zrušil predmetné upovedomenia len\nv napadnutých častiach (bod 3 výroku nálezu).\n29. V ďalšom postupe je súdna exekútorka viazaná právnym názorom ústavného\nsúdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Súdna\nexekútorka je tiež viazaná rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je\nvykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV.\n30. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\nPrávny zástupca sťažovateľov si nárok na náhradu trov konania uplatnil podaním\ndoručeným 28. augusta 2020.\n31. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Odmenu priznal za tri úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,\npodanie sťažnosti, písomné podanie týkajúce sa veci samej (vykonané v roku 2020).\nVychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby\nvykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 € za jeden\núkon. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak, ako to vyplýva\nzo súdneho spisu, predstavujú sumu 562,86 € (uvedené platí aj pre prípad, že právny\nzástupca zastupoval dvoch sťažovateľov, pozn.), ktoré sa vzhľadom na skutočnosť, že\nprávny zástupca je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú o 20 %. Ústavný súd preto\n\n11\n\núspešným sťažovateľom priznal náhradu trov konania v sume 675,43 € (bod 4 výroku\nnálezu).\n32. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-trovy exekúcie", "arbitrárnosť", "konanie-zastavenie", "exekúcia-trovy exekúcie", "arbitrárnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1aa01290-7ae3-414b-9422-86267ec57afd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.187.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 187/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.187.2020.1"}, {"guid": "ussr:2c1eb119-a57b-4fee-bff0-e9ec7d80ca6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.151.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 151/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.151.2018.1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:30d32eb5-966c-498d-aff2-690034dae49f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.16.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.16.2020.1"}, {"guid": "ee5d54db-2ceb-4ce1-87ff-eeda77929edf:11b6a9a7-1f45-4f18-a39e-b4b7e980127d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123335636.3", "spisova_znacka": "37Ek/1454/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1454/2023 z 18. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123335636.3"}]}