{"guid": "ussr:ff70f5df-7408-4e6c-b38c-b3e5c4455a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.203.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 203/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 203/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 203/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.203.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-1", "nazov": "čl. 9 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff70f5df-7408-4e6c-b38c-b3e5c4455a73", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.203.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.203.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.203.2020.2/text", "citacie_n": 31, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 203/2020-163\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice, a maloletej\n\n,\n\n, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,\nsociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, vo veci namietaného\nporušenia ich základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2,\nčl. 5 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 8 CoP 207/2019 z 13. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\na maloletej\n\npodľa čl. 41\n\nods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\n\npráv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP 207/2019\nz 13. septembra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\na maloletej\n\np r i z n á v a náhradu trov\n\nkonania v sume 664,17 € (slovom šesťstošesťdesiatštyri eur a sedemnásť centov), ktoré j e\nKrajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Evy\nHencovskej, Bajzova 2, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 203/2020-20 z 12. mája 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), a maloletej\n\n,\n\n(ďalej spolu aj „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich\nzákladných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 a 3 Dohovoru o právach\ndieťaťa uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n8 CoP 207/2019 z 13. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n\n2\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že maloletá\n\nbola uznesením\n\nOkresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 43 P 152/2017 z 20. októbra\n2017 zverená neodkladným opatrením do starostlivosti otca, pričom krajský súd uznesením\nsp. zn. 8 CoP 359/2017 zo 17. januára 2018 toto uznesenie potvrdil a rozhodol i o styku\nmatky – sťažovateľky v 1. rade s maloletou. Sťažovateľka v 1. rade sa návrhom zo 7. júna\n2019, doplneným 14. júna 2019, domáhala zrušenia uvedeného neodkladného opatrenia\na zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že od poslednej úpravy\ndošlo aj vzhľadom na uplynutie dlhšieho časového obdobia k dôležitým zmenám okolností.\n3. Okresný súd uznesením sp. zn. 43 P 51/2019 z 18. júna 2019 návrh sťažovateľky\nv 1. rade zamietol. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala sťažovateľka v 1. rade\nodvolanie. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.\n43 P 51/2019 z 18. júna 2019. Sťažovateľky považujú odôvodnenie napadnutého uznesenia\nodvolacieho súdu za zmätočné, keďže z neho nevyplýva, ako sa vysporiadal s právnou\nargumentáciou sťažovateľky v 1. rade, ktorú označil za „relevantnú“, a tiež z neho nie je\nzrejmé, ako dospel k svojmu výroku, keďže uviedol, že rozhodnutie „o návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenie nie je založené na výsledkoch dokazovania, na záveroch\no skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci“. Sťažovateľky tiež poukazujú\nna nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý len konštatoval,\nže matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom toto svoje stanovisko\nnijako „nešpecifikuje, nerozvádza, nepopisuje ani len v základoch ktoré z predložených\ndôkazov nepovažoval za dostačujúce, resp. také, ktoré nie sú spôsobilé osvedčiť naliehavú\npotrebu úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia... Takéto odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia nedáva ani len v primárnych bodoch účastníkovi odpoveď na jeho\nnámietky a nepodlieha možnosti jeho preskúmania.“.\n4. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti ďalej uvádzajú, že „napadnuté uznesenia“\nnegatívne zasahujú do ich práva na rešpektovanie rodinného života, keďže v ich dôsledku\ntrpia vzájomnou izoláciou a núteným odlúčením. V súvislosti s namietaným porušením\nv bode 1 označených práv podľa Dohovoru o právach dieťaťa sťažovateľky namietajú, že\n\n3\n\nokresný súd i krajský súd nemali pri rozhodovaní na zreteli najlepší záujem dieťaťa, keď\nvo svojich rozhodnutiach nedokázali formulovať zrozumiteľnú, presvedčivú a logickú\nodpoveď, z akého dôvodu pretrváva odlúčenie rodiča od dieťaťa.\n5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľky navrhujú,\naby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení ich označených základných práv podľa\nústavy a listiny, ako i práv podľa dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa (bod 1)\nnapadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie a aby priznal sťažovateľkám náhradu trov konania.\n\nII.\nVyjadrenia účastníkov konania a zúčastnenej osoby\n6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval podpredsedu\nkrajského súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či trvá\nna ústnom pojednávaní vo veci. Krajskému súdu doručil i uznesenie o prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie sp. zn. II. ÚS 203/2020 z 12. mája 2020.\n7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril podpredseda\nkrajského súdu podaním sp. zn. 1 SprV/375/2020 z 3. júna 2020, v ktorom okrem iného\nvyjadril názor, že krajský súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s podstatou\nargumentácie sťažovateliek uvedenej v ústavnej sťažnosti. V odôvodnení napadnutého\nuznesenia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo\nz dôvodu, že rodičia maloletej sťažovateľky spolu nežili, na usporiadaní rodičovských práv\nk dieťaťu sa nevedeli dohodnúť a mali celkom odlišnú predstavu o ich výkone. Zároveň\nskonštatoval, že tento stav a ním determinovaná potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov\nnaďalej pretrváva... Pokiaľ ide o otázku navrhovanej zmeny predbežnej úpravy výkonu\nrodičovských práv, krajský súd v napadnutom uznesení vyšiel z faktu, že na strane otca\nnebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o maloletú počas nariadenej dočasnej úpravy,\na vyzdvihol prioritu stabilného výchovného prostredia dieťaťa počas prechodného\n\n4\n\nusporiadania pomerov. Čo sa týka skutočností, ktorými matka argumentovala v prospech\nzmeny výchovného prostredia, krajský súd akcentoval, že procesný priestor pre ich vecné\nposúdenie predstavuje konanie vo veci samej. Skonštatoval v tejto súvislosti, že v konaní\no nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza z osvedčených skutočností, a preto\nv ňom nie je vykonávané dokazovanie v pravom slova zmysle. Tým zdôvodnil, prečo\nnebolo možné sa do dôsledkov vysporiadať so skutkovou argumentáciou matky maloletej.\n8. Podpredseda krajského súdu, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, tiež\nkonštatoval, že skutkové východiská, na ktorých je podľa odôvodnenia napadnuté uznesenie\nvystavané, majú dostatočnú oporu v tom, čo v priebehu konania vyšlo najavo, s osobitným\ndôrazom na povahu konania o nariadenie neodkladného opatrenia a právne závery z nich\nvyvodené, rozhodne nie sú s nimi v rozpore, už vôbec nie v extrémnom nesúlade a nemožno\nich považovať ani za celkom zrejme svojvoľné ani vymykajúce sa obvyklosti rozhodovacej\npraxe. Z týchto dôvodov je toho názoru, že sťažnostné námietky, vytýkajúce v konečnom\ndôsledku nesprávnosť skutkových zistení a právnych záverov a ich nedostatočné vysvetlenie\nv odôvodnení napadnutého uznesenia, rozhodne nedosahujú ústavnoprávny rozmer.\nVzhľadom na už uvedené považuje ústavnú sťažnosť sťažovateliek za neopodstatnenú.\n9. Podpredseda krajského súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania o ústavnej sťažnosti.\n10. Ústavný súd zaslal Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len\n„kolízny opatrovník“) ústavnú sťažnosť, ako aj uznesenie o prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie sp. zn. II. ÚS 203/2020 z 12. mája 2020, ktorým ho (2. výrok) ustanovil\nza opatrovníka maloletej sťažovateľky. Kolízneho opatrovníka zároveň vyzval, aby sa\nvyjadril, či súhlasí s ústavnou sťažnosťou, resp. ak považuje za potrebné, aby ju doplnil.\n11. Kolízny opatrovník v podaní sp. zn. 4SDD 75/2017 z 22. mája 2020 uviedol, že\nbol okresným súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletej\n\nv jednotlivých\n\nkonaniach vedených okresným súdom, predmetom ktorých je úprava práv a povinností\nrodičov k maloletému dieťaťu, či už vo veci samej, či v konaniach o nariadenie\n\n5\n\nneodkladného opatrenia. Jedným z týchto konaní bolo i konanie o nariadenie neodkladného\nopatrenia, vedené okresným súdom pod sp. zn. 43 P 152/2017. Okresný súd uznesením\nsp. zn. 43 P 152/2017 z 20. októbra 2017 vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného\nopatrenia a maloletú\n\nzveril do jeho starostlivosti. Kolízny opatrovník uvádza, že\n\no tomto „súdnom konaní nebol včas upovedomený a nemal možnosť vyjadriť sa k návrhu\notca a hájiť najlepší záujem dieťaťa“. Keďže v uvedenej právnej veci podala matka\nmaloletej odvolanie, okresný súd ho zaslal kolíznemu opatrovníkovi na vyjadrenie. Kolízny\nopatrovník vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil prvoinštančné\nrozhodnutie tak, že by maloletú\n\nzveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk\n\notca s maloletou na každý párny víkend v čase od piatka od 16.00 h do nedele do 17.00 h\ns tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde po skončení styku\nmaloletú odovzdá matke. Krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoP 359/2017 zo 17. januára\n2018 prvoinštančné uznesenie potvrdil a rozhodol i o styku matky – sťažovateľky v 1. rade\ns maloletou.\n12. Kolízny opatrovník uvádza, že keďže zo strany otca nedochádzalo k realizácii\nstyku maloletej s matkou, tak ako to bolo nariadené právoplatným uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 8 CoP 359/2017 zo 17. januára 2018, vydal okresný súd uznesenie sp. zn.\n43 Em 3/2018 z 10. septembra 2018, ktorým nariadil výkon predmetného rozhodnutia,\nv časti týkajúcej sa úpravy styku matky s maloletou.\n13. Kolízny opatrovník poukazuje na to, že háji záujem maloletej\n\nv konaniach\n\nvedených pred súdom, podáva opakovane sociálneho poradenstvo obom rodičom,\nzúčastňuje sa súdnych pojednávaní, podáva na základe získaných skutočností návrhy\nna dokazovanie, zmierňuje napätie v osobnej komunikácii rodičov, žiada rodičov\no rešpektovanie rolí otca a matky, neúnavne vysvetľuje a apeluje na rodičov k osvojeniu si\nprvkov záujmu dieťaťa a aj napriek uvedenému a poskytovanej odbornej pomoci zo strán\nzainteresovaných odborníkov je názor rodičov na výchovu maloletej\npriamy vplyv na realizáciu styku matky s dcérou.\n\n6\n\nrozdielny a má\n\n14. Kolízny opatrovník v správe z 20. júna 2019 zaslanej okresnému súdu k sp. zn.\n19 P 212/2017 odporučil súdu, aby pre prípad rozvodu rozhodol v zmysle záverov\nznaleckého posudku vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii\na Psychiatrii a zveril maloletú\n\n,\n\n, do osobnej\n\nstarostlivosti matky. Styk otca s dieťaťom navrhol upraviť v rozšírenej forme\na bez prítomnosti matky a výživné určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa,\nako aj na príjmové, majetkové schopnosti a možnosti na strane oboch rodičov. Zároveň\nodporúča, aby rodičom bolo uložené výchovné opatrenie podrobiť sa terapeutickému\nvedeniu v zmysle záverov vypracovaného znaleckého posudku. Správu s rovnakými\nzávermi zaslal kolízny opatrovník už 15. apríla 2019 okresnému súdu i ku konaniu o úpravu\npráv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva sp. zn.\n14 P 226/2017.\n15. V závere svojho vyjadrenia kolízny opatrovník uvádza, že od 2. júna 2019 až\ndosiaľ maloletá nebola v žiadnom kontakte so svojou matkou a nerealizoval sa ani styk\ni napriek uzneseniu súdu. Podľa vyjadrenia matky bolo zo strany otca zmarených\n205 stretnutí. Úrad je toho názoru, že „naďalej dochádza k vážnym porušeniam Dohovoru\no právach dieťaťa. Zároveň kolízny opatrovník týmto poukazuje na to, že nedošlo k žiadnej\nzmene a maloletej\n\notec svojím postojom k osobe matky neumožňuje dlhodobo\n\nstretávanie sa s matkou. Podmienky pre vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb medzi\nmaloletou\n\na jej matkou a blízkymi osobami zo strany matky sú pretrhnuté\n\na opakovane porušované.\nNa základe uvedených skutočností kolízny opatrovník súhlasí s ústavnou sťažnosťou\nmaloletej sťažovateľky.“.\n16. Ústavný súd zaslal 11. júna 2020 právnej zástupkyni sťažovateľky v 1. rade, ako\naj kolíznemu opatrovníkovi vyjadrenie podpredsedu krajského súdu k ústavnej sťažnosti\na sťažovateľke v 1. rade doručil i vyjadrenie kolízneho opatrovníka sp. zn. 4 SDD 75/2017\nz 22. mája 2020.\n\n7\n\n17. Právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade v podaní zo 16. júna 2020 uviedla, že\n„rezolútne nesúhlasí“ s tvrdením krajského súdu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia\nsa vyčerpávajúco vysporiadal s jej argumentáciou. K návrhu na zrušenie pôvodného\nneodkladného opatrenia a nariadenie nového neodkladného opatrenia predložila dôkazy,\nktoré svedčia o tom, že je daný neodkladný dôvod na zmenu úpravy zverenia maloletej\nsťažovateľky, z dôvodu sústavného a dlhodobého porušovania práv oboch sťažovateliek\nzo strany otca. Všeobecné súdy však úplne ignorovali špecifikované dôkazy a laxne\nvyslovili, že otec nezanedbáva starostlivosť o maloletú.\n18. Pre sťažovateľku v 1. rade je nepochopiteľné, akým spôsobom súdy pristúpili\nk rozhodovaniu, keď vyslovili, že zo strany otca nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti\no maloletú, vzhľadom na to, že otec ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia zmaril súhrnne 104 stretnutí s maloletým dieťaťom (toho času 213 stretnutí z 246\nstretnutí). Takéto konanie otca rozhodne svedčí o zanedbávaní starostlivosti otca o maloletú\nz toho dôvodu, že otec úplne vylúčil a izoloval dieťa od vlastnej matky, čím porušuje nielen\njej práva, ale aj práva maloletej sťažovateľky.\n19. Právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade uvádza, že všeobecné súdy zhrnuli\nodôvodnenie svojho rozhodnutia do jednej vety, a to, že nebolo preukázané, aby otec\nzanedbával starostlivosť o dieťa. Z ustálenej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že\nupieranie a bránenie styku jedným z rodičov druhému rodičovi je popieraním jeho\nrodičovských práv a v súlade s ústavou garantovanými právami sú súdy povinné využiť\nvšetky možnosti na to, aby do budúcnosti predišli izolovaniu dieťaťa jedným z rodičov.\nDokonca je to taký vážny zásah, ktorý v súlade s uplatňujúcou sa praxou zakladá dôvod\nna zmenu zverenia dieťaťa. Ani tvrdenie súdu o stabilite výchovného prostredia nemôže byť\nzámienkou preto, aby súd dlhodobo na základe arbitrárnych rozhodnutí porušoval práva\nsťažovateliek.\n20. V ďalšej časti vyjadrenia poukazuje právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade\nna to, že v odôvodnení napadnutých uznesení absentuje akákoľvek zmienka súdov o tom, že\njej otec bráni v stretávaní sa s dieťaťom. Dokonca všeobecné súdy situáciu, kde dochádza\n\n8\n\nk dlhodobému porušovaniu práv oboch sťažovateliek, na ktoré upozornil ako kolízny\nopatrovník, tak aj krajský prokurátor, zľahčujú, a sťažovateľkou v 1. rade uvedené\nargumenty a predložené dôkazy označujú za „nepodstatné“. Za dôležité považuje tiež\nzdôrazniť, že otec sa toho času nachádza s maloletou v\n\nuž vyše 7 mesiacov,\n\nv dôsledku čoho nemožno preskúmať ani pomery, v ktorých sa maloletá nachádza. Súdy aj\nnapriek tejto vedomosti vo veci maloletej sťažovateľky nekonajú, aj keď táto situácia je\njednoznačným dôvodom na zmenu zverenia maloletej.\n21. Na základe uvedených skutočností právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade trvá\nna podanej ústavnej sťažnosti a tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení podpredsedu krajského\nsúdu považuje za neopodstatnené vo vzťahu k namietaným porušeniam. Právna zástupkyňa\nsťažovateľky v 1. rade uviedla, že súhlasí s upustením o ústneho pojednávania\npred ústavným súdom.\n22. Dňa 17. júna 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie kolízneho\nopatrovníka, ktorý okrem iného uvádza, že rodina\n2017, keď sa na úrad dostavil otec maloletej\ntvrdí, že ich dcéra\n\nje úradom evidovaná od roku\na uviedol, že jeho manželka\n\nmá autizmus. Otec bol a je toho názoru, že ich dcéra je\n\nzdravá a žiadne prejavy autizmu sa u nej neprejavujú. Tvrdil, že to matka maloletej vytvára\nprostredie, ktoré zle vplýva na dcéru. V čase pred vydaním neodkladného opatrenia (sp. zn.\n43 P 152/2017 z 20. októbra 2017, pozn.) obaja rodičia opakovane, nepretržite\nbez ohlásenia aj bez predvolania sa dostavovali na úrad alebo prostredníctvom\ntelefonického kontaktu informovali úrad o ich rodinnej situácii a následných udalostiach...\nAktuálne matka maloletej naďalej komunikuje s úradom osobne, resp. telefonicky. Otec\nmaloletej prestal úrad kontaktovať od času, odkedy má právnu zástupkyňu. Úrad vykonával\nopakované sociálne zisťovanie v domácnosti manželov pred podaním návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia v prirodzenom prostredí dieťaťa na adrese\n, kde neboli úradom zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú na strane oboch\nrodičov. Úrad v danom období hodnotil mieru ohrozenia dieťaťa v prirodzenom rodinnom\nprostredí ako bez ohrozenia zo zanedbávania povinností na strane obidvoch rodičov aj\nmimo výkonu funkcie kolízneho opatrovníka a zaoberal sa a zaoberá naďalej podaniami,\n\n9\n\nktoré by poukazovali na možné ohrozenie práv a právom chránených záujmov maloletého\ndieťaťa v súvislosti s výkonom pôsobnosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej\nkurately. Zisťoval rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa a hľadal pre dieťa a jeho\nrodičov také riešenie, ktoré by druhého rodiča zo svojho podielu na výchove a starostlivosti\no spoločné dieťa nevylučovalo.\n23. Kolízny opatrovník poukazuje na to, že mu nebola doručená žiadna výzva\nokresného súdu a ani nemal vedomosť, že by bol ustanovený za kolízneho opatrovníka, a to\nv žiadnom súdnom konaní vo veci maloletej, až do 26. októbra 2017, keď mu boli doručené\n„uznesenia súdu, ktorými Okresný súd Košice II rozhodol v konaniach o nariadení\no neodkladnom opatrení vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti toho, ktorého\nrodiča, vedenými pod sp. zn. 43 P/152/2017-78 a sp. zn. 43 P/153/2017-24“. Kolízny\nopatrovník konštatuje, že „uznesenie bolo úradu doručené 26. októbra 2017, keď už bolo vo\nveci rozhodnuté pričom úrad ustanovený do funkcie kolízneho opatrovníka nemal možnosť\nsa k podanému návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť. Úrad upriamuje\npozornosť na zaužívanú prax prvostupňového súdu, a to zasielanie E-mailom žiadosti\no prešetrovanie aktuálnych pomerov v rámci konania o podnete na nariadenie\nneodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletého. V predmetnom konaní sa\ntak nestalo a kolízny opatrovník sa o uvedenom dozvedel až 26. októbra 2017.“.\n24. Kolízny opatrovník uvádza, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého\ndieťaťa sa zohľadňuje okrem iného bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,\nv ktorom sa dieťa zdržiava, a že by sa v tomto prípade malo zohľadňovať aj možné\nohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi\ndo duševnej, telesnej a citovej integrity osoby zo strany blízkej osoby z dôvodu\nnezabezpečenia spoluúčasti druhého rodiča na výchove, ako aj udržiavanie rodičovského\nvzťahu a upevňovanie citového puta prostredníctvom osobného kontaktu rodiča\ns maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti,\nje so zreteľom na záujem dieťaťa vytvárať vhodné podmienky pre tento styk. Ako vyplýva\nz Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné kontakty s oboma\nrodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Opätovne\n\n10\n\nkolízny opatrovník týmto poukazuje na to, že nedošlo k žiadnej zmene a maloletej\notec svojím postojom k osobe matky neumožňuje dlhodobo stretávanie sa s matkou.\n25. Kolízny opatrovník v závere vyjadrenia poukázal na neúmernú zdĺhavosť\nsúdnych konaní vo veciach úpravy práv a povinností rodičov k maloletej\ni na skutočnosť, že maloletá je už takmer tri roky neodkladným opatrením zverená\ndo osobnej starostlivosti otca a vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania\nústavného súdu.\n26. Ústavný súd upovedomil podľa § 126 zákona o ústavnom súde\n– otca maloletej sťažovateľky ako zúčastnenú\nosobu v konaní pred ústavným súdom a účastníka konania pred krajským súdom, o prijatí\nústavnej sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie, zaslal mu sťažnosť a uznesenie o prijatí\nsp. zn. II. ÚS 203/2020 z 12. mája 2020 na prípadné vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia\nupovedomenia.\n27. Dňa 14. júla 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie zúčastnenej osoby –\notca maloletej, ktorý poukázal na to, že sťažovateľka v 1. rade ústavnému súdu neoznámila,\nže v tej istej veci podala ďalší návrh (resp. návrhy) na zrušenie neodkladného opatrenia\na nariadenie nového neodkladného opatrenia, pričom sa zaoberá tým, aké procesné dôsledky\nby malo prípadné rozhodnutie ústavného súdu o porušení označených základných práv\na práv sťažovateliek, a zastáva názor, že „jediným do úvahy prichádzajúcim rozhodnutím je\nnevyhovenie predmetnej ústavnej sťažnosti“.\n28. V ďalšej časti vyjadrenia zúčastnená osoba uvádza, že namietané články\nDohovoru o právach dieťaťa neobsahujú priamo aplikovateľné práva a pokiaľ II. senát\nústavného súdu prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť vo vzťahu k nim, je povinný\npredložiť vec plénu ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov.\n29. Zúčastnená osoba uvádza, že je bez akéhokoľvek reálneho podkladu tvrdenie\nsťažovateľky v 1. rade, že uznesenie z 18. júna 2019 bolo sudkyňou okresného súdu vydané\n\n11\n\nbez toho, aby návrh sťažovateľky v 1. rade dôkladne posúdila, pretože všetky návrhy\ntýkajúce sa zrušenia či nariadenia neodkladných opatrení (mimo prebiehajúceho konania\nvo veci samej) sú v súlade s rozvrhom práce okresného súdu zakaždým prideľované jednej\na tej istej sudkyni, ktorej je vec starostlivosti o maloletú\n\npridelená od roku 2017, ktorá\n\nv predmetnej veci koná.\n30. Podľa názoru zúčastnenej osoby situácia vo veci starostlivosti o maloletú\na pretrvávajúce rozdielne názory na spôsob starostlivosti o ňu a na jej výchovu si vyžadovali\nzásah súdu vo forme zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov.\nNemožno teda dospieť k záveru, že by bolo samotné rozhodnutie súdu o tom, že\nrozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa otcovi nemá byť zrušené a dieťa nemá byť\nzverené matke, porušením namietaných práv, keďže samotná sťažovateľka v 1. rade\nimplicitne vyjadruje názor, že o zverení dieťaťa do výchovy jedného z rodičov\nneodkladným opatrením je potrebné rozhodnúť a porušenie namietaných práv vidí v tom, že\nnebolo rozhodnuté o zverení maloletého dieťaťa do jej starostlivosti. Je nesporné, že\nuznesenie okresného súdu, ktorým bola maloletá\n\nzverená do starostlivosti otca, je\n\nrozhodnutím vydaným na základe zákona, keďže Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“) aj Civilný mimosporový poriadok priamo predpokladajú možnosť vydania\nneodkladných opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Predmetom rozhodnutia\nkrajského súdu, napadnutého ústavnou sťažnosťou, však nebolo rozhodovanie o zverení\nmaloletej\n\ndo starostlivosti otca, ale rozhodovanie o návrhu matky na zrušenie\n\nrozhodnutia o zverení maloletej\n\ndo starostlivosti otca a o nariadení neodkladného\n\nopatrenia o jej zverení do starostlivosti matky. Takýto spôsob rozhodovania je zákonom\npredpokladaný.\n\nZákon\n\n(Civilný\n\nmimosporový\n\nporiadok)\n\npredpokladá\n\nnariadenie\n\nneodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých, ak je to v záujme maloletého\ndieťaťa. Krajskému súdu z jeho vlastnej činnosti a z opätovného rozhodovania vo veciach\nstarostlivosti o maloletú\n\nboli a sú známe pomery vo výchove maloletej\n\nV tejto\n\nsúvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie je opatrením, pre nariadenie\nktorého musí existovať naliehavá potreba. Pokiaľ súd, vychádzajúc z doterajšieho priebehu\nkonania, dospel k záveru, že dôvody pre takéto nariadenie neodkladného opatrenia nie sú,\n\n12\n\nnemožno považovať za porušenie práv sťažovateľky v 1. rade, ak opätovne nezopakoval už\nvo svojich predošlých rozhodnutiach uvedené závery.\n31. Sťažovateľka v 1. rade podľa názoru zúčastnenej osoby v skutočnosti namieta, že\nkrajský súd nevyhodnotil ňou predložené tvrdenia a ňou predložené dôkazy tak, ako ich\npodľa jej názoru mal vyhodnotiť. Také právo jej však neprislúcha.\n32. V závere vyjadrenia zúčastnená osoba uvádza, že kolízny opatrovník dlhodobo\nnereaguje na žiadne podnety, ktoré poukazujú na ohrozujúce správanie sťažovateľky\nv 1. rade proti maloletej\n\nspočívajúce či už v zanedbávaní jej výchovy, alebo\n\nv správaní, ktoré ohrozuje veľmi krehkú emočnú stabilitu sťažovateľky v 2. rade. Napriek\ntomu nebol zo strany kolízneho opatrovníka vykonaný žiaden úkon v záujme ochrany\nmaloletej\n\npred takýmto správaním sťažovateľky v 1. rade.\n\n33. Ústavný súd zaslal 20. júla 2020 právnej zástupkyni sťažovateľky v 1. rade, ako\naj kolíznemu opatrovníkovi vyjadrenie zúčastnenej osoby na vedomie a prípadné zaujatie\nstanoviska.\n34. Právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade podaním z 27. júla 2020 reagovala\nna vyjadrenie zúčastnenej osoby – otca maloletej\n\nk ústavnej sťažnosti, pričom\n\nuviedla, že nie je možné akceptovať právny názor otca, ktorý napovedá súdu, aby sa\nnezaoberal zásahom do práv sťažovateliek z titulu vedenia ďalšieho konania o nariadenie\nnového neodkladného opatrenia, pretože k porušeniu práva napadnutým rozhodnutím\nodvolacieho súdu podľa jej názoru už došlo a považuje za relevantné, aby sa týmto\nporušením ústavný súd zaoberal.\n35. K výhradám zúčastnenej osoby súvisiacim s priamou aplikabilitou namietaných\nčlánkov Dohovoru o právach dieťaťa sťažovateľka uvádza, že v kontexte všetkých\nv ústavnej sťažnosti uvedených skutočností nie je vylúčené, aby ústavný súd „poskytol\nsťažovateľke ochranu v súlade s čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa“.\n\n13\n\n36. Právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade ďalej argumentuje, že okresný súd bol\npovinný zaoberať sa jej návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia a na nariadenie\nnového neodkladného opatrenia tak, aby mohol dospieť k správnemu a spravodlivému\nrozhodnutiu, preto len samotné poukazovanie otca na to, že rovnaká sudkyňa sa zaoberá\ni konaním vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ešte nevyvracia jej\ntvrdenie, že súd sa jej návrhom dostatočne nevysporiadal.\n37. Podľa názoru sťažovateľky v 1. rade v dôsledku pochybenia všeobecného súdu,\nnajmä jeho nedostatočnej odôvodnenosti a ústavnej neudržateľnosti krajským súdom\nvyslovených záverov, bolo zasiahnuté aj do práva sťažovateliek podľa čl. 41 ods. 1 a 4\nústavy. Tým, že všeobecný súd ignoroval zákonné ustanovenia pri svojom rozhodovaní\nvrátane kvalitatívnych požiadaviek kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nneposkytol ochranu sťažovateľkám a primárne nechránil rodinu a vzťahové väzby medzi jej\npríslušníkmi. S tým priamo súvisí i porušenie práv maloletej sťažovateľky podľa Dohovoru\no právach dieťaťa tak, ako ich sťažovateľky vymedzili v podanej ústavnej sťažnosti.\n38. Právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade poukazuje na to, že návrh na zrušenie\nneodkladného opatrenia a nariadenie nového neodkladného opatrenia bol podaný z dôvodu,\nže podľa jej názoru existovali skutočnosti a dôkazy, s ktorými sa súd dovtedy nevysporiadal\na ktoré boli spôsobilé odôvodniť nevyhnutnosť zmeny zverenia maloletej. Skutočnosť, že\nvšeobecný súd sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými mu v osobitnom návrhu, ktorý bol\nvedený pod novou spisovou značkou, nemožno žiadnym spôsobom ospravedlniť. Neobstojí\nargumentácia otca, že súd nebol povinný opakovať vo svojom rozhodnutí účastníkom\nznáme závery svojich skorších rozhodnutí, ak dospel k záveru, že nie sú dané dôvody\nna zrušenie neodkladného opatrenia. Súdy sú za každých okolnosti povinné svoje\nrozhodnutie riadne odôvodniť, a to v súlade so zákonom a súdnou praxou. Všeobecné súdy\nsa navyše návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia vôbec nezaoberali. Súd prvej\ninštancie len uviedol, že návrh sťažovateľky v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia\nzamieta a krajský súd tento výrok potvrdil.\n\n14\n\n39. V súvislosti s otázkou kvality starostlivosti poskytovanej otcom maloletej\nsťažovateľka v 1. rade poukazuje na závery znaleckých posudkov predložených v konaní\npred všeobecnými súdmi, ako i na skutočnosť, že otec napriek jej nesúhlasu vycestoval\ns dieťaťom do\n\na preto zo strany kolízneho opatrovníka, ktorý už pozná pomery\n\nv rodine, nemôže dôjsť ani k prešetreniu starostlivosti otca o maloletú sťažovateľku.\nVyjadrenia otca maloletej vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi považuje sťažovateľka\nv 1. rade za účelové.\n40. V záverečnej časti vyjadrenia právna zástupkyňa sťažovateľky v 1. rade uvádza,\nže zotrváva na sťažnostnej argumentácii a žiada, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovel.\n41. Vzhľadom na oznámenie podpredsedu krajského súdu, právnej zástupkyne\nsťažovateľky v 1. rade, ako aj kolízneho opatrovníka, že netrvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nupustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n42. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n43. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n15\n\n44. Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom\na ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.\nManželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana\ndetí a mladistvých.\n45. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na\nzáklade zákona.\n46. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n47. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n48. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n49. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\nhospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.\n50. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť\nprvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných\n\n16\n\nsúkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými\norgánmi.\n51. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť\nnevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov,\nzákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia\nvšetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.\n52. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti\nrodičov, alebo iných prípadoch členov širšej rodiny alebo obce, v súlade s miestnymi\nzvyklosťami, alebo zákonných zástupcov, či iných osôb právne zodpovedných za dieťa.\nBudú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone jeho práv\nuznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.\n53. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov\nproti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia\na v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné\nv najlepšom záujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade,\nnapr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia\noddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.\n54. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa uvedené štáty musia rešpektovať\nprávo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne\nosobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami\ndieťaťa.\n\n17\n\n55. Podľa § 236 CSP musí stručné odôvodnenie uznesenia súdu obsahovať\nobjasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia, a ktoré sú spôsobilé\nvýrok rozhodnutia súdu rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.\n\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\nIV.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy,\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n56. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany, ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n57. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie\nmožno preskúmavať spoločne.\n58. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\n\n18\n\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00 m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n59. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je súčasťou obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Ani judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n60. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že\núčastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite,\npričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu\nrešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n\n19\n\n61. Z hľadiska sťažovateľkami uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval\nza potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je\npredovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ústavný súd meritórne posudzuje\nneodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia o vydaní neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie\npristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu.\n62. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní\no návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne\npožiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\nmusí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané\npríslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným\nspôsobom odôvodnené.\n63. Podľa názoru sťažovateliek je napadnuté uznesenie krajského súdu zmätočné,\nnepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho došlo k porušeniu ich\noznačených základných práv podľa ústavy a listiny, ako i práv podľa dohovoru.\n64. Sťažovateľka v 1. rade sa návrhom zo 7. júna 2019, doplneným 14. júna 2019,\ndomáhala zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného okresným súdom sp. zn.\n43 P 152/2017 z 20. októbra 2017 (v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu)\na zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že od poslednej úpravy\ndošlo aj vzhľadom na uplynutie dlhšieho časového obdobia k dôležitým zmenám okolností.\n65. Okresný súd uznesením sp. zn. 43 P 51/2019 z 18. júna 2019 návrh sťažovateľky\nv 1. rade zamietol. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala sťažovateľka v 1. rade\n\n20\n\nodvolanie. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.\n43 P 51/2019 z 18. júna 2019.\n66. Ústavný súd už judikoval (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08), že\nvšeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nnekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť\npríslušný záver. Súčasne musí dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Pokiaľ všeobecný súd dospeje\nk rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie\nvšeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6\nods. 1 dohovoru (I. ÚS 265/05). Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 623/2017) ďalej\nvyplýva, že arbitrámosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n67. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného\nv čl. 4 Civilného mimosporového poriadku ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná\nsúd v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným\nzákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo\nkorešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú\nvýchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch\nrodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný\nnielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie,\nvýživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd\n\n21\n\nmusí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in\nconcreto okolnosti spočívajúce v danom prípade.\n68. Ústavný súd podrobil napadnuté uznesenie krajského súdu prieskumu a zistil, že\ndôvodom potvrdenia prvoinštančného rozhodnutia je predovšetkým neosvedčenie\nskutočností preukazujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sťažovateľkou v 1. rade.\n69. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza, že\n„nebola preukázaná potreba dočasne zmeniť už upravené pomery právoplatným\nrozhodnutím Okresného súdu Košice II z 20. 10. 2017 č. k. 43 P 152/2017-78 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Košiciach z 17. 1. 2018 č. k. 8 CoP/359/2017-255, ktorým\nbola mal.\n\nneodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti otca a nebola\n\ndostatočne osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že by\nmaloletej hrozila bezprostredná ujma, pretože otec na základe právoplatného rozhodnutia\nsúdu zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá nebola spochybnená ani kolíznym\nopatrovníkom... Dodáva, že so zreteľom na charakter konania o neodkladnom opatrení, ako\naj je ho účelu, nie je v záujme maloletého zasiahnuť do stability výchovného prostredia za\nsituácie, že zo strany otca nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o maloletého, preto\nnebolo spravodlivo možné neodkladne rozhodnúť o návrhu matky na základe osobnostných\npredpokladov rodičov, ale bolo potrebné zamerať sa na stabilitu a vhodnosť prostredia,\nv ktorom otec zabezpečuje starostlivosť o mal.\n\nod roku 2017. Dôvody pre ďalšie\n\ntrvanie už nariadených neodkladných opatrení, nota bene ingerencia súdu do pomerov\núčastníkov a predovšetkým maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmom však naďalej\ntrvá...“.\n70. V okolnostiach posudzovanej veci krajský súd jednoducho konštatoval, že\nzo strany otca nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o maloletú a za tejto situácie nie je\nv záujme maloletej zasiahnuť do stability výchovného prostredia. Napriek tomu, že krajský\nsúd uviedol, že pri posudzovaní návrhu matky je potrebné „zamerať sa na stabilitu\na vhodnosť prostredia, v ktorom otec zabezpečuje starostlivosť o mal.\n\n22\n\ntak neučinil,\n\nteda stabilitu a vhodnosť prostredia, v ktorom prebieha starostlivosť otca o maloletú,\nneskúmal a neoveroval.\n71. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že objektívnym explicitne stanoveným\nzákonným kritériom pre rozhodnutie vo veciach úpravy rodičovských práv k maloletým je\n„najlepší záujem maloletého dieťaťa“, ktorý musí všeobecný súd vyhodnocovať\na zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s prihliadnutím na okolnosti posudzovanej\nveci, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu absentuje.\n72. Svojvoľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva i z tej časti jeho\nodôvodnenia, kde krajský súd uvádza, že „predmetným uznesením bol upravený styk matky\ns maloletou v rozsahu účelu inštitútu neodkladného opatrenia, preto možno konštatovať, že\nrealizácia práv maloletej obsiahnutých a garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa ako\naj rodičovských práva a povinností oboch rodičov je riadne zabezpečená a v tomto prípade\nnie je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko život, zdravie ani najlepší záujem\nmaloletého nie je ohrozený“, pričom z dôvodu dlhodobého a opakovaného nerešpektovania\núpravy styku matky s maloletou bol okresným súdom nariadený výkon rozhodnutia\npod sp. zn. 14 Em 6/2018.\n73. Ústavný súd rešpektuje judikatúru, podľa ktorej nie je potrebné, aby sa súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal každou námietkou odvolateľa, avšak v právnej\nveci sťažovateliek krajský súd na žiadny z argumentov, predložených matkou\nna preukázanie potreby zmeny dočasnej úpravy rodičovských práv, neprihliadal, nezaujal\nk nim žiadne stanovisko a bez bližšieho odôvodnenia ich označil za relevantné v konaní\nvo veci samej.\n74. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že\n„rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na\nvýsledkoch dokazovania, na záveroch o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci...\nZmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná predbežná úprava pomerov\núčastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda\n\n23\n\nmeritórnym rozhodnutím vo veci samej s tým, že predpokladom vyhovenia návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia sú navrhovateľom (v tomto prípade matkou) osvedčené\nskutočnosti preukazujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.“.\n75. Ústavný súd uvádza, že riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd\npri rozhodovaní o návrhu na nariadenie, resp. zrušenie neodkladného opatrenia nevykonáva,\navšak pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti\ns podaným návrhom osvedčené. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej\npravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Všeobecný súd je povinný uviesť\nv odôvodnení rozhodnutia, ktoré skutočnosti posudzoval, a dôvody, pre ktoré považuje\nurčitú skutočnosť za osvedčenú či neosvedčenú. Napadnuté uznesenie krajského súdu\nobsahuje len záver o neosvedčení skutočností preukazujúcich potrebu bezodkladnej úpravy\npomerov zo strany sťažovateľky v 1. rade bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia.\n76. Sumarizujúc uvedené ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia nie je zrejmé, na základe čoho posudzoval krajský súd stabilitu a vhodnosť\nprostredia, v ktorom otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré skutočnosti\npri posudzovaní návrhu matky posudzoval a na základe akých úvah dospel k záveru\no neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Na základe\nuvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nje svojvoľné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.\n77. Podľa názoru ústavného súdu došlo napadnutým uznesením krajského súdu\nk zásadnému excesu, ktorý odôvodňuje záver o jeho ústavnej neakceptovateľnosti\na neudržateľnosti, a to aj napriek zdržanlivosti, ktorú ústavný súd štandardne uplatňuje\npri ústavnom prieskume súdnych rozhodnutí týkajúcich neodkladných opatrení. V dôsledku\nuž uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany krajského súdu, ktorá\nnezodpovedá právu sťažovateliek na riadne odôvodnenie rozhodnutia v ich právnej veci ako\nvýznamnej súčasti práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ústavný súd vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateliek podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).\n\n24\n\n78. Sťažovateľky v spojení s namietaným porušením základných práv podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietajú aj\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy a práva podľa čl. 8\ndohovoru.\n79. Domáhať sa ochrany základných práv podľa čl. 41 ods. 1 až 5 ústavy je možné\nlen v medziach zákona, ktorý tieto ustanovenie vykonáva (čl. 51 ods. 1 ústavy). V právnej\nveci sťažovateliek je týmto zákonom predovšetkým zákon o rodine a Civilný mimosporový\nporiadok.\n80. Ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodoval\no návrhu sťažovateľky v 1. rade na zrušenie existujúceho neodkladného opatrenia a zároveň\nna nariadenie nového neodkladného opatrenia v súvislosti s úpravou práv a povinností\nrodičov k maloletému dieťaťu. V okolnostiach posudzovanej veci niet pochýb o tom, že\nsvojvoľným a nedostatočne odôvodneným napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk zásahu do rodičovských práv sťažovateľky v 1. rade, ako i do práv dieťaťa, pričom\nsťažovateľkám bola z tohto dôvodu výrazne sťažená realizácia práv rodiča a dieťaťa. Preto\nústavný súd vyslovil, že v spojení s porušením základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateliek\ngarantovaných čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy (výrok 1 tohto nálezu).\n81. V súvislosti s namietaným porušením čl. 8 dohovoru ústavný súd uvádza, že\nústava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Keďže základné práva\na slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93,\nPL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj\nna príslušnú judikatúru ESĽP, týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 dohovoru, ktorého porušenie\nnapadnutým uznesením krajského súdu sťažovateľky taktiež namietajú.\n\n25\n\n82. Právo na rešpektovanie rodinného života sa aplikuje na rodinné vzťahy,\na predpokladá existenciu rodiny (Marckx proti Belgicku, rozsudok z 13. 6. 1979,\nč. 6833/74, bod 31). Rodinou je v prvom rade vzťah medzi manželmi a medzi rodičmi\na neplnoletými deťmi. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života\n(Bronda proti Taliansku, rozsudok z 9. 6. 1998, č. 22430/93, bod 51).\n83. Ochrana „rodinného života“ sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných\nvzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj\nmorálne či materiálne (I. ÚS 13/00).\n84. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že už\nvyslovil porušenie základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, zohľadňujúc intenzitu porušenia\noznačených práv, dospel k názoru, že v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv\ndošlo aj k neoprávnenému zásahu do rodinného života sťažovateliek. Preto vyslovil, že\nnapadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateliek\nna rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).\nIV.2 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 1 a čl. 9\nods. 1 a 3 dohovoru o právach dieťaťa\n85. V teórii medzinárodného práva sa ustálil právny názor, v zmysle ktorého\nDohovor o právach dieťaťa obsahuje vo svojom texte dve skupiny právnych noriem. Prvú\nskupinu tvoria právne normy priamo vykonateľné a druhú skupinu tvoria právne normy,\nktoré nie sú priamo aplikovateľné a majú charakter všeobecných zásad (porov. Andrews,\nA. B. – Kaufman, N. H. eds. Implementing the U.N. Convention on the Rights of the Child.\nA Standard of Living Adequate for Development. Westport : Praeger Publishers, 1999,\ns. 171). Zjednodušene možno formulovať východisko, v zmysle ktorého právne normy,\nobsiahnuté v medzinárodnej zmluve, sú priamo vykonateľné, ak zaručujú práva a slobody\npriamo ich adresátom bez potreby ďalšej transpozície alebo inkorporácie do právneho\n\n26\n\nporiadku zmluvného štátu ďalším normatívnym právnym aktom. Právne normy, obsiahnuté\nv medzinárodnej zmluve, nie sú priamo vykonateľné vtedy, ak priamo alebo implicitne\nvyžadujú od zmluvného štátu prijatie ďalšej právnej úpravy na úrovni vnútroštátnej\nlegislatívy.\n86. Dohovor o právach dieťaťa neobsahuje explicitné ustanovenie, ktoré by dávalo\nodpoveď na otázku, ktoré články sú priamo vykonateľné a ktoré nie, a preto kritériom na ich\nodlíšenie je povaha, účel, rozsah konkrétneho článku, ako aj textácia článku, ktorá musí byť\ndostatočne jasná, aby príslušný orgán aplikácie práva bol schopný interpretovať a definovať\njeho účinky, t. j. rozhodnúť o priamej vykonateľnosti alebo nevykonateľnosti konkrétneho\nčlánku (porov. napr. Detrick, Sh. A Commentary on the United Nations Convention on the\nRights of the Child. Hague : Kluwer Law International, 1999, s. 28). Dohovor o právach\ndieťaťa je však potrebné interpretovať vo vzájomnej súvislosti všetkých jeho článkov\na vychádzať z účelu Dohovoru o právach dieťaťa (snaha o uznanie, ochranu a posilnenie\npráv detí), a pokiaľ niektoré z článkov jednoznačne obsahujú priamo aplikovateľné\nsubjektívne právo, je potrebné v záujme ochrany slobôd a práv dieťaťa poskytnúť\nkonkrétnemu právu dieťaťa ochranu v príslušnom konaní, v ktorom sa jeho ochrany\ndotknutý subjekt domáha (m. m. II. ÚS 596/2014).\n87. Na úrovni doktríny medzinárodného práva a tiež na úrovni Organizácie\nspojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru\no právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady a nie sú priamo vykonateľné, ale je\npotrebné ich inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe,\nmožno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3, čl. 6 a čl. 12 (pozri Hodgkin, R. – Newell, P.\nImplementation Handbook for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third\nedition. Ženeva : UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov.\naj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body\n19, 20 a 22). Tento záver podporuje i samotný text predmetných článkov Dohovoru o\nprávach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“, „štáty zabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“).\n\n27\n\n88. Ústavný súd považuje za potrebné, aby sa osobitne vyjadril k namietanému\nporušeniu čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V tejto súvislosti v prvom rade\npoznamenáva, že je v ňom upravený princíp, v zmysle ktorého musí byť záujem dieťaťa\nprvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, a to aj pri rozhodovaní súdu\nv ich veciach alebo veciach, ktoré sa dotýkajú ich záujmu. Tento princíp bol v rámci\nprávneho poriadku Slovenskej republiky transponovaný do jednotlivých ustanovení\nCivilného mimosporového poriadku (porov. napr. § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 147 ods. 2),\nako aj zákona o rodine (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 4, § 44 ods. 4 a ďalšie).\nNa ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého)\nv konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého)\nna súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n89. Pokiaľ ide o čl. 3 ods. 2, čl. 5 ods. 2 a čl. 9 ods. 1 a 3 Dohovoru o právach\ndieťaťa, tieto nemožno považovať za vyjadrenie základných zásad, ktorými je prestúpená\núprava Dohovoru o právach dieťaťa, nepochybne však ide o pozitívne záväzky štátu\nzabezpečiť ich naplnenie vnútroštátnou legislatívnou úpravou. Naopak, k priamo\nvykonateľným právnym normám Dohovoru o právach dieťaťa možno zaradiť napr. čl. 7\nods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 16.\n90. Na základe už popísaných záverov ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti\nv časti, ktorou sťažovateľky namietajú porušenie čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 2, čl. 9 ods. 1 a 3\nDohovoru o právach dieťaťa, keďže tieto označené referenčné právne normy Dohovoru\no právach dieťaťa neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva, ale sú všeobecnými\nproklamáciami (princípmi), ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho\nporiadku a orgány aplikácie práva sú ich povinné zohľadňovať pri aplikácii príslušných\nvnútroštátnych normatívnych právnych aktov (výrok 3 tohto nálezu).\n\n28\n\n91. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n92. V súvislosti s prípravou prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že\nokresný súd uznesením sp. zn. 43 P 82/2020 z 2. júla 2020 (právoplatnosť nadobudlo\n29. septembra 2020) v spojení s opravným uznesením sp. zn. 43 P 82/2020 z 29. júla 2020\na s uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoP 216/2020 z 10. septembra 2020 zrušil\nneodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu sp. zn. 43 P 152/2017\nz 20. októbra 2020 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoP 359/2017\nzo 17. januára 2018 a nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú\ndo osobnej starostlivosti matky a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že\nneodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného\nna okresnom súde pod sp. zn. 43 P 152/2017.\n93. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že i keď\nvyslovil porušenie základných práv sťažovateliek podľa čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu, nie je potrebné pre dovŕšenie ochrany porušených práv využiť\nprávomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde. Preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (výrok 3 tohto nálezu).\n\nV.\nNáhrada trov konania\n94. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n29\n\n95. Sťažovateľky si uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n96. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Pri určení odmeny za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu\nzastupovania a podanie ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €,\nkeďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych\nslužieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €.\nPodľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Takto stanovená odmena\nspolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 91,47 € za jeden\núkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony pri zastupovaní dvoch sťažovateľov\n365,86 €. Uvedená suma po zvýšení o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18\nods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predstavuje 439,03 €.\n97. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku krajského súdu\nzo 16. júna 2020, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne\nrelevantné skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto odmenu\nza uvedený úkon nepriznal. Za vyjadrenie k stanovisku zúčastnenej osoby z 27. júla 2020,\nktoré obsahuje nové ústavnoprávne relevantné skutočnosti priznal právnej zástupkyni\nodmenu, pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1062 €, keďže išlo o úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187, 62 € za jeden\núkon uskutočnený v roku 2020. Uvedená suma po zvýšení o daň z pridanej hodnoty\nvo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona o DPH predstavuje 225,14 €.\n\n30\n\nÚstavný súd teda priznal náhradu trov konania spolu v sume 664,17 € (výrok 2 tohto\nnálezu).\n98. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia\nposlednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n31", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-práva dieťaťa", "opatrenie-neodkladné", "dieťa-záujem dieťaťa", "opatrenie-neodkladné", "dieťa-práva dieťaťa", "dieťa-záujem dieťaťa", "rodičovské práva, rodina", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoP/207/2019", "guid": "0639afdd-9349-4b9c-89c3-a3c2624ebe6c:24da60ab-c957-41a9-8ba0-efce9682a409", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}, {"guid": "94f2c38b-a470-4dcd-8d98-d35bd0904844:d0d419c6-7196-4566-9e1a-34daa3db3d1e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7220205959.1", "spisova_znacka": "8CoP/216/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/216/2020 z 9. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7220205959.1"}, {"guid": "0639afdd-9349-4b9c-89c3-a3c2624ebe6c:24da60ab-c957-41a9-8ba0-efce9682a409", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7219205248.1", "spisova_znacka": "8CoP/207/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/207/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7219205248.1"}, {"guid": "480f356c-678d-495b-add8-b530265eb33f:3a6d39bf-c4ef-44d7-82f8-535f4676f957", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Em/6/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 14Em/6/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/480f356c-678d-495b-add8-b530265eb33f:3a6d39bf-c4ef-44d7-82f8-535f4676f957"}, {"guid": "93e8abc7-f7db-4b75-940b-ecf31a02cc47:dcf37611-99cc-45b8-b816-a40516dea416", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Em/3/2018", "nazov": "Opravné uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 43Em/3/2018 z 8. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2019-02-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/93e8abc7-f7db-4b75-940b-ecf31a02cc47:dcf37611-99cc-45b8-b816-a40516dea416"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:97ccef31-40a9-420e-a1ad-e6b87e585431", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.71.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 71/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 71/2024 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.71.2024.1"}, {"guid": "ussr:51f0935b-c0b4-4ec8-917f-7fdd16ed2011", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.271.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 271/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 271/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.271.2025.1"}, {"guid": "ussr:c4a80b80-3c72-460f-9f9a-435ae4e790e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.316.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.316.2024.1"}, {"guid": "ussr:ee33416d-1891-4a1a-a247-0b6593836db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.293.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 293/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 293/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.293.2024.1"}, {"guid": "ussr:8e1f8456-63d7-46f0-83cd-8187aa0a2823", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.291.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.291.2024.1"}, {"guid": "ussr:df027c06-90de-40c7-9273-06f0c562c66c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.235.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.235.2024.1"}, {"guid": "ussr:e7bdcc18-d3ef-4b93-af53-1bccf662cf9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.244.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 244/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 244/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.244.2024.1"}, {"guid": "ussr:41b4a281-85d2-41c2-a0fe-d3dfb97616c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.233.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.233.2024.1"}, {"guid": "ussr:015c08b7-4823-4d8d-b967-27419dcd7e7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.205.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.205.2024.1"}, {"guid": "ussr:435878a8-9b66-4e36-acf2-02a24e770d28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.229.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.229.2024.1"}, {"guid": "ussr:c6007017-5f51-4659-94aa-8a6cfc8b9b1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.233.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.233.2024.1"}, {"guid": "ussr:1710c76e-71ab-4c5a-a9de-97d147e6a3a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.209.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.209.2024.1"}, {"guid": "ussr:f5fff53c-1f2c-43a3-8669-4fb880534e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.183.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.183.2024.1"}, {"guid": "ussr:449cb38e-137b-475b-a607-ef575b8c1cd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.167.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 167/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 167/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.167.2024.1"}, {"guid": "ussr:0ebfd6a6-3161-430d-a5f0-aefa180fe28d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1"}, {"guid": "ussr:79a9e965-78d4-4967-9e51-6a883b405ad5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.191.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 191/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 191/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.191.2023.1"}, {"guid": "ussr:19d8046c-4942-4a2b-a2de-541eb1db035d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.118.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 118/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 118/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.118.2023.1"}, {"guid": "ussr:f596aa3d-c4aa-4fed-accb-f4d63f1f7797", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.544.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 544/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 544/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.544.2022.1"}, {"guid": "ussr:e8111ebe-1de7-4470-8c5a-6191926414e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.488.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.488.2022.1"}, {"guid": "ussr:293c34c7-241f-4f53-ab85-b149a48d41de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.361.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.361.2022.1"}, {"guid": "ussr:24ae340d-2b03-48f5-aad6-7fc7c9bd5efd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.101.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.101.2022.2"}, {"guid": "ussr:d19fcdd9-b512-4339-9174-2d9c8868a2c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.210.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.210.2022.1"}, {"guid": "ussr:94f68175-01d4-48b8-b60e-d42a76093ebe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.185.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 185/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.185.2022.1"}, {"guid": "ussr:16b56dc2-ddcf-4994-b96d-3b89dfb6a64e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.23.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.23.2021.1"}, {"guid": "ussr:b9334514-109c-4364-b240-1c91445c6ee6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.560.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 560/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 560/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.560.2020.1"}, {"guid": "54473aff-bd74-46d2-9c49-779ed1b44e12:a4a52e60-ff22-414f-b83b-f616de95122c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7123202575.1", "spisova_znacka": "3Obdo/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/5/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7123202575.1"}, {"guid": "2217e75b-5708-41e9-9411-fbe5fc2d19f0:d17223fc-b7dd-4ec8-b768-a27846a0007b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3126205739.1", "spisova_znacka": "8Co/71/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/71/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3126205739.1"}, {"guid": "e0a8cb7c-dd32-4c1c-816d-bdd3f6d58c81:c4afed18-7e2d-4ba6-8138-994e89084011", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1", "spisova_znacka": "7Co/67/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/67/2026 z 11. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1"}, {"guid": "8f246817-c39e-4731-bf3a-078dc141cddb:64a7ded3-05ba-47de-8f0d-35a020367fbb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2023:1223201645.1", "spisova_znacka": "13CoP/41/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/41/2023 z 30. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2023:1223201645.1"}, {"guid": "328e7112-987f-48fb-96ed-7a2d413d906b:3a3eec1d-432b-439c-a8ca-1e69e87fe3b2", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7125213392.1", "spisova_znacka": "38C/32/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 38C/32/2025 z 5. 9. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7125213392.1"}]}