{"guid": "ussr:686127d5-ca02-43ba-8a35-67d01c6e9cbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.199.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 199/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.199.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/686127d5-ca02-43ba-8a35-67d01c6e9cbf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.199.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.199.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.199.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 199/2020-106\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Michalom Peckom, Miletičova 5/A, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 38 z 5. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. apríla 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie základných práv podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením vlády Slovenskej republiky (ďalej\naj „vláda“) č. 38 z 5. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľ bol do funkcie podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie\n(ďalej aj „úrad“) vymenovaný na základe uznesenia vlády č. 408 z 5. septembra 2018.\nNa návrh predsedu úradu bol na základe napadnutého uznesenia vlády sťažovateľ\nodvolaný z funkcie podpredsedu úradu. Sťažovateľ uviedol, že oznámenie o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. 3448-10000/2020-2 z 5. februára 2020\n(ďalej len „oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru“) prevzal osobne\n6. februára 2020.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že dôvodom jeho odvolania boli konania\nvedené na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“), resp. uznesenia o uložení\npokuty (celkom 8 uznesení) podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov\nverejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“). V týchto konaniach Advokátska\nkancelária Bugala – Ďurček s. r. o. (ďalej len „AK Bugala – Ďurček“) vystupovala ako\noprávnená osoba. V konaniach bola AK Bugala – Ďurček sankcionovaná pokutou\nza porušenie zákazu vykonávania úkonov oprávnenou osobou podľa § 19 písm. c) zákona\no registri partnerov verejného sektora. Jediným konateľom AK Bugala – Ďurček\nv rozhodujúcom čase bol sťažovateľ. Všetky sankčné uznesenia okresného súdu v časti ich\n2\n\nvýrokov, ktorými boli oprávnenej osobe uložené pokuty za porušenie zákazu podľa § 19\npísm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora, sú právoplatné a vykonateľné.\nSťažovateľ zovšeobecnil dôvody odvolania tak, že ide o „porušenie zákazu výkonu úkonov\noprávnenou osobou podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. zo strany AK Bugala –\nĎurček, ktorej jediným konateľom v relevantnom čase bol sťažovateľ, a to pri zápise\n8 partnerov VS do RPVS, pričom túto činnosť sťažovateľa, ktorej sa dopustil pred nástupom\ndo verejnej funkcie, predseda ÚVO považoval za činnosť nezlučiteľnú s funkciou\na činnosťou podpredsedu ÚVO a rozpornú so základnými zásadami pre jej výkon v zmysle\nčl. 4 a 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.“.\n4.\n\nSťažovateľ\n\nporušenie\n\nsvojich\n\npráv\n\nvníma\n\nv niekoľkých\n\nrovinách.\n\nIde predovšetkým o absenciu zákonných dôvodov na odvolanie z funkcie podpredsedu\núradu, porušenie štandardov procesných práv sťažovateľa a transparentnosti rozhodovania\nvlády a okolnosti týkajúce sa verejného vyhlásenia sťažovateľa.\nK nedostatku zákonných dôvodov sťažovateľ uviedol, že v zákonnej lehote 30 dní\nod vymenovania do funkcie podpredsedu úradu ukončil funkciu štatutárneho orgánu\nv AK Bugala – Ďurček (sankcionovaná oprávnená osoba), a teda porušenie povinností [§ 19\npísm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora] oprávnenej osoby, ku ktorým došlo\nviac ako jeden rok pred nástupom do funkcie podpredsedu úradu, považuje sťažovateľ\nza „vykonštruovaný“.\nV súvislosti s tvrdením o porušení procesných práv a transparentnosti rozhodovania\nvlády sťažovateľ uviedol, že nebol oboznámený s dôvodmi odvolania ani mu nebol\nposkytnutý priestor na vyjadrenie. O odvolaní sa sťažovateľ podľa jeho slov dozvedel\naž z oznámenia\n\no skončení\n\nštátnozamestnaneckého\n\npomeru,\n\nktoré\n\nneobsahovalo\n\n„okrem dôvodu odvolania z funkcie žiadne iné dôvody, bližšie neodkazovalo ani\nna namietané napadnuté rozhodnutie vlády.“. Sťažovateľ kritizoval aj skutočnosť,\nže v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie na základe napadnutého uznesenia nebol prizvaný\nna rokovanie vlády.\n5. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti požiadal o priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 20 000 €. Výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ\n3\n\nodôvodnil okrem intenzity zásahu do jeho práv aj tým, že v dôsledku medializácie jeho\nodvolania mohla verejnosť nadobudnúť dojem, že sťažovateľ v čase výkonu verejnej\nfunkcie porušil všeobecne záväzné právne predpisy.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto\nnálezom: „Základné právo sťažovateľa\n\nna ochranu proti svojvoľnému\n\nprepúšťaniu zo zamestnania podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 38 zo dňa 05.02.2020 porušené bolo.\nZákladné právo sťažovateľa\n\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 38 zo dňa 05.02.2020 porušené bolo.\nUznesenie vlády Slovenskej republiky č. 38 zo dňa 05.02.2020 sa zrušuje.\nVláde Slovenskej republiky sa prikazuje, aby obnovila stav pred porušením\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa\n\n.\n\nSťažovateľovi\n\nsa\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie vo výške 20 000 eur...\nSťažovateľovi\n\nsa priznáva náhradu trov konania...“\n\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 199/2020-32 z 12. mája 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie v celom\nrozsahu.\nII.\nVyjadrenie zúčastnenej osoby, odporcu a replika sťažovateľa\n7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde predložil prijatú ústavnú\nsťažnosť účastníkom konania a zúčastnenej osobe na vyjadrenie a podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania.\n\n4\n\nPredseda úradu v postavení zúčastnenej osoby uviedol, že trvá na ústnom\npojednávaní na účely jeho výsluchu. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho\npojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vzhľadom na to, že predseda\núradu má v konaní pred ústavným súdom postavenie zúčastnenej osoby považoval ústavný\nsúd požiadavku na ústne pojednávanie za právne irelevantnú.\nÚčastníci konania pred ústavným súdom vo svojich vyjadreniach doručených\nústavnému súdu súhlasili s prerokovaním podanej ústavnej sťažnosti bez nariadenia ústneho\npojednávania.\nII.1 Vyjadrenie predsedu úradu\n8. Predseda úradu doručil vyjadrenie k ústavnej sťažnosti 8. júna 2020. Vo svojom\nvyjadrení zdôraznil, že sťažovateľ bol z funkcie podpredsedu odvolaný na jeho návrh\nz dôvodu, že vykonával funkciu nezlučiteľnú s funkciou podpredsedu úradu [§ 142 ods. 2\npísm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“)].\nPredseda úradu vo vyjadrení okrem iného uviedol, že „Zo samotných rozhodnutí okresného\nsúdu pritom vyplýva, že o nedostatku nestrannosti, a teda porušení § 19 písm. c) zákona\no registri partnerov, vedel a musel vedieť aj samotný sťažovateľ.“, a poukázal na verejné\nvyhlásenie sťažovateľa z 21. augusta 2018, podľa ktorého sťažovateľ prehlásil, že je\npripravený vzdať sa verejnej funkcie, ak sa preukáže, že AK Bugala – Ďurček ako\noprávnená osoba nepostupovala v zmysle § 19 zákona o registri partnerov verejného\nsektora.\nPodľa názoru predsedu úradu «S prihliadnutím na nezáväzný charakter poznámky\npod čiarou č. 66 k zákonu o verejnom obstarávaní možno predpokladať, že dôvod odvolania\npodpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie možno použiť aj v prípade takej činnosti,\nktorá síce vyslovene nie je uvedená v čl. 5 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu (ďalej len „zákon o ochrane verejného záujmu“), ale ktorá je svojím charakterom\nv rozpore so samotnou funkciou podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie.».\n\n5\n\nĎalej vo vyjadrení predseda úradu uvádza, že opakované konanie sťažovateľa možno\noznačiť za konanie v rozpore s čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ochrane verejného záujmu“). Predseda úradu tiež zdôraznil, že sťažovateľ\nzodpovedal za správnosť zapísaných údajov v registri partnerov verejného sektora\naj po nástupe do funkcie podpredsedu. Predseda úradu konštatoval, že „ku dňu odvolania\nsťažovateľa z funkcie bolo riadne preukázané naplnenie dôvodu na odvolanie sťažovateľa\nz funkcie podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie, v zmysle § 142 ods. 3 v spojení\ns § 142 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.“.\n9. V ďalšej časti vyjadrenia predseda úradu poukázal na skutočnosť, že úrad je jediný\noprávnený orgán na ukladanie pokút za porušenie povinností spojených s registrom\npartnerov verejného sektora na strane verejného sektora, a preto nie je možné,\naby vo funkcii podpredsedu bola osoba, u ktorej bolo preukázané závažné porušenie\npravidiel na úseku registra partnerov verejného sektora. Zároveň je dôležité poukázať na to,\nže dva subjekty, pri ktorých sa sťažovateľ v zmysle rozhodnutia okresného súdu dopustil\nporušenia svojich povinností nestrannosti, boli zapísané aj v pôvodnom registri konečných\nužívateľov výhod. Práve prepojenosť agendy verejného obstarávania s agendou registra\npartnerov verejného sektora a sankčné oprávnenia na strane úradu diskvalifikujú\nsťažovateľa z možnosti zotrvania vo funkcii podpredsedu úradu.\n10. V súvislosti s časovým aspektom porušenia povinností oprávnenej osoby\na výkonu verejnej funkcie sťažovateľa predseda úradu uvádza: „... porušenie povinnosti\npretrvávalo vzhľadom na to, že spoločnosť, v ktorej už síce nebol štatutárnym orgánom,\navšak bol v nej naďalej spoločníkom, bola naďalej oprávnenou osobou pre spoločnosti,\npre ktoré to bolo z dôvodu konfliktu záujmov vylúčené. Toto porušenie nezaniklo vzdaním sa\nsťažovateľa funkcie štatutárneho orgánu.“\n11. Predseda úradu nesúhlasí s tvrdeniami sťažovateľa vo veci absencie dôvodov\nna jeho odvolanie. Zákonný dôvod na odvolanie podpredsedu úradu vyplýva z § 142 ods. 2\npísm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Sťažovateľ, ktorý „... (i) nastúpil do funkcie\n6\n\npodpredsedu úradu v čase, kedy (ako vyplýva z rozhodnutí okresného súdu) vedel alebo\naspoň mal vedieť, že je v porušení § 19 zákona o registri partnerov,\n(ii) vedel alebo aspoň mal vedieť, že je v porušení vlastného Vyhlásenia, ktoré\nposkytol ako záruku vyvodenia zodpovednosti voči svojej osobe v prípade, že sa preukáže\nporušenie zákona o registri partnerov zo strany oprávnenej osoby a\n(iii) bol v porušení zákona o registri partnerov aj v čase po vydaní a právoplatnosti\nvýrokov z rozhodnutí okresného súdu, ktoré potvrdzujú porušenie § 19 zákona o registri\npartnerov oprávnenou osobou.“.\n12. Predseda úradu vo vzťahu k neoznámeniu dôvodov odvolania sťažovateľa a s tým\nsúvisiacej nemožnosti vyjadriť sa k nim uviedol, že vyzval sťažovateľa 20. decembra 2019\n– po oboznámení sa s rozhodnutiami okresného súdu, aby splnil svoj záväzok vyplývajúci\nz jeho verejného vyhlásenia a vzdal sa funkcie podpredsedu, a doplnil, že „... vykonal takúto\nvýzvu aj verejne, o čom samotný sťažovateľ predložil v rámci svojej ústavnej sťažnosti\nnesporné dôkazy.\n... Po zistení, že sťažovateľ odmieta sám odísť z funkcie ho predseda úradu\nna ďalšom stretnutí informoval o tom, že podáva návrh na jeho odvolanie z funkcie\npodpredsedu úradu. Uvedené stretnutie sa uskutočnilo dňa 7. 1. 2020. Následne predseda\núradu doručil vláde Slovenskej republiky návrh na odvolanie sťažovateľa z funkcie\npodpredsedu úradu, a to dňa 9. 1. 2020, o čom opätovne na osobnom stretnutí, ktoré sa\nuskutočnilo dňa 9. 1. 2020 pred samotným podaním návrhu, sťažovateľa informoval.“.\nOkrem uvedených okolností návrh predsedu úradu na odvolanie sťažovateľa\nz funkcie podpredsedu bol ako materiál na rokovanie vlády odovzdaný na úrade vlády\n9. januára 2020 a zároveň bol zverejnený na stránke www.rokovanie.sk.\n13. Postup vlády považuje predseda úradu za správny a poukázal na to,\nže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť, aby dôvody odvolania boli priamo\nuvedené v uznesení, a tiež, že nie je stanovená povinnosť pre vládu zabezpečiť prítomnosť\nsťažovateľa na rokovaní vlády vo veci jeho odvolávania.\n\n7\n\n14. Predseda úradu sa vyjadril aj k požiadavke sťažovateľa na primerané finančné\nzadosťučinenie, pričom za neprípustné považuje, aby sa sťažovateľ prostredníctvom\nústavnej\n\nsťažnosti\n\ndomáhal\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nza\n\nmediálne\n\nvýstupy.\n\nZa neprimeranú označil aj požiadavku sťažovateľa na obnovu stavu, t. j. navrátenie\ndo funkcie podpredsedu úradu.\n15.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\n1.\n\njúla\n\n2020\n\ndoručil\n\npredseda\n\núradu\n\ndoplnenie\n\nvyjadrenia k ústavnej sťažnosti, v ktorom poukázal na uznesenie okresného súdu\nč. k. 44 PPok 7/2020-7 z 28. apríla 2020, ktorým súd začal proti sťažovateľovi ako členovi\nštatutárneho orgánu partnera verejného sektora konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona\no registri partnerov verejného sektora. V tejto súvislosti predseda úradu uviedol: „Hoci sa\nv danom prípade jedná o súdne konanie, ktoré bolo začaté po rozhodovaní vlády Slovenskej\nrepubliky o odvolaní sťažovateľa z funkcie podpredsedu úradu, ide o ďalšie z mnohých\nkonaní vedených v súvislosti s činnosťou sťažovateľa v rozpore so zákonom o registri\npartnerov a ktoré potvrdzujú správnosť postupu predsedu úradu a vlády Slovenskej\nrepubliky pri odvolávaní sťažovateľa, z funkcie podpredsedu úradu.“\nZároveň predseda úradu poukázal na čl. 5 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru\nOrganizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý bol prijatý 31. októbra 2003\nv New Yorku (ďalej len „dohovor OSN proti korupcii“), a uviedol, že výklad nezáväznosti\nčestného vyhlásenia podpredsedu úradu by bol v rozpore s požiadavkami plynúcimi\nz dohovoru OSN proti korupcii.\n16. Ďalšie doplnenie vyjadrenia predsedu úradu bolo ústavnému súdu doručené\n18. septembra 2020. Predseda úradu odkázal na § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii\nčinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie vlády\nnepodlieha preskúmaniu súdom. V tejto súvislosti predseda úradu vyjadril názor,\nže žiadny súd vrátane ústavného súdu nie je oprávnený preskúmať napadnuté uznesenie.\n\n8\n\nII.2 Vyjadrenie vlády\n17. Predseda vlády doručil ústavnému súdu vyjadrenie vlády 8. júna 2020. Vláda\nvyjadrila nesúhlas s tvrdením o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odvolanie\nsťažovateľa z funkcie a uviedla: „Sťažovateľ v rámci výkladu príslušných ustanovení\nzákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov pristúpil len\nku gramatickému a logickému výkladu, pričom nevzal do úvahy aj výklad teleologický,\nna ktorom je založená argumentácia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, s ktorou sa\nvláda stotožnila.“ V súvislosti s otázkou naplnenia hmotnoprávnych dôvodov odvolania\nsťažovateľa vláda vo svojom vyjadrení poukázala na argumentáciu uplatnenú v návrhu\npredsedu úradu na odvolanie sťažovateľa z funkcie podpredsedu úradu, s ktorou, ako\nuviedla, sa plne stotožnila.\n18. Vo vzťahu k procesnoprávnej stránke odvolania sťažovateľa vláda uviedla,\nže v dôsledku prijatia napadnutého uznesenia došlo k zániku štátnozamestnaneckého\npomeru sťažovateľa podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napadnuté uznesenie vláda prijala\nna podklade návrhu predsedu úradu, ktorý bol dostatočne odôvodnený.\nK tvrdeniu\n\no neexistencii\n\nprocesných\n\npravidiel\n\nupravujúcich\n\npostup\n\nvlády\n\npri prijímaní uznesení vláda odkázala na Rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky\nschválený uznesením vlády 13. júna 2001 č. 512 v znení neskorších uznesení vlády (ďalej\nlen „rokovací poriadok vlády“), ktorý je súborom procesných noriem regulujúcich proces\nrozhodovania vlády. V nadväznosti na uvedené vláda konštatovala, že napadnuté uznesenie\nbolo schválené v súlade s rokovacím poriadkom vlády.\nPokiaľ ide o formálne náležitosti uznesení, vláda odkázala na Smernicu na prípravu\na predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky schválenú uznesením\nvlády Slovenskej republiky č. 512 z 13. júna 2001 v znení neskorších uznesení (ďalej len\n„smernica“). Podrobnosti smernice ďalej precizuje Metodický pokyn na prípravu\na predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky. A napokon,\n9\n\ndodržiavanie uvedených predpisov kontroluje príslušný organizačný útvar Úradu vlády\nSlovenskej republiky.\nK tvrdeniu sťažovateľa o porušení práv tým, že nebol prizvaný na rokovanie vlády,\nvláda uviedla: „... poukazujeme na § 1a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti\nvlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý ustanovuje, že rokovania vlády\nSlovenskej republiky sú neverejné. Uvedený § 1a sa stal súčasťou zákona č. 575/2001 Z. z.\nnovelizáciou zákonom č. 103/2007 Z. z., leda až po uverejnení nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 478/2011 zo dňa 478/2011.“ K povahe napadnutého\nuznesenia sa vláda vyjadrila tak, že «... uznesenia vlády o personálnych návrhoch majú\npovahu individuálnych správnych aktov, avšak „sui generis“, no nesprávne z uvedeného\nvyvodzuje záver, že takýto individuálny právny akt „sui generis“ musí mať aj všetky\nnáležitosti „klasického“ individuálneho správnoprávneho aktu, vrátane kontradiktórnosti\nprocesu jeho prijímania, spočívajúcej v možnosti vyjadriť sa k dôvodom v návrhu\nna odvolanie. Tieto nominačné akty vlády spadajú do oblasti ústavného práva a nie\nsprávneho práva, aj keď nepopierame isté prelínanie sa ústavného práva a správneho\npráva, a preto na ne nie je možné nahliadať len optikou správneho práva hmotného\na procesného, ale optikou ústavného práva, ktoré tak striktne neupravuje náležitosti\njednotlivých aktov ani samotný proces prijímania týchto aktov práve preto, že je potrebné\nvytvoriť aj dostatočný priestor pre ústavné orgány a aktérov politiky, politiku realizovať.».\n19. Vláda poukázala tiež na skutočnosť, že podľa zákona o verejnom obstarávaní\npredseda nesie zodpovednosť za činnosť úradu a zároveň zákonodarca mu zveril právomoc\nnavrhovať vláde vymenovanie a odvolanie podpredsedu úradu.\n20. K požiadavke sťažovateľa na primerané finančné zadosťučinenie vláda uviedla,\nže návrhy predkladané na rokovanie vlády je ex lege povinná zverejňovať na webovom\nsídle Úradu vlády Slovenskej republiky. Následne z týchto materiálov čerpajú novinári\na médiá, ktorí tieto informácie ďalej žurnalisticky spracúvajú. Ak sa sťažovateľ domnieva,\nže uverejnené články zasiahli do jeho ústavných a občianskych práv, pasívne legitimovanou\nnemá byť vláda, ktorá nie je autorom týchto článkov, ale sťažovateľ sa má obrátiť\n\n10\n\nso žalobou na ochranu osobnosti a domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy na tých\nsubjektoch, ktoré sú autormi uvedených článkov.\nII.3 Replika sťažovateľa\n21. Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa doručil 16. júna 2020 vyjadrenia\nvlády a predsedu úradu s možnosťou vyjadriť sa k nim v lehote 14 dní od doručenia\nupovedomenia. Zároveň ústavný súd určil, že pokiaľ sa sťažovateľ v danej lehote nevyjadrí\nani k vhodnosti ústneho pojednávania, bude ústavný súd zastávať názor, že sťažovateľ\nsúhlasí s prejednaním bez nariadenia ústneho pojednávania. Sťažovateľ svoju repliku\nústavnému súdu nedoručil.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n22. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety\nústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n23. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé\na uspokojujúce\n\npracovné\n\npodmienky.\n\nZákon\n\nim\n\nzabezpečuje\n\nnajmä\n\nproti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.\n\n11\n\nochranu\n\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 119 písm. m) ústavy vláda rozhoduje v zbore o vymenúvaní\na odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch\nčlenov Súdnej rady Slovenskej republiky.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n26. Ťažiskom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv tým,\nže bol z funkcie podpredsedu úradu odvolaný bez splnenia zákonných dôvodov. Sťažovateľ\nnavyše tvrdí, že neboli splnené ani procesné podmienky v rámci procesu jeho odvolania,\nkeďže mu nebolo umožnené vyjadriť sa k dôvodom odvolania ani nebol prizvaný\nna rokovanie vlády, na ktorom vláda schválila napadnuté uznesenie.\n27. K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nuplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní\ndostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základných práv\na slobôd, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania\na ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné\npožiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní\npredpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná\nzásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne\npripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom\nsa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy\n12\n\norgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené\nzákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 9/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, III. ÚS 300/06).\n28. Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky\norgány verejnej moci (vrátane vlády) pri ich akejkoľvek činnosti a zvlášť vtedy,\nak výkonom svojich kompetencií zasahujú do základných práv a slobôd fyzických osôb\nalebo právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu (čl. 1 ods. 1 prvej vety\nústavy).\n29. Článok 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny sú primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie všetkých orgánov verejnej moci Slovenskej republiky\npríslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (IV. ÚS 115/07). Základné právo na inú právnu ochranu vyjadrené v čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny zaručuje každému právo na prístup k takejto ochrane a právo\nna jej určitú kvalitu (IV. ÚS 233/04).\n30. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa predovšetkým\nzobral do úvahy, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na inú právnu\nochranu, t. j. základného práva, ktoré je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované,\nže pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany orgánu verejnej moci) ani jeho zužujúci\nvýklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho\nneodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (m. m. I. ÚS 2/08).\n31. Oprávneniu domáhať sa ochrany svojich práv na orgáne verejnej moci\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny zodpovedá povinnosť orgánu verejnej moci\nvo veci konať tak, aby bola právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá právna ochrana\nv medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na inú právnu ochranu\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).\n\n13\n\n32. V súvislosti so zabezpečovaním požiadaviek vyvoditeľných zo základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je kľúčové,\naby orgán verejnej moci poskytujúci a garantujúci túto ochranu postupoval pri výkone\nsvojich právomocí objektívne. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť\njednak vo využití všetkých dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového\nzákladu na rozhodnutie, ale aj v tom, že z rozhodnutia musí byť zrejmé, že preukázateľne\nvychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenie bolo v súlade s príslušnými\nprocesnými predpismi.\n33. Uvedené požiadavky sa vzťahujú aj na výkon ústavných a zákonných právomocí\nvlády, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne rešpektovala\npri rozhodovaní o odvolaní podpredsedu úradu z jeho funkcie, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná; a či teda garantovala právo\nsťažovateľa na inú právnu ochranu vyplývajúce mu z čl. 46 ods. 1 ústavy.\n34. Podľa čl. 119 písm. r) ústavy vláda rozhoduje mimo taxatívne určených vecí aj\no ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, t. j. aj o veciach ustanovených zákonom\no verejnom obstarávaní.\n35. Podľa § 141 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní predsedu úradu zastupujú\npodpredsedovia úradu; predseda úradu určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho\npodpredsedovia úradu zastupujú. Podpredsedov úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh\npredsedu úradu.\n36. Podľa § 142 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní výkon funkcie\npredsedu úradu a podpredsedu úradu sa skončí odvolaním z funkcie.\n37. Podľa § 142 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní predsedu úradu\nodvolá Národná rada Slovenskej republiky, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú\ns funkciou predsedu alebo podpredsedu.\n\n14\n\n38. Podľa § 142 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní vláda odvolá podpredsedu\núradu z dôvodov uvedených v odseku 2.\n39. Na úvod ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť,\nže sťažovateľ odôvodnenie svojej ústavnej sťažnosti do značnej miery opiera o nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 478/2011 z 21. júna 2012 (ďalej aj „nález“). V uvedenom\nnáleze ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľa, ktorý bol uznesením vlády\nodvolaný\n\nz funkcie\n\ngenerálneho\n\nriaditeľa\n\nSociálnej\n\npoisťovne.\n\nV nadväznosti\n\nna sťažovateľovu argumentáciu, ako aj na závery plynúce zo spomínaného nálezu ústavný\nsúd zdôrazňuje podstatný rozdiel medzi oboma prejednávanými vecami. Týmto rozdielom\nje fakt, že generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne menuje a odvoláva priamo vláda\nna rozdiel od podpredsedu úradu, ktorého menuje a odvoláva vláda na návrh predsedu\núradu. Kreačná právomoc vlády teda nie je v tomto prípade priama, ale podmienená\nnávrhom predsedu úradu. Logicky sa potom funkcia podpredsedu úradu v systéme orgánov\núradu hierarchicky radí pod predsedu.\n40. Ústavný súd síce prisvedčuje tvrdeniu sťažovateľa, že dôvody odvolania musia\nbyť jasné, odôvodnené a sťažovateľovi známe. Na druhej strane s ohľadom na už uvedené\nzávery ústavný súd zastáva názor, že v prípade funkcie podpredsedu úradu je nevyhnutné,\naby bol na podklade zákona o verejnom obstarávaní v spojení so zákonom o ochrane\nverejného záujmu odôvodnený návrh na odvolanie, keďže práve o tomto návrhu vláda\nrozhoduje. Vzhľadom na postupnosť krokov v prípade odvolania z funkcie podpredsedu\núradu nie je vylúčené, že vláda, ktorá rozhoduje v zbore, a teda jej členovia musia\nk rozhodnutiu dospieť väčšinovým konsenzom, by návrh predsedu, ktorý by nepovažovala\nza „dostatočný“, uznesením odmietla.\n41. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť proces prijatia napadnutého uznesenia\nvlády. Keďže napadnuté uznesenie vlády bolo prijaté na podklade návrhu predsedu úradu,\nústavný súd preskúmal aj návrh na odvolanie sťažovateľa z funkcie podpredsedu úradu.\n42. Z ústavnej sťažnosti aj vyjadrenia predsedu úradu jednoznačne vyplývajú\ndôvody, pre ktoré predseda úradu podal návrh na odvolanie sťažovateľa. Predseda\n15\n\nidentifikoval konanie sťažovateľa, ktoré považuje za nezlučiteľné s výkonom funkcie\npodpredsedu úradu. Ústavnému súdu sú známe procesné štádiá jednotlivých konaní, ktoré\nboli základom návrhu na odvolanie (ako aj tých, ktoré začali po prijatí napadnutého\nuznesenia), a preto v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na časť odôvodnenia\nnávrhu na odvolanie: „Je nepochybné, že účelom zákona o verejnom obstarávaní je v prvom\nrade\n\nzabezpečiť\n\nefektívne,\n\nhospodárne\n\na\n\ntransparentné\n\nnakladanie\n\ns verejnými\n\nprostriedkami. Na tento účel zákon vyžaduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ\ndodržiavali základné princípy verejného obstarávania, vrátane princípu transparentnosti.\nPráve princíp transparentnosti bol vedúcim motívom prijatia Zákona o RPVS, v snahe\nzabezpečiť účinný mechanizmus identifikácie konečných užívateľov výhod partnerov\nverejného sektora, ako subjektov, ktoré disponujú s verejnými prostriedkami. Tento účel\nmôžu napomôcť dosiahnuť výlučne také oprávnené osoby, zodpovedné za zápis partnerov\nverejného sektora do registra partnerov verejného sektora, ktoré sú od konečných\nužívateľov výhod nezávislé.\nDodržiavanie tohto princípu sleduje práve § 19 Zákona o RPVS, ktorého porušenia\nsa v minimálne ôsmich prípadoch tak, ako konštatuje Okresný súd Žilina vo svojich\nrozhodnutiach, dopustil pán\n\nv pozícii konateľa Oprávnenej osoby...\n\nPredchodcom registra partnerov verejného sektora bol register konečných užívateľov\nvýhod, ktorého vedenie bolo v plnej kompetencii Úradu pre verejné obstarávanie. Povinnosť\nregistrovania v registri konečných užívateľov výhod sa vzťahovala len na subjekty, ktoré\nvstupovali do zmluvného vzťahu so štátom na základe verejného obstarávania, pričom dva\nsubjekty, pri ktorých sa\n\nv zmysle rozhodnutia Okresného súdu Žilina\n\ndopustil porušenia svojich povinností nestranností boli zapísané aj v pôvodnom registri\nkonečných užívateľov výhod. Register partnerov verejného sektora nahradil register\nkonečných užívateľov výhod, pričom rozšíril okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa\nvzťahujú povinnosti registrácie v registri partnerov verejného sektora a identifikovania\nkonečných užívateľov výhod plynúcich z obchodných vzťahov so štátom. Aj po prechode\nregistra do pôsobnosti Okresného súdu Žilina v pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie\nzostala významná právomoc, a to sankcionovanie subjektov verejného sektora, konkrétne\nverejných obstarávateľov a obstarávateľov za to, ak vstúpia do zmluvného vzťahu\n\n16\n\npodľa zákona o verejnom obstarávaní so subjektom, ktorý nie je registrovaný v registri\npartnerov verejného sektora...“\n43. Z uvedeného vyplýva, že práve prepojenosť agendy registra partnerov verejného\nsektora a Úradu pre verejné obstarávanie v nadväznosti na postavenie a konanie sťažovateľa\nako verejného funkcionára a zároveň ako štatutára a tiež spoločníka oprávnenej osoby\n(v iných konaniach aj člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) bezpochyby\nvýznamným spôsobom narúšajú jeho dôveryhodnosť. Ústavný súd konštatuje (aj s ohľadom\nna charakter poznámky pod čiarou č. 66 v zákone o verejnom obstarávaní), že návrh\nna odvolanie bol podaný na podklade zákonného dôvodu a bol dostatočným spôsobom\nodôvodnený. Pokiaľ napadnuté uznesenie vlády obsahuje iba strohé konštatovanie\no odvolaní sťažovateľa z funkcie podpredsedu úradu, nejde v okolnostiach danej veci\ns dôrazom na podmienku podania relevantného návrhu zo strany predsedu úradu o zásah\ndo subjektívnych práv sťažovateľa.\n44. Tvrdenia sťažovateľa o zásahu do jeho ústavou a listinou garantovaných práv\nporušením procesných pravidiel považuje ústavný súd za účelové.\nPodobne ako pri posudzovaní hmotnoprávnych podmienok a požiadavke na riadne\nodôvodnenie\n\naj\n\nv časti\n\nnamietajúcej\n\n„informovanosť“\n\nsťažovateľa\n\nv nadväznosti\n\nna možnosť reakcie ústavný súd konštatuje, že tieto podmienky musia byť reálne naplnené.\n45. Z vyjadrenia predsedu úradu, ale v konečnom dôsledku aj zo samotnej ústavnej\nsťažnosti vyplýva, že predseda úradu vyzval sťažovateľa na vzdanie sa funkcie z dôvodov\nkonaní prebiehajúcich na okresnom súde už 20. decembra 2019. Následne, 7. januára 2020\npredseda úradu informoval sťažovateľa o zámere podať vláde návrh na jeho odvolanie\nz funkcie podpredsedu. Dňa 9. januára 2020 predseda úradu doručil vláde návrh\nna odvolanie sťažovateľa z funkcie podpredsedu úradu a v rovnaký deň bol materiál\nzverejnený na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky. Navyše, okolnosti\na dôvody odvolania boli, či už zo strany sťažovateľa, alebo zo strany predsedu úradu\nkomunikované aj verejne prostredníctvom médií.\n\n17\n\nAko účelové sa teda ústavnému súdu javí tvrdenie sťažovateľa o tom, že o dôvodoch\nodvolania nevedel, resp. sa o nich dozvedel až zo zverejneného návrhu na odvolanie.\nSťažovateľ sa mohol k dôvodom svojho odvolania vyjadriť, túto možnosť však nevyužil.\n46. Argument sťažovateľa o tom, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôvodom\nodvolania, pretože nebol prizvaný na rokovanie vlády, považuje ústavný súd\nza neodôvodnený. Ústavný súd už v náleze sp. zn. IV. ÚS 478/2011 z 21. júna 2012\nuviedol, že sťažovateľ (odvolaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pozn.) mal mať\nmožnosť vyjadriť sa k dôvodom odvolania „najneskôr na rokovaní vlády, na ktoré mal byť\nprizvaný.“. V tejto súvislosti sa opäť prejavuje podstatný rozdiel v kreačnej právomoci\nvlády vo vzťahu k podpredsedovi úradu (na základe návrhu) a skôr posudzovanom odvolaní\ngenerálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Z uvedeného nevyplýva povinnosť vlády prizvať\nna rokovanie odvolávaného verejného funkcionára. V danom prípade ide o to, aby bol\nverejnému funkcionárovi minimálne poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k dôvodom\nodvolania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ poznal dôvody návrhu na odvolanie\nv dostatočnom predstihu na to, aby k nim mohol v relevantnej forme zaujať stanovisko.\nNavyše, ústavný súd dáva do pozornosti aj § 1a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii\nčinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého rokovania vlády Slovenskej republiky sú neverejné.\n47. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 88/07, II. ÚS 13/2018).\n\n18\n\n48. Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj\nkonkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov\nv činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer\nvrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom\nvytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel,\na ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta\n(m. m. II. ÚS 524/2017).\n49. Úlohou ústavného súdu nie je perfekcionisticky „prerábať“ konanie pred orgánmi\nverejnej moci, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom mal výhrady.\nÚlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania,\na preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup\npriečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku,\na prípady, keď určitý procesný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene\n(inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem –\nprotiústavnosť konania nezaloží (m. m. I. ÚS 76/2015).\n50. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnapadnutým uznesením vlády a základným právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s právom na ochranu proti svojvoľnému\nprepusteniu zo zamestnania podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy, a preto ústavnej sťažnosti\nnevyhovel.\n51. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (finančné zadosťučinenie).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "verejná funkcia-zánik", "vláda-uznesenie", "verejná funkcia-neplatnosť odvolania", "vláda-uznesenie", "uznesenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:accad4ec-669f-4db8-8e19-d9f1390c9dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 13/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1"}, {"guid": "ussr:874fef06-0f05-4259-8463-f702cab7d0c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 524/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 524/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1"}, {"guid": "ussr:a57daa4a-f4ff-4f05-8365-ca1110271682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.76.2015.1"}, {"guid": "ussr:8e94e227-4dcc-43ba-afe0-7ba9877d4920", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 478/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 478/2011 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e94e227-4dcc-43ba-afe0-7ba9877d4920"}, {"guid": "ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc382271-33e0-4282-8f31-feba2e9c9280"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:63e40e47-0889-4bc7-8a28-da6329cdf46f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/04 z 13. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63e40e47-0889-4bc7-8a28-da6329cdf46f"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "6fe71562-8fe7-464e-812c-cc97b2bac826:50e0aadb-f35a-4a2c-8353-f143bc866232", "ecli": null, "spisova_znacka": "44PPok/7/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 44PPok/7/2020 z 14. 12. 2021", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fe71562-8fe7-464e-812c-cc97b2bac826:50e0aadb-f35a-4a2c-8353-f143bc866232"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e4727471-0690-4a83-8c51-faefc1abb09c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.440.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 440/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 440/2022 z 14. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.440.2022.1"}]}