{"guid": "ussr:8264641b-826f-42ff-b9a3-fb84e316efb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 194/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8264641b-826f-42ff-b9a3-fb84e316efb3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 194/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020\nv senáte zloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nĽuboša\n\nSzigetiho,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nJany Laššákovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nspoločnosti\n,\n\nprávne\n\nzastúpenej\n\nadvokátkou\n\nMgr.\n\nZuzanou\n\nBdžochovou,\n\nPalkovičova 16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nOkresného súdu Michalovce č. k. 16 Cb 1/2012-971 z 1. augusta 2019 v spojení s opravným\nuznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 16 Cb 1/2012-974 z 28. augusta 2019\na uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 16 Cb 1/2012-1017 z 24. októbra 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 48 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie práva zákazu diskriminácie\npodľa čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením Okresného súdu\nMichalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 Cb 1/2012-971 z 1. augusta 2019 v spojení\ns opravným uznesením okresného súdu č. k. 16 Cb 1/2012-974 z 28. augusta 2019\na uznesením okresného súdu č. k. 16 Cb 1/2012-1017 z 24. októbra 2019 (spolu ďalej aj\n„napadnuté uznesenia/rozhodnutia“).\nÚstavná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 21. januára 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených príloh a doterajšej rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu vo veciach sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou\npodanou na okresnom súde domáhala proti viacerým žalovaným náhrady škody\nv sume 29 874 526,99 €. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 18 Cb 1/2007, neskôr\npod sp. zn. 16 Cb 1/2012. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 16 Cb 1/2012 z 12. júna 2013\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) v znení opravného uznesenia z 20. septembra 2013\na v znení opravného uznesenia zo 6. novembra 2013 v spojení s uznesením z 9. augusta\n2013 bola jej žaloba zamietnutá a žalovaným priznaná náhrada trov konania.\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 125/2014,\n2 Cob 126/2014 z 25. septembra 2014 (ďalej len „prvý rozsudok krajského súdu“) odvolací\nsúd odvolaniu sťažovateľky nevyhovel a žalovaným priznal náhradu trov konania.\nRozsudok okresného súdu spolu s prvým rozsudkom krajského súdu nadobudli\n2\n\nprávoplatnosť 2. januára 2016. Na základe sťažovateľkou podaného dovolania dovolací súd\nnapadnutý rozsudok v časti potvrdzujúcej rozsudok okresného súdu v znení opravných\nuznesení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 2 Cob 192/2016-837 z 31. októbra\n2017 (ďalej len „druhý rozsudok krajského súdu“) v spojení s opravným uznesením\nz 1. decembra 2017, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, a taktiež rozhodol,\nže vo vzťahu k sťažovateľke majú žalovaní v 1., 2. a vo 4. rade nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania a dovolacieho konania. Druhý rozsudok krajského súdu nadobudol\nprávoplatnosť 5. januára 2018. Tento rozsudok sťažovateľka napadla dovolaním. Z dôvodu\nnezaplatenia súdneho poplatku okresný súd uznesením zo 14. novembra 2018 vydaným\nvyšším súdnym úradníkom dovolacie konanie zastavil. O podanej sťažnosti proti tomuto\nrozhodnutiu rozhodol okresný súd uznesením z 27. marca 2019 tak, že sťažnosť zamietol.\n3. Okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. 16 Cb 1/2012971 z 1. augusta 2019 (ďalej aj „uznesenie vydané súdnym úradníkom“) rozhodol tak,\nže sťažovateľka\n\nje\n\npovinná\n\nzaplatiť\n\ntrovy\n\nodvolacieho\n\na dovolacieho\n\nkonania,\n\na to žalovanému v 1. rade trovy v sume 252 822,30 € za tri právne úkony, žalovanému\nv 2. rade v sume 252 822,30 € za tri právne úkony a žalovanému vo 4. rade trovy\nv sume 180 591,98 € za dva právne úkony. Z odôvodnenia uznesenia vydaného súdnym\núradníkom vyplýva, že trovy právneho zastúpenia boli vypočítané z hodnoty predmetu\nkonania, teda žaloby o náhradu škody v sume 29 874 526,99 €.\nOkresný súd ex offo vydal 28. augusta 2019 opravné uznesenie č. k. 16 Cb 1/2012974 (ďalej aj „prvé opravné uznesenie“), ktorým opravil zrejmú nesprávnosť v písaní\nuznesenia vydaného súdnym úradníkom, kde bolo nesprávne uvedené, že sťažovateľka je\npovinná zaplatiť žalovaným v 2. a vo 4. rade trovy na účet zástupcu žalovaného v 1. rade.\nSťažovateľka podala v zákonnej lehote sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu\nvydanému súdnym úradníkom 6. septembra 2019 a proti prvému opravnému uzneseniu\n4. októbra 2019. Okresný súd uznesením č. k. 16 Cb 1/2012-1017 z 24. októbra 2019\n(ďalej aj „uznesenie o sťažnosti“) sťažnosť sťažovateľky zamietol.\n\n3\n\n4. V posudzovanej veci podala 9. septembra 2019 sťažovateľka podanie označené\nako sťažnosť proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom, a to z dôvodu, že v záhlaví\ntohto uznesenia okresný súd vymedzil nesprávne predmet rozhodnutia, keď uviedol ako\npredmet konanie o sťažnosti proti uzneseniu č. k. 16 Cb 1/2012-913 (čo je uznesenie\no zastavení dovolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, pozn.). Okresný\nsúd posúdil podanie ako návrh na opravu chýb v písaní rozhodnutia a 12. septembra 2019\nvydal opravné uznesenie č. k. 16 Cb 1/2012-984 (ďalej len „druhé opravné uznesenie“),\nktorým opravil záhlavie uznesenia vydaného súdnym úradníkom a prvé opravné uznesenie\no predmete konania tak, že má správne znieť „... o výške trov...“. Druhé opravné uznesenie\nnapadla sťažovateľka 18. októbra 2019 odvolaním.\n5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka v podstatnom uviedla, že po podaní jej\nodvolania proti druhému opravnému uzneseniu 18. októbra 2019 okresný súd toto odvolanie\nnepredložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu a vo veci ďalej konal a rozhodoval,\nkeď následne 24. októbra 2019 vydal napadnuté uznesenie o sťažnosti. Z tohto dôvodu sú\nnapadnuté uznesenia okresného súdu predčasné.\nSťažovateľka\n\nďalej\n\nnamieta,\n\nže\n\nvo\n\nveci\n\nkonala\n\na rozhodovala\n\nsudkyňa\n\n, ktorá nie je zákonnou sudkyňou vo veci a je vylúčená z rozhodovania\npre jej pomer k veci a stranám sporu, „keďže v konaní sa ani len zdanlivo nejaví,\nže pri prejednávaní veci touto sudkyňou je spravodlivosť vykonávaná v súlade so základným\nprávom na súdnu ochranu.\nZároveň poukazujeme na to, že uznesenie... zo dňa 24. októbra 2019... odôvodnila\nkonštatovaniami, ktoré sú v zjavnom rozpore s obsahom súdneho spisu a ktorými na úkor\nnašej spoločnosti neprípustné zvýhodnila žalovaných... takéto konštatovanie sudkyne... je\nv rozpore s obsahom nášho dovolania zo dňa 3. marca 2018 (č. l. 863), ktorým sme napadli\nvšetky výroky rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku okresného súdu v znení opravných\nuznesení, a teda aj výroky o trovách konania...\nSme presvedčení, že aj uvedený nezákonný postup sudkyne, ktorým poškodzuje našu\nspoločnosť, zvýrazňuje opodstatnenosť našich výhrad, ktorými namietame zaujatosť sudkyne\npre jej pomer k veci a pomer k účastníkom / stranám konania.“.\n\n4\n\nSťažovateľka ďalej argumentuje tým, že vo výroku druhého rozsudku krajského súdu\nv časti o trovách konania nie je uvedené uloženie povinnosti zaplatiť náhradu trov a ani to,\nže o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.\nZároveň tým, že proti uvedenému výroku druhého rozsudku krajského súdu v časti\no trovách konania žalovaní nepodali dovolanie, v zmysle zásady „právo patrí bdelým“ sa\nvzdali uplatňovania svojich práv. Na základe uvedeného je sťažovateľka presvedčená,\nže okresný súd napadnutými rozhodnutiami „neprípustne zvýhodnil žalovaných v I.,\nII. a IV. rade... postupoval a rozhodol v rozpore s právom na spravodlivý proces a na úkor\nnašej spoločnosti ako žalobcu.“.\nPodľa sťažovateľky žalovaným v súdnom spore nevzniklo právo na náhradu trov\nkonania. Taktiež v konaní nebola dokazovaním riadne ustálená výška škody, a teda nebola\nustálená výška hodnoty veci, ktorá by sa mala považovať za tarifnú hodnotu veci, ktorá je\nnevyhnutná pre presný výpočet tarifnej odmeny advokáta za vykonané úkony právnej\nslužby. Suma označená sťažovateľkou „v návrhu na začatie konania bola uvedená iba\nna základe laického odhadu, pričom zistenie výšky sumy záviselo od odborného posúdenia,\nnačo sme v konaní od počiatku upozorňovali a požadovali.“.\nOkresný súd nesprávne určil výšku hodnoty veci vo vzťahu k jednotlivým\nžalovaným. Sťažovateľka v žalobe požadovala zaplatenie náhrady škody proti všetkým\nžalovaným spoločne a nerozdielne a okresný súd tým, že v uznesení vydanom súdnym\núradníkom určil výšku náhrady trov konania pre každého jednotlivého žalovaného\nopakovane z celkovej výšky náhrady škody, postupoval v príkrom rozpore s princípmi\nvšeobecnej spravodlivosti, pretože neprípustne znásobil výšku hodnoty veci. Priznaním\nnároku na náhradu trov konania vo výške uvedenej v napadnutom uznesení vydanom\nsúdnym úradníkom došlo k neoprávnenému zvýhodneniu žalovaných a k ich bezdôvodnému\nobohateniu.\nPodľa sťažovateľky okresný súd opomenul jednotlivé úkony právnej služby\nza žalovaných posúdiť z hľadiska ich účelnosti, a teda napadnuté rozhodnutie je nezákonné,\npostup okresného súdu je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Sťažovateľka atakuje\nprávne závery, na ktorých stoja napadnuté uznesenia okresného súdu, a tvrdí, že okresný\nsúd nesprávne priznal náhradu trov za úkony právnej služby, ktoré nemal. V naznačenom\nsmere sťažovateľka spochybňuje účelnosť obsahu vyjadrení žalovaných v 1., 2. a vo 4. rade\n5\n\nk odvolaniam a dovolaniu a účelnosť právneho úkonu žalovaného v 2. rade spočívajúceho\nv príprave prevzatia právneho zastúpenia v dovolacom konaní.\nSťažovateľka taktiež namieta, že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil\nskutočnosť, že Okresným súdom Košice I bol potvrdený reštrukturalizačný plán\nsťažovateľky a ukončená reštrukturalizácia jej spoločnosti, preto „vzhľadom na majetkové\npomery našej spoločnosti, uloženie zaplatenia náhrady trov konania v zmysle napadnutého\nrozhodnutia, môže vážne poškodiť našu spoločnosť a môže sa javiť ako likvidačné.\nVzhľadom na uvedené sme presvedčení, že vo vzťahu k výške náhrady trov konania,\nakú stanovil okresný súd v napadnutom rozhodnutí, sú dané dôvody osobitného zreteľa\nna nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.“.\nSťažovateľka ďalej argumentuje tým, že napadnuté uznesenia okresného súdu sú\nzmätočné a nezákonné, pretože neobsahujú základné náležitosti, keď okresný súd v záhlaví\nuznesení nesprávne vymedzil predmet rozhodovania, keď prvé opravné uznesenie\nneobsahuje „zákonné poučenie o odvolaní... ale iba poučenie o sťažnosti“.\nV odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľka zároveň namieta, že druhé opravné\nuznesenie je nepreskúmateľné a nezákonné (čo však v petite ústavnej sťažnosti nie je\npremietnuté, pozn.).\n6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka v petite požiadala,\naby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie\nzákladných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu\n(a to uznesením vydaným súdnym úradníkom, prvým opravným uznesením a uznesením\no sťažnosti), tieto zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a zároveň okresnému\nsúdu prikázal, aby obnovil stav pred porušením práv sťažovateľky. Sťažovateľka si rovnako\nuplatnila náhradu trov konania. Súčasne navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť\nnapadnutých uznesení okresného súdu.\n\n6\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\n7\n\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n14. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy sa základné práva a slobody zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n15. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa\nmusí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených\npráv okresným súdom a jeho napadnutými uzneseniami, ktorými rozhodol o výške náhrady\n8\n\ntrov konania žalovaným v rozpore s princípmi všeobecnej spravodlivosti, predčasne,\na z tohto dôvodu sú napadnuté uznesenia okresného súdu nezákonné.\n17. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu\nna začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.\n18. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje\npredovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí\npredmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie\nústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa\nsťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého\noznačil za porušovateľa svojich práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby\npožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom.\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 644/2014, II. ÚS 660/2016).\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných\nustanovení ústavy, ktoré sťažovateľ uvádza v odôvodnení sťažnosti mimo petitu, je potrebné\npovažovať iba za súčasť jeho argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).\nIII.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a napadnutým\nuznesením okresného súdu vydaným súdnym úradníkom (z 1. augusta 2019)\nv spojení s prvým opravným uznesením (z 28. augusta 2019)\n19. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky napadnutým\nuznesením vydaným súdnym úradníkom a prvým opravným uznesením ústavný súd\nkonštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity.\n\n9\n\n20. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú\nosobu. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (III. ÚS 152/03, I. ÚS 269/06, IV. ÚS 115/07,\nII. ÚS 585/2018, II. ÚS 273/2019).\n21. V konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému\nsúdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody\nza predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou\núčinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný\nprostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.\n22.\n\nProti\n\nnapadnutým\n\nuzneseniam\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 1.\n\naugusta\n\n2019\n\na 28. augusta 2019, ktoré boli vydané súdnym úradníkom, mohla sťažovateľka podať\nsťažnosť (čo aj využila), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť sudca okresného\nsúdu v sťažnostnom konaní. Právomoc okresného súdu v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu rozhodovať o napadnutých uzneseniach okresného súdu z 1. augusta 2019\na 28. augusta 2019, keďže sťažnosť v tomto prípade predstavuje účinný opravný prostriedok\nochrany práv sťažovateľky vo vzťahu k napadnutým uzneseniam.\n23. Po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je\npotrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky. Tomuto postupu\n10\n\ntotiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku\nprávomoci ústavného súdu.\n24. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť ústavnej sťažnosti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132 ods. 1 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho napadnutým\nuznesením o sťažnosti (z 24. októbra 2019)\n25. Zvyšná časť ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala proti postupu okresného súdu\na jeho uzneseniu o sťažnosti, sa v primárnej rovine javí tak, že nemá všetky náležitosti\nustanovené zákonom.\n26. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí\nokrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n27. Vo veci namietaného porušenia sťažovateľkou označených práv postupom\nokresného súdu a jeho napadnutým uznesením o sťažnosti ústavný súd konštatuje, že hoci\nbola ústavná sťažnosť koncipovaná kvalifikovaným právnym zástupcom, sťažovateľka\nneponúka žiadnu ústavne významnú argumentáciu. Ústavná sťažnosť neobsahuje\nzmysluplné odôvodnenie návrhu, ktoré by poskytlo základný východiskový rámec\npre rozhodovanie ústavného súdu o namietanom porušení uvedených práv sťažovateľky.\nPokiaľ aj sťažovateľka cituje judikatúru všeobecných súdov, ktorá má podporovať jej názor,\ntúto judikatúru cituje bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom konkretizovala, akým spôsobom\nsa dané rozhodnutie vzťahuje na posudzovanú právnu vec.\n\n11\n\n28. K uvedenému (bod 27) ústavný súd dodáva, že už vo veciach vedených\npod sp. zn. I. ÚS 126/2015 a sp. zn. I. ÚS 294/2018 ústavný súd odmietol ústavné sťažnosti\nsťažovateľky zastúpenej tou istou právnou zástupkyňou z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí, pretože neobsahovali náležitosti požadované zákonom (okrem\niného nedostatok riadneho odôvodnenia ústavnej sťažnosti, nedostatok splnomocnenia na jej\nzastupovanie v konaní pred ústavným súdom), a teda o niektorých náležitostiach ústavnej\nsťažnosti už bola riadne poučená.\n29. Táto časť ústavnej sťažnosti teda nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nčo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\n30. Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného, z obsahového hľadiska možno túto časť\nústavnej sťažnosti považovať aj za zjavne neopodstatnenú. K tomu ústavný súd\npoznamenáva, že argumentácia sťažovateľky sa svojou podstatou viaže prevažne\nna rozsudok okresného súdu a druhý rozsudok krajského súdu o priznaní náhrady trov\nkonania a len v menšom rozsahu na napadnuté uznesenie o sťažnosti, ktorým bolo\nrozhodnuté v sťažnostnom konaní už len o výške trov konania.\n31. Vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je ústavný súd\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Ústavný súd je oprávnený preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim\no opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je\noprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii\nprávnych predpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne\n\nzávery zo skutkového\n\nstavu\n\nIV. ÚS 27/2010).\n\n12\n\nvšeobecný\n\nsúd\n\nvyvodil\n\n(III.\n\nÚS\n\n78/07,\n\n32. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania\nza integrálnu súčasť civilného procesu a zásadnú výsadu všeobecného súdu. Rozhodnutia\no trovách konania ústavný súd meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to\nv prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek\nkladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu\nspravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv\núčastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika\nnáhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe\ntakej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,\nktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS 248/08, III. ÚS 92/09, I. ÚS 40/2012,\nII. ÚS 364/2014, II. ÚS 681/2016, II. ÚS 495/2018).\n33. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené\na účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo\nbránením práva.\nJednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne so zreteľom\nna to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol\nv konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n34. Trovy vynaložené účastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť\nv príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa\nmusí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti\ntakému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo\nprávnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu\npomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti\nza účelne vynaložené trovy považujú.\n35. V posudzovanej veci okresný súd rozhodoval o sume už právoplatne priznaného\nnároku na náhradu trov konania, keď je všeobecný súd nielen oprávnený, ale aj povinný\n13\n\nosobitne posúdiť, či ten-ktorý výdavok vrátane výdavkov strany sporu na právne zastúpenie\nadvokátom je preukázaný, odôvodnený a účelne vynaložený (§ 251 CSP). Pokiaľ ide\no sumu, či už v plnej, alebo len čiastočnej náhrade trov právneho zastúpenia advokátom,\nzákladom pre jej určenie sú vždy právne relevantné ustanovenia vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n36. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia o sťažnosti ústavný\nsúd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov vychádzajúcich\na nadväzujúcich na predchádzajúce fázy konania, pričom nezistil, že by závery okresného\nsúdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v sťažnostnom konaní boli svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSudca okresného súdu sa sťažnostnými námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý\npostačuje na konštatovanie, že dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\n37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta (podľa nej) nesprávny postup\nokresného súdu pri vyčíslení výšky (právoplatne priznaného) nároku na náhradu trov\nkonania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia o sťažnosti vyplýva, že sudca okresného\nsúdu, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdneho úradníka, pri vyčíslení trov právneho\nzastúpenia žalovaných vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny určenej podľa § 10\nods. 2 vyhlášky, teda z hodnoty predmetu poskytnutia právnej služby v okamihu začatia\nposkytovania právnej služby. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané z hodnoty\npredmetu konania, ktorú určila sťažovateľka v podanej žalobe. V tejto súvislosti sudca\nokresného súdu poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. septembra\n2018, kde ústavný súd uviedol, že z § 10 ods. 2 vyhlášky vyplýva, že za tarifnú hodnotu sa\npovažuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí\nposkytovania právnej služby. Teda rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je\nhodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby.\n\n14\n\n38. V súvislosti s námietkou sťažovateľky spochybňujúcou nutnosť a účelnosť\nvynaložených trov právneho zastúpenia žalovanými ústavný súd preskúmal, či otázka\nposúdenia účelnosti celkových trov konania okresným súdom nevykazuje extrémne\nvybočenie z pravidiel upravujúcich rozhodovanie o trovách konania, čím by nadobudla táto\notázka ústavnoprávny rozmer. Okresný súd priznal úspešným žalovaným trovy právneho\nzastúpenia za vyjadrenia k odvolaniu, za vyjadrenia k dovolaniu a žalovanému v 2. rade aj\nza prípravu a prevzatie zastúpenia v dovolacom konaní. Je zrejmé, že účelnosť\nvynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone\nexplicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie\npráv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich\npriznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy (diskrécie) súdu,\nktorá však musí byť vždy primerane odôvodnená.\nV posudzovanej veci sa sudca okresného súdu stotožnil s odôvodnením uznesenia\nvydaného súdnym úradníkom, kde rozhodol súdny úradník o výške trov konania „správne,\nv súlade s vyhláškou...“ a „v súlade s ustanovením § 251 CSP boli priznané všetky\npreukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky...“.\n39. Sťažovateľka argumentuje nesprávnym postupom okresného súdu aj z dôvodu,\nže „určil výšku náhrady trov konania pre každého jednotlivého žalovaného opakovane\nz celkovej výšky náhrady škody“, čím mal neoprávnene zvýhodniť žalovaných. V tomto\nsmere ústavný súd konštatuje, že každá zo strán sporového konania má nepochybne právo\ndať sa v konaní zastúpiť zástupcami na základe plnomocenstva (§ 92 ods. 1 CSP). Týmto\nustanovením je garantované právo na právnu pomoc, ktoré zahŕňa právo sporovej strany\nzvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne\nzastúpenie je tak ponechané úplne na vôli strany sporu.\n40. Ústavný súd argumentáciu sťažovateľky v časti ústavnej sťažnosti smerujúcej\nproti napadnutému uzneseniu o sťažnosti jednotlivo a ani v súhrne nevyhodnotil ako\nspôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu a nezistil, že by ním\naplikovaný postup pri hodnotení (ne)ústavnosti jeho postupu mohol zakladať rozumný\na aj spravodlivý dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutých rozhodnutí v súlade s jeho\n15\n\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy, ak navyše ústavná sťažnosť v tomto\nsmere nie je ani riadne odôvodnená.\n41. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právny záver okresného súdu za ústavne\nplne udržateľný. V rámci rozhodovania o výške náhrady trov konania sťažovateľke okresný\nsúd ústavne udržateľným spôsobom interpretoval príslušné zákonné ustanovenia\na ustanovenia vyhlášky, do interpretácie ktorých ústavný súd nie je zásadne oprávnený\nvstupovať a nahradzovať prijaté právne závery okresného súdu. Inak povedané, interpretácia\npríslušných procesných ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o výške náhrady trov\nkonania zo strany okresného súdu nevykazuje žiaden extrém, a preto nemohlo dôjsť\nk porušeniu označených práv sťažovateľky.\n42. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením okresného súdu o sťažnosti a obsahom základného práva na súdnu ochranu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala, že po prípadnom\nprijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by ústavný súd mohol reálne dospieť k záveru,\nže sťažovateľkou označené práva boli v danom prípade porušené. Ústavný súd preto\nústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a čl. 12\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 14 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\no sťažnosti (z 24. októbra 2019)\n43. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 12 ods. 2\nústavy, ako aj práva podľa čl. 14 dohovoru ústavný súd konštatuje, že z ústavnej sťažnosti\nnie je zrejmé, akým spôsobom mal okresný súd svojím postupom porušiť uvedené práva\nsťažovateľky. V tomto smere je ústavnoprávna argumentácia sťažovateľky nedostatočná,\nresp. úplne absentuje.\n\n16\n\n44. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,\nv ktorej opakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má významné\nprocesné dôsledky. Ak sťažnosť neobsahuje opis skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ\nvyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom a ani právne\nargumenty a právne posúdenie predloženého sporu, t. j. kvalifikované odôvodnenie,\ntak nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 43 zákona o ústavnom súde, čo zakladá\ndôvod\n\nna\n\njej\n\nodmietnutie\n\npre\n\nnesplnenie\n\nzákonom\n\npredpísaných\n\nnáležitostí\n\n(IV. ÚS 198/2012, II. ÚS 405/2017, II. ÚS 33/2019).\n45. S poukazom na uvedené ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované\nprávne zastúpenie sťažovateľky odmietol v tejto časti ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2\npísm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.\n46. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha aj vyslovenia\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. V odôvodnení ústavnej sťažnosti\nsťažovateľka uviedla, že „vo veci konala a rozhodovala sudkyňa\n\n, ktorá\n\nnie je zákonnou sudkyňou v tejto veci...“ a „je vylúčená pre jej pomer k veci a účastníkom /\nstranám sporu, keďže v konaní sa ani len zdanlivo nejaví, že pri prejednávaní veci touto\nsudkyňou je spravodlivosť vykonávaná v súlade so základným právom na súdnu ochranu.“.\n47. Čo sa týka tejto časti ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že aj tu\nabsentujú skutkové a právne dôvody namietaného porušenia základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Obsahuje iba konštatovanie sťažovateľky, že v jej veci konala\nsudkyňa, ktorá nie je zákonnou sudkyňou a je vylúčená vo veci. Keďže z argumentácie\nsťažovateľky, ale ani z popisovaného postupu okresného súdu nemožno vyvodiť nič, čo by\nsignalizovalo porušenie tohto sťažovateľkou označeného základného práva, ústavný súd\nodmietol ústavnú sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu, že nemá všetky náležitosti ustanovené\nzákonom, ale aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n48. Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje na odôvodnenie uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 2 Cob 147/2019 z 31. decembra 2019, ktorým bolo na základe\n17\n\nsťažovateľkou podaného odvolania (bod 4 tohto uznesenia, pozn.) potvrdené druhé opravné\nuznesenie okresného súdu. Krajský súd v súvislosti s námietkou sťažovateľky k zákonnému\nsudcovi uviedol:\n„Nedôvodná je aj námietka nezákonného sudcu. K uvedenému sa napokon\nvyjadroval odvolací súd“ v druhom rozsudku krajského súdu. „Na odôvodnenie tohto\nrozsudku odvolací súd odkazuje, pretože odo dňa jeho vyhlásenia nedošlo vo vzťahu\nk zákonnému sudcovi k žiadnym zmenám, a napokon na žiadne zmeny odvolateľ v odvolaní,\nktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, ani nepoukazuje.\n... Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že námietkou zaujatosti (ktorá je súčasťou\nodvolania) sa odvolací súd nezaoberal, pretože táto neobsahuje náležitosti uvedené v § 53\nods. 2 CSP a... sa týka okolností, ktoré sa týkajú len procesného postupu sudkyne a jej\nrozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 CSP).“\nVychádzajúc z viazanosti ústavného súdu petitom ústavnej sťažnosti, ako aj\nopísaného skutkového stavu veci (body 2 až 5 tohto uznesenia), je zrejmé, že ústavná\nsťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1\nústavy mohla byť odmietnutá aj podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako\noneskorená.\n49. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (zrušenie napadnutých uznesení, priznanie trov\nkonania, odklad vykonateľnosti), keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie\nporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "opravný prostriedok", "uznesenie-opravné", "trovy konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d3b22e5-f8b5-47b3-9359-eebb020acc41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1"}, {"guid": "ussr:27c83d08-7376-4f14-89b1-b7dbc8a17b56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.33.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.33.2019.1"}, {"guid": "ussr:a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1"}, {"guid": "ussr:2c2718b2-93d7-43df-984d-683a392b4390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 495/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1"}, {"guid": "ussr:eccf7ba6-9022-45fc-98f7-e46c341ffe82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2"}, {"guid": "ussr:7a3594cf-1bda-4b4a-a445-c85ca8ac85f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 294/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 294/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.294.2018.1"}, {"guid": "ussr:dff981a9-c804-4805-91be-e407f9234e1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.405.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 405/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 405/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.405.2017.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:917ead48-a815-495e-b2a0-a5d0015af642", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 660/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 660/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1"}, {"guid": "ussr:36b22666-b9e3-42da-b6c6-8f38174ed0ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.126.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 126/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.126.2015.1"}, {"guid": "ussr:1a7b51bd-f64b-4d60-b063-806c90206424", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 644/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 644/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a7b51bd-f64b-4d60-b063-806c90206424"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}