{"guid": "ussr:0eb0a859-d626-452e-89fc-e35ccb906f35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 185/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0eb0a859-d626-452e-89fc-e35ccb906f35", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 185/2020-70\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára vo veci ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan\ns. r. o., Užhorodská 21, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Blyšťan,\npre namietané porušenie čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 a jeho prípisom zo 4. októbra 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\npodľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000\na jeho prípisom zo 4. októbra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Prípis generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000\nzo 4. októbra 2019 z r u š u j e .\n\n3.\npriznáva\n\na\nfinančné zadosťučinenie vo výške po 1 000 € (slovom tisíc eur),\n\nktoré j e im Generálna prokuratúra Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\npriznáva\n\n,\n\na\n\nnáhradu trov konania v sume 611,50 € (slovom šesťstojedenásť eur\n\na päťdesiat centov), ktorú j e Generálna prokuratúra Slovenskej republiky p o v i n n á\nvyplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. II. ÚS 185/2020-20 z 28. apríla 2020 bola prijatá na ďalšie konanie ústavná sťažnosť\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľ\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“) a\n\n1“),\n\n(ďalej len „sťažovateľ 3“, resp. všetci spolu\n\naj „sťažovatelia“) pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„generálny\n\nprokurátor“)\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 a jeho prípisom zo 4. októbra 2019.\n2. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom\nzasadnutí, keďže právny zástupca sťažovateľov v elektronickom podaní bez označenia\n2\n\ndátumu doručenom ústavnému súdu 4. júna 2020, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo vyjadrení z 22. mája 2020 doručenom\nústavnému súdu 29. mája 2020 netrvali na ústnom pojednávaní.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-796/NKAFP-VY-2017 z 12. marca 2019 bolo proti sťažovateľom (ako aj proti ďalším fyzickým\nosobám) vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe\ncudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) v súbehu so zločinom poškodzovania\nveriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a c) v spojení s § 138 písm. j)\nv spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, a to celkom za štyri skutky popísané\nv uznesení.\n4. Toto uznesenie vyšetrovateľa sa opiera v skutku o vyjadrenie Ústavu súdneho\ninžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „USI“) pri stanovení hodnoty\nnehnuteľností\n\na stanovení\n\nceny\n\nprimeraného\n\nnájmu,\n\npričom\n\ntento\n\n„dôkaz“\n\nbol pre vyšetrovateľa zjavne nosným – hlavným „dôkazom“. Zároveň je v uznesení\nnepravdivo\n\nuvedené,\n\nže\n\nide\n\no znalecký\n\núkon,\n\nktorý\n\nstanovil\n\nvšeobecnú\n\nhodnotu nehnuteľností a nájmu, pričom sa v ňom tvrdí, že kúpna cena nehnuteľností\nvo výške 1 450 000 € bola značne podhodnotená v prospech kupujúceho a zároveň\npoškodzovala záujmy poisťovne\n\n(ďalej len „poisťovňa“), ako aj jej klientov –\n\nveriteľov, keďže USI spracoval vyjadrenie, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností\nv čase ich predaja na sumu najmenej 4 000 000 € a cenu prenájmu plochy vo výške 4 €\nza nadhodnotený, teda nevýhodným predajom a prenájmom nebytových priestorov\na neuhradením kúpnej ceny bola poisťovni spôsobená škoda vo výške najmenej\n4 000 000 €.\n5. Predmetný výrok sa nezakladá na pravde, pretože „predbežné vyjadrenie“\nUSI nebolo možné považovať za znalecký úkon a tento „dôkaz“ vôbec neurčoval všeobecnú\nhodnotu nehnuteľností, ale ani primerané nájomné. V skutočnosti nešlo o znalecký úkon,\nčo konštatovalo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, vyjadrenie vzniklo\nbez akejkoľvek predošlej obhliadky nehnuteľností, je nepreskúmateľné a konštatuje\n3\n\nlen akési dohady, pričom predbežným vyjadrením nie je možné určiť v trestnom konaní\nvýšku škody, pretože sa tak môže stať iba znaleckým posudkom v zmysle ustanovenia § 126\nTrestného zákona. Tento „dôkaz“ pritom vyvrátil tri plnohodnotné znalecké posudky\nnachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise v momente vydania uznesenia o vznesení\nobvinenia, pričom ohodnotenie nehnuteľností sa líšilo v týchto troch posudkoch\nlen znalecky prijateľnou odchýlkou približne 5 %. Predbežné vyjadrenie USI však určilo\nhodnotu štyrikrát vyššiu. Zároveň určilo, že v centre mesta Košice je nájom 4 €\nza m² kancelárskych priestorov neprimerane vysoký, a to taktiež bez akéhokoľvek\npreskúmateľného odôvodnenia.\n6. Ďalšie skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nemajú v spisovom\nmateriáli žiadny dôkazný podklad (nie sú podporené ani jediným dôkazom).\n7. Sťažovateľ (neuvádza sa, konkrétne ktorý z nich, pozn.) podal proti uzneseniu\no vznesení obvinenia blanketárnu sťažnosť. Požiadal, aby mu bol vyšetrovací spis nafotený\na odovzdaný pre účely preštudovania pred podaním doplnenia odôvodnenia sťažnosti\ns tým, že sťažnosť odôvodní do 30 dní. Keďže vyšetrovateľ nevyjadril nijakú námietku\nproti takémuto postupu, sťažovateľ vychádzal z toho, že vyšetrovateľ žiadosť konkludentne\nakceptoval.\n8. K odovzdaniu prefoteného spisu nikdy nedošlo a špeciálny prokurátor napriek\ntejto skutočnosti o blanketárnej sťažnosti rozhodol, pričom formalisticky uviedol,\nže sťažovateľ mohol sám do vyšetrovacieho spisu nahliadnuť, čo nevyužil. Špeciálny\nprokurátor sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol a formalisticky sa oprel\no skutočnosť, že sťažovateľ nepodal odôvodnenie sťažnosti. Zároveň zopakoval nepravdivé\ntvrdenia uvádzané v uznesení o vznesení obvinenia a označil ich za zákonné.\n9. Proti uzneseniu špeciálneho prokurátora podal sťažovateľ (opäť nie je konkrétne\nuvedené, ktorý z nich, pozn.) mimoriadny opravný prostriedok podľa ustanovenia § 363\na nasl. Trestného poriadku, v ktorom poukázal na už uvedené skutočnosti. Okrem toho\nzdôraznil, že:\n4\n\na) trestné stíhanie proti jeho osobe nemohlo byť začaté a vedené, keďže poisťovňa\nako poškodená nedala súhlas v zmysle § 211 ods. 1 Trestného poriadku, ale práve naopak,\njasne a výstižne ozrejmila, že nesúhlasí s vedením trestného stíhania proti žiadnej osobe\na necíti sa byť poškodená,\nb) je v rozpore s právom na obhajobu a na spravodlivý súdny proces, ak orgán činný\nv trestnom konaní nedá obvinenému vedieť, že nesúhlasí s predĺžením lehoty na doplnenie\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a prekvapivo rozhodne o opravnom\nprostriedku bez upovedomenia obvineného o tom, že mu prefotený spis do lehoty,\nkedy o sťažnostných námietkach rozhodne, nevydá,\nc) vyšetrovateľ vzniesol obvinenie na báze znaleckého paaktu, ktorý v skutočnosti\nnie je znaleckým úkonom, ale len akýmsi nesprávnym úsudkom, a popri tom sa vôbec\nnezaoberal riadnymi znaleckými posudkami vedenými vo vyšetrovacom spise, hoci jeden\nz nich bol vyhotovený na základe žiadosti vyšetrovateľa; nie je preskúmateľné,\nprečo by mal mať prednosť akýsi „úsudok“ USI pred riadnymi znaleckými posudkami;\nstíhané skutky nie sú trestnými činmi, ide o bežné obchodnoprávne kontrakty,\nd) o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia rozhodoval prokurátor,\nktorý sám vydal\n\npokyn\n\nna\n\nvznesenie\n\nobvinenia,\n\nčo\n\nje\n\nv rozpore\n\nk.\n\nXVI/2\n\nso\n\nzákonom\n\n[§ 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku].\n10.\n\nZ prípisu\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nč.\n\nPz\n\n52/19/1000-11\n\nzo 4. októbra 2019 vyplýva, že namietané, ale ani iné porušenia zákona neboli zistené,\na preto sa návrhu na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa a nadväzujúceho uznesenia\nšpeciálneho prokurátora nevyhovelo. Podľa názoru generálneho prokurátora sa súhlas\npoškodeného s trestným konaním nevyžaduje od právnickej osoby, pretože zákon\nto ustanovuje len pri poškodených fyzických osobách. Pokyn daný vyšetrovateľovi musí\nmať minimálne obsahové náležitosti, pričom pokyn vyšetrovateľovi od špeciálneho\nprokurátora, na ktorý sa poukazuje, tieto náležitosti nemal. Poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré skutkovo,\nale ani právne\n\nabsolútne\n\nnesúviselo\n\ns prejednávanou\n\nnámietkou.\n\nS poukazom\n\nna nepriliehavú judikatúru dospel generálny prokurátor k záveru, že osoba môže\nbyť obvinená aj bez dôkazov s tým, že až v trestnom konaní sa ukáže, či podozrenie bolo\n5\n\ndôvodné alebo nie. Napokon zdôraznil, že obvinený mal možnosť nahliadnuť do spisu,\na preto nebolo porušené jeho právo tým, že nedošlo k prefoteniu spisu a k informovaniu\no tom, že sa o podanej sťažnosti bude rozhodovať aj bez jej doplnenia, ktoré malo\nnasledovať po prefotení spisu.\n11. Podľa názoru sťažovateľov generálny prokurátor v súvislosti s tvrdenou\naplikovateľnosťou § 211 ods. 1 a 2 Trestného poriadku len na fyzické osoby [námietka\nuvedená v odseku 9 pod písm. a)] nevysvetlil rozdielnu aplikáciu tohto ustanovenia\nzo strany všeobecných súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 4 To 29/2017).\n\nPoužil\n\nzužujúci\n\nvýklad\n\nbez\n\npreskúmateľného\n\nodôvodnenia\n\na nevyložil ustanovenie § 211 ods. 1 a 2 Trestného poriadku podľa jeho účelu a zmyslu\nv súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy. Pritom platí, že keď sú prítomné rôzne možnosti výkladu,\nza správny výklad musí byť vzatý ten, ktorý zabezpečuje najväčšiu ochranu základných\npráv a slobôd. Nepochybne ustanovenie § 211 ods. 2 Trestného poriadku jasne deklaruje\nlen výpočet tých právnických osôb, na ktoré sa ustanovenie § 211 ods. 1 nevzťahuje,\na teda na zvyšný okruh právnických osôb je zrejme aplikovateľné. Inak by totiž nebol\nustanovený ako výnimka z pravidla, čo je zrejmé tak z gramatického, ako aj teleologického\nvýkladu tohto ustanovenia. Tak gramatický výklad, ako aj výklad ratione legis jasne\nvyvracia nesprávny zužujúci výklad generálneho prokurátora. Zmysel a účel tejto právnej\nnormy tkvie práve v dispozičnej zásade trestného konania zo strany poškodeného,\na to i keď ide o právnickú osobu. Napriek tomu, že generálny prokurátor vie o judikatúre\nvýkladovo\n\ndiametrálne\n\nodlišnej,\n\ntúto\n\nodignoroval\n\na vôbec\n\nju\n\nnebral\n\ndo úvahy,\n\nhoci mal povinnosť minimálne vysvetliť a zdôvodniť, prečo zastáva opačný názor.\n12. V súvislosti s námietkou uvedenou v odseku 9 pod písm. d) treba uviesť,\nže generálny prokurátor na odôvodnenie nesprávnosti právneho názoru sťažovateľov o tom,\nže špeciálny prokurátor vydal vyšetrovateľovi pokyn na vznesenie obvinenia, poukázal\nna internú (nie všeobecne záväznú) právnu úpravu, ktorou je jednak stanovisko generálneho\nprokurátora sp. zn. IV/1 Spr 71/17/1000 a rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené\npod č. R 72/2017. V rozpore so znením internej právnej úpravy dospel k záveru, že nešlo\no pokyn dozorujúceho prokurátora, keďže formálne neobsahoval požadované náležitosti.\n6\n\nŠpeciálny prokurátor pritom vyšetrovateľovi v pokyne z 8. marca 2019 uviedol: „keďže\nnie sú tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v doteraz vydaných uzneseniach o začatí TS\npre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku treba aj o nich začať\ntrestné stíhanie a viesť trestnú zodpovednosť k osobám prepájajúcim menované firmy\npri peňažných transakciách.“ Vyšetrovateľ 12. marca 2019 tento pokyn aj vykonal.\n13. Je absolútne jasné po obsahovej aj gramatickej stránke, že špeciálny prokurátor\nvydal\n\nvyšetrovateľovi\n\npokyn\n\nna\n\nvznesenie\n\nobvinenia\n\nsťažovateľa\n\n(neuvádza\n\nsa, ktorého z nich, pozn.), pričom nie je podstatné, či pri tomto pokyne dodržal interné\npríkazy alebo nejaké rozhodnutie všeobecného súdu. Vyšetrovateľ to zrejme aj takto\npochopil, keď 12. marca 2019 vzniesol obvinenie proti osobám prepájajúcim dotknuté firmy\npri peňažných transakciách. Je preto nepochybné, že dozorujúci prokurátor špeciálnej\nprokuratúry\n\nbol v zmysle ustanovenia § 190 ods. 2 písm. a) Trestného\n\nporiadku vylúčený z konania o opravnom prostriedku – sťažnosti proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, no napriek tomu sám o tomto opravnom prostriedku rozhodol.\n14. V súvislosti s námietkou uvedenou v odseku 9 pod písm. c) poukazujú\nsťažovatelia na nesprávny názor generálneho prokurátora, podľa ktorého osoba\nmôže byť obvinená aj bez dôkazov. Pritom odkaz na rozhodnutie ústavného súdu\nč. k. III. ÚS 461/2015-33 neobstojí, keďže v uvedenej veci sa rozhodovalo o väzobnom\nstíhaní, pričom spáchanie skutku bolo preukázané a otázne bolo, či skutok spáchal\nobvinený. Podstatou tejto námietky bolo poukázať na to, že vyšetrovateľ sa oprel\no neprocesný\n\ndôkaz\n\nrozporný\n\ns ustanovením\n\n§ 126\n\nTrestného\n\nporiadku,\n\nktorý treba považovať doslovne za zdrap papiera. Pritom žiaden právny predpis nedovoľuje\norgánom činným v trestnom konaní vzniesť obvinenie len na báze dohadov, pocitov\na zdrapov papiera.\n15. V súvislosti s námietkou uvedenou v odseku 9 pod písm. b) trvajú sťažovatelia\nna tom, že za daného skutkového stavu bol postup orgánov činných v trestnom konaní\ndoslova úskočný a nezlučiteľný s právom na spravodlivý proces nerešpektujúcim svojvoľné\núskoky vyšetrovateľa či prokurátora. Sťažovateľ (neuvádza sa, konkrétne ktorý, pozn.)\n7\n\nsa domnieval, že spis sa kopíruje a že bude mať šancu doplniť sťažnosť. Vyšetrovateľ\npožadované predĺženie lehoty nenamietal, no špeciálny prokurátor predsa prekvapivo\nrozhodol\n\nbez\n\npredchádzajúceho\n\nupovedomenia\n\nsťažovateľa\n\no skrátení\n\nlehoty.\n\nTakéto konanie nie je ani len slušné, nie to ešte zákonné v zmysle práva na obhajobu.\n16. Uznesenie špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia trpí zásadnou právnou vadou, keďže rozhodla osoba\n(\n\n), ktorá bola zo zákona z rozhodovania vylúčená, lebo sama vydala\n\n8. marca 2019 pokyn na vznesenie obvinenia, čím bola v zmysle ustanovenia § 190\nods. 2 písm. a) Trestného poriadku ex lege vylúčená z rozhodovania. Ďalej, hoci špeciálny\nprokurátor vedel o žiadosti sťažovateľov, podľa ktorej hodlajú predložiť dôvody sťažnosti\ndo 30 dní od doručenia fotokópie spisového materiálu, žiadosť sťažovateľov svojvoľne\nnerešpektoval, o neakceptovaní žiadosti ich vopred neupovedomil a prekvapivo rozhodol\no ich nedoplnenej sťažnosti, i keď sťažovateľom ešte prefotený spisový materiál\nvyšetrovateľ nevydal.\n17. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva\n\n,\n\n,\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky iným\nzásahom generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod č .k. XVI/2 Pz 52/19/1000\nzo dňa 4.10.2019, porušené boli.\nII.\n\nIný\n\nzásah\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npod č. k. XVI/2 Pz 52/19/1000 zo dňa 4.10.2019 zrušuje a vec vracia generálnemu\nprokurátorovi na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nIII. Základné práva\n\n,\n\n,\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením\nÚradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova 2,\n812 85 Bratislava pod č. k. VII/2 Gv 268/17/1000 zo dňa 12.4.2019, porušené boli.\n\n8\n\nIV. Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky č. k. VII/2 Gv 268/17/1000 zo dňa 12.4.2019 zrušuje a vec vracia Úradu\nšpeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nV. Základné práva\n\n,\n\n,\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a čl.17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Národná\nkriminálna\n\nagentúra,\n\nnárodná\n\njednotka\n\nfinančnej\n\npolície,\n\nexpozitúra\n\nvýchod,\n\nRastislavova 69 (toho času Rampová 7), 040 01 Košice pod č. k. ČVS: PPZ-796/NKA-FPVY-2017 zo dňa 12. marca 2019, porušené boli.\nVI. Uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného\nzboru,\n\nNárodná\n\nkriminálna\n\nagentúra,\n\nnárodná\n\nexpozitúra východ,\n\nRastislavova\n\n69\n\nčasu\n\n(toho\n\njednotka\n\nRampová\n\n7),\n\nfinančnej\n\npolície,\n\n040\n\nKošice\n\n01\n\npod č. k. ČVS: PPZ-796-NKA-FP-VY-2017 zo dňa 12. marca 2019 sa zrušuje a vec vracia\nvyšetrovateľovi na ďalšie konania a rozhodnutie.\nVII.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nvo výške 5000 EUR (slovom: päť tisíc Eur), ktoré je povinná Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVIII.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n5000 EUR (slovom: päť tisíc Eur), ktoré je povinná Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nIX.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000\n\nEUR (slovom: päť tisíc Eur), ktoré je povinná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky\nvyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nX.\n\n,\n\n,\n\nsa priznáva náhrada trov konania vo výške 635,04 EUR, ktoré je Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky povinná zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan\ns.r.o., so sídlom Brezová 10, 040 01 Košice, do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n9\n\nII.\nVyjadrenie generálnej prokuratúry a podanie sťažovateľov\n18. Z vyjadrenia generálnej prokuratúry č. k. 2 GÚp 53/20/1000-7 z 22. mája 2020\ndoručeného ústavnému súdu 29. mája 2020 vyplýva, že navrhuje ústavnej sťažnosti\nnevyhovieť. Vzhľadom na to, že pre plynutie času už neprichádza do úvahy opätovné\npreskúmanie dôvodnosti argumentov sťažovateľov zo strany generálneho prokurátora\nv režime podľa § 363 až § 367 Trestného poriadku [a teda ani zmena právoplatného\nrozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktorým bolo sťažovateľom vznesené\nobvinenie (§ 364 ods. 3 Trestného poriadku)], generálna prokuratúra využíva vyjadrenie\nk ústavnej\n\nsťažnosti\n\nako\n\nprostriedok\n\nna\n\nobjasnenie\n\nvšetkých\n\nhmotnoprávnych\n\ni procesnoprávnych aspektov prebiehajúceho prípravného konania v danej trestnej veci.\n19. Zo skutkového hľadiska poukazuje generálna prokuratúra na to, že uznesenie\no vznesení obvinenia bolo sťažovateľovi 1 a sťažovateľovi 3 doručené počas výsluchu\npred vyšetrovateľom 13., resp. 14. marca 2019. Obaja ihneď po doručení uznesenia podali\nproti nemu sťažnosť. Sťažovateľ 1 si pred svojím výsluchom v postavení obvineného zvolil\nobhajcu, ktorý sa na výsluch dostavil, pričom mu bolo umožnené poradiť sa s obhajcom\nbez prítomnosti tretej osoby. Následne odmietol vypovedať s tým, že po 15 dňoch\nod doručenia kópie celého vyšetrovacieho spisu „sa prihlási k výsluchu a chce byť vypočutý\nako obvinený a objasniť veľa vecí v tejto veci“. Z rovnakých dôvodov odmietol vypovedať\naj sťažovateľ 3 (v prítomnosti zvoleného obhajcu) a prisľúbil prihlásiť sa na výsluch\nv pozícii obvineného po 15 až 20 dňoch po doručení vyhotovenej kópie celého\nvyšetrovacieho spisu. Naopak, sťažovateľ 2 (tiež v prítomnosti zvoleného obhajcu) podal\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť s tým, že jej dôvody uvedie v písomnej\nforme do 3 dní od doručenia uznesenia. Aj on odmietol vypovedať a prisľúbil objasnenie\nvšetkých mu známych skutočností až po preštudovaní celého spisového materiálu,\na to do 15 až 20 dní od doručenia jeho fotokópie. Sťažovateľ 2 skutočne prostredníctvom\nobhajcu\n\n26. marca 2019 zaslal podanie, v ktorom spoločne\n\ns ďalšími spoluobvinenými (\nsťažnosť\n\nproti\n\nuzneseniu\n\na\no vznesení\n\nobvinenia,\n10\n\npovažujúc\n\n) podal\nho\n\nza\n\npredčasné\n\ns tým, že pre jeho vydanie neboli naplnené hmotnoprávne a procesnoprávne predpoklady.\nPo ďalších všeobecných námietkach obhajca prisľúbil doplniť dôvody sťažnosti v lehote 30\ndní odo dňa doručenia fotokópie spisového materiálu. Sťažovatelia pred svojím výsluchom\ndoručili vyšetrovateľovi plnomocenstvo na ich obhajobu pre\n\n. Keďže\n\nvyšetrovateľ podaným sťažnostiam v rámci autoremedúry nevyhovel, 1. apríla 2019 zaslal\nvyšetrovací spis špeciálnemu prokurátorovi na rozhodnutie o sťažnostiach podaných\nsťažovateľmi. Špeciálny prokurátor listom z 11. apríla 2019 elektronicky požiadal\nvyšetrovateľa o doplnenie ďalších údajov vrátane toho, či boli sťažovatelia znovu vypočutí,\nči využili možnosť nazretia do vyšetrovacieho spisu, resp. či bola ich obhajcovi poskytnutá\nfotokópia celého vyšetrovacieho spisu. Vyšetrovateľ špeciálnemu prokurátorovi toho istého\ndňa odpovedal, že sťažovatelia neboli ešte vypočutí, pretože ich spoločný obhajca požiadal\no vyhotovenie fotokópie celého vyšetrovacieho spisu, ktorú osobne realizuje, a až potom,\nako sa s obsahom vyhotovenej fotokópie oboznámia, budú vypovedať. Dodal tiež,\nže k nazretiu do vyšetrovacieho spisu po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia zo strany\nsťažovateľov nedošlo. Dňa 12. apríla 2019 špeciálny prokurátor sťažnosti podané\nsťažovateľmi zamietol ako nedôvodné. Dňa 16. apríla 2019 boli vyšetrovateľovi osobne\ndoručené plnomocenstvá od JUDr. Daniela Blyšťana, ktorými ho sťažovatelia splnomocnili\nich obhajobou. Na základe žiadosti JUDr. Blyšťana bolo tomuto umožnené toho istého dňa\nnazrieť do vyšetrovacieho spisu, z ktorého si časť odfotil do mobilného telefónu a zároveň\npožiadal o vyhotovenie fotokópie celého vyšetrovacieho spisu na jeho náklady. Uviedol\ntiež, že dôvody podaných sťažností doplní v písomnej podobe po doručení a oboznámení\nsa s obsahom celého vyšetrovacieho spisu s tým, že požiadal o 20-dňovú lehotu\nna preštudovanie vyhotovenej a doručenej fotokópie spisu.\n20. V súvislosti s uplatnenou námietkou absencie súhlasu poškodeného s trestným\nstíhaním podľa ustanovenia § 211 Trestného poriadku generálna prokuratúra uvádza,\nže generálny prokurátor dostatočne reagoval na námietku sťažovateľov o potrebe súhlasu\nna trestné stíhanie od právnickej osoby, ktorou má byť samotná poisťovňa. Uprednostnil\ndoteraz nezmenený výklad najvyššieho súdu, podľa ktorého sa súhlas s trestným stíhaním\npripúšťa len od fyzickej osoby (majúcej konkrétny vnútorný pomer k páchateľovi),\nnie osoby právnickej (podobne je to tak aj v Českej republike). Nejde teda o výklad contra\n11\n\nlegem, len o príklon k jednému z dvoch možných výkladov, pričom dosiaľ ani najvyšší súd\nsvoj právny názor nezmenil. Aktuálne k tomu nevyužil ani príležitosť v trestnej veci\nvedenej pod sp. zn. 2 Tdo 74/2018 z 25. februára 2020. Poškodená poisťovňa je síce\nprávnickou osobou, avšak jej akcionármi sú nielen sťažovatelia, ale aj ďalšie fyzické osoby\na právnické osoby bez akéhokoľvek vnútorného pomeru k páchateľom trestnej činnosti.\nPráve pre absenciu konkrétneho zákonom vyžadovaného blízkeho vzťahu poškodených\nosôb k obvineným (sťažovateľom) generálny prokurátor nepovažoval pre vznesenie\nobvinenia sťažovateľom za potrebné vyžiadať súhlas ktoréhokoľvek z veriteľov,\nresp. samotnej poisťovne. Arbitrárnosť upovedomenia generálneho prokurátora nemožno\nodvodzovať len od iného právneho názoru prezentovaného v konaní sťažovateľmi.\n21. K námietke neposkytnutia primeraného času na odôvodnenie sťažností\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia generálna prokuratúra uvádza, že generálny prokurátor\nvyjadruje stručný postoj, podľa ktorého špeciálny prokurátor rozhodol o sťažnostiach\naž po jednom mesiaci od doručenia uznesenia, pričom i táto skutočnosť nasvedčuje tomu,\nže sťažovatelia mali dostatočný priestor nielen na odôvodnenie sťažností, ale i na využitie\npráva nazrieť do vyšetrovacieho spisu. Lehota, v ktorej špeciálny prokurátor o sťažnostiach\nrozhodol, vysoko prevyšuje zákonnú lehotu podľa ustanovenia § 187 ods. 1 Trestného\nporiadku, ktorá je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľná. Nad uvedený rámec\nje potrebné zdôrazniť, že sťažovatelia sa zavádzajúcou argumentáciou snažili vtiahnuť\ngenerálneho prokurátora do polemiky o porušení ich práv na obhajobu. V skutočnosti totiž\npo prevzatí uznesenia o vznesení obvinenia nepožiadali o vyhotovenie fotokópie\nvyšetrovacieho spisu pre účely odôvodnenia sťažnosti, ale pre účely ich prípravy na výsluch\nv postavení obvinených. Práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý sťažovatelia\nodmietli vypovedať pred vyšetrovateľom 13. a 14. marca 2019. Sťažovateľ 2 prisľúbil\npodanú sťažnosť doplniť do 3 dní od doručenia uznesenia a v písomnej sťažnosti podanej\nprostredníctvom zvoleného obhajcu uviedol len všeobecné dôvody s tým, že požiadal\no možnosť opäť doplniť odôvodnenie sťažnosti až po doručení fotokópie vyšetrovacieho\nspisu. Naviazal pritom doplnenie sťažnosti na nekonkrétny a nejednoznačný okamih,\nku ktorému ani nemuselo dôjsť. Vyhotovovanie fotokópií spisu a jeho častí si vyžaduje\npodstatne viac súčinnosti, ako prejavili sťažovatelia. Ide o rozsiahly spisový materiál,\n12\n\nktorého podstatnú časť tvorí účtovný materiál poisťovne, ktorej boli sťažovatelia konateľmi.\nČasť\n\nlistinných\n\ndôkazov\n\nsami\n\nvyšetrovateľovi\n\npredložili\n\na tieto\n\nteda\n\nneboli\n\npre nich neznáme.\n22. K namietanému nedostatku dôkazov pre vznesenie obvinenia generálna\nprokuratúra uvádza, že vzhľadom na opísaný skutkový stav nie je táto námietka\nopodstatnená, pričom odkazuje na príslušnú časť upovedomenia generálneho prokurátora.\n23. V súvislosti s namietanou zaujatosťou špeciálneho prokurátora konajúceho\no sťažnostiach proti uzneseniu, na vydanie ktorého dal pokyn, treba uviesť, že táto námietka\nneobstojí. Je pravdou, že špeciálny prokurátor upozornil vyšetrovateľa na potrebu zaoberať\nsa aj tou časťou trestného oznámenia Národnej banky Slovenska, v ktorej táto uvádzala\npodozrivé peňažné transakcie s podozrivou českou spoločnosťou. Aj napriek tomu,\nže špeciálny prokurátor sformuloval potrebu začať trestné stíhanie a „viesť trestnú\nzodpovednosť“ voči osobám prepájajúcim túto firmu s poisťovňou, išlo len o všeobecné,\nničím nekonkretizované odporúčanie. Potvrdzuje to fakt, že nešpecifikoval ani obsah\nprotiprávneho konania (opis miesta, času a spôsobu spáchania skutku), jeho právnu\nkvalifikáciu (trestný čin podľa osobitnej časti trestného zákona) a ani osoby,\nktoré sa protiprávneho konania mali dopustiť. Naopak, za podozrivé osoby považoval\n„osoby prepájajúce“ obe firmy, t. j.\n\n,\n\na poisťovňu. Bolo len vo výlučnej kompetencii vyšetrovateľa, akým spôsobom a v akom\nrozsahu vyhodnotí toto pripomenutie špeciálneho prokurátora, a to v kontexte s rozsahom\ndovtedy zabezpečených dôkazov. Výsledkom bolo začatie trestného stíhania a vznesenie\nobvinenia len sťažovateľovi 2. Na druhej strane, tým istým spôsobom poukázal špeciálny\nprokurátor aj na dôvodnú existenciu podozrenia, že skresľovaním účtovníctva vedením\npoisťovne došlo k spáchaniu ďalšieho trestného činu, na ktorý vyšetrovateľ pri vydávaní\nuznesenia o vznesení obvinenia vôbec nereflektoval. Na základe uvedených skutočností\nmožno dospieť k záveru, že vyšetrovateľ vydal uznesenie o vznesení obvinenia autonómne,\nbez akýchkoľvek vplyvov zo strany špeciálneho prokurátora, ktorý jediný môže právne\nrelevantným spôsobom ovplyvniť postup a rozhodovanie vyšetrovateľa. Platí, že všeobecné\nupozornenia (odporúčania) či právne úvahy dozorového prokurátora k ďalšiemu vývoju\n13\n\ntrestného konania nemajú charakter záväzného pokynu pre vykonanie akéhokoľvek úkonu\nvyšetrovateľa. Ide len o štandardné prejavy výkonu dozoru prokurátora spojené\ns jeho zodpovednosťou za priebeh a výsledok prípravného konania.\n24. Z elektronického podania právneho zástupcu sťažovateľov bez označenia dátumu\n(v odpovedi na výzvu ústavného súdu z 2. júna 2020) doručeného ústavnému súdu\n4. júna 2020 vyplýva, že v súvislosti s vyjadrením generálnej prokuratúry z 22. mája 2020\nsťažovatelia nevyužívajú možnosť zaujať stanovisko, a to v záujme časovej hospodárnosti\nkonania.\nIII.\nÚstavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie a ďalšie relevantné listinné dôkazy\n25.\n\nZ prípisu\n\nšpeciálneho\n\nprokurátora\n\nč.\n\nk.\n\nVII/2\n\nGv\n\n268/17/1000-112\n\nz 8. marca 2019 adresovaného vyšetrovateľovi vyplýva: „Z voľne dostupných údajov\nna internete je zistené, že firma\n\nmá v predmete\n\nčinnosti realitnú činnosť a veľkoobchod so zdravotníckym materiálom, že bola prevzatá\nfirmou\n\nv roku 2017. Ďalej z týchto zdrojov vyplýva prepojenie osôb\n\nevidovaných u spol.\n\nso sídlom v Brne a u\n\npričom\n\nmal mať 97,79 % podiel v spol.\n, ktorá vlastní 46,38 percent akcií\n\n. Keďže nie sú tieto\n\nskutkové okolnosti obsiahnuté v doteraz vydaných uzneseniach o začatí TS pre trestný čin\nporušovania povinností pri správe cudzieho majetku treba aj o nich začať trestné stíhanie\na viesť trestnú zodpovednosť k osobám prepájajúcim menované firmy pri peňažných\ntransakciách.“ Prípis je podpísaný prokurátorom\n26.\n\nZ uznesenia\n\nvyšetrovateľa\n\nsp.\n\n.\nzn.\n\nČVS:\n\nPPZ-796/NKA-FP-VY-2017\n\nz 12. marca 2019 vyplýva, že proti sťažovateľom, ako aj ďalším osobám bolo vznesené\nobvinenie za trestné činy uvedené v bode 2. Podľa názoru vyšetrovateľa skutočnosti zistené\npo začatí trestného stíhania a dôkazy zadovážené v tomto štádiu trestného konania\nsú dostatočným podkladom pre vyslovenie záveru, že skutok, za ktorý bolo vznesené\n14\n\nobvinenie, spáchali obvinení úmyselným konaním napĺňajúcim všetky obligatórne znaky\nskutkovej podstaty označených trestných činov.\n27.\n\nZ prípisu\n\nz 1. apríla 2019\n\nvyšetrovateľa\n\nadresovaného\n\nsp.\n\nzn.\n\nšpeciálnemu\n\nČVS:\n\nprokurátorovi\n\nPPZ-796/NKA-FP-VY-2017\nvyplýva,\n\nže\n\npredkladá\n\nna rozhodnutie sťažnosti podané sťažovateľmi (ako aj viacerými ďalšími obvinenými\nosobami) proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 12. marca 2019. Sťažovateľ 2 podal\nsťažnosť 14. marca 2019 priamo do zápisnice o jeho výsluchu s tým, že dôvody sťažnosti\nuvedie v písomnej forme do 3 dní od doručenia uznesenia. Následne podal písomnú\nsťažnosť aj jeho zvolený obhajca\n\n26. marca 2019. Sťažovateľ 3 podal\n\nsťažnosť 13. marca 2019 priamo do zápisnice o jeho výsluchu. Sťažovateľ 1 taktiež podal\nsťažnosť 13. marca 2019 priamo do zápisnice o jeho výsluchu.\n28. Z uznesenia špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 268/17/1000-146\nz 12. apríla 2019 vyplýva, že ním boli sťažnosti podané sťažovateľmi proti uzneseniu\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia zamietnuté ako nedôvodné. Proti uzneseniu podali\nsťažovatelia sťažnosť, a to ústne do zápisnice o ich výsluchu. V ďalšom si sťažovatelia\nzvolili za obhajcu\n\n. Tento obhajca za sťažovateľa 2 jeho sťažnosť\n\npodaním z 26. marca 2019 odôvodnil. Uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia\nje minimálne predčasne vydané, tento procesný úkon nestačí na to, aby boli zistené\nskutočnosti nasvedčujúce záveru, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchala určitá osoba.\nK existencii odôvodneného záveru sa bude možné podrobne vyjadriť potom, ako bude\nvyhotovená kópia spisového materiálu s tým, že najneskôr do 30 dní od jej doručenia budú\ndôvody sťažnosti doplnené. Sťažovateľ 3 a sťažovateľ 1 sťažnosti podané priamo\ndo zápisníc\n\no ich\n\nvýsluchoch\n\nz 13.\n\nmarca\n\n2019\n\nnejako\n\nzvlášť\n\nneodôvodnili,\n\na to ani písomnými podaniami zvoleného obhajcu z 15. marca 2019. Sťažovatelia,\nako aj ich obhajca mali dostatočnú možnosť odôvodniť ústne do zápisnice podané sťažnosti\nna základe obsahu napadnutého uznesenia, podania výpovede, ako aj možnosti nazrieť\ndo spisu, čo dosiaľ nevyužili. S poukazom najmä na ustanovenie § 189 ods. 3 Trestného\nporiadku odkladanie uvedenia dôvodov sťažnosti na nejakú lehotu po doručení rozsiahleho\nspisu treba považovať za nedôvodné a neopodstatnené.\n15\n\n29.\n\nZ prípisu\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nč.\n\nk.\n\nXVI/2\n\nPz\n\n52/19/1000-11\n\nzo 4. októbra 2019 adresovaného sťažovateľom a podpísaného námestníčkou generálneho\nprokurátora v zastúpení generálneho prokurátora vyplýva, že návrhu na zrušenie uznesenia\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora\no zamietnutí sťažností podaných sťažovateľmi proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení\nobvinenia nevyhovel, keďže nezistil tvrdené, ale ani iné porušenia zákona.\nPodľa konštatovania generálneho prokurátora sťažovatelia poukazujú predovšetkým\nna absenciu súhlasu poškodeného podľa § 211 Trestného poriadku. Ďalej namietajú,\nže o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia rozhodoval prokurátor,\nktorý na vznesenie obvinenia dal pokyn. Napokon vyslovujú pochybnosti o výške škody\nuvedenej v uznesení o vznesení obvinenia.\nPodľa názoru generálneho prokurátora vzhľadom na ustanovenie § 211\nods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania povinností\npri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238, ako aj poškodzovania veriteľa\npodľa § 239 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči\nktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, možno začať a v už začatom\ntrestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného, pričom ak je poškodených\njedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich. Podľa § 130 ods. 1 prvej vety\nTrestného poriadku má právo odoprieť výpoveď ako svedok príbuzný obvineného\nv priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Podľa § 130\nods. 2 prvej vety Trestného poriadku svedok je oprávnený odoprieť vypovedať,\nak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému\nv priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi,\nalebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom\npociťoval ako vlastnú ujmu. Z citovaných ustanovení je nesporné, že súhlas na začatie\ntrestného stíhania možno žiadať len od fyzickej osoby, ktorá má postavenie poškodeného\na ktorá z dôvodov uvedených v ustanovení § 130 Trestného poriadku má právo odoprieť\nvýpoveď. Právny záver, podľa ktorého sa na začatie trestného konania v danej veci vyžaduje\nsúhlas poisťovne ako poškodenej právnickej osoby, je teda nesprávny a nie je v súlade\ns platnou právnou úpravou.\n\n16\n\nV súvislosti s tvrdeným pokynom špeciálneho prokurátora na vznesenie obvinenia\ntreba\n\npoukázať\n\nna\n\nstanovisko\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nuverejnené\n\npod\n\nR\n\n72/2017,\n\npodľa ktorého „Ak prokurátor ruší uznesenie policajta, môže mu v odôvodnení svojho\nrozhodnutia (a to aj v prípade uvedenom v § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku)\nnariadiť vykonanie úkonu (§ 194 ods. 5 Trestného poriadku) – vydanie konkrétneho\nuznesenia; taký procesný prejav vôle prokurátora je zároveň jeho záväzným pokynom\nv zmysle § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. Musí však ísť o jednoznačne vyjadrenú\npovinnosť, nie o zvažovanie určitého postupu policajtom na základe prokurátorom\noznačených (už zistených alebo následne zisťovaných) okolností. Iba jednoznačne vyjadrený\npokyn v zmysle predchádzajúcej vety vylučuje prokurátora z rozhodovania o sťažnosti\nproti dotknutému (následne vydanému) rozhodnutiu policajta v zmysle § 190 ods. 2 písm. a)\n(alternatíva druhá), § 31 ods. 3 (veta posledná) Trestného poriadku.“ Podľa stanoviska\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nsp.\n\nzn.\n\nIV/1\n\nSpr\n\n71/17/1000\n\nz 20.\n\nfebruára\n\n2017,\n\nna ktoré sa sťažovatelia odvolávajú, pokyn dozorového prokurátora na vydanie uznesenia\nmusí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Minimálne musí obsahovať spisovú značku\nveci na prokuratúre a na polícii, označenie predmetu trestnej veci a údaj o tom,\npodľa ktorého zákonného ustanovenia bol pokyn vydaný, jasné a jednoznačné znenie\nzáväzného pokynu, ktoré z obsahového hľadiska nevzbudzuje pochybnosti o tom,\nči ide o pokyn alebo len o odporúčanie, resp. usmernenie, ako ďalej vo veci postupovať\n(napr. záväzný pokyn na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe, pre aký trestný čin\na za aký skutok), odôvodnenie pokynu a uvedenie lehoty, v ktorej má byť pokyn splnený.\nOznačený text vyhodnotený sťažovateľmi ako pokyn prokurátora nespĺňa formálne\na obsahové náležitosti špecifikované najvyšším súdom, resp. stanoviskom generálneho\nprokurátora, a preto nie je možné považovať ho za pokyn na vznesenie obvinenia konkrétnej\nosobe.\nVo vzťahu k dôvodnosti uznesenia o vznesení obvinenia treba poukázať na uznesenie\nústavného súdu č. k. III. ÚS 461/2015-33 a na právny záver tam uvedený,\npodľa ktorého «Trestný poriadok (ako zákon na ktorý poukazuje ústava vo svojom čl. 17\nods. 2) nevyžaduje, aby existencia dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu\nbola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti obvinenému. V tejto súvislosti je, naopak,\npotrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor\n17\n\nna dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia\npostupne ,,odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním.».\nS prihliadnutím na citovaný právny názor ústavného súdu treba uviesť, že výška škody\nspôsobenej\n\ntrestnou\n\nčinnosťou\n\njednotlivých\n\nobvinených\n\nbude\n\npredmetom\n\nďalšieho dokazovania. Pri jej prvotnej špecifikácii sa vychádzalo z dôkazov zadovážených\ndo vznesenia obvinenia a je nepochybné, že v ďalšom konaní budú v uvedenom smere\nvykonané ďalšie dôkazy vrátane znaleckých, a to aj so zohľadnením návrhov obvinených.\nUznesenie špeciálneho prokurátora nebolo vydané predčasne, a sťažovateľom preto\nnebolo upreté právo na riadnu obhajobu. Trestný poriadok v ustanovení § 69 upravuje právo\nobvinených nazrieť do spisu. Skutočnosť, že sťažovatelia toto právo nevyužili, nie je možné\nbez ďalšieho pričítať na vrub špeciálnemu prokurátorovi, ktorý rozhodol o sťažnostiach\nmesiac potom, ako bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n30. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\n\n18\n\nustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva\nalebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n32. Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť\nslobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n33. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n34. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom\na aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\n35. Podľa § 31 ods. 3 poslednej vety Trestného poriadku z rozhodovania o sťažnosti\nna nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal\nalebo dal naň súhlas alebo pokyn.\n36. Podľa § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti\nuž všetkým\n\noprávneným\n\nosobám\n\nuplynula\n\na\n\nsťažnosti\n\nsa\n\nnevyhovelo\n\npodľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor\nnad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu,\nku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému\nprokurátorovi.\n37. Podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia\nna zdraví podľa § 157 a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia\npomoci podľa § 177 a 178, porušovania domovej slobody podľa § 194, ochrany súkromia\nv obydlí podľa § 194a, porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a § 197,\nkrádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného užívania cudzej veci\npodľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a § 217,\nneoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218,\n19\n\nneoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí\nalebo inej platobnej karty podľa § 219, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa § 231\na § 232, úžery podľa § 235, zatajenia veci podľa § 236, porušovania povinností pri správe\ncudzieho majetku podľa § 237 a § 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania\nveriteľa podľa § 240, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a § 246, poškodenia\na zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania autorského práva\npodľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a,\nohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona\nproti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený\nako svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného\nzákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov,\nmožno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného.\nAk je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.\n38. Podľa § 211 ods. 2 Trestného poriadku ustanovenie odseku 1 sa nepoužije,\nak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok,\nprávnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári\ns verejnými financiami.\n39. Podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku pri výkone dozoru je prokurátor\noprávnený dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené\nvyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie, pričom také pokyny\nsú súčasťou spisu.\n40. Podľa § 230 ods. 3 Trestného poriadku prokurátor v prípadoch ustanovených\nv ods. 2 písm. a), d), f) alebo g) rozhoduje opatrením a v prípade ustanovenom\nv ods. 2 písm. e) rozhoduje uznesením, ktoré sa doručuje obvinenému a poškodenému.\n41. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné\nrozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní,\nktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.\n20\n\n42. Podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku návrh na postup podľa § 363\nods. 1 môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia\na) obvinený vo svoj prospech,\nb) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,\nc) poškodený v neprospech obvineného,\nd) zúčastnená osoba.\n43. Podľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku generálny prokurátor môže zrušiť\nrozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n44. Podľa § 163a ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005\n(ďalej len „starý Trestný poriadok“) trestné stíhanie pre trestné činy krivého obvinenia\npodľa § 174, ohovárania podľa § 206, neposkytnutia pomoci podľa § 207 a § 208,\npoškodzovania cudzích práv podľa § 209, ublíženia na zdraví podľa § 223 a § 224,\nohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 226, krádeže podľa § 247, sprenevery podľa\n§ 248, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249, neoprávneného používania\ncudzieho motorového vozidla podľa § 249a, podvodu podľa § 250, podielnictva\npodľa § 251 a § 251a, úžery podľa § 253, zatajenia veci podľa § 254, porušovania\npovinností\n\npri\n\nspráve\n\ncudzieho\n\npodľa § 256, zvýhodňovania\n\nveriteľa\n\nmajetku\npodľa\n\npodľa\n§\n\n§ 255,\n\n256a,\n\npoškodzovania\n\npoškodzovania\n\nveriteľa\n\ncudzej\n\nveci\n\npodľa § 257 a poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 257a Trestného\nzákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený\nako svedok právo odoprieť výpoveď (§ 100 ods. 2), ako aj pre trestný čin opilstva\npodľa § 201a Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého\nz týchto trestných činov, možno začať a už v začatom trestnom stíhaní pokračovať\niba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas\nlen jedného z nich.\n\n21\n\n45. Podľa § 163a ods. 2 starého Trestného poriadku ustanovenie odseku 1 sa však\nnepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť.\n46. Podľa § 163a ods. 3 starého Trestného poriadku ak poškodený nepredloží svoje\nvyjadrenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu písomne, zaznamená\nsa jeho obsah do zápisnice. Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným\nvyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolací súd neodoberie\nna záverečnú poradu. Výslovne odopretý súhlas však nemožno znovu udeliť.\nV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n47. Jadrom podanej ústavnej sťažnosti sú dve námietky.\n48. Sťažovatelia predovšetkým nesúhlasia s právnym názorom generálneho\nprokurátora o neaplikovateľnosti ustanovenia § 211 Trestného poriadku na takých\npoškodených, ktorí sú právnickými osobami. Inými slovami, podľa názoru generálneho\nprokurátora v prípade, keď poškodenými sú právnické osoby, trestné stíhanie pre trestné\nčiny vymenované v ustanovení § 211 ods. 1 Trestného poriadku možno začať a v začatom\ntrestnom stíhaní pokračovať aj bez súhlasu poškodenej právnickej osoby [pozri bod 9\npísm. a) a ods. 11].\n49. Okrem toho sú sťažovatelia presvedčení, že o ich sťažnostiach proti uzneseniu\no vznesení obvinenia rozhodoval prokurátor, ktorý sám vydal pokyn na vznesenie\nobvinenia, pričom takýto postup je v rozpore s ustanovením § 190 ods. 2 písm. a) Trestného\nporiadku [pozri bod 9 písm. d), ods. 12 a 13].\n50. Generálna prokuratúra v súvislosti s námietkou absencie súhlasu poškodeného\ns trestným stíhaním podľa ustanovenia § 211 Trestného poriadku uvádza, že generálny\nprokurátor\n\nuprednostnil\n\ndoteraz\n\nnezmenený\n22\n\nvýklad\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\npodľa ktorého sa súhlas\n\ns trestným\n\nstíhaním\n\npripúšťa\n\nlen\n\nod\n\nfyzickej\n\nosoby\n\n(majúcej konkrétny vnútorný pomer k páchateľovi), nie právnickej osoby. Najvyšší súd\naktuálne nevyužil\n\nani\n\npríležitosť\n\nzmeniť\n\ntento\n\nvýklad\n\nv trestnej\n\nveci\n\nvedenej\n\npod sp. zn. 2 Tdo 74/2018, a to v rozsudku z 25. februára 2020 (pozri bod 20).\n51. Na margo námietky zaujatosti špeciálneho prokurátora konajúceho o sťažnostiach\nproti uzneseniu, na vydanie ktorého dal pokyn, generálna prokuratúra uvádza, že hoci\nšpeciálny prokurátor upozornil vyšetrovateľa na potrebu zaoberať sa aj tou časťou trestného\noznámenia, v ktorej sa uvádzali podozrivé peňažné transakcie s českou spoločnosťou,\navšak išlo len o všeobecné, ničím nekonkretizované odporúčanie (pozri bod 23).\n52. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n53. Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nposkytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k príslušnému\norgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných princípov upravených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Obsahom\nzákladného práva na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky,\n23\n\nktorého sa v spojení s čl. 51 ústavy možno domáhať len „v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú“, nie je však povinnosť takéhoto orgánu vyhovieť návrhu\núčastníka konania (I. ÚS 84/97, II. ÚS 265/2018).\n54. Pri aplikovaní už uvedených všeobecných právnych východísk na daný prípad\ntreba predovšetkým zdôrazniť, že sa nestáva po prvýkrát, aby ústavný súd meritórne\n(po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie) skúmal ústavnosť a zákonnosť\nupovedomenia generálneho prokurátora, ktorým tento návrhu na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku nevyhovel.\nVo veci sp. zn. II. ÚS 265/2018 sťažovateľ namietal, že uznesenie o vznesení obvinenia\nbolo považované za právoplatne vydané aj napriek tomu, že mu nebolo nikdy riadne\ndoručené, pričom generálny prokurátor za takéhoto stavu jeho návrhu na zrušenie\n(podľa sťažovateľa)\n\nprávoplatného, avšak\n\nv skutočnosti\n\niba\n\nfiktívneho\n\nuznesenia,\n\nnevyhovel. Ústavný súd (považujúc uplatnenú námietku z ústavnoprávneho hľadiska\nza celkom zásadnú) ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Keďže sa v následnom\nkonaní vo veci samej preukázalo, že uznesenie o vznesení obvinenia v skutočnosti\nbolo doručené\n\na nadobudlo\n\nprávoplatnosť,\n\nnapokon\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nnevyhovel\n\n(nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 265/2018-93 z 10. januára 2019).\n55. Za obdobný treba\n\npovažovať aj daný prípad,\n\na to v tom zmysle,\n\nže i tu sťažovatelia uplatňujú z ústavnoprávneho hľadiska veľmi zásadné a závažné\nnámietky, najmä v súvislosti s oprávnenosťou vedenia trestného stíhania voči nim,\nkeďže k tomu nedal súhlas poškodený, hoci ide o trestný čin vymenovaný v ustanovení\n§ 211 ods. 1 Trestného poriadku. Ústavná sťažnosť teda nastoľuje, inter alia, celkom\nzásadnú otázku samotnej prípustnosti vedenia trestného stíhania, čo ústavný súd nemohol\nponechať nepovšimnuté, a to predovšetkým s prihliadnutím na čl. 17 ods. 2 ústavy,\npodľa ktorého nikoho nemožno stíhať inak ako spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n24\n\nK oprávnenosti vedenia trestného stíhania bez súhlasu poškodenej právnickej\nosoby\n56. Právny záver generálnej prokuratúry, podľa ktorého vzhľadom na existujúcu\njudikatúru\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsúhlas\n\ns trestným\n\nstíhaním\n\nsa\n\npripúšťa\n\nlen od takého poškodeného, ktorý je fyzickou osobou majúcou konkrétny vnútorný pomer\nk páchateľovi (nie teda od právnickej osoby), nepovažuje ústavný súd za dostatočne\npresvedčivý a jednoznačný.\n57. Generálna prokuratúra sa odvoláva predovšetkým na rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tz 11/99 z 26. augusta 1999, ktorým bolo vyhovené sťažnosti pre porušenie\nzákona\n\npodanej\n\ngenerálnym\n\nprokurátorom\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\npotvrdzujúceho zastavenie trestného stíhania obvineného pre trestný čin sprenevery\nz dôvodu neprípustnosti trestného stíhania pre nesúhlas poškodeného. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu trestný čin sprenevery podľa § 248 Trestného zákona účinného\ndo 31. decembra 2005 bol uvedený v ustanovení § 163a starého Trestného poriadku,\na dopadal preto naň režim tzv. dispozičného práva na udelenie súhlasu či nesúhlasu\ns trestným stíhaním. Na tomto základe možno podľa názoru najvyššieho súdu uzavrieť,\nže ak by poškodení boli vo vzťahu k obvinenému osobami, ktoré by mohli podľa § 100\nods. 2 starého Trestného poriadku odoprieť výpoveď, mohlo by sa trestné stíhanie\nproti nim viesť len po udelení súhlasu týchto poškodených osôb, pričom by stačil aj súhlas\nčo i len jedného z poškodených. Poškodenou je v tomto prípade právnická osoba.\nAk sa má v trestnom konaní aplikovať ustanovenie § 163a starého Trestného poriadku,\nprávo udeliť alebo neudeliť súhlas s trestným stíhaním má iba fyzická osoba, lebo iba takáto\nosoba môže byť v trestnom konaní vypočutá ako svedok. Iba fyzická osoba môže totiž mať\nk obvinenému blízky vzťah a pociťovať ujmu obvineného ako svoju vlastnú ujmu. Má teda\npráve z tohto dôvodu právo v zmysle § 100 ods. 2 starého Trestného poriadku odoprieť\nvýpoveď voči obvinenému, ktorý je mu tzv. blízkou osobou.\n\n25\n\n58. Ďalej generálna prokuratúra poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Tdo 74/2018 z 25. februára 2020 s tým, že najvyšší súd nevyužil v danom prípade\nmožnosť odchýliť sa od už uvedenej judikatúry. Z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva,\nže rozhodoval\n\no dovolaní\n\nministra\n\nspravodlivosti\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „minister“) proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým tento potvrdil zastavenie\ntrestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho\nmajetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin\nlegalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a)\nTrestného zákona z dôvodu nedostatku súhlasu poškodenej právnickej osoby s trestným\nstíhaním. Minister v podanom dovolaní zdôraznil, že postup prokurátora a vyšetrovateľa,\nkeď nezisťovali súhlas poškodeného s trestným stíhaním podľa § 211 ods. 1 Trestného\nporiadku, bol správny, lebo súhlas poškodeného sa nevyžaduje, ak je poškodený právnickou\nosobou, ktorá hospodári s verejnými financiami. Najvyšší súd sa uvedenou dovolacou\nargumentáciou ministra meritórne vôbec nezaoberal, keďže zistil, že dovolanie bolo v časti\nsmerujúcej proti zastaveniu trestného stíhania pre nedostatok súhlasu poškodeného podané\npo uplynutí zákonnej lehoty, a preto dovolanie v tejto časti odmietol ako oneskorené.\nPreto je neakceptovateľné tvrdenie generálnej prokuratúry o nevyužití možnosti najvyššieho\nsúdu judikatúru uvedenú v bode 57 zmeniť.\n59. Porovnaním úpravy podľa § 211 Trestného poriadku s úpravou podľa § 163a\nstarého Trestného poriadku (pozri bod 37 a 38, resp. 44 až 46) možno zistiť významný\nrozdiel. Spočíva v tom, že kým § 211 ods. 2 Trestného poriadku výslovne prikazuje,\nže ustanovenie ods. 1 sa nepoužije (súhlas poškodeného nie je potrebný), ak takým činom\nbola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba\ns majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami,\nzatiaľ ustanovenie § 163a ods. 2 starého Trestného poriadku sa o právnických osobách\nvôbec nezmieňovalo a jediným dôvodom na nepoužitie ustanovenia § 163a ods. 1 starého\nTrestného poriadku bolo spôsobenie smrti.\n\n26\n\n60. Tým, že zákonodarca v ustanovení § 211 ods. 2 Trestného poriadku stanovil\nako výnimky z pravidla o potrebe súhlasu poškodeného k trestnému stíhaniu v prípade\ntrestných činov vymenovaných v ustanovení § 211 ods. 1 Trestného poriadku viaceré\ntaxatívne vymenované typy právnických osôb ako poškodených, prinajmenej naznačil,\nže v prípade ostatných (taxatívne nevymenovaných typov právnických osôb) prichádza\ndo úvahy aplikácia ustanovenia § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň by to mohlo\nznamenať, že základné právo každého, aby bol stíhaný len spôsobom, ktorý ustanoví zákon\n(čl. 17 ods. 2 prvá veta ústavy), by mohlo byť porušené nesprávnym výkladom ustanovenia\n§ 211 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.\n61. Možno zhrnúť, že generálna prokuratúra síce vysvetlila právny názor\no nemožnosti aplikácie § 211 ods. 1 Trestného poriadku na právnické osoby z hľadiska\npožiadaviek vyplývajúcich z tohto ustanovenia (ktoré sa dajú nepochybne interpretovať\naj tak, že sa vzťahujú iba na fyzické osoby), avšak nijako nevysvetlila problematiku\nz pohľadu ustanovenia § 211 ods. 2 Trestného poriadku naznačujúceho skôr zásadnú\npoužiteľnosť ustanovenia § 211 ods. 1 Trestného poriadku aj na právnické osoby\nako poškodených (okrem taxatívne uvedených výnimiek vyplývajúcich z ustanovenia § 211\nods. 2 Trestného poriadku).\n62. Ústavný súd tiež poznamenáva, že vo veci sp. zn. 2 Tdo 74/2018 (pozri bod 58)\nrozhodoval najvyšší súd na základe dovolania podaného ministrom, ktorý nepotrebnosť\nsúhlasu poškodenej právnickej osoby vyvodzoval z ustanovenia § 211 ods. 2 Trestného\nporiadku, keďže tvrdil, že poškodená je právnickou osobou hospodáriacou s verejnými\nfinanciami. Neodvolával sa teda na judikát najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tz 11/1999, v zmysle\nktorého, a priori, v prípade žiadnej právnickej osoby ako poškodenej sa súhlas na trestné\nstíhanie nevyžaduje.\n\n27\n\n63. V ďalšom priebehu trestného stíhania samozrejme nič nebude brániť\ngenerálnemu prokurátorovi vlastný právny názor ďalej presadzovať a argumentačne\nho doplniť\n\nv\n\nuž\n\nnaznačenom\n\nsmere,\n\ns ktorým\n\nsa\n\ndosiaľ\n\nvôbec\n\nnezaoberal,\n\nčo mu sťažovatelia v ústavnej sťažnosti právom vyčítajú. Bude napokon vecou všeobecných\nsúdov posúdiť, či právny názor presadzovaný generálnou prokuratúrou i naďalej obstojí.\n64. Z uvedených dôvodov, keďže generálny prokurátor dostatočným a presvedčivým\nspôsobom nevysvetlil, prečo sa v danom prípade súhlas poškodenej právnickej osoby\ns trestným stíhaním sťažovateľov nevyžadoval, došlo k porušeniu práv sťažovateľov\nnebyť stíhaný inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ako aj na ochranu\nna inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy\n(bod 1 výroku nálezu).\nK otázke vylúčenia prokurátora z rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu\nvyšetrovateľa\n65. Sťažovatelia sú presvedčení, že o ich sťažnostiach proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia rozhodoval vylúčený prokurátor, keďže predtým sám vydal pokyn na vznesenie\nobvinenia.\n66. Z pohľadu ústavného súdu možno aj túto námietku sťažovateľov považovať\nza dôvodnú.\n67. Formulácia inkriminovaného prípisu špeciálneho prokurátora z 8. marca 2019\nadresovaného vyšetrovateľovi je doslovne citovaná v odseku 25. Nepochybne z nej vyplýva,\nže aj o označených skutkových okolnostiach, ktoré nie sú obsiahnuté v doteraz vydaných\nuzneseniach o začatí trestného stíhania, treba začať trestné stíhanie a „(treba) viesť trestnú\nzodpovednosť k osobám prepájajúcim menované firmy pri peňažných transakciách.“\nFormulácia „treba začať trestné stíhanie“, ako aj formulácia „(treba) viesť trestnú\nzodpovednosť k osobám prepájajúcim menované firmy pri peňažných transakciách“\nje jednoznačne a nespochybniteľne vyjadreným záväzným príkazom. Neponecháva sa totiž\n28\n\nna vôľu vyšetrovateľa, či začne alebo nezačne trestné stíhanie, resp. či bude alebo nebude\n„viesť trestnú zodpovednosť“ aj pre označené skutkové okolnosti. Aj keď z použitých\nformulácií nevyplýva presné znenie skutku a osoby, ktorých sa pokyn týka, je nepochybné,\nže trestné stíhanie musí byť začaté aj čo sa týka ďalších skutočností a osôb, vo vzťahu\nku ktorým dosiaľ vedené nebolo. Inými slovami, vyšetrovateľ bez porušenia obsahu prípisu\nprokurátora nemohol postupovať (a ani nepostupoval) tak, že by trestné stíhanie\n(v akomkoľvek rozsahu) pre ďalšie skutkové okolnosti nezačal, resp. nevzniesol obvinenie.\nTo podľa názoru ústavného súdu plne postačuje pre aplikáciu ustanovení § 31\nods. 3 poslednej vety a § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.\n68. Keďže sa podľa týchto ustanovení Trestného poriadku nepostupovalo\n(čo generálny prokurátor nenapravil), došlo aj tým k porušeniu práv sťažovateľov nebyť\nstíhaný inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ako aj na ochranu\nna inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy\n(bod 1 výroku nálezu).\n69. Vzhľadom na uvedené závery týkajúce sa dvoch najzásadnejších námietok\nsťažovateľov z pohľadu ústavného súdu už nie je potrebné osobitne sa zaoberať\nďalšími námietkami uplatnenými v ústavnej sťažnosti [pozri bod 9 písm. b) a c)].\nK ďalším otázkam\n70. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenie\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n71. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n29\n\n72. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n73. Na základe citovaných ustanovení § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde\nústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov nebyť stíhaný inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a na ochranu na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy postupom generálneho prokurátora\nv konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 a jeho prípisom zo 4. októbra 2019,\npričom zároveň tento prípis generálneho prokurátora zrušil (bod 2 výroku nálezu).\n74. Podanej ústavnej sťažnosti v časti, ktorou sa sťažovatelia domáhali vrátenia veci\ngenerálnemu prokurátorovi na ďalšie konanie a rozhodnutie (pozri bod 17 pod II), nebolo\nmožné vyhovieť (bod 5 výroku nálezu).\n75. Ako na to správne poukazuje generálna prokuratúra, v zmysle § 364\nods. 3 Trestného poriadku generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363\nods. 1 Trestného poriadku do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.\nKeďže uznesenie špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažností podaných sťažovateľmi\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia bolo vydané ešte 12. apríla 2019, javí\nsa ako jednoznačné, že zákonná šesťmesačná lehota už dávno uplynula. Za tohto stavu\nby nemalo zmysel, aby ústavný súd vrátil vec generálnemu prokurátorovi na ďalšie konanie,\nkeďže žiadne ďalšie konanie by už pre uplynutie zákonnej lehoty prebiehať nemohlo.\n76. Ďalej nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľov na vyslovenie porušenia\nčl.\n\n49\n\nústavy\n\npostupom\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. XVI/2 Pz 52/19/1000 a jeho prípisom zo 4. októbra 2019 (bod 5 výroku nálezu).\n\n30\n\n77. Ústavný príkaz, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným\nčinom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť\nza jeho spáchanie, nie je v danej veci dotknutý. V tomto prípade vzhľadom na námietky\nsťažovateľov sa nerieši otázka, či ich konanie je alebo nie je podľa zákona trestným činom,\nale otázka, či sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo trestné stíhanie vedené\na aby mohlo byť vznesené obvinenie proti sťažovateľom. Totiž, aj keby konanie\nsťažovateľov bolo nepochybne trestným činom, vyvstáva otázka, či v prípade nedostatku\nsúhlasu poškodeného sú vôbec títo trestne stíhateľní.\n78. Vzhľadom na uplynutie zákonnej šesťmesačnej lehoty ujmu na základných\nprávach, ktorú sťažovatelia utrpeli, už nie je možné úplne napraviť uvedením do pôvodného\nstavu (vyslovením porušenia základných práv, zrušením prípisu generálneho prokurátora\na vrátením veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie). Preto je podľa názoru ústavného\nsúdu namieste priznať sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie ako kompenzáciu\ndôsledkov, ktoré porušením ich základných práv vznikli a ktoré už inak napraviť nemožno.\nVzhľadom na všetky okolnosti prípadu a na princíp spravodlivosti považoval ústavný\nsúd za primerané priznať každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie vo výške\npo 1 000 € (bod 3 výroku nálezu).\n79. Keďže sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške po 5 000 € pre každého z nich, v prevyšujúcej časti (teda čo sa týka 4 000 €\npre každého zo sťažovateľov) nebolo možné sťažnosti vyhovieť (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania a záver\n80. Sťažovatelia požadovali náhradu trov konania vzniknutých ich právnym\nzastupovaním, a to vo výške 635,04 €.\n\n31\n\n81. Ústavný súd považoval za možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia\nsťažovateľov advokátom, a to za dva úkony právnych služieb v roku 2019 (prevzatie\na príprava zastúpenia a ústavná sťažnosť so zohľadnením skutočnosti, že išlo o spoločné\nzastupovanie troch osôb) po 244,99 €, ale tiež režijný paušál dvakrát po 9,80 €. Napokon\npriznal aj daň z pridanej hodnoty vo výške 103,88 €. Úhrnom prestavujú trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľov sumu 611,50 € (pozri bod 4 výroku nálezu).\n82. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n83.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nčl.\n\n133\n\nčasť\n\nvety\n\npred\n\nbodkočiarkou\n\nústavy,\n\npodľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok,\ntreba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť\njeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n32", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "generálny prokurátor", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "trestné stíhanie", "poškodený", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a0d291dd-7939-433b-bc87-c7cb96581da6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 265/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 265/2018 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2018.1"}, {"guid": "ussr:fa85f595-7ce5-46be-ba40-2b27768ba4e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}, {"guid": "d9438bec-e826-466f-9a2d-2e5dcd36791d:9f7df85e-4237-42f6-afae-876ffefd5c78", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6116010631.1", "spisova_znacka": "4To/29/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/29/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116010631.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:21e715f7-069d-4629-bf0f-937e12682276", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.514.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 514/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 514/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.514.2026.1"}, {"guid": "ussr:6377cfd4-e802-4356-abd5-e092b3e70f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.515.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 515/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 515/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.515.2024.1"}, {"guid": "ussr:6d7ad1a0-3441-4d5d-a09f-755f2920ee53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.400.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 400/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 400/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.400.2024.1"}, {"guid": "ussr:1541cc63-a269-40b5-97e4-8030bacc40af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.335.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.335.2024.1"}, {"guid": "ussr:abfde5dd-b186-4688-95d3-7e4e9f22cd44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.81.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2024 z 16. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.81.2024.2"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:b3911e14-1c3f-4b78-9c3b-1e54536d1278", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.121.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 121/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 121/2023 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.121.2023.1"}, {"guid": "ussr:c057bb8e-a376-4b66-ac6a-609b7bfd20ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.371.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 371/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 371/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.371.2022.1"}, {"guid": "ussr:005037c7-2305-4345-abee-3d92216e4774", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.428.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.428.2022.1"}, {"guid": "ussr:e7b86b3c-ee42-4e3b-8710-dc0038f5be09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.594.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 594/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 594/2021 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.594.2021.2"}, {"guid": "ussr:ec5dafb6-375f-4909-9a98-872b70a7ad3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.15.2022.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 15/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 15/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.15.2022.1"}, {"guid": "ussr:53cc8768-15d1-42c8-87f7-2314b4e2b514", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.10.2022.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 10/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 10/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.10.2022.1"}, {"guid": "ussr:9867ab91-835d-4a3d-9008-dd8585a2e75a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.5.2022.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 5/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 5/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.5.2022.1"}, {"guid": "ussr:42c6b39f-ac6a-4188-9952-3f289075f6b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2021.1"}, {"guid": "ussr:23c71647-8669-45a9-8e1a-ca6bb1d364ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.573.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 573/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 573/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.573.2021.1"}, {"guid": "ussr:6f0b8507-88ba-4368-a6bc-eaa10e3f02ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.93.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.93.2021.1"}, {"guid": "ussr:71b3259e-7874-43bb-bfe9-45f7eec9030f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.511.2019.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.511.2019.3"}, {"guid": "ussr:789ddfc1-4a8b-4d16-9140-2d38ae174d61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 457/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 457/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1"}, {"guid": "ca2b26ff-d212-4673-9dc9-e997185d79b5:9ebe6765-8495-493e-907c-8afb6a66a846", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3825010302.2", "spisova_znacka": "3To/15/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/15/2026 z 10. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3825010302.2"}, {"guid": "0126be66-1e01-4c90-8fc8-8c6ced7dd440:77f9a489-b1bd-4a9e-bee1-8f57746be729", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124010931.1", "spisova_znacka": "3Tos/209/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/209/2025 z 13. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124010931.1"}, {"guid": "92d2ea1c-e348-4875-b80b-6387def35ca1:45995f6a-de75-4d41-bd62-0be5b7465aad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8722010540.1", "spisova_znacka": "1To/32/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/32/2024 z 12. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722010540.1"}, {"guid": "7b0a392e-b977-4808-8518-e9456c0676b3:c57123bc-43fd-4519-b457-e6e322c9575c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA1:2025:1316010535.24", "spisova_znacka": "B3-46T/131/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/131/2016 z 6. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2025-06-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA1:2025:1316010535.24"}]}