{"guid": "ussr:10892440-672a-4229-aa3e-52372f5fad53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.167.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 167/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 167/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.167.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-65.odsek-2", "nazov": "čl. 65 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67.odsek-2", "nazov": "čl. 67 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67.odsek-3", "nazov": "čl. 67 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-68", "nazov": "čl. 68 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-68", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127a.odsek-1", "nazov": "čl. 127a ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127a"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 67 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 67 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 68", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 68", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 68", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-65", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-67", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-68", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10892440-672a-4229-aa3e-52372f5fad53", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.167.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.167.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.167.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 167/2020-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť starostu obce\nDrahňov, Drahňov 15, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,\nKošice, ktorou namieta porušenie § 4 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 65 ods. 2,\nčl. 67 ods. 2 a 3 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky sp. zn. 483038/2019 z 27. augusta 2019 ako zásahom do vecí územnej\nsamosprávy – správy a rozhodovania vo veciach miestnych daní, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť starostu obce Drahňov o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť starostu obce Drahňov, Drahňov 15 (ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia § 4 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o obecnom zriadení“) v spojení s čl. 65 ods. 2, čl. 67 ods. 2 a 3 a čl. 68 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) sp. zn. 483038/2019 z 27. augusta 2019 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“) ako zásahom do vecí územnej samosprávy – správy\na rozhodovania vo veciach miestnych daní.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako štatutárny orgán obce Drahňov vydal ako\nvecne a miestne príslušný správca dane z nehnuteľností rozhodnutie sp. zn. DR-2019/11OCÚ zo 7. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie sťažovateľa“), ktorým určil daňovému\nsubjektu Slovenským elektrárňam, a. s., Mlynské nivy 47, Bratislava (ďalej len „daňový\nsubjekt“), rozdiel dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2017 v sume\n541 887,17 €.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že tomuto rozhodnutiu predchádzali tieto\nskutočnosti. Daňový subjekt podal 31. januára 2017 správcovi dane daňové priznanie k dani\nz nehnuteľností č. SE/2017/005824 z 23. januára 2017. Išlo o čiastkové daňové priznanie,\nv ktorom si daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1\npísm. h) Všeobecne záväzného nariadenia obce Drahňov č. 1/2015 o miestnej dani\nz nehnuteľností (ďalej len „VZN č. 1/2015“) za pozemky užívané školami a školskými\nzariadeniami. Daňový subjekt si zároveň uplatnil aj oslobodenie podľa § 6 písm. j) VZN\nč. 1/2015 za pozemky, ktorých hospodárske využívanie je obmedzené. V poznámke\nuviedol, že na základe § 6 ods. 1 VZN č. 1/2015, jeho písm. h) sú od dane oslobodené\npozemky, ktoré sú užívané v zmysle zmluvy s Podnikovohospodárskou fakultou\nEkonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach. Následne bola daňovému\nsubjektu rozhodnutím správcu dane č. 1703358151 z 13. februára 2017 vyrubená daň\nz nehnuteľností. Daňový subjekt uhradil daň v súlade s rozhodnutím o vyrubení dane.\n5. Obec Drahňov oznámila oznámením z 8. januára 2018 sp. zn. DR-2018/8/OCU\ndaňovému subjektu, že 19. januára 2018 začína u daňového subjektu kontrolu dane\n2\n\nz nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2017. Následne po vykonaní kontroly správca\ndane vyhotovil 14. novembra 2018 protokol. Správca dane vo svojich kontrolných\nzisteniach a vyhodnotení dôkazov uviedol, že zistil rozdiel medzi daňou, ktorú mal\nkontrolovaný daňový subjekt zaplatiť podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“), a uviedol rozdiely, ktoré vznikli medzi\ndaňou, ktorú mal daňový subjekt za zdaňovacie obdobie rok 2017 zaplatiť vo vzťahu\nk jednotlivým druhom pozemkov. Následne boli 20. decembra 2018 prerokované\npripomienky daňového subjektu k protokolu. Prerokovanie pripomienok a vykonanie\ndokazovania bolo ukončené 21. decembra 2018.\n6. Daňový subjekt podal proti rozhodnutiu sťažovateľa odvolanie, v ktorom namietal,\nže napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového\nstavcu správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci, skutkový stav, ktorý vzal správca\ndane za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, alebo\nv ňom nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom\ndane, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n7. O odvolaní daňového subjektu rozhodlo finančné riaditeľstvo napadnutým\nrozhodnutím tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákona o správe daní“) rozhodnutie sťažovateľa zrušil.\n8. Sťažovateľ namieta, že na základe daňovej kontroly dospel k správnemu záveru,\nže daňový subjekt si uplatnil predmetné oslobodenie neoprávnene, vychádzajúc\nzo skutkových okolností a zistení daňovej kontroly. Podľa názoru sťažovateľa a jeho\nsťažnostnej argumentácie verejnú vysokú školu nemožno považovať za školu a školské\nzariadenie s poukazom na citáciu viacerých predpisov a tam použitú terminológiu. Zastáva\nnázor, že z uvedeného dôvodu daňový subjekt nebol oprávnený na oslobodenie od dane\nz pozemkov v zmysle VZN č. 1/2015, ktoré bolo vydané na základe zákonného zmocnenia\n3\n\n§ 17 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., pretože vo svojom VZN č. 1/2015 použil identickú\nterminológiu ako zákonodarca v zákone č. 582/2004 Z. z.\n9. Sťažovateľ preto namieta, že tým, že finančné riaditeľstvo zrušilo rozhodnutie\nsťažovateľa na základe svojho výkladu všeobecne záväzného nariadenia obce, vydaného\npri plnení samosprávnej pôsobnosti obce, možno zastávať názor, že „takýto postup znamená\nneprípustný zásah do vecí samosprávy“, a to v kontexte tej skutočnosti, že finančné\nriaditeľstvo svoje napadnuté rozhodnutie odôvodnilo stroho s poukazom na § 74 ods. 6\ndaňového poriadku, ktorý stanovuje, že rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak\nsa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu.\n10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej\nsťažnosti rozhodol nálezom v takomto znení:\n„1. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn. 483038/2019\nzo dňa 27. 8. 2019, ktorým bolo zasiahnuté do vecí územnej samosprávy sťažovateľa - a to\ndo správy a rozhodovania vo veciach miestnych daní, bolo porušené ustanovenie § 4 ods. 3\npísm. c) zákona č. 369/1990 Zb., v spojení s čl. 65 ods. 2, 67 ods. 2, ods. 3, a čl. 68 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky sp. zn. 483038/2019 zo dňa 27. 8. 2019, vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.\n3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné nahradiť sťažovateľovi\nvšetky trovy tohto konania.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n12. Podľa čl. 127a ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov\núzemnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému\nneústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane\nnerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\n5\n\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\n16. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu finančného riaditeľstva\nnamietal, že ním bolo zasiahnuté do vecí územnej samosprávy a bolo porušené ustanovenie\n§ 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení v spojení s označenými článkami ústavy\nupravujúcimi postavenie samosprávy, teda tvrdí nezákonnosť, a tým aj protiústavnosť\nzásahu – napadnutým rozhodnutím. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré\nje de facto bez odôvodnenia, je sťažovateľ presvedčený o vecnej správnosti a ústavnej\nudržateľnosti svojho rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím finančného\nriaditeľstva zrušené bez vrátenia veci. Vychádzajúc zo sťažnostnej argumentácie, jadrom\nsťažnosti je teda otázka, či sťažovateľovo právne posúdenie a ním poskytnutý výklad\n„pojmu škola a školské zariadenie“ použitý vo VZN č. 1/2015, do ktorého podľa názoru\nsťažovateľa nespadá vysoká škola, je ústavne konformný, pretože ak by ústavný súd dospel\nk záveru, že tento výklad je ústavne konformný, potom by bolo možné dospieť k záveru, že\nnapadnutým rozhodnutím finančného riaditeľstva došlo k neprípustnému zásahu do vecí\núzemnej samosprávy, a tým aj dôvodnosti sťažnosti ako takej.\n17. Ústavný súd sa ešte pred samotným posúdením kľúčovej otázky právneho\nvýkladu už uvedeného pojmu zaoberal aj procesnou stránkou danej veci, t. j. otázkou,\nči finančné riaditeľstvo v okolnostiach veci postupovalo v súlade s právnymi predpismi.\nPo preskúmaní postupu finančného riaditeľstva konštatuje, že finančné riaditeľstvo svoje\nrozhodnutie o zrušení veci nemuselo odôvodniť s poukazom na už citované ustanovenie\n§ 74 ods. 6 zákona o správe daní. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že ak aj finančné\nriaditeľstvo zrušilo rozhodnutie sťažovateľa tým, že ho neodôvodnilo, sa nedozvedel, v čom\nbolo právne posúdenie veci nesprávne. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na znenie\n§ 74 ods. 4 zákona o správe daní, podľa ktorého odvolací orgán (finančné riaditeľstvo,\npozn.) rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.\n6\n\nVychádzajúc z uvedeného a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že finančné riaditeľstvo\nneidentifikovalo dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vec vrátiť sťažovateľovi na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Z citovanej právnej úpravy však logicky vyplýva, že odvolaniu\ndaňového subjektu vyhovelo v plnom rozsahu preto, lebo rozhodnutie sťažovateľa\npovažovalo za vecne nesprávne a nezákonné. Námietky sťažovateľa, že mu nie sú známe\ndôvody, prečo došlo k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa, sa preto nezakladajú na pravde.\nDôvody nezákonnosti svojho rozhodnutia sa sťažovateľ dozvedel z obsahu odvolania\ndaňového subjektu (ktoré k svojej sťažnosti nepriložil, pozn.), ktorému finančné riaditeľstvo\nvyhovelo v plnom rozsahu. O svojom závere sa ústavný súd presvedčil po preskúmaní\nodvolania daňového subjektu, ktorého kópiu si zabezpečil v súčinnosti s finančnou správou.\nZ obsahu bodov 37 až 44 odvolania okrem iného vyplýva, že daňový subjekt namietal\nreštriktívny výklad pojmu škola a školské zariadenie, ktorý aplikovala obec v rozhodnutí\nsťažovateľa.\n18. Ústavný súd v súvislosti s výkladom pojmov používaných v právnych predpisoch\nverejnoprávnej povahy považuje za vhodné pripomenúť, že všeobecné súdy (ako aj správne\norgány) sú v prípade použitia nejednoznačného právneho pojmu povinné uprednostniť ten\nz viacerých do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý najviac šetrí zmysel a podstatu\nzákladného práva jednotlivca. Tento princíp „in dubio pro libertate“ plynie priamo\nz ústavného poriadku (čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 3 a čl. 4 listiny) a predstavuje\n„štrukturálny princíp liberálnodemokratického štátu, vyjadrujúci prioritu jednotlivca a jeho\nslobody pred štátom“ (obdobne nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 557/05\nz 24. 7. 2007).\n19. V nadväznosti na uvedené ústavný súd je toho názoru, že nie je v súlade\ns princípmi právneho štátu, ako aj právnej istoty jednotlivca vykladať právnu normu\nv neprospech jednotlivca v prípade terminologicky nejednoznačnej právnej úpravy týkajúcej\nsa verejného práva, pretože verejná moc nemôže využívať nejasnosť právnej úpravy, ktorú\nsama spôsobila. Takýto výklad právnej normy je potrebné považovať za ústavne\nnekonformný.\n\n7\n\n20. Pojmy „školy a školské zariadenia“, použité v § 17 ods. 2 písm. h) zákona\nč. 582/2004 Z. z. a vo VZN č. 1/2015, podľa názoru ústavného súdu a priori nevylučujú\njeden z možných výkladov, že zahrňuje aj vysoké školy. Ústavný súd pritom vychádza\nz teleologického výkladu pojmu použitého v konkrétnej norme, ktorá má za cieľ poskytovať\núľavy na dani z nehnuteľnosti pre istú kategóriu subjektov. Pojem škola vo všeobecnosti\nznamená akékoľvek výchovno-vzdelávacie zariadenie, organizáciu alebo inštitúciu.\nNakoniec k obdobnému záveru v danej veci dospelo aj finančné riaditeľstvo odbor daňovej\nmetodiky, oddelenie daňovej metodiky miestnych daní a poplatkov, ktoré vo svojom\nstanovisku 425592/2019 z 23. júla 2019 po zaujatí stanoviska Ministerstvom financií\nSlovenskej republiky konštatovalo: «pretože zákon o miestnych daniach v § 17 ods. 2\npísm. h) neupravil toto fakultatívne zníženie dane z pozemkov alebo oslobodenie od dane\nz pozemkov v nadväznosti na sieť škôl a školských zariadení (ako to upravuje školský\nzákon), nevymedzil v tomto ani v inom ustanovení pojem „školy a školské zariadenia“, ani\nk tomuto pojmu nezaviedol odkaz na žiadny právny predpis, ktorý by jeho aplikáciu\nobmedzoval iba na istý druh školy napr. v závislosti od jej stupňa, poskytovaného vzdelania\nalebo jej zriaďovateľa, ako je tomu v prípade zákonného oslobodenia upraveného v § 17\nods. 1 písm. d) alebo f) zákona o miestnych daniach, má tento pojem z dôvodu jeho\ncelospoločensky a historicky zaužívaného významu všeobecný, neobmedzujúci charakter,\nv dôsledku čoho sa vzťahuje na školy ako také, teda aj na vysoké školy.»\n21. Pokiaľ sťažovateľ spochybňoval, či skutočne boli sporné nehnuteľnosti užívané\nvysokou školou v rozhodnom období, ústavný súd poukazuje na sťažovateľom uvádzanú\ninformáciu, že daňový subjekt mal uzatvorenú rámcovú zmluvu, ako aj zmluvu o dielo\na sporné pozemky boli odovzdané a prevzaté do užívania vysokou školou 30. decembra\n2016.\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej\nspojitosti medzi napadnutým rozhodnutím finančného riaditeľstva a sťažovateľom tvrdeným\nnezákonným a neústavným zásahom do vecí územnej samosprávy sťažovateľa. Ústavný súd\nna základe uvedeného ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n8\n\n23. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnostiam vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org. - čl. 127a", "podmienky konania", "daň-daň z nehnuteľnosti", "obec-samosprávna pôsobnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127a ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5d7067e9-a398-41b5-948f-6f3850ef3f9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.620.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.620.2020.1"}, {"guid": "dcedec80-73a3-4166-a3dd-a5282c8c6d79:cc1252c9-bc7b-43ce-b4f3-b8b7a1771902", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2", "spisova_znacka": "BA-1S/74/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/74/2020 z 13. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1013201237.2"}]}