{"guid": "ussr:76fcdc79-1314-4f1a-bbd7-17806824dbaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.159.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 159/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 159/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.159.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/76fcdc79-1314-4f1a-bbd7-17806824dbaa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.159.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.159.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.159.2020.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 159/2020-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,\nJUDr. Cisarík s. r. o., Potočná 2835/1A, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Miroslav Stopka, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\nDohovoru\n\no\n\nochrane\n\nľudských\n\npráv\n\nzákladných\n\nslobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 88/2018\nz 25. septembra 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9 Sžsk 88/2018 z 25. septembra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9 Sžsk 88/2018 z 25. septembra\n2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 640,66 € (slovom\n\nšesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov), ktoré j e Najvyšší súd Slovenskej republiky\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. Stopka,\nJUDr. Cisarík s. r. o., Potočná 2835/1A, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 159/2020-10 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 9 Sžsk 88/2018 zo 25. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Sťažovateľ vo svojom podaní uviedol, že sa žalobou podanou na Krajskom súde\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, ústredia č. 49731-2/2017-BA z 22. augusta 2017, ktorým\nzamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen\nč. 9322-13/2017-ZV, číslo z ISUP: 1117012994 z 19. júna 2017 o nepriznaní nároku\nna náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu z 22. januára 2016. Krajský súd o žalobe\nsťažovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 28 Sa 15/2017 z 5. júna 2018 (ďalej len „rozsudok\nsúdu prvej inštancie“) tak, že jeho žalobu zamietol ako nedôvodnú. Sťažovateľ\n2\n\nproti rozsudku súdu prvej inštancie podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku vyplýva, že najvyšší súd sa stotožnil so závermi krajského súdu, ktoré tento\nv odôvodnení rozsudku vyčerpávajúco a logicky odôvodnil (bod 16 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, pozn.).\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že vo veci konajúce správne orgány,\nako aj všeobecné súdy nelogicky, tendenčne a jednostranne vyhodnotili rozhodné\nskutočnosti a dôkazy, ktoré sú obsahom spisu. Vychádzali len z výpovede a tvrdení\núdajného zamestnávateľa, ktorý okrem iného tvrdil, že sťažovateľ nemal u neho pracovať\nako pracovník, ale mal u neho pracovať ako živnostník. Sťažovateľ v konaní produkoval\nviacero dôkazov, ktoré spochybňovali tvrdenia jeho údajného zamestnávateľa, písomnú\ndohodu o prevedení práce, čestné vyhlásenia viacerých osôb. Zastáva názor, že vo veci\nkonajúce všeobecné súdy dospeli k arbitrárnemu záveru, že medzi sťažovateľom a údajným\nzamestnávateľom v čase úrazu nebol uzavretý pracovnoprávny vzťah.\n4. Vychádzajúc zo svojej argumentácie, sťažovateľ dospieva k presvedčeniu,\nže napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho označených práv,\npreto v závere svojej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o nej rozhodol nálezom,\nktorým vysloví:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk/88/2018 z 25. 9. 2019 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk/88/2018 z 25. 9. 2019 zrušuje a vec\nvracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n3.\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR, ktoré je\n\nKrajský súd v Žiline povinný vyplatiť\n\ndo jedného mesiaca\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4.\n\n... priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 415,51 EUR...“\n\n3\n\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\n5. Ústavný súd 24. apríla 2020 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nprijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nústavnej sťažnosti.\n6. Vyjadrenie najvyššieho súdu bolo ústavnému súdu doručené 15. mája 2020.\nPredsedníčka senátu najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. V podstatnom k veci uviedla:\n„... V danom prípade najvyšší súd dospel k záveru, že dôvody, ktoré krajský súd\nvyjadril v rozsudku sp. zn. 28 Sa/15/2017 z 05. 06. 2018, sú dostatočné a presvedčivé\npre zamietnutie žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej\nč. 49731-2/2017-BA. Krajský súd sa v uvedenom rozsudku podrobne venoval žalobným\nnámietkam sťažovateľa a logicky a presvedčivo zdôvodnil, prečo dôkazy, o ktoré opiera\nsvoje tvrdenia sťažovateľ, nepovažoval za spôsobilé preukázať, že sťažovateľ bol v čase\nvzniku úrazu zamestnaný u\n\n(bod 7-22 odôvodnenia rozsudku krajského\n\nsúdu 28 Sa/15/2017 z 05. 06. 2018)...\n... Po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, rozsudku krajského súdu\na konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, najvyšší súd nemal pochybnosti o správnosti\nzáverov krajského súdu a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil. Podrobné zdôvodnenie\nrozsudku krajského súdu, ako bolo uvedené vyššie, kasačný súd považoval za dostatočné\na presvedčivé pre záver vyslovený vo výroku. Kasačný súd sa následne vysporiadal\ns námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a uviedol, prečo ich nepovažoval\nza spôsobilé spochybniť správnosť záverov vyslovených krajským súdom v rozsudku\nsp. zn. 28 Sa/15/2017. Jednotlivé námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti\nsú v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku sp. zn. 9 Sžsk/88/2018 vymenované\na ku každej je uvedený dôvod, pre ktorý najvyšší súd nepovažoval túto námietku za dôvodnú\n(bod 17-19 rozsudku sp. zn. 9 Sžsk/88/2018).“\n\n4\n\n7. Ústavný súd len dodáva, že spolu s vyjadrením bol predložený aj príslušný zberný\nsúdny spis najvyššieho súdu.\n8. Ústavný súd následne listom z 19. mája 2020 upovedomil zúčastnenú osobu\n(Sociálnu poisťovňu, pozn.) o jej práve vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v lehote 10 dní\nod doručenia tohto upovedomenia. Zúčastnená osoba toto právo v lehote určenej ústavným\nsúdom ani následne nevyužila.\n9. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku najvyššieho súdu vyjadril v podaní\ndoručenom 25. júna 2020, v ktorom zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti, v podstatnom\nuviedol, že „najvyšší súd uvádza, že síce správny súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal však\nstarostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Dané tvrdenie Najvyššieho súdu je\nv rozpore so skutočnosťou, nakoľko súd absolútne neprihliadal na mnou uvádzané skutkové\ntvrdenia podložené dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, na tieto len tendenčne\nstroho poukázal, avšak bližšie sa mojou vecnou a logickou argumentáciou nezaoberal.“.\nZároveň v stanovisku vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskom najvyššieho súdu, s obsahom predloženého súdneho spisu súdu prvej inštancie\nvo veci sp. zn. 28 Sa 15/2017, obsahom administratívneho spisu zúčastnenej osoby, ako\naj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n5\n\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n15. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,\na preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný\n(arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní\nobsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n\n6\n\n16. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov\nje najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n17. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy\nv spojení s čl. 51 ústavy).\n18. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať\nv civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n19. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 332/09).\n\n7\n\n20. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci. A preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstatnom na odôvodnenie\nvýroku svojho rozhodnutia uviedol:\n„16. Po preskúmaní veci a administratívneho spisu žalovaného sa kasačný súd\nv celom rozsahu stotožňuje so závermi krajského súdu, ktoré tento v odôvodnení rozsudku\nvyčerpávajúco a logicky odôvodnil. Kasačný súd nepovažuje za účelné opakovať argumenty\nkrajského súdu, a preto v odôvodnení tohto rozhodnutia bude reagovať iba na nové\nnámietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti.\n17. Kasačný súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že krajský súd vychádzal iba\nz chyby v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zaškrtnutí nesprávnej kolónky\na v tejto súvislosti poukazuje na odseky 7 až 13 odôvodnenia rozsudku krajského súdu,\nv ktorých sú uvedené skutočnosti, z ktorých krajský súd vychádzal. Tvrdenia sťažovateľa,\nže si nie je vedomý, aké údaje boli do tlačív vyplnené, kasačný súd považuje za účelové\na stotožňuje sa s názorom žalovanej, že aj keď bol úraz žalobcu nepochybne vážny,\nz Prijímacieho protokolu Fakultnej nemocnice Ostrava z 22. 01. 2016 vyplýva, že žalobca\nbol v čase príjmu pri vedomí a orientovaný. Nie je preto dôvod tvrdiť, že žalobca si nebol\nvedomý, čo podpisuje. Rovnako za účelové považuje kasačný súd tvrdenie sťažovateľa,\nže nemohlo ísť o kamarátsku výpoveď. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,\nže sám sťažovateľ v opise okolnostiach úrazu v Hlásení úrazu na účely nemocenského\npoistenia, ktoré došlo pobočke Čadca 17. 02. 2016, uviedol, že si vzal v práci dovolenku,\npretože mal ísť pomáhať kamarátovi s ťahaním dreva. Toto hlásenie sťažovateľ\naj vlastnoručne podpísal. Preto uvedené námietky kasačný súd nepovažoval za dôvodné.\n18. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s tým, že pracovný\npomer v spoločnosti\n\nnevylučuje existenciu pracovného pomeru\n8\n\nu\n\n, kasačný súd toto tvrdenie nepovažuje za relevantné vzhľadom\n\nk skutočnosti, že nebolo v konaní sporné, že žalobca môže byť zamestnancom aj u viacerých\nzamestnávateľov. Spornou bola skutočnosť, či žalobca je zamestnancom\na s touto skutočnosťou sa žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj krajský súd\nv odôvodnení svojho rozsudku náležite vysporiadali.\n19. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd nevzal do úvahy Dohodu o provedení\npráce z 20. 01. 2016 ako relevantný dôkaz, pretože právna úprava nevylučuje možnosť\nuzatvorenia ústnej pracovnej zmluvy. Vo vzťahu k uvedenej námietke kasačný súd súhlasí\ns názorom žalovanej, že nie je zrejmé, čo sa snaží právny zástupca žalobcu obhájiť.\nČi existenciu písomnej Dohody o provedení práce z 20. 01. 2016, ktorá, ako bolo vysvetlené\nkrajským súdom v ods. 17 rozsudku krajského súdu, nemá podstatné náležitosti v zmysle\nust. § 226 Zákonníka práce, alebo tvrdí, že pracovný pomer medzi žalobcom a\nvznikol na základe ústnej pracovnej zmluvy, čím by existenciu pracovného\nvzťahu na základe uvedenej dohody aj v prípade jej existencie popieral. Sťažovateľ pritom\nv priebehu konania nikdy netvrdil, že by uzavrel s\n\nústnu pracovnú\n\nzmluvu. Z tohto dôvodu ani túto námietku sťažovateľa kasačný súd nepovažoval\nza relevantnú.“\n22. Ústavný súd po preskúmaní námietok a argumentov sťažovateľa, ako aj\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa najvyšší súd v plnej miere\nstotožnil, považuje citované právne závery najvyššieho súdu za ústavne neudržateľné\na odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu za arbitrárne. Arbitrárnosť záverov\nnajvyššieho súdu je o to závažnejšia, že samotný najvyšší súd disponoval administratívnym\nspisom správneho orgánu.\n23. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci a postupu konajúcich správnych orgánov\nna odôvodnenie výroku svojho rozhodnutia v reakcii na námietky sťažovateľa v podstatnom\nuviedol, že vychádzal z čestného vyhlásenia údajného zamestnávateľa, že sťažovateľ mal\nu neho pracovať na základe živnosti (bod 7 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie),\nz potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, z hlásenia úrazu pre účely nemocenského\n(ktoré mal vyplniť a podpísať sťažovateľ, hoci utrpel úraz na hornej pravej končatine,\n9\n\npozn.), „dohody o provedení práce“, zo skutočnosti, že sťažovateľ nebol nikdy\nživnostníkom a skutočnosti, že jediným odvádzateľom poisteného v rozhodnom čase bola\nspoločnosť\n\n(body 8 až 13 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie),\n\nkeď dospel k právnemu záveru, že sťažovateľ nebol zamestnancom\n\n.\n\nV odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že „dohoda\no provedení práce“ nemá podstatné náležitosti, teda ju nemožno považovať za dohodu\no vykonaní práce, ale za dohodu, ktorá právne neexistuje, preto „na takýto dôkaz nie je\nmožné prihliadať ako na relevantný dôkaz preukazujúci uzavretie pracovnoprávneho alebo\nobdobného pomeru medzi žalobcom a\n\n“ (bod 17 odôvodnenia rozsudku\n\nsúdu prvej inštancie). K predloženým čestným prehláseniam 3 osôb, ktoré správne orgány\npovažovali za irelevantné, keďže nešlo o vyhlásenia zamestnávateľa, krajský súd uviedol,\nže tento právny názor správnych orgánov je nesprávny, ale vzhľadom na to, že v rámci\ndokazovania vyhodnotil aj ostatné dôkazy (rozhodnutia o dočasnej pracovnej neschopnosti,\nhlásenie úrazu, dohoda o vykonaní práce, údaje z registra odvádzateľov poistného)\npodľa ich obsahu, neboli čestné prehlásenia spôsobilé zmeniť skutkovú situáciu. Poukázal\ntiež na to, že sťažovateľ nenavrhol svedecké výpovede týchto osôb (body 20 a 21\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).\n24. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav\nveci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú\nnajmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,\nako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne\nz jej činnosti.\n25. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákonník práce“) neplatnosť právneho úkonu nemôže byť\nzamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám...\n\n10\n\n26. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že z predloženej „dohody\no provedení práce“ vyplýva, že bola uzavretá 20. januára 2016 medzi\npodnikateľom\n\nv\n\npoľnohospodárstve\n\n(opatrená\n\npečiatkou\n\na\n\n,\npodpisom,\n\npozn.)\n\na sťažovateľom. Predmetom dohody bola práca „ťažba s koňom“, termín začatia prác\n21. januára 2016, pričom z obsahu dohody nie je možné určiť výšku odmeny ani dobu\nči rozsah vykonávaných prác. Podľa názoru ústavného súdu je s poukazom na § 17 ods. 3\nZákonníka práce neudržateľný a arbitrárny právny záver krajského súdu, že ide o dohodu,\nktorá právne neexistuje, preto „na takýto dôkaz nie je možné prihliadať ako na relevantný\ndôkaz preukazujúci uzavretie pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru medzi žalobcom\na\n\n“.\n27. Pokiaľ ide o dôkazy, z ktorých vo veci konajúce súdy vychádzali pri formulovaní\n\nzáveru o neexistencii pracovnoprávneho vzťahu (potvrdenie o dočasnej pracovnej\nneschopnosti diel IV hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení\ndočasnej práceneschopnosti z 15. marca 2017 a skutočnosť, že ako zamestnávateľ je\nuvedená spoločnosť\n\na je zaškrtnutá kolónka „úraz“, a nie pracovný úraz;\n\nhlásenie úrazu na účely nemocenského, kde je rovnako uvedený zamestnávateľ\na podľa názoru krajského súdu v ňom uvedená rozhodná skutočnosť, že „pomáhal\nkamarátovi s ťahaním dreva a pri ťahaní s koňom ho pripučilo“), tieto dôkazy podľa názoru\nústavného súdu nie sú spôsobilé samy osebe ani potvrdiť ani vyvrátiť skutočnosť,\nči existoval pracovnoprávny vzťah medzi sťažovateľom a\n\nv čase úrazu.\n\nTakisto skutočnosť, že sťažovateľ ne/bol živnostníkom, je irelevantná z hľadiska posúdenia\ntoho, či prácu považoval za priateľskú výpomoc a pre posúdenie, či šlo o zamestnanecký\nvzťah, alebo nie. Z hľadiska posúdenia vzťahu medzi označenými osobami je tiež\nirelevantné, či údaje z registra odvádzateľov poistného obsahujú údaje\nvo vzťahu k sťažovateľovi, a to najmä v prípade, ak by šlo o nelegálne zamestnávanie.\n28. Z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ utrpel zranenie pri práci v lese,\npri ťažbe mu jedna z klád spadla na pravú hornú končatinu 22. januára 2016\nv Českej republike (přijímací protokol Fakultní nemocnice Ostrava č. 910214/7846\nz 22. januára 2016). Bez ohľadu na imperfektnosť dohody, ktorá nemôže byť sťažovateľovi\n11\n\nna ujmu v kontexte vyjadrenia\n\n, ktorý v čestnom prehlásení uviedol,\n\nže sťažovateľ mal prácu vykonávať na živnosť a odmeny mali byť zúčtované na základe\nfaktúr (pozri bod 7 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, č. l. 19.3 administratívneho\nspisu Sociálnej poisťovne, pozn.), je zrejmé, že ju nevykonával ako priateľskú výpomoc,\nale ako odplatné plnenie. Podľa názoru ústavného súdu je potom nesporné, že sťažovateľ\nutrpel úraz pri práci, ktorá bola určená v dohode uzavretej s\n\na v čase\n\npo nástupe na dohodnutú prácu.\n29. V kontexte ďalších troch čestných vyhlásení iných osôb (ich podpisy\nna predmetných listinách sú úradne overené, č. l. B.11 až B.13 administratívneho spisu\nSociálnej poisťovne, pozn.) o tom, že podľa ich vedomosti sťažovateľ bol zamestnancom\n, je zarážajúce, že vo veci konajúce správne orgány na účel odstránenia\nrozporov medzi tvrdeniami týchto osôb a údajného zamestnávateľa sťažovateľa\no povahe vzťahu medzi nimi nevykonali dokazovanie. Správne orgány\ndokonca tieto čestné prehlásenia považovali za právne irelevantné, pričom krajský súd ich\n(nesúhlasiac s právnym názorom vo veci konajúcich správnych orgánov) bez ďalšieho\npovažoval za nespôsobilé zmeniť skutkový záver o tom, že\n\nnebol\n\nzamestnávateľom žalobcu v čase vzniku úrazu (bod 21 odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie).\n30. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že pobočka Sociálnej poisťovne\nnepostupovala v zmysle § 195 zákona o sociálnom poistení tak, aby presne a úplne zistila\nskutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. V nadväznosti\nna to krajský súd tieto čestné vyhlásenia jednostranne vyhodnotil a spochybnil ich\ndôveryhodnosť a výpovednú hodnotu bez toho, aby tento svoj záver relevantne podložil.\nSprávny súd uzavrel, že právne posúdenie relevantnosti niektorých dôkazov v správnom\nkonaní bolo nesprávne, a vykonal hodnotenie dôkazov sám, čím neprípustne nahradil\nčinnosť správnych orgánov. Ak zistil nesprávnosť postupu v hodnotení dôkazov, ktorá môže\nmať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, bolo jeho povinnosťou napadnuté rozhodnutie\nzrušiť pre nedostatočne zistený skutkový stav s povinnosťou doplniť dokazovanie správnym\norgánom o výsluch svedkov a po riadnom zistení skutkového stavu znovu rozhodnúť.\n12\n\n31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd považuje záver krajského súdu o tom,\nže všetky zhromaždené dôkazy preukazujú, že\n\nnebol zamestnávateľom\n\nžalobcu (bod 22 odôvodnenia krajského súdu), za arbitrárny a predčasný.\n32. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ produkoval dostatok relevantných\ndôkazov, ktoré spochybnili právny záver vo veci konajúcich správnych orgánov, že nešlo\no pracovnoprávny vzťah. Vo veci konajúce súdy nereflektovali a ústavne konformným\nspôsobom sa nevysporiadali s týmito dôkazmi, resp. ich bagatelizovali, spochybňovali ich\nformu a účel, ktorému majú slúžiť. Je zjavné, že sťažovateľ týmito dôkazmi chcel\nspochybniť záver správnych orgánov o neexistencii pracovnoprávneho vzťahu medzi ním\na\n\n. I keď nemožno vylúčiť, že v okolnostiach veci mohlo ísť aj\n\no priateľskú výpomoc, je nanajvýš nepravdepodobné, že by sťažovateľ šiel ťažiť drevo\ns koňmi\n\ndo cudziny, pričom by malo ísť o priateľskú výpomoc. Túto\n\nnepravdepodobnú úvahu vyvracia samotné tvrdenie\n\n, že sťažovateľ mal túto\n\nprácu pre neho vykonávať na živnosť. Samotná „dohoda o provedení práce“ je dôkazom\no tom, že medzi sťažovateľom a\n\nexistoval vzťah, ktorý nebol len\n\npriateľský, ale mal pracovnoprávnu povahu. Navyše, z predložených čestných prehlásení\nvyplýva, že osoby, ktoré ich uskutočnili, poznali obe strany, pričom dve z nich v rovnakom\nčase ťažili drevo na blízkom mieste podobne ako sťažovateľ. Takisto sa žiada dodať, že\npracovnoprávny vzťah môže byť založený aj ústnou zmluvou. Pri posudzovaní takéhoto\nsporného vzťahu je potom potrebné brať do úvahy všetky preukázané skutočnosti, ktoré\nrelevantným spôsobom ozrejmujú úmysly strán, ako aj to, že prípadné nesplnenie\noznamovacích povinností zamestnávateľom vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a neúplnosť\ndohody o vykonaní práce, ktorú nespôsobil zamestnanec, mu nemôže byť na ťarchu\npri posudzovaní nárokov súvisiacich s pracovnoprávnym vzťahom.\n33. Pokiaľ vo veci konajúce správne orgány, ako aj súdy vo svojich rozhodnutiach\npoukazovali na informácie, ktoré samy osebe nepreukazujú a ani nevylučujú možnú\nskutočnosť, že sťažovateľ vykonával prácu pre\n\n, pričom ostatné relevantné\n\nskutočnosti na základe dôkazov produkovaných sťažovateľom riadne nevyhodnotili, možno\n13\n\nkonštatovať, že závery, na ktorých stoja ich rozhodnutia, sú nevyvážené, jednostranné,\na tým aj arbitrárne.\n34. Ústavný súd, vychádzajúc z citovaných dôvodov označeného rozsudku súdu\nprvej inštancie a rozsudku najvyššieho súdu (ktorý sa stotožnil s jeho závermi), považuje\naj odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a v konečnom dôsledku\naj nepresvedčivé.\n35. Ústavný súd v tejto súvislosti už judikoval, že pokiaľ odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie je nedostatočné v takej miere, že nedáva uspokojivé odpovede na všetky\nrozhodujúceho právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\npotom odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým sa bez ďalšieho stotožní\ns takýmto nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, možno taktiež\npovažovať za nedostatočné a v konečnom dôsledku aj arbitrárne (m. m. III. ÚS 60/2018).\nUvedené podľa názoru ústavného súdu možno aplikovať aj na konanie o kasačnej sťažnosti,\npreto ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd pri odôvodňovaní svojho napadnutého\nrozsudku postupoval nedôsledne, formalisticky a arbitrárne, v dôsledku čoho došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa. Ústavný súd preto dospel k záveru,\nže napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľa (bod 1 výroku nálezu).\n36. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu označeného základného práva\n\nsťažovateľa, napadnutý\n\nrozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2\nvýroku nálezu).\n37. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n14\n\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania\n38. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n39. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktorú odôvodnil stratou dôvery v súdnictvo\na spravodlivosť, ako aj nákladmi súvisiacimi s jeho právnym zastupovaním v spore.\n40. Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie\nústavný súd môže, ale nemusí priznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je\nmožné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným ústavne a zákonne\nupraveným spôsobom (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08, III. ÚS 623/2017).\n41. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana základných práv sťažovateľa účinne\nposkytnutá tým, že ústavný súd konštatoval ich porušenie, zrušil napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s formulovaním záväzného právneho\nnázoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd požadované finančné zadosťučinenie nepriznal\n(bod 4 výroku nálezu).\n42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n15\n\n43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Odmenu priznal za tri úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,\npodanie sťažnosti (vykonané v roku 2019) a písomné podanie týkajúce sa veci samej\n(vykonaný v roku 2020). Vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 € a za prvý polrok\n2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2019, ako aj\nv roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €, a za rok 2020 predstavuje sumu 177 €.\nTakto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony\n346,26 €, a odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje\nsumu 187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020. Trovy právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom tak, ako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu\n533,88 €, ktorá sa vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca je aj platcom dane\nz pridanej hodnoty, zvyšuje o 20 %. Ústavný súd preto úspešnému sťažovateľovi priznal\nnáhradu trov konania v sume 640,66 € (bod 4 výroku nálezu).\n44. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práca, pracovný pomer-pracovný úraz", "práca, pracovný pomer-nároky", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práca, pracovný pomer-pracovný úraz", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "sociálna poisťovňa", "práca, pracovný pomer-nároky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sžsk/88/2018", "guid": "29f0dd7a-fe4c-49c6-9f60-235431402af7:98906fe2-926e-4472-9345-0fa40bd9cad5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7babbaba-2064-4096-a335-779a7d5977f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.60.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.60.2018.2"}, {"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "d2762dbc-6a5c-4121-8436-66ea98b2767f:b0974f8f-28b1-4bef-97aa-880400bbbafb", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Sa/15/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/15/2017 z 5. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d2762dbc-6a5c-4121-8436-66ea98b2767f:b0974f8f-28b1-4bef-97aa-880400bbbafb"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:237eba44-c089-4fdd-bd91-606db3ec1b84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.131.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2020 z 18. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.131.2020.1"}, {"guid": "ussr:43393e6f-8350-4b0b-8483-864ce963b901", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.135.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.135.2021.2"}, {"guid": "3819dc1f-3bac-4dd5-8462-98fce96d481a:b7b47068-e19a-4a56-9190-4c8eac39785b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5017200438.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/112/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/112/2020 z 30. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5017200438.2"}, {"guid": "3819dc1f-3bac-4dd5-8462-98fce96d481a:edb9b2f7-2627-44c8-8307-7909cdc95a92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5017200438.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/112/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/112/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5017200438.2"}, {"guid": "a17245c6-fab4-48bf-b330-74f7b384541e:7aa523e1-9c47-492e-9ec3-869b9d89a524", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200055.3", "spisova_znacka": "7Ssk/51/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/51/2023 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200055.3"}]}