{"guid": "ussr:4002ca62-7019-4a9a-844b-10529781046b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 157/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/2019 z 20. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 157/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-02-20", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4002ca62-7019-4a9a-844b-10529781046b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 157/2019-89\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\nPaul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Pavol Blahušiak, a Advokátskou kanceláriou Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kamenec, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 367/2016-739 z 22. septembra 2017 v časti výroku\no náhrade trov odvolacieho konania a uzneseniami Okresného súdu Bratislava I\nč. k. 19 C 139/2005-756 z 13. júna 2018 a č. k. 19 C 139/2005-770 zo 17. júla 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5 Co 367/2016-739 z 22. septembra 2017 v časti výroku o náhrade trov odvolacieho\nkonania a uzneseniami Okresného súdu Bratislava I č. k. 19 C 139/2005-756\nz 13. júna 2018 a č. k. 19 C 139/2005-770 zo 17. júla 2018 p o r u š e n é b o l o .\n\n2.\n\nUznesenie\n\nz 22. septembra 2017\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nč.\n\nk.\n\nv časti\n\nvýroku\n\no náhrade\n\ntrov\n\n5\n\nCo\n\n367/2016-739\n\nodvolacieho\n\nkonania\n\na uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 19 C 139/2005-756 z 13. júna 2018\na č. k. 19 C 139/2005-770 zo 17. júla 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu\nv Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý obchodnej spoločnosti\n\n,\n\nuhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur\na päťdesiatpäť centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Paul Q, s. r. o.,\nKaradžičova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nAdvokátskou kanceláriou Paul Q s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Pavol Blahušiak, a Advokátskou kanceláriou Tomáš Kamenec,\ns. r. o., Špitálska 43, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mg. Tomáš\nKamenec, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 367/2016-739\nz 22. septembra 2017 v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania a uzneseniami\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 19 C 139/2005-756\nz 13. júna 2018 a č. k. 19 C 139/2005-770 zo 17. júla 2018.\n\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou\núčastníčkou\n\nkonania\n\no\n\npod sp. zn. 19 C 139/2005,\n\nochranu\n\nosobnosti\n\nvedeného\n\npred\n\nokresným\n\nv\n\nktorého\n\nrozhodol\n\nokresný\n\nsúd\n\nrámci\n\nsúdom\n\nrozsudkom\n\nz 18. júna 2007, ktorým bola sťažovateľke uložená povinnosť uverejnenia ospravedlnenia\nsa žalobcovi, zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000 Sk a náhrady trov\nkonania\n\nžalobcovi.\n\nO odvolaní\n\nsťažovateľky\n\nrozhodol\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 6 Co 392/2007 z 23. marca 2009, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu\nzmenil tak, že ho v časti zrušil a konanie zastavil a vo zvyšnej časti ako vecne správny\npotvrdil. O dovolaní, ktoré proti druhostupňovému rozsudku (v potvrdzujúcej časti)\nsťažovateľka podala, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\ntak, že ho uznesením sp. zn. 4 Cdo 328/2009 z 25. marca 2010 odmietol. Na základe\nústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 408/2010-87\nzo 16. júna 2011 konštatoval porušenie práv sťažovateľky a druhostupňový rozsudok\nkrajského súdu v časti potvrdzujúceho výroku týkajúceho sa priznania náhrady\nnemajetkovej ujmy žalobcovi a v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania zrušil\na vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Svojím nasledujúcim rozsudkom\nsp. zn. 3 Co 334/2011 z 1. decembra 2011 krajský súd v časti náhrady nemajetkovej ujmy\nprvostupňový\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\npotvrdil.\n\nO\n\ndovolaní\n\nsťažovateľky,\n\nktoré proti predmetnému rozsudku krajského súdu podala, rozhodol najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 4 Cdo 187/2012 z 25. apríla 2013, ktorým dovolanie odmietol. Na základe v poradí\ndruhej\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľky\n\nrozhodol\n\nústavný\n\nsúd\n\nnálezom\n\nsp. zn. IV. ÚS 213/2014 z 26. apríla 2016 o porušení práv sťažovateľky, o zrušení v poradí\ndruhého druhostupňového rozsudku krajského súdu a o vrátení veci krajskému súdu\nna ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd nerešpektoval vo svojom rozhodnutí\nprávny názor ústavného súdu, ktorý bol dostatočne jasne vyslovený v predchádzajúcom\nnáleze č. k. I. ÚS 408/2010-87 zo 16. júna 2011 a napadnutý rozsudok krajského súdu\ntak zostáva v časti náhrady nemajetkovej ujmy z už uvedených dôvodov arbitrárny\na nepresvedčivý. V následnom odvolacom konaní vedenom pred krajským súdom podal\nnakoniec žalobca späťvzatie žaloby, ktoré krajský súd uznesením č. k. 5 Co 367/2016-739\nz 22. septembra 2017 pripustil, zrušil v napadnutej časti prvostupňový rozsudok okresného\nsúdu, celé konanie zastavil a súčasne rozhodol o priznaní náhrady trov konania v rozsahu\n\n3\n\n100 % žalobcovi. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi krajský súd odôvodnil\ns odkazom na § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), argumentujúc,\nže „zastavenie\n\nkonania\n\nmal\n\nzaviniť\n\nSťažovateľ\n\nzaplatením\n\nžalovanej\n\nistiny\n\npred rozhodnutím o odvolaní v predmetnom odvolacom konaní“. Okresný súd v nadväznosti\nna uvedené uznesenie krajského súdu rozhodol uznesením č. k. 19 C 139/2005-756\nz 13. júna 2018 tak, že zaviazal sťažovateľku k úhrade trov konania žalobcovi v sume\n158,15 €. O sťažnosti, ktorú sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala,\nbolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 19 C 139/2005-770 zo 17. júla 2018,\nktorým bola sťažnosť zamietnutá.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že bola nútená zaplatiť žalobcovi\nnáhradu nemajetkovej ujmy práve a len na základe dvoch skorších právoplatných\nrozhodnutí krajského súdu, ktoré boli nálezmi ústavného súdu neskôr zrušené ako neústavné\na hrubo porušujúce jej práva. Poukazujúc na uvedené okolnosti, sťažovateľka dôvodí,\nže jej krajský súd v podstate kladie za vinu konanie, ku ktorému ju prinútil svojím\nneústavným rozhodovaním.\n4. Sťažovateľka interpretujúc § 257 CSP dôvodí, že vzhľadom na popísaný\nšpecifický priebeh súdneho konania treba hodnotiť aplikáciu dotknutého ustanovenia\ncitovaného zákona, ktorú krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania uplatnil\nako celkom nesprávnu. Sťažovateľka dodáva, že výklad právnej normy krajským súdom\n(ktorý v situácii, keď ústavný súd dvakrát nálezom zrušil rozsudky krajského súdu\npre porušenie základného práva sťažovateľky, konštatoval úspech žalobcu, resp. zavinenie\nzastavenia konania sťažovateľkou) považuje za nihilistický a ústavne neakceptovateľný.\n5. Sťažovateľka pokračuje v argumentácii a uvádza, že pokiaľ sa krajský súd\nrozhodol, že nebude v otázke náhrady trov konania aplikovať citované ustanovenie § 257\nCSP, ale naopak, použije ustanovenia § 255 a § 256 CSP, bolo správne s poukazom\nna výnimočné okolnosti v priebehu konania nepriznať náhradu trov konania žalobcovi,\nale naopak, priznať ju sťažovateľke, pretože je evidentné, že žalobca vzal svoju žalobu\n\n4\n\nspäť na základe názoru ústavného súdu, ktorý neumožnil všeobecným súdom rozhodnúť\nv prospech žalobcu. Sťažovateľka prezentuje názor, že pokiaľ krajský súd označil\njej povinnosť plniť žalobcovi na základe označených dvoch protiústavných rozhodnutí\nza dôvod priznania náhrady trov žalobcovi, predmetná situácia svedčí o právnej a ústavnej\nnekonformnosti, odporuje „zdravému rozumu“ a napĺňa znaky porušenia práva\nna spravodlivý súdny proces. Sťažovateľka dodáva, že krajský súd svojím odôvodnením,\nv ktorom poukazuje na to, že sťažovateľka už žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy\nzaplatila, zdanlivo navodzuje dojem úspechu žalobcu v celom súdnom spore,\nčo nie je pravdou, keďže v dôsledku zrušenia dvoch právoplatných rozhodnutí krajského\nsúdu ústavným súdom nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi nikdy priznaný\nna základe takého rozhodnutia, ktoré by bolo v súlade s ústavou. Postup krajského súdu\nsťažovateľka kvalifikuje ako odporujúci relevantnej právnej úprave, ustálenej judikatúre\na porušujúci základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a jej právo na spravodlivý\nproces.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti formuluje aj námietku nedostatočného\nodôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k. 5 Co 367/2016-739 z 22. septembra 2017,\nv rámci ktorej uvádza, že pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s § 256\nods. 1 CSP je povinnosťou všeobecného súdu skúmať, či niektorá zo strán sporu zastavenie\nkonania nezavinila. Podľa vyjadrenia sťažovateľky v odôvodnení predmetného rozhodnutia\nkrajského súdu však takáto úvaha o tom, či a ako sú splnené podmienky citovaného\nustanovenia Civilného sporového poriadku, absentuje.\n7. Sťažovateľka v ďalšom bode ústavnej sťažnosti predkladá námietku porušenia\nvšetkých označených práv vo vzťahu k druhej fáze rozhodovania o trovách konania,\nrozhodovania o konkrétnej výške priznanej náhrady trov konania. Sťažovateľka objasňuje\nústavnému súdu situáciu, uvádzajúc, že uznesenie krajského súdu o priznaní náhrady trov\nkonania č. k. 5 Co 367/2016-739 z 22. septembra 2017 bolo 27. októbra 2017 predložené\nokresnému\n\nsúdu,\n\nten\n\nho\n\nvšak\n\nnedoručil\n\nsťažovateľke,\n\nčo\n\nbola\n\npodmienka\n\ntoho, aby rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť. I napriek tejto skutočnosti,\nteda keď uznesenie krajského súdu ešte nenadobudlo právoplatnosť, vydal okresný súd\n\n5\n\nuznesenie č. k. 19 C 139/2005-756 z 13. júna 2018 o vyčíslení priznanej náhrady trov\nkonania pre žalobcu, ktoré sťažovateľke doručil 15. júna 2018, teda v situácii, keď jej ešte\nnebolo doručené uznesenie krajského súdu o priznaní náhrady trov konania. Sťažovateľka\ndopĺňa, že jej predmetné uznesenie krajského súdu bolo doručené až 15. októbra 2018\na až od tohto okamihu, keď doručením uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť,\nbolo možné vydať rozhodnutie o konkrétnej výške priznanej náhrady trov konania.\nSťažovateľka vníma označenú situáciu ako porušenie základného princípu sporového\nkonania, princípu právnej istoty, a teda porušenie jej práva na spravodlivý proces.\n8. Sťažovateľka, odkazujúc na prezentované argumenty v závere ústavnej sťažnosti,\npredostiera aj námietku porušenia princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy\na porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n9. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti s odvolaním sa na judikatúru\nústavného súdu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal vec sťažovateľky na ďalšie\nkonanie a rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základných práv sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením krajského\nsúdu č. k. 5 Co 367/2016-739 z 22. septembra 2017 a uzneseniami okresného súdu\nč. k. 19 C 139/2005-756 z 13. júna 2018 a č. k. 19 C 139/2005-770 zo 17. júla 2018,\noznačené uznesenie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania,\nako aj označené uznesenia okresného súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu\nna ďalšie konanie a priznal tiež sťažovateľke náhradu trov konania.\n10. Keďže ústavná sťažnosť (doručená ústavnému súdu 17. decembra 2018) bola\npodaná v zákonom predpísanej lehote (do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia krajského súdu – 15. október 2018) v súlade s ustanovením § 124 zákona\no ústavnom súde a ústavný súd nezistil žiadne ďalšie dôvody na odmietnutie ústavnej\nsťažnosti podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením č. k. II. ÚS 157/2019-51\nz 27. júna 2019 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.\n\n6\n\nII.\nVyjadrenie odporcov, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky podaním\ndoručeným ústavnému súdu 16. augusta 2019 vyjadril predseda okresného súdu,\na to prostredníctvom stanoviska zákonného sudcu, ktoré obsahuje stručný opis priebehu\ndotknutého\n\nkonania,\n\nresp.\n\npríslušnej\n\nčasti\n\nkonania\n\na argumentáciu\n\nvzťahujúcu\n\nsa k sťažovateľkou namietaným procesným nedostatkom postupu predchádzajúcemu\nvydaniu uznesenia okresného súdu č. k. 19 C 139/2005-756 z 13. júna 2018. V konkrétnosti\nokresný súd ponúka vo svojom vyjadrení túto argumentáciu: „Z uvedeného sledu udalostí\nmôžem len zhrnúť, že žalovaný v ústavnej sťažnosti poukazuje okrem iného na tú\nskutočnosť, že uznesenie č. k.: 19 C/139/2005- 756 zo dňa 13. 6. 2018 bolo vydané\npredčasne, nakoľko rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k.: 5 Co/367/2016-739 zo\ndňa 22. 9. 2017 mu bolo doručené až 15. 10. 2018. Nakoľko žalovaný už vo svojej sťažnosti\nvoči rozhodnutiu vsú o výške trov konania reaguje práve na rozhodnutie KS BA pričom ako\ndôvod nesprávnosti uznesenia č. k.: 19 C/139/2005-756 zo dňa 16. 6. 2018\nuvádza nedostatky rozhodnutia KS BA (ktoré sa ale nemalo dostať do jeho dispozičnej\nsféry) a nie procesnú vadu spočívajúcu v predčasnosti rozhodnutia z dôvodu nedoručenia\nmu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k.: 5 Co/367/2016-739 zo dňa 22. 9. 2017\n(čo by zaiste bol dôvod na zrušenie tohto uznesenia) súd pri rozhodovaní o sťažnosti nemal\nžiadne indície o tom, že by sa žalovanému do sféry jeho vplyvu rozhodnutie KS BA\nnedostalo, keď ten sám na toto rozhodnutie odkazoval a následne po doručení rozhodnutia\n19 C/139/2005-770 bol taktiež pasívny, pričom svoju aktivitu inicioval a ktorú následne\npretavil do podania ústavnej sťažnosti (doručenej ÚS SR 28. 12. 2018) až 15. 10. 2018\nteda dňom, ktorým mu malo byť prvýkrát doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k.: 5 Co/367/2016-739 zo dňa 22. 9. 2017.“ Predseda okresného súdu vo svojom\nstanovisku prezentoval aj súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.\n12. Svoje stanovisko k ústavnej sťažnosti predložil 27. augusta 2019 ústavnému súdu\naj predseda krajského súdu, ktorý v ňom prezentoval súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci a stručnú argumentáciu, v rámci ktorej sa odvolal na obsah\n\n7\n\nodôvodnenia dotknutého uznesenia krajského súdu a v konkrétnosti tiež uviedol, že žalobca\nzobral svoju žalobu späť s ohľadom na konanie žalovaného po podaní žaloby, teda žalobca\nspäťvzatie žaloby nezavinil. Túto úvahu predseda krajského súdu zavŕšil argumentáciou,\nv ktorej dôvodil, že sa sťažovateľka mohla povinnosti plniť na základe právoplatného\nrozsudku vyhnúť návrhom na vydanie dočasného opatrenia (rozhodnutia ústavného súdu\no odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia) podľa ustanovení § 52\nzákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V závere predseda\nkrajského\n\nsúdu\n\npoukázal\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nzákonného\n\nsudcu,\n\npodľa\n\nnázoru\n\nktorého sťažovateľka ostala v odvolacom konaní pasívna nielen v otázke súhlasu\nso späťvzatím žaloby, ale i v otázke trov konania.\n13. Právny zástupca sťažovateľky zaujal voči vyjadreniam okresného súdu,\nako aj krajského súdu postoj, ktorý formuloval v podaní doručenom ústavnému súdu\n25. septembra 2019. V úvode svojho stanoviska oznámil, že sťažovateľka súhlasí\ns prejednaním jej ústavnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom bez nariadenia ústneho\npojednávania. V časti vlastnej argumentácie zotrval právny zástupca sťažovateľky\nna ťažiskových bodoch argumentačnej línie ústavnej sťažnosti, prezentujúc jej podrobnú\ninterpretáciu, kde tiež v reakcii na vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu v zhrnutí\nuviedol: „Celkovo na základe vyššie uvedeného má Sťažovateľka za to, že OS BA I,\nani KS BA vo Vyjadreniach súdov v ničom nevyvrátili dôvodnosť ústavnej sťažnosti. Práve\nnaopak, Vyjadrenie KS BA neobsahuje jediný argument, ktorým by tento súd z hľadiska\nÚstavy SR a z hľadiska princípov materiálneho právneho štátu obhájil spôsob\njeho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.“ Podľa sťažovateľky bolo späťvzatie\nžaloby účelové, keď si sťažovateľ (vychádzajúc z dvoch nálezov ústavného súdu\na ich odôvodnení) musel byť vedomý toho, že v ďalšom priebehu konania nebude môcť byť\núspešný.\n\nĎalej\n\nsťažovateľka\n\nopätovne\n\nzdôrazňuje\n\npochybenia\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nkeď tento vydal uznesenie o výške náhrady trov skôr, než uznesenie krajského súdu\no priznaní nároku na náhradu trov nadobudlo právoplatnosť.\n\n8\n\n14. Ústavný súd v súlade s § 126 zákona o ústavnom súde po prijatí ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie upovedomil o ústavnej sťažnosti aj zúčastnenú\nosobu (žalobcu v základnom konaní vedenom vo veci sťažovateľky pred okresným súdom\na krajským\n\nsúdom)\n\na poskytol\n\njej\n\nmožnosť\n\nsa\n\nk ústavnej\n\nsťažnosti\n\nvyjadriť.\n\nTáto v stanovisku doručenom ústavnému súdu 3. októbra 2019 prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu v úvode upozornila na ustálenú judikatúru ústavného súdu, v zmysle\nktorej ústavný súd k problematike rozhodovania všeobecných súdov o trovách konania\nzaujíma štandardne zdržanlivý postoj, vychádzajúc z charakteru predmetu konania\nnespôsobilého z hľadiska intenzity zasiahnuť do základných práv dotknutého účastníka\nkonania. Uvedené judikatúrne východiská mali byť podľa názoru zúčastnenej osoby\ndôvodom k odmietnutiu sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť už v rámci predbežného\nprerokovania. Aj s odkazom na uvedené ústavnému súdu zúčastnená osoba navrhuje,\naby ústavnej sťažnosti sťažovateľky v rámci jej meritórneho prejednania nevyhovel, pričom\ndopĺňa svoje stanovisko o argumentáciu, ktorou sa snaží spochybniť dôvodnosť ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky, a to v tomto znení: „a/ Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne\nzavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.\nb/ Zúčastnenej osobe v súdnom konaní bol priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,\nktorý sťažovateľ ako žalovaná strana sporu uhradila dobrovoľne /nie cestou exekúcie/.\nc/ Pokiaľ by zúčastnená osoba po kasačnom náleze ú. s. nezobrala žalobu späť, nemohol\nby súd rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, práve preto, že bolo splnené\nto, čoho sa žalobou domáhal; skúmanie toho, či nárok bol po práve, alebo nebol,\nnie je už namieste. Z tohto dôvodu tiež nemožno riešiť otázku, či zúčastnenej osobe vzniklo\nbezdôvodné obohatenie, ani ako prejudiciálnu.\nd/ Úmysel plniť dlh v situácii, kedy sťažovateľ ako žalovaný plnil na základe právoplatného\na vykonateľného súdneho rozhodnutia, už z hľadiska účinkov plnenia nehrá žiadnu úlohu,\nlebo tak, ako nemá na hmotné právo vplyv nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, nemá\nnaň dopad ani to, že taký rozsudok bol zrušený /Knapp, V.: Splnení záväzku a jiné spusoby\njeho zániku, Praha, Akademia 1955, s. 21 ap./. Či nastali účinky splnenia, nie je vecou\nprocesného práva, ale otázkou hmotnoprávnou. Dlžník /sťažovateľ/ svoje plnenie\nneposkytoval s nejakou výhradou /rozväzovacou podmienkou/ neskoršieho zrušenia\nrozsudku, resp. pokiaľ by tak aj urobil, bola by jeho vôľa irelevantná.\n\n9\n\ne/ Konkludujúc, pokiaľ k späťvzatiu žaloby došlo výlučne iba preto, že žalovaný sťažovateľ\nsplnil dlh judikovaný právoplatným rozsudkom, ktorým bolo vyhovené žalobe zúčastnenej\nosoby, z hľadiska ust. § 256 CSP bol to žalovaný sťažovateľ , kto zavinil zastavenie konania,\na preto mal aj povinnosť uhradiť zúčastnenej osobe náhradu trov konania.“ V závere\nsvojej argumentácie zúčastnená osoba poukazuje na konanie ústavného súdu vo veci\nvedenej pod sp. zn. IV. ÚS 480/2018, kde podľa jej vyjadrenia mala byť dôvodom prijatia\nústavnej sťažnosti skutočnosť postupu všeobecného súdu pri späťvzatí žaloby odporujúceho\nustanoveniu § 256 ods. 1 CSP.\n15. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh, vyjadrení odporcov, sťažovateľky\na zúčastnenej osoby, ako aj z obsahu príslušného spisového materiálu týkajúceho sa právnej\nveci sťažovateľky vyplýva tento skutkový stav relevantný pre posúdenie ústavnej sťažnosti:\nSťažovateľke ako účastníčke konania o ochranu osobnosti na strane žalovanej\nbola rozsudkom okresného súdu z 18. júna 2007 uložená povinnosť uverejnenia\nospravedlnenia sa žalobcovi (v konaní pred ústavným súdom zúčastnená osoba), zaplatenia\nnemajetkovej ujmy v špecifikovanej sume a náhrady trov konania. O uplatnenom odvolaní\nsťažovateľky rozhodol krajský súd, ktorý prvostupňový rozsudok zmenil tak, že ho v časti\nzrušil a konanie zastavil (na základe späťvzatia žaloby žalobcom v časti požadovaného\nospravedlnenia) a vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil. V dovolacom konaní nebola\nsťažovateľka úspešná, a preto uplatňovala ochranu svojich práv prostredníctvom ústavnej\nsťažnosti, na základe ktorej ústavný súd nálezom zo 16. júna 2011 konštatoval porušenie\npráv sťažovateľky a druhostupňový rozsudok krajského súdu z 23. marca 2009\nv časti potvrdzujúceho výroku týkajúceho sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy\nžalobcovi (ako aj v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania) zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v poradí druhým svojím rozsudkom\nz 1. decembra 2011 prvostupňový rozsudok v časti náhrady nemajetkovej ujmy ako vecne\nsprávny potvrdil. V dovolacom konaní sťažovateľka opätovne neuspela, a preto sa obrátila\nznovu s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ktorý nálezom z 26. apríla 2016 konštatoval\nporušenie práv sťažovateľky, dôvodiac, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor\nvyslovený v predchádzajúcom náleze ústavného zo 16. júna 2011, na základe\nčoho kvalifikoval ústavný súd rozsudok krajského súdu v časti náhrady nemajetkovej ujmy\n\n10\n\nako arbitrárny. Ústavný súd tak zrušil v poradí druhý druhostupňový rozsudok krajského\nsúdu a vrátil mu právnu vec sťažovateľky na nové konanie. Následne v znovu otvorenom\nodvolacom konaní vedenom pred krajským súdom vzal žalobca žalobu späť aj v časti\nnáhrady nemajetkovej ujmy, na základe čoho krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 367/2016\nz 22. septembra 2017 pripustil späťvzatie žaloby, prvostupňový rozsudok okresného súdu\nv napadnutej časti zrušil, konanie v tejto časti zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov\n\nodvolacieho\n\nkonania\n\nv rozsahu\n\n100\n\n%.\n\nOkresný\n\nsúd\n\npotom\n\nuznesením\n\nsp. zn. 19 C 139/2005 z 13. júna 2018 rozhodol o konkrétnej výške priznanej náhrady\ntrov konania a zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nv sume 158,15 €. Sťažnosť sťažovateľky podaná proti predmetnému rozhodnutiu okresného\nsúdu bola zamietnutá uznesením okresného súdu sp. zn. 19 C 139/2005 zo 17. júla 2018.\n16. Z obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Co 367/2016\nz 22. septembra 2017, ktorým rozhodol o priznaní náhrady trov odvolacieho konania\nvo výške 100 % v prospech žalobcu, vyplýva, že jeho právny záver bol výsledkom aplikácie\npredovšetkým ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila\nzastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Krajský súd pri aplikácii\nuvedeného ustanovenia vychádzal zo skutočnosti, že v priebehu odvolacieho konania\nžalobca zobral žalobu späť i v časti nemajetkovej ujmy, dôvodiac, že mu bola zo strany\nžalovaného po právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku v spojení s druhým\nrozsudkom odvolacieho súdu relutárna náhrada nemajetkovej ujmy sťažovateľkou\npoukázaná. Krajský súd tak uzavrel: „Zastavenie konania i v časti nemajetkovej ujmy\nzavinil žalovaný jej zaplatením pred rozhodnutím o odvolaní v tomto odvolacom konaní.“\n\n11\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019\ndošlo k zrušeniu zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho\nnahradeniu zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). V zmysle § 246\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté\ndo 28. februára\n\n2019,\n\npričom\n\nprávne\n\núčinky\n\núkonov,\n\nktoré\n\nv konaní\n\nnastali\n\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n19. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n20. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nv rámci rozhodovania o náhrade trov odvolacieho konania v jej právnej veci, týkajúcej\nsa náhrady nemajetkovej ujmy v spore o ochranu osobnosti, vedenej pred krajským súdom\nako súdom odvolacím.\n\n12\n\n21. Ústavný súd pristúpil k prieskumu ústavnej sťažnosti sťažovateľky spolu\ns namietanými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu z hľadiska kompetencií,\nktoré mu zveruje ústava, to znamená z pozície súdneho orgánu ochrany ústavnosti,\nktorý nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecných súdov, teda nemá postavenie súdu\nnadriadeného a z titulu svojej pozície je oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov iba v prípade nezlučiteľnosti ich postupu s ústavnými princípmi\na garantovanými základnými právami a slobodami, prípadne s obdobnými zárukami\nvyplývajúcimi zo záväzných medzinárodných zmlúv.\n22. Ústavný súd tak hneď v úvode pripomína, že jeho úlohou v konaní o ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky bola ochrana ústavnosti, nie celkový prieskum namietaných\nrozhodnutí a im predchádzajúceho postupu všeobecných súdov. Pokiaľ ide o otázku\nrozhodovania všeobecných súdov o náhrade trov konania, ústavný súd musí prisvedčiť\nvyjadreniu zúčastnenej osoby, že predmetná problematika, bez ohľadu na intenzitu,\nktorou sa rozhodnutie o nej môže účastníka konania dotknúť, spravidla nemôže byť\npredmetom ústavnej ochrany. Je tomu tak z toho dôvodu, že samotný spor o náhradu trov\nkonania obvykle nedosahuje intenzitu predstavujúcu porušenie základných práv a slobôd\na z hľadiska kritérií spravodlivého procesu ho nemožno postaviť na roveň rozhodnutia\nvo veci samej. Preto je rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne\ndoménou všeobecných súdov. Ústavný súd tak nie je oprávnený predmetnú kategóriu\nrozhodnutí všeobecných súdov preskúmavať či korigovať z hľadiska jednoduchého,\n„podústavného“ práva, a to ani v takom prípade, že by sa s nimi uplatneným výkladom\nalebo aplikáciou práva nestotožňoval. Otázka náhrady trov konania môže dosiahnuť\nústavnoprávnu relevanciu len vtedy, ak by rozhodovanie súdov o nej obsahovalo prvok\nsvojvôle, alebo ak by bolo súdne rozhodnutie v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti. Inými slovami, aj rozhodnutie všeobecného súdu o náhrade trov konania\nmôže vo výnimočnom prípade, z dôvodu kvalifikovanej vady zasiahnuť do sféry\nzákladného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. aj do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (obdobne\npozri II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 311/2012,\nIV. ÚS 210/2013).\n\n13\n\nIII.1 K namietanému porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy namietanými uzneseniami\nkrajského súdu a okresného súdu\n23. Pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd vychádzal zo záverov\nuvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto nálezu a skúmal, či východiskové\nrozhodnutie krajského súdu o nároku na náhradu trov konania nevykazuje znaky\nkvalifikovaného excesu spôsobilého zasiahnuť do ústavných práv sťažovateľky.\n24. Krajský súd, ktorý aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého\n„ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania\nprotistrane“, vychádzal v namietanom uznesení z dôvodov, ktoré predostrel žalobca\nv späťvzatí žaloby, a to, že mu žalovaný po právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku v spojení s druhým rozsudkom odvolacieho súdu uhradil relutárnu náhradu\nnemajetkovej ujmy. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, že „Zastavenie konania\ni v časti nemajetkovej ujmy zavinil žalovaný jej zaplatením pred rozhodnutím o odvolaní\nv tomto odvolacom konaní,“ a preto priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.\n25. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP modifikuje v otázke náhrady trov konania\nvšeobecnú zásadu úspechu vo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie\nzastavenia konania. Trovy konania je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne\nzavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením § 256 CSP,\nsa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva\na rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie\nsú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania\nje zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, tak ako tomu bolo aj v prípade\nsťažovateľky. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu\ndotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom\nprípade sťažovateľky, zásadne platí, že pokiaľ navrhovateľ zoberie svoj návrh\nspäť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania\n(napr. najvyšší súd, sp. zn. 5 MCdo 12/2008), iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie\nžaloby\n\nbolo\n\nodôvodnené\n\nneskorším\n\nsprávaním\n\n14\n\nžalovaného,\n\nktorý\n\nsa\n\ncelkom\n\nči v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. najvyšší súd\nSlovenskej republiky, sp. zn. 7 MCdo 4/2010).\n26. Z ustálených záverov judikačnej praxe všeobecných súdov, uvedených\nv predchádzajúcom bode odôvodneniach tohto nálezu, teda vyplýva, že predpokladom\npre právny záver konajúceho súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby\ndruhou stranou (teda žalovaným) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí\nsporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby\n(z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej\nžaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia (keď je nesporné,\nže by ďalšie konanie viedlo k zamietnutiu jeho žaloby z dôvodu zániku záväzku žalovaného\njeho\n\nsplnením).\n\nInými\n\nslovami,\n\nide\n\no situáciu,\n\nv ktorej\n\npo\n\nzačatí\n\nkonania\n\nešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaný koná\nv súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním potvrdí existenciu\nžalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením (napr. Ústavný súd Českej republiky,\nsp. zn. I. ÚS 2899/2010 z 8. marca 2011).\n27. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd v namietanom uznesení,\nv ktorom konštatoval, že zastavenie konania zavinila sťažovateľka zaplatením relutárnej\nnáhrady žalobcovi ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní, celkom zjavne\nnekompatibilne aplikoval závery spomínanej judikatúry všeobecných súdov (bod 25 a 26\nodôvodnenia nálezu) v úplne odlišných a špecifických podmienkach procesného vývoja\nkonania vo veci sťažovateľky (pozri bod 15 odôvodnenia nálezu). Je totiž celkom zrejmé,\nže sťažovateľka predovšetkým neplnila relutárnu náhradu dobrovoľne a po začatí konania\npred vydaním meritórneho rozhodnutia, ale až po jeho právoplatnom skončení,\nkeď bola k plneniu\n\nzaviazaná\n\nprávoplatným\n\na vykonateľným\n\nrozhodnutím.\n\nĎalej\n\nje tiež zjavné, že k späťvzatiu žaloby došlo až v „novom“ konaní, otvorenom na základe\nzrušujúceho nálezu ústavného súdu, ktorý vrátil vec sťažovateľky krajskému súdu na ďalšie\n(v poradí tretie) konanie. Napokon, pre posúdenie aplikácie § 256 ods. 1 CSP ústavný súd\npovažuje za relevantnú aj skutočnosť, že späťvzatie žaloby v posudzovanom prípade nebolo\nspäťvzatím\n\nz dobromyseľného\n\ndôvodu,\n\n15\n\npopísaného\n\nv predchádzajúcom\n\nbode,\n\nale späťvzatím v situácii, keď zúčastnenej osobe (žalobcovi) „hrozilo“ zrušenie\nkonštitutívneho rozhodnutia okresného súdu o priznaní relutárnej náhrady, v dôsledku\nktorého by odpadol právny dôvod, na základe ktorého sťažovateľka (žalovaná) plnila.\n28. Ústavný súd opakovane v minulosti judikoval (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07,\nI. ÚS 402/08), že všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty\nmusia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe\ntýchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,\nracionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Pokiaľ všeobecný súd\ndospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie\nvšeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6\nods. 1 dohovoru (I. ÚS 265/05). Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 623/2017)\nďalej vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov\nje najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n29. Ústavný súd vzhľadom na popísané čiastkové závery (pozri bod 27 odôvodnenia\nnálezu) kvalifikuje uznesenie krajského súdu č. k. 5 Co 367/2016-739 z 22. septembra 2017\nv časti výroku o náhrade trov konania ako vnútorne rozporné z dôvodu nekompatibility\nním prijatých právnych záverov so zjavnými skutkovými okolnosťami posudzovanej veci\na ako také ho hodnotí ako extrémne rozporné s princípmi spravodlivosti, porušujúce\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku\nnálezu). Z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje porušenie základného práva sťažovateľky\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy aj vo vzťahu k nadväzujúcim uzneseniam okresného súdu\nč. k. 19 C 139/2005-756 z 13. júna 2018 a č. k. 19 C 139/2005-770 zo 17. júla 2018,\nšpecifikujúcim výšku priznanej náhrady trov konania, ktoré boli vydané ako závislé\n\n16\n\nrozhodnutia na podklade dotknutého uznesenia krajského súdu. Ústavný súd poznamenáva,\nže za uvedených okolností je irelevantné zaoberať sa ďalšími sťažovateľkou predostretými\nprocesnými nedostatkami rozhodovania okresného súdu, keďže by boli tieto potenciálne\nnedostatky (v prípade ich preukázania) konzumované povahou už opísaného závažnejšieho\nexcesu rozhodnutia krajského súdu, predstavujúceho podklad pre prijatie oboch označených\nrozhodnutí okresného súdu.\nIII.2 K namietanému porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 20 ods. 1 ústavy\nnamietanými uzneseniami krajského súdu a okresného súdu\n30. V časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľky vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy dotknutými uzneseniami krajského súdu a okresného súdu\nústavný súd s prihliadnutím na bagateľnú výšku trov konania (158,15 €), ktoré boli v hre\nv posudzovanej veci sťažovateľky, nezistil intenzitu dostatočnú pre záver o zásahu do tohto\nzákladného práva sťažovateľky. Ústavný súd tiež z hľadiska materiálnej ochrany ústavnosti\npovažoval v prípade sťažovateľky za celkom dostatočné konštatovanie porušenia čl. 46\nods. 1 ústavy bez spojitosti s čl. 1 ods. 1 ústavy. Z uvedených dôvodov v predmetnej časti\nústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,\ntakéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nKeďže ústavný súd konštatoval porušenie označeného základného práva sťažovateľky\nzaručeného ústavou, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v zmysle\n§ 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde namietané uznesenia okresného súdu\na krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu), v ktorom je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu, vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\n17\n\nIV.\nNáhrada trov konania\n32. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby jej ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky,\nktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom,\na priznal jej náhradu v sume 498,55 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom\npriznaná suma náhrady trov konania pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby v roku\n2018 v sume 153,50 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky) a režijnom paušále ku každému z nich po 9,21\n€ (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a za jeden úkon v roku 2019 prináleží tarifná odmena v sume\n163,33 € a režijný paušál v sume 9,80 €. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd\npovinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nK náhrade trov konania ústavný súd zaviazal výhradne krajský súd, a to z toho dôvodu,\nže jeho rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania predstavovalo východiskové\nrozhodnutie – podklad pre následné rozhodnutia okresného súdu určujúce konkrétnu výšku\npriznanej náhrady trov konania, kde tieto rozhodnutia majú iba povahu závislých\nrozhodnutí, nadväzujúcich na predmetné podkladové rozhodnutie krajského súdu.\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\n34. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec sťažovateľky bola pôvodne pridelená\nsudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorý bol uznesením ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 22/2019-14 zo 17. januára 2019 z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci\n\n18\n\nsťažovateľky vylúčený. Následne bola vec sťažovateľky pridelená sudkyni spravodajkyni\nMarianne Mochnáčovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu uplynulo\n16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 bola vec\nsťažovateľky prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi, ktorý je členom\ndruhého senátu ústavného súdu v zložení Ľuboš Szigeti (predseda senátu) a sudcovia Jana\nLaššáková a Peter Molnár.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "trovy konania", "tvrdosť zákona", "rozhodnutie ústavného súdu-precedenčná záväznosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "interpretácia právnych noriem", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/367/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "19C/139/2005", "guid": "9ea8050e-c866-4491-b16d-d6fa76ae1233:9868e158-0919-4cf7-9ddc-35a4ba50e42c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7843d065-2c72-4fad-8f67-cbe19fe33007", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.22.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 22/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.22.2019.1"}, {"guid": "ussr:1f795b03-cbf0-400d-871e-5350468e9f06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1"}, {"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:4b5d791e-66a0-422d-9f6c-b60e9f876281", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:4.US.213.2014.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2014 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:4.US.213.2014.2"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2010 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "5076f317-a545-4be7-a5f7-86ca104071e0:939a733e-f33c-457d-8a54-8a7ff7a461a7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3816200347.1", "spisova_znacka": "5Co/367/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/367/2016 z 15. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-11-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3816200347.1"}, {"guid": "b8136a61-4ae0-4327-a680-fead4029aec3:1d07eac8-91ed-481f-883f-36d22cb7c3a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1105218635.4", "spisova_znacka": "3Co/334/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/334/2011 z 30. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-11-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1105218635.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:84faee9e-0c71-42ff-9ee8-96020be6c857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.446.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 446/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 446/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.446.2021.1"}, {"guid": "11bbe5fe-999a-44f5-8a5d-40ba5b053a28:e2ecd603-f741-43b5-a29c-fc7bfb0aedd1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122203995.1", "spisova_znacka": "1Cdo/51/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/51/2024 z 26. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122203995.1"}, {"guid": "b6df8c11-4a7d-4b68-8eed-b79aacdf6aab:9e65a2d7-354b-47ca-a78c-635aecbfdcb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2", "spisova_znacka": "5Cdo/122/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/122/2024 z 31. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2"}, {"guid": "4f67083e-a22a-4d44-84cf-cceedb5a1245:8e0f58d2-c630-4b85-b66f-1f73f1b58cfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121203181.1", "spisova_znacka": "7Cdo/79/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/79/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121203181.1"}, {"guid": "b97252b0-7b78-40bf-aef2-2571148839cf:e5452f46-0872-44a2-b865-7b2d5770fb5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8114212098.5", "spisova_znacka": "1Obdo/38/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/38/2023 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8114212098.5"}, {"guid": "75d9347f-ac9c-43f4-84e6-e0207f14fbd2:55330bc7-64c4-443f-a777-ee67640caf63", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1", "spisova_znacka": "7Co/98/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/98/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1"}, {"guid": "3fcbdc1e-9484-4654-8f3a-0b2904b92f02:9bdd2544-ed25-4db5-912e-a76b7e5fb40b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122207366.1", "spisova_znacka": "4Cob/47/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/47/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122207366.1"}, {"guid": "e96bbab8-fbf6-4901-b86a-12dba31bdc4c:930653b7-275c-483f-9b87-0ef71a19b32c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7122202696.1", "spisova_znacka": "3Cob/37/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/37/2024 z 13. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7122202696.1"}, {"guid": "7eabde29-107a-46c0-b8b3-979f3cee9dbc:8633f1e2-44d1-43c1-b622-28ffe2d7aa9b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:6124270719.1", "spisova_znacka": "25Co/54/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/54/2024 z 11. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:6124270719.1"}, {"guid": "78747465-4a1f-4da4-833e-d37511d869d6:351f5c1e-f9ee-4a81-b722-fe2a751ba452", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4421204338.3", "spisova_znacka": "25Co/47/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/47/2024 z 11. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4421204338.3"}, {"guid": "c3067e4d-44c1-4a7b-8cec-d924fa5a668c:5fac293c-dc0c-456c-9b7c-2b1a0185afa1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1105218635.1", "spisova_znacka": "5Co/53/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/53/2020 z 2. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1105218635.1"}, {"guid": "c3067e4d-44c1-4a7b-8cec-d924fa5a668c:095794c4-310f-437b-a889-5d61afa83bbf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1105218635.1", "spisova_znacka": "5Co/53/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/53/2020 z 2. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1105218635.1"}, {"guid": "62169955-b6af-4e6a-a45c-48a28f73c71e:2da412fd-30fe-4b44-a490-2083c0c2d151", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3", "spisova_znacka": "10Csp/5/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10Csp/5/2025 z 4. 11. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3"}, {"guid": "80d08a98-bca0-4374-97d3-c8991feb4a73:c00c914a-12f6-41c5-90c7-2d699bb82459", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2025:6124429239.5", "spisova_znacka": "16Csp/19/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Csp/19/2025 z 3. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2025-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2025:6124429239.5"}]}