{"guid": "ussr:197ba34f-9761-452a-868a-8283c8190e7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 153/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/197ba34f-9761-452a-868a-8283c8190e7f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 153/2020-16\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n,\n\na\n\n,\n,\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Andreou Hauptvogelovou\n\nHudcovičovou, A. Hlinku 58/81, Piešťany, vo veci namietaného porušenia ich základných\npráv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 71 Ek 441/2018 z 2. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Andreou Hauptvogelovou\nHudcovičovou, A. Hlinku 58/81, Piešťany, vo veci namietaného porušenia ich základných\npráv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n71 Ek 441/2018 z 2. apríla 2019 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia majú na základe\nprávoplatných a vykonateľných rozhodnutí postavenie veriteľov voči priamemu dlžníkovi,\nktorý bol uvedenými súdnymi rozhodnutiami zaviazaný zaplatiť sťažovateľom ako\nspoločným a solidárnym veriteľom sumu 19 496 € spolu s príslušenstvom (ďalej len\n„pohľadávka“). Keďže sa priamy dlžník pokúsil prevodom svojho nehnuteľného majetku,\na to darovaním bytu svojmu rodinnému príslušníkovi pri súčasnom zriadení vecného\nbremena vo svoj prospech, ukrátiť sťažovateľov ako svojich veriteľov a znemožniť tak\nuspokojenie ich pohľadávky z uvedeného majetku, uplatnili sťažovatelia odporovaciu\nžalobu podanú proti tomuto rodinnému príslušníkovi priameho dlžníka. Sťažovatelia boli\nv odporovacom konaní úspešní a súdnymi rozhodnutiami bolo určené, že je darovacia\nzmluva a zmluva o zriadení vecného bremena (ďalej aj „odporovaný právny úkon“) voči\nsťažovateľom neúčinná. Keďže pohľadávka sťažovateľov nebola zo strany priameho\ndlžníka uhradená, sťažovatelia adresovali okresnému súdu návrh na vykonanie exekúcie,\nktorým sa domáhali vymoženia pohľadávky od povinného, za ktorého označili zmieneného\nrodinného príslušníka ich priameho dlžníka. Ako exekučný titul sťažovatelia označili súdne\n\n2\n\nrozhodnutia, ktorými im bola pohľadávka priznaná, pričom k nim priložili aj súdne\nrozhodnutia o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu. Po poverení súdneho exekútora\nvykonaním exekúcie a po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal povinný\ntri návrhy na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením\nsp. zn. 71 Ek 441/2018 zo 16. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho\núradníka“) jednotlivé návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že\nexekúcia je vedená v súlade so zákonom a neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce\nk zastaveniu exekúcie. O sťažnosti povinného podanej proti tomuto uzneseniu rozhodol\nsudca okresného súdu namietaným rozhodnutím, ktorým napadnuté uznesenie vyššieho\nsúdneho úradníka zmenil tak, že podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil, dôvodiac, že exekúcia bola vedená proti\nosobe, na ktorú neprešla povinnosť uložená exekučným titulom.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia dôvodia, že návrh na vykonanie exekúcie\nnesmerovali proti priamemu dlžníkovi, ale proti jeho rodinnému príslušníkovi, na ktorého\nprešiel ušlý majetok (byt priameho dlžníka) a ktorý mal z odporovaného právneho úkonu\nprospech, a preto boli oprávnení domáhať sa výkonu exekúcie postihnutím toho, čo\nodporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku nie voči priamemu dlžníkovi,\nale voči jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý mal z tohto úkonu prospech. Sťažovatelia\nnesúhlasia s argumentáciou namietaného rozhodnutia okresného súdu, ktorý exekúciu\nzastavil pre nedostatok pasívnej legitimácie povinného, pričom uvádzajú, že ich stanovisko\npodporuje aj „najvyššia súdna prax“ a dokonca aj aktuálna rozhodovacia prax ústavného\nsúdu. V konkrétnosti poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 MCdo 5/2008 z 30. júna 2008, ktoré síce okresný súd\nv namietanom rozhodnutí spochybnil poukazom na novšie rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 MCdo 15/2010 z 13. októbra 2011, sťažovatelia však takýto postup okresného súdu\nhodnotia ako odklon od judikatúry, ktorý nebol okresným súdom podľa ich názoru\ndostatočne a presvedčivo odôvodnený. Sťažovatelia tiež namietajú, že okresný súd\npri svojom rozhodovaní o sťažnosti povinného navyše porušil zásadu viazanosti konajúceho\n\n3\n\nsúdu rozsahom sťažnosti v zmysle § 244 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa tvrdenia sťažovateľov totiž okresný\nsúd riešil otázku pasívnej legitimácie povinného nad rámec sťažnosti, keďže podľa nich\npovinný svoju pasívnu legitimáciu v exekučnom konaní vôbec nenamietal, keď svoje\nnámietky obmedzil iba na spochybnenie spôsobu vykonávania exekúcie.\n4. Sťažovatelia, odvolávajúc sa na všetky prezentované argumenty, sú toho názoru,\nže v ich právnej veci okresný súd v namietanom rozhodnutí nevysvetlil uvedením\nprimeraných a objektívne zdôvodnených okolností, prečo za splnenia zákonom stanovených\npodmienok zastavil exekúciu ako neprípustnú. Zastávajú názor, že takýmto rozhodnutím\no zastavení exekučného konania okresný súd poprel zmysel odporovacej žaloby. V takomto\npostupe okresného súdu sťažovatelia vidia porušenie všetkých svojich označených práv.\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd\nv ich veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozhodnutím\nokresného súdu, označené rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec sťažovateľov\nokresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal tiež sťažovateľom náhradu trov\nprávneho zastúpenia, ako aj primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 19 496 €.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n10. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú porušenie svojich označených\nzákladných práv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom namietaným\nrozhodnutím okresného súdu. V rámci predostretej argumentácie argumentujú porušením\nprincípu právnej istoty, keď sa podľa ich názoru okresný súd bez dostatočného vysvetlenia\nodklonil v ich právnej veci od ustálenej judikatúry. V druhom rade tiež sťažovatelia\nvytýkajú okresnému súdu nerešpektovanie ustanovenia Civilného sporového poriadku\nzakotvujúceho zásadu obmedzenia rozhodovania sťažnostného súdu kvantitatívnou stránkou\nsťažnosti.\n\n5\n\n11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n12. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n13. V zmysle záverov prechádzajúceho bodu odôvodnenia tohto uznesenia sa ústavný\nsúd pri posúdení namietaného rozhodnutia okresného súdu sústredil a zameral na posúdenie\notázky, či sa okresný súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľov, ktorú uplatnili\nvo svojom vyjadrení, vysporiadal adekvátne a preskúmateľne, či má súdom zvolená\ninterpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter a či\nodôvodnenie právnych záverov, ktoré okresný súd v namietanom rozhodnutí formuloval,\nzodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z princípu právnej istoty.\n\n6\n\n14. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 12 a 13 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov, pričom sa oboznámil\njednak s obsahom odôvodnenia namietaného rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo\npodkladom pre právny záver o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, ako aj\ns relevantnou právnou úpravou, ktorá bola v právnej veci sťažovateľov aplikovaná.\n15. Podľa ustanovení § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ sa môže domáhať,\naby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie\njeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj\nvtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný\nalebo ak už bol uspokojený.\nPodľa ustanovenia § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym\núkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.\nPodľa ustanovenia § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu\núkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka\nprospech.\nPodľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému\nveriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie\nsvojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;\nak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.\nPodľa ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom\nrozsahu alebo v časti, ak\na) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného\nnároku,\nb) exekučný titul bol zrušený,\nc) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho\nexekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),\nd) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.\nPodľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov\npodľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na\n\n7\n\nzastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom\nbyť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.\nTakýto návrh má odkladný účinok.\nPodľa ustanovenia 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému\nsúdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.\nPodľa ustanovenia § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu\npovažuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.\nPodľa ustanovenia § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.\n16. Z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že\nuznesenie vyššieho súdneho úradníka, ktorým boli návrhy povinného na zastavenie\nexekúcie zamietnuté, sa opieralo o dôvody, podľa ktorých na základe úspešne uplatneného\nodporového práva bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie adresovať práve proti osobe,\nna ktorú na základe odporovaného právneho úkonu ušlý majetok prešiel, teda nie proti\npriamemu dlžníkovi, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený. Uznesenie\nvyššieho súdneho úradníka takýto právny záver opieralo aj o judikatúru Najvyššieho súdu\nČeskej republiky, rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2008 z 30. júna 2008\na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 751/2016 z 25. októbra 2016. Okresný súd\nv namietanom rozhodnutí označil ako spornú otázku medzi účastníkmi exekučného konania\nprávne posúdenie toho, či po úspešnom odporovaní právneho úkonu priameho dlžníka\ndochádza k zmene v osobe povinného z exekučného titulu, pričom sa v označenom smere\nnestotožnil so záverom uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Okresný súd v odôvodnení\nnamietaného rozhodnutia v prvom rade poukázal na relevantnú právnu úpravu, a to\nna ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka („Právny úkon, ktorému veriteľ\ns úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej\npohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to\nnie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“), ktoré\npodľa vyjadrenia okresného súdu obsahuje dve samostatné hypotézy, z ktorých každá sa\nviaže na odlišnú dispozíciu. Podľa okresného súdu v prípade naplnenia prvej hypotézy\n\n8\n\ndotknutého ustanovenia Občianskeho zákonníka ak veriteľ úspešne odporoval právnemu\núkonu dlžníka, tento právny úkon sa voči nemu považuje za neúčinný a veriteľ má možnosť\npožadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku, nie však\nvoči tomu, kto tento ušlý majetok dlžníka nadobudol (smeruje teda voči majetku). Ak nie je\nmožné požadovať uspokojenie pohľadávky veriteľa z toho, čo odporovaným úkonom ušlo\nz dlžníkovho majetku, naplní sa druhá hypotéza, na ktorú sa viaže dispozícia, podľa ktorej\nsa vtedy možno domáhať náhrady voči tomu, kto ma z uvedeného úkonu prospech (smeruje\nteda voči osobe). Takto prezentovaný výklad citovaného ustanovenia Občianskeho\nzákonníka potom okresný súd aplikoval na skutkový stav v prípade sťažovateľov a dôvodil,\nže sťažovatelia ako veritelia úspešne odporovali právnemu úkonu, ktorým ich priamy dlžník\npreviedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na svojho rodinného príslušníka, preto\nsťažovatelia ako oprávnení majú v zmysle citovaného ustanovenia právo uspokojiť svoju\npohľadávku voči priamemu dlžníkovi aj predajom dotknutej nehnuteľnosti, ktorej ako\nvlastník evidovaný v katastri nehnuteľnosti je rodinný príslušník priameho dlžníka. Podľa\nvyjadrenia okresného súdu je tomu tak preto, že na právny úkon, ktorým uvedený rodinný\npríslušník nehnuteľnosť nadobudol, sa po úspešnom odporovacom konaní z pohľadu\nsťažovateľov ako veriteľov hľadí, ako by k nemu nedošlo. Z pohľadu sťažovateľov ako\nveriteľov je tak vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti naďalej priamy dlžník, a nie jeho\nrodinný príslušník. Exekúciu nie je možné viesť voči tomu, kto úspešne odporovaným\nprávnym úkonom majetok priameho dlžníka nadobudol, pretože jeho nadobudnutím sa\ndotyčný nestáva dlžníkom veriteľa (nevstupuje do povinností dlžníka).\n17. Okresný súd v argumentácii namietaného rozhodnutia ďalej vysvetlil, že pokiaľ\nide o sťažovateľmi prezentovanú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorou sa\nsnažili sťažovatelia podporiť svoje stanovisko, k tejto nemal dôvod sa osobitne vyjadrovať,\njednak z dôvodu odlišnosti českej právnej úpravy v oblasti výkonu rozhodnutia\n(dvojkoľajnosť vymáhania pohľadávok tak súdom, ako aj súdnym exekútorom; súdne\nnariadenie exekúcie postihujúce konkrétny majetok povinnej osoby v porovnaní\nso slovenskou právnou úpravou nelimitujúcou okrem zákonných výnimiek súdneho\nexekútora v spôsobe vykonávania exekúcie) a tiež z dôvodu, že sa rozhodnutia súdnych\norgánov Českej republiky podľa ustálenej judikatúry nepovažujú za súdnu prax najvyšších\n\n9\n\nsúdnych autorít v zmysle čl. 2 CSP. K záverom sťažovateľmi prezentovaného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2008 z 30. júna 2008 okresný súd uviedol, že jeho\nzávery boli prekonané neskorším rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 15/2010\nz 13. októbra 2011, ktorý v skutkovo obdobnej veci judikoval, že súdne rozhodnutie,\nktorým bolo vyhovené odporovacej žalobe, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie\núčastníkov exekučného konania, určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami,\nže veriteľ ako oprávnený môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky\nz toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. V zmysle prvej hypotézy\nustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka tak neúčinnosť právneho úkonu smeruje\nvo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je\ndlžník a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol úspešne odporovaný,\nnadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok, pričom zmena osoby povinného by\nprichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky\nveriteľa v zmysle druhej hypotézy ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.\nOkresný súd toto odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu považoval za dostatočne\nargumentačne spôsobilé vyvrátiť v súlade s čl. 2 ods. 3 CSP závery predchádzajúceho\nrozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré sa odvolávali sťažovatelia. Pokiaľ ide o uznesenie\nústavného súdu, na ktoré sa tiež sťažovatelia odvolávali, okresný súd poznamenal, že\npredmetné uznesenie odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky a tiež\nna spomínané prekonané rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorých nenáležitosť bola okresným\nsúdom riadne vysvetlená, rovnako okresný súd dodal, že toto uznesenie sa dotýkalo právnej\nveci s odlišnou skutkovou situáciou. Na podporu správnosti svojich právnych záverov\nokresný súd doplnil, že záver, podľa ktorého výrokom súdneho rozhodnutia, vyhovujúceho\nodporovacej žalobe, dochádza k zmene v osobe dlžníka (povinného v exekúcii), je nutné\npovažovať za dlhodobo neudržateľný aj z toho dôvodu, že v prípade, keď by hodnota\nmajetku, ktorý by z dlžníkovho majetku odporovaným právnym úkonom ušiel, bola nižšia\nako hodnota veriteľovej pohľadávky, bol by veriteľ vo výrazne lepšom postavení a tretia\nosoba v postavení výrazne horšom, čo by znamenalo porušenie zásady equity\nv občianskoprávnych vzťahoch. S porušením uvedenej zásady však dotknuté ustanovenie\nObčianskeho zákonníka nepočíta. Okresný súd tak na základe celej formulovanej\nargumentácie dospel k právnemu záveru, že súdne rozhodnutia o odporovacej žalobe\n\n10\n\nsťažovateľov neriešili postavenie účastníkov exekučného konania, pričom tieto rozhodnutia\no neúčinnosti odporovaného právneho úkonu smerovali iba vo vzťahu k majetku, a nie voči\nosobe, teda nimi nedošlo k zmene subjektu povinného. Okresný súd tak konštatoval, že tieto\nsúdne rozhodnutia nepreukazujú zmenu v osobe povinného, a teda je exekúcia vedená voči\nosobe (voči rodinnému príslušníkovi priameho dlžníka sťažovateľov), na ktorú neprešla\npovinnosť uložená exekučným titulom, čo predstavuje inú skutočnosť predpokladanú\nustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorá bráni vykonaniu exekúcie proti\nosobe, ktorú sťažovatelia označili ako povinného vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie.\n18. V posudzovanom prípade sťažovateľov vystupuje pre ústavný súd do popredia\nako relevantná otázka ústavnoprávne posúdenie toho, či mal v dotknutej právnej veci\nsťažovateľmi namietaný odklon od predchádzajúcej judikatúry v konečnom dôsledku\nza následok porušenie požiadavky právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní.\n19. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorú ústavný\nsúd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne zohľadňuje, považuje za súčasť práva\nna spravodlivý proces aj princíp právnej istoty ako základný prvok právneho štátu (pozri\nrozsudok ESĽP vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. 10. 1999, č. 28342/95). Európsky\nsúd pre ľudské práva však formuloval aj všeobecný princíp, podľa ktorého požiadavka\nprávnej istoty (ani ochrana legitímnych očakávaní) nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru\n(pozri rozsudok ESĽP vo veci Unédic proti Francúzsku z 18. 12. 2008, č. 20153/04).\nNaplnenie princípu právnej istoty nemožno stotožňovať s právom na jednotnú judikatúru,\nktorá sa pochopiteľne môže vyvíjať s cieľom flexibilne reagovať na spoločenský vývoj\na dosiaľ „neobjavené“ argumenty. Európsky súd pre ľudské práva tak judikoval, že vývoj\njudikatúry nie je sám osebe v rozpore s dohovorom, pretože nezachovávaním dynamického\na evolutívneho prístupu by hrozilo, že by sa z judikatúry stala prekážka reformy\na zdokonaľovania. Súčasne ESĽP dodal, že odklon od judikatúry sa stáva problematický až\nv momente, ak k nemu dochádza bez poskytnutia dostatočných dôvodov, t. j. ak súd\nneposkytne dôkladné vysvetlenie, prečo bola prejednávaná vec rozhodnutá v rozpore\ns predchádzajúcou judikatúrou. V takomto prípade teda môže dôjsť k porušeniu práva\n\n11\n\nna spravodlivý proces cez prizmu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (pozri napr. rozsudok\nESĽP vo veci Atanasovski proti Macedónsku zo 14. 1. 2010, č. 36815/03).\n20. Uvedeným východiskám judikatúry ESĽP napokon konvenuje aj slovenská\nprocesno-právna úprava, ktorá v jednotlivých ustanoveniach Civilného sporového poriadku\npojednáva o odklone od ustálenej judikatúry v kontexte odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nV zmysle jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku sa súd môže odkloniť\nod ustálenej rozhodovacej praxe za predpokladu, že jeho rozhodnutie bude obsahovať\ndôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto odklonu (pozri čl. 2 ods. 2 a 3 CSP, § 220\nods. 3 CSP, § 393 ods. 3 CSP). Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,\nv zmysle ktorej z ústavnej kompetencie súdov interpretovať a aplikovať zákony vyplýva aj\nich oprávnenie dopĺňať a rozvíjať existujúcu judikatúru, týkajúcu sa relevantných právnych\notázok v prerokovaných veciach. Prípadné odchýlenie sa súdu od existujúcej skoršej\njudikatúry v konkrétnom prípade by mohlo predstavovať zásah do základných práv a slobôd\núčastníka konania len za predpokladu, že by bolo dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej\nneodôvodnenosti súdneho rozhodnutia v prerokovávanej veci (pozri napr. nález ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. januára 2013). Judikatúra ústavného súdu teda vyžaduje,\naby prípadný odklon v konkrétnom prípade od skoršieho rozhodnutia, riešiaceho tú istú\nalebo analogickú právnu otázku, bol objektívne a rozumne odôvodnený (pozri napr. nález\nústavného súdu II. ÚS 159/07 z 11. decembra 2007).\n21. V prípade sťažovateľov ide o dva rozdielne výklady (z rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu) účinkov úspešne uplatneného odporového práva, resp. postavenia tretej\nosoby (adresáta odporu – osoby profitujúcej z úspešne odporovaného právneho úkonu)\nv rámci následného exekučného konania pre vymoženie pohľadávky veriteľa, kde sa\nokresný súd v namietanom rozhodnutí priklonil k výkladu poskytnutému v časovo\nneskoršom rozhodnutí najvyššieho súdu. Na tomto mieste musí ústavný súd znovu\npripomenúť svoje postavenie ochrancu ústavnosti, z titulu ktorého ústavný súd v konaniach\no individuálnych sťažnostiach fyzických a právnických osôb posudzuje iba ústavnú\nudržateľnosť napadnutých rozhodnutí a kde jeho úlohou nie je preskúmavať správnosť\nvýkladu právnych noriem, ktorá zásadne prislúcha všeobecným súdom, pričom\n\n12\n\nzjednocovanie výkladu právnych noriem je úlohou najvyššieho súdu. Ak sa teda\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyskytnú rozhodnutia, ktoré v tej istej, prípadne\nanalogickej právnej otázke zaujmú odlišné právne názory, ústavnému súdu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak právomoc, ktorá\npodľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zverená práve najvyššiemu súdu\n(obdobne pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 290/2010 zo 7. septembra 2010).\n22. V intenciách postulátov uvedených v bode 19 až 21 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia bolo tak úlohou ústavného súdu posúdiť ústavnú udržateľnosť odôvodnenia\nnamietaného rozhodnutia okresného súdu z hľadiska toho, či bol odklon okresného súdu\nod judikačnej praxe, na ktorú sa odvolávali sťažovatelia, dostatočne precízne a racionálne\nodôvodnený.\n23. Z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia okresného súdu, tak ako je\npopísané v bodoch 16 a 17 odôvodnenia tohto uznesenia, vyplýva, že okresný súd svoj\nodklon od judikačnej praxe, a to od citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré\npoukazovali sťažovatelia, argumentačne podporil aktuálnejším rozhodnutím najvyššieho\nsúdu, ktorého odôvodnenie okresný súd v podrobnostiach vo svojom rozhodnutí prezentoval\na navyše doplnil aj vlastnými interpretačnými úvahami týkajúcimi sa aplikovaných\nustanovení § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia\nnamietaného rozhodnutia okresného súdu, bez toho, aby bolo potrebné dôvody namietaného\nrozhodnutia ďalej analyzovať, keďže sú podľa názoru ústavného súdu dostatočne\nvýpovedné, čo sa týka zdôvodnenia odchýlenia sa od existujúceho skoršieho rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť odôvodnenia namietaného\nrozhodnutia okresného súdu. Odpoveď okresného súdu hodnotí ústavný súd ako\nvyčerpávajúcu, bez zjavných logických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám\nstanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou ústavného\nsúdu. Výklad citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý okresný súd zvolil –\npodľa ktorého účinkami úspešného odporovania právnemu úkonu nie je zmena v osobe\npriameho dlžníka, ale na jednej strane právo úspešného veriteľa požadovať uspokojenie\n\n13\n\nsvojej pohľadávky aj z dotknutého majetku (ktorý erga omnes zostáva majetkom tretej\nosoby, pretože nebola judikovaná neplatnosť právneho úkonu, ale jeho neúčinnosť len\nvo vzťahu k žalujúcemu veriteľovi, v danom prípade voči oprávnenému v exekučnom\nkonaní), a na strane druhej povinnosť tejto tretej osoby strpieť exekvovanie tohto majetku\nv exekučnom konaní, vedenom oprávneným (úspešne odporujúci veriteľ) proti povinnému\n(priamy dlžník, ktorý dotknutý majetok scudzil) – podľa názoru ústavného súdu neodporuje\nzmyslu a účelu tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zachovávajúc povinnosť vlastnej\nzdržanlivosti, ústavný súd uvádza, že princíp vecných účinkov úspešného odporovania\nprávnemu úkonu je všeobecne prijímaný v právnej teórii, právnej praxi, ako aj\nv rozhodovacej činnosti súdov. Sťažovateľmi prezentované rozhodnutie najvyššieho súdu,\nnaopak, tvorilo ojedinelý odklon od tohto chápania účinkov úspešného odporovania\nprávnemu úkonu. Argumentačné námietky sťažovateľov o porušení princípu právnej istoty\nnamietaným rozhodnutím okresného súdu tak ústavný súd kvalifikuje ako zjavne\nneopodstatnené.\n24. K námietke sťažovateľov o porušení zásady viazanosti sťažnostného súdu\nkvantitatívnou stránkou sťažnosti v zmysle § 244 CSP ústavný súd konštatuje, že predmetné\ntvrdenie sťažovateľov nezodpovedá skutočnostiam, ktoré vyplývajú z obsahu odôvodnenia\nnamietaného rozhodnutia, pričom sťažovatelia ústavnému súdu žiadne iné listinné dôkazy\ntoto ich tvrdenie preukazujúce nepredložili. V druhom bode odôvodnenia namietaného\nrozhodnutia totiž okresný súd uviedol, že povinný, ktorý podal celkovo tri návrhy\nna zastavenie exekúcie, v nich namietal okrem iného aj to, že nie je dlžníkom oprávnených,\nale je iba osobou, ktorá v súčasnosti vlastní majetok, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku\nodporovaným právnym úkonom, pričom jeho jedinou povinnosťou je umožniť, aby sa\noprávnení z tohto majetku uspokojili, avšak exekučné tituly priamo neobsahujú jeho meno,\nvýkonom exekúcie tak dochádza k porušeniu jeho práv a nie je prípustné, aby bola voči\nnemu exekúcia vedená, keďže jeho osoba nie je v exekučnom titule označená ako osoba\npovinná na plnenie. Prezentovaný obsah odôvodnenia namietaného rozhodnutia okresného\nsúdu tak svedčí o tom, že povinný vo vedenom exekučnom konaní svoju pasívnu\nlegitimáciu spochybňoval, a teda za takýchto okolností okresný súd, ktorý sa v sťažnostnom\nkonaní touto otázku zaoberal, dotknuté ustanovenie Civilného sporového poriadku nijako\n\n14\n\nneporušil. Vzhľadom na uvedené ústavný súd hodnotí označenú námietku sťažovateľov ako\nzjavne neopodstatnenú.\n25. Vychádzajúc zo záverov uvedených v bode 23 a 24 odôvodnenia tohto uznesenia,\nústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú a ako takú\nju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n26. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "žaloba", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "právny úkon-odporovateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:75d4309f-e8a3-4378-b006-7d603020f9a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 751/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 751/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8"}, {"guid": "ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07 z 11. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-11", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "e61e22d9-3f67-4896-9f07-b4bb64009b49:93e4ef13-4add-46f1-851a-ae49600e1b6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "71Ek/441/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/441/2018 z 16. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-08-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e61e22d9-3f67-4896-9f07-b4bb64009b49:93e4ef13-4add-46f1-851a-ae49600e1b6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6de0cd56-52b9-4e5f-a36e-89fc608e77eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.438.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.438.2026.1"}, {"guid": "ussr:4f586009-eccc-42c1-bc02-de44647d5863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 575/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 575/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1"}, {"guid": "9b7c0985-e7ac-4c09-bdaa-918c4105de7f:6e8e766e-a3e4-451e-beeb-f2e24e6548a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2325201177.1", "spisova_znacka": "4Cdo/129/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/129/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2325201177.1"}, {"guid": "06a8b0c1-2723-4c40-960f-ba2c6c281271:d5213213-e064-45d8-87e2-1f6b03c85069", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1116209080.1", "spisova_znacka": "3Obdo/52/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/52/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1116209080.1"}, {"guid": "0aba6a96-c03d-4597-9cf3-cf2967bb4695:d2344629-11eb-4989-93a0-b74dcec5b6cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2325201177.1", "spisova_znacka": "28Co/80/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/80/2025 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2325201177.1"}, {"guid": "d8f0af24-660d-4fed-89ff-e8c4b19d72a8:76e7d34f-8219-4406-8d53-8fdb5c661817", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124349275.3", "spisova_znacka": "65Ek/1612/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1612/2024 z 21. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124349275.3"}, {"guid": "154fd35d-2c8d-48ca-be79-77848368a6d9:807709e0-b3b2-4837-9592-4b7571785a40", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125344259.2", "spisova_znacka": "80Ek/1796/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1796/2025 z 13. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125344259.2"}, {"guid": "0dba9e35-ab00-4aef-967a-fe213cad0527:e9c672f1-a988-4847-bcac-9ecf9ac03270", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.2", "spisova_znacka": "33Ek/1047/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1047/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.2"}, {"guid": "6fd3ef13-a1d5-49af-9a56-40da30930e8e:354b8cd9-0351-48ff-9e45-912c974691f8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.1", "spisova_znacka": "33Ek/1047/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1047/2024 z 17. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.1"}]}