{"guid": "ussr:06f586c0-5b29-42e6-9572-dae549eb9554", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.151.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 151/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 151/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.151.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/06f586c0-5b29-42e6-9572-dae549eb9554", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.151.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.151.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.151.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 151/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\nadvokát\n\n, zastúpenej spoločnosťou\n, v mene ktorej koná\n\n, vo veci namietaného porušenia základného\n\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo 73/2018 a jeho uznesením\nsp. zn. 1 Obdo 73/2018 z 13. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Obdo 73/2018 a jeho uznesením sp. zn. 1 Obdo 73/2018 z 13. decembra 2019\n(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 1.\na 2.\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „žalobcovia“), sa svojou žalobou na Okresnom\n\nsúde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) proti Bytovému družstvu Vlčie Hrdlo,\nVlčie hrdlo 63, Bratislava (ďalej aj „žalovaný“ alebo „družstvo“), domáhali určenia,\nže uznesenia č. 1 až 8 prijaté na neverejnej členskej schôdzi žalovaného 7. januára 2013,\nktorými bola sťažovateľka zvolená do funkcie predsedníčky predstavenstva družstva,\n,\n\n(ďalej aj „\n\npodpredsedu predstavenstva a\n\n“), bol zvolený do funkcie\n\n,\n\n(ďalej aj „\n\n“), bol zvolený za člena predstavenstva, sú neplatné. V právnej veci žaloby sa\nna okresnom súde konanie viedlo pod sp. zn. 22 Cb 70/2013.\n3. Sťažovateľka,\n\na\n\n(spolu ďalej aj „intervenienti“)\n\npísomným podaním z 12. decembra 2016, tvrdiac, že sú oprávnenými členmi predstavenstva\ndružstva [napriek tomu, že k ich odvolaniu z funkcie členov predstavenstva žalovaného\nmalo dôjsť uznesením členskej schôdze družstva 14. júna 2016 (pozri bod 1 uznesenia\nnajvyššieho súdu), pozn.], pričom táto skutočnosť bola už aj preukázaná v inej právnej veci\n\n2\n\nvedenej na okresnom súde pod sp. zn. 22 Cb 71/2013 a chcú ju preukázať aj v konaní o tejto\nžalobe, a teda, že na výsledku tohto konania majú právny záujem, okresnému súdu\nz vlastného podnetu oznámili, že vstupujú do tohto konania ako intervenienti na strane\nžalovaného.\n4. Keďže žalobcovia ani žalovaný so vstupom intervenientov do konania nesúhlasili,\nrozhodol o tom okresný súd uznesením sp. zn. 22 Cb 70/2013 z 22. februára 2017, a to tak,\nže pripúšťa ich vstup do konania na stranu žalovaného.\n5. Okresný súd rozsudkom pre uznanie nároku sp. zn. 22 Cb 70/2013 z 24. apríla\n2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobe vyhovel.\n6. Intervenienti podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie – riadny opravný\nprostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením sp. zn. 4 Cob 228/2017 z l. februára 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“)\nrozhodol tak, že toto odvolanie intervenientov odmietol ako podané neoprávnenými\nosobami.\n7. Sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie – mimoriadny\nopravný prostriedok, v ktorom okrem iného najmä namietala, že uznesenie krajského súdu\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pokiaľ okresný súd a následne aj krajský súd\nprocesné spoločenstvo žalovaného a intervenientov nesprávne posúdili ako samostatné\nspoločenstvo, a nie ako nerozlučné spoločenstvo. Uznesením najvyššieho súdu bolo\ndovolanie sťažovateľky odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Uznesenie\nnajvyššieho súdu bolo sťažovateľke podľa jej vlastného uvedenia doručené 13. januára\n2020.\n8. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Sťažovateľka je členkou a bola predsedom predstavenstva žalovaného.\n\n3\n\nV tejto súvislosti je nutné podotknúť, že družstvo je právnickou osobou, ktorá je\nzdružením osôb a majetku... Čo je pre družstvo záväzné, je záväzné pre všetkých členov\na každé rozhodnutie o družstve sa ich nerozlučne týka.\nSťažovateľka preto zakladá svoje oprávnenie podať dovolanie z ust. § 452 CSP\ns poukazom na ust. 77 ods. 1 CSP a § 84 CSP...\nNajvyšší súd ako dovolací súd nespochybnil postavenie sťažovateľky ako\nintervenientky. Najvyšší súd však usúdil, že sťažovateľka netvorí so žalovaným nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP...\nS týmto záverom najvyššieho súdu sa sťažovateľka nemôže stotožniť. Bolo by\nabsurdné prijať záver, že uznesenie členskej schôdze družstva nie je záväzné pre každého\nčlena družstva, resp. že uznesenie členskej schôdze týkajúce sa výkonného orgánu družstva\nmôže byť zároveň záväzné pre určitú časť členov družstva a pre inú zasa nezáväzné, teda\nčlenovia družstva by si neboli ani len rovní v právach a povinnostiach. Takýto záver\nnajvyššieho súdu je prísne formalistický a neudržateľný.\nHoci záväznosť uznesenia členskej schôdze ako aj záväznosť rozhodnutia súdu o jeho\nzrušení pre všetkých členov nie je v zákone výslovne ustanovená, neznamená to, že takáto\nzáväznosť neexistuje. Záväznosť uznesenia členskej schôdze pre každého a záväznosť\nrozhodnutia súdu o jeho zrušení vyplýva zo zákona implicitne...\nZ Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku od Števčeka M. a kol. sa\nrozšírená záväznosť rozsudku podľa § 228 ods. 1 CSP viaže aj na rozhodnutia o určení\nneplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva pre každého (Števček M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, 2016, str. 281).\nRozhodnutie súdu je záväzné pre žalovaného - družstvo, a teda je záväzné aj\npre všetkých členov družstva, pretože v družstve majú svoj majetkový podiel a iné práva,\na to s akcentom, že sa jedná o bytové družstvo, kde je vkladom byt, de facto „strecha\nnad hlavou“. V tomto prípade sa jedná aj o odvodenú záväznosť z podielu na majetku\ndružstva a rozhodovaní v družstve ako aj záväznosť z právneho nástupníctva, kde člen\ndružstva je aj právnym nástupcom družstva, pretože má nárok na vyrovnací podiel.\nPrávnická osoba je totiž fiktívna osoba, ktorá predstavuje všetkých členov a ich vložený\nmajetok, a preto ich zaväzuje aj každé rozhodnutie záväzné pre družstvo. To znamená, že\nintervenientka tvorí nerozlučné spoločenstvo s družstvom podľa § 84 CSP. Ak môže voči\n\n4\n\ntakémuto uzneseniu členskej schôdze podať návrh na neplatnosť podľa § 242 ObZ každý\nčlen družstva, má každý iný člen právo zúčastniť sa tohto konania, hájiť svoje záujmy,\npredkladať dôkazy a robiť vyjadrenia. V prípade, že by sme akceptovali právne závery\nnajvyššieho súdu, tak ostatní členovia by nemali možnosť sa takéhoto konania zúčastniť,\na to najmä v prípade ak by s uznesením členskej schôdze súhlasili a chceli by ho hájiť,\npretože pri takomto druhu sporu je vždy žalovaným družstvo a nie členovia, ktorý\ns uznesením členskej schôdze súhlasia. Dokonca o to viac, keď žalobcovia sú členmi\npredstavenstva - zastupujú družstvo aj na strane žalovaných. Takýmto zásahom a právnym\nnázorom najvyššieho súdu je zjavne a vážne porušené právo na spravodlivý proces\na na zákonný súd, týchto ostatných členov, ktorí nemajú možnosť zúčastniť sa na konaní\ndružstva, ktorého sú členmi, najmä keď družstvo zastupuje žalobca alebo jemu blízka osoba.\nNajvyšší súd sa zaoberal len explicitnými ustanoveniami osobitného právneho\npredpisu a nezohľadnil logiku a účel zákona. Najvyšší súd sa tiež nezaoberal tým, či je\nuznesenie členskej schôdze záväzné aj pre sťažovateľku a aký dopad by pre ňu malo\nzneplatnenie tohto uznesenia. V prípade, že by sa tým najvyšší súd zaoberal, musel by\ndospieť k tomu, že toto rozhodnutie bolo záväzné aj pre ňu ako členku družstva.\nNajvyšší súd tiež dôvodil ust. § 260 ObZ, ktoré má podľa neho znamenať, že iné\nustanovenia Obchodného zákonníka ako ustanovenia prvej hlavy prvého dielu druhej časti\nObchodného zákonníka sa na družstvo neviažu. V tejto súvislosti je nutné upozorniť\nna výkladovú metódu analógie legis, ktorá hovorí o tom, že pokiaľ zákon nejakú\nproblematiku neupravuje, môže sa odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy\nna daný prípad, v tomto prípade na ust. § 131 ods. 1 a 5 ObZ. Hoci zákonodarca v ust.\no družstve neodkazuje na toto ustanovenie ako v ustanovení § 183 ObZ pre akciovú\nspoločnosť, neznamená to, že by odmietal analógiu použitia tohto ustanovenia pre družstvo.\nJe evidentné, že explicitné ustanovenie pre daný prípad neexistuje, avšak výkladovými\nmetódami sa dá takéto ustanovenie nájsť. Bolo by nelogické a nespravodlivé, aby spoločníci\nv spoločnosti s ručením obmedzeným a akcionári v akciovej spoločnosti mali právo podať\nako intervenienti dovolanie, ale v prípade družstva by členovia toto právo nemali. Nie je\nžiadny dôvod na robenie takýchto rozdielov.\nSťažovateľka v súvislosti s interpretačným pravidlom analógie legis poukazuje\nna nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, z ktorého vyplýva:\n\n5\n\n„Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení\nzákladného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie\nzákladného práva.“ (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2004\n- II. polrok, s. 833, ako aj v IV. ÚS 49/2018-32).\nSťažovateľka sa nemôže uspokojiť s konštatovaním najvyššieho súdu, že zákonodarca\nniečo výslovne neupravil, a tak nemôže hájiť svoje práva pred súdom hoci sa rozhodnutie\nsúdu bude týkať aj jej samej prostredníctvom členstva v družstve...\nSťažovateľkine dovolanie najvyšší súd odmietol z čisto formalistických dôvodov,\npričom nevzal do úvahy viaceré podstatné faktory majúce zásadný význam pre posúdenie\nnaplnenia procesných podmienok na oprávnenie podať dovolanie, a to najmä:\n- členstvo sťažovateľky v družstve a jej inú nemožnosť hájiť jej práva ako\nprostredníctvom inštitútu intervenienta,\n- využitie analógie legis podľa § 131 ods. 1 a 5 ObZ pre zachovanie a zaručenie práv\nsťažovateľky,\n- možnú diskrimináciu, resp. nerovnosť voči žalobcom,\nodmietnutie spravodlivosti a práva, aby jej vec bola spravodlivo prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom...»\n9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„... 1. Základné právo\n\n,\n\n,\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n13.12.2019, sp. zn. 1Obdo/73/2018 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2019, sp. zn.\n1Obdo/73/2018 zrušuje a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je p o v i n n ý\n,\n\n,\n, uhradiť trovy právneho\n\nzastúpenia v sume 450,28 EUR (slovom: štyristopäťdesiat euro dvadsaťosem eurocentov)\n\n6\n\nna účet právneho zástupcu\n\n., so sídlom...\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu.\n16. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že uznesenie najvyššieho súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ najvyšší súd rovnako ako krajský\nsúd procesné spoločenstvo žalovaného (družstva) a intervenientov (členov družstva)\nposúdili ako samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), a nie ako nerozlučné\nprocesné spoločenstvo podľa § 77 CSP v spojení s § 84 CSP, dôsledkom čoho najvyšší súd\ndospel k nesprávnemu záveru, že dovolanie proti uzneseniu krajského súdu bolo podané\nneoprávnenou osobou.\n17. Podľa právneho názoru sťažovateľky totiž napriek tomu, že § 242 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len\n„Obchodný zákonník“) na rozdiel od § 131 ods. 5 aj v spojení s § 183 Obchodného\nzákonníka explicitne ustanovujúcich, že právoplatné rozhodnutie súdu vo veci určenia\nneplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj\nvo veci určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je\n\n8\n\nzáväzné pre každého, vo veci určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva\ntakúto záväznosť pre každého expressis verbis neustanovuje, nepriznanie práva podať\ndovolanie – mimoriadny opravný prostriedok sťažovateľke (ako členke družstva\na intervenientke) proti uzneseniu krajského (odvolacieho) súdu oproti spoločníkom\nspoločnosti\n\ns\n\nručením\n\n(iným porovnateľným\n\nobmedzeným\n\nskupinám\n\na\n\nsubjektov\n\nakcionárom\n\npráva,\n\npozn.)\n\nakciovej\n\nspoločnosti\n\npredstavuje\n\nneprípustnú\n\ndiskrimináciu a odmietnutie spravodlivosti.\n18. Z uvedených dôvodov sťažovateľka namieta, že uznesenie najvyššieho súdu je\npríliš formalistické a ústavne neudržateľné.\n19. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n20. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n\n9\n\n21. Ústavný súd preto považuje za potrebné poukázať aj na relevantnú časť\nodôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu:\n«... 11. Podľa ust. § 425 CSP, dovolanie môže podať intervenient, ak spolu\nso stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.\n12. Podľa ust. § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je\npre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje,\nnerozlučné spoločenstvo podľa § 77.\n13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že intervenient je oprávnený podať dovolanie\nlen v lom prípade, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo,\nVychádzajúc z ustanovenia § 84 CSP intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo\nvtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný.\nZáväznosť rozsudku upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 228 ods. 1,\npodľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorý sa stali\nprávnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Citované\nustanovenie teda odkazuje na určite výnimky, kedy sa záväznosť rozsudku nevzťahuje len\nna sporové strany, ale aj na iné subjekty, ktorými môžu byť tiež intervenienti. Jedná sa\nnapríklad o situáciu uvedenú v ust. § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého je výrok právoplatného\nrozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej\ndražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie v kladu\nvecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností\nbola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Ďalšie takéto situácie vyplývajú z osobitných\npredpisov, napríklad zo zákona č. 77005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého rozsudok o určení popretej pohľadávky je záväzný voči\nvšetkým účastníkom konkurzného konania (§ 32 ods. 15) alebo (ako uvádza aj dovolateľka)\nz Obchodného zákonníka, podľa ktorého rozsudok o určení neplatnosti uznesenia valného\nzhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným je záväzný pre každého(§ 131 ods. 5),\npričom uvedené platí obdobne aj pre akciovú spoločnosť (§ 183).\n14. Podľa názoru dovolateľky (podporeného komentárom k Civilnému sporovému\nporiadku z Nakladatelství C. H. Beck) sa aj v prípade rozsudku vydaného v konaní o\nurčenie neplatnosti členskej schôdze družstva, jedna o rozsudok s tzv. rozšírenou\nzáväznosťou, teda taký, ktorý okrem sporových síran (a ich právnych nástupcov) zaväzuje aj\n\n10\n\nďalšie subjekty, pričom v posudzovanom v prípade sa má jednať o záväznosť rozsudku voči\nvšetkým osobám, resp. voči každému. Uvedené má vyplývať z ustanovení Obchodného\nzákonníka, konkrétne z § 242 v spojení s § 260. Ako však správne poznamenal žalovaný, z\nustanovenia\n\n§\n\n260\n\nObchodného\n\nzákonníka\n\n(Použitie\n\npredpisov\n\no\n\nobchodných\n\nspoločnostiach) vyplýva len potreba podporne a primerane aplikovať na družstvo\nustanovenia prvej hlavy prvého dielu druhej časti Obchodného zákonníka, čo sú všeobecné\nustanovenia o obchodných spoločnostiach, čiže § 56 až § 75, kým v prípade spoločnosti s\nručením obmedzeným takáto rozšírená záväznosť rozsudku vydaného v spore o určenie\nneplatnosti uznesenia valného zhromaždenia explicitne vyplýva z ustanovenia § 131 ods. 5\n(„právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého“) a v prípade\nakciovej spoločnosti z ustanovenia § 183 Obchodného zákonníka („o vyhlásení rozhodnutia\nvalného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131“), v prípade družstva\n§ 242 Obchodného zákonníka (upravujúci podmienky, za ktorých môže súd vysloviť\nneplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva) nepredstavuje ustanovenie, ktoré by bolo\nobdobou ustanovenia § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka. Zároveň ustanovenie § 131 ods.\n5 nemožno na družstvo aplikovať ani s odkazom na ustanovenie § 260 Obchodného\nzákonníka (keďže nejde o ustanovenie prvej hlavy prvého dielu druhej časti Obchodného\nzákonníka). Podľa názoru dovolacieho súdu z ustanovení Obchodného zákonníka nevyplýva\nzáver, že právoplatné rozhodnutie súdu, vydané v spore o určenie neplatnosti uznesenia\nčlenskej schôdze družstva, je záväzné pre každého, leda nielen pre sporové strany, t. j. tých,\nktorí v spore vystupujú ako žalobca a žalovaný 60 (SP), pripadne tých, ktorí sa stali\nprávnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku.\n15. Keďže dovolaním súdom neboli zistené skutočnosti, ktoré by na základe\nosobitného predpisu zakladali záväznosť rozsudku pre intervenientku, a teda ktoré by medzi\nňou a žalovaným, na strane ktorého vystupovala (avšak s protichodným právnym záujmom\nako mal žalovaný) zakladali nerozlučné spoločenstvo, dospel dovolací súd k záveru, že\nv posudzovanom prípade je dovolanie podané niekým, kto na jeho podanie nie je\noprávnený. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie intervenientky\nodmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa ustanovenia § 447 písm. b/\nCSP.\n\n11\n\n16. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že nemohol prihliadať na námietky\ndovolateľky, že je jedinou osobou oprávnenou konať za žalované družstvo, preto by\nprípadný súhlas s podaním odvolania udeľovala sama sebe, čo je nadbytočné, a zároveň, že\ns ňou nemalo byť konanie ako s intervenientkou, ale ako so štatutárnym zástupcom\nžalovaného. Dovolací sud predovšetkým poukazuje na to, že ustanovenie § 425 CSP\npriznáva právo podať dovolanie iba takému intervenientovi, ktorý je v postavení\nnerozlučného spoločníka. Intervenient, ktorý nemá postavenie nerozlučného spoločníka,\ntoto právo nemá a to ani v prípade, ak by strana, na ktorej vystupuje, s podaním dovolania\nsúhlasila. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že kým na začiatku sporu\n,\n\na\n\nskutočne vystupovali ako členovia štatutárneho\n\norgánu žalovaného, po 12. decembri 2016, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené ich\npodanie označené ako “Návrh na vstup do konania na strane žalovaného“ (č. l. 296 a nasl.\nspisu), už tieto osoby vystupovali vo vlastnom mene, a to ako intervenienti na strane\nžalovaného. Žiadne z neskorších podaní podpísaných uvedenými osobami, t. j. ani\nodvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22 Cb/70/2013-364 z 24. apríla\n2017 nebolo urobené v mene Bytového družstva Vlčie hrdlo. Za žalované družstvo v tom\nčase konali jeho noví štatutárni zástupcovia\na\n\nako predseda predstavenstva\n\nako člen predstavenstva, ktorí boli do týchto funkcií zvolení členskou\n\nschôdzou žalovaného družstva dňa 14.06.2016, pričom ako vyplýva z judikátu R 58/2017,\nprávo voliť a odvolávať členov predstavenstva je vo výlučnej kompetencii členskej schôdze\ndružstva a súd svojim rozhodnutím nie je oprávnený meniť podmienky kreovania\nštatutárneho orgánu právnickej osoby (v danom prípade predstavenstva družstva), nakoľko\ntieto sú stanovené zákonom. Súčasne platí, že na uznesenia prijaté na členskej schôdzi\ndružstva je potrebné hľadieť ako na platná až do vyslovenia rozhodnutia o ich neplatnosti\nsúdom. Súdy zúčastnené na rozhodovaní teda nemali žiadny dôvod spochybňovať\noprávnenie\n\n,\n\na\n\nna konanie v mene\n\nžalovaného družstva.\n17. Keďže dovolanie podala neoprávnená osoba, dovolací súd sa ďalšími dovolacími\nnámietkami nezaoberal, neskúmal ani dôvodnosť podaného dovolania a nerozhodoval ani\no návrhu dovolateľky na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého uznesenia...»\n\n12\n\n22. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu, ako aj\nprávo na spravodlivé súdne konanie sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručujú len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n24. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n25. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n\n13\n\n26. Právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého sťažovateľka ako intervenientka\nnie je osobou oprávnenou na podanie dovolania proti uzneseniu krajského súdu, je\nv napadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na\n\npresvedčivo.\n\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd dal jasnú, zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu\nodpoveď na všetky právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nkeď okrem iného najmä s poukazom na § 242 Obchodného zákonníka, ktorý síce upravuje\npodmienky, za ktorých môže súd vysloviť neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva,\navšak bez toho, že by explicitne ustanovoval záväznosť právoplatného rozhodnutia\n(rozsudku) vo veci neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze družstva pre všetkých, a tiež aj\ns poukazom na § 260 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak sa v tejto hlave\nneustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia prvej hlavy prvého dielu\ntejto časti zákona, t. j. všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach v rozsahu\nustanovení § 56 až §75a Obchodného zákonníka, medzi ktoré § 131 ods. 5 Obchodného\nzákonníka, ako ani § 183 Obchodného zákonníka, ktorých uplatnenia sa na základe\nanalogie legis sťažovateľka dovoláva, nepochybne nepatria, uzavrel, že z ustanovení\nObchodného zákonníka, ako ani z iného osobitného predpisu pre sťažovateľku\n(intervenientku) záväznosť rozsudku nevyplýva a z tohto dôvodu medzi žalovaným a\nsťažovateľkou (intervenientkou) nejde o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 v spojení s §\n84 CSP zakladajúce jej podľa § 425 CSP právo podať proti uzneseniu krajského súdu\ndovolanie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom\nuviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť.\n27. V okolnostiach preskúmavanej veci možno závery najvyššieho súdu považovať\nza ústavne konformné o to viac, že, ako to najvyšší súd uviedol, na uznesenia prijaté\nna členskej schôdzi družstva je potrebné hľadieť ako na platné až do vyslovenia rozhodnutia\no ich neplatnosti súdom (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 47/2015\nz 27. októbra 2016 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 58/2017). Ak sťažovateľka bola za predsedníčku\npredstavenstva družstva zvolená žalobou napadnutým uznesením členskej schôdze družstva\n7. januára 2013 a uznesením členskej schôdze družstva 14. júna 2016 tak, ako to uviedol\n\n14\n\nnajvyšší súd, bol na miesto nej za predsedu predstavenstva družstva zvolený\n\n,\n\npričom z ústavnej sťažnosti a jej príloh nevyplýva, že by bola sťažovateľka v zmysle § 242\nObchodného zákonníka uplatnila svoje právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti aj\nuznesenia zo 14. júna 2016 samostatnou žalobou, t. j. zákonom predpísaným spôsobom,\npočas celého (rozhodujúceho) obdobia v trvaní od 7. januára 2013 do 14. júna 2016 sa\nna žalobou napadnuté uznesenie členskej schôdze družstva hľadelo ako na platné\nso všetkými právnymi dôsledkami z toho plynúcimi. Totiž neplatnosť tohto uznesenia bola\nvyslovená až rozsudkom okresného súdu 22. februára 2017.\n28. Navyše k naplneniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba\nalebo fyzická osoba domáhala svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva\nsa však možno domáhať v súlade s čl. 51 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia\nčl. 46 ústavy vykonávajú. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny\nprístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje\nprávo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú\npovinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal\núčastníkom súdneho konania (II. ÚS 14/01). Ak osoba splní predpoklady ustanovené\nzákonom, súd musí osobe (právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia\nvyplývajú (II. ÚS 132/02).\n29. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy teda\nnemá a ani nemôže mať absolútnu povahu. Zákon môže ustanoviť postup, ktorým sa toto\nzákladné právo obmedzí, zúži alebo iným spôsobom modifikuje. I pri takomto obmedzení\nvšak musí zostať zachovaná podstata práva na prístup k súdu, ktoré je jedným zo závažných\naspektov spravodlivého konania pred súdom. Zákonodarca pri obmedzovaní efektívneho\nprístupu k súdu u porovnateľnej skupiny subjektov práva musí sledovať legitímny cieľ\na musí na jeho dosiahnutie použiť také právne prostriedky, ktoré sú k sledovanému cieľu\nv primeranom vzťahu proporcionality s osobitným zreteľom na podstatu ústavne zaručeného\npráva na súdnu ochranu, čo ale nie je a ani nemôže byť predmetom prieskumu konania\n\n15\n\no tejto ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ale je vyhradené konaniu o súlade zákonov\ns ústavou a ústavnými zákonmi podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. Článok 2 ods. 2 ústavy\ntotiž zaväzuje aj ústavný súd, a preto si senát ústavného súdu nemôže v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy v rozpore s ústavnou úpravou (čl. 131 ods. 1 ústavy) atrahovať\nprávomoc pléna ústavného súdu. Ústavný súd je v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy viazaný prezumpciou ústavnosti právnej normy vrátane v preskúmavanej veci\nrelevantných ustanovení Civilného sporového poriadku a Obchodného zákonníka.\n30. Vzhľadom na to, že v preskúmavanej veci relevantné zákonné ustanovenia\nCivilného sporového poriadku sťažovateľke (intervenientke) netvoriacej so žalovaným,\nna strane ktorého vystupovala, nerozlučné procesné spoločenstvo právo na podanie\ndovolania proti uzneseniu krajského súdu nepriznávajú, jeho odmietnutím ako dovolania\npodaného neoprávnenou osobou nemohlo dôjsť voči jej osobe ani k odmietnutiu\nspravodlivosti.\n31. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n32. Ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv a dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je zjavne\nneopodstatnená, a preto ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n\n16\n\n33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "družstvo", "dovolanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "intervencia-intervenient"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:db0e7238-3302-43a2-ac9e-562cde1ffd4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3d3c3a86-4dc7-4807-9259-312bb63762bd:4866c5ac-9d34-4cd4-aa7c-2bac63809a21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1213205892.1", "spisova_znacka": "1Obdo/73/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/73/2018 z 12. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1213205892.1"}, {"guid": "a9ad67a0-e573-4f9d-b482-4df38255256a:e91edfeb-d0d8-4782-a869-47793f4cf657", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1213205892.2", "spisova_znacka": "4Cob/228/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/228/2017 z 31. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1213205892.2"}, {"guid": "32b80644-c85d-486f-a0a5-3aa9a9e9896f:b0148e3a-a046-418d-9ca1-d3b5bae9adfa", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/71/2013", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 22Cb/71/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32b80644-c85d-486f-a0a5-3aa9a9e9896f:b0148e3a-a046-418d-9ca1-d3b5bae9adfa"}, {"guid": "ea5b4ee7-5f97-4194-a847-615d8508eaef:6ecb399b-fbe0-4c78-ac8f-102d88f491fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/70/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 22Cb/70/2013 z 26. 4. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ea5b4ee7-5f97-4194-a847-615d8508eaef:6ecb399b-fbe0-4c78-ac8f-102d88f491fb"}], "citovane_v": [{"guid": "99a67c00-34d8-498b-af89-0880af206282:1a07e943-b2c1-490b-a4e6-b8f13b2bea29", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1120212033.1", "spisova_znacka": "4Cob/161/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/161/2020 z 13. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1120212033.1"}, {"guid": "99a67c00-34d8-498b-af89-0880af206282:e03e5570-5227-4023-b7be-578a20f95bef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1120212033.1", "spisova_znacka": "4Cob/161/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/161/2020 z 13. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1120212033.1"}]}