{"guid": "ussr:85959b69-06df-409b-be77-39e2099ae714", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.147.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 147/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.147.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/85959b69-06df-409b-be77-39e2099ae714", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.147.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.147.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.147.2020.1/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 147/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu\n\nsenátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne\n\nJany Laššákovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nspoločnosti ENERGIO-PTS spol. s r. o., Kremnička 5A, Banská Bystrica, IČO 36 013 498,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 11, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Milan Šulva, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cob 56/2018,\nako aj jeho rozsudkom sp. zn. 21 Cob 56/2018 z 13. novembra 2018 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 75/2019\na jeho uznesením sp. zn. 5 Obdo 75/2019 z 28. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti ENERGIO-PTS spol. s r. o. o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ENERGIO-PTS spol. s r. o.,\nKremnička 5A, Banská Bystrica, IČO 36 013 498 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamieta porušenie čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 Cob 56/2018, ako aj jeho rozsudkom sp. zn. 21 Cob 56/2018 z 13. novembra 2018\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 75/2019 a jeho uznesením\nsp. zn. 5 Obdo 75/2019 z 28. novembra 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) sa svojou\nžalobou na Okresnom súde Senica (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti spoločnosti\nZáhorácka konzerváreň, s. r. o., Moravský Svätý Ján 807 (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia\nsumy 51 040,63 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenej časti ceny diela na základe\nzmluvy o dielo č. 07101/2006 z 24. apríla 2006 (ďalej len „zmluva o dielo“) uzavretej\nmedzi sťažovateľkou [zhotoviteľkou (v tom čase pod obchodným menom FRIGERA\nSlovakia, spol. s r. o., pozn.)] a žalovanou (objednávateľkou), predmetom ktorej bolo\nvykonanie diela „Oceľová konštrukcia a Opláštenie objektu – Výrobná hala SO 01\na ADM budova...“ (ďalej len „dielo“) za dohodnutú cenu 15 300 000 Sk (507 866,95 €)\nbez dane z pridanej hodnoty. V danej právnej veci bolo na okresnom súde konanie vedené\npod sp. zn. 8 Cb 32/2008.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 8 Cb 32/2008 zo 7. decembra 2017 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n2\n\n4. Žalovaná však proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok, na základe ktorého bol rozsudkom krajského súdu rozsudok\nokresného súdu zmenený tak, že krajský súd žalobu pre nesprávne právne posúdenie veci\nokresným súdom v celom rozsahu zamietol.\n5. Následne sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu včas dovolanie mimoriadny opravný prostriedok, v ktorom s poukazom na § 420 písm. f) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\nnamietala,\n\nže\n\nsúd\n\njej\n\n(strane)\n\nnesprávnym\n\nprocesným\n\npostupom\n\nznemožnil,\n\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, a zároveň s poukazom na § 421 písm. a), b) CSP namietala,\nže rozsudok krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Uznesením\nnajvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľky odmietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu\nbolo sťažovateľke doručené 20. decembra 2019 a podľa zistenia ústavného súdu toho istého\ndňa nadobudlo aj právoplatnosť.\n6. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n„... Spor spočíva v tom, že žalobca vykonal dielo v subdodávke na základe zmluvy\no dielo a žalovaný mu neuhradil časť ceny vykonaného diela, pričom žalovaný si uplatnil\nprotinávrhom zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania žalobcu. Ťažisko sporu spočíva\nv posúdení otázky či došlo k omeškaniu na strane žalobcu alebo na strane žalovaného...\nBez odlišného skutkového hodnotenia veci odvolací súd dospel k odlišnému\nprávnemu hodnoteniu, a to k záveru, že nárok uplatnený žalobcom... je potrebné posúdiť\npodľa právneho predpisu, ktorý použil prvoinštančný súd, keď aplikoval Obchodný\nzákonník, ale podľa iného ustanovenia, ktoré je potrebné subsumovať na skutkový stav\nzistený prvoinštančným súdom.\nOdvolací súd uviedol, že zmluvná pokuta za omeškanie žalobcu je dôvodná, nakoľko\nprvoinštančný súd za takéhoto skutkového stavu mal aplikovať ust. § 551 ods. 1 Obch. zák.,\na zohľadniť, že žalobcovi vytýkané technické nedostatky v pripravenosti stavby mu bránili\nplynule pokračovať v zhotovovaní diela. Uvedené ustanovenia upravuje vplyv prekážky,\nktorá bráni zhotoviteľovi v riadnom vykonaní diela a za takúto prekážku odvolací súd\n3\n\npovažuje nesplnenie podmienok, ku ktorým sa žalovaný ako objednávateľ v čl. III/3 zmluvy\no dielo zaviazal.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalobca si ako zhotoviteľ musel byť vedomý\nnásledkov a hrozby sankcie pri nedodržaní termínu zhotovenia diela, ktorý podpísaním\nzmluvy o dielo akceptoval, žiadnym právne prípustným spôsobom vzniknutú situáciu\n(žalobca) neriešil, preto jeho obranu, podľa ktorej sa omeškal z dôvodu, že mu žalovaný\nneposkytol a neodovzdal veci, potrebné na včasné začatie a vykonanie diela nepovažuje\nodvolací súd za súladnú so zákonom, hoci sa žalobca snažil napriek tomu dielo i keď\noneskorene ukončiť.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je to práve ust. § 551 ods. 1 Obch. zák., ktoré\numožňuje zhotoviteľovi predĺžiť termín plnenia so zhotovením diela tým, že objednávateľa\nnielen upozorní na nevhodnú povahu veci a pokynov - stavebnú nepripravenosť. Za\ntakéhoto skutkového stavu, ale mal povinnosť práce prerušiť a vtedy sa o túto dobu posúva\na predlžuje lehota na ukončenie diela. Žalobca vzniknutý problém spôsobom, ktorý mu\nzákon poskytuje neriešil, zostal pasívny, hoci musel mať s prihliadnutím na postup prác\nna diele vedomosť o tom, že dohodnutý termín plnenia nedodrží a tak práve na základe\nvyššie uvedeného za nedodržanie termínu plnenia a omeškanie zodpovedá.\nOdvolací súd na daný skutkový stav aplikoval dispozitívne ust. § 551 ods. 1 Obch.\nzák., i keď účastníci zmluvy o dielo si zmluvne dohodli usporiadanie celkom iné, vyhovujúce\nlepšie špecifickým okolnostiam ich vzťahu. Teda odvolací súd svojvoľne nerešpektoval\nzmluvný vzťah, ktorý si zmluvné strany prednostne zmluvne upravili.\nOdvolací súd sa vyjadril... že... stačilo jedenkrát prerušiť vykonávanie diela\nna potrebnú dobu a do času, kým by nemal zo strany žalovaného poskytnuté veci tak,\naby bolo možné v prácach na diele pokračovať, a tým hroziacu sankciu vo forme\ndohodnutej zmluvnej pokuty eliminovať...\nOdvolací a dovolací súd nesprávne uplatnil dispozitívne ust. § 551 Obch. zák.,\nnapriek tomu, že strany si zmluvne upravili zmluvný vzťah... táto aplikácia z dôvodu\ndojednania zmluvy je nesprávna a súd sa mal na daný prípad pozerať ako spor medzi\nveriteľom a dlžníkom, a uplatniť ust. § 365 Obch. zák...\nVzhľadom na to, že sa ani odvolací ani dovolací súd nevenoval otázke porušenia\npovinnosti objednávateľa, a to nesplneniu podmienok dohodnutých v zmluve týkajúcich sa\n\n4\n\nstavu staveniska, ako aj neposkytnutie súčinnosti, máme za to, že súdy nebrali do úvahy\nprávne\n\nustanovenia\n\ntýkajúce\n\nsa\n\nomeškania\n\nveriteľa,\n\nrespektíve\n\nich\n\noznačil\n\nza neaplikovateľné...\nOdvolací a dovolací súd iba aplikoval ust. § 551 Obch. zák. na stavebnú\nnepripravenosť žalovaného a zdôrazňoval povinnosť žalobcu informovať žalovaného, avšak\npritom odignoroval tieto fakty, ktoré mal povinnosť zvážiť... uvedené Opomenuté dôkazy,\nteda dôkazy poukazujúcich na upovedomenie objednávateľa na zlú povahu veci:\n- upovedomenia o nedostatkoch staveniska v stavebných denníku LIKO-S a.s.,\nv montážnom denníku uvedené nedostatky sa nachádzajú na kópiách zaslaných do súdneho\nspisu na č. l. 93, 98, 100, 101, 104. V stavebnom denníku označené ako č. l. 0556877,\n0556882, 0556884, 0556885, 0556888,\n- upovedomenia o nedostatkoch staveniska v stavebnom denníku objektu Záhorácka\nkonzerváreň s.r.o... uvedené nedostatky sa nachádzajú na kópiách zaslaných do súdneho\nspisu na č. l. 131, 133, 134, 135, 136. V stavebnom denníku označené ako č. l. 848909,\n848911, 848912, 848913, 848914...\nNa základe vyššie uvedeného mal odvolací a dovolací súd zohľadniť, že zhotoviteľ\nobjednávateľa informoval prostredníctvom stavebných denníkov, ako aj ústne na tieto\nskutočnosti, avšak objednávateľ nebol stavebne pripravený a neposkytoval stavebnú\nsúčinnosť...\nUž len samotný skutkový záver, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou zálohovej\nfaktúry ako podmienky pre začiatok plynutia doby odovzdania posúva začiatok plynutia\ndoby odovzdania diela a nie je možný vznik omeškania na strane sťažovateľa\nako zhotoviteľa. Nezohľadnenie danej skutočnosti je možno hodnotiť ako arbitrárny postup\nsúdu a svojvôľu pri hodnotení dôkazov...“\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd SR postupom a uznesením zo dňa 28.11.2019 sp. zn.\n5 Obdo/75/20198 a Krajský súd v Trnave postupom a rozhodnutím zo dňa 13. novembra\n2018 sp. zn. 21Cob/56/2018 porušil podľa čl. 6 ods. 1, prvá veta, Dohovoru o ľudských\nprávach a slobôd, ako aj čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej.\n\n5\n\n2. Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/56/2018 zo\ndňa 13. novembra 2018 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, zn. 5 Obdo/75/2019 zo dňa\n28.11.2019 ruší a vec vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trnave.\n3. Krajský súd v Trnave a Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť náhradu trov konania\nsťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu do pätnástich dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\n\n6\n\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,\na nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy,\noznačených základných práv podľa ústavy, označeného práva podľa dohovoru postupom\nkrajského súdu a jeho rozsudkom a tiež postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením.\n16. Ústavnú sťažnosť sťažovateľka odôvodňuje najmä nesprávnym právnym\nposúdením veci, keď krajský súd na rozdiel od okresného súdu, aplikujúc na zistený\nskutkový stav § 551 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom\nv rozhodujúcom období (ďalej len „Obchodný zákonník“), dospel k názoru, že v omeškaní\n\n7\n\nso svojimi zmluvnými povinnosťami nebola žalovaná (objednávateľka), ale práve naopak,\nsťažovateľka (zhotoviteľka) v trvaní 201 dní, a tak pre právne významné započítanie\nvzájomnej pohľadávky žalovanej proti sťažovateľke z titulu zmluvnej pokuty (pre toto\nomeškanie, pozn.) oproti pohľadávke sťažovateľky proti žalovanej z titulu nezaplatenej\nčasti ceny diela uplatnenej žalobou táto zanikla, dôsledkom čoho je žaloba v celom rozsahu\nnedôvodná.\n17. Sťažovateľka tiež v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci tvrdí,\nže aplikácia dispozitívneho ustanovenia § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možná\naj preto, lebo odlišná úprava práv a povinností dohodnutá medzi sťažovateľkou a žalovanou\nv zmluve o dielo aplikáciu tohto ustanovenia vylučuje.\n18. Sťažovateľka krajskému súdu a najvyššiemu súdu zároveň vytýka, že rozhodli\nv príkrom rozpore so skutkovým zistením okresného súdu, opomenuli vyhodnotiť ďalšie\ndôkazy, a to konkrétne zápisy opakovaných upozornení (upovedomení) sťažovateľky\nna nedostatočnú pripravenosť staveniska a na neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalovanou\nv stavebných denníkoch, ako aj tú skutočnosť, že žalovaná bola v omeškaní už s úhradou\nzálohovej faktúry, čo samo osebe malo mať za následok predĺženie lehoty na odovzdanie\ndiela.\n19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v závere namieta, že rozsudok krajského súdu,\nako aj uznesenie najvyššieho súdu nie sú riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, dôsledkom\nčoho sú zjavne svojvoľné a arbitrárne.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n20. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\n\n8\n\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n21. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npreto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nK rozsudku krajského súdu\n22. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd v prvom rade\npodotýka, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“\n(napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,\nsťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)] dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti\nústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom\nprostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu. Navyše podľa § 124 poslednej vety zákona o ústavnom súde\n(účinného od 1. marca 2019, pozn.) ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,\nlehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym\nopravným\n\nprostriedkom\n\nnapadnuté,\n\nzačína\n\nplynúť\n\nod\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd\n\n9\n\npovažoval lehotu na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu v tomto prípade\nza zachovanú aj proti rozsudku krajského súdu.\n23. Ústavný súd v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti považuje\nza potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu:\n«... 39. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalovanú istinu, ktorá je cenou za zhotovené dielo, ktoré mal podľa zmluvy žalobca zhotoviť\nv termíne v zmluve uvedenom ako „predpoklad 08/2006“, ktorá skutočnosť nebola spornou,\nrovnako ako nebolo sporné skutkové zistenie, že dielo bolo odovzdané a ukončené až dňa\n20.03.2007, čo znamená, že bolo odovzdané s omeškaním a tak žalovaný si voči žalovanému\nplneniu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VII/1 zmluvy o dielo,\ndohodnutej vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania, ktoré trvalo 201 dní\na nárok na zmluvnú pokutu si do výšky žalovanej istiny započítal jednostranne listom zo dňa\n20.12.2007, čím považoval svoj záväzok zaplatiť cenu diela za vyrovnaný. Započítací prejav\nžalovaného súd prvej inštancie posudzoval v spojení s obranou žalobcu, ktorý poukazoval\nna to, že v zmluve dohodnutý termín nemohol dodržať, pretože mu žalovaný ako\nobjednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť, ku ktorej sa zaviazal v čl. II/1 a ktorá bola\npodrobne špecifikovaná v čl. III/3 zmluvy. Súd prvej inštancie tak za neposkytnutie\nsúčinnosti označil omeškanie žalovaného s úhradou predfaktúr o 14 dní, nebol spísaný\nprotokol o odovzdaní staveniska, žalovaný odmietol podpisovať záznamy v stavebnom\ndenníku, ale najmä nezabezpečil, aby boli spevnené prístupové komunikácie pre prísun\nmateriálu na stavenisko a pre žeriav... a tak žalobca nemohol pre správanie sa žalovaného\ndielo dokončiť a odovzdať v termíne, ku ktorému sa zaviazal a s jeho odovzdaním sa\nomeškal práve pre správanie sa žalovaného, ktorý omeškanie žalobcu spôsobil tým, že mu\nneposkytol v zmluve dohodnutú súčinnosť.\n40. Súd prvej inštancie považoval za skutkovo preukázané, že omeškanie žalobcu\nso zhotovením a odovzdaním diela spôsobil žalovaný, preto mu nárok na zaplatenie\nzmluvnej pokuty titulom omeškania žalobcu nepriznal a zaviazal ho na zaplatenie ceny\ndiela, skonštatoval, že žalobca sa nedostal do omeškania so zhotovením diela, pretože\nnemohol splniť svoj záväzok pre omeškanie žalovaného, k čomu poukázal na ust. § 365\nods. 4 Obchod. zák.\n\n10\n\n41. Odvolací súd ale súdom zistený skutkový stav právne posúdil inak než\nprvoinštančný súd a to s prihliadnutím na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 551 ods. 1\nObchod. zák.\n42. Podľa § 551 Obchod. zák. (1) Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa\nbez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo\npokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto\nnevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny\nprekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie\nv nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa\nalebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím\nodovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela\nprerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie...\n(2) Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za\nnemožnosť dokončenia diela...\nPodľa § 580 Obč. zák. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých\nplnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý\nz účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom,\nkeď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie...\n45. Je to práve ust. § 551 ods. 1 Obchod. zák., ktoré umožňuje zhotoviteľovi predĺžiť\ntermín plnenia so zhotovením diela tým, že objednávateľa nielen upozorní na nevhodnú\npovahu vecí a pokynov, za ktoré v tomto prípade a v zmysle uvedeného právneho\nustanovenia odvolací súd považuje v širšom chápaní i stavebnú pripravenosť, resp.\nnepripravenosť, ktorá nepripravenosť, ako sám žalobca ako zhotoviteľ uvádzal mu bránila\nv riadnom vykonávaní diela. Za takéhoto skutkového stavu, ale mal povinnosť práce\nprerušiť, a vtedy sa o túto dobu posúva a predlžuje lehota na ukončenie diela. Žalobca ale\nžiadne vhodné opatrenia, aby lehotu plnenia pre nedostatky na strane objednávateľa\nposunul nevykonal. Za vhodné opatrenie pokladá odvolací súd práve prerušenie prác\nna zhotovovanom diele do doby, kým nebudú prekážky odstránené. Žalobca vzniknutý\nproblém spôsobom, ktorý mu zákon poskytuje neriešil, zostal pasívny, hoci musel mať\ns prihliadnutím na postup prác na diele vedomosť o tom, že dohodnutý termín plnenia\nnedodrží a tak práve na základe vyššie uvedeného za nedodržanie termínu plnenia\n\n11\n\na omeškanie zodpovedá, čím je založený nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorú si ako\nkompenzačný nárok započítal voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela.\n46... ak žalobca z dôvodu prekážok na strane žalovaného, ktorý nezaplatil žalobcom\nvystavené predfaktúry v lehote splatnosti, podľa stavebného denníka mu nebolo stavenisko\nodovzdané včas, nemal od žalovaného zabezpečené mechanizmy na vykládku tovaru, ktoré\nmali mať podľa žalobcu vplyv na dodržanie termínu zhotovenia diela, mali u žalobcu\nvyvolať minimálne potrebu konať podľa čl. X/3 zmluvy o dielo a od zmluvy odstúpiť, ako si\nstrany sporu upravili dohodou upravili.\n47. Odvolací súd reaguje i na stanovisko žalobcu uvedené v jeho podaní\nzo dňa 26.09.2018, ktorým odpovedal na výzvu odvolacieho súdu, aby sa vyjadril\nk možnému použitiu ust. § 551 Obchod, zák.. Odvolací súd k námietkam a postoju žalobcu\nk použitiu ust. § 551 Obchod, zák. zdôrazňuje, že aplikáciu uvedeného ustanovenia\nnepovažuje za absurdnú. Žalobca nemusel opakovane žalovaného vyzývať na splnenie\nkaždej jednotlivej v zmluve uvedenej povinnosti, ale ak zistil, že nesúčinnosť žalovaného,\nspočívajúca v stavebnej nepripravenosti je v takom rozsahu, že bude mať pre žalobcu\nnásledok spojený s jeho omeškaním, stačilo, jedenkrát prerušiť vykonávanie diela\nna potrebnú dobu a do času, kým by nemal zo strany žalovaného poskytnuté veci tak,\naby bolo možné v prácach na diele pokračovať, a tým hroziacu sankciu vo forme\ndohodnutej zmluvnej pokuty eliminovať. Ak malo byť dielo podľa zmluvy odovzdané v\nauguste 2006 a odovzdané bolo až 20.03.2007, ako je preukázané odovzdávajúcim\nprotokolom ku Zmluve o dielo... omeškanie trvalo 201 dní, čo pri zmluvnej pokute\ndohodnutej v článku VII/1 zmluvy ako 0,05% z ceny diela denne, pri cene 15 300 000,-Sk,\nčo je 507 867 eur, znamená presne výšku žalovanej istiny, ktorú žalovaný žalobcovi\nnedoplatil z dôvodu, že šiju ako nárok započítal.\n48. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa\nnesprávneho právneho posúdenia veci uplatnená podľa § 365 ods. 1 písm. h / C.s.p. je\ndôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci... Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti v všetkým\nskutkovým zisteniam, ale na ne aplikoval nesprávnu právnu normu, preto odvolací súd\nna tomto základe rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu\nzamietol...»\n\n12\n\n24. A) Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu\nprávu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi\norgánmi Slovenskej republiky.\n25. V zmysle § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n26. V zmysle § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n27. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n28. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala\ndovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, ktorého prípustnosť odôvodňovala podľa\n§ 420 písm. f) CSP tým, že (krajský) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, a aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, t. j. z dôvodu,\nže rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, a že rozsudok krajského súdu spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci, keď krajský súd na okresným súdom zistený\n\n13\n\nskutkový stav aplikoval § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, a nie § 365 ods. 4\nObchodného zákonníka.\n29. Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania rozsudku krajského súdu,\npokiaľ ide o námietku, že (krajský) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, ako aj o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, využitím\nmimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania, ktoré sťažovateľka napokon\npred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu aj využila, a o tomto jej dovolaní bolo\nrozhodnuté uznesením najvyššieho súdu (pozri ďalej argumentáciu k uzneseniu najvyššieho\nsúdu a tomuto predchádzajúcemu postupu).\n30. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu\nk námietke nesprávneho procesného postupu a námietke nesprávneho právneho posúdenia\nveci) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde].\n31. B) Pokiaľ sťažovateľka krajskému súdu vytýka, že rozhodol v príkrom rozpore\nso skutkovým zistením okresného súdu, opomenul vyhodnotiť ďalšie ňou označené dôkazy\n(pozri bod 18 tohto uznesenia) a rozsudok krajského súdu trpí nedostatkom riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia, ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku\nkrajského súdu túto argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Krajský súd, plne sa stotožniac\nso skutkovými zisteniami okresného súdu, v rámci svojej argumentácie dostatočne\nvyčerpávajúcim spôsobom uviedol, akou úvahou dospel k inému právnemu posúdeniu veci,\nnež k akému dospel okresný súd. Ústavný súd preto nevidí žiadny relevantný dôvod\nna prehodnocovanie záverov rozhodnutia krajského súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej\n\n14\n\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.\n32. Podľa názoru ústavného súdu totiž krajský súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky skutkovo, ako aj právne relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď okrem iného najmä s odvolaním sa na § 551 ods. 1\nObchodného zákonníka a s poukazom na to, že ak sťažovateľka napriek riadnemu\nnesplneniu si povinnosti žalovanej stavenisko riadne pripraviť a pre vykonávanie diela\nposkytnúť sťažovateľke potrebnú súčinnosť vykonávanie diela neprerušila, dôsledkom čoho\nby sa bola o čas prerušenia vykonávania diela lehota na jeho odovzdanie predĺžila,\nale žalovanú na tieto nedostatky iba zápismi do stavebných denníkov upozorňovala, krajský\nsúd dospel k záveru, že práve sťažovateľka (zhotoviteľka) bola v omeškaní so svojou\npovinnosťou dielo riadne a včas vykonať. A keďže tak sťažovateľka bola so svojou\npovinnosťou dielo riadne a včas vykonať v omeškaní od mesiaca august 2006, v ktorom\nmalo byť dielo podľa zmluvy o dielo žalovanej odovzdané, až do 20. marca 2007, keď bolo\ndielo žalovanej skutočne odovzdané, t. j. v trvaní 201 dní, a za toto obdobie vznikol\nžalovanej proti sťažovateľke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, po právne významom\nzapočítaní pohľadávky žalovanej proti sťažovateľke z titulu zmluvnej pokuty oproti\npohľadávke sťažovateľky proti žalovanej z titulu nezaplatenej časti ceny diela uplatnenej\nžalobou táto pohľadávka sťažovateľky zanikla. Krajský súd preto uzavrel, že žaloba je\nv celom rozsahu nedôvodná. Ako to teda z odôvodnenia rozsudku krajského súdu zjavne\nvyplýva, rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska posúdenia, či bola v omeškaní so splnením\nsi svojej povinnosti dielo riadne a včas vykonať sťažovateľka alebo bola v omeškaní\nso splnením si povinnosti stavenisko riadne pripraviť a poskytnúť sťažovateľke potrebnú\nsúčinnosť žalovaná, bolo to, že sťažovateľka vykonávanie diela neprerušila, a to napriek\nopakovaným upozorneniam (záznamom) sťažovateľky o nedostatkoch staveniska\na neposkytnutí potrebnej súčinnosti žalovanou do stavebných denníkov, ako aj včasnému\nneuhradeniu zálohovej (preddavkovej) faktúry žalovanou. Podľa názoru ústavného súdu je\n\n15\n\ntak rozsudok krajského súdu logicky, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený a nevykazuje\nznaky svojvôle či arbitrárnosti.\n33. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky proti\nrozsudku krajského súdu v tejto časti (vo vzťahu k námietke o nedostatku riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia) odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nK uzneseniu najvyššieho súdu\n34. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu, ako aj\nprávo na spravodlivé súdne konanie sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.\n35. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n36. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, a skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n16\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n37. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\nnemajúci oporu v zákone.\n38. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«... 25. Žalobca v dovolaní predovšetkým namietal, že k vade zmätočnosti\npredpokladanej ustanovením § 420 písm. f) C.s.p. došlo v dôsledku toho, že odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, arbitrárne...\n... 29. K námietke nepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí dovolací súd odkazuje aj\nna závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\ndňa\n\n3.12.2015\n\npod\n\nR\n\n2/2016,\n\npodľa\n\nktorého:\n\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré\nnadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho\ntreba považovať aj naďalej za aktuálne.\n30. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety\nstanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len\ncelkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady\nnajnákladnejšej dôležitosti pre súdny systém (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku\n2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n31. Rozhodnutie odvolacieho súdu, v spojení s rozhodnutím prvoinštančným, dávajú\nodpovede na všetky relevantné otázky, ktoré súdy v predmetnom konaní mali zodpovedať.\n\n17\n\nZ obsahu dovolania v zásade vyplýva, že žalobca v podstate nesúhlasí s právnymi závermi\nodvolacieho súdu. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu\nnebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nemôžu byť základom pre tvrdenia\no nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a existencii vady v podľa § 420 písm. f/\nC.s.p...\n33. Žalobca v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania aj v zmysle\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí,\nže ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací\ndôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia\n§ 447 písm. f/ C.s.p. Podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne\ndovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie\ndôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n34. Žalobca v dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva\nna nesprávnom posúdení veci, keď odvolací súd nesprávne aplikoval ust. § 551\nObchodného zákonníka, čím sa odklonil „od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená...“\n... 36... bol prijatý záver, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením\nkonkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. V dovolaní, ktorého\nprípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/C.s.p., by mal dovolateľ:\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju odvolací súd\nriešil, b) vysvetliť, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne, c) uviesť,\nako by mala byť táto otázka správne riešená...\n\n18\n\n... Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu\nsmerujúcu k doplneniu dovolania.\n38. V prípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), je dovolateľ povinný dovolací dôvod\nvymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorých sa odvolací súd v riešenom\nspore odklonil...\n39. Je potom úlohou dovolacieho súdu, ak sú dôvody prípustnosti z tohto pohľadu\ndovolateľom uvedené, t. j. predpokladá sa, že dovolateľ „presvedčí“ dovolací súd,\nže odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. aby tento\nodklon, ak bude mať za to, že dovolanie je prípustné, z hľadiska právneho posúdenia vec\nvyriešil...\n40. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. predpokladá,\nže právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako\nnajvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva\ndovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho\nvýznamu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je,\nže dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku\nnastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ\nnesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí\nriešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená,\nže dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní\nnemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky s rozhodovaným\nsporom, ktoré nemajú vôbec súvis.\n41. V danom prípade žalobca zastúpený kvalifikovaným zástupcom, pri vymedzení\ndovolacieho dôvodu v zmysle tohto ustanovenia uvedeným spôsobom nepostupoval.\nZ dovolania vyplýva, že žalobca vytýka odvolaciemu súdu viacero nesprávností, kritizuje\nsprávnosť jeho právnych úvah, náhľadov a záverov, ako aj neopodstatnenosť niektorých\njeho konštatovaní. Ani pri posudzovaní dovolania žalobcu podľa obsahu tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku (§ 124 ods. 1 C.s.p.) však z neho nevyplýva,\nkonkrétne ktorou „právnou“ otázkou (pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil\n\n19\n\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolacím súdom ešte neriešenou) bola\npodľa jej názoru založená prípustnosť ňou podaného dovolania v zmysle § 421 ods. 1\npísm. a/, b/ C.s.p. V dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle tohto\nustanovenia neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho\nprieskumu...\n42. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v konaní\npred odvolacím súdom nedošlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej\nv ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p., ani k splneniu podmienok pre prípustné a dôvodné\ndovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p.. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndovolanie žalovaného odmietol v súlade s ustanovením § 447 písm. c/ CSP, ako aj\nustanovením § 447 písm. f/ CSP...»\n39. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96).\n40. Právny názor najvyššieho súdu 1. o neprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP a 2. o neodôvodnení dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi podľa § 421 ods. 1\npísm. a) a b) CSP, resp. o nevymedzení dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v § 431\naž § 435 CSP, je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom\na presvedčivo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom\nuviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť.\n41. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a vysloveného právneho\nnázoru, podľa ktorého dovolanie nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, resp. dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom\n\n20\n\nuvedeným v § 432 CSP, nestotožňuje, ústavný súd dodáva, že otázka posúdenia podmienok\ndovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie nemôže viesť k záveru o porušení\nsťažovateľkou označených práv.\n42. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu čl. 2 ods. 3 ústavy a základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n43. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy rozsudkom krajského\nsúdu a tiež uznesením najvyššieho súdu, k tomu ústavný súd uvádza, že označený článok\nústavy neupravuje základné ľudské práva, ktorých ochrany by sa bolo možné samostatne\ndomáhať v konaní podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd podotýka, že ústava nepredpokladá\nprieskum ústavného princípu podľa čl. 2 ods. 3 v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy, keďže jej predmetom sú základné práva a slobody fyzických osôb\na právnických osôb podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy.\n44. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1\nústavy rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje,\nže zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna\nmožnosť jeho porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie.\n45. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nvzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom\nprirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 ústavy.\n\n21\n\n46. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\naj v tejto časti namietaného porušenia čl. 2 ods. 3 ústavy a základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n47. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "zmluvná pokuta", "dovolanie-dovolacie dôvody", "zmluva-zmluva o dielo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "rozhodnutie-odôvodnenie", "arbitrárnosť", "započítanie", "zodpovednosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "4a9879eb-35da-43ca-9fec-05fbecbd6f14:308957f7-c44e-4481-9994-965e32901151", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2607206829.5", "spisova_znacka": "21Cob/56/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/56/2018 z 12. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2607206829.5"}, {"guid": "eb7409ef-be7a-4b62-be5d-f34d652f09b6:79d7ad07-fb20-496e-b638-b99327d42860", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/32/2008", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 8Cb/32/2008 z 25. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb7409ef-be7a-4b62-be5d-f34d652f09b6:79d7ad07-fb20-496e-b638-b99327d42860"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:31a5295b-ab96-43c1-b176-f9e489742f31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.478.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.478.2026.1"}, {"guid": "ussr:2d253015-cc8f-4ef3-97fb-cab79bf53c89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.479.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 479/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 479/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.479.2026.1"}, {"guid": "ussr:7588c3f7-3f5d-4256-8ab4-1128693031d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.497.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.497.2026.1"}, {"guid": "ussr:e8c287cc-85ae-4a51-b942-f73c4a2d054d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.495.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 495/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 495/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.495.2026.1"}, {"guid": "ussr:e944ed0e-17fd-46c5-aab7-3d38bfa62812", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.481.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.481.2026.1"}, {"guid": "ussr:6bfc91ec-48ce-45e3-b9e3-cf73b2d34d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.522.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 522/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 522/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.522.2025.1"}, {"guid": "ussr:662cb556-e3e2-4725-94dd-823370c8805c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.454.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 454/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 454/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.454.2023.1"}, {"guid": "ussr:fc8ef7ab-ab4f-47e5-877e-ce38242789bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.227.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.227.2023.1"}, {"guid": "ussr:97e130b7-8512-45f6-9e26-f90efc0a9008", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.656.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 656/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 656/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.656.2021.1"}, {"guid": "ussr:1f0b096a-6283-4d1d-8bca-34b774b99375", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.62.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.62.2022.2"}, {"guid": "ussr:b4fc2b17-9039-446f-92c9-a70024e2b49f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.467.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.467.2021.2"}, {"guid": "ussr:f5088c2f-5f3b-43b6-80de-353aa6c71ce2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2"}, {"guid": "ussr:e7e1db22-2912-40cc-9e74-f9a16e1c09ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.80.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.80.2021.2"}, {"guid": "ussr:1d0d885c-6b1c-45b3-ac08-5a794074f043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2020 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2020.1"}, {"guid": "49374863-497b-4df7-a8ef-54963fd46500:af9e340b-c936-4143-b6a1-ed91c1c85740", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1", "spisova_znacka": "5Cdo/156/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/156/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1"}, {"guid": "e946703a-0350-4356-a625-5a751640e9a2:762d4c6c-98cd-4b0f-a55c-12f70b64f297", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1410215780.1", "spisova_znacka": "1Obdo/17/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/17/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1410215780.1"}, {"guid": "e946703a-0350-4356-a625-5a751640e9a2:181c97fb-40fa-4edb-9aa3-246a62052903", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1410215780.1", "spisova_znacka": "1Obdo/17/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/17/2021 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1410215780.1"}, {"guid": "e946703a-0350-4356-a625-5a751640e9a2:471ef1a7-dc48-4b60-946a-05d8822365c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1410215780.1", "spisova_znacka": "1Obdo/17/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/17/2021 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1410215780.1"}]}