{"guid": "ussr:923e320e-865a-4782-9275-ce9836698979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.142.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 142/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.142.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/923e320e-865a-4782-9275-ce9836698979", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.142.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.142.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.142.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 142/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Lenčéšovou, Farská 28, Nitra, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Tos 77/2019\nz 24. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46\nods.\n\n1 ústavy uznesením\n\nKrajského súdu\n\nv Nitre\n\n(ďalej len „krajský súd“)\n\nsp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 16. októbra\n2018 väzobne stíhaný pre trestné činy podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) a ods. 4\npísm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej\nuzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona.\nSťažovateľ 7. augusta 2019 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.\nDňa 26. augusta 2019 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská\nprokuratúra“) na sťažovateľa obžalobu na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“).\nOkresný súd o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj\no sťažovateľovej väzbe po podaní obžaloby rozhodol uznesením sp. zn. 3 Tk 2/2019\nzo 6. septembra 2019 tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nzamietol.\nProti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej\nkrajský súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019\ntak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ako nedôvodnú zamietol.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v prvom rade namieta, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu nezodpovedá aktuálnym kvalitatívnym požiadavkám na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, najmä nie v takých závažných prípadoch, akým je dlhotrvajúca väzba,\na porušením práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia taktiež predstavuje zásah\ndo sťažovateľovho práva na spravodlivý súdny proces. Nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu je vadou, ktorá podľa názoru sťažovateľa robí toto\nrozhodnutie arbitrárnym a svojvoľným.\n\n2\n\nSťažovateľ\n\ntaktiež\n\nnamieta,\n\nže\n\nkrajský\n\nsúd\n\nsa\n\nnáležite\n\nnevysporiadal\n\nso skutočnosťou, že z predmetného rozhodnutia okresného súdu zo 6. septembra 2019\nvyplýva, že vo vzťahu k sťažovateľovi odpadol dôvod kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku, avšak sťažovateľ sa v režime kolúznej väzby nachádzal\naž do 23. septembra 2019.\nSťažovateľ napokon namieta, že krajský súd neodstránil procesné nedostatky,\nku ktorým podľa názoru sťažovateľa došlo v konaní pred okresným súdom.\n4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy,\nako aj základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu\nsp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019 došlo tým, že krajský súd sťažnosť sťažovateľa\narbitrárne zamietol.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Základné právo\n\nna spravodlivý súdny proces podľa § 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a základné právo\n\nna osobnú slobodu\n\npodľa § 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo Uznesením Krajského súdu v Nitre\n1Tos/77/2019 dňa 24.09.2019 porušené. Uznesenie Krajského súdu v Nitre 1Tos/77/2019\ndňa 24.09.2019 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre, aby ju znova prerokoval\na rozhodol.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n20.000,- € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch\nmesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu...\n\nsa priznáva náhrada\n\ntrov právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur päťdesiatjeden\ncentov), ktoré je Krajský súd v Nitre povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ústavy.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n4\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n13. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n15. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n16.\n\nPodstatou\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nje\n\nnamietané\n\nporušenie\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu\nsp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019.\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým,\nže krajský súd napadnutým rozhodnutím arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa proti\n\n5\n\nrozhodnutiu okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu.\n17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n18. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n20. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 59/2019).\n\n6\n\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n21. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane konštatuje (napr. I. ÚS 100/04,\nIII. ÚS 135/04, I. ÚS 113/05, II. ÚS 151/09, II. ÚS 311/2013, IV. ÚS 444/2013,\nIV. ÚS 444/2013, I. ÚS 176/2014), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje základné\nprávo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa\nna konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľný čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktorý je vo vzťahu\nk čl. 46 ods. 1 ústavy v pomere špeciality a v ktorom sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež\nprocesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu\nv prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné\nprocesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania\no väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne\nustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46\nods. 1 ústavy.\n22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci\npredbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra\n2019 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 2 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n23. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na slobodu\na bezpečnosť arbitrárnym preskúmaním zákonnosti jeho väzby krajským súdom ústavný súd\npoznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\n\n7\n\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 67/04).\n24. Účelom čl. 17 ods. 2 ústavy je poskytnutie práva osobám, ktoré boli pozbavené\nosobnej slobody, spočívajúceho v možnosti súdnej kontroly rozhodnutí a opatrení,\nna základe ktorých bol zásah do ich osobnej slobody vykonaný. Medzi záruky, ktoré\ngarantuje tento článok, nepochybne patrí aj právo osoby predložiť súdu argumenty\na vyjadrenia proti svojmu ponechaniu vo väzbe (napr. III. ÚS 84/06, III. ÚS 291/06,\nIII. ÚS 122/2012), ako aj právo osoby na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\npreskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\npritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody\n(obdobne napr. III. ÚS 374/09).\n25. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či sťažovateľ mal alebo\nnemal byť ponechaný vo väzbe, či malo, prípadne nemalo byť jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby vyhovené. Úloha ústavného súdu sa tak v danom prípade obmedzila na posúdenie\notázky, či je odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n26. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nsp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019.\n8\n\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\n27. Krajský súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti väzby\nsťažovateľa v podstatnom uviedol, že 26. augusta 2019 podal prokurátor krajskej\nprokuratúry na sťažovateľa obžalobu pre v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu\npodľa § 221 ods. 1, 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. i) Trestného zákona v súbehu s v časti dokonaným a v časti v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokračovacím zločinom falšovania a pozmeňovania\nverejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky\npodľa § 352 ods. 1, 3, 5 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.\nKrajský súd konštatoval, že preskúmal konanie predchádzajúce napadnutému\nuzneseniu okresného súdu a dospel k záveru, že tento postupoval v intenciách základných\nzásad Trestného poriadku. Krajský súd zároveň pripomenul, že v tejto trestnej veci ide\no rozsiahlu trestnú činnosť a rozhodovanie o žiadostiach obžalovaných bolo nutné\nkoordinovať s ďalším postupom orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu tak,\naby rozhodovanie o žiadostiach nebolo na ďalšiu ujmu obžalovaných z dôvodu zbytočných\nprieťahov.\nKrajský súd taktiež poukázal na skutočnosť, že v rámci organizovanej skupiny mal\nsťažovateľ úkolovať obžalovaného\n\na tento mal v ďalšom vykonávať činnosť\n\nna účely ukončenia trestnej činnosti. Krajský súd zároveň zdôraznil, že popri pokračujúcom\nobzvlášť závažnom zločine podvodu je sťažovateľ obžalovaný i zo zločinu falšovania\na pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej\nznačky v zmysle § 352 ods. 1, 3, 5 Trestného zákona vo forme organizovanej skupiny\na v prípade sťažovateľa iba jeho samotné zadržanie spôsobilo prerušenie trestnej činnosti,\nktorú mal vyvíjať v zmysle obžaloby.\nVychádzajúc z uvedených úvah, krajský súd sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú\nzamietol.\n28. Pokiaľ ide o sťažovateľovu námietku, že z predmetného rozhodnutia okresného\nsúdu zo 6. septembra 2019 vyplýva, že vo vzťahu k sťažovateľovi odpadol dôvod kolúznej\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, avšak sťažovateľ sa v režime kolúznej\n\n9\n\nväzby nachádzal až do 23. septembra 2019, krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol,\nže podmienky výkonu väzby sa zmenia až právoplatnosťou rozhodnutia o väzbe,\nkeď nastane účinnosť takéhoto rozhodnutia, a podanie opravného prostriedku sťažovateľom\ntakúto zmenu väzobných dôvodov (vynechanie kolúzneho dôvodu väzby u sťažovateľa)\noddialilo.\n29. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nkonštatuje, že z jeho odôvodnenia vo vzťahu k zákonom predpokladaným dôvodom väzby\nnevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad\nrelevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom porušenia základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy.\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci,\nkeď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným\ndokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n30. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri posudzovaní podmienok väzby\nsťažovateľa v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia\npríslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nKrajský súd v rámci záverov vyplývajúcich aj z odôvodnenia rozhodnutia okresného\nsúdu adresne a dostatočne určito predostiera svoje skutkové závery odôvodňujúce väzbu\nsťažovateľa, jeho argumenty vyznievajú presvedčivo a podľa názoru ústavného súdu sú\nprimeraným zdôvodnením potreby väzobného stíhania obvineného, ako to vyplýva\naj z komentovaného znenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) k čl. 5 ods. 1 písm. c), podľa ktorého argumentum a simili\n„... zbavení svobody stěžovatele nemůže být vnímáno jako svévolné, jestliže vnitrostátní\nsoud uvedl určité důvody pro pokračovaní vazby, ledaže by uváděné důvody byly\nmimořádně lakonické a bez jakéhokoli odkazu na ustanovení zákona, které by zbavení\nstěžovatele svobody dovolovalo [viz Khudoyorov proti Rusku, rozsudek, 8. 11. 2005,\nč. 6847/02, § 131 a 157, srov. Též Miminoshvili proti Rusku, rozsudek, 28. 6. 2011,\nč. 20197/03, § 69].“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská\númluva o lidských právech. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2012.).\n10\n\n31. Úvahy sťažovateľa o porušení jeho základných práv v dôsledku údajnej\nneodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu vníma ústavný súd ako\ntendenčné. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým zdôrazňuje, že vo vzťahu\nk odôvodnenosti podozrenia pri vznesení obvinenia vo svojej judikatúre opakovane uviedol,\nže pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal\nskutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dôvodné\npodozrenie teda predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu\npozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin,\na jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho prípadu\n(Fox, Cambell a Hartley c. Veľká Británia z 30. 8. 1990). V tejto súvislosti je potrebné,\nnaopak, zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor\nna dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia\npostupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním, ako to\nvyplýva aj z komentovaného znenia dohovoru: „Skutečnosti, které vyvolaly podežření,\nnemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou nutné k odůvodnění odsoudzení nebo byť jen\nke vznesení obvinění [viz Murray proti Spojenému království, rozsudek velkého senátu,\n28. 10. 1994, č. 14310/88, § 55, srov. též Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudek,\n31. 5. 2011, č. 5829/04, § 189]... skutečnosti, na nichž se podezření zakládá, však nemohou\nbýt stejné úrovně jako skutečnosti potřebné k odůvodnění odsoudzení, nebo i k podání\nobžaloby, čož je předmětem až další fáze trestního řízení [Krejčíř proti České republice,\nrozsudek, 26. 3. 2009, č. 39298/04 a č. 8723/05, § 75].“ (KMEC, J., KOSAŘ, D.,\nKRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. Praha :\nC. H. Beck, 2012.). Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku rátajú\ns existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania (m. m. IV. ÚS 383/04,\nIV. ÚS 217/2013).\nAko pritom z ústavnej sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, v predmetnej veci\nsa v priebehu prípravného konania pôvodné dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaných\ntrestných činov sťažovateľom nerozptýlilo, ale práve naopak, posilnilo, keďže\n26. augusta 2019 bola na sťažovateľa podaná obžaloba.\n\n11\n\n32. Nadväzujúc na už uvedené, ústavný súd poukazuje na to, že pri skúmaní\npostupov všeobecných súdov rozhodujúcich o zákonnosti väzby nie je jeho úlohou,\naby posudzoval smer vedenia\n\nvyšetrovania\n\nalebo aby sa\n\nzaoberal vhodnosťou\n\na opodstatnenosťou získavaných dôkazov, ktoré podľa názoru orgánov činných v trestnom\nkonaní a následne aj všeobecných súdov sú významným prostriedkom na odôvodnenie\nďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Úloha ústavného súdu spočíva v zistení, či skutkové\na právne závery všeobecných súdov obstoja z hľadiska dodržania záruk podľa čl. 17 ústavy\na čl. 5 dohovoru. Pritom je podstatné, aby tieto závery boli dostatočne odôvodnené,\nteda aby boli preukázané zistenými skutkovými okolnosťami, aby ich dôvodnosť\nvychádzala z relevantnej právnej normy a aby ako celok pôsobili presvedčivo.\n33. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou taktiež namietal, že krajský súd neodstránil\nprocesné nedostatky, ku ktorým podľa názoru sťažovateľa došlo v konaní pred okresným\nsúdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľom namietané\nprocesné nedostatky v konaní pred okresným súdom spočívali výhradne vo formálnych\nprocesných nedostatkoch (predvolanie na neverejné zasadnutie o väzbe namiesto\npredvolania na výsluch, v predvolaní označenie samosudcu ako predsedu senátu, zmena\nspisovej značky) nemajúcich však v konečnom dôsledku žiaden reálny vplyv na ústavnosť,\nresp. zákonnosť predmetného rozhodnutia okresného súdu o väzbe sťažovateľa, ktorý by\nmal krajský súd odstraňovať napadnutým rozhodnutím.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019, ktorým\nsa na druhom stupni rozhodovalo o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu,\nv spojení s predchádzajúcim uznesením okresného súdu náležite odôvodnil danosť\nväzobných dôvodov v danom štádiu súdneho konania. Skutočnosti, na ktorých obidva\nkonajúce súdy založili dôvody väzby, sa nejavia ako svojvoľné ani ako neodôvodnené\n(vzhľadom na dostatočnú konkretizáciu) či výslovne formálne.\nKrajský súd v spojení s uznesením okresného súdu vyjadril svoj právny názor\nk jednotlivým relevantným námietkam sťažovateľa a ústavný súd nezistil taký výklad\na aplikáciu dotknutých ustanovení označených právnych predpisov, pre ktoré by bolo\n\n12\n\nmožné napadnuté uznesenie považovať za arbitrárne. Z odôvodnení rozhodnutí\nvšeobecných súdov konajúcich o osobnej slobode sťažovateľa vyplýva, že všeobecné súdy\njednoznačne uviedli dôvody, pre ktoré považovali za potrebné žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť.\n35. Samotný nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom krajského súdu vysloveným\nv jeho právnej veci nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského\nsúdu svojím vlastným. Prípadný zásah ústavného súdu spočívajúci v nahradení právneho\nnázoru krajského súdu je možné realizovať len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, v zmysle ustálenej judikatúry by mohol\nnahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,\nzjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. Ústavný súd zároveň opätovne\npripomína, že nie je osobitnou preskúmavacou inštanciou vo vzťahu k rozhodnutiam\nvšeobecných súdov. Medzi prioritné úlohy ústavného súdu nepatrí kontrola rozhodnutí\nvšeobecných súdov z hľadiska zákonnosti a správnosti ich postupov, ale posudzovanie\nkonformity týchto postupov s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou ratifikovanou\na vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom. Kritériom rozhodovania ústavného súdu je\npredovšetkým miera namietanej ingerencie do základných práv alebo slobôd sťažovateľa\npri zohľadnení okolností každého konkrétneho prípadu (IV. ÚS 24/07, III. ÚS 217/09,\nIII. ÚS 522/2011).\n36. Možno teda uzavrieť, že po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia krajského\nsúdu v kontexte argumentov sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom\nna štádium trestného konania, jeho povahu a dôvody, na ktorých krajský súd založil svoje\nrozhodnutie, a všetky okolnosti danej trestnej veci možno jeho rozhodnutie považovať\nza legitímne, vyhovujúce požiadavkám zákonnosti väzby a ako také aj za ústavne\nakceptovateľné. Prijaté právne závery krajského súdu so zreteľom na skutkový stav\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Vzhľadom na uvedené preto nebolo možné dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.\n13\n\n37. Na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania\nv časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 1 Tos 77/2019 z 24. septembra 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n38. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n39. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:522dedc9-04dd-4f7d-9f3c-696633278dcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:522dedc9-04dd-4f7d-9f3c-696633278dcb"}, {"guid": "ussr:949bc69b-d7b3-4fe1-a6f0-f776ba477f41", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 444/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 444/2013 z 11. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-11", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949bc69b-d7b3-4fe1-a6f0-f776ba477f41"}, {"guid": "ussr:91358c1d-5679-4d00-91a8-6ba8255a5600", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91358c1d-5679-4d00-91a8-6ba8255a5600"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722"}, {"guid": "ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 522/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 522/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec"}, {"guid": "ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 374/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec"}, {"guid": "ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 217/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921"}, {"guid": "ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 291/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:e9e2c884-9c6d-46ac-b1c5-41ae5dc62b04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 113/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9e2c884-9c6d-46ac-b1c5-41ae5dc62b04"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "7308e377-ebb7-47ff-a88b-fafeb535e77c:1c121161-fe80-428b-bfd6-081db3c22782", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tk/2/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/2/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7308e377-ebb7-47ff-a88b-fafeb535e77c:1c121161-fe80-428b-bfd6-081db3c22782"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7f868f18-eaf8-42b7-99bb-059836b9c86b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.103.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.103.2023.2"}, {"guid": "ussr:d719d9dd-89fe-4e30-b18f-a61916146a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.581.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2021 z 21. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.581.2021.1"}]}