{"guid": "ussr:ebd120ab-1dbf-4ee7-915f-229ad84fde5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.136.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2020 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 136/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.136.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ebd120ab-1dbf-4ee7-915f-229ad84fde5d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.136.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.136.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.136.2020.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 136/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,\nŽupné námestie 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sp. zn.\n2 Dso 1/2019 zo 4. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o d m i e t a ako\npodanú zjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, Župné námestie 13, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sp. zn. 2 Dso 1/2019\nzo 4. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že odvolací disciplinárny senát podľa\n§ 131 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch\na prísediacich“) a podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 150\nods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, zamietol odvolanie štátnej tajomníčky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky Mgr. Edity Pfundtner (ďalej len „štátna tajomníčka\nministerstva spravodlivosti“) proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sp. zn. 3 Ds 1/2018\nz 21. februára 2018 ako podané neoprávnenou osobou.\nOdvolací disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí uviedol:\n«Na verejnom zasadnutí Odvolacieho disciplinárneho senátu na výzvu predsedu\nsenátu, aby zástupca Ministra spravodlivosti SR predložil splnomocnenie, či poverenie\nMinistra spravodlivosti SR pre podanie odvolania štátnou tajomníčkou, zástupca\nnavrhovateľa uviedol, že takouto plnou mocou nedisponuje a nemá vedomosť o tom, že by\nbola vydaná. ...\nNa ďalšiu otázku, či 03.01.2019 bol minister neprítomný resp. či z organizačných\naktov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva oprávnenie pre štátnu tajomníčku podpisovať\npodania voči Disciplinárnemu senátu, právny zástupca uviedol, že nemá o takomto\norganizačnom akte vedomosť.\nPo krátkom prerušení verejného zasadnutia, právny zástupca navrhovateľa\npredstúpil na vlastnú žiadosť a uviedol, že oprávnenie štátnej tajomníčky vyplývalo\nz organizačného poriadku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 12/2016\na to konkrétne článku 5 odsek 1 veta prvá, ktorá znie: „Štátna tajomníčka zastupuje\nministra v čase jeho neprítomnosti, v rozsahu jeho práv a povinností a na základe interných\nriadiacich aktov alebo osobitného poverenia udeleného ministrom aj v iných prípadoch“.\nNa podklade hore uvedeného je zrejmé, že navrhovateľom v disciplinárnom konaní,\nproti sudcovi v režime zákona o sudcoch a prísediacich, je oprávnený iba minister, rovnako\nako predseda súdnej rady, verejný ochranca práv, predseda okresného, krajského alebo\nnajvyššieho súdu. Oprávnenie k podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania /teda\n\n2\n\ni podávania opravných prostriedkov/ je vždy viazané na konkrétneho funkcionára, ako je to\nuvedené v ustanovení § 120 odsek 2 písmeno a/ až e/ zákona o sudcoch a prísediacich.\nZ postupu štátnej tajomníčky vyplýva, že si túto kompetenciu Ministra spravodlivosti\nuvedomovala, ak odvolanie podávala na hlavičkovom papieri ministra, avšak pre takýto\npostup mala mať konkrétnu plnú moc, respektíve osobitné poverenie, ako jej to vyplýva\nzo záveru ustanovenia článku 5 odsek 1 zákona číslo 575/2001 Z. z. a vyššie citovaného\nOrganizačného poriadku.\nOdvolací disciplinárny senát záverom dodáva, že dosiaľ v praxi disciplinárnych\nkonaní sa nikdy nevyskytlo, že by štátny tajomník (čka), resp. podpredseda konkrétneho\nsúdu, podpredseda Súdnej rady SR podával návrh na začatie disciplinárneho konania alebo\nopravný prostriedok bez toho, že by k takémuto úkonu nebol písomne poverený oprávneným\norgánom.\nNapokon i z tohto disciplinárneho konania vyplýva, že upovedomenia o ústnom, resp.\nverejnom zasadnutí boli vždy doručované na meno Ministra spravodlivosti SR a nie\nMinisterstvu spravodlivosti SR, ktoré nebolo oprávneným pre podanie návrhu alebo\nopravného prostriedku (ako to nesprávne uvádza vo svojom výroku Disciplinárny senát\nI. stupňa) rovnako ako ktorýkoľvek funkcionár Ministerstva spravodlivosti SR, ak\nk takémuto úkonu nemal osobitné poverenie.\nNa podklade týchto skutočností bolo odvolanie podpísané štátnou tajomníčkou Mgr.\nEditou Pfundtner, zamietnuté ako podané neoprávnenou osobou.»\n3. Sťažovateľ v úvode ústavnej sťažnosti uvádza, že si uvedomuje, že v konaní,\nv ktorom namieta porušenie práva na súdnu a inú ochranu, vystupoval ako navrhovateľ\nv konaní o disciplinárnej zodpovednosti sudcu podľa osobitného predpisu, teda ako subjekt\ns osobitným postavením, ako nositeľ verejných úloh. Sťažovateľ však podľa jeho slov\nv namietanom konaní teda nemal (a všeobecne v konaniach vedených pred disciplinárnym\nsenátom nemá) postavenie orgánu verejnej moci rozhodujúceho o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutej osoby, teda sudcu, proti ktorému podal\nnávrh na začatie disciplinárneho konania, ale je len procesnou stranou v konaní, v právach\na povinnostiach rovnou s dotknutým sudcom. Podľa sťažovateľa musia existovať\nvýnimočné prípady, pri ktorých ústavný súd pripustí možnosť úspešne sa ústavnou\n\n3\n\nsťažnosťou domáhať ochrany práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\ni podávateľovi návrhu na začatie disciplinárneho konania podľa § 120 ods. 2 zákona\no sudcoch a prísediacich, hoc je tento pri podaní návrhu nositeľom verejných úloh\nzverených mu zákonom.\n3.1 Ďalej sťažovateľ namieta, že odvolací disciplinárny senát svojím arbitrárnym\n(svojvoľným) napadnutým rozhodnutím o zamietnutí odvolania, resp. v konečnom dôsledku\nneprejednaním odvolania sťažovateľa zásadným spôsobom porušil právo sťažovateľa ako\nstrany v konaní na spravodlivý proces, resp. právo na súdnu a inú právnu ochranu.\nV dôsledku záverov prijatých v napadnutom rozhodnutí odvolacieho disciplinárneho senátu\npodľa mienky sťažovateľa došlo bez náležitej opory v zákone k odopretiu možnosti\nsťažovateľa ako navrhovateľa v predmetnom konaní uplatňovať práva na zákonom\nustanovenom orgáne.\n3.2 Podľa názoru sťažovateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho\nsenátu, ktorým tento zamietol odvolanie z 3. januára 2019 podané štátnou tajomníčkou ako\nodvolanie podané neoprávnenou osobou, je prejavom svojvôle odvolacieho disciplinárneho\nsenátu, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu, keďže odvolanie podané ministrom prejednané nebolo.\n3.3 Podľa presvedčenia sťažovateľa záver odvolacieho disciplinárneho senátu\nnemožno považovať za ústavne konformný, navyše ak jeho dôsledkom pre sťažovateľa je\nodmietnutie prejednania veci orgánom príslušným na konanie o podaní sťažovateľa.\nSťažovateľ sa stotožňuje s tým, že je to minister, kto je v zmysle § 120 ods. 2 písm. a)\nzákona o sudcoch a prísediacich oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania\npodľa tohto zákona. Zároveň podľa § 131 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich je\nto minister, kto môže podať odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho\nsenátu o takomto návrhu. Za nesprávny však sťažovateľ považuje záver odvolacieho\ndisciplinárneho senátu, že toto výlučné oprávnenie ministra nemôže, bez osobitného\npoverenia na vykonanie takéhoto úkonu, urobiť za ministra v čase jeho neprítomnosti štátny\ntajomník/tajomníčka. Oprávnenie štátneho tajomníka zastupovať ministra v čase\n\n4\n\nneprítomnosti ministra v rozsahu jeho práv a povinností (teda konať za ministra) podľa\nsťažovateľa nepochybne vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“), a v danej veci rovnako tak aj z čl. 5 ods. 1\nOrganizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom\nodvolací disciplinárny senát aplikoval neprimerane reštriktívny výklad týchto právnych\nnoriem.\n3.4 Podľa názoru sťažovateľa uskutočňovanie zákonných právomocí ministra (teda\nvšetkých jeho práv a povinností ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy mimo jeho\nprávomoci vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky, ktorej je členom) je zastupiteľné\na ústava nevyžaduje a ani neupravuje povinnosť ich osobného výkonu ministrom. Podľa\nsťažovateľa zákon č. 575/2001 Z. z. v § 4 ods. 2 prvej vete predpokladá generálne\nzastupovanie ministra štátnym tajomníkom v čase neprítomnosti ministra v plnom rozsahu\njeho práv a povinností ex lege, bez potreby udelenia osobitného poverenia ministrom.\nPodmienku udelenia osobitného poverenia pre výkon práv a povinností ministra štátnym\ntajomníkom zákon podľa druhej vety tohto ustanovenia ukladá „aj v iných prípadoch“.\nZ gramatického i logického výkladu § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. je podľa slov\nsťažovateľa nepochybné, že pod spojením „aj v iných prípadoch“ je potrebné rozumieť tie\nsituácie, keď na zastupovanie ministra štátnym tajomníkom nie je možné aplikovať prvú\nvetu tohto ustanovenia, teda keď nejde o zastupovanie ministra v čase jeho neprítomnosti.\n3.5 Preto podľa sťažovateľa aj odvolanie z 3. januára 2019 proti rozhodnutiu\ndisciplinárneho senátu sp. zn. 3 Ds 1/2018 zo 6. novembra 2018, ktoré v čase neprítomnosti\nsťažovateľa v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. a čl. 5 ods. 1\nOrganizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky za\nsťažovateľa (na hlavičkovom papieri ministra spravodlivosti) vlastnou rukou podpísala\nštátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, je potrebné považovať za odvolanie podané\nsťažovateľom podľa § 131 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich.\n\n5\n\n3.6 Podľa záverov sťažovateľa odvolací disciplinárny senát preto nemal dôvod\nzamietnuť odvolanie štátnej tajomníčky proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sp. zn.\n3 Ds 1/2018 zo 6. novembra 2018 ako podané neoprávnenou osobou a nepristúpiť\nk posúdeniu opodstatnenosti samotného odvolania, ale mal riadne prejednať odvolanie\npodané ministrom spravodlivosti, podpísané v čase jeho neprítomnosti štátnou tajomníčkou.\nPodľa sťažovateľa odvolací disciplinárny senát napadnutým rozhodnutím odoprel právo\nsťažovateľa na prejednanie veci, a závažným spôsobom tak porušil právo sťažovateľa\nna súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom\na rozhodnutím Odvolacieho disciplinárneho senátu zo dňa 04.07.2019, sp. zn. 2Dso 1/2019,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie štátnej tajomníčky proti rozhodnutiu Disciplinárneho\nsenátu zo dňa 06.11.2018, sp. zn. 3Ds 1/2018, porušené boli.\nRozhodnutie Odvolacieho disciplinárneho senátu zo dňa 04.07.2019, sp. zn.\n2Dso 1/2019, Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Odvolaciemu disciplinárnemu senátu\nna ďalšie konanie.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n6. Ústavnému súdu sa opäť dostalo možnosti zaujať stanovisko k aktívnej procesnej\nlegitimácii orgánov verejnej moci pre podanie ústavnej sťažnosti pre namietané porušenie\nústavných práv.\n6.1 Pred zaujatím stanoviska v tejto konkrétnej veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nústavný súd uvádza rozhodnutia, v ktorých sa nastolenou otázkou podrobne zaoberal a ktoré\n\n7\n\nudali smer riešenia obdobných otázok pred ústavným súdom v nasledujúcich rokoch\na do dnešných dní.\n6.2 Uznesením sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. januára 2004 bola odmietnutá sťažnosť\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ako\npodaná zjavne neoprávnenou osobou. Generálny prokurátor sa domáhal vyslovenia\nporušenia ústavných práv potom, ako jeho mimoriadne dovolanie Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) zamietol. Ústavný súd k procesnej legitimácii\ngenerálneho prokurátora pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom\nuviedol:\n«Predpokladom procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je\nto, že fyzická osoba alebo právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom základných práv\na slobôd. V zásade nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci (štátne orgány) podali\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy (napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú\nv súkromnoprávnych vzťahoch v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Môžu\ntak však urobiť iba vtedy, ak je splnená podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj\nv skutočnosti boli nositeľmi ústavou zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán\nverejnej moci (štátny orgán) môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“,\na nie ako „nositeľ verejných úloh (verejného záujmu)“, resp. pri výkone právomocí štátu.\nPokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne\nako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom\n(subjektom) základných práv a slobôd.\nSťažovateľ sa v označenom konaní pred mimoriadnym dovolacím súdom nedomáha\nochrany „svojho“ práva, pretože ochrana pred právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým\nbol porušený zákon, nie je subjektívne právo generálneho prokurátora Slovenskej republiky,\nale je to všeobecný účel, na ktorý bola okrem iného ústavou a zákonmi zriadená\nprokuratúra Slovenskej republiky (IV. ÚS 197/03).\nSťažnosť podľa čl. 127 ústavy v tomto prípade podala Slovenská republika –\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky, zastúpená generálnym prokurátorom\nSlovenskej republiky. Ústavný súd konštatuje, že tento subjekt nemožno pri výkone jeho\nzákonnej právomoci v rámci mimoriadneho dovolacieho konania považovať za osobu, ktorá\n\n8\n\nje nositeľom základných práv a slobôd (upravených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy),\na teda za osobu, ktorá je oprávnená namietať porušenie svojich základných práv sťažnosťou\npred ústavným súdom, a jeho postavenie v okolnostiach daného prípadu nemožno zaradiť\ndo oblasti života chráneného základnými právami.»\n6.3 Uznesením sp. zn. II. ÚS 80/09 z 12. februára 2009 bola odmietnutá sťažnosť\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) ako\npodaná zjavne neoprávnenou osobou. Protimonopolný úrad sa domáhal vyslovenia\nporušenia ústavných práv potom, ako jeho odvolanie podané v správnom súdnictve najvyšší\nsúd odmietol. Ústavný súd k procesnej legitimácii protimonopolného úradu pre podanie\nsťažnosti podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom uviedol:\n„Zmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických\na právnických osôb pred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany\na rešpektu k ľudským slobodám u všetkých orgánov verejnej moci. Verejná moc je teda\npovinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom obsah tejto povinnosti je podmienený\ncharakterom jednotlivých základných práv. Nositeľ základného práva je takto\ndeterminovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Existujú\nzákladné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len\nštátnym občanom, alebo práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým\nosobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s povahou právnickej osoby. Štát\nv zásade nie je nositeľom základných práv. Štát nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu.\nNaopak, štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Opačné vnímanie je absurdné\na zároveň popierajúce samotnú podstatu právneho štátu.\nUvedené potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu a zahraničných ústavných súdov\ns kompetenciou prerokúvať ústavnú sťažnosť. Prvým náznakom tejto judikatúry bolo\nuznesenie sp. zn. I. ÚS 29/97 ešte z čias podnetu. Nasledovali ďalšie uznesenia napr. sp. zn.\nII. ÚS 187/03, II. ÚS 19/04, I. ÚS 69/04 (časť II, odsek 5), IV. ÚS 149/04, III. ÚS 115/06,\nI. ÚS 239/07 a III. ÚS 329/07. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomenul taktiež čl. 34\ndohovoru, ktorý explicitne zakazuje vládnym orgánom vysokých zmluvných strán podávať\nsťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Rovnaký prístup možno pozorovať v Českej\nrepublike (porovnaj stanovisko sp. zn. PL. ÚS-st 9/99, uznesenie sp. zn. III. ÚS 516/03,\n\n9\n\nz ostatnej doby uznesenie sp. zn. I. ÚS 3103/08, http://nalus.usoud.cz ), v Slovinsku (sklep\nUp-98/06 z 21. decembra 2006, www.us-rs.si) a v Chorvátsku (U-III-4845/2004,\nwww.codices.coe.int)...\nPodľa názoru ústavného súdu konanie pred správnym súdom súvisí s postavením\nsťažovateľa ako nositeľa moci, aj keď pred súdom túto moc vrchnostensky nevykonáva,\na preto aj procesné práva sú prepojené s jeho mocenským postavením, a ich porušenie\nnemôže byť teda namietané cez ústavnú sťažnosť. Súdna ochrana zvlášť v správnom\nsúdnictve súvisí taktiež s ochranou slobodnej sféry súkromných osôb, a to špecificky pred\nvýkonnou mocou. ... Už správny súd je ochranou pred štátom, a tak nemôže byť ústavný súd\nochranou správneho orgánu pred správnym súdom. Z uvedeného vyplýva, že aj\nv predmetnej veci považuje ústavný súd sťažovateľa za zjavne neoprávnenú osobu.\nSťažovateľ argumentoval v prospech svojej spôsobilosti podať ústavnú sťažnosť\njednak tým, že nevykonával svoju vrchnostenskú moc, a taktiež tým, že má postavenie\nprávnickej osoby. Právna úprava v Slovenskej republike je neobvyklá tým, že štátnym\norgánom zo zákona priznáva postavenie právnických osôb. Táto skutočnosť je pozostatkom\nsocialistickej koncepcie organizácií v systéme nerozlišujúcom verejné a súkromné právo.\nSamotné postavenie právnickej osoby neoprávňuje orgán verejnej moci na podanie ústavnej\nsťažnosti. Orgán verejnej moci je vykonávateľom moci, je nositeľom kompetencií a len\nzo zotrvačnosti a z dôvodov hospodárskych má postavenie právnickej osoby. Ak je správny\norgán žalovaný správnou žalobou, má pasívnu procesnoprávnu subjektivitu zo zákona,\nObčianskeho súdneho poriadku, a nie z titulu postavenia ako právnickej osoby.“\n6.4 Uznesením sp. zn. II. ÚS 467/2017 z 24. júla 2017 bola odmietnutá sťažnosť\nsúdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (ďalej len „súdny exekútor“), ako podaná\nzjavne neoprávnenou osobou. Súdny exekútor sa domáhal vyslovenia porušenia ústavných\npráv potom, ako okresný súd uznesením uložil súdnemu exekútorovi povinnosť úhrady\nsúdneho poplatku za spracovanie hromadného podania. Ústavný súd k procesnej legitimácii\nsúdneho exekútora pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom\nuviedol:\n„Po prvé, ústavný súd už v minulosti opakovane pri sťažnostiach sťažovateľa,\nktorými sa obracal na ústavný súd, judikoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej\n\n10\n\nčinnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý\nv ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou\nna vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného\nporiadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom\nverejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou\nv Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,\nktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické\nosoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne\ninštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc\nsúdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,\nresp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva\ntých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby\nmusí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi\n(rovnaké závery vo veciach sťažovateľa porovnaj v II. ÚS 314/2012, II. ÚS 402/2012,\nII. ÚS 33/2014, II. ÚS 34/2014, II. ÚS 241/2014, I. ÚS 478/2011, III. ÚS 151/2012,\nIII. ÚS 211/2012, III. ÚS 363/2012)...\nZ citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že súdny exekútor je\núčastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.\nZ uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd rozhodol v rámci\nrozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie o uložení povinnosti uhradiť súdny\npoplatok za spracovanie hromadného podania podaného súdnym exekútorom. V takomto\nprípade súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv,\na to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).“\n7. Pokiaľ ide potom o procesnú legitimáciu sťažovateľa, v prejednávanej veci\nústavný súd konštatuje, že v danom konkrétnom prípade nie je sťažovateľ spôsobilý byť\nnositeľom označených základných práv a slobôd, pretože nevystupuje v rovnom postavení\ns druhým účastníkom konania a ako účastník konania vykonáva verejnú moc.\n\n11\n\n7.1 Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.\nPodľa § 120 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich návrh na začatie\ndisciplinárneho konania je oprávnený podať minister (spravodlivosti, pozn.).\n7.2 Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ (resp. jeho čelný predstaviteľ – minister –\nktorý ho riadi a zodpovedá za jeho činnosť) má pri výkone disciplinárnej právomoci\nspočívajúcej v legitimácii na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti\nsudcovi postavenie orgánu verejnej moci a koná z pozície nie súkromnej osoby\nv súkromnoprávnom spore, ale ako štátny orgán vykonávajúci svoje kompetencie\na právomoci v rámci štátnej správy pre súdy. Tento status mu priznáva zákon o sudcoch\na prísediacich a zákon č. 575/2001 Z. z., v zmysle ktorých je sťažovateľ (resp. jeho\nminister) štátom určenou osobou (štátnym orgánom) na podanie návrhu na začatie\ndisciplinárneho konania proti sudcovi.\n7.3 Sťažovateľ podľa jeho slov v namietanom konaní nemal (a všeobecne\nv konaniach vedených pred disciplinárnym senátom nemá) postavenie orgánu verejnej moci\nrozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutej\nosoby, teda sudcu, proti ktorému podal návrh na začatie disciplinárneho konania, ale je len\nprocesnou stranou v konaní, v právach a povinnostiach rovnou s dotknutým sudcom.\nÚstavný súd nezdieľa rovnaký právny názor ako sťažovateľ. Podľa názoru ústavného súdu\nnávrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi a následné konanie pred\ndisciplinárnym senátom súvisí s postavením sťažovateľa ako nositeľa moci, aj keď pred\ndisciplinárnym senátom túto moc vrchnostensky nevykonáva, a preto aj jeho procesné práva\n(ako procesnej strany) sú prepojené a neoddeliteľné od jeho mocenského postavenia a jeho\nprávomocí ústredného orgánu štátnej správy pre súdy, a ich porušenie nemôže byť teda\nnamietané cez ústavnú sťažnosť.\n7.4 Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu vydanému v disciplinárnom konaní\n\n12\n\npred disciplinárnym senátom rozhodujúcim na základe návrhu sťažovateľa (jeho ministra)\no disciplinárnej zodpovednosti sudcu. V takomto prípade sťažovateľ (jeho minister) ako\nnavrhovateľ a ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy nie je nositeľom žiadnych\nzákladných práv a slobôd. Uvedené sa týka aj odvolacieho konania pred odvolacím\ndisciplinárnym senátom.\n7.5 Na tomto základe bol ústavný súd nútený odmietnuť ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "sudca-disciplinárne konanie", "právomoc", "konanie-disciplinárne", "minister, ministerstvo", "orgán-verejnej moci", "účastník konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7e329dc7-6819-4897-b54b-8eb16a54a873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.467.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 467/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.467.2017.1"}, {"guid": "ussr:cb60ff92-c777-4f46-b02e-9913eaf0a578", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 241/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb60ff92-c777-4f46-b02e-9913eaf0a578"}, {"guid": "ussr:bd16dd35-0a16-4d12-9403-af2241ca38bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 33/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16dd35-0a16-4d12-9403-af2241ca38bb"}, {"guid": "ussr:4a95e058-2bed-4009-b818-a044f3a56b97", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a95e058-2bed-4009-b818-a044f3a56b97"}, {"guid": "ussr:dfab9b22-0e30-4979-b1c6-5b3c1e08cb4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 402/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 402/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfab9b22-0e30-4979-b1c6-5b3c1e08cb4d"}, {"guid": "ussr:783b1d58-de5b-4d5d-bdae-05a6d26724b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 314/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 314/2012 z 5. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:783b1d58-de5b-4d5d-bdae-05a6d26724b0"}, {"guid": "ussr:d903f359-9ce3-4abc-bfc9-5fc3ae63a84c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 363/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d903f359-9ce3-4abc-bfc9-5fc3ae63a84c"}, {"guid": "ussr:f7424c2f-4dd3-4a54-a7ea-989c479893d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7424c2f-4dd3-4a54-a7ea-989c479893d7"}, {"guid": "ussr:791380bc-33dc-4428-962d-7d765349ff77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:791380bc-33dc-4428-962d-7d765349ff77"}, {"guid": "ussr:d1cb9a40-3870-4abc-b20b-c904d54142fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1cb9a40-3870-4abc-b20b-c904d54142fc"}, {"guid": "ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d"}, {"guid": "ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 329/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 329/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1"}, {"guid": "ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627"}, {"guid": "ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07"}, {"guid": "ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4"}, {"guid": "ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/04 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834"}, {"guid": "ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69"}, {"guid": "ussr:a49986e3-a147-4b02-80b5-a3ce060c462e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a49986e3-a147-4b02-80b5-a3ce060c462e"}, {"guid": "ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 187/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906"}, {"guid": "ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 29/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/97 z 14. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f398373e-e7da-4f15-9f1a-97215e960bc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.390.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 390/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.390.2026.1"}, {"guid": "ussr:6de62a6d-d191-49dc-9937-198e740b596d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.415.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.415.2025.1"}, {"guid": "ussr:bdbc742b-4248-456b-86c4-5734d0783b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.392.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.392.2025.1"}, {"guid": "ussr:d26c6674-9850-4589-899e-1a7a64ea51a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.243.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 243/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.243.2020.1"}, {"guid": "68430ba2-a0f3-4fd3-8e68-391b9e7c83b7:2fa2977a-dcb3-4b5d-82e6-c88ddaafdd63", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1016201286.1", "spisova_znacka": "1Asan/11/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/11/2019 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1016201286.1"}, {"guid": "b0e3ef4e-e449-44e7-a4c0-968f66b9bb77:ad1aeef6-d6ec-4265-97f0-f292f697e983", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200188.1", "spisova_znacka": "2Asan/25/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/25/2019 z 30. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200188.1"}]}