{"guid": "ussr:8f819ee7-651e-4063-8edc-b91855d99a1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.131.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 131/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 131/2020 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 131/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.131.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f819ee7-651e-4063-8edc-b91855d99a1e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.131.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.131.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.131.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 131/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Zárecký Zeman, Medená 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nMgr. Michal Zeman, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Cdo 219/2019 z 30. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom\n\nNajvyššieho súdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\nsp. zn. 2 Cdo 219/2019 z 30. októbra 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca domáhal proti\n(ďalej len „žalovaná“) určenia neúčinnosti (odporovateľnosti) dohody\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „dohoda o vyporiadaní\nBSM“ alebo „súdny zmier“), ktorá bola schválená uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 7 C 135/2010 z 20. apríla 2011.\nVo veci určenia neúčinnosti súdneho zmieru okresný súd rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 8 C 108/2014 z 9. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že\ndohoda o vyporiadaní BSM je voči sťažovateľovi neúčinná.\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 7 Co 100/2016\nz 25. mája 2016 (ďalej len „potvrdzujúci rozsudok“) potvrdil rozsudok okresného súdu.\nProti potvrdzujúcemu rozsudku podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 2 Cdo 141/2017 z 30. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho\nsúdu“) tak, že potvrdzujúci rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie z dôvodu, že odvolací súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej, čo podľa\nnázoru najvyššieho súdu predstavovalo vadu konania v zmysle § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“).\nKrajský\n\nsúd\n\npo\n\nvrátení\n\nveci\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nrozhodol\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 7 Co 235/2018 z 27. februára 2019 (ďalej len „zamietajúci rozsudok“) tak, že\nrozsudok okresného súdu zmenil a žalobu sťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ podal proti uzneseniu najvyššieho súdu a zamietajúcemu rozsudku\nkrajského súdu ústavnú sťažnosť 23. apríla 2019. O ústavnej sťažnosti rozhodol ústavný súd\nnálezom sp. zn. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020 tak, že uznesenie najvyššieho súdu vrátil\nna opätovné prejednanie dovolania podaného zo strany žalovanej a zamietajúci rozsudok\nkrajského súdu zrušil.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „V súčasnosti po rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 1. 2020, sp. zn. I. ÚS 260/2019 teda platí,\nže je vec právoplatne rozhodnutá Prvostupňovým rozsudkom potvrdeným Pôvodným\ndruhostupňovým rozsudkom (potvrdzujúci rozsudok krajského súdu, pozn.) a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky bude opäť rozhodovať o dovolaní žalovanej proti Pôvodnému\ndruhostupňovému rozsudku (potvrdzujúci rozsudok krajského súdu, pozn.), avšak zároveň\nplatí aj Napadnuté rozhodnutie.“.\n4. Sťažovateľ uviedol, že proti zamietajúcemu rozsudku krajského súdu podal\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom, a ako dovolací dôvod\nuviedol, že otázka, ktorá bola pre posúdenie veci rozhodujúca, nebola ešte v praxi\nnajvyššieho súdu riešená [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]. Predmetom dovolania teda bolo\nposúdenie otázky, či je možné úspešne odporovať dohodu o vyporiadaní BSM schválenú\nuznesením súdu.\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľa zamietol.\nNa úvod argumentácie o porušení práva na spravodlivý proces sťažovateľ poukázal\nna nemožnosť existencie dvoch rozhodnutí najvyššieho súdu v tej istej veci, a to,\nže «V súčasnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky bude zrejme v konaní o „obnovenom“\nkonaní o dovolaní žalovanej posudzovať zrejme rovnakú právnu otázku (druhý dovolací\ndôvod žalovanej) - hoci je to otázne, nakoľko sťažovateľ vo vyjadrení k dovolaniu poukázal\nna skutočnosť, že proti Pôvodnému druhostupňovému rozsudku nie je možné podať\ndovolanie podľa CSP, ale len podľa pôvodného Občianskeho súdneho poriadku (nakoľko\nPôvodný druhostupňový rozsudok bol vydaný dňa 25. 5. 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku, a s poukazom na § 470 ods. 2 CSP, pod právnymi účinkami, na ktoré sa\nvzťahuje aj naďalej Občiansky súdny poriadok, sa rozumejú aj účinky spočívajúce v\nrozsahu a dôvodov podania opravným prostriedkov proti rozhodnutiam vydaných v čase\núčinnosti CSP), ktorý možnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie v potvrdzujúcom\ndruhostupňovom rozhodnutí neumožňoval.\nVzhľadom na zrušené Pôvodne rozhodnutie o dovolanie Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky nemal vôbec rozhodovať o právnej otázke (či je možné odporovať dohode\n\n3\n\no vyporiadaní BSM schválnej súdnym zmierom) na základe mimoriadneho opravného\nprostriedku sťažovateľa (t.j. nemalo dôjsť k vydaniu Napadnutého rozhodnutia). O tejto\nprávnej otázke mal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodovať maximálne na základe\ndovolania žalovanej (o ktorom bude teraz Najvyšší súd Slovenskej republiky opäť\nrozhodovať).».\n5. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku sťažovateľ porušenie práv\nodôvodnil tým, že podľa jeho názoru sa „najvyšší súd nevysporiadal s viacerými\nargumentmi sťažovateľa majúcimi význam pre posúdenie veci“. Sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti uviedol: „... je potrebné rozlišovať medzi: (i) súdnym zmierom (dohodou medzi\núčastníkmi konania, ktorým si upravujú svoje vzájomné práva) a (ii) uznesením, ktorým sa\nsúdny zmier (dohoda) schvaľuje. Uznesenie, ktorým sa schvaľuje zmier, nepredstavuje\nzmier samotný. Toto uznesenie je len naplnením odkladacej podmienky jeho účinnosti\na spôsobuje, že uzatvorený zmier je exekučným titulom.\nNajvyšší súd v bode 19 odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia poukazuje na to,\nže nemožno odporovať súdnemu zmieru, nakoľko sa nejedná o právny úkon, ale o súdne\nrozhodnutie (hoci zo žaloby a zo všetkých úkonov sťažovateľa bolo zrejmé, že sťažovateľ sa\ndomáha odporovateľnosti zmieru, ktorý bol schválený uznesením súdu - sťažovateľ sa\nnedomáhal odporovania uznesenia).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou\nsťažovateľa týkajúcej sa povahy súdneho zmieru ako právneho úkonu (podporenej aj\npredchádzajúcou rozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu) a zároveň sa aj odchýlil\nod rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, čím došlo k odňatiu zákonného sudcu, nakoľko\ns poukazom na § 48 ods. 1 CSP mohol takto odchýlne rozhodnúť len veľký senát.“\nSťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu\nČeskej republiky, ktorými argumentoval v dovolaní a ktoré najvyšší súd pri svojom\nrozhodovaní nezohľadnil. Za úplne zmätočnú a nepreskúmateľnú považuje sťažovateľ tú\nčasť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, v ktorej uzavrel, že sťažovateľ sa domáhal\nurčenia neúčinnosti súdneho zmieru, a nie dohody o vyporiadaní BSM. Podľa názoru\nsťažovateľa ide o prílišný formalizmus zo strany najvyššieho súdu, pretože z celého\n\n4\n\nkonania, ako aj z odôvodnenia žaloby je jasné, že sťažovateľ požadoval určenie neúčinnosti\ndvojstranného právneho úkonu.\n6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 30. 10. 2019, sp. zn. 2Cdo 219/2019 porušené boli.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 8. 2018,\nsp. zn. 2Cdo 141/2017 (zrejme malo byť správne uvedené sp. zn. 2 Cdo 219/2019\nz 30. októbra 2019, pozn.) sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n15. Podstatu sťažovateľových námietok o porušení práva na spravodlivý proces\n(čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) tvorí argumentácia o nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vo vzťahu k vyriešeniu právnej otázky\nnastolenej v dovolaní. Porušenie práva na zákonného sudcu aj práva na spravodlivý proces\nodôvodnil sťažovateľ procesnou situáciou, v ktorej bude najvyšší súd dvakrát posudzovať\nrovnakú právnu otázku v jednej prejednávanej veci.\n16. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09).\n17. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na niektoré časové súvislosti\nprejednávanej veci.\nSťažovateľ napadol zamietajúci rozsudok krajského súdu (v poradí druhý rozsudok)\na uznesenie najvyššieho súdu (uznesenie, ktorým najvyšší súd pripustil dovolanie žalovanej)\nna ústavnom súde ústavnou sťažnosťou 25. apríla 2019 (ďalej len „prvá ústavná sťažnosť“).\n\n7\n\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 260/2019-9 z 11. júna 2019 (ďalej len „uznesenie\no prijatí“) prijal prvú ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie. Uznesenie o prijatí\nbolo najvyššiemu súdu doručené 17. júna 2019 a sťažovateľovi 25. júna 2019.\nSťažovateľ po podaní prvej ústavnej sťažnosti, ešte pred jej prijatím podal proti\nzamietajúcemu rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré bolo elektronicky doručené\nnajvyššiemu súdu 14. júna 2019. O podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým\nrozsudkom,\n\nktorý\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť\n\n13.\n\ndecembra\n\n2019.\n\nSťažovateľ\n\nnapadnutý rozsudok napadol druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n17. februára 2020, na poštovú prepravu bola ústavná sťažnosť podaná v posledný deň\nlehoty, teda 13. februára 2020.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020 zrušil uznesenie\nnajvyššieho súdu (ktorým pripustil dovolanie žalovanej a vec vrátil krajskému súdu)\naj zamietajúci rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie najvyššiemu súdu\ns tým, že jeho úlohou bude opäť rozhodnúť o dovolaní žalovanej proti potvrdzujúcemu\nrozsudku krajského súdu (v poradí prvému). Nález ústavného súdu nadobudol\nprávoplatnosť 20. februára 2020.\n18. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou rozsudok\nnajvyššieho súdu, ktorým bol dovolaciemu prieskumu podrobený zamietajúci rozsudok\nkrajského súdu, ktorý však bol nálezom ústavného súdu zrušený, a teda jeho právne účinky\nnenastali. Ústavný prieskum napadnutého rozsudku najvyššieho súdu tak po právoplatnosti\nnálezu ústavného súdu (ktorým bol zamietajúci rozsudok krajského súdu zrušený)\ns ohľadom na sťažovateľom uplatnenú argumentáciu o nedostatočnom odôvodnení stratil\nprávnu relevanciu.\n19. Skutočnú podstatu predloženej ústavnej sťažnosti vidí ústavný súd v tom,\nže sťažovateľovi „nevyhovuje“ právny názor na relevantné otázky, ktorý najvyšší súd\nprezentoval v napadnutom rozhodnutí, a sťažovateľ sa obáva, že rovnaký právny názor\nnajvyšší súd zaujme aj pri nastávajúcom opätovnom rozhodovaní o pôvodnom dovolaní\nžalovanej (napokon sám sťažovateľ takúto obavu formuluje na strane 3 svojej ústavnej\nsťažnosti). Ústavný súd poznamenáva, že túto „právnu neistotu“ do svojho sporu vniesol\n\n8\n\nv rozhodujúcej miere sám sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, keď\npodal proti zamietajúcemu rozsudku krajského súdu prvú ústavnú sťažnosť a následne aj\ndovolanie (o tejto skutočnosti sťažovateľ v konaní o prvej ústavnej sťažnosti pomlčal).\n20. Z dôvodov uvedených v bodoch 18 a 19 ústavný súd nehodlá preskúmavať\nnapadnuté rozhodnutie. Žiada sa ale dodať, že ani prípadný úspech sťažovateľa v konaní\no jeho druhej ústavnej sťažnosti by neznamenal nemožnosť najvyššieho súdu zotrvať\nna svojom právnom názore.\n21. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľom označených práv, dospel k záveru, že je ústavná sťažnosť zjavne\nneopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "konanie pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:232d31b7-cfe5-420b-b5d2-86d8ee6aa870", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.260.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 260/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 260/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.260.2019.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "f5c4a8c2-451e-4d4a-9f57-68c638376d37:d173d280-bbeb-4b4a-b72b-0aed5ec91b56", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114211899.2", "spisova_znacka": "2Cdo/219/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/219/2019 z 30. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114211899.2"}, {"guid": "58ed053c-4eed-4b83-a974-f6db2213369c:3bf0eb1e-b977-4e93-bd23-094ffb3a6279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "spisova_znacka": "2Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1"}, {"guid": "b6440530-ed4d-4c70-b4c7-f27fb304d089:38d12ea8-b098-4c67-8bf8-34bfd072c08a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413208973.1", "spisova_znacka": "7Co/100/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/100/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413208973.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:70d7d019-58e4-400f-b9d5-7513ddae0e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.465.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 465/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 465/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.465.2022.1"}, {"guid": "ussr:4a0e0bc8-9931-4495-87cc-c37bb4c76f02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2022 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2"}, {"guid": "ussr:2b4d86df-bd8d-4c81-aaaa-7bc8f1a2e81f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.35.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2021 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.35.2021.1"}]}