{"guid": "ussr:00f8377d-8215-427f-b869-069247979a0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.126.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 126/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/2020 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 126/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.126.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/00f8377d-8215-427f-b869-069247979a0e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.126.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.126.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.126.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 126/2020-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Stred,\nBanská Bystrica, a jeho opatrením z 29. októbra 2019 v konaní vedenom pod\nČVS: UIS-235/0-OISS-2019, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne a jej\nopatrením z 9. decembra 2019 v konaní vedenom pod č. k. 4 Kn 95/19/3300-18 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n2. Žiadosti\nústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nodmieta.\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu inšpekčnej služby, útvaru\ninšpekcie, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica (ďalej aj „úrad inšpekčnej\nslužby“), a jeho opatrením z 29. októbra 2019 v konaní vedenom pod ČVS: UIS-235/0OISS-2019 (ďalej len „namietaný postup úradu inšpekčnej služby“), ako aj postupom\nKrajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej aj „krajská prokuratúra“) a jej opatrením\nz 9. decembra 2019, v konaní vedenom pod č. k. 4 Kn 95/19/3300-18 (ďalej len „namietaný\npostup krajskej prokuratúry“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal úradu\ninšpekčnej služby oznámenie o okolnostiach nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestného\nčinu na tom skutkovom základe, že neznámi zdravotnícki zamestnanci Ústavu na výkon\nväzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\n\nvystavovali zdravotné preukazy\n\nna výkon epidemiologicky závažných činností (napr. kuchár, mäsiar) osobám, ktoré boli\nnakazené vírusom hepatitídy typu C. Orgány činné v trestnom konaní predmetné oznámenie\nsťažovateľa vybavili tak, že ho podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný poriadok“) odmietli, pričom ich\nprocesný postup je podľa tvrdenia sťažovateľa v súčasnosti taktiež predmetom prieskumu\nústavným súdom, avšak v inom konaní. Podstata dôvodov ústavnej sťažnosti preskúmavanej\nv tomto konaní spočíva v tom, že sťažovateľ (podľa jeho názoru v procesnom postavení\n\n2\n\noznamovateľa trestného činu a zároveň poškodeného) v trestnom konaní vedenom úradom\ninšpekčnej služby pod ČVS: UIS-235/0-OISS-2019 požiadal podľa § 69 Trestného poriadku\nvyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby o vyhotovenie fotokópie vyšetrovacieho spisu a jeho\nnásledné zaslanie do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nOpatrením vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby z 29. októbra 2019 bol sťažovateľ\npísomne vyrozumený o zaslaní fotokópie požadovaného vyšetrovacieho spisu s tým, že boli\nuskutočnené opatrenia proti prezradeniu lekárskeho tajomstva, a to znečitateľnením tých\nčastí vyšetrovacieho spisu, ktoré obsahovali údaje zo zdravotnej dokumentácie dotknutých\nosôb. Po oboznámení sa s predmetným opatrením sťažovateľ požiadal 11. novembra 2019\no preskúmanie\n\nnamietaného\n\npostupu\n\nvyšetrovateľa\n\núradu\n\ninšpekčnej\n\nslužby\n\nprostredníctvom prokurátora krajskej prokuratúry. Prokurátor krajskej prokuratúry\nopatrením z 9. decembra 2019 vydaným pod č. k. 4 Kn 95/19/3300-18 upovedomil\nsťažovateľa o tom, že namietaný postup vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby považuje za\nzákonný.\n3. Namietaným postupom úradu inšpekčnej služby a namietaným postupom krajskej\nprokuratúry došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a taktiež k porušeniu jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v konkrétnom namieta\nnajmä nasledujúce. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namietal, že § 69 ods. 5\nTrestného poriadku neumožňuje vyšetrovateľovi znečitateľniť tú časť vyšetrovacieho spisu,\nktorá obsahuje informácie o zdravotnom stave určitých osôb, keďže za dodržanie\nlekárskeho tajomstva zodpovedá lekár podľa príslušných všeobecne záväzných právnych\npredpisov, a nie orgány činné v trestnom konaní. Podľa názoru sťažovateľa ak sa takéto\núdaje dostali legálnou cestou do vyšetrovacieho spisu, nebolo v kompetencii vyšetrovateľa\núradu inšpekčnej služby urobiť opatrenia zamedzujúce právu sťažovateľa na nazeranie\ndo spisu. V ďalšom sťažovateľ poukazuje taktiež na svojvoľný postup prokurátora krajskej\nprokuratúry, keďže tento sa podľa jeho názoru nedostatočným spôsobom zaoberal\nobmedzením práva oznamovateľa na prístup k celému vyšetrovaciemu spisu zo strany\nvyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby, čím svojvoľným výkladom poprel materiálny\nvýznam § 69 Trestného poriadku. Namietaný postup krajskej prokuratúry preto sťažovateľ\n\n3\n\npovažuje za ,,zjavný argumentačný faul“ prokurátora, pričom argumentáciu použitú\nna odôvodnenie upovedomenia prokurátora krajskej prokuratúry z 9. decembra 2019\nvydaného pod č. k. 4 Kn 95/19/3300-18 označuje za ,,balast“, ktorý má odpútať pozornosť\nod jadra problému. Podľa názoru sťažovateľa je na č. listu 57 a č. listu 58 vyšetrovacieho\nspisu jednoznačne preukázané, že jeden z odsúdených (\n\n) trpel na hepatitídu\n\ntypu C a napriek tejto skutočnosti vykonával v ústave na výkon trestu odňatia slobody prácu\nkuchára. Sťažovateľ je presvedčený, že k znečitateľneniu predmetných častí vyšetrovacieho\nspisu zo strany vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby a následnému ,,odobreniu“ tohto\npostupu ako zákonného zo strany prokurátora krajskej prokuratúry došlo úmyselne na účel\nzmarenia vyšetrovania ním oznámeného skutku.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že jeho základné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru\ninšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica a jeho opatrením z 29. októbra 2019 v konaní\nvedenom pod ČVS: UIS-235/0-OISS-2019, ako aj postupom Krajskej prokuratúry\nv Trenčíne\n\na jej\n\nopatrením\n\nz\n\n9.\n\ndecembra\n\n2019\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod\n\nč. k. 4 Kn 95/19/3300-18 porušené boli. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje\nopatrenie\n\nkrajskej prokuratúry z 9. decembra\n\n2019 v konaní vedenom pod\n\nč. k. 4 Kn 95/19/3300-18 zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. V závere svojej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľ koncipuje žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, ktorú odôvodňuje\nsvojimi nepriaznivými majetkovými pomermi, keďže sa od roku 2013 nachádza v ústave na\nvýkon trestu odňatia slobody a zároveň nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na\npredbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie\nkonania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný\nnavrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti\nustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou\nosobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže\nustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde\no zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n\n5\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n\nK namietanému postupu úradu inšpekčnej služby a jeho opatreniu z 29. októbra\n2019 v konaní vedenom pod ČVS: UIS-235/0-OISS-2019\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nvyplývajúceho z ústavy, ako aj práva vyplývajúceho z kvalifikovanej medzinárodnej\nzmluvy o ľudských právach bližšie vymedzených v bode 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia,\nku ktorému malo podľa jeho tvrdení dôjsť postupom úradu inšpekčnej služby a jeho\nopatrením z 29. októbra 2019 v konaní vedenom pod ČVS: UIS-235/0-OISS-2019 tým, že\nmu ako oznamovateľovi trestného činu v predmetnom konaní bola na základe jeho žiadosti\npodľa § 69 Trestného poriadku do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nzaslaná fotokópia požadovaného vyšetrovacieho spisu s tým, že boli\nuskutočnené opatrenia proti prezradeniu lekárskeho tajomstva, a to znečitateľnením tých\nčastí vyšetrovacieho spisu, ktoré obsahovali údaje zo zdravotnej dokumentácie dotknutých\nosôb.\n11. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou, a taktiež systém\nochrany ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej\nzmluvy je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného\nsúdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám, respektíve ľudským právam\na základným slobodám vo vzťahu ku všetkým orgánom verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií (čl. 127 ods. 1 ústavy), a to tak, že všetky orgány verejnej moci sú v rámci\nvýkonu svojej pôsobnosti primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, respektíve ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Orgány verejnej moci sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\n\n6\n\nvtedy, ak nie je daná právomoc iných orgánov verejnej moci, respektíve v prípade\nnefunkčnosti činnosti týchto orgánov, ktoré sa na ochrane ústavnosti primárne podieľajú\n(II. ÚS 13/01, I. ÚS 107/2019, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09).\n12. Vychádzajúc zo svojej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode tohto\nuznesenia, vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa postupu úradu inšpekčnej služby a jeho\nopatrenia z 29. októbra 2019 v konaní vedenom pod ČVS: UIS-235/0-OISS-2019 ústavný\nsúd konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti sťažnosti,\nktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu. Trestný poriadok, upravujúci inštitút\nnazerania do spisov prostredníctvom svojho ustanovenia § 69 ods. 2, poskytuje priestor aj\nna preskúmanie závažnosti dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní (spravidla\npolicajt) celkom alebo sčasti odmietol vymedzeným subjektom realizovať súbor procesných\noprávnení súvisiacich s právom nazerať do spisov. Podľa citovaného ustanovenia Trestného\nporiadku je orgánom verejnej moci, oprávneným na preskúmanie dôvodov odmietnutia\npráva nazrieť do vyšetrovacieho spisu, prokurátor (v prípade, že právo nazerať do spisov\nbolo celkom alebo sčasti odmietnuté zo strany policajta). Rozhodovanie o odôvodnenosti\nodmietnutia nazretia do celého vyšetrovacieho spisu zo strany policajta bolo v konkrétnom\nprípade zverené prokurátorovi, ktorý namietaný postup policajta preskúmal v konaní\nvedenom pod č. k. 4 Kn 95/19/3300-18, ktorého výsledkom bolo upovedomenie sťažovateľa\no tom, že namietaný postup vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby považuje za zákonný.\n13. Ochranu základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným\nslobodám sťažovateľa bola oprávnená a zároveň povinná poskytnúť krajská prokuratúra v\nrámci preskúmania postupu vyšetrovateľa inšpekčnej služby uvedeného v predchádzajúcom\nbode odôvodnenia tohto rozhodnutia. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu\npreskúmať námietky sťažovateľa uplatnené proti namietanému postupu úradu inšpekčnej\nslužby, ako aj jeho opatreniu z 29. októbra 2019. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí\ntejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n7\n\nK namietanému postupu krajskej prokuratúry a jej opatreniu z 9. decembra\n2019 v konaní vedenom pod č. k. 4 Kn 95/19/3300-18\n14. Ako vyplýva z bodov 1 až 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sťažovateľ\nv podanej ústavnej sťažnosti namieta, že krajská prokuratúra namietaným postupom, ako aj\nopatrením z 9. decembra 2019 porušila jeho označené základné právo garantované ústavou,\nresp. právo garantované dohovorom, keďže prokurátor krajskej prokuratúry sa podľa názoru\nsťažovateľa nedostatočným spôsobom zaoberal obmedzením práva oznamovateľa na prístup\nk celému vyšetrovaciemu spisu zo strany vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby, až\nnapokon realizácii uvedeného procesného práva zo strany sťažovateľa nevyhovel, čím\n„svojvoľným výkladom poprel materiálny význam ustanovenia § 69 Trestného poriadku“.\n15. V uvedených súvislostiach je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 1. marca 2019\nbolo prostredníctvom zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej\nčinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizované ustanovenie § 69 ods. 1\nTrestného poriadku, pričom výpočet subjektov oprávnených na nazeranie do spisov\nv trestnom konaní bol rozšírený o oznamovateľa trestného činu v prípade, ak nie je zároveň\npoškodeným. Oznamovateľ trestného činu a poškodený trestným činom tak majú od\nnadobudnutia účinnosti predmetnej novelizácie Trestného poriadku vo vzťahu k právu\nnazerať do spisov v trestnom konaní de iure rovnaké procesné postavenie, a preto podľa\nnázoru ústavného súdu nie je bližšie potrebné zaoberať sa konkrétnym procesným\npostavením sťažovateľa v trestnom konaní vedenom úradom inšpekčnej služby. Túto\nskutočnosť však podľa názoru ústavného súdu bolo potrebné osobitne zdôrazniť, keďže vo\nsvojej ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ sám zmätočne označuje za oznamovateľa –\npoškodeného.\n16. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd v zásade nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušných orgánov verejnej moci,\nktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k určitému procesnému postupu, ani\n\n8\n\npreskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná (m. m. I. ÚS 13/00,\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n17. Sťažovateľ prostredníctvom ústavnej sťažnosti súbežne namieta porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy,\na taktiež porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti pri interpretácii obsahu a rozsahu\nzákladných práv a slobôd zohľadňuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“), týkajúcu sa jednotlivých ľudských práv a základných slobôd garantovaných\ndohovorom. Základnému právu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nzodpovedá v štruktúre práv garantovaných dohovorom právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n18. Z judikatúry ESĽP však vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je aplikovateľný\nna poškodeného v trestnom konaní, ktorého trestné oznámenie bolo odložené bez toho, aby\nbolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej republike,\nrozhodnutie z 2. 10. 2006, č. 29858/03, oddiel 1). Z ustálenej judikatúry ESĽP taktiež\nvyplýva, že čl. 6 dohovoru je v zásade aplikovateľný iba v prípade, pokiaľ sa poškodený\nk trestnému konaniu pripojil a uplatnil si v rámci adhézneho konania svoj nárok na náhradu\nškody, ktorá mu bola v príčinnej súvislosti s trestným činom spôsobená. Namietať porušenie\npráv vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru zo strany orgánov verejnej moci teda nemôže\npoškodený, ktorý sa trestného konania zúčastňuje len s cieľom prispieť k odsúdeniu\nobvineného (Corbu proti Rumunsku, rozhodnutie z 31. 3. 2009, č. 27396/04, § 30 – § 33).\nPodľa názoru ústavného súdu sú uvedené právne názory ESĽP k výkladu čl. 6 dohovoru\n\n9\n\nv plnom rozsahu uplatniteľné aj na interpretáciu základného práva na inú právnu ochranu\ngarantovaného predovšetkým prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 202/2013).\n19. Navyše, je potrebné uviesť, že slovo ,,každý“ v čl. 46 ods. 1 ústavy nezahŕňa\nrovnaký okruh oprávnených subjektov v akomkoľvek type zákonom upraveného konania.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že iné osoby sa stotožňujú s pojmom ,,každý“ v rámci\ntrestného konania a iné osoby v rámci civilného konania (I. ÚS 53/96). V nadväznosti\nna skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia je potrebné\nzdôrazniť, že poškodenému, ktorý sa pripojil k trestnému stíhaniu páchateľa trestného činu\na zároveň si v adhéznom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody, prislúcha ochrana len\npodľa civilnej časti čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda len pokiaľ ide o rozhodovanie o občianskych\nprávach a záväzkoch poškodeného, medzi ktoré nepochybne patrí konanie a rozhodovanie\no náhrade škody, ktorá mu v príčinnej súvislosti s trestným činom vznikla. Sťažovateľ však\ntakým poškodeným v posudzovanom prípade nebol.\n20. Argumentom a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu) je podľa názoru\nústavného súdu, aj v súlade s už citovanou judikatúrou ESĽP, možné uzavrieť nasledujúce:\nak čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je možné ani vo svojej civilnej rovine aplikovať na ochranu\npráv tých poškodených, ktorí sa trestného konania zúčastňujú len s cieľom prispieť\nk odsúdeniu obvineného (bez uplatnenia svojho nároku na náhradu škody v trestnom\nkonaní), nemôže sa tento článok vzťahovať ani na oznamovateľa trestného činu, ktorý\nzároveň nie je poškodeným, a to aj napriek skutočnosti, že procesné oprávnenia\noznamovateľa trestného činu boli výrazným spôsobom posilnené najmä prostredníctvom\nzmienenej novelizácie Trestného poriadku účinnej od 1. marca 2019. Procesné postavenie\nsťažovateľa ako oznamovateľa trestného činu v trestnom konaní vedenom úradom\ninšpekčnej služby nedeterminuje taký spor, ktorého výsledok by mal vplyv na jeho\nmateriálne postavenie. Článok 6 ods. 1 dohovoru sa totiž vo svojej civilnej časti vzťahuje\niba na spory, ktoré sa týkajú občianskych práv a záväzkov, pričom výsledok sporu musí mať\npriamy a rozhodujúci vplyv na práva sťažovateľa (Le Compte a ďalší proti Belgicku,\nrozhodnutie z 23. 6. 1981, č. 6878/75, oddiel 49). Pri posúdení neaplikovateľnosti čl. 6 ods.\n1 dohovoru na procesné postavenie osoby poškodenej trestným činom, ktorá si náhradu\n\n10\n\nškody v trestnom konaní neuplatňuje, a oznamovateľa trestného činu je spoločným\nmenovateľom skutočnosť, že ani v jednom z oboch zmienených prípadov v rámci trestného\nkonania nejde o taký spor, ktorý by sa týkal občianskych práv a záväzkov uvedených osôb,\na zároveň by mal materiálny vplyv na ich práva. V načrtnutých súvislostiach je možné\ndodať, že legislatívne zmeny, uskutočnené na vnútroštátnej úrovni, nemusia vždy esenciálne\nnájsť svoj odraz v medzinárodne inštitucionalizovanom mechanizme ochrany ľudských práv\na základných slobôd, ktorý v konkrétnom prípade predstavuje čl. 6 ods. 1 dohovoru\na k nemu prislúchajúca judikatúra ESĽP, a teda môžu existovať mimo jeho rámca.\n21. Na základe všetkého dosiaľ uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nústavnej sťažnosti sťažovateľa dospel k záveru, že medzi namietaným postupom krajskej\nprokuratúry a jej opatrením z 9. decembra 2019 a obsahom práv, ktorých vyslovenia\nporušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci\npredbežného prerokovania v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n22. V závere sa ústavný súd vysporiadal aj so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ktorú sťažovateľ vo svojej ústavnej\nsťažnosti výslovne formuloval. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú prax, v zmysle\nktorej je jednou z podmienok vyhovenia žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom skutočnosť, že v jeho prípade nejde o zrejme\nbezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Keďže ústavný súd, tak ako to je\nuvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia, skonštatoval dôvody\npre odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa v prevažnej miere pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť, teda jej zjavnú bezúspešnosť, rozhodol o žiadosti sťažovateľa\no ustanovenie advokáta tak, že jej nevyhovel (bod 2 výroku).\n\n11\n\n23. S ohľadom na všetky uvedené závery ústavného súdu bolo o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "nahliadnutie do spisu", "poškodený", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "ujma, náhrada škody", "orgán činný v trestnom konaní-vyšetrovateľ", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e22375e5-eeb0-434f-bc0c-d38143c87b4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1"}, {"guid": "ussr:1d5d636e-94c2-4826-bc06-7cf3a71804f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d5d636e-94c2-4826-bc06-7cf3a71804f1"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:5f849823-9dc7-4696-a813-f4656e8ca09b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/96 z 11. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-11", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.53.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}