{"guid": "ussr:db15ec6e-4f1e-4035-81b2-5a1a5eab9574", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 114/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 114/2020 z 11. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. marca 2020, sp. zn. II. ÚS 114/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.114.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/db15ec6e-4f1e-4035-81b2-5a1a5eab9574", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.114.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.114.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.114.2020.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 114/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Štefan Dedák, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Bratislava V č. k. 29 Cb 224/2016-963 z 25. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 29 Cb 224/2016-963 z 25. januára 2019 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podaním zo 7. novembra 2017 (ďalej\naj „prvé podanie“) oznámil sťažovateľ okresnému súdu svoj vstup ako intervenienta\nna strane žalobcu do konania sp. zn. 29 Cb 224/2016.\nDňa 5. októbra 2018 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného na rozhodnutie\no neprípustnosti vstupu intervenienta do konania.\nOkresný súd uznesením č. k. 29 Cb 224/2016-935 z 5. decembra 2018 rozhodol, že\nvstup sťažovateľa ako intervenienta na strane žalobcu nepripúšťa. Uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 14. decembra 2018.\nDňa 20. decembra 2018 oznámil sťažovateľ opakovane svoj vstup ako intervenienta\nna strane žalobcu do konania sp. zn. 29 Cb 224/2016 (ďalej aj „druhé podanie“).\nOkresný súd výrokom napadnutého uznesenia rozhodol: „Doručením písomného\noznámenia\n\n, že vstupuje do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.\n\n29Cb/224/2016 ako intervenient na strane žalobcu, nenastali účinky vzniku intervencie\nv tomto konaní.“\nNapadnuté uznesenie okresný súd odôvodnil týmto záverom: „\npodaním zo dňa 07.11.2017 oznámil svoj vstup do konania v pozícií intervenienta na strane\nžalobcu. Súd na návrh žalovaného o prípustnosti jeho vstupu do konania právoplatne\nrozhodol tak, že jeho vstup nepripustil. 6 dní po právoplatnosti tohto uznesenia\nopätovne oznámil svoj vstup do konania podľa § 82 ods. 1 CSP. Civilný sporový\nporiadok však neupravuje postup súdu v prípade opakovaného podania toho istého subjektu\npodľa § 82 ods. 1 CSP po právoplatnom rozhodnutí súdu podľa § 83 CSP a teda takéto\npodanie ani nepredpokladá. Súd konštatuje, že o neprípustnosti vstupu tohto subjektu už\nprávoplatne rozhodol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemôžu nastať na základe\nopakovaného podania podľa § 82 ods. 1 CSP účinky vzniku intervencie tohto subjektu\nv tomto konaní.“\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že napadnuté uznesenie porušuje základné\npravidlá súdneho konania. Podľa sťažovateľa závery okresného súdu nemajú oporu\n2\n\nv Civilnom sporovom poriadku (ďalej aj „CSP“) ani v platných právnych predpisoch či\nustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít. Okresný súd mal podľa názoru sťažovateľa\nv tomto prípade použiť analógiu legis, prípadne analógiu iuris. Okresný súd podľa\nsťažovateľa nemôže na základe svojho svojvoľného uváženia a bez zákonnej opory popierať\núčinky podania sťažovateľa, ktoré mu explicitne priznáva zákon a ktoré nastávajú priamo\nzo zákona, a to s poukazom na § 82 ods. 1 CSP.\n3.1 Podľa sťažovateľa je nutné vziať do úvahy skutočnosť, že v zmysle Civilného\nsporového poriadku intervencia zaniká len (i) vydaním uznesenia podľa § 83 CSP o tom, že\nvstup intervenienta nie je prípustný (ii), alebo právoplatným skončením konania. Vzhľadom\nna to, že nenastala ani jedna z uvádzaných skutočností, intervencia sťažovateľa nemohla\npodľa jeho slov zaniknúť na základe napadnutého uznesenia.\n3.2 Sťažovateľ ďalej poukazuje, že v zmysle § 83 CSP, na ktoré sa konajúci okresný\nsúd sám v odôvodnení napadnutého uznesenia odvoláva, súd môže rozhodnúť o tom, či je\nvstup intervenienta do konania prípustný, výlučne na návrh, ktorý môže podať žalobca\nalebo žalovaný. V danom prípade však podľa opisu sťažovateľa okresný súd napadnuté\nuznesenie vydal svojvoľne, bez akéhokoľvek návrhu zo strany žalobcu alebo žalovaného,\nčo je v zjavnom rozpore s daným ustanovením a účelom právnej úpravy.\n3.3 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia podľa sťažovateľa vyplýva, že o prvom\npodaní sťažovateľa už právoplatne okresný súd rozhodol, a preto sťažovateľ nemôže podať\nopakovaný návrh v podobe druhého podania, keďže Civilný sporový poriadok explicitne\nnepripúšťa takúto možnosť. Z tohto záveru možno podľa sťažovateľa dôvodiť, že okresný\nsúd aplikoval na druhé podanie zo strany sťažovateľa zásadu „res iudicata“, pričom však\npodľa sťažovateľa opomenul, že táto zásada je aplikovateľná len na rozhodnutia vo veci\nsamej, a zásadne nie na rozhodnutia procesného významu.\n3.4 Ďalej je podľa mienky sťažovateľa potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok\nmožnosť opätovného vstupu intervenienta do konania nevylučuje. Zákonodarca\nvo viacerých ustanoveniach Civilného sporového poriadku podľa názoru sťažovateľa\ntaxatívne vylúčil, na ktoré opakované úkony strán sa v konaní neprihladia (sťažovateľ\n\n3\n\nodkazuje napr. § 39 ods. 4 CSP, § 50 ods. 4 CSP), pričom opakovaný vstup do konania ako\nintervenient medzi ne nepatrí. Použitím rovnakej právnej logiky, akú uplatnil konajúci\nokresný súd v napadnutom uznesení, je podľa presvedčenia sťažovateľa nutné dospieť\nk záveru, že Civilný sporový poriadok v ustanoveniach o intervencii opakovaný vstup\nintervenienta nevylučuje, a preto sťažovateľ bol oprávnený podať druhé podanie, pričom\nzároveň aj legitímnym spôsobom nastali účinky vzniku intervencie sťažovateľa v tomto\nkonaní. Tieto následne mohli podľa sťažovateľa zaniknúť len na návrh niektorej zo strán\nsporu vydaním uznesenia podľa § 83 CSP o tom, že vstup intervenienta nie je prípustný.\n3.5 Konajúci okresný súd sa podľa slov sťažovateľa v napadnutom uznesení vôbec\nnezaoberal tvrdeniami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval podstatnú zmenu okolností, ktoré\npreukázateľne nastali od prvého podania a ktoré nesporne odôvodňovali jeho vstup ako\nintervenienta do konania.\n3.6 Sťažovateľ ďalej uvádza, že napadnuté uznesenie je arbitrárne. Podľa jeho názoru\nnapadnuté uznesenie nie je presvedčivo odôvodnené. Okresný súd mu odňal podľa jeho slov\nmožnosť konať pred súdom, a to z dôvodov, že okresný súd svojím postupom porušil\nzásady spravodlivého procesu. Možno teda podľa názoru sťažovateľa konštatovať, že\nnapadnuté uznesenie okresného súdu je arbitrárne a založené na svojvôli okresného súdu,\nide teda o rozhodnutie porušujúce právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces. Okresný súd rozhodol podľa názoru sťažovateľa\nv rozpore s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít, čím došlo aj k porušeniu princípu\nprávnej istoty.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že:\n„Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.01.2019, sp. zn.\n29Cb/224/2016-963 bolo porušené právo sťažovateľa\n\n,\n, občan\n\nSR na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 152 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n4\n\nNapadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.01.2019, sp. zn.\n29Cb/224/2016-963 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie\nkonanie.\nOkresný súd Bratislava V je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia...“\n5. Vec napadla ústavnému súdu 8. apríla 2019 a nebola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi, a tak v zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola\ntáto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi\nSzigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte\nústavného súdu v zložení Ľuboš Szigeti (predseda senátu), Jana Laššáková a Peter Molnár.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n5\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom je na pôdoryse ústavnej sťažnosti\nsťažovateľovo obrátenie sa na ústavný súd s úlohou vyriešenia predovšetkým\nprocesno-civilistickej otázky s namietaným domnelým ústavnoprávnym rozmerom, a to či\nprávne predpisy civilného sporového konania (t. j. Civilného sporového poriadku)\npripúšťajú taký výklad aplikovanej právnej normy regulujúcej inštitút intervencie, aký zvolil\nza daného skutkového a právneho stavu okresný súd v napadnutom uznesení, a či prípadná\nnegatívna odpoveď má ústavnoprávny rozmer a potenciál zasiahnuť do sťažovateľom\noznačených ústavných práv.\n8. Podľa § 82 ods. 1 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo\nna základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.\nPodľa § 82 ods. 2 CSP vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.\nPodľa § 83 CSP súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.\n9. Skôr, ako ústavný súd prejde k samotnej podstate veci, je nútený upozorniť\nna kľúčové tri premenné (aspekty) prejednávanej veci:\n9.1 Ústavný súd hodnotí, že v stávke v rámci dotknutého konania pred okresným\nsúdom neboli hmotné práva a povinnosti sťažovateľa, výsledkom tohto konania nebolo\nkonštitutívne alebo deklaratórne rozhodnutie o hmotných právach a povinnostiach\nsťažovateľa. Samotný Civilný sporový poriadok vylučuje pri rozhodovaní súdu o otázke\nnepripustenia vstupu intervenienta do konania možnosť podania odvolania proti\n6\n\nrozhodnutiu súdu (ak rozhodoval sudca). Aj preto možnosť ústavného prieskumu a\npotencialita porušenia procesných ústavných práv je vo všeobecnosti pri súdmi riešených\notázkach postavenia konkrétneho subjektu ako intervenienta v civilnom sporovom konaní\nznačne znížená a muselo by ísť o extrémny exces zo strany označeného porušovateľa týchto\nprocesných ústavných práv, aby ústavný súd mohol konštatovať ústavne relevantnú\nintenzitu zásahu do týchto ústavných práv.\n9.2 Ústavný súd dopĺňa, že v danej veci sťažovateľa ide primárne o výklad\na aplikáciu jednoduchého práva (einfaches Recht) procesného charakteru (upravujúceho\notázku subjektov civilného sporového konania a ich procesnej legitimácie), ktorého\ninterpretácia a výklad v konkrétnom konaní je doménou všeobecného súdu a ústavný súd sa\nmusí obmedziť iba na posúdenie ústavnej udržateľnosti takéhoto výkladu.\n9.3 Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že sťažovateľ nenapáda uznesenie okresného\nsúdu o nepripustení vstupu sťažovateľa ako intervenienta do konania pri sťažovateľovom\nprvom podaní, kde okresný súd na návrh žalovaného rozhodol a odôvodnil nepripustenie\nsťažovateľa ako intervenienta do konania pre nedostatok právneho záujmu na výsledku\nkonania na strane sťažovateľa. Sťažovateľ napáda až následné napadnuté uznesenie, ktoré\nsa už nezaoberalo otázkou právneho záujmu na výsledku konania, ale procesne sa\nvysporadúvalo s opakovaným podaním (podnetom) sťažovateľa o intervencii do konania.\nAj preto je v tomto prípade prieskum ústavného súdu značne zúžený, keďže ústavnoprávny\npresah takéhoto rozhodnutia je len minimálny.\n10. Akokoľvek, ústavný súd v prvom rade dáva za pravdu okresnému súdu, že\nCivilný sporový poriadok neponúka explicitnú odpoveď na otázku procesného\nvysporiadania sa súdu s opakovaným podnetom identického subjektu o jeho intervencii\ndo konania v prípade, ak už bolo o identickom podnete právoplatne týmto súdom v konaní\nrozhodnuté tak, že sa vstup intervenienta do tohto konania nepripúšťa. Ústavný súd však\ndáva zároveň za pravdu aj sťažovateľovi, že absencia explicitnej právnej normy regulujúcej\nkonkrétnu procesnú otázku nezbavuje povinnosti súdu o konkrétnom podaní konkrétneho\nsubjektu rozhodnúť v súlade so zákonom a ústavnými procesnými normami.\n\n7\n\n10.1 Ústavný súd ďalej pozitívne hodnotí, že okresný súd pri vysporiadavaní sa\ns druhým podaním sťažovateľa zvolil ako procesnú formu odpovede napadnuté uznesenie\na nepokúšal sa oslobodiť od povinnosti riadneho procesného postupu vybavením tohto\ndruhého podania, napr. listom, neprihliadaním na druhé podanie alebo iným menej\nformalizovaným postupom.\n10.2 Otázkou ostáva, či výrok a odôvodnenie napadnutého uznesenia sú vzhľadom\nna predmet rozhodovania okresného súdu a v zmysle ústavných garancií zaručujúcich\nnearbitrárnosť rozhodovania súdov ústavne udržateľné, resp. či možno pri uvedenom\nspôsobe, forme a obsahu rozhodovania okresného súdu o druhom podaní sťažovateľa\ntýkajúcom sa jeho vstupu ako intervenienta do konania vôbec hovoriť o ústavnom presahu\ntakéhoto rozhodovania (pozri už uvedené charakterizované tri aspekty prerokovávanej veci).\n10.3 Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd sa mohol pokúsiť o analógiu legis\na pouvažovať o primeranej aplikácii [t. j. o aplikácii základných princípov (ustanovení)\nCivilného sporového poriadku, ktoré upravujú skutkovú podstatu najpodobnejšiu danému\nskutkovému stavu či právnej otázke] ustanovení upravujúcich napr. otázku prekážky veci\nprávoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) pri inštitúte neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 3\nCSP). Prípadne mohol okresný súd uvažovať o vyzvaní sťažovateľa na doplnenie podania\na ozrejmenie zmeny skutočností (resp. výskytu nových skutočností) rozhodných pre\nposúdenie prípustnosti intervencie do konania oproti prvému podaniu (§ 128 ods. 1 CSP)\na upozorniť sťažovateľa, že v prípade neuvedenia nových skutočností, znamenajúcich inak\npovinnosť súdu opätovne sa druhým podaním zaoberať, oznámiť stranám sporu vstup\nintervenienta do konania (§ 82 ods. 4 CSP) a príp. opätovne rozhodovať na návrh niektorej\nzo strán sporu o pripustení intervenienta do konania, sa nebude na jeho druhé podanie\nprihliadať z dôvodu už raz právoplatne rozhodnutého nepripustenia sťažovateľa ako\nintervenienta do konania a z dôvodu nezmenenia rozhodných skutočností. Rovnako sa\nmohol okresný súd zamyslieť nad možnosťou zastavenia konania v časti týkajúcej sa\nintervencie sťažovateľa do konania a analogickej či primeranej aplikácie ustanovení\nCivilného sporového poriadku o procesných podmienkach konania (§ 161 ods. 2 CSP).\n\n8\n\n10.4 Aj keď okresný súd tak nepostupoval a v napadnutom uznesení prijal pri\ninštitúte intervencie zákonom (CSP) nepredpokladaný výrok (účinky intervencie nastávajú\ntotiž priamo ex lege už podaním oznámenia o vstupe do konania, pričom o opaku – t. j.\no nepripustení vstupu intervenienta do konania – musí rozhodnúť súd a aj to len na návrh)\na absentuje obšírnejšie odôvodnenie prijatia takéhoto výroku, závery okresného súdu o tom,\nže účinky intervencie druhým podaním sťažovateľa nenastali z dôvodu už skôr\na právoplatne rozhodnutej otázky prípustnosti intervencie sťažovateľa do konania, možno\nmateriálne vnímať ako zákonne udržateľné rozhodnutie okresného súdu o otázke subjektov\nkonania a ich účasti na konaní, ktoré má v konkrétnom prípade črty rozhodnutia o zastavení\nkonania v tejto časti pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae), ktoré je\navšak aplikované s príslušnými zmenami a na základe analógie legis práve pri inštitúte\nintervencie. Ústavný súd na poli obiter dicta dopĺňa, že do budúcna bude úlohou legislatívy\nalebo aplikačnej praxe všeobecných súdov, aby sa s uvedeným nedostatkom (medzerou)\nCivilného sporového poriadku pri inštitúte intervencie a opakovanom domáhaní sa subjektu\nako intervenienta o vstup do toho istého konania vysporiadali procesne čistejším spôsobom.\n10.5 Ústavný rozmer tak napadnuté uznesenie so všetkými jeho opísanými\nnedostatkami nedosahuje (ako ústavný súd v predchádzajúcom odseku uviedol, napadnuté\nuznesenie je zákonne udržateľné, a fortiori je daná jeho ústavná čistota) a nie je možné\nuvažovať ani potenciálne o porušení sťažovateľom označených ústavných práv.\n10.6 Vzhľadom na už popísané závery je ústavný súd povinný v tomto prípade\nodmietnuť ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "intervencia-intervenient", "konanie-sporové", "rozhodnutie-výrok", "analógia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:494dd658-3bd1-48ac-81d3-d7b3bf2922c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.514.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.514.2026.1"}, {"guid": "ussr:b514be8f-9496-467a-b45d-fcd523397d08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.380.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 380/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 380/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.380.2026.1"}, {"guid": "ussr:e05d0d3b-04b6-4c80-8a27-6bb66b0d23e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.314.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.314.2024.1"}, {"guid": "ussr:358ee6bf-4120-41f7-bb35-bb198ef0439f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.64.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 64/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.64.2024.2"}, {"guid": "ussr:1628c7f0-a166-4b97-be74-c1ecf4015e16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.662.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 662/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 662/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.662.2023.1"}, {"guid": "ussr:f1c62dd4-f25a-46ca-b9b7-59f9968258a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.611.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 611/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 611/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.611.2023.1"}, {"guid": "ussr:c7d61f56-5c48-462d-a640-36731b0b026e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.197.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.197.2021.1"}]}