{"guid": "ussr:32b6416a-1be0-4a41-9ffd-cf62943c43dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.90.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 90/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/2020 z 11. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2020, sp. zn. I. ÚS 90/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.90.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/32b6416a-1be0-4a41-9ffd-cf62943c43dd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.90.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.90.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.90.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 90/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Povoznícka\n18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok zaručeného v čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom\nOkresného súdu Žilina č. k. 18 Cb 25/2018-101 z 13. júla 2018 v spojení s opravným\nuznesením Okresného súdu Žilina č. k. 18 Cb 25/2018-159 z 11. decembra 2018 a\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob 3/2019 z 27. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\n15. októbra 2019 sa\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým by\nústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd\npodľa ústavy, Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 18 Cb 25/2018-101\nz 13. júla 2018 v spojení s opravným uznesením okresného súdu č. k. 18 Cb 25/2018-159\nz 11. decembra 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 14 Cob 3/2019 z 27. júna 2019 a ktorým by napadnuté rozhodnutia týchto súdov\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ ako výrobca\nelektrickej energie a vlastník zariadenia na jej výrobu z obnoviteľných zdrojov sa žalobou\npodanou na okresnom súde domáhal proti žalovanej obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaný“), ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy\nzaplatenia sumy 423,91 €. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný mu zaslal\n„Oznámenie o strate práva na uplatnenie si podpory pre rok 2015“, pretože si údajne\nnesplnil notifikačnú povinnosť. Sťažovateľ však tvrdil, že si všetky povinnosti splnil,\nčo odvádzal od toho, že 25. marca 2014 zaslal žalovanému zmluvu o výkupe elektriny\npre rok 2014 (uzavretú 31. marca 2014), súčasťou ktorej bolo aj oznámenie Plánu výroby\ns právom podpory s predpokladaným množstvom dodanej elektriny na rok 2015. Keďže\nzákon nestanovoval formu oznámenia ani doloženia produkcie, ním vykonané oznámenie\nbolo podľa jeho názoru možné považovať za splnenie zákonnej povinnosti. Odhliadnuc\n\n2\n\nod toho však vyjadroval presvedčenie, že na neho sa nevzťahuje povinnosť v zmysle § 4\nods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko\núčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o podpore OZE“), pretože jeho zariadenie bolo uvedené\ndo prevádzky pred 1. januárom 2014, a teda postup žalovaného bol v rozpore s prechodnými\nustanoveniami právnej úpravy. Sťažovateľ nadväzne vo februári 2015 zaslal žalovanému\nžiadosť o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a o zaplatenie\ndoplatku aj pre rok 2015 a súčasne vystavil žalovanému faktúry na zaplatenie celkovej\nsumy 423,91 €, ktoré mu však žalovaný neuhradil.\n3. Predmetom konaní vedených všeobecnými súdmi bolo rozhodovanie o otázke,\nči si sťažovateľ ako výrobca elektriny s právom na podporu splnil riadne a včas\noznamovaciu povinnosť voči žalovanému podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE,\npričom so zodpovedaním tejto otázky súvisel vznik, resp. zánik nároku sťažovateľa\nna vyplatenie podpory za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie. Ustanovenie\nv § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE ukladá sťažovateľovi povinnosť oznámiť\nÚradu pre reguláciu sieťových odvetví a žalovanému uplatnenie podpory podľa § 3\nods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore OZE vrátane predpokladaného množstva dodanej\nelektriny vždy k 15. augustu nasledujúceho kalendárneho roka.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 18 Cb 25/2018-101 z 13. júla 2018 v spojení\ns opravným uznesením z 11. decembra 2018, ktorým bolo opravné záhlavie rozsudku v časti\noznačenia žalovaného (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“), žalobu\nsťažovateľa zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch\nsvojho rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona\no podpore OZE povinný splniť dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť a uviesť mu\npredpokladané množstvo dodanej elektriny a zároveň povinnosť oznámiť žalovanému\nuplatnenie podpory. Z vykonaného dokazovania však okresnému súdu vyplynulo,\nže sťažovateľ\n\nnepreukázal\n\nsplnenie\n\nnotifikačnej\n\npovinnosti\n\nv celom\n\nrozsahu\n\ntak, ako to stanovovalo uvedené ustanovenie zákona o podpore OZE, a to v časti oznámenia\nuplatnenia podpory, teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, že povinnosť podľa § 4\n\n3\n\nods. 2 zákona o podpore OZE splnil. Preto i podľa názoru okresného súdu sťažovateľ stratil\nprávo na podporu na nasledujúci rok (2015). Okresný súd tiež uzavrel, že pokiaľ sťažovateľ\npredložil žalovanému nejaké listiny, nebolo možné ich považovať za splnenie povinnosti\nv celom rozsahu (listiny zaslané v marci 2014, pozn.) a v zákonnej lehote (listiny zaslané\nvo februári 2015, pozn.). Preto žalobe sťažovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nevyhovel.\n5. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal. Svoju odvolaciu\nargumentáciu založil na troch bodoch, a to na skutočnosti, že z jeho strany bola splnená\nnotifikačná povinnosť, ďalej na tom, že táto notifikačná povinnosť bola splnená nad rámec\nzákona, pretože na jeho prípad sa sankčný mechanizmus ešte nemal aplikovať, a napokon\nna skutočnosti, že sankcia je v rozpore s právom Európskej únie. Krajský súd rozsudkom\nsp. zn. 14 Cob 3/2019 z 27. júna 2019 rozhodnutie okresného súdu potvrdil a žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V rámci odôvodnenia svojho\nrozhodnutia poukázal na závery a zhodnotenia vyplývajúce z rozsudku okresného súdu\na aplikujúc § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) sa obmedzil na skonštatovanie jeho správnosti.\n6. Krajský súd najskôr podal výklad § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE,\nktorý bol relevantný v danej veci, a to v tom zmysle, že sťažovateľ ako výrobca elektriny\nbol povinný oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, teda žalovanému\n(nielen Úradu pre reguláciu sieťových odvetví), uplatnenie podpory podľa § 3\nods. 1 písm. b)\n\na c),\n\nvrátane\n\npredpokladaného\n\nmnožstva\n\ndodanej\n\nelektriny,\n\nvždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, teda vždy rok dopredu. Sťažovateľ\nvyjadroval presvedčenie, že si svoju notifikačnú povinnosť podľa uvedeného ustanovenia\nsplnil, a to tým, že zaslal žalovanému dokument označený ako Plán výroby s právom\npodpory, ktorý bol súčasťou zmluvy o výkupe elektriny na rok 2014, a ktorý podľa jeho\nnázoru predstavoval zároveň i konkludentné vyjadrenie, že si chce uplatniť právo\nna podporu. Krajský súd však zhodne s okresným súdom uzavrel, že z textu uvedenej\nzmluvy okrem odhadovaného množstva vyrobenej elektrickej energie pre rok 2014 a pre rok\n2015 nevyplýva oznámenie o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s § 4\nods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE pre rok 2015. Upresnil, že samotné oznámenie\n\n4\n\nodhadovaného množstva vyrobenej elektrickej energie v sebe bez ďalšieho nemôže zahŕňať\naj oznámenie uplatnenia podpory, najmä ak zákonná úprava výslovne požaduje splnenie\noboch oznamovacích povinností (predpokladané množstvo dodanej elektriny a oznámenie\no uplatnení podpory), a to každoročne.\n7. Vo vzťahu k druhej kľúčovej námietke sťažovateľa o tom, že v zmysle\n§ 18e zákona o podpore OZE sa sankcie za prípadné nesplnenie povinností uvedených\nv § 4 naňho nevzťahujú, pretože v jeho prípade išlo o zariadenie uvedené do prevádzky\npred 1. januárom 2014, krajský súd v plnom rozsahu poukázal na závery okresného súdu.\nOkresný súd v tejto súvislosti uviedol, že prechodné ustanovenie § 18e zákona o podpore\nOZE sa týka podmienok podpory výroby elektriny (§ 3), kde sú doterajšie právne predpisy\nzachované, ale práva a povinnosti stanovené v § 4 zákona o podpore OZE sa týkajú každého\nsubjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. K tomuto záveru\ndospel\n\nporovnaním\n\nprávnej\n\núpravy\n\nzákona\n\no podpore\n\nOZE\n\nv znení\n\núčinnom\n\ndo 31. decembra 2013 so znením tohto zákona účinným od 1. januára 2014. S použitím\nlogického\n\na gramatického\n\nvýkladu\n\njednotlivých\n\nustanovení\n\n(najmä\n\nprechodného\n\nustanovenia §18e) okresný súd vysvetlil, že § 3 upravuje podmienky, ktoré je potrebné\nsplniť, aby sa výrobca vôbec stal subjektom s právom na podporu a pokiaľ podmienky splní,\nmusí následne plniť povinnosti v zmysle § 4. V prípade porušenia niektorej z povinností\nje zákonom daná sankcia v podobe straty práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok.\nAk sa teda zmenia podmienky podpory po tom, ako sa sťažovateľ, resp. iný výrobca stal\nsubjektom s právom na podporu, prípadné nové podmienky sa ho v zmysle § 18e netýkajú,\ntýkajú sa len nových subjektov. To však neznamená, že sťažovateľ nemusí plniť povinnosti\nv zmysle § 4 pod hrozbou sankcie. Dodal, že tieto povinnosti boli stanovené aj predošlou\nprávnou úpravou, avšak bez sankčného mechanizmu a mnohí výrobcovia spĺňajúci\npodmienky podľa § 3 tieto povinnosti neplnili. Preto bol zavedený sankčný mechanizmus\nod 1. januára 2014. Totožne sa s tým vysporiadal aj ústavný súd, ktorý vo svojom náleze\nsp. zn. PL ÚS 50/2015 z 22. marca 2017 (ďalej len „nález“) uviedol, že povinnosti uvedené\nv § 4 ods. 2 sú relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu\nna to, kedy boli uvedené do prevádzky a kedy môžu podporu uplatňovať, a zároveň dodal,\nže tento postih a sankčný mechanizmus na stratu podpory je oprávnený, dôvodný a žiaduci.\n\n5\n\nZ nálezu tiež vyplynulo, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia\n§ 4 ods. 3 je z pohľadu ústavného súdu nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce,\npričom mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege.\n8.\n\nPokiaľ\n\nsťažovateľ\n\nnamietal\n\nnevysporiadanie\n\nsa\n\nokresného\n\nsúdu\n\ns jeho argumentáciou o prednosti komunitárneho práva a o potrebe prihliadať na účel\nSmernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES (ďalej len „smernica“), krajský súd\npoukázal na časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v rámci ktorého vychádzal okrem\niného zo záverov nálezu, kde sa ústavný súd zaoberal ústavnoprávnymi aspektami\nrelevantnej právnej úpravy, a konštatoval, že predmetné ustanovenia nie sú v rozpore\ns ústavou, dohovorom, ani dodatkovým protokolom. Vo vzťahu k údajnému rozporu\ns komunitárnym právom krajský súd uviedol, že sťažovateľ len vo všeobecnosti poukázal\nna princípy, v zmysle ktorých komunitárne právo požíva prednosť pred akoukoľvek normou\nvnútroštátneho práva, pričom neuviedol žiaden konkrétny rozpor dotknutej vnútroštátnej\nprávnej úpravy s ním uvádzanou smernicou.\n9. Proti uvedeným rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu sťažovateľ\nnasmeroval svoju ústavnú sťažnosť. V rámci nej detailne popisuje skutkové okolnosti\njeho veci, podáva jej právny rozbor a rekapituluje argumenty, ktoré uplatnil v rámci\npodaného opravného prostriedku. Sumarizuje, že krajský súd sa nevysporiadal\ns podstatnými skutočnosťami jeho kauzy, v dôsledku čoho považuje toto rozhodnutie\nza nesprávne,\n\nale\n\npostupu krajského\n\naj\nsúdu\n\nnepreskúmateľné\nokrem\n\na nezákonné.\n\nabsencie\n\nnáležitého\n\nZmätočnosť\n\na arbitrárnosť\n\nodôvodnenia\n\numocňuje\n\npodľa neho aj skutočnosť, ako si všeobecné súdy postupne osvojovali argumentáciu znejúcu\nv neprospech sťažovateľa, avšak na jeho tvrdenia, resp. v jeho prospech znejúce dôkazy\nneprihliadali, v čom vidí porušenie zásady rovnosti zbraní. Je presvedčený, že k porušeniu\njeho práv došlo jednak z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu (nesprávny výklad\nintertemporálnych ustanovení a nesprávny výklad obsahovej stránky notifikačnej povinnosti\nsťažovateľa) a jednak nevysporiadaním sa s kľúčovou argumentáciou sťažovateľa týkajúcou\nsa „porušenia práva vlastniť majetok a o prednosti komunitárneho práva a potrebe\nprihliadať na účel smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES“.\n\n6\n\n10. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil, že rozsudkom okresného súdu v spojení s jeho opravným uznesením,\nako aj rozsudkom krajského súdu boli porušené jeho v záhlaví označené práva, napadnuté\nrozhodnutia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a aby sťažovateľovi\npriznal náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n15. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa\ntohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34\n\n7\n\na § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne\nneoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n16. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno považovať aj tú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n17. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n19. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\n\n8\n\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07),\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n20. V zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť\nmajetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nMajetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie\nsa zaručuje. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľa\nrozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré rozhodli o zamietnutí jeho žaloby. Sťažovateľ,\nnespokojný s výsledkom posúdenia jeho kauzy od ústavného súdu očakáva prehodnotenie\nzáveru, ku ktorému dospel okresný súd a nadväzne i krajský súd v napadnutých\nrozhodnutiach, ktoré považuje za nesprávne, nezákonné a arbitrárne.\nIII.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom\nokresného súdu v spojení s jeho opravným uznesením\n22. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom\nokresného súdu v spojení s opravným uznesením, ústavný súd v prvom rade uvádza,\nže z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd\nje rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov\nje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n\n9\n\n23. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (pozri. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n24. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok,\nktorý sťažovateľ využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam\nsťažovateľa podľa ústavy, listiny, dohovoru a dodatkového protokolu mal krajský súd\nv rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc\nústavného súdu. Preto ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n25. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorému sťažovateľ vyčíta\nnedostatočnosť odôvodnenia, nepreskúmateľnosť a porušenie princípu rovnosti zbraní,\nje potrebné považovať ústavnú sťažnosť za neprípustnú.\n26. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n27. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n\n10\n\n28. V súvislosti s námietkami sťažovateľa uvedenými v bode 25 možno konštatovať,\nže sťažovateľ namieta nesprávny postup krajského súdu, ktorým mu malo byť znemožnené\nuskutočňovanie jeho procesných práv. Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa,\nbolo podľa názoru ústavného súdu namieste podať dovolanie, ktorého prípustnosť\na dôvodnosť by sa opierali o § 420 písm. f) a § 431 ods. 1 CSP. Sťažovateľ teda otázku\npoužitia ďalších opravných prostriedkov v rámci všeobecného súdnictva vo vzťahu\nk právoplatnému rozsudku krajského súdu posúdil nesprávne (v priamom rozpore\ns vlastnými zásadnými tézami vyslovenými v ústavnej sťažnosti) a dovolanie proti rozsudku\nkrajského súdu (ako si to ústavný súd na okresnom súde overil) nepodal. Nevyužil\nteda účinný prostriedok ochrany svojich označených základných práv podľa ústavy, listiny,\ndohovoru a dodatkového protokolu. Zakladá to vo svojich dôsledkoch neprípustnosť\nústavnej sťažnosti podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Na tomto mieste je potrebné\npoukázať na to, že ak by vo veci bol podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota\nna podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku (§ 124 posledná veta zákona o ústavnom súde).\n29.\n\nNapokon\n\ntreba\n\npoznamenať,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\nani\n\nlen\n\nnetvrdil\n\n(tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPreto ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa § 132\nods. 3 zákona o ústavnom súde.\n30. Na tomto základe ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.\n31. Pre úplnosť sa ústavný súd zaoberal i námietkou sťažovateľa o údajnom\nnesprávnom výklade a aplikácii relevantnej právnej úpravy na jeho prípad. Ústavný súd\npo preskúmaní\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nuvádza,\n\nže\n\nnezistil\n\ntakú\n\nskutočnosť,\n\nktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu v relevantných\nprávnych predpisoch vo väzbe na rozhodné okolnosti veci. Krajský súd aplikoval a riadne\ninterpretoval príslušné ustanovenia zákona o podpore OZE vzťahujúce sa k danej kauze\n\n11\n\na nadväzujúc na rozhodnutie okresného súdu pomerne vyčerpávajúco vysvetlil svoj postoj\nk predmetu konania nastoleného sťažovateľom. Podľa názoru ústavného súdu nemožno\npovažovať výklad na vec vzťahujúcej sa právnej úpravy v tom zmysle, že výrobca elektriny,\nktorý spĺňa podmienky podľa § 3 zákona o podpore OZE, má stanovené určité práva\na povinnosti (§ 4) a pokiaľ ich v celosti nesplní, je zákonom zakotvená sankcia v podobe\nstraty práva na podporu (iba) na nasledujúci kalendárny rok, za ústavne nekonformný.\nTaktiež aplikácia intertemporálneho ustanovenia § 18e zákona o podpore OZE (bod 6)\nje podľa názoru ústavného súdu odôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne\na relevantne). K rovnakým záverom dospel ústavný súd aj v náleze z 22. marca 2017,\nv ktorom posudzoval súladnosť § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE s jednotlivými článkami\nústavy a dodatkového protokolu, na ktorý správne v tejto súvislosti poukázal i krajský súd.\n32. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bolo možné v naznačených súvislostiach kvalifikovať ako nezlučiteľný\ns označenými\n\nčlánkami\n\nústavy,\n\nlistiny,\n\ndohovoru\n\na dodatkového\n\nprotokolu,\n\nteda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola sťažovateľovi ústavne konformným\nspôsobom poskytnutá ochrana v jeho základných právach, resp. že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bol arbitrárny. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Takéto\npochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutom rozsudku krajského\nsúdu nezistil, a preto bolo možné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť\ni podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n33. Pretože ústavný súd vylúčil možnosť porušenia sťažovateľom označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu (bod 31), neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia vlastníckych\npráv sťažovateľa v zmysle ústavy, listiny a dodatkového protokolu, pretože je evidentné,\nže vyslovenie porušenia týchto práv bolo v okolnostiach danej veci podmienené zistením\nporušenia práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces, k čomu ale nedošlo.\n\n12\n\nZ toho dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bezpredmetné\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4d96007-992f-4f6a-be52-eb99db905bc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ac12089b-4286-46ca-bcef-f3a420c78f86:827757b2-ec9e-4001-ab2e-34f5c2da98f8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118203700.2", "spisova_znacka": "14Cob/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/3/2019 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118203700.2"}, {"guid": "0b61ee0d-8f5b-43fd-b964-875c4e391e47:4254b9ef-cdbf-4bfd-9188-78158d23a1f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/25/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/25/2018 z 13. 7. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-07-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b61ee0d-8f5b-43fd-b964-875c4e391e47:4254b9ef-cdbf-4bfd-9188-78158d23a1f4"}], "citovane_v": []}