{"guid": "ussr:90e68f68-6711-4d93-8cea-b8e9256fc503", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.86.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 86/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/2020 z 11. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2020, sp. zn. I. ÚS 86/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.86.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/90e68f68-6711-4d93-8cea-b8e9256fc503", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.86.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.86.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.86.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 86/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, Československej armády 5, Brezno,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 59/2018\nz 21. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Dňa 27. marca 2019 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Cdo 59/2018 z 21. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. Rvp 586/2019 a v súlade\ns čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019\nbola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená\na 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nschváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konaného 4. decembra 2019 na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie\nvo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch\npríslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec\npridelená. V súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí\ndo senátu sudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu\nv zložení Jana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\nÚstavnú sťažnosť sťažovateľky preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom\nv záhlaví tohto rozhodnutia.\n4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Zvolen (ďalej len\n„okresný súd“) bolo pod sp. zn. 14 C 144/2003 vedené konanie o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa začalo na základe návrhu\nsťažovateľky proti odporcovi\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „odporca“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 14 C 144/2003 z 2. júla 2009\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 16 Co 343/2009\n\ns\n\nprávoplatnosťou\n\nspoluvlastníctvo sťažovateľky a odporcu.\n\n2\n\n29. apríla 2010\n\nvyporiadal\n\nbezpodielové\n\n5. Následne sťažovateľka podala návrh na obnovu konania o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že po právoplatnom skončení\npredmetného konania náhodou objavila dokumenty preukazujúce, že odporca podnikal\naj na území Českej republiky, avšak príjmy z tejto podnikateľskej činnosti neboli\npredmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Okresný súd uznesením\nsp. zn. 6 C 103/2013 z 8. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) návrh\nsťažovateľky na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 14 C 144/2003 zamietol\na sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 491,75 €.\n6. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 119/2016\nz 23. júna 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) uznesenie okresného súdu potvrdil\nako vecne správne. Súčasne sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy\nodvolacieho konania vo výške 71,58 €.\n7. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, v ktorom namietala\nnesprávne právne posúdenie veci okresným súdom aj krajským súdom. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol a vyslovil, že odporca má nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania.\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu a taktiež postupom okresného súdu a krajského súdu bolo porušené jej základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Argumentuje, že spolu s návrhom na obnovu konania predložila\nsúdu dostatočné množstvo dôkazov odôvodňujúcich povolenie obnovy konania. Súčasne\nsťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom aj krajským súdom navrhovala vykonanie\naj ďalších dôkazov, avšak tieto vykonané neboli.\n9. Sťažovateľka v tejto súvislosti zastáva názor, že „úlohou súdu pri podaní\nakéhokoľvek návrhu je dostatočne a spoľahlivo zistiť skutkový stav, vyhodnotiť dôkazy,\nktoré boli v konaní predložené, ako aj vykonať ďalšie dôkazy, ktoré boli navrhnuté.\nNavrhnuté dôkazy mali byť vykonané súdom, nakoľko som ich ja navrhovateľka sama\n\n3\n\nnemohla, ani nevedela obstarať vzhľadom na porušenie daňového resp. bankového\ntajomstva“.\n10. Ďalej sťažovateľka uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o jej návrhu\nna povolenie obnovy konania nepostupoval v súlade so zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), porušil § 1 a § 120 OSP\na nesprávne vyhodnotil sťažovateľkou predložené dôkazy. Žiadala, aby si ústavný súd\nvyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 14 C 144/2003 a sp. zn. 6 C 103/2013 a aby prihliadol\nna jej právnu a skutkovú argumentáciu použitú v konaní vedenom okresným súdom,\nkrajským súdom a tiež najvyšším súdom.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\njej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„I.\n\nZákladné\n\nprávo\n\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\nbytom\n\nupravené v článku 46 Ústavy SR postupom Najvyššieho súdu SR\nč. k. 2 Cdo 59/2018 zo dňa 21.12.2018, ktorý odmietol dovolanie sťažovateľky proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co 119/2016 zo dňa 23.6.2016\nporušené bolo.\nII. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Cdo 59/2018 zrušuje a vec vracia\nna ďalšie konanie.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n4\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu na začatie konania pritom možno hovoriť\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať\nústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\n\n5\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05,\nI. ÚS 453/2011). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08, I. ÚS 165/2015).\n18. Ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že návrh na rozhodnutie\n(petit) v ústavnej sťažnosti nie je určitý. Sťažovateľka v petite nešpecifikovala konkrétny\nodsek namietaného čl. 46 ústavy, avšak vychádzajúc z celkového obsahu ústavnej sťažnosti\nmožno konštatovať, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na základe toho ústavný súd ustálil predmet\ntohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nIII.\nPrávne posúdenie ústavným súdom\n20. Sťažovateľka sa podanou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\njej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky ako procesne neprípustné\npodľa § 447 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“).\n21. Prv ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu podstatnej sťažnostnej argumentácie\nuvedenej v ústavnej sťažnosti, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto dôvodu\n\n6\n\nústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať, či bol v konaní pred všeobecnými\nsúdmi náležite zistený skutkový stav a aké právne závery z tohto zisteného skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by\nsa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n22. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka označila v ústavnej\nsťažnosti za porušovateľa jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy len najvyšší súd\na súčasne aj v petite ústavnej sťažnosti sa domáha vyslovenia porušenia označeného práva\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, avšak podstatná sťažnostná argumentácia\nsťažovateľky smeruje proti rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu a ich postupu\nv konaní. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sa sťažovateľka\nv dôvodoch ústavnej sťažnosti obmedzila len na konštatovanie, že „... odmietnutím\ndovolania...“ bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 46\nods. 1 ústavy.\n23. Vzhľadom na viazanosť petitom ústavnej sťažnosti podľa § 45 zákona\no ústavnom súde (okrem prípadov stanovených v zákone o ústavnom súde, o aký však\nv posudzovanej veci nejde) sa ústavný súd zameral na posúdenie, či napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktoré sťažovateľka navrhuje zrušiť, došlo k porušeniu jej základného\npráva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy. Keďže sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, sa preskúmania ústavnosti odvolacieho rozhodnutia (uznesenia\nkrajského súdu) nedomáhala, ústavný súd predmetné uznesenie krajského súdu\nneposudzoval.\n\n7\n\n24. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 6 uznesenia) vyplýva, že\npo posúdení obsahu podaného dovolania sťažovateľky najvyšší súd dospel k záveru,\nže sťažovateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia podľa § 421 ods. 1 CSP.\n25. Následne najvyšší súd citujúc § 421 ods. 2 CSP konštatoval, že dovolanie je proti\nuzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie\no nepovolení obnovy konania zo zákona explicitne vylúčené [§ 421 ods. 2 v spojení s § 357\npísm. c) CSP].\n26. Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky podľa §\n447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné.\n27. Ústavný súd zohľadňujúc taktiež obsah podaného dovolania sťažovateľky\nkonštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania sťažovateľky je\nv napadnutom uznesení riadne a presvedčivo odôvodnený. Z dikcie § 421 ods. 2 CSP\nvyplýva, že podanie dovolania, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP), je výslovne vylúčené, ak odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti uzneseniam uvedeným v § 357 písm. a) až n) CSP. Uznesenie,\nktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí žaloby na obnovu\nkonania, čo je prípad sťažovateľky, je zaradené do predmetného taxatívneho výpočtu týchto\nprocesných rozhodnutí odvolacieho súdu [§ 357 písm. c) CSP].\n28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd sa v danom\nprípade nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými\nby poprel jej účel a význam. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že len najvyššiemu\nsúdu ako súdu dovolaciemu prináleží rozhodovať o naplnení predpokladov na uskutočnenie\ndovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti samotného dovolania podľa\n§ 421 CSP. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie\nv súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy\nmajú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu\n\n8\n\nvyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy v konečnom dôsledku, nemôže viesť k záveru\no porušení označeného práva sťažovateľky (III. ÚS 450/2017, I. ÚS 413/2019).\n29. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by\nz ústavnoprávneho hľadiska spochybňoval závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nktoré nevybočujú z limitov čl. 46 ods. 1 ústavy. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol\nústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde. Ústavný súd súčasne dodáva, že ústavná sťažnosť neobsahuje\nžiadnu ústavne významnú argumentáciu, keďže sťažovateľka pokračuje v rovnakej\nargumentácii, ktorú uvádzala aj v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam všeobecných\nsúdov. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky preto ústavný súd opätovne\nzdôrazňuje, že nie je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku\nsťažovateľky.\n30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9d5e75f-37a5-49e5-a9f8-03c13375f295", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:1b35a288-969d-45d0-8a9c-8fa463ccef69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "dfa31661-f858-470b-a9db-455ab62edb00:959e8e79-875a-4ae5-b456-7e9b81776327", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6713208242.1", "spisova_znacka": "2Cdo/59/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/59/2018 z 29. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6713208242.1"}, {"guid": "70290ee0-5d07-4486-9f11-871fd5c52434:fb1c986d-0719-4310-9150-374f366ab567", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/119/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/119/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/70290ee0-5d07-4486-9f11-871fd5c52434:fb1c986d-0719-4310-9150-374f366ab567"}], "citovane_v": []}