{"guid": "ussr:cd6fe8d8-e225-43b8-8e49-9b896b2bd85f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.78.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 78/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.78.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd6fe8d8-e225-43b8-8e49-9b896b2bd85f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.78.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.78.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.78.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 78/2020-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\na Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, Námestie SNP 13, Bratislava, pre namietané\nporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová\nVes v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 7/2005 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová\nVes v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 7/2005 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e konať v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 Cb 7/2005 bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 512,70 € (slovom päťstodvanásť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho\nadvokátky JUDr. Sone Markovičovej Kissovej, Námestie SNP 13, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 Cb 7/2005 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca doručil\n10. januára 2005 okresnému súdu návrh na začatie konania smerujúci proti dvom\nžalovaným. V rokoch 2005 a 2006 okresný súd v napadnutom konaní nariadil štyri\npojednávania, avšak uskutočnilo sa len jedno z nich (pojednávanie 13. mája 2005).\nV roku 2007 sa v napadnutom konaní neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. V roku 2008\nbolo nariadených spolu päť pojednávaní. So sťažovateľovým návrhom na pristúpenie\nžalovanej v 3. rade do konania na strane žalovaných doručeným 28. novembra 2008 sa\nokresný súd vysporiadal až po takmer 12 mesiacoch uznesením z 20. novembra 2009,\n\n2\n\nktorým tomuto návrhu vyhovel. Okresný súd v napadnutom konaní nariadil a uskutočnil\nv roku 2010 ďalších šesť pojednávaní bez rozhodnutia v merite veci.\n2.1 Prvý rozsudok v napadnutom konaní okresný súd vyhlásil 14. januára 2011\na sťažovateľ proti nemu podal odvolanie, na základe ktorého bol uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 25. novembra 2011 zrušený a vec bola vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu doručený 22. decembra 2011).\n2.2 Okresný súd v napadnutom konaní uskutočnil ďalšie pojednávanie 12. júna 2012,\nktorého účel (špecifikácia sťažovateľom uplatnených nárokov) mohol byť podľa neho\nv záujme\n\nzachovania\n\nzásady\n\nhospodárnosti\n\nkonania\n\nrealizovaný\n\nlen\n\npísomne\n\nprostredníctvom výzvy. Okresný súd ďalšie pojednávanie uskutočnil 18. decembra 2012,\navšak podľa sťažovateľa bezúčelne, pretože všetky strany sporu zotrvali na svojich\nstanoviskách už prednesených v konaní. Na pojednávaní uskutočnenom 8. januára 2013\nokresný súd vyhlásil v poradí druhý rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ\n21. januára 2013 odvolanie. Krajský súd druhý rozsudok okresného súdu zrušil uznesením\nz 29. mája 2014 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu\ndoručený 30. júna 2014).\n2.3 Ďalšie pojednávanie v napadnutom konaní bolo uskutočnené 14. apríla 2015\na okresný súd ho odročil na neurčito. Napriek výzve sťažovateľa z 15. apríla 2015, ktorou sa\ndomáhal pokračovania v konaní, sa ďalšie pojednávanie uskutočnilo až 2. februára 2016.\nOkresný súd žalobu sťažovateľa zamietol a zaviazal ho na náhradu trov právneho zastúpenia\nžalovaných v poradí tretím rozsudkom zo 6. apríla 2016 (ďalej len „tretí rozsudok“).\nVo svojom treťom rozsudku podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol na základe neúplne\nzisteného skutkového stavu a jeho nedostatočného vyhodnotenia nerešpektujúceho právneho\nnázory krajského súdu, ktorými bol viazaný. Sťažovateľ taktiež poukázal na porušenie\n§ 156 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) okresným súdom\npri vyhlasovaní tretieho rozsudku jednak tým, že sa uskutočnilo až 6. apríla 2016,\nako aj tým, že bol vyhlásený len jeho výrok bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez poučenia\no opravnom prostriedku. Na základe sťažovateľom podaného odvolania krajský súd\nuznesením z 31. augusta 2017 zrušil aj tretí rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie (spis bol okresnému súdu doručený 4. októbra 2017).\n\n3\n\n2.4 Okresný súd následne nariadil pokynom zo 6. novembra 2017 pojednávanie\nna 1. február 2018, ktoré bolo odročené z dôvodu podania ústavnej sťažnosti žalovaným\nv 3. rade. Napadnuté konanie okresný súd uznesením zo 6. februára 2018 prerušil\naž do právoplatného skončenia veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 2332/2017\na krajský súd toto uznesenie potvrdil uznesením z 28. septembra 2018.\n2.5 Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na celkovú dĺžku napadnutého\nkonania trvajúceho v čase podania ústavnej sťažnosti (23. novembra 2018) už približne\n13 rokov a 10 mesiacov, čo je podľa neho nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48\nods. 2 ústavy. Celková neprimeraná dĺžka napadnutého konania je podľa sťažovateľa\nzapríčinená nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu.\n2.6 Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo porušené, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\na zaviaže okresný súd uhradiť mu trovy konania.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 78/2020 z 11. februára 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie, v ktorej namietal porušenie jeho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní na ďalšie\nkonanie.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom\nč. Spr. 1 SprV80/2020 z 21. februára 2020, v ktorom uviedol, že predmetná vec patrí medzi\nzložitejšie. Ďalej poukázal na to, že v napadnutom konaní došlo k viacerým zmenám\nv osobe zákonného sudcu z rôznych dôvodov (odchod na iné pracovisko, ukončenie výkonu\nfunkcie sudcu) a z tohto dôvodu musela byť predmetná vec novým zákonným sudcom vždy\nopätovne naštudovaná. Okresný súd poukázal aj na to, že pojednávania v napadnutom\nkonaní boli viackrát zrušené z dôvodu neúčasti strán sporu, ako aj na predĺženie\n\n4\n\nnapadnutého konania v dôsledku jeho prerušenia na základe návrhu žalovaného v 3. rade\nv období od 4. januára 2018 až do 15. novembra 2018, t. j. do právoplatného skončenia\nkonania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 2332/2017. V ďalšom priebehu\nnapadnutého\n\nkonania\n\nzákonný\n\nsudca\n\npožiadal\n\no\n\nuvoľnenie\n\nz\n\nfunkcie\n\nsudcu\n\na 8. februára 2019 bola vec pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na uvedené\nokresný súd ústavnému súdu navrhol, aby bola ústavná sťažnosť sťažovateľa zamietnutá\nako nedôvodná. Zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nústavnej sťažnosti.\n5. Ústavný súd 28. februára 2020 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej\nzástupkyni sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska k nemu, pričom sťažovateľ sa\nv stanovenej lehote nevyjadril.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj\ns obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu, pričom v tomto prípade považoval za relevantné vzhľadom na to,\nže v konaní nezistil výrazné obdobia nečinnosti (pozri bod 19 tohto nálezu), v obsahu tohto\nrozhodnutia podať len základný stručný priebeh napadnutého konania.\n7.1 Okresnému súdu bola žaloba sťažovateľa doručená 10. januára 2005 a prvé\npojednávanie v predmetnej veci uskutočnil 13. mája 2005 (odročené na účel „umožnenia\nrozdiskutovania\n\npredmetu\n\nkonania\n\nstranám\n\nsporu“).\n\nPojednávania\n\nuskutočnené\n\n27. januára 2006 a 28. apríla 2006 boli okresným súdom odročené pre neúčasť strán sporu.\nĎalšie pojednávanie nariadené na 4. august 2006 bolo odročené na žiadosť sťažovateľa\n\n5\n\nz dôvodu zmeny právneho zástupcu. Okresný súd následne nariadil pojednávanie\nna 29. apríl 2008 a k jeho odročeniu došlo na žiadosť sťažovateľa, ktorá mu bola doručená\nv ten istý deň. Z dôvodu neúčasti sťažovateľa došlo taktiež k odročeniu ďalších pojednávaní\nnariadených na 17. júna 2008 a 1. august 2008. Okresný súd uskutočnil pojednávanie\n30. septembra 2008, ktoré odročil na žiadosť sťažovateľa na 14. november 2008. Sťažovateľ\n13. októbra 2008 požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nPojednávanie konané 14. novembra 2008 okresný súd odročil okrem iného aj na účel\npredloženia dôkazov o tvrdeniach sťažovateľa a upresnenia petitu žaloby i okruhu\nžalovaných. Sťažovateľ okresnému súdu 5. januára 2009 doručil svoje odvolanie proti\nuzneseniu o vyrubení súdneho poplatku spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty.\nNa preukázanie majetkových a osobných pomerov okresný súd vyzval sťažovateľa\n9. apríla 2009 a uznesením z 1. júla 2009 mu priznal oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov. Právny zástupca žalovaného v I. rade požiadal 5. októbra 2009 okresný súd\no odročenie pojednávania nariadeného na 15. december 2009 z dôvodu kolízie pojednávaní.\nUznesením z 20. novembra 2009 okresný súd pripustil vstup žalovaného v III. rade\ndo konania.\n7.2 Okresný súd uskutočnil 26. januára 2010 pojednávanie, ktoré odročil na účel\npredloženia listinných dôkazov zo strany sťažovateľa i žalovaných. Pojednávanie\nuskutočnené 2. marca 2010 okresný súd odročil na účel predvolania žalovaného v III. rade,\nupresnenia petitu sťažovateľom a doplnenia dôkazov všetkými stranami sporu. Sťažovateľ\npodaním doručeným okresnému súdu 31. marca 2010 navrhol zmenu petitu podanej žaloby.\nZ dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalovaného v I. rade bolo pojednávanie konané\n20. apríla 2010 okresným súdom odročené. Okresný súd uskutočnil 30. júna 2010\npojednávanie v tejto veci, ktoré odročil aj na účel predvolania neprítomných strán sporu\nna 14. september 2010, uvedený termín pojednávania bol následne 17. augusta 2010\nzrušený a zároveň bol nariadený nový termín pojednávania. Ďalšie pojednávania okresný\nsúd uskutočnil 19. októbra 2010 a 1. decembra 2010 s tým, že posledné z nich odročil\nna účel vyhlásenia rozsudku. Na základe pokynu z 20. decembra 2010 bol nariadený termín\npojednávania zrušený a odročený na 14. január 2011.\n7.3 Okresný súd 14. januára 2011 v predmetnej veci rozhodol prvým rozsudkom,\nktorým určil, že kúpna zmluva je neplatná a žalobu v ďalších nárokoch zamietol.\n\n6\n\nNa základe žiadosti žalovaných doručenej okresnému súdu 14. marca 2011 rozhodol\nokresný súd 21. marca 2011 doplňujúcim rozsudkom o trovách konania. Sťažovateľ podal\nproti prvému rozsudku okresného súdu odvolanie 30. marca 2011. Spisový materiál\nv predmetnej veci bol krajskému súdu doručený 12. mája 2011. Krajský súd uznesením\nz 25. novembra 2011 zrušil prvý rozsudok okresného súdu z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia a spis vrátil okresnému súdu 22. decembra 2011.\n7.4 Okresný súd na základe pokynu zo 4. januára 2012 doručil uznesenie krajského\nsúdu z 25. novembra 2011 stranám sporu. Ďalšie pojednávanie okresný súd uskutočnil\n12. júna 2012 a odročil ho na neurčito na účel predloženia presnej špecifikácie nároku\nsťažovateľom, ktoré má zaslať aj zostávajúcim stranám sporu. Na pojednávaní\n18. decembra 2012 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil ho na účel\nvyhlásenia rozsudku na 8. január 2013, pričom v uvedený deň vo veci samej rozhodol\nv poradí druhým rozsudkom tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolaní\npodaných stranami sporu bol 12. apríla 2013 spis v predmetnej veci predložený krajskému\nsúdu na rozhodnutie. Krajský súd spis 28. augusta 2013 vrátil späť ako predčasne\npredložený pre nezrovnalosti, resp. nemožnosť zistenia zo spisu, či odvolanie sťažovateľa\nbolo podané včas. Okresný súd predložil spis opätovne 14. októbra 2013 krajskému súdu,\nktorý uznesením z 29. mája 2014 zrušil druhý rozsudok okresného súdu z dôvodu\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Spis bol následne doručený okresnému súdu\n30. júna 2014.\n7.5 Okresný súd 14. apríla 2015 pojednávanie v predmetnej veci odročil na neurčito.\nĎalšie pojednávanie nariadené na 13. október 2015 bolo na základe pokynu zákonného\nsudcu z 22. septembra 2015 zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.\nOkresný súd následne uskutočnil pojednávanie v predmetnej veci 2. februára 2016,\nktoré odročil na účel vyhlásenia rozsudku na 24. február 2016, tento termín bol neskôr\nodročený na 25. marec 2016, ktorý bol taktiež preročený na 6. apríl 2016. Okresný súd\n6. apríla 2016 v predmetnej veci rozhodol tretím rozsudkom, ktorým žalobu v celom\nrozsahu zamietol. Opravným uznesením z 15. apríla 2016 okresný súd opravil dátum\nvyhotovenia tretieho rozsudku.\n7.6 Okresný súd 15. júla 2016 spis v predmetnej veci spolu s podanými odvolaniami\ndoručil krajskému súdu, ktorý 31. augusta 2017 uznesením zrušil tretí rozsudok okresného\n\n7\n\nsúdu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a spis vrátil 4. októbra 2017 okresnému súdu.\nUznesením zo 6. februára 2018 bolo konanie v predmetnej veci prerušené z dôvodu konania\nvedeného na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 525/2018, v ktorom ústavný súd uznesením\nz 15. novembra 2018 ústavnú sťažnosť žalovaného v III. rade odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n7.7 Okresný súd pokynom z 28. augusta 2019 nariadil uskutočniť úkony súvisiace\ns nariadením pojednávania na 29. november 2019. Právny zástupca žalovaného v III. rade\nokresný súd 9. októbra 2019 požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu\ndovolenky v zahraničí. Pojednávanie v predmetnej veci okresný súd uskutočnil\n29. novembra 2019, odročil ho na 13. marec 2020 a zároveň sťažovateľovi uložil povinnosť\npredložiť dôkazy na preukázanie svojich konkrétne vo výzve špecifikovaných tvrdení.\nNa základe pokynu z 21. februára 2020 okresný súd nariadený termín pojednávania zrušil.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n\n8\n\n10. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n\n9\n\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa\npovažuje aj povaha prerokúvanej veci.\n16. Pri posudzovaní prvého kritéria – skutkovej a právnej zložitosti veci dospel\nústavný súd k záveru, že rozhodovanie vo veci žaloby o určenie platnosti odstúpenia\nod kúpnej zmluvy, ktorého podstata spočíva v posúdení naplnenia jednotlivých podstatných\nnáležitostí dvojstranných právnych úkonov uzavretých medzi stranami sporu a ich\nvzájomného prepojenia prostredníctvom dôsledkov nimi vyvolaných, nemožno považovať\nza vec právne zložitú. Dokazovanie v predmetnej veci bolo založené predovšetkým\nna stranami sporu predložených listinných dôkazoch, výsluchoch strán sporu a ich právnych\nzástupcov, preto túto vec s ohľadom na jej konkrétne okolnosti nemožno označiť ani\nza skutkovo zložitú. Z uvedeného vyplýva, že podľa názoru ústavného súdu skutková ani\nprávna zložitosť tejto veci nie je spôsobilá ospravedlniť celkovú doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania.\n17. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľa ako strany tohto\nkonania, ústavný súd v posudzovanej veci považoval za potrebné zohľadniť, že na plynulosť\npostupu okresného súdu v napadnutom konaní mal výrazný vplyv aj postup sťažovateľa.\n17.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľova žaloba\nneobsahovala riadne špecifikovaný petit, ktorý musel byť v priebehu konania niekoľkokrát\nupresňovaný a spravidla upravovaný až na základe výziev zo strany okresného súdu,\nďalej taktiež na to, že v priebehu napadnutého konania sa niekoľkokrát neuskutočnilo alebo\nodročilo pojednávanie okresného súdu z dôvodov na strane sťažovateľa, resp. jeho právneho\n\n10\n\nzástupcu [13. mája 2005 – pojednávanie okresným súdom odročené na účel uzavretia\ndohody medzi stranami sporu, 27. januára 2005 – pojednávanie okresný súdom odročené\naj pre neúčasť právneho zástupcu sťažovateľa, 28. apríla 2006 – pojednávanie\nokresným súdom odročené z dôvodu neúčasti strán sporu a ich právnych zástupcov,\n4. augusta 2006 – pojednávanie okresným súdom odročené na žiadosť sťažovateľa z dôvodu\nzmeny jeho právneho zástupcu (nového právneho zástupcu okresnému súdu sťažovateľ\noznámil až 16. februára 2007, t. j. po viac ako 6 mesiacoch), 29. apríla 2008 – pojednávanie\nokresným súdom odročené na návrh sťažovateľa doručený v ten istý deň, 17. júna 2008 –\npojednávanie okresným súdom odročené pre neúčasť sťažovateľa, 1. augusta 2008 –\npojednávanie okresným súdom odročené na účel znovupredvolania strán sporu\n(ospravedlnenie\n\nneúčasti\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľa\n\nz\n\ndôvodu\n\npracovnej\n\nzaneprázdnenosti bolo okresnému súdu doručené až 6. augusta 2008, t. j. 5 dní\npo uskutočnení pojednávania), 20. apríla 2010 – pojednávanie okresným súdom odročené\nna účel predvolania neprítomných strán sporu].\n17.2 Od sťažovateľa ako žalobcu v predmetnom konaní, t. j. od osoby iniciujúcej\nnapadnuté konanie pred okresným súdom majúcej záujem na vyriešení predmetu konania sa\npredovšetkým očakáva postup preukazujúci jeho záujem na nepredlžovaní konania a vydaní\nrozhodnutia v samotnom merite veci, ktorý by sa v konaní mal prejaviť taktiež\nv proaktívnom prístupe sťažovateľa nielen v rámci poskytovania súčinnosti okresnému súdu\npri uskutočňovaní nariadených pojednávaní, ale i pri samostatnom predkladaní dôkazov\npreukazujúcich jeho tvrdenia, t. j. oprávnenosť ním uplatnených nárokov. O opačnom,\nmiestami až pasívnom správaní sťažovateľa v napadnutom konaní svedčí podľa ústavného\nsúdu skutočnosť, že sťažovateľ v rámci napadnutého konania pomerne často predkladal\ndôkazy svojich tvrdení alebo špecifikáciu petitu, t. j. svojho nároku až na základe výzvy\nzo strany okresného súdu (14. novembra 2008 – pojednávanie okresným súdom odročené\nna účel predloženia dôkazov na preukázanie tvrdení z pojednávania, 26. januára 2010 –\npojednávanie okresným súdom odročené na účel predloženia listinných dôkazov zo strany\nsťažovateľa, 2. marca 2010 – pojednávanie okresným súdom odročené aj na účel\npredloženia dôkazov stranami sporu, 12. júna 2012 – pojednávanie okresným súdom\nodročené na účel špecifikácie nároku sťažovateľa).\n\n11\n\n17.3 Napokon je podľa ústavného súdu v súvislosti so správaním sťažovateľa\npotrebné poukázať aj na to, že sťažovateľ v napadnutom konaní viackrát využil svoje\nprocesné oprávnenia (napr. 5. januára 2009 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie\nsťažovateľa proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku, 13. októbra 2008 – sťažovateľ\npožiadal o oslobodenie od platenia súdny poplatkov, sťažovateľ podal odvolanie\nproti všetkým trom rozsudkom vydaným okresným súdom, ako aj odvolanie proti uzneseniu\no prerušení konania zo 6. februára 2018), pričom rozhodovanie o nich objektívne taktiež\nspôsobilo predĺženie napadnutého konania, ktoré nemožno v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou (napr. II. ÚS 41/97, II. ÚS 52/99, I. ÚS 51/01) pričítať len na vrub okresnému\nsúdu.\n17.4 Z uvedených skutočností teda vyplýva, že k spomaleniu postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní prispelo aj správanie sťažovateľa, a ústavný súd túto skutočnosť\npri svojom rozhodovaní zohľadnil.\n18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní, vychádzajúc pritom predovšetkým z podrobného prehľadu procesných úkonov\nzo súdneho spisu v tejto veci. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru,\nže samotný priebeh napadnutého konania nebol poznačený výraznými obdobiami\nnečinnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania.\n18.1 Napadnuté konanie ale vykazuje znaky výrazne neefektívneho postupu\nokresného súdu pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov, ako aj pri samotnom\nrozhodovaní okresného súdu. V súvislosti s týmto konštatovaním ústavný súd poukazuje\nna skutočnosť, že okresný súd zväčša v predmetnom konaní vykonával jednotlivé\njednoduché procesné úkony (napr. doručenie rozhodnutia krajského súdu stranám sporu,\npokyn na úkony súvisiace s nariadením pojednávania alebo vydanie procesného uznesenia\nokresného súdu a pokyn na vykonanie úkonov súvisiacich s nariadením pojednávania)\npostupne po sebe s dlhým časovým odstupom medzi nimi (spravidla približne 3 mesiace),\nv dôsledku čoho okresný súd síce zdanlivo vykazoval činnosť, avšak reálne v napadnutom\nkonaní dochádzalo k jeho predlžovaniu [napr. približne 10-mesačné obdobie trvajúce\nod 2. apríla 2007 (vydanie uznesenia okresným súdom o nepripustení žalovaného v III. rade\ndo konania) až do 31. januára 2008 (okresný súd uskutočnil úkony súvisiace s nariadením\n\n12\n\npojednávania),\n\n6-mesačné\n\nobdobie\n\ntrvajúce\n\nod\n\n5.\n\njanuára\n\n2009\n\n(doručenie\n\nodvolania sťažovateľa proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku) trvajúce až\ndo 1. júla 2009 (okresný súd vydal uznesenie o oslobodení sťažovateľa od súdnych\npoplatkov), približne 6-mesačné obdobie trvajúce od 22. decembra 2011 (doručenie spisu\nokresnému súdu spolu s rozhodnutím krajského súdu) až do 12. júna 2012 (vo veci\nvykonané pojednávanie), približne 6-mesačné obdobie trvajúce od 30. júna 2014 (doručenie\nspisu okresnému súdu s rozhodnutím krajského súdu) až do 9. decembra 2014 (pokyn\nvykonať úkony súvisiace s nariadením pojednávania)].\n18.2 Vo vzťahu k neefektívnemu postupu okresného súdu možno poukázať\naj na skutočnosť, že v predmetnej veci bolo nariadených spolu až 33 termínov pojednávaní,\nktoré boli v prevažnej miere okresným súdom odročené alebo neuskutočnené najmä\npre neprítomnosť sťažovateľa (pozri bod 18 tohto nálezu), resp. ďalších strán sporu alebo\nich právnych zástupcov, ale tiež z rôznych dôvodov na strane okresného súdu\n(napr. 22. septembra 2015 pojednávanie zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného\nsudcu, 2. februára 2016 pojednávanie odročené na účel vyhlásenia rozsudku následne\nokresný súd odročil z dôvodov na jeho strane ešte ďalšie dva razy na 6. apríl 2016,\nkeď vyhlásil v poradí tretí rozsudok a pod). Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol\nv napadnutom konaní vo svojom postupe nedôsledný aj pri uplatňovaní poriadkových\nopatrení, resp. využívaní možností daných mu v § 53 ods. 1 OSP (§ 102 ods. 1 CSP)\nv prípade, keď sťažovateľ alebo žalovaní neospravedlnili svoju neúčasť, resp. zmarili\nmožnosť konania riadne nariadeného pojednávania.\n18.3 Napokon ústavný súd poukazuje na to, že v napadnutom konaní okresný súd\nvo veci meritórne rozhodol prvýkrát rozsudkom zo 14. januára 2011 v znení doplňujúceho\nrozsudku\n\nz\n\n21.\n\nmarca\n\n2011,\n\nktorý\n\nbol\n\nzrušený\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nz 25. novembra 2011, druhý rozsudok okresného súdu z 8. januára 2013 bol zrušený\nuznesením krajského súdu z 29. mája 2014, a napokon v poradí tretí rozsudok okresného\nsúdu zo 6. apríla 2016 v znení opravného uznesenia z 15. apríla 2016 bol zrušený\nuznesením krajského súdu z 31. augusta 2017, pričom dôvodom zrušenia týchto rozsudkov\nokresného súdu bola ich nepreskúmateľnosť z dôvodu absencie kvalifikovaného\na dostatočného odôvodnenia. Z uvedeného je zrejmé, že aj samotné meritórne rozhodovanie\n\n13\n\nokresného súdu v napadnutom konaní možno označiť ako neefektívnu činnosť spôsobujúcu\npredĺženie uvedeného konania.\n18.4 V týchto súvislostiach je taktiež potrebné poznamenať, že spis v predmetnej\nveci bol predložený krajskému súdu zväčša v súvislosti s rozhodovaním o opravných\nprostriedkoch sťažovateľa proti rozhodnutiam okresného súdu (odvolania proti všetkým\ntrom rozsudkom, odvolanie proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku, odvolanie proti\nuzneseniu o prerušení konania) na obdobie trvajúce približne 40 mesiacov, t. j. približne\n3 roky a 4 mesiace.\n18.5 V závere ústavný súd konštatuje, že z preskúmania napadnutého konania\nje zrejmé, že bolo poznačené predovšetkým neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá\nvýrazne predĺžila celkovú dĺžku napadnutého konania trvajúceho už viac ako 15 rokov.\nOkresný súd v napadnutom konaní nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval\nk urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal.\n18.6 V tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil\ns návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n18.7 Nadväzujúc na argumentáciu okresného súdu v tomto konaní, spočívajúcu\nv objektívnych okolnostiach niekoľkonásobnej zmeny zákonného sudcu v napadnutom\nkonaní, ústavný súd opätovne odkazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04,\nII. ÚS 311/06), pripomínajúc, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže\nv čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,\nktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n18.8 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nvo všetkých fázach konania nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty\n\n14\n\nsťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov.\n19. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 17 až 19, ústavný súd dospel\nk názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n21. Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, a keďže predmetná vec v čase rozhodovania\nústavného súdu nebola právoplatne skončená, prikázal okresnému súdu, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 Cb 7/2005 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n24. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,\nktoré odôvodnil nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu v napadnutom\nkonaní, v dôsledku čoho sa dlhodobo prehlbuje jeho právna neistota, čo negatívne pôsobí\n\n15\n\nna jeho psychický stav. Zároveň sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na svoje zvyšujúce sa\nnáklady spojené s uskladnením predmetu sporu, ktorý je nútený nepoužiteľný predmet\nsporu obchádzať na svojom pozemku, nemôže s ním nakladať, pretože žalovaný v III. rade\nmu neoprávnene zadržiava tzv. veľký technický preukaz, čím mu bráni v odhlásení\npredmetu sporu z evidencie motorových vozidiel.\n25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n26. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy všetky\nokolnosti danej veci (predovšetkým neefektívny postup okresného súdu, ale prihliadajúc\naj na správanie sa sťažovateľa v napadnutom konaní), ústavný súd považoval priznanie\nsumy 3 000 € za primerané (bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa\nnevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n16\n\n28. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, písomné vyjadrenie sťažovateľa) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov advokátke JUDr. Soni Markovičovej Kissovej. Úhrada za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2018 (2 x 153,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 €)\na úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 (177 €) spolu s režijným\npaušálom (10,62 €) predstavuje sumu trov konania celkom 512, 70 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\n29. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa advokátky JUDr. Sone Markovičovej Kissovej, Námestie SNP 13,\nBratislava, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "súd-neefektívny postup", "konanie-rýchlosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "súd-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "súd-nečinnosť", "konanie-plynulosť", "súd-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cb/7/2005", "guid": "7caa1b65-ef94-440f-be9a-d0a92a186f9a:5217a815-7688-4f35-b264-f49f13b30c2b", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bb02463c-fa80-416b-b2c7-590cda780e96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:bc1d4791-98ab-4386-9dc4-d4af6c21767f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 51/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/01 z 7. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-07", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc1d4791-98ab-4386-9dc4-d4af6c21767f"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}, {"guid": "7caa1b65-ef94-440f-be9a-d0a92a186f9a:5217a815-7688-4f35-b264-f49f13b30c2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/7/2005", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12Cb/7/2005 z 10. 6. 2020", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7caa1b65-ef94-440f-be9a-d0a92a186f9a:5217a815-7688-4f35-b264-f49f13b30c2b"}], "citovane_v": []}