{"guid": "ussr:fa2edd39-148f-419e-b5a8-029a0649b5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2020 z 4. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. I. ÚS 74/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa2edd39-148f-419e-b5a8-029a0649b5be", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 74/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava\n\nKaššáka\n\na Miloša\n\nsťažovateľky\n\nMaďara\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\n,\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom Mgr. Marekom Tauberom, advokátska kancelária,\nHviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nnebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 To 22/2019 a jeho uznesením z 31. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra\n2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi\nzaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 To 22/2019 a jeho uznesením z 31. júla 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresná prokuratúra Prešov\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) podala 22. januára 2019 Okresnému súdu Prešov (ďalej\nlen „okresný súd“) obžalobu pod č. k. 3 Pv 735/16/7707-150 zo 17. januára 2019\nna obvinenú sťažovateľku pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\n3. Okresný súd uznesením č. k. 5 T 8/2019-622 z 15. apríla 2019 podľa § 241 ods. 1\npísm. f) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) obžalobu podanú na sťažovateľku odmietol a vrátil ju okresnej\nprokuratúre, ktorá proti tomuto rozhodnutiu podala 6. mája 2019 sťažnosť s tým, že ju\nodôvodní v lehote 10 dní. Odôvodnenie sťažnosti okresnej prokuratúry z 9. mája 2019 bolo\nnásledne okresnému súdu doručené 10. mája 2019.\n4. Po tom, ako sa k riadnemu opravnému prostriedku okresnej prokuratúry a jej\nodôvodneniu vyjadrila sťažovateľka podaním z 24. mája 2019 doručeným okresnému súdu\n29. mája 2019, bol spis doručený krajskému súdu, ktorý uznesením č. k. 4 To 22/2019-647\n2\n\nz 31. júla 2019 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie\nokresného súdu z 15. apríla 2019 zrušil a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.\n5. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd označeným rozhodnutím a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, porušil jej základné práva zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy ako, aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6. Porušenie základného práva na zákonného sudcu sťažovateľka vidí v tom, že\nv súdnom spise vedenom pod sp. zn. 4 To 22/2019 „chýba evidencia prideľovania veci na\nprejednanie senátu 4 To“. Podľa jej názoru sa v spise síce nachádza potvrdenie o pridelení\nveci senátu 4 To zo schváleného informačného systému ministerstvom, čo považuje\nza súladné s ustanovením § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ale\nkrajský súd „nepreukázal NÁHODNOSŤ DANÉHO VÝBERU“, ako podmienky zákonného\npridelenia veci, ktorá je „splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch\nsenátov. Splnenie tejto zákonnej podmienky pre súd vyplýva z § 51 ods. 2 zákona 757/2004\nZ. z.“. Súdny spis teda neobsahuje „evidenčné pomôcky, na základe ktorých je možné\npreveriť... pridelenie veci zákonnému sudcovi splnením podmienky náhodného výberu\njedného z aspoň dvoch senátov“.\n7. Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd si nesplnil „povinnosť preukázať zákonnosť\nkonajúceho senátu v intenciách ústavného článku 48 ods. 1 Ústavy SR“ ani napriek tomu, že\nsa predloženia „evidenčných pomôcok“ domáhala prostredníctvom žiadosti (26. septembra\n2019), ako aj podaním sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení\nneskorších predpisov adresovaných predsedníčke krajského súdu (z 20. a 23. septembra\n2019). Je presvedčená, že „Senát 4 To... nepreukázal odstránenie akýchkoľvek pochybností\npri ovplyvňovaní pridelenia veci, ba práve naopak to, že spis neobsahuje evidenčné\npomôcky, z ktorých by bolo zrejmé, že náhodného výberu sa zúčastnili minimálne dva senáty\nčo pochybnosť pri ovplyvňovaní veci zosilil do takej miery, že sa rovná istote.“. Z tohto\ndôvodu sťažovateľka považuje senát krajského súdu 4 To, ktorý konal v jej trestnej veci,\nza nezákonný senát, a tým je podľa nej nezákonným aj jeho uznesenie z 31. júla 2019.\n3\n\n8. Vychádzajúc z uvedeného, podľa sťažovateľky je s prihliadnutím na zásadu\n„nezákonnosť nemôže plodiť zákonnosť“ nezákonným aj senát 7 To, ktorý v konečnom\ndôsledku o sťažnosti okresnej prokuratúry rozhodol.\n9. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie malo podľa sťažovateľky dôjsť „arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou“\nuznesenia krajského súdu č. k. 4 To 22/2019-647 z 31. júla 2019 z „dôvodu jeho\nnenáležitého odôvodnenia spočívajúceho najmä v nesprávnom vyvodení záverov\nz preukázaného skutkového stavu a nesprávnej interpretácie a aplikácie relevantnej právnej\núpravy“.\n10. Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu z 31. júla 2019 je\npodľa sťažovateľky spôsobená tým, že krajský súd o sťažnosti okresnej prokuratúry proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 8/2019-622 z 15. apríla 2019 konal a rozhodol bez toho,\naby bola splnená Trestným poriadkom v ustanovení § 189 ods. 3 vyžadovaná povinnosť\nodôvodnenia riadneho opravného prostriedku podaného okresnou prokuratúrou.\n11. Sťažovateľka nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, podľa ktorého z ustanovenia\n§ 187 ods. 1 Trestného poriadku nevyplýva, že by v zákonom stanovenej lehote musela byť\nsťažnosť okresnej prokuratúry aj odôvodnená, resp., že by vôbec musela obsahovať nejaké\ndôvody. Podľa sťažovateľky je nesprávny aj názor súdu druhého stupňa, pokiaľ uviedol,\nže § 189 Trestného poriadku nepodmieňuje odôvodnenie sťažnosti okresnej prokuratúry\nv rovnakej zákonnej lehote ako jej samotné podanie a že už vôbec nehovorí o tom, že by\nodôvodnenie sťažnosti nemohlo byť zaslané príslušnému orgánu (v tomto prípade\nkrajskému súdu) po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie sťažnosti. Podľa\nkrajského súdu sťažovateľka nesprávne spojila sťažnosť a zákonom stanovenú lehotu\nna podanie sťažnosti uvedenú v § 187 ods. 1 Trestného poriadku s povinnosťou uviesť\ndôvody sťažnosti, ktorá je upravená v § 189 Trestného poriadku. Sťažovateľka neakceptuje\nzáver krajského súdu, že žiadne ustanovenie Trestného poriadku nezakazuje, aby sťažovateľ\n(okresná prokuratúra) podal doplnenie či odôvodnenie sťažnosti aj po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty na podanie sťažnosti.\n4\n\n12. Krajským súdom prijaté závery sťažovateľka považuje za rozporné aj s čl. 2\nods. 2 ústavy.\n13. Podľa sťažovateľky napadnuté rozhodnutie krajského súdu je „zmätočné\na právne nulitné“, a z toho dôvodu, že ho „označil 4 To/22/19-647 zo dňa 31. 7. 2019\na potvrdenie, ktoré aj napriek svojej nelegalite je potvrdením zo dňa 15. 7. 2019 čas\n7:48:46 o pridelení na prejednanie a rozhodnutie do senátu Krajského súdu Prešov 7 To“.\n14. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR uznesením\nKrajského súdu Prešov č. k. 4 To/22/19-647 zo dňa 31. 07. 2019 a konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4 To/22/19 zo dňa 31. 7. 2019 sa zrušuje\na vec sa Krajskému súdu Prešov vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nKrajský súd Prešov je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 346,26\ndo dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet sťažovateľa.“\n15. Sťažovateľka zároveň navrhla ústavnému súdu rozhodnúť podľa § 129 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o odložení vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu s odôvodnením, že aktuálny právny stav po vydaní napadnutého\nrozhodnutia predstavuje pre sťažovateľku „ukrátenie... práva na spravodlivý súdny proces\nv spojitosti s ukrátením“ sťažovateľky na jej „práve na zákonného sudcu v konaní na\nKrajskom súde Prešov“.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n\n5\n\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nmožno preto považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\n22. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 4 To 22/2019647 z 31. júla 2019 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ku ktorému malo dôjsť\nabsenciou evidenčných pomôcok v súdnom spise, na základe ktorých by bolo zrejmé, ktoré\nsenáty krajského súdu vstupovali do procesu pridelenia spisu veci sťažovateľky v zmysle\ndodržania podmienky uvedenej v § 51 ods. 2 zákona o súdoch, ďalej tým, že krajský súd\no sťažnosti okresnej prokuratúry, proti uzneseniu okresného súdu z 15. apríla 2019 konal\na rozhodol napriek tomu, že sťažnosť bola odôvodnená až dodatočne, čo sťažovateľka\npovažovala za rozporné s ustanovením § 189 ods. 3 Trestného poriadku, a napokon aj tým,\nže krajský súd napadnuté rozhodnutie vydal pod sp. zn. 4 To 22/2019 aj keď o veci\nrozhodoval senát 7 To.\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n\n7\n\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII. 1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a jeho uznesením č. k. 4 To 22/2019647 z 31. júla 2019\n26. Sťažovateľka v súvislosti s označenými právami namieta nesprávnu interpretáciu\na aplikáciu relevantnej právnej úpravy, konkrétne § 189 ods. 3 Trestného poriadku,\nkrajským súdom, pokiaľ tento akceptoval okresnou prokuratúrou dodatočné odôvodnenie\npodanej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 8/2019-622 z 15. apríla 2019.\n27. Predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo okresnej prokuratúre doručené 2. mája\n2019, sťažnosť proti nemu podala 6. mája 2019, ktorú odôvodnila 10. mája 2019 (podaním\nz 9. mája 2019).\n28. Podľa § 189 ods. 3 Trestného poriadku ak podáva sťažnosť prokurátor... musí byť\nsťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí\nobvineného do väzby.\n29. Sťažovateľka nesplnenie zákonnej povinnosti uvedenej v citovanom ustanovení\nTrestného poriadku okresnou prokuratúrou predniesla aj v konaní pred krajským súdom,\nktorý na to v uznesení č. k. 4 To 22/2019-647 z 31. júla 2019 reagoval tak, že je «potrebné\nrozlišovať medzi podaním „sťažnosti“ ako zákonom stanovenej „formy“ opravného\nprostriedku proti uzneseniu a uvedením „dôvodov sťažnosti“ (jej odôvodnením), ktoré\n8\n\nprocesný predpis ukladá subjektom taxatívne vymenovaným v ustanovení § 189 ods. 3 Tr.\nporiadku.\nDôvody sťažnosti pritom vyslovene upravuje ustanovenie § 189 Tr. poriadku, ktoré\nnepodmieňuje odôvodnenie sťažnosti v rovnakej zákonnej lehote ako podanie samotnej\nsťažnosti a už vôbec nehovorí o tom, že by odôvodnenie sťažnosti nemohlo byť zaslané\noprávnenému orgánu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie sťažnosti.\nObvinená v rámci argumentácie preto nesprávne spojila „sťažnosť“ a zákonom\nstanovenú lehotu na podanie sťažnosti uvedenú v ust. § 187 ods. 1 Tr. poriadku\ns povinnosťou uviesť „dôvody sťažnosti“, ktorá je upravená v ust. § 189 Tr. poriadku.\nZ uvedeného potom plynie, že žiadne ustanovenie Tr. poriadku nezakazuje, aby\nsťažovateľ podal „doplnenie sťažnosti“, či „odôvodnenie sťažnosti“ aj po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty na podanie sťažnosti.».\n30. V súvislosti s požadovanou ochranou základných práv sťažovateľky ústavný súd\npredovšetkým považuje za potrebné zvýrazniť, že kritériom jeho rozhodovania o ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté\ndo ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv\nalebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah,\nktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd\nsťažovateľky (m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07).\n31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd nepovažoval za potrebné bližšie sa\nvenovať ústavnému rozboru citovanej argumentácie krajského súdu, a to s prihliadnutím\nna svoju ustálenú judikatúru (napr. IV. ÚS 309/2010, III. ÚS 493/2011, III. ÚS 473/2016,\nII. ÚS 721/2016), z ktorej jednoznačne rezultuje, že aj keď povinnosť príslušnej prokuratúry\n(resp. prokurátora) odôvodniť sťažnosť ako riadny opravný prostriedok (v tomto prípade\nproti uzneseniu okresného súdu z 15. apríla 2019) vyplýva priamo z § 189 ods. 3 Trestného\nporiadku, toto ustanovenie nespája so skutočnosťou, že okresná prokuratúra (resp.\nprokurátor) neodôvodní svoju sťažnosť, jej neprípustnosť, alebo oneskorenosť podania, či\nnedôvodnosť, pre ktoré dôvody by táto sťažnosť mohla byť zamietnutá v zmysle ustanovení\n§ 193 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. Opačné nazeranie na zmysel a účel\n9\n\nustanovenia § 189 ods. 3 Trestného poriadku by znamenalo príliš formalistickú, reštriktívnu,\nústavne neprijateľnú interpretáciu dotknutého ustanovenia. Takýto výklad nepriamo\ndiskvalifikuje aj ustanovenie § 192 ods. 1 Trestného poriadku a v ňom obsiahnutý tzv.\nobmedzený revízny princíp, podľa ktorého nadriadený orgán na základe sťažnosti\npreskúmava jednak napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to,\nči tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania,\nktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli\nspôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia (opäť bez ohľadu na to, či sú\nv sťažnosti konkretizované, alebo nie). Ak v sťažnosti nie je špecifikované, ktorý konkrétny\nvýrok sa ňou napáda, nadriadený orgán preskúma všetky výroky napadnutého uznesenia,\nproti ktorým sťažovateľ (v tomto prípade okresná prokuratúra, resp. prokurátor) mohol\nsťažnosť podať, aj konanie predchádzajúce týmto výrokom.\n32. Pre úplnosť je príhodné poukázať aj na okolnosť, že na ťarchu krajského súdu\nnemožno pričítať pochybenie okresnej prokuratúry, ktorá svoju povinnosť odôvodniť svoju\nsťažnosť splnila až s určitým časovým odstupom po podaní sťažnosti. Odôvodnenie\nsťažnosti je totiž výlučne povinnosťou príslušnej prokuratúry, pričom splnenie tejto\npovinnosti nemôže byť nijako sankčne vynucované zo strany súdu, a všeobecný súd\nnedisponuje ani účinnými zákonnými prostriedkami, prostredníctvom ktorých by mohol vo\nvzťahu k prokurátorovi ovplyvniť rýchlosť jeho konania. A keďže v Trestnom poriadku nie\nje zakotvené žiadne také ustanovenie, z ktorého by explicitne vyplývalo, že sťažnosť\nprokurátora musí byť v prípade jej oneskoreného odôvodnenia zamietnutá, obzvlášť v\nprípade, ak prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť proti uzneseniu podal, musel o tejto\nrozhodnúť v súlade relevantnou právnou úpravou (m. m. III. ÚS 493/2011).\n33. Potrebné je tiež prízvukovať, že ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy), a preto mu z tohto postavenia v okolnostiach tohto prípadu\nneprislúchalo posudzovať dôsledky prípadného porušenia ustanovenia § 189 ods. 3\nTrestného poriadku okresnou prokuratúrou a eventuálna nezákonnosť jej postupu nie je ani\npredmetom tejto ústavnej sťažnosti.\n\n10\n\n34. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že vo vzťahu k tejto námietke\nsťažovateľky neexistuje medzi namietaným rozhodnutím a postupom krajského súdu\na základným právom sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možné porušenie týchto práv,\na preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n35. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o „zmätočnosti“ a „právnej nulite“\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu z dôvodu jeho označenia ako č. k. 4 To 22/2019647, ku ktorému došlo napriek tomu, že ho vydal senát 7 To (nie pôvodný senát 4 To),\nústavný súd poznamenáva, že len samotná odôvodnená a v súlade so zákonom a príslušným\nrozvrhom práce všeobecného súdu vykonaná zmena zákonného sudcu (senátu) za súčasného\nponechania veci pôvodne správne pridelenej spisovej značky ako záležitosti evidenčného\ncharakteru nemôže spôsobiť ústavne neprípustný zásah do základného práva strany\ntrestného konania na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie. Napokon ani\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti v tomto smere neuviedla žiadnu ďalšiu ústavnoprávne\nrelevantnú argumentáciu, na ktorú by bolo možné zo strany ústavného súdu reagovať\na ktorá sa vzhľadom na povahu námietky javí ako nevyhnutná.\n36. Ústavný súd preto nemohol inak, iba ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto\nčasti odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\nIII. 2 K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na nezávislý a nestranný súd\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a jeho uznesením č. k.\n4 To 22/2019-647 z 31. júla 2019\n37. Podľa názoru sťažovateľky k porušeniu jej práva na zákonného sudcu došlo tým,\nže v spise absentujú evidenčné pomôcky, na základe ktorých by sťažovateľka ako strana\ntrestného konania, a teda osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla preveriť zákonnosť\n11\n\npridelenia veci pôvodnému zákonnému sudcovi – senátu 4 To krajského súdu. Od tejto\nskutočnosti odvíja potom aj nezákonnosť senátu 7 To, ktorý v danej veci vednej pod sp. zn.\n4 To 22/2019 v konečnom dôsledku rozhodol.\n38. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných\ngarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou\nzárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,\nktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce\nupravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná\nzásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody\na rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).\n39. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom\nna naplnenie podmienok spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zákonnosť\nsúdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda\nobsadený zákonným spôsobom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nBuscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000).\n40. V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa\nzákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba\npokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu; ak\nsúd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce\nna konanie a rozhodovanie v senáte (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 87/01,\nI. ÚS 115/02, III. ÚS 202/02, III. ÚS 116/06); ako aj sudcu, ktorému boli veci pridelené\nz dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť v zmysle § 31 a nasl. Trestného poriadku\nalebo pre iné ďalšie dôvody (II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02).\n41. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva\nfunkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce\nna konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými\nsudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.\n12\n\nÚčastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo\nna vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku\n4.\n42. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno\nvykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n43. Podľa § 3 ods. 10 zákona o súdoch súdy sú povinné používať pri výkone\nsúdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov\na vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky\nschválené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).\n44. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch v znení účinnom v relevantnom čase ak tento\nzákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce\nprideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby\nbola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú\nveci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod\nsúdu.\n45. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch v znení účinnom v relevantnom čase\npodmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť\njednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.\n46. Podľa § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch v znení účinnom v relevantnom čase\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už\npridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku\ndočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom\nsenáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby\nprerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde.\n13\n\n47. Podľa § 51 ods. 9 zákona o súdoch v znení účinnom v relevantnom čase súd vydá\núčastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí\nna prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má\nna veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie\nveci zákonnému sudcovi.\n48. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že v jej trestnej veci rozhodujúci senát\nkrajského súdu nie je zákonným senátom. Tento záver odvodila zo skutočnosti, že krajský\nsúd „nepreukázal odstránenie akýchkoľvek pochybností pri ovplyvňovaní pridelenia veci,\nba práve naopak, to, že spis neobsahuje evidenčné pomôcky, z ktorých by bolo zrejmé, že\nnáhodného výberu sa zúčastnili minimálne dva senáty čo pochybnosť pri ovplyvňovaní veci\nzosilil do takej miery, že sa rovná istote“.\n49. S prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní\nústavnej sťažnosti ustálil, že podstatu jej námietky tvorí skutočnosť spočívajúca v absencii\nevidenčnej pomôcky v súdnom spise, z ktorej by bolo zrejmé, ktoré senáty krajského súdu\nvstupovali do procesu pridelenia jej trestnej veci zákonnému sudcovi (senátu). Podľa jej\npresvedčenia z už citovaného ustanovenia § 51 ods. 9 zákona o súdoch v znení účinnom\nv relevantnom čase vyplýva, že sa takáto evidenčná pomôcka má v príslušnom súdnom\nspise nachádzať.\n50. Aj keď ústavný súd neposkytuje výklad zákonov, čo vo svojej judikatúre už\nmnohokrát uviedol (napr. III. ÚS 461/2015, III. ÚS 637/2015, III. ÚS 65/2018), pretože sú\nto práve všeobecné súdy, ktoré sú primárne povolané interpretovať a aplikovať zákony\nv súvislosti s ich povolaním na rozhodovanie v občianskoprávnych a trestných veciach\n(pozri čl. 142 ods. 1 ústavy), už zo samotného v tom čase účinného znenia § 51 ods. 9\nzákona o súdoch je zjavné, že si toto ustanovenie sťažovateľka nevysvetľuje správne,\npretože slovné spojenie „nazretím do spisu a evidenčných pomôcok“ nepredstavuje\nimperatív, aby tieto evidenčné pomôcky nevyhnutne boli súčasťou konkrétneho súdneho\nspisu.\n\n14\n\n51. Pre rozhodnutie ústavného súdu o aktuálnej ústavnej sťažnosti v tejto časti je\nvšak podstatná iná skutočnosť, a to, že od chýbajúceho údaju v súdnom spise tak, ako ho\ndefinuje sťažovateľka, o ktorého povinnosti byť prítomným v danom spise existuje dôvodná\npochybnosť, nemožno bez ďalšieho odvodzovať porušenie základného práva na zákonného\nsudcu tak, ako ho má na mysli ustanovenie čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti neuviedla žiadnu ústavnoprávne relevantnú skutočnosť\nspôsobilú vzbudiť reálnu pochybnosť o zákonnosti vo veci konajúceho senátu krajského\nsúdu 4 To neskôr 7 To. Netvrdí, opierajúc sa o konkrétne okolnosti danej veci, že by jej\ntrestná vec nebola na nadriadenom súde pridelená v súlade s požiadavkami plynúcimi z § 51\nods. 1 a 2 zákona o súdoch. Tvrdí to, že o tom neexistuje v súdnom spise doklad. Akceptácii\nsťažovateľkou použitej argumentácie bráni nesplnenie jej povinnosti uniesť bremeno svojho\ntvrdenia vzťahujúceho sa na porušenie základného práva na zákonného sudcu v konaní\npred ústavným súdom, zvlášť v prípade, keď je zastúpená kvalifikovaným právnym\nzástupcom. Inak povedané, ústavný nemohol založiť ústavnoprávny prieskum napadnutého\npostupu a rozhodnutia krajského súdu na tom, že sťažovateľka sa pred krajským súdom\ndomáhala predloženia dokladu, ktorý by odstránil pochybnosti o zákonnosti pridelenia\nspisu, o ktorých však netvrdí a adekvátne nedosvedčuje, že vôbec (tieto pochybnosti)\nvznikli.\n52. Ústavný súd vzhľadom na uvedené nepovažoval námietku sťažovateľky\no porušení jej základného práva na zákonného sudcu pri pridelení trestnej veci, ktorá sa jej\ndotýkala, senátu krajského súdu 4 To za opodstatnenú.\n53. Navyše, podľa názoru ústavného súdu prideľovanie vecí pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak ako to vyžaduje\n§ 51 ods. 1 zákona o súdoch, o použití ktorých vo veci sťažovateľky nie je dôvodná\npochybnosť, v spojení s rozvrhom práce krajského súdu na rok 2019 vrátane jeho dodatkov\n(ktorý je verejne, preto aj sťažovateľke, dostupný a v ktorom sú pravidlá prideľovania\nspisov sudcom – senátom jasne upravené, aj s uvedením označenia senátov a ich zloženia,\nmedzi ktoré sa jednotlivé veci prideľujú), je garanciou dodržania zákonnosti tohto procesu,\n\n15\n\nteda aj nahodilosti pridelenia veci, a tým aj zachovania základného práva strán konania\nna zákonného sudcu.\n54. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti senátu krajského súdu 7 To, ktorý\nv predmetnej trestnej veci napokon rozhodol, sťažovateľka ju jednoznačne odvíja iba\nod ňou tvrdenej nezákonnosti senátu 4 To, ktorú však ústavný súd nemohol konštatovať,\npreto bolo bez právneho významu opakovať a dopĺňať už uvedené odôvodnenie tohto\nrozhodnutia aj vo vzťahu k prideleniu veci senátu 7 To.\n55. Pre úplnosť však ústavný súd poznamenáva, že sa oboznámil s rozvrhom práce\nkrajského súdu na rok 2019, z ktorého [najmä z dodatkov č. 5 (sp. zn. 1 SprR 10/2019\nz 25. mája 2019) a č. 7 (sp. zn. 1 SprR 17/2019 z 10. júla 2019)] jasne vyplýva, prečo je\npotrebné považovať senát 7 To, ktorý o veci sťažovateľky v konečnom dôsledku rozhodol,\nza zákonný.\n56. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd nezistil takú príčinnú súvislosť medzi\noznačeným postupom krajského súdu a jeho uznesením č. k. 4 To 22/2019-647 z 31. júla\n2019 a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by umožňovala vyhovieť\ntejto časti ústavnej sťažnosti, preto ju ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n57. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že z obsahu ústavnej sťažnosti\nnevyplýva, že by sa sťažovateľka o druhostupňovom (sťažnostnom) konaní na krajskom\nsúde ako takom dozvedela až z doručeného rozhodnutia z 31. júla 2019, ktorým sa toto\nkonanie skončilo. Rovnako dĺžka trvania konania pred krajským súdom (máj až júl 2019)\nnevzbudzuje pochybnosť, že by sťažovateľka zastúpená obhajcom pri obvyklej starostlivosti\nnemala a ani nemohla mať o tomto konaní vedomosť. Preto námietku prezentovanú\nv ústavnej sťažnosti mala podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka predostrieť\nv aktuálnom čase predovšetkým konajúcemu krajskému súdu, a tak využiť všetky právne\nprostriedky na ochranu svojho základného práva na zákonného sudcu. V čl. 127 ods. 1\n16\n\nústavy je jasne formulovaný princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vo vzťahu\nk právomoci všeobecných súdov a v rámci jeho zachovania bolo namieste, aby sťažovateľka\nuplatnila ochranu základného práva na zákonného sudcu pred konajúcim senátom krajského\nsúdu, a tak prípadne dala priestor všeobecnému súdu túto ochranu jej poskytnúť.\n58. Za týchto okolností ako dôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nv tejto časti prichádzal do úvahy aj nedostatok právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n59. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky vrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vec (v procesnom zmysle)-pridelenie", "sudca-zákonný", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:824ceb69-3161-4f32-bea2-e7f3619991b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.65.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.65.2018.1"}, {"guid": "ussr:371df1fd-5b3f-4bb5-8c8d-f8d0875967c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.721.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 721/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 721/2016 z 22. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.721.2016.1"}, {"guid": "ussr:35c2c9ac-c424-492b-a0d0-939a189dea4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.473.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 473/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.473.2016.1"}, {"guid": "ussr:8a73c5a5-fb36-4752-80fc-910becc0d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 637/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1"}, {"guid": "ussr:fa85f595-7ce5-46be-ba40-2b27768ba4e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1"}, {"guid": "ussr:43429454-3300-433a-a553-b26c827f5a07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 493/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 493/2011 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43429454-3300-433a-a553-b26c827f5a07"}, {"guid": "ussr:80d6185a-6f0e-4963-9917-fe6c01b61e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 309/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d6185a-6f0e-4963-9917-fe6c01b61e8c"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:2b05df37-cf1b-4ca5-bea7-956d0d0fd485", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 202/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/02 z 16. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-16", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b05df37-cf1b-4ca5-bea7-956d0d0fd485"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:8b192278-e24f-422e-8e40-c1773184c82f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 119/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b192278-e24f-422e-8e40-c1773184c82f"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}, {"guid": "ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/01 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "185d263a-b141-41c4-97df-2c41945819a1:cac14691-6b73-4370-8f9a-0cd5b032d170", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6718010265.1", "spisova_znacka": "4To/22/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/22/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718010265.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:210201c8-31eb-479b-9b81-eee1a4c7892d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.23.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.23.2025.1"}, {"guid": "ussr:8d931cdf-7062-45c8-a21c-1d0a7930aefa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.357.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2024 z 11. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.357.2024.1"}, {"guid": "ussr:c329388e-79ac-487f-8f4b-6438e38bc5ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.713.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 713/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 713/2021 z 21. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.713.2021.1"}, {"guid": "ussr:315dd33a-01b3-40e0-bf19-8dea9a13dd13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.220.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 220/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.220.2021.1"}, {"guid": "ussr:a991a074-7495-4518-8145-cfbd087a4312", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.583.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 583/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 583/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.583.2020.1"}, {"guid": "ussr:17ad366e-9490-45c2-941a-924c40f3833b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.420.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 420/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 420/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.420.2020.1"}, {"guid": "ussr:5870b330-ba61-4915-8af2-5319e9d274af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 359/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 359/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2020.1"}, {"guid": "ussr:ef51ce69-30e0-4a1e-b132-000e30e6fd65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.410.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 410/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 410/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.410.2020.1"}, {"guid": "7450c3dd-f1d3-427b-9d7d-c978d8d5fd35:85088083-99fc-4eab-b202-6e65476cb0df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8113208053.2", "spisova_znacka": "3Obdo/6/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/6/2023 z 17. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8113208053.2"}, {"guid": "a230fcac-b5b6-4783-ac53-7d800051a318:5641e443-a006-47df-a026-477c8e05040d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8117205424.1", "spisova_znacka": "10CoEk/7/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoEk/7/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8117205424.1"}]}