{"guid": "ussr:ef203760-4a2f-447e-9a04-255936d89b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 71/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ef203760-4a2f-447e-9a04-255936d89b69", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 71/2020-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara\n(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,\nŠoltésovej 14, Bratislava, IČO 44 721 587, zastúpenej advokátskou kanceláriou Hudec\ns. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marek\nHudec, ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 7 Cdo 287/2018 z 26. júna 2019, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o., na súdnu ochranu\nzaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 287/2018 z 26. júna 2019\nporušené boli.\n\n1\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 287/2018\nz 26. júna 2019 z r u š u j e a veci m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nnahradiť obchodnej\n\nspoločnosti Alektum, s. r. o., trovy konania v sume 640,54 € (slovom šesťstoštyridsať eur\na päťdesiaťštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie Hudec\ns. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n2. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Alektum, s. r. o.,\nŠoltésovej 14, Bratislava, IČO 44 721 587 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Hudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Marek Hudec, ktorou namietala porušenie základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 287/2018 z 26. júna 2019 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka\npodala 1. apríla 2015 na Okresnom súde Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) návrh\nna vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 2976,79 € s príslušenstvom. Okresný súd\nrozsudkom z 24. januára 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) jej návrh na začatie\nkonania zamietol v celom rozsahu, konštatujúc nedostatok aktívnej legitimácie na strane\nsťažovateľky. Na základe podaného odvolania sťažovateľky Krajský súd v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 22. mája 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\n\n2\n\nrozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala\ndovolanie.\n2.1 Najvyšší súd napadnutým uznesením doručeným sťažovateľke 2. augusta 2019\npodané dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) ako neprípustné s odôvodnením, že ustanovenie o zníženom majetkovom\ncenze podľa § 422 ods. 1 písm. b) CSP je aplikovateľné len na prípad, keď dovolanie\npodáva spotrebiteľ. Keďže dovolateľom bol dodávateľ, nie spotrebiteľ, pre posúdenie\nprípustnosti dovolania podľa názoru najvyššieho súdu platil majetkový cenzus v sume\ndesaťnásobku minimálnej mzdy. Uvedený záver najvyššieho súdu podľa sťažovateľky\nnie je v súlade so znením § 422 ods. 1 písm. b) CSP, ale ani v súlade s účelom zákona,\na preto ho možno považovať za arbitrárny.\n2.2 Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukázala na znenie § 422\nods. 1 písm. b) CSP a § 421 ods. 1 CSP a následne uviedla, že podľa nej by sa úmysel\nzákonodarcu obmedziť možnosť podania dovolania pri zníženom majetkovom cenze\nlen na osobu spotrebiteľa prejavil rovnako ako v znení iných ustanovení Civilného\nsporového poriadku, v ktorých zákonodarca priamo označil osobu spotrebiteľa ako subjekt,\nv prípade ktorého sa má konkrétne ustanovenie aplikovať.\n2.3 Sťažovateľka ďalej poukázala na princíp rovnosti zbraní, resp. rovnakého\npostavenia strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP) aplikovaný v civilnom sporovom konaní,\nktorý je v spotrebiteľských sporoch ako sporoch so slabšou stranou v záujme spotrebiteľa\nobmedzený, avšak rozsah tohto obmedzenia je v zákone výslovne stanovený v prvom diele\ndruhej hlavy Civilného sporového poriadku. V danej veci záver najvyššieho súdu\nv napadnutom ustanovení podľa sťažovateľky nie je prijatý v záujme spotrebiteľa,\nnie je ani naplnením funkcie najvyššieho súdu ako zjednocovateľa rozličnej súdnej praxe\na nezodpovedá ani zmyslu a účelu ustanovenia § 422 ods. 1 písm. b) CSP.\n2.4 Sťažovateľka poukázala aj na rozdielnu prax najvyššieho súdu v obdobných\nveciach, v ktorých dotknuté ustanovenie vyložil odlišným spôsobom a pripustil aj dovolanie\nveriteľov\n\nv spotrebiteľských\n\nsporoch\n\nv konaniach\n\nspĺňajúcich\n\nmajetkový\n\ncenzus\n\npodľa § 422 ods. 1 písm. b) CSP, avšak nespĺňajúcich majetkový cenzus podľa § 422\nods. 1 písm. a) CSP. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018, ktorým najvyšší súd pripustil dovolanie\n3\n\nsťažovateľky, vec preskúmal a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Z uvedeného vyplýva,\nže jednotlivé senáty najvyššieho súdu interpretujú § 422 ods. 1 písm. b) CSP zjavne odlišne,\nno napriek tomu ani jeden z nich nepostúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému\nsenátu, t. j. nepostupoval v súlade s § 48 ods. 1 CSP, ako aj v súlade s princípom právneho\nštátu.\n2.5\n\nV\n\nzávere\n\nsťažovateľka\n\nzhrnula\n\nsvoju\n\nargumentáciu,\n\nkonštatujúc,\n\nže v predmetnom konaní najvyšší súd zasiahol do ňou označených práv jednak nesprávnou\naplikáciou § 422 ods. 1 písm. b) CSP o zníženom majetkovom cenze, ďalej uprednostnením\nústavne nekonformného výkladu tohto ustanovenia, v rozpore s jeho jazykovým znením\na jeho účelom, a napokon aj tým, že v tejto veci nepostupoval v súlade s § 48\nods. 1 CSP, čím jej v konečnom dôsledku odňal právo konať pred dovolacím súdom.\n2.6 Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález,\nv ktorom vysloví, že jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru boli napadnutým uznesením porušené, zruší napadnuté uznesenie a vec\nvráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, a zároveň jej prizná náhradu trov konania.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 71/2020 zo 4. februára 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 46\nods. 1\n\nústavy\n\na práva podľa\n\nčl.\n\n6 ods.\n\n1 dohovoru napadnutým uznesením,\n\nna ďalšie konanie.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n4. Najvyšší súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril\nlistom č. KP 3/2020-116 zo 4. marca 2020, v ktorom predovšetkým zdôraznil, že najvyšší\nsúd použitie majetkového cenzu vysvetlil vo svojom rozhodnutí uverejnenom v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj „zbierka“)\npod č. 29/2019 (ďalej aj „R 29/2019“), v ktorom sa uvádza, že znížený majetkový cenzus\n[§ 422 ods. 1 písm. b) CSP] sa v spotrebiteľskom spore uplatní len v prípade,\nže dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je dovolateľom neúspešný dodávateľ,\n\n4\n\npre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku\nminimálnej mzdy.\n4.1 Podľa najvyššieho súdu takáto interpretácia relevantného ustanovenia Civilného\nsporového poriadku nie je v rozpore s princípom rovnosti zbraní, a to vzhľadom\nna skutočnosť, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch len fikciou, na ktorú zákonodarca\nv Civilnom sporovom poriadku reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou\nprávnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú\nspotrebiteľské\n\nspory,\n\nantidiskriminačné\n\n(§ 290 až § 323\n\nCSP)\n\na\n\nslabšou\n\nspory\n\nstranou\n\nv\n\na\n\nindividuálne\n\nnich\n\nje\n\npracovné\n\nspotrebiteľ,\n\nspory\n\nzamestnanec\n\na diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv\nna účely docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda aj na účely\ndôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní. V tejto súvislosti najvyšší súd poukázal\nna rozhodnutia najvyššieho súdu vychádzajúce z rovnakej argumentačnej bázy (uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 191/2018, sp. zn. 6 Cdo 42/2018, sp. zn. 4 Cdo 186/2018,\nsp. zn. 7 Cdo 216/2018, sp. zn. 1 Cdo 263/2018 a sp. zn. 5 Cdo 158/2018) a na zdôraznenie\nich správnosti vyzdvihol odôvodnenie obsiahnuté vo veci sp. zn. 7 Cdo 256/2018\na predovšetkým odkaz najvyššieho súdu na čl. 3 CSP v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy,\nako aj na právnu úpravu povinnosti platenia súdneho poplatku podľa zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ktorá sa viaže\nna osobné (spotrebiteľa), a nie vecné (konanie so spotrebiteľom) oslobodenie.\n4.2 K argumentácii sťažovateľky o povinnosti najvyššieho súdu aplikovať\nv prejednávaných veciach postup podľa § 48 ods. 1 CSP najvyšší súd uviedol, že vo veci\nsp. zn. 4 Cdo 187/2017 sa najvyšší súd právnou otázkou majetkového cenzu nezaoberal,\nvôbec ju neriešil. Spor o interpretáciu právnej normy nebol, pretože neexistovali minimálne\ndve rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých by boli vyslovené právne názory,\nktoré odlišným spôsobom vykladajú otázku majetkového cenzu t. j. z uvedených dôvodov\nneboli splnené podmienky na postup podľa § 48 ods. 1 CSP. Otázka majetkového cenzu\nbola prvýkrát riešená až v uznesení sp. zn. 6 Cdo 80/2017 z 24. júla 2018,\nktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 29/2019. Podľa podpredsedníčky najvyššieho súdu je prax\n5\n\nnajvyššieho súdu v otázke uplatňovania majetkového cenzu jednotná. V závere svojho\nvyjadrenia, vychádzajúc z premisy, ktorú rešpektuje vo svojej judikatúre ústavný súd,\nnajvyšší súd zdôraznil, že posúdenie prípustnosti dovolania je v právomoci príslušného\ndovolacieho súdu. Na základe uvedeného najvyšší súd uzavrel, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je súladné s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu a nemožno\nho považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n4.3 Najvyšší súd zároveň ústavnému súdu oznámil, že vo veci ústavných sťažností\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n5. Ústavný súd zaslal vyjadrenie najvyššieho súdu sťažovateľke s možnosťou zaujatia\nstanoviska k nemu. V duplike k vyjadreniu najvyššieho súdu sťažovateľka prezentovala\nargumenty, ktoré zhrnula do štyroch tematických okruhov. K otázke týkajúcej sa rovnosti\npríležitostí sťažovateľka v reakcii na argumentáciu najvyššieho súdu obsiahnutú v bode 24\ntohto nálezu in fine zdôrazňuje, že zákon o súdnych poplatkoch, ktorý viaže oslobodenie\nod súdneho poplatku priamo na osobu spotrebiteľa, predstavuje pozitívnu diskrimináciu,\nkeďže sa tým spotrebiteľovi umožňuje prístup k súdnej ochrane i bez toho, aby musel plniť\npoplatkovú povinnosť. Odmietnutie prístupu k mimoriadnemu opravnému prostriedku\nlen jednej zo sporových strán je však podľa sťažovateľky zásahom do rovnosti príležitostí\na v konečnom dôsledku aj do práva na prístup k súdu.\n5.1 S poukazom na čl. 3 ods. 2 CSP je podľa sťažovateľky prípustný len taký výklad\npríslušného ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktorý viaže znížený majetkový\ncenzus na predmet sporu, a nie na osobu dovolateľa. Sťažovateľka ďalej poukazuje\nna protirečivosť vyjadrenia najvyššieho súdu, keďže zatiaľ čo § 422 ods. 1 písm. b) CSP\nvýslovne uvádza, že „Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy“, najvyšším súdom citovaný § 4 ods. 2 písm. u) zákona\no súdnych poplatkoch jasne a zrozumiteľne uvádza, že od platenia súdneho poplatku\nje oslobodený „spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného\npredpisu“.\n5.2 Podľa sťažovateľky sú použité pojmy a výrazy v ustanovení § 422 ods. 1 písm. b)\nCSP definované jasne bez možnosti rôzneho výkladu, ich interpretáciu dovolacím súdom\n6\n\nv napadnutom uznesení považuje preto aj z tohto dôvodu za ústavne nekonformnú.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 382/2019\nz 28. januára 2020, ktorým ústavný súd rozhodol v obdobných veciach.\n5.3 Napokon k argumentácii najvyššieho súdu o tom, že v sťažovateľkou uvádzanom\nrozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 187/2017 sa najvyšší súd nezaoberal otázkou majetkového cenzu\na vôbec ju neriešil, sťažovateľka zdôrazňuje, že „25. V zmysle ustanovenia § 447 CSP\nje (dovolací) súd povinný odmietnuť dovolanie v prípade neprípustnosti dovolania. Najvyšší\nsúd SR je teda povinný skúmať v prípade každého dovolania jeho prípustnosť a obligatórne\ndovolanie\n\nodmietnuť,\n\nak\n\ndovolanie\n\nsmeruje\n\nproti\n\nrozhodnutiu,\n\nproti\n\nktorému\n\nnie je prípustné.\n26. Teda aj v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 187/2017\nbol Najvyšší súd SR povinný skúmať prípustnosť podané dovolania a v prípade\nneprípustnosti dovolanie odmietnuť. Keďže dovolanie neodmietol, je potrebné jednoznačne\nustáliť, že hoci explicitne neuviedol v rozhodnutí žiadnu právnu argumentáciu o prípustnosti\ndovolania s ohľadom na § 422 ods. 1 CSP, dovolanie vyhodnotil ako prípustné aj s ohľadom\nna § 422 ods. 1 písm. b) CSP. Tento právny názor (prípustnosť dovolania)\npotom je vyjadrený napr. v uvedenom súdnom rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 187/2017\nzo dňa 23. 4. 2018, hoci pripúšťame, že nie výslovne.\n27. Ak Najvyšší súd SR tvrdí, že otázku zníženého majetkového cenzu riešil výslovne\npo prvý krát až v rozhodnutí sp. zn.: 6 Cdo 80/2017 zo dňa 24.7.2018, ktoré následne\naj uverejnil v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 29/2019, ide o rozhodnutie, ktorým sa 6. senát najvyššieho súdu odklonil\nod dovtedajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\n28. V zmysle vyššie uvedeného tak potom už 6. senát v roku 2018 mal predložiť vec\nna rozhodnutie veľkému senátu. Podstatou konania pred veľkým senátom je totiž\no. i. aj zohľadnenie prípadných doplňujúcich za či proti argumentov zo strany Generálnej\nprokuratúry SR, Ministerstva spravodlivosti SR, sudcov iných senátov najvyššieho súdu\na strán sporu, ak sú o tomto postupe upovedomené (§ 48 ods. 4 CSP). Bez predloženia veci\nveľkému senátu naopak tieto právne názory nemôžu byť (a ani neboli zohľadnené.“.\n\n7\n\n5.4 V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala aj ďalšie uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 65/2018 z 26. septembra 2019, v ktorom tento súd aj po rozhodnutí 6. senátu\n(po prijatí rozhodnutia vo veci sp. zn. 6 Cdo 80/2017 z 24. júla 2018) dovolanie podané\nv predmetnej veci vyhodnotil z pohľadu majetkového cenzu ako prípustné, napriek tomu,\nže dovolateľom v predmetnej veci taktiež nebol neúspešný spotrebiteľ.\n6. V samostatnom podaní doručenom ústavnému súdu 17. apríla 2020\nsi sťažovateľka zároveň uplatnila náhradu trov konania v celkovej sume 640,54 €.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami\n\núčastníkov\n\nkonania,\n\nako\n\naj\n\ns obsahom\n\nspisu\n\ndospel\n\nk\n\nnázoru,\n\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľka predostiera ústavnému súdu argumentáciu, ktorou odôvodňuje\nv konkrétnostiach porušenie zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a porušenie\nprincípu právnej istoty z dôvodu nepredloženia veci veľkému senátu (body 2.4 a 2.5\ntohto nálezu), ako aj ústavne nekonformný výklad predmetného ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ktorý porušuje zásadu rovnosti zbraní v civilnom sporovom konaní\n(bod 2.3 tohto nálezu).\n8\n\n10. V súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n13. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n14. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd,\nvychádzajúc zo svojho ústavného postavenia a poukazujúc na svoju stabilizovanú\njudikatúru, zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96),\na preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\n9\n\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby\n\nmalo\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nniektorého\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n15. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom strán v spore\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n16. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať\nlen z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť\nako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad\nmôže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné\npriblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis;\nna overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom\nslúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto\nprípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej\nargumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej\nprávnej normy (m. m. I. ÚS 351/2010).\n\n10\n\n17. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli\n\noprávneným\n\nsubjektom\n\npod\n\njej\n\njurisdikciou\n\nlen\n\nformálne\n\ngarantované,\n\nale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní\no opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom\npre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť (m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n18. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok [III. ÚS 875/2016 a rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému\nkráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36].\n19. Právo na prístup k súdu však nemá absolútny charakter a môže podliehať\nobmedzeniam zo strany štátu. Pri stanovení obmedzení požíva štát určitú mieru voľnej\núvahy. Právo na prístup k súdu však nemožno obmedziť takým spôsobom alebo do takej\nmiery, že to naruší samotnú podstatu daného práva. Okrem toho obmedzenie práva\nna prístup k súdu nebude v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z čl. 6 ods. 1 dohovoru\nani v prípade, že nesleduje legitímny cieľ, a ani v prípade, že medzi použitými\nprostriedkami\n\na sledovaným\n\ncieľom\n\nnie\n\nje\n\nprimeraný\n\nvzťah\n\nproporcionality\n\n(Gréckokatolícka farnosť Lupeni a iní proti Rumunsku, sťažnosť č. 76943/11, rozsudok\nz 29. 11. 2016, § 89).\n20. Európsky súd pre ľudské práva rovnako považuje obmedzenie v prístupe\nk opravným prostriedkom orgánu najvyššej súdnej moci spočívajúce v zákonnom stanovení\nhranice majetkového cenzu (ratione valoris) za legitímnu a odôvodnenú procesnú\npožiadavku rešpektujúcu postavenie a úlohy, ktoré plní orgán najvyššej súdnej moci riešiaci\n(len) veci požadovanej dôležitosti (Brualla Gómez de la Torre proti Španielsku, sťažnosť\n11\n\nč. 155/1996/774/975, rozsudok z 19. 12. 1997, § 36; Kozlica proti Chorvátsku, sťažnosť\nč. 29182/03, rozsudok z 2. 11. 2006, § 33).\n21. Pri preskúmavaní aplikácie zákonného obmedzenia v prístupe k súdu z dôvodu\nmajetkového cenzu (ratione valoris) ESĽP berie do úvahy aj ďalšie faktory a medzi nimi\ns prihliadnutím na okolnosti tu prejednávaných vecí je to predovšetkým predvídateľnosť\na nadmerný formalizmus obmedzenia (Garzičić proti Čiernej Hore, sťažnosť č. 17931/07,\nrozsudok z 21. 9. 2010, § 30 – § 32; Hasan Tunç a iní proti Turecku, sťažnosť č. 19074/05,\nrozsudok z 31. 1. 2017, § 30 – § 34).\n22. Okolnosť predvídateľnosti obmedzenia v prístupe k súdu je splnená,\nak je vnútroštátna súdna prax jednotná a aplikácia takejto praxe konzistentná (Levages\nPrestations Services proti Francúzsku, sťažnosť č. 21920/93, rozsudok z 23. 10. 1996, § 42).\n23. Pri posúdení toho, či rozhodovanie vnútroštátnych súdov je zaťažené prílišným\nči nadmerným formalizmom, bude nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu a k porušeniu práva na prístup k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo\nprestane slúžiť cieľu právnej istoty a riadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho\nbariéra znemožňujúca strane sporu prejednať jej spor meritórne pred príslušným súdom\n(Kart proti Turecku, sťažnosť č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009, § 79\nin fine).\n24. Rovnosť strán v civilnom konaní je v judikatúre ESĽP vyjadriteľná princípom\nrovnosti zbraní, ktorý tvorí prvok spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Právo na spravodlivé súdne konanie preto v kontexte princípu rovnosti\nzbraní zabezpečuje, aby každá strana sporu mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (napr. De Haes\na Gijsels proti Belgicku, rozsudok z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, § 53 alebo Ankerl\nproti Švajčiarsku, rozsudok z 23. 10. 1996, sťažnosť č. 17748/91, § 38).\n25. Základné právo na rovnosť účastníkov v konaní sa prostredníctvom čl. 47\nods. 3 ústavy zaručuje ako osobitné základné právo priznávajúce ochranu nielen v súdnom\n12\n\nkonaní, ale aj v konaní pred inými štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej správy. Princíp\nrovnosti účastníkov konania (resp. strán v spore) však zároveň tvorí základný definičný\nprvok práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj nevyhnutnú súčasť každého\nprávneho štátu, ktorý sa k tomuto princípu hlási prostredníctvom čl. 1 ods. 1 ústavy.\n26. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní (strán v spore) všeobecný súd zabezpečuje\nvytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností.\nVšetci účastníci konania, resp. strany v spore majú rovnaké práva, ktoré uplatňujú a plnia\nza rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej\nz procesných strán (m. m. I. ÚS 75/96, I. ÚS 64/97, I. ÚS 98/97, IV. ÚS 283/2011).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n27. Z hľadísk uvedených v časti III tohto nálezu ústavný súd následne pristúpil\nk prieskumu napadnutého uznesenia.\nIV.1 K námietke porušenia zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí\na princípu právnej istoty z dôvodu nepredloženia veci veľkému senátu\n28. Ústavný súd už v minulosti uviedol, že nepredloženie veci súdnemu orgánu\noprávnenému riešiť otázku, odpoveď na ktorú sa v judikatúre súdov rozchádza\nalebo ktorá súvisí s výkladom a aplikáciou špeciálnej právnej normy, v prípadoch,\nkeď je príslušný súd povinný tak na základe zákona (resp. právneho predpisu) urobiť,\nmôže znamenať odňatie veci zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\n(m. m. IV. ÚS 270/2012, IV. ÚS 299/2012 alebo IV. ÚS 206/08). Nesprávny procesný\npostup dovolacieho súdu pri (ne)uplatnení postupu podľa § 48 ods. 1 CSP majúci charakter\narbitrárnosti môže v kontexte všeobecne ponímanej spravodlivosti v konaní ako celku\nznamenať aj porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie (m. m. II. ÚS 332/2018). Rozhodnutie dovolacieho senátu o tom,\nže v konkrétnej veci predloží či nepredloží vec veľkému senátu, je vecou jeho úvahy.\nZ uvedených dôvodov pokiaľ sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky\n13\n\npre uplatnenie postupu podľa § 48 ods. 1 CSP, dovolací senát vec veľkému senátu predloží\nbez ohľadu na aktivitu samotnej strany v spore, teda bez ohľadu na to, či strana v spore\nuplatnenie postupu podľa § 48 ods. 1 CSP požaduje. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie\nústavnej udržateľnosti postupu najvyššieho súdu bez právnej relevantnosti skutočnosť,\nči v konkrétnom prípade sťažovateľka o predloženie veci veľkému senátu žiadala.\n29. Podľa § 48 ods. 1 CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje\nk právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený\nv rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor. Podľa\nods. 3 citovaného zákona právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty\nnajvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní\nchce odchýliť\n\nod\n\nprávneho\n\nnázoru\n\nvyjadreného\n\nv\n\nrozhodnutí\n\nveľkého\n\nsenátu\n\npodľa ods. 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Podľa\nods. 4 citovaného zákona veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko\nministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky, prípadne ďalších subjektov.\n30. Zo samotnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ďalej vyplýva, že cieľom\nprávnej úpravy obsiahnutej v § 48 ods. 1 CSP je pokryť prípady, v ktorých (trojčlenný)\nsenát najvyššieho súdu dospeje k záveru, že „je“ dôvod na zmenu (na odklonenie\nsa od konštantnej línie rozhodovania), teda dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu alebo na zmenu právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí\ntrojčlenného senátu najvyššieho súdu, alebo na odklon od právneho názoru vyjadreného\nv rozhodnutí veľkého senátu. Pokiaľ k takejto situácii dôjde, je senát, ktorý dospeje\nk záveru,\n\nže\n\nje\n\ndôvod\n\nna\n\nzmenu,\n\npovinný\n\npostúpiť\n\nvec\n\nveľkému\n\nsenátu\n\n(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 174/2016 z 10. novembra 2016 uverejnený\nv zbierke pod č. 17/2017).\n31. Nevyhnutným predpokladom pre vznik povinnosti dovolacieho senátu vec\npredložiť na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu je teda existencia judikatúrneho\nodklonu, resp. vôľa dovolacieho senátu odchýliť sa od právneho názoru vysloveného\n14\n\nv predchádzajúcom rozhodnutí. Spor o interpretáciu právnej normy je pritom daný,\nak sú v najmenej dvoch rozhodnutiach najvyššieho súdu vyslovené právne názory,\nktoré odlišným spôsobom vykladajú (interpretujú) rovnakú právnu normu (k tomu pozri\naj uznesenie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 4/2017 z 18. decembra 2017).\n32. Sťažovateľka na obhajobu svojho tvrdenia o povinnosti dovolacieho senátu\nobrátiť sa na veľký senát tvrdí, že otázka zníženého majetkového cenzu a jeho aplikácia\nv sporoch s ochranou slabšej strany bola odlišne riešená v jej inej veci (k tomu pozri body\n2.4 a 2.5 tohto nálezu), v ktorej najvyšší súd za situácie, keď napadnutý výrok odvolacieho\nsúdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevýšil desaťnásobok\nminimálnej mzdy, uznesením sp. zn. 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018 rozhodol,\nže dovolanie sťažovateľky je prípustné, rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\n33. Ústavný súd v tomto kontexte zdôrazňuje v súlade s tvrdením sťažovateľky\n(k tomu pozri bod 5.3 tohto nálezu), že súčasťou prvotnej fázy rozhodovania najvyššieho\nsúdu o dovolaní je nepochybne posúdenie jeho prípustnosti podľa príslušných ustanovení\nprocesných kódexov. Pokiaľ by sa ústavný súd aj stotožnil s tvrdením sťažovateľky,\nže jej iná vec bola za obdobného skutkového a právneho stavu uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018 riešená odlišne, táto skutočnosť sama osebe\nneznamená splnenie podmienok na to, aby dovolací senát najvyššieho súdu vec predložil\nveľkému senátu. Skutočnosť, ktorá v konkrétnych okolnostiach vecí sťažovateľky\ndeterminuje posúdenie ústavnosti postupu dovolacieho senátu, ktorý veci sťažovateľky\nnepredložil veľkému senátu, spočíva v absencii akéhokoľvek výslovného právneho názoru\nna aplikáciu majetkového cenzu v spotrebiteľských sporoch. Ratio decidendi k interpretácii\na následnej aplikácii § 422 ods. 1 písm. b) CSP na rozdiel od tu preskúmavaných\nnapadnutých uznesení najvyššieho súdu v inej sťažovateľkinej veci (uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018) chýba.\n34. Ústavný súd sa v predmetnej veci plne stotožňuje so závermi ústavnému súdu,\nku ktorým dospel pri rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 382/2018,\npodľa ktorých absencia výslovnej právnej argumentácie, ktorá by odôvodňovala expressis\n15\n\nverbis takú interpretáciu § 422 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá umožňuje aplikovať znížený\nmajetkový cenzus podľa citovaného ustanovenia v spotrebiteľskom spore aj v prípade,\nže dovolateľom je neúspešný dodávateľ, podľa názoru ústavného súdu dostatočne\nodôvodňuje záver, podľa ktorého neboli splnené podmienky na postup dovolacieho senátu\nv sťažovateľkinej veci podľa § 48 ods. 1 CSP. Absencia odôvodnenia uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018, a rovnako tak aj v uznesení najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 65/2018 z 26. septembra 2018 k prípustnosti dovolania nedovoľuje totiž prijať\nzáver, že spor o interpretáciu právnej normy bol daný (k tomu pozri aj argumentáciu\nnajvyššieho súdu obsiahnutú v bode 4.2 tohto nálezu).\n35. Konkrétne okolnosti vecí sťažovateľky z už uvedených dôvodov nedovoľujú\nústavnému\n\nsúdu\n\nprijať\n\nzáver\n\no\n\ntom,\n\nže\n\nneuplatnenie\n\npostupu\n\npodľa\n\n§\n\n48\n\nods. 1 CSP zo strany najvyššieho súdu v jej veciach má charakter arbitrárnosti a spôsobuje\nv kontexte namietaného porušenia zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu\nprávnej istoty porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n36. Už citované uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 80/2017 z 24. júla 2018,\nktorého právna veta znie: „Znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 písm. b/ Civilného\nsporového poriadku) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný\nspotrebiteľ.“, bolo v zbierke č. 3/2019 publikované ako judikát (R 29/2019).\n37. Jedným zo spôsobov, akým najvyšší súd zabezpečuje jednotný výklad a jednotné\npoužívanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je okrem postupu\npodľa § 48 ods. 1 CSP aj prijímanie stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňovanie právoplatných súdnych\nrozhodnutí zásadného významu [§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)\na § 23 ods. 1 písm. a) a b) zákona o súdoch].\n\n16\n\n38. V súlade s § 21 ods. 3 písm. d) zákona o súdoch je prerokovanie a schválenie\nnávrhov rozhodnutí na uverejnenie v zbierke v právomoci kolégia najvyššieho súdu\na predstavuje preto zovšeobecňujúci názor väčšiny členov kolégia najvyššieho súdu,\na tým aj členov viacerých senátov najvyššieho súdu. Nepublikované rozhodnutie\nnajvyššieho súdu na rozdiel od publikovaného rozhodnutia najvyššieho súdu vyjadruje\nnázor väčšiny členov vo veci konajúceho senátu v individuálne ním prejednávanej veci\n(k tomu pozri aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 174/2016 z 10. novembra 2016).\n39. Aj z uvedených dôvodov sa rozhodnutiu publikovanému zákonom stanoveným\nspôsobom v zbierke priznáva osobitný význam, v dôsledku ktorého výklad, ktorý sa podáva\nv publikovanom judikáte, síce nie je právne (de iure) záväzný, ale fakticky (de facto)\nmá vysokú vecnú autoritu. Ipso iure má judikatúra najvyššieho súdu normatívny charakter\nvo vertikálnej línii (voči súdom nižších inštancií), ako aj v horizontálnej línii,\na to medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom (k tomu pozri\naj rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 3 Cdo 56/2014, sp. zn. 3 Cdo 144/2014\na sp. zn. 3 Cdo 136/2016).\n40. Aj tieto skutočnosti (existencia prevažujúcej interpretácie relevantného\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ako aj následná publikácia judikátu R 29/2019\na jeho faktická záväznosť) sú pre posúdenie ústavnej udržateľnosti postupu najvyššieho\nsúdu pri rozhodovaní vo veciach sťažovateľky v súvislosti s požiadavkou predloženia vecí\nveľkému senátu rozhodujúce a v konkrétnych okolnostiach vecí odôvodňujú v celkovom\nkontexte námietky sťažovateľky záver o tom, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nnie je výsledkom takého postupu najvyššieho súdu, ktorý by bol spôsobilý z dôvodu\nnesprávneho procesného postupu pri zaisťovaní jednotnosti interpretácie a aplikácie\npríslušného ustanovenia Civilného sporového poriadku ako následok vyvolať porušenie\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu či jej práva na spravodlivé súdne konanie.\n41. Keďže k porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu z dôvodu nepredloženia veci veľkému senátu\nna podklade už uvádzaných skutočností nedošlo, ústavný súd relevantnej časti ústavných\n\n17\n\nsťažností sťažovateľky nevyhovel tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu\n(§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario).\nIV. 2 K námietke ústavne nekonformného výkladu predmetného ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, ktorý porušuje zásadu rovnosti zbraní v civilnom\nsporovom konaní\n42. Záver ústavného súdu o ústavnej udržateľnosti postupu najvyššieho súdu\nv súvislosti s (ne)predložením veci veľkému senátu neprejudikuje záver o ústavnej\n(ne)udržateľnosti samotných napadnutých uznesení najvyššieho súdu v súvislosti\ns námietkou ústavne neudržateľného výkladu § 422 ods. 1 písm. b) CSP. Samotná\nskutočnosť, že napadnuté uznesenia najvyššieho súdu sa v otázke interpretácie § 422\nods. 1 písm. b) CSP prikláňajú k v zbierke publikovanému judikátu (jeho právnej vete),\nnemôže byť sama osebe prekážkou uplatnenia právomoci ústavného súdu, ktorá mu vyplýva\nz čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd je preto v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený\npreskúmať, či napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu, aj keď korešpondujúce s názorom\nvyjadreným v rozhodnutí publikovanom v zbierke, sú v súlade s požiadavkami kladenými\nna rozhodovanie súdu v kontexte obsahových súčastí základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, a konkrétne,\nči výklad § 422 ods. 1 písm. b) CSP je ústavne udržateľný.\n43. V súlade s § 422 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolanie podľa § 421\nods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení\nneprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.\n44. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi\n\n18\n\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n45. Napadnutým uznesením najvyšší súd dovolania sťažovateľky (neúspešnej\ndodávateľky) podané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vecí [§ 421 ods. 1 písm. b)\nCSP] odmietol s odôvodnením, že prípustnosť dovolania bola v zmysle § 422\nods. 1 písm. a) CSP vylúčená, keďže dovolaním bol napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy.\n46. Argumentácia najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania napadnutým uznesením\nje založená na premise, podľa ktorej aj keď išlo o tzv. spotrebiteľský spor (spor s ochranou\nslabšej strany, v ktorom vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ), pre posúdenie prípustnosti\ndovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu podľa § 422\nods. 1 písm. b) CSP, keďže účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou\nslabšej strany je podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku zvýšená\nprocesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ,\na táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania spotrebiteľa aj pri nižšej\nsume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa preto v spotrebiteľských sporoch\npodľa názoru najvyššieho súdu uplatní len vtedy, ak je dovolateľom neúspešný spotrebiteľ.\nV prípade, že dovolateľom je neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania\nplatí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy.\n47. Najvyšší súd rovnako v napadnutom uznesení zdôraznil, že takáto interpretácia\n[ustanovenia § 422 ods. 1 písm. b) CSP] neodporuje princípu rovnosti zbraní,\na to s poukazom na to, že „rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom\nna postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou\ndiskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto\nspory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné\nspory (§ 290 až § 323 C. s. p.), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec\na diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv\nza účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného\nnaplnenia princípu rovnosti zbraní.“.\n19\n\n48. Všeobecne je dôvodom zvýšenej ochrany strán v spore potreba dorovnania\nprocesného postavenia slabšej strany s cieľom zachovania funkčnej procesnej rovnosti.\nV záujme vyhnúť sa neodôvodnenému paušálnemu uplatňovaniu nadradeného postavenia\nslabšej strany je nevyhnutné uplatňovať princíp ochrany slabšej strany rozumne\na v procesnoprávnych súvislostiach (k tomu pozri aj Števček, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 45 až 46.).\n49. Úprava konkrétnych odchýlok od všeobecnej úpravy sporových pravidiel\nje na účely zaistenia de facto rovnosti, resp. rovnosti šancí (o ktoré v prípade pozitívnej\ndiskriminácie, na ktorú najvyšší súd v konkrétnych okolnostiach veci poukazuje,\nide) pri uplatňovaní nároku na súde alebo bránení sa proti nárokom druhej strany\npri spotrebiteľských sporoch predmetom predovšetkým ustanovení prvého dielu druhej\nhlavy tretej časti Civilného sporového poriadku. V ustanoveniach § 290 až § 300 CSP\nzahŕňa vo svojej podstate pravidlá protežujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa v procesnom\nštádiu po začatí konania (zastúpenie spotrebiteľa, poučovacia povinnosť, spojenie vecí,\nzmena\n\nžaloby,\n\ndokazovanie,\n\nnariadenie\n\npojednávania,\n\nosobitné\n\nustanovenia\n\no rozhodnutiach). Ustanovenia § 301 až § 306 CSP pojednávajú o osobitnom konaní\no abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ktoré v súlade s § 302 CSP možno začať\nlen na podnet špecificky legitimovaných subjektov (v súlade s § 302 CSP žalobu\npodľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená\nna ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu).\n50. V bode 4.1 tohto nálezu najvyšší súd na podporu ústavnej udržateľnosti výkladu\npodaného najvyšším súdom v napadnutom uznesení poukazuje na právnu úpravu povinnosti\nplatenia súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch, ktorá sa viaže na osobné\n(spotrebiteľa), a nie vecné (konanie so spotrebiteľom) oslobodenie.\n51. Textácia relevantného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch [v súlade\ns § 4 ods. 2 písm. v) zákona o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov\nje oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu]\njasný a nepochybný záver, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov právna úprava\nviaže výslovne na osobu spotrebiteľa, ktorému týmto spôsobom priznáva v prístupe k súdu\n20\n\nbez toho, aby musel plniť poplatkovú povinnosť, viac práv oproti druhej strane v spore,\numožňuje. Naproti tomu relevantné ustanovenie § 422 ods. 1 písm. b) CSP nerieši\nprípustnosť dovolania takou textáciou ustanovenia, ktorou by bolo možné dospieť rovnako\njasne a nepochybne k záveru, že znížený majetkový cenzus sa uplatní len v prípade,\nže sa prístupu k dovolaniu domáha neúspešný spotrebiteľ (... dovolanie podľa § 421\nods. 1 nie je prípustné, ak ... napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení\nv sporoch s ochranou slabšej strany...). Aj preto je odkaz na príslušné ustanovenia zákona\no súdnych poplatkoch nenáležitý a v konečnom dôsledku aj protirečivý a v neprospech\nústavnej udržateľnosti výkladu, ktorý podal v napadnutých uzneseniach najvyšší súd\n(k tomu pozri aj argumentáciu obsiahnutú v bode 4.1 tohto nálezu).\n52. Aj keď už bolo zdôraznené (bod 16 tohto nálezu), že jazykový výklad predstavuje\nlen prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný\nprávny predpis, nemožno ho aj s prihliadnutím na existujúcu rovnosť jednotlivých metód\nvýkladu v procese overenia správnosti či nesprávnosti výkladu ignorovať. Jednotlivé\nuplatnené metódy či spôsoby výkladu by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nPri výklade, ktorý podáva najvyšší súd, však takéto prvotné priblíženie sa obsahu právnej\nnormy absentuje, čo spôsobuje v konečnom dôsledku nedostatočnosť pre overenie\nsprávnosti či nesprávnosti podaného výkladu.\n53. Účelom zákonného oslobodenia spotrebiteľa od platenia súdnych poplatkov\nje ochrana slabšej strany pri prístupe k súdu, ktorá sa v konkrétnostiach pretavuje\ndo možnosti spotrebiteľa domôcť sa ochrany svojho práva bez toho, aby bol odrádzaný\npovinnosťou platiť súdny poplatok. Keďže spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom\nvystupuje spravidla v pozícii finančne slabšieho subjektu, týmto spôsobom sa jeho prístup\nk súdu v konkrétnej individuálnej veci nestáva závislým od jeho finančných možností\na nepredstavuje ani zaťažujúce finančné bremeno. Keďže dodávateľ ako druhá strana sporu\nvystupuje v pozícii finančne silnejšieho subjektu, čo zároveň naznačuje, že dodávateľ\na spotrebiteľ sa nachádzajú v nerovnom finančnom postavení, je takéto nerovnaké\nzaobchádzanie na účely zaistenia rovnosti šancí k prístupu súdu (oslobodenie od platenia\n\n21\n\nsúdneho poplatku viazané na osobu spotrebiteľa) už na prvý pohľad legitímne,\na teda aj dôvodné. Osobný charakter zvýšenej ochrany spotrebiteľa je tu preto daný.\n54. Podmienky prístupu k dovolaniu, konkrétne podmienky prípustnosti dovolania\npre nesprávne právne posúdenie (ktorých sa relevantné ustanovenie Civilného sporového\nporiadku dotýka), sú však v kontexte stanoveného majetkového cenzu naviazané na spor,\nresp. jeho predmet (výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou\nslabšej strany), a nie na konkrétnu stranu v spore. Aj z uvedeného dôvodu\npreto argumentácia o osobnom charaktere podobnom osobnému oslobodeniu od platenia\nsúdnych poplatkov pri výklade relevantného ustanovenia Civilného sporového poriadku\nnemôže obstáť.\n55. Navyše, absencia bližšej konkretizácie nerovného procesného postavenia\nspotrebiteľa a dodávateľa v kontexte prístupu k dovolaciemu konaniu zo strany najvyššieho\nsúdu, ktorá je nevyhnutná pre legitímnosť prijatých pozitívnych opatrení vyrovnávajúcich\npodmienky, za ktorých subjekty spotrebiteľského sporu prístup k dovolaniu realizujú,\na ktorá\n\nby\n\nodôvodňovala\n\npotrebu\n\nzvýšenej\n\nprocesnej\n\nochrany\n\nspotrebiteľa\n\n(v podobe zníženia majetkového cenzu na dvojnásobok sumy minimálnej mzdy oproti\ndodávateľovi, u ktorého by sa aplikoval majetkový cenzus vo výške desaťnásobku sumy\nminimálnej mzdy), spôsobuje, že preferovanie spotrebiteľa pri prístupe k dovolaniu\nmá povahu neodôvodneného a paušálneho uplatňovania nadradeného postavenia slabšej\nstrany. Identifikácia nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom pri prístupe\nk dovolaniu je esenciálnym a nevyhnutným predpokladom pre ústavnú udržateľnosť toho,\naby sa následne na účely dorovnania nerovného postavenia s druhou stranou (dodávateľom)\na zaistenia skutočnej rovnosti medzi subjektmi spotrebiteľského sporu poskytla\nspotrebiteľovi pri prístupe k dovolaniu ochrana zvýšená (v podobe pozitívneho opatrenia).\n56. Základom najvyšším súdom prezentovanej interpretácie § 422 ods. 1 písm. b)\nCSP je úmysel zákonodarcu obsiahnutý v dôvodovej správe k Civilnému sporovému\nporiadku, ktorý najvyšší súd identifikuje vo zvýšenej procesnej ochrane slabšej strany –\nspotrebiteľa spočívajúcej v sprístupnení dovolania aj pri nižšej sume peňažného plnenia.\nTakáto interpretácia však okrem už uvedeného v dostatočnej miere nezohľadňuje\n22\n\nani charakter dovolacieho konania a ani jeho účel a postavenie najvyššieho súdu v systéme\nvšeobecného súdnictva.\n57. Charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nepriamo\ndeterminuje aj postavenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý nemôže\nbyť vnímaný ako tretia inštancia s právomocou preskúmavať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (k tomu pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 165/2017,\nsp. zn. 3 Cdo 14/2017 a sp. zn. 4 Cdo 157/2017). Stanovenie majetkového cenzu\nobmedzujúceho prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie na výšku sumy,\nktorá má byť predmetom dovolacieho konania, je pritom tak, ako to už bolo zdôraznené\naj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP, v komplexnom ponímaní legitímne a korešponduje\ns postavením a úlohami, ktoré najvyšší súd ako dovolací súd plní (k tomu pozri\naj bod 20 tohto nálezu).\n58. Úlohou dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je v prípade, že ním\ndovolateľ\n\nnamieta\n\nnesprávne\n\nprávne\n\nposúdenie\n\nveci\n\nodvolacím\n\nsúdom\n\n(ako to je aj v konkrétnych okolnostiach vecí sťažovateľky), riešenie zásadných právnych\notázok, ktoré neboli vyriešené dovolacím súdom [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP], prípadne\nzjednocovanie judikatúry [§ 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP]. Aj z týchto dôvodov\npreto prípadné rozhodnutie najvyššieho súdu v dovolacom konaní presahuje hranice\nrozhodnutia inter partes, keďže má oveľa širší a všeobecnejší dosah na aplikačnú prax\nvšeobecných súdov a v konečnom dôsledku aj na správanie oboch strán v spotrebiteľskom\nvzťahu ako takom. Interpretácia prezentovaná najvyšším súdom, ktorá v následnom procese\naplikácie práva v konečnom dôsledku spôsobuje uplatnenie rozdielnych podmienok\nv prístupe\n\nk\n\ndovolaniu\n\nmedzi\n\nspotrebiteľom\n\na\n\ndodávateľom,\n\nnezohľadňuje\n\nani tieto skutočnosti.\n59. Výlučné a izolované preferovanie úmyslu zákonodarcu bez náležitého\nzohľadnenia jazykového výkladu relevantného ustanovenia a prihliadnutia na charakter\ndovolacieho konania a jeho účel pri súčasnej absencii bližšej konkretizácie nerovného\npostavenia spotrebiteľa a dodávateľa v kontexte dovolacieho konania, ktoré by zvýšenú\nprocesnú ochranu (uplatnenie majetkového cenzu vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy)\n23\n\nlegitímne odôvodnilo, spôsobuje, že výklad relevantného § 422 ods. 1 písm. b) CSP\nnie je ústavne konformný. Z uvedeného dôvodu má preferovanie zvýšenej procesnej\nochrany spotrebiteľa pri prístupe k dovolaniu povahu neodôvodneného a paušálneho\nuplatňovania nadradeného postavenia slabšej strany, ktoré porušuje princíp rovnosti zbraní,\nresp. rovnosti strán v spore, keďže neodôvodnene stavia sťažovateľku ako dovolateľku\ndo podstatne nevýhodnejšej pozície oproti druhej strane.\n60. Ústavno-nekonformnou interpretáciou § 422 ods. 1 písm. b) CSP preto najvyšší\nsúd znemožnil sťažovateľke ako dovolateľke prístup k dovolaniu ako mimoriadnemu\nopravnému prostriedku spôsobom, ktorý porušuje základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nV.\nZáver\nV.1 K bodu 1 výrokovej časti nálezu\n61. S prihliadnutím na dôvody uvedené v časti IV tohto nálezu ústavný súd\nkonštatuje, že napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\ntak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\nV.2 K bodu 2 výrokovej časti nálezu\n62. 91. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah.\n63. V súlade s § 133 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n\n24\n\n64. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n65. Podľa § 134 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu\n(odsek 1). Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah,\nje viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie\nústavného súdu je vykonateľné doručením (odsek 2).\n66. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o tom, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu boli porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodol zároveň aj o zrušení\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu a veci vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n67. Najvyšší súd bude po vrátení vecí na ďalšie konanie viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými predovšetkým v III. a IV. časti tohto nálezu. Jeho úlohou\nbude predovšetkým pri preskúmavaní splnenia predpokladov prípustnosti dovolania\npodaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci interpretovať príslušné\nustanovenia Civilného sporového poriadku [predovšetkým § 422 ods. 1 písm. b) CSP]\nv súlade s ústavou a dohovorom a až následne vo veci opätovne rozhodnúť.\nV.3 K bodom 3 a 4 výrokovej časti nálezu\n68. Sťažovateľka požiadala o náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátskou kanceláriou\nHudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava.\n69. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n\n25\n\n70. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n71. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažovateľka\nnemá obligatórny nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom, t. j. ústavný súd\nmôže náhradu trov konania účastníkovi konania úplne alebo sčasti priznať podľa svojho\nuváženia, zohľadňujúc pritom konkrétne okolnosti daného prípadu.\n72. Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 13. decembra 2019 požiadala\no celkovú náhradu trov konania v sume 640,54 € (bod 6 tohto nálezu).\n73.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no\n\nnáhrade\n\ntrov\n\nkonania\n\nvychádzal\n\nz § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za roky 2019 a 2020 v sume 163,33 €\na 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za roky 2019 a 2020\nv sume 9,80 € a 10,52 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania za tri úkony právnej služby (prevzatie zastupovania,\npodanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 17. apríla 2020).\nVýsledná suma 640,54 € bola navýšená o daň z pridanej hodnoty, keďže právna zástupkyňa\nsťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty. Celková suma náhrady trov konania\ntak predstavuje sumu 640,54 €. (bod 3 výroku tohto nálezu).\n74. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n26\n\nVI.\n75. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-reštriktívny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "dovolanie-prípustnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/287/2018", "guid": "3cd222d5-5f30-4194-8dca-ae4c718bed5d:08afe66a-ee15-49ff-8d80-a32b09f9f5d4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abcd77df-fd42-46e5-832d-a65d50f67b01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2019.1"}, {"guid": "ussr:b87a7bd6-1275-4840-a858-6614ceae5cb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.382.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.382.2018.1"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb"}, {"guid": "ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:b94339a6-5b75-411d-be41-bece05228547", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3cd222d5-5f30-4194-8dca-ae4c718bed5d:74d32122-cd05-4c39-9a96-d3165d50fec9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2215205489.1", "spisova_znacka": "7Cdo/287/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/287/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2215205489.1"}, {"guid": "365e6053-13e8-4e8b-95d5-1ff36a69cda3:8f586a63-51bd-4d7b-93c9-f90f78794fc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8816201483.1", "spisova_znacka": "1Cdo/263/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/263/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8816201483.1"}, {"guid": "e23172c4-f62e-43ff-bd74-4ed50b72760c:057809e3-245e-4649-a317-81a6a57a63be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8516200605.1", "spisova_znacka": "7Cdo/216/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/216/2018 z 12. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-12", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8516200605.1"}, {"guid": "69d1117e-ccda-4c9d-a3dd-fc50ac6c56d0:30adf00d-bc24-4509-a3c7-c9237fa73208", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4214219153.1", "spisova_znacka": "6Cdo/42/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/42/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4214219153.1"}, {"guid": "7058f0b7-e593-4634-a1b4-80858024f5ee:50441c82-9ead-42a1-984f-d70fdcd94a30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5716202241.1", "spisova_znacka": "4Cdo/65/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/65/2018 z 25. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5716202241.1"}, {"guid": "09918de9-52ae-446e-9a78-19438171de7b:30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2017 z 17. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-17", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2"}, {"guid": "1edc0a6b-47fd-4e48-8cf8-b3e2e46af6d9:5045b5e6-e3f5-4bb1-9211-798b39177dff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1311211640.1", "spisova_znacka": "3Cdo/136/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/136/2016 z 17. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-17", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1311211640.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:69acd1bf-07b9-4029-ab71-c25b4886341b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2020 z 14. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1"}, {"guid": "ussr:94357704-58c0-47ff-acea-cc9db57f0119", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.259.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.259.2021.1"}, {"guid": "ussr:f3648eff-5a4a-4423-b912-7fc5fa085655", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.474.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 474/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 474/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.474.2020.1"}, {"guid": "ussr:6ad74fed-a81a-44a3-9d8d-58b6bdcd4978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.308.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.308.2020.1"}, {"guid": "41e6d333-14f3-4eb8-bc92-f9a20782c449:42210ad6-3e79-44a1-88a7-ef1ac8a84c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1", "spisova_znacka": "2Cdo/110/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/110/2025 z 25. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1"}, {"guid": "2fb2a82a-6d23-45e2-ab36-51d4e021fdd5:944222a6-933f-4c40-b3c8-1454c8103c6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3520202635.1", "spisova_znacka": "5CdoPr/3/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/3/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3520202635.1"}, {"guid": "accc92db-6388-466a-a485-bfa31ebf8c46:f2bbced4-69fe-4b9c-8321-a1e2ec9299ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2215205489.1", "spisova_znacka": "8Cdo/139/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2020 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2215205489.1"}, {"guid": "18dc6e9b-4b6d-4f2d-b3eb-e0a0e1a85420:1191bce9-f67a-48a5-8c8a-92aee20f8397", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:6124322114.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/23/2025 z 19. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:6124322114.1"}, {"guid": "0106c713-56cb-4ffd-af17-77418255d135:f37fac90-3961-44e7-ad5b-c6fa42d075e6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6124299299.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/5/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoCsp/5/2025 z 16. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6124299299.1"}, {"guid": "428993f8-e140-427d-9ea9-6009c40a3a3c:e834d7b1-2f5e-4927-a835-6a4a4ad82c6b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123210179.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123210179.1"}, {"guid": "117e3ab4-3019-4e2b-a6ab-0d2df568400f:c4152391-6cb0-4fab-a26c-d42dc4a08db6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6118249114.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/8/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6118249114.1"}, {"guid": "57ddc795-5196-4ff7-994f-dbf281ac1a23:15588e74-f117-46d0-a778-c3f1f5bff451", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1424207777.4", "spisova_znacka": "2Csp/56/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2Csp/56/2024 z 5. 6. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1424207777.4"}, {"guid": "416d4553-fc57-4179-a8f1-3ca6f3d28863:b10ef9a6-db5d-4d92-a806-6ad8d9288337", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4", "spisova_znacka": "9Csp/72/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/72/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4"}, {"guid": "e4f17d4e-dd57-42ef-9cc4-aa1ba1f934bf:3a520436-fd39-4ea1-b599-1c348918c78e", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200084.4", "spisova_znacka": "5Csp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/2/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200084.4"}]}