{"guid": "ussr:49c3ec87-ef13-494f-8438-bc1b97e1eaaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.64.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2020 z 4. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. I. ÚS 64/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.64.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-5", "nazov": "čl. 8 ods. 5 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/49c3ec87-ef13-494f-8438-bc1b97e1eaaf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.64.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.64.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.64.2020.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 64/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nPerhács, s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná advokát Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD.,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 1 Tp 10/2019\nz 30. októbra 2019, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 40/2019 z 21. novembra 2019,\nako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a konaní a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný\nsúd“) sp. zn. 1 Tp 10/2019 z 30. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nšpecializovaného súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 40/2019\nz 21. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“), ako aj postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je obvinený zo zločinu založenia,\nzosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\n3. Sťažovateľ bol napadnutým uznesením špecializovaného súdu vzatý do väzby\nz dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Týmto uznesením bolo do\nväzby vzatých aj 12 ďalších obvinených, ktorí mali byť taktiež členmi skupiny tzv.\n.\n\n2\n\n4. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa\nproti napadnutému uzneseniu špecializovaného trestného súdu, ako aj sťažnosti ďalších\nobvinených.\n5. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že „skutkový základ výrokovej časti\nuznesenia o vznesení obvinenia v bode 1“ je „tak vágny a všeobecný, že nepokrýva ani len\npodstatu obligatórnych znakov skutkových podstát trestného činu, z ktorého je obvinený“.\nTvrdí, že nikdy nebol členom skupiny tzv.\n\n, že nebolo preukázané, že by dával\n\nakékoľvek konkrétne príkazy jej členom, resp. ich od nich dostával, a že svedkovia, ktorí\ntakto vypovedali, klamú v snahe vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti. Z uznesenia\no vznesení obvinenia nie je zrejmé, komu mal byť sťažovateľ podriadený, koho pokyny mal\nplniť, ktoré osoby mali byť podriadené sťažovateľovi a činnosť ktorých osôb mal\nsťažovateľ koordinovať.\n6. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, najvyšší\nsúd sa podľa sťažovateľa uspokojil s odkazom na udalosti v podniku\n\n, po ktorých mal\n\nsťažovateľ ujsť a skrývať sa, avšak tvrdenia svedkov v tomto smere nie sú pravdivé.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že v takomto prípade sa v zmysle judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyžaduje osobitná obozretnosť pri použití výpovedi\nkorunných svedkov. Sťažovateľ vo vzťahu k udalosti v podniku\n\nnemá vedomosť\n\no tom, že by bol políciou hľadaný, a dopĺňa, že nikdy po ňom nebolo vyhlásené pátranie.\nExistencia tohto väzobného dôvodu navyše nie je podporená inými okolnosťami,\nnapr. charakterom stíhanej osoby, jej morálkou, väzbami na krajinu a rodinným vzťahmi.\n7. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\naj tu je odôvodnenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnedostatočné.\n\nVšeobecné\n\nkonštatovanie\n\no organizovanej skupine a členstve v nej nemôžu obstáť pri individualizácii dôvodnosti\ntzv. kolúznej väzby. Sťažovateľ osobitne dáva do pozornosti, že skutok, ktorý mu\nje kladený za vinu, sa mal stať v období minimálne od roku 2003 a najmenej do roku 2007\na ani jeden zo svedkov alebo zo spoluobvinených neuviedol, že by sťažovateľ mal alebo sa\naspoň snažil ovplyvniť niekoho, a to už akýmkoľvek spôsobom. Predpokladom\n\n3\n\ntzv. kolúznej väzby obvineného musí byť jeho aktívna činnosť smerujúca k mareniu\nskutočností závažných pre trestné stíhanie, čo v jeho prípade zjavne absentuje.\n\n8. Na základe uvedeného sťažovateľa navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„• Základné právo na osobnú slobodu\n\n,\n\npodľa čl. 17\n\nods. 1,2 a 5 ústavy, čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru, postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 21.11.2019, sp. zn. 3Tost/40/2019 v spojení postupom a rozhodnutím uznesením\n\nŠpecializovaného\n\ntrestného\n\nsúdu,\n\npracovisko\n\nBanská\n\nBystrica\n\nzo dňa 30.10.2019, sp. zn. 1Tp/10/2019, porušené bolo.\n• Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2019,\nsp. zn. 3Tost/40/2019 v spojení s uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko\nBanská Bystrica zo dňa 30.10.2019, sp. zn. 1Tp/10/2019, sa zrušuje.\n• Ústavný súd Slovenskej republiky obvineného\n\n,\n\nprepúšťa z väzby.\n•\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsťažovateľovi\n\n,\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur (slovom\npäťtisíc eur)...\n•\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsťažovateľovi\n\n,\n\npriznáva trovy právneho zastúpenia...“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n4\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom\nupravuje zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\n\n5\n\ndôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť\nreálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).\n16. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n17. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\n18. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n19. Podľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená.\n20. Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak\nnež z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npreto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.\n21. Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu\nustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n22. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ\nsa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné\npodozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa,\nže je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.\n\n6\n\n23. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia\nsa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n24. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné účelom\nčl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (II. ÚS 55/98, III. ÚS 7/00,\nI. ÚS 177/03). Požiadavku obsiahnutú v tomto článku nemožno definovať in abstracto,\nale musí sa posúdiť podľa okolností každej veci vrátane toho, čo v sťažnosti uviedol\nsťažovateľ (I. ÚS 109/03). Ústavný súd preto v prípade čl. 17 ústavy môže a musí uplatniť\nurčitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli\nvšeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou\nako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať\nzlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať\nako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením\nobmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\n25. Do právomoci ústavného súdu v zásade nepatrí preskúmať postup, či správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý ich viedol k záveru o existencii\nzákonného dôvodu na vzatie do väzby, resp. na ponechanie vo väzbe. Tento postup skúma\nopravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie\nobsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov\nosvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom\nkonaní (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03).\n\n7\n\n26. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je tak daná\nprávomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej\nslobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\nobavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené\nv odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený\nzákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02).\nÚlohou ústavného súdu je tiež sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach\nsprávne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti\nvyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07,\nII. ÚS465/2011). Ústavný súd preto nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ak ich z ústavného hľadiska možno pokladať za akceptovateľné\na udržateľné (IV. ÚS 333/08, II. ÚS 343/09).\n27. Pokiaľ ide o „dôvodné podozrenie“ zo spáchania trestného činu v zmysle čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru, to predpokladá existenciu skutočností alebo informácií, ktoré by\nuspokojili objektívneho pozorovateľa, že dotknutá osoba mohla spáchať daný trestný čin\n(rozsudok vo veci Ilgar Mammadov proti Azerbajdžanu z 22. 5. 2014, sťažnosť č. 15172/13,\nbod 88).\n28. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsahom základného práva podľa čl. 17\nods. 5 ústavy je aj oprávnenie trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej väzbe\nskúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť ju zárukou,\nsľubom alebo peňažnou zárukou, pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby\nvziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych\nskutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (III. ÚS 38/01, IV. ÚS 207/07, III. ÚS 115/08).\n29. Z judikatúry ESĽP ďalej vyplýva, že odvolací (resp. sťažnostný) súd rozhodujúci\no pozbavení slobody nemusí odpovedať na každý argument osoby, ktorá je pozbavená\nosobnej slobody. Tento súd však nesmie ignorovať konkrétne skutočnosti namietané touto\n\n8\n\nosobou, ktoré by mohli spochybniť existenciu podmienok „zákonnosti“ pozbavenia osobnej\nslobody (pozri rozsudok vo veci Ilijkov proti Bulharsku z 26. 7. 2001, sťažnosť č. 33977/96,\nbod 94).\n30. Ak súd neposkytne pre svoje rozhodnutie dostatočné dôvody alebo vydáva\nopakujúce sa stereotypné rozhodnutia, ktoré nedávajú odpoveď na námietky sťažovateľa,\nuvedené môže mať za následok porušenie dohovoru (rozsudok vo veci G. B. a ďalší\nproti Turecku zo 17. 10. 2019, sťažnosť č. 4633/15, bod 176).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením špecializovaného\nsúdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n31. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n32. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným)\n\nsúdom,\n\nmusí\n\ntakúto\n\nsťažnosť\n\nodmietnuť\n\nz\n\ndôvodu\n\nnedostatku\n\nprávomoci na jej prerokovanie (IV. ÚS 115/07, I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n\n9\n\n33. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ mal\nproti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, dostupný účinný opravný prostriedok vo forme sťažnosti podanej\nnajvyššiemu súdu, ktorý sťažovateľ aj využil. Na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti\ntak nemá ústavný súd danú právomoc, a preto ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n34. Sťažovateľ pre ústavným súdom namieta nedostatočnosť a nezákonnosť\nuznesenia o vznesení obvinenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie väzobných dôvodov\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku.\n35. Ústavný súd na úvod konštatuje, že z predložených dokumentov nevyplýva,\nže by sťažovateľ všetky svoje námietky proti napadnutému uzneseniu špecializovaného\nsúdu\n\nuplatnil\n\naj\n\nv konaní\n\npred\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nako\n\nsúdom\n\nsťažnostným,\n\nčo je nevyhnutným predpokladom na to, aby ústavný súd mal vôbec právomoc o tej-ktorej\nnámietke uplatnenej v ústavnej sťažnosti rozhodovať (pozri III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08,\nII. ÚS 399/2014, III. ÚS 520/2014). Zohľadňujúc postavenie sťažovateľa ako väzobne\ntrestne stíhanej osoby a dôležitosť práv, ktorých porušenie pred ústavným súdom namieta\n[právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 dohovoru, ktoré v zmysle dohovoru patrí medzi\nnajdôležitejšie práva v „demokratickej spoločnosti“ (pozri rozsudok vo veci Ladent proti\nPoľsku z 18. 3. 2008, sťažnosť č. 11036/03, bod 45)], však ústavný súd nepovažoval\nza nevyhnutné túto podmienku konania overovať, keďže napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu v spojení s napadnutým uznesením špecializovaného súdu dávajú podľa názoru\nústavného súdu dostatočnú a relevantnú odpoveď na všetky sťažovateľom uplatnené\nnámietky.\n\n10\n\n36. Vzhľadom\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\na napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tvoria jeden celok (m. m. I. ÚS 379/2018,\nI. ÚS 161/2019), ústavný súd pri preskúmaní zákonnosti a ústavnosti pozbavenia slobody\nsťažovateľa vychádzal z oboch týchto rozhodnutí.\nK zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia\n37. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že „skutkový základ výrokovej časti\nuznesenia o vznesení obvinenia v bode 1“ je „tak vágny a všeobecný, že nepokrýva ani len\npodstatu obligatórnych znakov skutkových podstát trestného činu, z ktorého je obvinený“.\nTvrdí, že nikdy nebol členom tzv. skupiny\n\nže nebolo preukázané, že by dával\n\nakékoľvek konkrétne príkazy, resp. ich dostával, a že svedkovia, ktorí takto vypovedali,\nklamú v snahe vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti. Z uznesenia o vznesení obvinenia\nnie je zrejmé, akej osobe či osobám mal byť podriadený, koho pokyny mal plniť,\nktoré osoby mali byť jemu podriadené a činnosť ktorých osôb mal koordinovať.\n38. Špecializovaný súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: «Z\nobsahu predloženého vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-105/NKA-BA2-2019 sa zisťuje, že\nskutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestných činov\ntak, ako to uviedol vyšetrovateľ v príslušnom uznesení a zároveň sú dostatočne\nzadokumentované dôkazy, ktoré zakladajú dôvody na podozrenie, že skutky spáchali tí\nobvinení, ako sú títo menovite uvedení pri jednotlivých skutkoch.\nVec je stále v štádiu vyšetrovania a súd nemôže hodnotiť doposiaľ získané dôkazy\ntak, ako je tomu na hlavnom pojednávaní, kde jednotlivé dôkazy vykonáva a hodnotí\nz hľadiska dokázania viny alebo neviny obvinených. Zatiaľ získané dôkazy však celkom\npostačujú pre záver o dôvodnosti podozrenia voči všetkým trinástim obvineným.\nTak ako prokurátor, aj sudca pre prípravné konanie svoje zistenia a z nich\nvyplývajúce závery mohol založiť najmä na obsahu výpovedí svedkov\n,\n\na\n\n,\n\n. Z obsahu výpovedí menovaných\n\nsvedkov vyplýva, že títo boli v rôznych časových obdobiach, počnúc rokom 2004\na až do roku 2015, členmi skupiny „\n\n“. V rámci hierarchickej štruktúry\n\nmenovanej skupiny zastávali rôzne pracovné pozície, boli tzv. biletári, ale fungovali aj ako\n\n11\n\nochrankári. Čo je dôležité, svedkovia v podstate zhodne vypovedali v trestnej veci vedenej\npod ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 ako aj v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-281/NKAPZ-BA-2016. Možno už teraz konštatovať, že o podstatných skutočnostiach títo svedkovia\nvypovedali v zásade zhodne. V čase, keď pôsobili v skupine, prišli do styku s výkonnou\nzložkou skupiny „\n\n“ s tzv. „čiernym výjazdom“. Jasne pomenovali to,\n\nže tzv. „čierny výjazd“ bola skupina osôb, ktorá v rámci skupiny „\n\n“\n\nzabezpečovala ochranu prevádzok, ktorá nespadala pod niektorú z SBS služieb riadených\nčlenmi skupiny. V prípade problémov v podniku, ktoré nezvládali vyriešiť biletári, poskytol\nvýjazd pomoc. Napokon výjazd mohli využívať aj osoby patriace do riadiaco-rozhodovacej\nzložky skupiny a do riadiaco-výkonnej zložky skupiny v prípade útokov od členov iných\nzločineckých skupín ako „\n\n“ či „\n\n“. Vo vzťahu k osobám aj ku riadeniu\n\n„čierneho výjazdu“ sa vypočutí svedkovia zhodne vyjadrili, že riadenie činnosti výjazdu\nspadalo pod\n\n,\n\n,\n\na\n\n.\n\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že vo výpovediach svedkov\n,\n\n,\n\na\n\nnejde o osamotenú,\n\njednotlivú výpoveď tzv. svedka „kajúcnika“, ktorú by bolo potrebne hodnotiť veľmi\nzdržanlivo a opatrne, pokiaľ by išlo o jediný usvedčujúci dôkaz proti tomu-ktorému\nobvinenému. V tomto prípade však ide o osoby pohybujúce sa v prostredí zločineckej\nskupiny dlhodobo, poznali teda pomery v skupine viac než dobre. Práve preto pôsobia\nich výpovede nateraz vierohodne, lebo svedkovia vypovedajú o takých detailoch,\nktoré bez prežitého priamo na mieste nemali odkiaľ zistiť.\nSkôr spomenuté hodnotenie výpovedí svedkov\n,\n\na\n\n,\n\nsa vzťahuje aj na výpovede svedka\n\n. Menovaný ako člen výjazdu disponoval všetkými potrebnými informáciami,\naj preto vypovedal tak podrobne tiež len o tom, čo musel prežiť. Bolo by skôr prekvapením,\nkeby ako člen výjazdu, plniac konkrétne úlohy zadané v konkrétnom čase a konkrétnymi\nosobami, by sa náhle nevedel rozpamätať na nič. Pre svoje znalosti pomerov v skupine\n„\n\n“ vedel svedok veľmi podrobne popísať tak štruktúru, ako aj personálne\n\nobsadenie výjazdu skupiny „\n\n“. Už teraz možno konštatovať, že svedok\n\nvypovedal o podstatných skutočnostiach, ktoré sú predmetom vyšetrovania v podstate\nzhodne, ako svedkovia\n\n,\n\n,\n\n12\n\na\n\n.\n\nOproti týmto svedkom však svedok\n\nvypovedal aj nasadení a činnosti členov\n\n„čierneho výjazdu“ vo vzťahu k reálnym skutkom, z ktorých niektoré sú uvedené\naj v jednotlivých bodoch uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 28.10.2019 vo veci\npod sp. zn. ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019.\nNapokon nemožno opomenúť ani výpoveď obvineného\n\n(z 28.10.2019,\n\nč.l. 528-538, zv.II). Tiež ide o osobu priamo z prostredia zločineckej skupiny. Tento\nobvinený začínal ako biletár v podniku\no jeho preradení do herne\n\nNeskôr\n\n. Obvinený\n\nrozhodol\n\nuviedol, že niekedy v roku\n\n2004, koncom roka prišiel za ním\n\n, ktorý mu povedal, že bude pracovať\n\nod nového roku vo výjazde. Obvinený\n\ntúto prácu zobral ako lepšie platenú\n\na zarábal približne 20.000,-SKK mesačne. Obvinený vypovedal okrem iného aj o tom,\nže vo výjazde boli dve zmeny po štyri osoby, pričom jednu zmenu riadil\nktorý ich aj vyplácal v hotovosti a druhú riadil\n\n. Spolu s obvineným\n\npôsobila vo výjazde osoba pod vlastným menom\na pochádzal z\na\n\n, ktorého volali „Maďar“\n\n, osoba s prezývkou „\n\nktorú poznal len pod vlastným menom „\n\n,\n\n“,\n\n,\n\n“, ďalšia osoba,\nprezývaný „Zúbko“\n\n. Táto činnosť bola vykonávaná aj bez zmluvy. Počas zmeny čakali\n\nniekde v podniku pokiaľ zazvoní telefón, aby išli do niektorého podniku (\n\n,\n\n) vyriešiť problém. Premiestňovali sa vozidlom Škoda Octavia\nCombi bielej farby.\nVyššie opísaný spôsob konania jednotlivých obvinených ako členov zločineckej\nskupiny veľmi detailne a tým aj presvedčivo uvádza praktiky fungovania zločineckej skupiny\njednak voči svojim vlastným členom, ale aj navonok voči „neposlušným“ osobám, ktoré sa\nnechceli podriadiť praktikám zločineckej skupiny. Vydieranie, poškodzovanie majetku,\npodpaľovanie majetku, zastrašovanie silou a hrozenie ujmou na zdraví alebo až smrťou\njednoznačne patria do spôsobu fungovania zločineckej skupiny.\nViaceré listinné dôkazy dopĺňajú výpovede jednotlivých svedkov a korešpondujú\nso zisteným skutkovým stavom nachádzajúcim sa vo výrokových vetách jednotlivých\nskutkov, pričom v prípade výpovedí svedkov z iných trestných konaní, ktoré tvoria súčasť\nspisového materiálu, ide o výpovede - dôkazy získané zákonným spôsobom.»\n\n13\n\n39. Najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol: «Zhodne všetci obvinení trestnú\nčinnosť odmietajú, niektorí odmietajú vypovedať a v konaní o vzatí do väzby uplatnili\nnámietky voči samotnému obvineniu. Z pohľadu posúdenia dôvodnosti trestného stíhania\nobvinených ako sťažovateľov\n\npovažuje Najvyšší súd SR za podstatné uviesť,\n\nže podľa uznesenia o vznesení obvinenia, podľa tam ustáleného skutku, ide o zločineckú\nskupinu „\n\n“ štruktúrovanú skupinu osôb, dlhodobo najmenej od začiatku roku\n\n2003 až doposiaľ (slovné vyjadrenie „doposiaľ“ uvedené pri niektorých obvinených)\npôsobiacu na území Slovenskej republiky, v ktorej jednotlivých zložkách sú obsiahnutí\naj všetci obvinení nachádzajúci sa vo väzbe (\nrozhodovacia zložka,\n\n,\n\nvýkonná zložka,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n= riadiaco,\n\n,\n\n= riadiaco,\n\n,\n\n= výkonná zložka,\n\npre\n\nako osoba činná\n\n, t. j. osoba majúca na starosti „krytie skupiny”, aby nedošlo\n\nk ohrozeniu jednotlivých zložiek riadiaco-rozhodovacej a riadiaco-výkonnej skupiny).\nZ uznesenia o vznesení obvinenia je teda zrejmé postavenie jednotlivých osôb a rovnako\naj ďalšie skutky 2/ až 11/ obsahujú dostatočne konkrétny opis toho, v čom mala spočívať\nčinnosť jednotlivých sťažovateľov vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorá sa im kladie vinu,\na to v podstate od roku 2003 až doposiaľ.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu v rozsahu zodpovedajúcom\nrozhodnutiu o väzbe obvinených Najvyšší súd ďalej zistil, že skutkové zistenia uvedené\nv uznesení o vznesení obvinenia majú v tomto štádiu konania dostatočnú oporu v doposiaľ\nzabezpečených dôkazoch - najmä v listinných dôkazoch a výpovediach svedkov (\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n) tak, ako na tieto dôkazy poukazuje aj sudca pre prípravné konanie.\nVzhľadom na námietky obvinených, ktorými spochybňujú dôvodnosť ich trestného\nstíhania, považuje Najvyšší súd SR za potrebné na tomto mieste pripomenúť,\nže pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvinených, ale posudzujú\nlen to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú\npodozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin.\nExistencia takéhoto dôvodného podozrenia pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti\nalebo informácie, ktorými by bolo možné presvedčiť nezávislého a objektívneho\n\n14\n\npozorovateľa o tom, že sa dotyčná osoba mohla dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti,\nna ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôžu byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti\npotrebné k odôvodneniu odsúdenia, alebo i k podaniu obžaloby, čo je predmetom až ďalšej\nfázy trestného konania. Z toho zároveň vyplýva, že v konaní o väzbe súdy nehodnotia\ndôkazy s konečnou platnosťou. Takéto hodnotenie je totiž vyhradené až rozhodovaniu vo\nveci samej, ktoré v prípade postavenia obvinených pred súd nasleduje potom, čo bolo v\nsúlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie.\nPokiaľ\n\npreto\n\nobvinení\n\nv\n\npodaných\n\nsťažnostiach\n\nnamietali\n\nzákonnosť,\n\nresp. nezákonnosť dôkazov, takéto námietky sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti\nv tomto štádiu konania predčasné, lebo v rámci rozhodovania o väzbe nemôže súd\nvyvodzovať, ktoré dôkazy sú zákonné a ktoré nezákonné, pretože uvedené bude predmetom\nkonania vo veci samej. Základným podkladom pre splnenie podmienky, či môže súd\nrozhodovať o väzbe, je ustanovenie § 72 ods. 2 Trestného poriadku - vznesenie obvinenia\nkonkrétnej osobe, a to bolo podľa vyššie uvedeného uznesenia naplnené.»\n40. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v spojení\ns napadnutým uznesením špecializovaného súdu dáva dostatočnú a jasnú odpoveď na\nvšetky sťažovateľom prezentované námietky vo vzťahu k zákonnosti uznesenia o vznesení\nobvinenia.\n41. Z označených rozhodnutí sa ústavný súd presvedčil, že v danom prípade existuje\n„dôvodné podozrenie“ zo spáchania trestného činu sťažovateľom, ktoré je podporené\nexistenciou viacerých skutočností a informácií, ktoré by uspokojili objektívneho\npozorovateľa v tom smere, že sťažovateľ mohol spáchať daný trestný čin (v podstate zhodné\nvýpovede viacerých svedkov v rôznych trestných veciach).\n42. Na tomto mieste aj ústavný súd zdôrazňuje, že v konaní o väzbe nie je úlohou\nsúdu rozhodnúť o vine či nevine obvineného (sťažovateľa), ale „iba“ o tom, či sú splnené\nmateriálne a formálne podmienky väzby (II. ÚS 115/2016, III. ÚS 183/2018).\n\n15\n\n43. Pokiaľ ide o nespoľahlivosť svedeckých výpovedí, špecializovaný súd a najvyšší\nsúd poukázali okrem iného na to, že viacerí svedkovia vypovedali o podstatných\nskutočnostiach zhodne v rôznych trestných veciach a že v danej veci nejde o jednotlivú\nvýpoveď tzv. svedka kajúcnika, tak ako to v ústavnej sťažnosti tvrdí sťažovateľ.\n44. Rovnako neobstojí námietka sťažovateľa o tom, že z uznesenia o vznesení\nobvinenia nie je zrejmé, akej osobe alebo akým osobám mal byť sťažovateľ podriadený,\nkoho pokyny mal plniť, ktoré osoby mali byť podriadené jemu a činnosť ktorých osôb mal\nkoordinovať. Z citovanej časti odôvodnení napadnutých rozhodnutí podľa názoru ústavného\nsúdu jasne vyplýva, aké jednotlivé zložky mali v rámci skupiny tzv.\n\nexistovať,\n\nktorý obvinený (vrátane sťažovateľa) mať byť v akej zložke zaradený a aké boli vzťahy\nmedzi týmito zložkami.\n45. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľovi sa v konaní pred ústavným súdom\nnepodarilo žiadnym ústavnoprávne relevantným spôsobom spochybniť zákonnosť uznesenia\no vznesení obvinenia.\nK väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku\n46. Sťažovateľ ďalej namieta, že najvyšší súd sa uspokojil s odkazom na udalosti\nv podniku\n\n, po ktorých mal sťažovateľ ujsť a skrývať sa, avšak tvrdenia svedkov\n\nv tomto smere nie sú pravdivé. Sťažovateľ vo vzťahu k udalosti v podniku\n\nnemá\n\nvedomosť o tom, že by bol políciou hľadaný, a dopĺňa, že nikdy po ňom nebolo vyhlásené\npátranie. Existencia tohto väzobného dôvodu navyše nie je podporená inými okolnosťami,\nnapr. charakterom stíhanej osoby, morálkou, väzbami na krajinu a rodinným vzťahmi.\n47. Špecializovaný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nuviedol: «Pokiaľ ide o jednotlivé väzobné dôvody uvedené v § 71 ods. 1 písm. a), b), c)\nTrestného poriadku, predovšetkým je potrebné uviesť to, že sudca pre prípravné konanie\npodľa obsahu návrhu prokurátora a obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu nemohol\nkonštatovať pri niektorých obvinených okrem hrozby vysokého trestu aj existenciu\n\n16\n\nkonkrétnych skutočností, ktoré by odôvodňovali obavu z tzv. útekovej väzby v zmysle § 71\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Tak ako v prípade kolúznej väzby, ani v prípade\nútekovej väzby nie je potrebné, aby ku kolúznemu, alebo „útekovému“ konaniu už došlo,\npostačí preukázanie skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že k takémuto konaniu môže dôjsť\nv budúcnosti. Takéto preukázanie skutočností nasvedčujúcich tomu, že by mohlo dôjsť\nk „útekovému“ konaniu u niektorých obvinených nenastalo, a tak argumentácia o hrozbe\nuloženia vysokých trestov ostala osamotená. Týka sa to obvinených\n,\n\n,\n\na\n\n,\n, ktorí neboli vzatí\n\ndo väzby aj z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.\nU osôb obvinených\n\n,\n\na\n\npristupuje\n\nk hrozbe uloženia vysokého trestu ďalšia významná skutočnosť. Po spáchaní „skutku\n“ jednotliví obvinení ušli a skrývali sa a boli tak nedosiahnuteľní pre potreby orgánov\nčinných v trestnom konaní. To vyplýva z výpovede svedka\n\n(č.l. 669-705),\n\nobsah ktorej je v danom prípade podporená aj výpoveďou\n\n(č.l. 2109-2117)\n\nv trestnej veci ČVS: PPZ-898/NKA-BA2-2019. Svedok Walzer vypovedal, že vie priamo\nod\n\no tom, že je jedným z páchateľom „skutku v\n\nkeď svedok\n\n“, pričom v čase,\n\nkontaktoval, sa tento schovával a približne\n\npo týždni na osobnom stretnutí\nkvôli napadnutiu čašníka v\n\nsvedkovi oznámil, že sa skrýval\n, ktorého tam mali spoločne s\n\n„rozbiť“ na žiadosť majiteľa podniku\npodniku\n\n. Podľa výpovedí svedkov majiteľ\n\nplatil za podnik\n\nktorý mali na starosti práve\nprinútili čašníka\n\n„výpalné“ skupine „\na\n\n“ a výjazd,\n\nsi privolal, aby fyzickým násilím\n\n, aby sa priznal ku krádeži. Takéto skrývanie sa malo\n\nza následok značne oneskorené doručenie uznesenia o vznesení obvinenia\naž dňa 03.08.2006,\n\ndňa 10.08.2006 a napokon\n\naž dňa 22.02.2007.»\n48. Najvyšší súd k tomuto uviedol: «Nebolo možné sa stotožniť s dôvodom väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku u obvinených\n,\n\n,\n\n,\n\n.\n\n, ktorý vyvodzoval prokurátor\n\nzo skutočnosti, že títo obvinení pri hrozbe vysokého trestu vzbudzujú dôvodnú obavu, že sa\n\n17\n\nbudú skrývať (strana 6 posledný odsek návrhu prokurátora na vzatie obvinených do väzby).\nSamotná hrozba vysokého trestu nie je totiž bez ďalšieho spôsobilým väzobným dôvodom.\nNa to, aby hrozba vysokého trestu bola dôvodom na tzv. útekovú väzbu, musia pristúpiť\na predovšetkým byť preukázané aj iné skutočnosti, ktoré musia byť konkrétne a vyplývať\nz konania obvineného, prípadne z iných skutkových okolnosti, a možno z nich bezpečne\nvyvodiť, že existuje dôvodná obava, že pre hrozbu vysokého trestu by obvinený mohol ujsť\nalebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu (I. ÚS 187/2009\nz 25. novembra 2009).\nUvedené však nemožno konštatovať u obvinených\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, u ktorých existujú konkrétne\n\nskutočnosti, ktoré reálne zakladajú dôvodnú obavu, že ujdú alebo sa budú skrývať\na nemožno ich prehliadať, lebo sú imanentným prvkom minulosti obvinených a vypovedajú\ndoposiaľ o ich spôsobe života a životných sklonoch:\n- v neprospech obvineného\n\nsvedčia sklony k vyhýbaniu\n\nsa zodpovednosti v minulosti, viažuce sa k udalosti v podniku „\nušiel (č. l. 2116 spisu - výpoveď\npodporuje aj výpoveď\n\n“, po ktorej obvinený\n\nz 25. septembra 2019), ktorú výpoveď\n, podľa ktorého po udalosti „musel\n\nzo Slovenska, aby ho nechytili (č. l. 683 spisu výpoveď\n\nutiecť\n\nzo 7. augusta 2010)...\n\nVyššie uvedené reálie výrazne spochybňujú námietky obvinených. V tejto súvislosti\nje nevyhnutné uviesť, že konkrétna skutočnosť podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku nemusí vyplývať v rámci toho-ktorého konkrétneho konania, pre ktoré mu bolo\nvznesené obvinenie, ale ide u osobný prvok každého obvineného v jeho minulom\nkaždodennom živote, či niekedy konkrétne konal, resp. opomenul konať tak, aby v rovine\nobjektívnej reality bolo možné dospieť k záveru o existencii konkrétnej skutočnosti\nzakladajúcej pozitívny záver o naplnení dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku, čo vzhľadom na uvedené naplnené bolo.»\n49. Z citovaných častí odôvodnení napadnutého uznesenia špecializovaného súdu\na napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že existencia väzobného dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku bola u sťažovateľa odôvodnená poukazom\nna jemu hroziaci trest a taktiež na „skutok\n\n“.\n\n18\n\n50. Ústavný súd poukazuje na to, že špecializovaný súd a najvyšší súd svoje závery\nvo vzťahu k udalostiam nadväzujúcim na „skutok\n\n“ podporili odkazom nielen\n\nna výpovede svedkov, ale aj na oneskorenie doručenia uznesenia o vznesení obvinenia\nsťažovateľovi. Takého odôvodnenia existencie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku v okolnostiach tejto veci nemožno podľa názoru ústavného\nsúdu považovať za nedostatočné. Na ústavnej udržateľnosti uvedených záverov\nšpecializovaného súdu a najvyššieho súdu nemôže nič zmeniť ani tvrdenie sťažovateľa,\nže nebol políciou hľadaný a že po ňom nikdy nebolo vyhlásené pátranie.\n51. Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že špecializovaný súd a najvyšší súd\nv skutočnosti neopomenuli prihliadnuť na ďalšie okolnosti vo vzťahu ku sťažovateľovi\n(jeho charakter, rodinné väzby a podobne), tak ako to sťažovateľ tvrdí so svojej ústavnej\nsťažnosti, ale vo svetle už uvedených skutočností ich nepovažovali za rozhodujúce,\nresp. také, ktoré by prevážili už opísanú obavu v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku.\n52. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že odôvodneniu existencie\nväzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v sťažovateľovom\nprípade nemožno z ústavnoprávneho vyčítať také nedostatky, ktoré by spochybnili\nzákonnosť, resp. ústavnosť jeho väzby.\nK väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\n53. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\nodôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je podľa názoru sťažovateľa príliš\nformalistické. Všeobecné konštatovanie o organizovanej skupine a členstve v nej nemôžu\nobstáť pri individualizáciu dôvodnosti tzv. kolúznej väzby. Sťažovateľ osobitne dáva\ndo pozornosti, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu, sa mal stať v období minimálne\nod roku 2003 a najmenej do roku 2007 a ani jeden zo svedkov alebo zo spoluobvinených\nneuviedol, že by sa sťažovateľ mal alebo sa aspoň snažil ovplyvniť niekoho,\n\n19\n\na to už akýmkoľvek spôsobom. Predpokladom tzv. kolúznej väzby obvineného musí byť\naktívna činnosť smerujúca k mareniu skutočností závažných pre trestné stíhanie, čo v jeho\nprípade zjavne absentuje.\n54. Špecializovaný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nuviedol: «K existencii zákonného dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku treba uviesť, že táto nevyžaduje preukázanie dokonaného kolúzneho\nkonania obvinených, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych skutočností,\nktoré sú spôsobilé založiť rozumovú (dôvodnú) obavu, že obvinení by sa s veľkou\npravdepodobnosťou mohli v prípade ponechania na slobodu dopustiť konania kolúznej\npovahy, čo je v danom prípade dostatočne preukázané.\nJe potrebné uviesť ale aj to, že možno dať za pravdu obhajobe v tom,\nže vo všeobecnosti plynutie času zoslabuje akýkoľvek dôvod väzby. V zásade uplynutie\nviacerých rokov od spáchania skutkov obvinenými je pri väčšine skutkov (rok 2009\na nasledujúce roky) naozaj dlhá doba na to, aby po takto dlhej dobe bol niekto stíhaný\nväzobným spôsobom. Je však potrebné uviesť i to, že v prípadoch kolúznych väzieb plynutie\nčasu na zánik väzobných dôvodov nehrá až tak dôležitú úlohu ako v prípadoch\ntzv. útekových alebo „pokračovacích“ väzieb. Záujem na eventuálnom ovplyvňovaní\nsvedkov, či spoluobvinených sa totiž plynutím času nezoslabuje takmer nijakým spôsobom.\nInak povedané, ak sú dané konkrétne skutočnosti, ktoré dôvodia obavu z ovplyvňovania\nsvedkov, tieto existujú bez ohľadu na to, či k trestnému stíhaniu dôjde s krátkym časovým\nodstupom, alebo s odstupom siedmich, či dokonca až deviatich rokov ako v teraz\nprejednávanej veci.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že v štádiu po začatí\ntrestného stíhania mnohí svedkovia musia byť znovu vypočutí. Práve na uznesenie o začatí\ntrestného stíhania (§ 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a zároveň aj o vznesení\nobvinenia (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku) celkom 25 osobám sp. zn. ČVS:PPZ-105/NKABA2-2019 z 28.10.2019 poukazovali takmer všetci obhajcovia v podstate ako na okolnosť,\nktorá robí výsluch svedka\n\nnezákonným, lebo menovaný svedok bol vypočutý\n\nešte pred začatím trestného stíhania. Je ale v uvedenej súvislosti pozoruhodné to,\nže výpovede ostatných svedkov a vôbec všetky dôkazy už obhajcami neboli označené\n\n20\n\nako nezákonné v záverečných vyjadreniach pred rozhodnutím o vzatí obvinených do väzby.\nObhajcom „vadil“ ako nezákonný v podstate výsluch svedka\n\n.\n\nPráve s poukazom na praktiky zločineckej skupiny (viď niektoré až brutálne spôsoby\nspáchania skutkov v uznesení o vznesení obvinenia) celkom reálne hrozí obava z toho,\nže obvinení po prepustení na slobodu budú pôsobiť najmä na spolupracujúcich svedkov,\nalebo niektorých spoluobvinených tak, aby došlo k želanej „zmene“ ich výpovedí v\nprospech členov zločineckej skupiny. Rovnako tak hrozí obava z pôsobenia aj na tých\nsvedkov, ktorí by mohli svojou výpoveďou členov zločineckej skupiny taktiež usvedčiť, ale\nmajú reálny strach z následnej odvety a z represii od členov zločineckej skupiny, ktorí\nzostanú na slobode. Takíto svedkovia nesmú mať obavu o svoje zdravie alebo dokonca\nživot, že v prípade pravdivých výpovedí sa dočkajú odvety zo strany členov zločineckej\nskupiny, pokiaľ títo členovia budú na slobode.\nSudca pre prípravné konanie nad rámec argumentov prokurátora k väzobným\ndôvodom u obvinených podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku len\npoukazuje na spôsoby, akým mali byť niektoré skutky spáchané. Práve v spôsobe ich\nvykonania možno vidieť kumuláciu väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c)\nTrestného poriadku.\nLen stručne treba poukázať najmä na skutky pod bodom 2 a 3 uznesenia o vznesení\nobvinenia, keď\n\nmusel pravidelne platiť „výpalné“, a keď sa už nechcel\n\npodrobiť tomuto procesu, došlo k hodeniu neznámej horľaviny do spálne jeho domu\nv skorých ranných hodinách, kde mohlo uhorieť sedem osôb, na skutok pod bodom 4, kde\nobvinení naviedli\n\nna zamlčanie okolností jemu známych k účasti páchateľov\n\nna skutku, násilné vymáhanie „vrátenia“ peňazí uvedené v skutku pod bodom 5 uznesenia,\nnútenie k nepravdivej výpovedi v súdnom konaní odkazom na\nuž mŕtveho člena zločineckej skupiny „\n\n,\n\n“ ( skutok pod bodom 6 uznesenia o vznesení\n\nobvinenia) a na zvýraznenie hrozby z následku a dosiahnutia želanej výpovede obvinený\nmal\n\npohroziť, že má všade známych a zaplatí narkomanky,\n\nktoré budú krivo svedčiť a urobia z\n\npedofila.\n\nUž len tento veľmi stručný výpočet niekoľkých konaní aj členov zločineckej skupiny,\npričom zatiaľ k poslednému skutku malo dôjsť ešte len 16.06.2019 má dostatočnú\nvýpovednú hodnotu v tom, že obvinení sa zrejme v prípade ich ponechania na slobode\n\n21\n\nnezastavia pred ničím, čo v skutočnosti neznamená nič iné ako zastrašovanie\na ovplyvňovanie svedkov ako majú vypovedať a to aj konaním, ktoré vykazuje znaky\npokračovania v páchaní trestnej činnosti.\n...\nSúd zdôrazňuje, že obvinenými prezentovane pracovné, podnikateľské či rodinné pomery v\nžiadnom prípade nie sú postačujúcimi argumentami pre to, aby obvinení nemohli byť vzatí\ndo väzby pre niektorý z dôvodov uvedený v § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku v\nprípade, ak sú na to splnené zákonne podmienky.»\n55. Najvyšší súd k existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku uviedol:\n«Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom sudcu pre prípravné konanie a priklonil sa\nvo svojom názore k presvedčeniu prokurátora, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku je daný (v niektorých prípadoch nemusí byť člen zločineckej skupiny\nusvedčený z konkrétneho ďalšieho skutku, ktorý pre skupinu spáchal, pritom iné dôkazy\nmôžu zreteľne a presvedčivo svedčiť o jeho príslušnosti ku skupine, jeho činnosti,\nči podporovaní skupiny za účelom naplnenia jej cieľov ako zločineckej skupiny). Obvinení\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\nsú obvinení zo zločinu založenia,\n\nzosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona v bode 1/\na ostatní obvinení\n\n,\n\n,\n\na\n\nzo spáchania\n\nskutkov s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona ako členovia zločineckej skupiny.\nExistujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce reálnu obavu, že obvinení budú pôsobiť\nna svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočnosti závažných\npre trestne stíhanie, pretože ako už bolo uvedené ich aktívna činnosť pre skupinu sa datuje\naž do súčasnosti (napríklad skutok 6/ je takto aj formulovaný rok 2019).\nBolo by zároveň popretím účelu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku, ak by ostal bez povšimnutia tento väzobný dôvod pri štruktúrovaných skupinách,\nktoré si dlhodobo budovali „medzi svojimi ľuďmi“ postavenie, zázemie, kontakty,\niniciatívne získavali značné výhody aj vo vzťahoch s tretími osobami, ktoré by v prípade\núplnej prirodzenej existenčnej slobody konali inak ako pod vplyvom (tlakom) zo strany\n\n22\n\nobvinených, takéto sklony k ovplyvňovaniu v tomto štádiu konania, po začatí trestného\nstíhania, sú výrazne posilnené a nemožno ich vylúčiť. Pôsobenie takýchto skupín\nje v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné a je nevyhnutné ich eliminovať\nna minimum (nulová tolerancia) a aj elimináciou možného kolúzneho správania môže dôjsť\nk nastoleniu objektívnej pravdy, od vznesenia obvinenia prešiel cca jeden mesiac\na jednotlivé procesné úkony sú stále realizované a vzhľadom na časový moment štádia\ntrestného konania je dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného konania náležitý.\nNapokon o veľkom vplyve tejto skupiny svedčí aj skutočnosť, že sa im podarilo preniknúť\na podľa uznesenia o vznesení obvinenia vtiahnuť medzi seba aj osobu z radov stavovskej\norganizácie (advokáta), čo svedčí o silnom postavení tejto skupiny a možnosti preniknúť\nmedzi rôzne skupiny ľudí.\nV danom prípade ide o zločineckú skupinu pozostávajúcu z jednotlivcov,\nktorí ako celok mali patriť k skupine „\n\n“ a u každého z nich existuje reálna\n\nobava ovplyvňovať jednotlivcov vo svoj prospech.\nIde v poradí o tzv. prvotné rozhodnutie o väzbe po vznesení obvinenia od 28. októbra\n2019 a v prípade, ak všetky procesné úkony už budú v budúcnosti zrealizované a bude\nabsentovať subjekt, ktorý by mal byť konkrétnym spôsobom zo strany obvinených\novplyvňovaný, nebude prítomný dôvod kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku.»\n56. Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení vo vzťahu k existencii\nväzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku konštatuje, že ich\nodôvodnenie možno považovať z ústavnoprávneho pohľadu za udržateľné.\n57. Špecializovaný súd a najvyšší súd odkázali okrem iného na praktiky skupiny\ntzv.\n\nna jej dlhodobé fungovanie (jeden zo skutkov mal byť spáchaný v roku\n\n2019), ako aj na to, že si do svojich štruktúr mali vtiahnuť aj osobu z radov stavovskej\norganizácie (advokáta).\n58. Ústavný súd vníma námietky sťažovateľa vo vzťahu k tvrdenej nedostatočnej\nindividualizácii odôvodnenia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\n\n23\n\nporiadku, zároveň však poukazuje na časť odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu, v ktorom sa\n\nnajvyšší súd zaoberal existenciu tohto väzobného dôvodu\n\npri tzv. štrukturovaných skupinách.\n59. Aj ESĽP judikoval, že v prípadoch organizovanej trestnej činnosti alebo gangov\nje často vysoké riziko, že zadržaný, ak by bol prepustený na slobodu, bude vyvíjať nátlak\nna svedkov alebo ďalších obvinených, alebo inak mariť konanie (rozsudok vo veci\nŠtvrtecký proti Slovensku z 5. 6. 2018, sťažnosť č. 55844/12, bod 61; tiež rozsudok\nPodeschi proti San Marínu z 13. 4. 2017, sťažnosť č. 66357/14, bod 149). Odôvodnenie\nexistencie väzobného dôvodu všeobecným rizikom vyplývajúcim z organizovanej povahy\núdajnej trestnej činnosti môže byť akceptované ako základ na väzobné stíhanie\nv počiatočných fázach konania (rozsudok Górski proti Poľsku zo 4. 10. 2005, sťažnosť\nč. 28904/02, bod 58) a za určitých okolností aj na následné predĺženie väzby (rozsudok\nCelejewski proti Poľsku zo 4. 5. 2006, sťažnosť č. 17584/04, bod 37).\n60. Pokiaľ ide o aktívnu činnosť obvineného, všeobecné súdy poukázali na to,\nže na existenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa\nnevyžaduje preukázanie dokonaného kolúzneho konania obvinených, ale postačuje\npreukázanie takých konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumovú\n(dôvodnú) obavu, že obvinení by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohli v prípade\nponechania na slobodu dopustiť konania kolúznej povahy, čo v danom prípade považovali\ndostatočne preukázané vzhľadom na organizovanosť zločineckej skupiny tzv.\njej praktiky a dlhodobé fungovanie.\n61. Ústavný súd konštatuje, že vo svojej judikatúre už ako ústavne udržateľný\nakceptoval právny názor, podľa ktorého existencia zákonného dôvodu kolúznej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku [na rozdiel od dôvodu opätovného vzatia\ndo väzby podľa § 71 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku] nevyžaduje preukázanie\ndokonaného kolúzneho konania obvineného, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych\nskutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu (dôvodná obava), že obvinený by sa\n\n24\n\ns veľkou pravdepodobnosťou mohol v prípade ponechania na slobode konania kolúznej\npovahy dopustiť (I. ÚS 365/08, III. ÚS 383/09, IV. ÚS 255/2011, I. ÚS 309/2012).\n62. Z pohľadu ústavného súdu je vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku podstatné, že všeobecné súdy jeho existenciu v prípade\nsťažovateľa podporili odkazom na konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvodnú obavu, že by\nsťažovateľ mohol takto konať (bod 57 tohto uznesenia).\n63. Pokiaľ ide o časový odstup od údajného spáchania trestných činov,\nšpecializovaný súd poukázal na to, že záujem na prípadnom ovplyvňovaní svedkov\nči spoluobvinených sa plynutím času nezoslabuje, ako aj na to, že v štádiu po začatí\ntrestného stíhania mnohí svedkovia musia byť znovu vypočutí. Ani na týchto záveroch\nnemožno podľa názoru ústavného súdu badať známky formalizmu tvrdeného sťažovateľom.\n64. Ústavný súd zároveň považuje za vhodné opätovne poukázať na to, že aj samotný\nnajvyšší súd konštatoval, že pri napadnutom uznesení špecializovaného súdu ide o prvotné\nrozhodnutie o väzbe po vznesení obvinenia a že v prípade, ak všetky procesné úkony\nuž budú v budúcnosti zrealizované a bude absentovať subjekt, ktorý by mal byť konkrétnym\nspôsobom zo strany obvinených ovplyvňovaný, nebude prítomný dôvod kolúznej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\n65. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n66. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\n\n25\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-úteková", "väzba-kolúzna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:790bc496-1af2-4ec1-ac36-719a47ac87a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.161.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 161/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.161.2019.1"}, {"guid": "ussr:3aa64dc1-3420-4e05-b9af-ca36e0fe3d49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.379.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.379.2018.1"}, {"guid": "ussr:a2f04d09-32ca-4ba9-a39f-0a14748400e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1"}, {"guid": "ussr:5c76a32c-6163-4fab-af54-fea20dd12434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1"}, {"guid": "ussr:c39c494a-87fc-4e9b-abcc-8e3d72b9bd3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 520/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 520/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c39c494a-87fc-4e9b-abcc-8e3d72b9bd3f"}, {"guid": "ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b"}, {"guid": "ussr:d1a32f75-8667-474d-afa9-900544aea913", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 309/2012 z 20. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1a32f75-8667-474d-afa9-900544aea913"}, {"guid": "ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a"}, {"guid": "ussr:44c1a754-95b5-408c-af7e-5b5c7b3e951d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 255/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 255/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44c1a754-95b5-408c-af7e-5b5c7b3e951d"}, {"guid": "ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92"}, {"guid": "ussr:a5ef0fbe-221f-450e-ada0-1331f6db531a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 343/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5ef0fbe-221f-450e-ada0-1331f6db531a"}, {"guid": "ussr:72ffbb7f-fd4b-4003-8ff5-9619fb6e9cf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 365/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 365/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ffbb7f-fd4b-4003-8ff5-9619fb6e9cf9"}, {"guid": "ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 333/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 333/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea"}, {"guid": "ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f19c49e2-dd48-4ea7-93d9-89449fa30741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.386.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 386/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 386/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.386.2026.1"}, {"guid": "ussr:c6449d84-46c0-4cb1-9223-96b3aaf20288", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1"}, {"guid": "ussr:493e3a49-f138-499a-a2a3-5aad182681bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.258.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.258.2023.1"}, {"guid": "ussr:efcf2ebb-537c-45a5-92d0-ddb6b07e3623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1"}, {"guid": "ussr:e97c5b6e-1e4b-4aaf-b667-26f197b0b4bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 566/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 566/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1"}, {"guid": "ussr:26ee0928-ca91-4632-8d21-c23eea736317", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.453.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.453.2021.1"}, {"guid": "199436a2-347a-4d78-947b-e362569ec8e9:0d5c5603-367e-43da-b1de-64bbc022f3bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624010225.1", "spisova_znacka": "4Tos/134/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/134/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010225.1"}, {"guid": "4528d718-837f-4eb1-b22c-7e89687d210a:b21dd447-5329-444e-b455-10b5659a8f40", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6625010491.1", "spisova_znacka": "4Tos/98/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/98/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6625010491.1"}, {"guid": "8c4d7542-5489-424c-9200-6552adfceea6:a0268a93-b335-4ca7-9580-a95ddef6efab", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.1", "spisova_znacka": "4Tos/87/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/87/2025 z 24. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.1"}, {"guid": "737e887a-6a17-4fbf-846d-8a9fe5a584f4:8f9607cd-e0cf-475b-be4e-0bccc4fe2772", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6624010561.1", "spisova_znacka": "4Tos/92/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/92/2024 z 17. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010561.1"}, {"guid": "eddd609b-cad7-4cdf-b5fc-a52444a29689:e31a8464-ee88-4bab-b82a-b2d67b8a3a94", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6624010518.1", "spisova_znacka": "4Tos/87/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/87/2024 z 4. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010518.1"}]}