{"guid": "ussr:d5940600-a71d-4176-b6dd-96671524735c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.63.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 63/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2019 z 19. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 63/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.63.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d5940600-a71d-4176-b6dd-96671524735c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.63.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.63.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.63.2019.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 63/2019-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n, zastúpenej Advokátskou\n\nkanceláriou JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Peter Bartoš, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 16 Ek 1206/2018 zo 6. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 16 Ek 1206/2018 zo 6. decembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16 Ek 1206/2018\nzo 6. decembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti\ntrovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden\ncentov) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 63/2019-22 zo 6. marca 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti,\n\nv ktorej namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 Ek 1206/2018 zo 6. decembra 2018 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie zo 6. decembra 2018“). Ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej\nsťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 16 Ek 1206/2018\nz 20. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie z 20. augusta 2018“) ústavný súd\nodmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n2. Keďže vec bola podľa v tom čase platného Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 25. apríla 2019 do 31. decembra 2019 prijatá na ďalšie\nkonanie v zložení senátu Jana Baricová (predsedníčka senátu) a Miroslav Duriš a Mojmír\nMamojka (členovia senátu), bolo potrebné ju v tomto zložení senátu i dokončiť, a to podľa\nv súčasnosti platného čl. X bodu 7 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n2\n\nna obdobie od 25. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1, podľa ktorého\nveci, na ktorých prerokovanie boli v období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019\npríslušné prvý senát ústavného súdu alebo druhý senát ústavného súdu v zložení platnom\nv období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a v ktorých bolo v tomto období vydané\nrozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie, prerokujú tieto senáty v pôvodnom zložení\n(platnom v období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019).\nII.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol oprávneným\nv exekučnom konaní sp. zn. 16 Ek 1206/2018 proti povinnej\n(ďalej len „povinná“) – bývalej konateľke obchodnej spoločnosti\nExekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD 216/2017 z 23. októbra 2017\n(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\n4. Sťažovateľ poukazuje na to, že spoločnosť\n\n, nezaplatila\n\nprávnemu predchodcovi sťažovateľa za dodaný tovar, povinná uviedla\n\n,\n\n„do ekonomického úpadku... túto situáciu neriešila zákonom predpokladaným spôsobom –\nlikvidáciou, reštrukturalizáciou, alebo konkurzom spoločnosti, ale urobila iba jej účelový\nprevod na bieleho koňa s jediným cieľom vyhnúť sa úhrade svojich záväzkov“. Na tomto\nzáklade sťažovateľ (ako postupník pohľadávky, pozn.) uplatnil na rozhodcovskom súde\nproti povinnej nárok na náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\n5. Z dôvodu, že povinná dobrovoľne nesplnila povinnosť uloženú rozhodcovským\nrozsudkom, sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na vykonanie exekúcie. Napadnutým\nuznesením z 20. augusta 2018 rozhodol okresný súd vyšším súdnym úradníkom tak,\nže návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na to, že Okresný súd Trenčín\nuznesením z 25. apríla 2018 vyhlásil na majetok povinnej konkurz s tým, že sťažovateľ\nuplatnil pohľadávku, ktorú možno po vyhlásení konkurzu uplatniť len v konkurze, preto\nnávrh na vykonanie exekúcie zamietol.\n\n3\n\n6. Proti uzneseniu okresného súdu z 20. augusta 2018 podal sťažovateľ sťažnosť\npodľa § 202 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 239\na nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“), v ktorej argumentoval, že ním uplatnená pohľadávka – ako náhrada škody,\nktorá vznikla „úmyselným a nepoctivým konaním“, je tzv. nedotknutou pohľadávkou\npodľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no konkurze“), ktorá aj po vyhlásení (ukončení) konkurzu je exekučne vymáhateľná.\nUvedená skutočnosť podľa sťažovateľa vyplývala z odôvodnenia rozhodcovského\nrozsudku.\n7. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol okresný súd napadnutým uznesením\nzo 6. decembra 2018 tak, že ju zamietol s tým, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť\nza škodu v Obchodnom zákonníku sa zavinenie neskúma a rovnako ani § 135a Obchodného\nzákonníka nevyžaduje úmyselné zavinenie dlžníka. Z týchto dôvodov pohľadávka\nzo zodpovednosti konateľa za škodu podľa § 135a Obchodného zákonníka nie je\nnedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze.\n8. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu, považuje ho\nza arbitrárny, keďže okresný súd prekročil svoju právomoc a „pristúpil k meritórnemu\nvýkladu rozhodcovského konania... Exekučný súd prelomil odôvodnenie rozhodcovského\nrozsudku... a zmenil jeho logický výklad. Exekučný súd ale nemá žiadnu právomoc meniť\nalebo vykladať obsah právoplatných exekučných titulov... Exekučný súd opätovne rozhodol\no už právoplatne rozhodnutej veci.\nPokiaľ rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil - potvrdil tým, že žalovaný\nspôsobil žalobcovi ako konateľ spoločnosti dlžníka škodu úmyselným konaním (zavinením)\nje týmto právnym názorom exekučný súd plne viazaný a nemôže o tejto otázke už rozhodnúť\ninak, dokonca rozdielne ako už bolo o nej rozhodnuté v exekučnom titule.\n\n4\n\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní sp. zn. 16 Ek/1206/2018 porušil\nzásadu litispendencie a prejudiciality zakotvenú v § 194 Civilného sporového poriadku.\nAj exekučný súd podľa § 200 Exekučného poriadku je povinný sa riadiť základnými\nprincípmi Civilného sporového poriadku.“.\n9. Sťažovateľ tiež poukazuje na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),\npodľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37,\nmá pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok\nsúdu, a tiež na právne závery v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 M Cdo 11/2010, podľa ktorého „rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd\nviazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu“.\n10. Sťažovateľ tiež poukazuje na ustanovenia zákona o konkurze týkajúce sa\nkonkurzu a oddlženia fyzickej osoby s tým, že tento zákon „priamo uvádza, že pokiaľ\npožiada o oddlženie fyzická osoba - podnikateľ alebo štatutár obchodnej spoločnosti,\nje konkurzný súd povinný na jeho návrh prihliadať prísnejšie s cieľom odhaliť jeho\nprípadný úmysel takto znevýhodniť svojich obchodných veriteľov.\nNáhrada škody voči fyzickej osobe štatutára spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5\na § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka je vždy škoda, ktorá bola spôsobená úmyselným\nkonaním štatutára spoločnosti dlžníka. Všetky rozhodnutia štatutára spoločnosti dlžníka\ntento vykonal úmyselne. Pokiaľ tieto rozhodnutia viedli k úpadku spoločnosti a z toho\ndôvodu k vzniku nedobytných pohľadávok veriteľov spoločnosti, vznikla úmyselná škoda.\n... Na štatutára spoločnosti dlžníka sa v exekučnom konaní nemôžu aplikovať žiadne\nochranné ustanovenia ako na spotrebiteľa.\nNielen Obchodný zákonník v ustanovení § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9 definuje vznik\nškody spôsobenej štatutárom spoločnosti dlžníka, ale hlavne Trestný zákon presne definuje,\nkedy sa takéto konanie štatutára spoločnosti dlžníka považuje za úmyselné konanie.“.\n11. Podľa sťažovateľa predmetom jeho ústavnej sťažnosti je aj doktrinálny problém,\nkeďže okresný súd ako exekučný súd „nie je príslušným súdom na preskúmavanie\n\n5\n\nnespotrebiteľských rozhodcovských konaní a rozhodnutí vydaných podľa zákona\nč. 244/2002 Z. z. Preto akékoľvek preskúmavanie takýchto rozhodcovských rozhodnutí,\nktoré tvoria exekučný titul je protiústavné, lebo o tejto veci nerozhoduje zákonný sudca.“.\n12. Sťažovateľ tiež opakovane argumentuje, že zákonodarca ani v zákone\no rozhodcovskom konaní, ani v Exekučnom poriadku a ani v Civilnom sporovom poriadku\nneuvádza, že „exekučný súd má právo v exekúcii preskúmavať nespotrebiteľské\nrozhodcovské rozhodnutie... takéto preskúmavanie je opačne priamo zakázané. Veď preto\nzákonodarca zrušil od 01. 01. 2015 v zákone č. 244/2002 Z. z. bývalé ustanovenie § 45, lebo\nsi\n\nneželal,\n\naby\n\nexekučný\n\nsúd\n\ntakýto\n\nprieskum\n\nvykonával.\n\nTaktiež\n\nv\n\nnovele\n\nExekučného poriadku v znení platnom od 01. 04. 2017 nie je jediná reštrikcia voči zákonu\nč. 244/2002 Z. z.“.\n13. Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu z 20. augusta 2018 a napadnutým uznesením\nokresného súdu zo 6. decembra 2018, napadnuté uznesenia okresného súdu zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie a sťažovateľovi prizná náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie odporcu, replika sťažovateľa a doručovanie ústavnej sťažnosti povinnej\n14. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril\nokresný súd prípisom sp. zn. Spr 4004/2019 zo 7. mája 2019 tak, že sa pridržiaval\nargumentácie uvedenej v napadnutom uznesení okresného súdu a ústavnú sťažnosť\npovažoval za nedôvodnú. K predmetnému prípisu bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej\nsudkyne okresného súdu, ktorá v plnom rozsahu odkázala na odôvodnenie napadnutého\nuznesenia zo 6. decembra 2018 a ústavnú sťažnosť považovala za neopodstatnenú.\n\n6\n\n15. Sťažovateľ vo svojom stanovisku zo 14. júna 2019 uvádza, že z formálneho\nvyjadrenia okresného súdu vyplýva, že tento nedokázal obhájiť svoj právny názor.\nSťažovateľ poukazuje na to, že predmetom ústavnej sťažnosti je aplikácia zákona\no konkurze v kontexte Exekučného poriadku a aplikácia Exekučného poriadku v kontexte\nzákona o rozhodcovskom konaní.\n16. Sťažovateľ v prvom rade uvádza, že relevantným je výklad pojmu\n«„preskúmavanie nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia“». V tomto smere\nsťažovateľ poukazuje na odbornú literatúru, konkrétne na dielo: GYÁRFÁŠ, J. –\nŠTEVČEK, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016;\nz\n\nktorého vyplýva, že\n\nrozhodcovského\n\nrozsudku,\n\nexekučný súd nesmie\nnesmie\n\nskúmať\n\npreskúmavať meritórnu\n\nexistenciu\n\nrozhodcovskej\n\nstránku\nzmluvy\n\na ani prekročenie právomoci rozhodcovského súdu a nemôže skúmať procesné vady\nrozhodcovského konania.\n17. Sťažovateľ zdôrazňuje, že okresný súd rozhoduje vo veciach nespotrebiteľských\nrozhodcovských konaní rozdielne – v jeho rozhodovacej činnosti sa vyskytuje právny názor,\nže nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu. Rovnako tak sa vyskytuje\naj opačný právny názor, že okresný súd ako exekučný súd je ex offo povinný preskúmavať\nexistenciu rozhodcovskej zmluvy, a to aj v nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach.\nUvedená rozdielna rozhodovacia činnosť okresného súdu je o to závažnejšia, že proti\nrozhodnutiam okresného súdu ako exekučného súdu nie je prípustné odvolanie\nani dovolanie.\n18. Následne sťažovateľ uvádza svoju argumentáciu týkajúcu sa tzv. nedotknutých\npohľadávok podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze v kontexte s § 135a ods. 5\na § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Podľa sťažovateľa predmetná škoda je spôsobená\númyselne, keďže „štatutár spoločnosti dlžníka, pokiaľ z dôvodu jeho riadenia obchodnej\nspoločnosti vzniknú nedobytné pohľadávky, spôsobil takúto škodu úmyselne. Nakoľko všetky\njeho úkony boli úmyselné. V prvom rade takýto štatutár si nemal nikdy objednať tovar,\nani službu ak nemal na jej zaplatenie finančné zdroje. Nikto si nemá nič kupovať, ak nevie\n\n7\n\nsvojmu veriteľovi zabezpečiť úhradu. Minimálne takáto spoločnosť dlžníka má mať\ndostatočný majetok, aby v prípade konkurzu z jeho predaja boli zaplatené všetky záväzky\naspoň na úrovni ich istiny. Absencia uvedeného istenia obchodu je vždy dôkazom úmyselne\nspôsobenej škody.“.\n19. Sťažovateľ poukazuje na novelizáciu zákona o konkurze uvádzajúcu oddlženie\na konkurz pre fyzické osoby, ktorá sa v zmysle dôvodovej správy primárne týkala fyzických\nosôb nepodnikateľov. Podľa sťažovateľa „nebolo zámerom zákonodarcu umožniť\nšpekulatívnym podnikateľom, nečestným štatutárom a podobným osobám, aby sa schovávali\nza zákon č. 7/2005 Z. z. a unikali od svojej zodpovednosti za obchodné pohľadávky\nalebo náhrady škody súvisiace s ich podnikaním. Takýto zámer zákonodarcu je\nviditeľný aj v ustanoveniach zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré sa týkajú inštitútu oddlženia\nfyzickej osoby - podnikateľa. Zákon priamo uvádza, že pokiaľ požiada o oddlženie fyzická\nosoba - podnikateľ alebo štatutár obchodnej spoločnosti, je konkurzný súd povinný na jeho\nnávrh prihliadať prísnejšie s cieľom odhaliť jeho prípadný úmysel takto znevýhodniť svojich\nobchodných veriteľov.“.\n20. Sťažovateľ považuje za relevantné, že v odôvodnení rozhodcovského rozsudku\nrozhodcovský súd uviedol, že povinná ako konateľka dlžníka spôsobila škodu úmyselným\n(zavineným) konaním, preto okresný súd ako exekučný súd je týmto právnym názorom\nviazaný „a nemôže o tejto otázke už rozhodnúť inak, dokonca rozdielne, ako už bolo o nej\nrozhodnuté v exekučnom titule.“. Vychádzajúc z uvedeného, okresný súd nebol oprávnený\nzamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ale mal vydať poverenie na vykonanie exekúcie,\nkeďže\n\nexekvovaná\n\npohľadávka\n\nbola\n\nnedotknutou\n\npohľadávkou.\n\nOkresný\n\nsúd\n\n„nerešpektoval právoplatný a vykonateľný nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Tento\nzačal vykladať inak, ako bol tento odôvodnený rozhodcovským súdom. Prišlo\nk neprijateľnému prekročeniu právomoci exekučného súdu.\nNáhrada škody voči fyzickej osobe štatutára spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5\na § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka je vždy škoda, ktorá bola spôsobená úmyselným\nkonaním štatutára spoločnosti dlžníka. Všetky rozhodnutia štatutára spoločnosti dlžníka\ntento vykonal úmyselne. Pokiaľ tieto rozhodnutia viedli k úpadku spoločnosti a z toho\n\n8\n\ndôvodu k vzniku nedobytných pohľadávok veriteľov spoločnosti, vznikla veriteľovi úmyselná\nškoda.“.\n21. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n22. Ústavný súd doručoval ústavnú sťažnosť a uznesenie ústavného súdu\nč. k. I. ÚS 63/2019-22 zo 6. marca 2019 povinnej ako zúčastnenej osobe tak, aby mala\nmožnosť vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti (§ 126 zákona o ústavnom súde). Ústavný\nsúd zásielku doručoval na adresu uvedenú v súdnych písomnostiach, táto sa vrátila\nústavnému súdu ako nedoručená 9. apríla 2019 s poznámkou „nedostatočná adresa“.\nNásledne ústavný súd doručoval zásielku povinnej na adresu jej trvalého pobytu evidovanú\nv registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP.\nTáto zásielka sa vrátila ústavnému súdu ako nedoručená 16. mája 2019 s poznámkou\n„adresát neznámy“. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu\npodľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,\na to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Vychádzajúc z § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 62\nzákona o ústavnom súde, ústavný súd považoval zásielku adresovanú povinnej\nako zúčastnenej osobe za doručenú 16. mája 2019.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n23. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n24. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n9\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n26. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n27. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n28. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n29. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\n\n10\n\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n30. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n31. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre týkajúcej sa práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,\nže vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n32. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\n\n11\n\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy).\n33. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti spochybňuje právny názor okresného súdu,\npodľa ktorého nárok na náhradu škody podľa § 135a Obchodného zákonníka nie je\nnedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze. Podľa\nokresného súdu ide o prípad objektívnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku,\nkeď sa zavinenie neskúma a nevyžaduje sa úmyselné zavinenie dlžníka. Sťažovateľ\nnamieta, že okresný súd nijako nezohľadnil právne závery rozhodcovského súdu\nv rozhodcovskom rozsudku, z ktorých vyplýva, že povinná spôsobila škodu úmyselným\n\n12\n\nkonaním. Sťažovateľ tiež spochybňuje možnosť exekučného súdu preskúmavať\nnespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul.\n35. Okresný súd v napadnutom uznesení zo 6. decembra 2018 v reakcii na\nsťažnostnú argumentáciu sťažovateľa uviedol:\n„Nemožno sa však stotožniť s jeho tvrdením, že náhrada škody spôsobená podľa\n§ 135a ods. 5 Obch. zák. pre svoj vznik vyžaduje úmyselné konanie, v dôsledku čoho sa\ntakáto náhrada škody považuje vždy za škodu spôsobenú úmyselným nepoctivým konaním\ndlžníka. Takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Medzi oprávneným a povinnou totiž\nexistoval obchodnoprávny vzťah, pričom v zmysle obchodnoprávnych noriem zodpovednosť\nza škodu spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu (§ 373 Obch.\nzák.). Ani z ustanovenia § 135a Obch. zák. nevyplýva, že na vznik škody sa vyžaduje\númyselné zavinenie dlžníka, ktoré sa z tohto dôvodu ani neskúma. V danom prípade sa\npri zodpovednosti za škodu skúma len existencia škody (jej vznik), porušenie povinnosti\nkonateľa a príčinná súvislosť medzi nimi. Na základe týchto skutočností preto ani\npohľadávka, ktorá vnikla z titulu zodpovednosti konateľa za spôsobenú škodu v zmysle\n§ 135a Obch. zák., nie je nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona\nč. 7/2005 Z. z.“\n36. Sťažovateľ v sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nz 20. augusta 2018 – ktorú priložil ako prílohu k ústavnej sťažnosti – argumentoval,\nže náhrada škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka „pre svoj vznik vyžaduje\númyselné konanie, a preto sa takáto náhrada škody – nárok považuje vždy za škodu\nspôsobenú úmyselným – nepoctivým konaním dlžníka.“. Z uvedeného dôvodu ide podľa\nsťažovateľa o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze.\nNásledne sťažovateľ poukázal na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, z ktorého má\n„explicitne“ vyplývať, že škoda bola spôsobená úmyselným – nepoctivým konaním.\nPodľa rozhodcovského rozsudku povinná ako konateľka\n\n, nezaplatila\n\nza riadne zakúpené strojové zariadenie, neurobila jediný úkon predpokladaný zákonom\nv situácii platobnej neschopnosti, v ktorej sa nachádzala jej spoločnosť. Z rozhodcovského\nrozsudku tiež vyplýva, že povinná previedla\n\n13\n\n, na „bieleho koňa“ s tým,\n\nže sťažovateľ si nedokáže vymôcť svoju pohľadávku. Rozhodcovský súd toto konanie\npovažoval za „konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.“.\n37. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti teda v jednej rovine zjavne argumentoval\nvšeobecne tak, že zodpovednosť za škodu v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka\nje prípadom zodpovednosti, kde sa vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu. V druhej rovine\nargumentoval, že konkrétne v jeho prípade rozhodcovský súd ustálil zavinené konanie\npovinnej – konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré viedlo ku škode, ktorú\nsi sťažovateľ uplatnil žalobou doručenou rozhodcovskému súdu. Okresný súd\nv napadnutom uznesení zo 6. decembra 2018 zodpovedal len prvú námietku, keď uviedol,\nže\n\nv\n\nprejednávanom\n\nprípade\n\nide\n\no\n\nzodpovednosť\n\nza\n\nškodu\n\nvyplývajúcu\n\nz\n\nobchodnoprávneho vzťahu a v zmysle Obchodného zákonníka ide o objektívnu\nzodpovednosť za škodu, kde sa neskúma zavinenie.\n38. Okresný súd na druhú námietku sťažovateľa v napadnutom uznesení nereagoval.\nNijakým spôsobom sa nevysporiadal s tým, či z hľadiska posúdenia pohľadávky podľa\n§ 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze je relevantné, ak rozhodcovský súd v odôvodnení\nrozhodcovského rozsudku konštatuje určitú formu zavinenia dlžníka (žalovaného)\nv prípade, ktorý eventuálne spadá pod režim objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti.\nÚstavný súd sa domnieva, že táto námietka sťažovateľa bola relevantná a priamo súvisela\ns predmetom prejednávanej veci z toho hľadiska, či v exekúcii vymáhaný nárok možno\nvzhľadom\n\nna\n\nšpecifikované\n\nodôvodnenie\n\nrozhodcovského\n\nrozsudku\n\npovažovať\n\nza nedotknutú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze. Uvedená\nnámietka sa bezprostredne dotýka výkladu § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze.\nZ výkladu realizovaného okresným súdom je zrejmé, že pri posúdení pohľadávky považoval\nza relevantnú výlučne jej zákonnú povahu, neskúmal však to, že konkrétne skutkové\nzistenia v odôvodnení rozhodcovského rozsudku indikovali záver o zavinení povinnej.\nV tomto smere je preto napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené,\nkeďže okresný súd nedal odpoveď na podstatnú a relevantnú námietku sťažovateľa\nuplatnenú v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z 20. augusta 2018.\n\n14\n\n39. Ústavný súd nepovažoval za potrebné skúmať otázku, v akom rozsahu je\nexekučný súd všeobecne oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok ako exekučný\ntitul vydaný v nespotrebiteľskej veci. Argumentáciu sťažovateľa v tomto smere považoval\nústavný súd v prerokúvanom prípade za akademickú a hypotetickú.\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu\n40. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (časť V odôvodnenia tohto\nnálezu) dospel k záveru, že okresný súd neodôvodnil napadnuté uznesenie riadne\na dostatočne, preto napadnutým uznesením okresného súdu zo 6. decembra 2018 došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj k porušeniu\njeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).\n41. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n42. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší\naj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n\n15\n\n43. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n44. Podľa § 134 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n45. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavy a dohovoru\nv petite svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n46. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu). Úlohou okresného\nsúdu bude posúdiť všetky námietky sťažovateľa a vo veci opäť rozhodnúť a svoje právne\nzávery riadne a dostatočne odôvodniť.\nVI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n47. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n48. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n49. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd priznal sťažovateľovi\núhradu trov konania v sume 415,51 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu\n\n16\n\nza 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)\na náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 9,80 €\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu\n346,26 €. Z priloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH“) vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, preto uvedená suma\nbola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 69,25 €, čo spolu\npredstavuje sumu 415,51 € (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavný súd nepriznal\nodmenu za úkon právnej služby – podanie zo 14. júna 2019, keďže toto podanie neobsahuje\ntakú argumentáciu, ktorá by nebola uvedená už v ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Právny\nzástupca sťažovateľa v tomto podaní viackrát opakuje argumentáciu uvedenú v ústavnej\nsťažnosti. Vzhľadom na uvedené ústavný súd tento úkon nepovažoval za odôvodnený\na účelne vynaložený v súvislosti s uplatňovaním práv sťažovateľa (§ 251 CSP).\n50. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu (§ 135 ods. 1\nzákona o ústavnom súde).\n51. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2019\nJana BARICOVÁ\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-exekučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-účinky vyhlásenia konkurzu", "pohľadávka", "osoba-právnická", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučné konanie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-účinky vyhlásenia konkurzu", "osoba-štatutárny orgán spoločnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Ek/1206/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "7487331e-f78e-4db9-af0f-5d5a0e2fd618:f235c187-7990-41a1-b194-a2c3891dd56b", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Ek/1206/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1206/2018 z 20. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7487331e-f78e-4db9-af0f-5d5a0e2fd618:f235c187-7990-41a1-b194-a2c3891dd56b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae03ab08-26cb-4fa1-8692-b128d6d438e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.150.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.150.2026.1"}, {"guid": "ussr:5c051968-aa53-4525-af66-11ec271d6063", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.705.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 705/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 705/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.705.2025.1"}, {"guid": "ussr:82cd7209-f40d-4f25-a104-2d247b62fdc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1"}, {"guid": "ussr:4c2375b0-0565-4c12-83ab-3c8c5cc8f7ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.91.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 91/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 91/2023 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.91.2023.1"}, {"guid": "ussr:cfb75563-75e4-4951-8fef-ce9be0824e18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.637.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 637/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 637/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.637.2022.1"}, {"guid": "ussr:f8d2cc5a-72bd-4292-9603-bd103381ec8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.370.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.370.2022.2"}, {"guid": "ussr:43afd925-c98b-4e72-b184-2715f8c451b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.502.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 502/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 502/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.502.2021.1"}, {"guid": "ussr:591fb05d-c5ad-4856-bac9-eaad5086c42c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1"}, {"guid": "ussr:01030f55-7dc7-4ff4-b1a8-b68cfcf5c904", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1"}, {"guid": "41789407-49f8-4882-add3-83b3a79ff331:ea81384c-f64c-43d6-8c41-bb37ca12ecc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1517217641.1", "spisova_znacka": "3CoR/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoR/11/2020 z 16. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1517217641.1"}, {"guid": "3511b3ea-90c9-4202-bb7a-76fa678419ba:c009d7b7-bfd4-422d-804b-b905fc41c5e8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6118318886.9", "spisova_znacka": "74Ek/1207/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1207/2018 z 25. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6118318886.9"}, {"guid": "468ca38d-a190-40d1-b89b-9aac6573721e:21d145c6-3bdc-4d36-adfa-d12312bd6605", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6118318886.8", "spisova_znacka": "74Ek/1207/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1207/2018 z 31. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6118318886.8"}, {"guid": "8e372c0a-1394-44ff-9127-e13f11473bfc:d0336b1e-8e90-4fd3-8e22-80e891980b06", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6121428692.5", "spisova_znacka": "76Ek/2679/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/2679/2021 z 10. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121428692.5"}]}