{"guid": "ussr:8cf35eeb-27de-46ce-bd02-e13cce2f36dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2020 z 4. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. I. ÚS 59/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8cf35eeb-27de-46ce-bd02-e13cce2f36dc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 59/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Blankou\n\nNagyovou, Štúrova 44, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 84/2018 z 28. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Dňa 21. februára 2019 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 84/2018 z 28. novembra 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 344/2019 a v súlade\ns čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019\nbola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená\na 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nschváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konaného 4. decembra 2019 na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie\nvo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch\npríslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec\npridelená. V súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí\ndo senátu sudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu\nv zložení Jana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\nÚstavnú sťažnosť sťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom\nv záhlaví tohto rozhodnutia.\n4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 99/2009 sa sťažovatelia v právnom\npostavení žalobcov domáhali voči\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„žalovaná v 1. rade“), a Všeobecnej úverovej banke, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava,\nIČO 31 320 155 (ďalej len „žalovaná v 2. rade“), určenia vlastníckeho práva a určenia,\n\n2\n\nže nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Rozsudkom sp. zn. 16 C 99/2009\nzo 14. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) okresný súd určil, že sťažovatelia\nsú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.\n\n, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového\n\ndomu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu\nvo veľkosti 2505/100 000-in v bytovom dome súpis. č.\nč.\n\nna ulici\n\núzemie\n\n, nachádzajúceho sa na parcele\n\n, zapísaného na LV č.\n\npre katastrálne\n\n(výrok I). Ďalej určil, že už uvedený byt č.\n\nso spoluvlastníckym\n\npodielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu nie je zaťažený\nzáložným právom v prospech žalovanej v 2. rade (výrok II). Súčasne okresný súd priznal\nsťažovateľom náhradu trov konania.\n5. O odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 Co 102/2016 z 24. januára 2017 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a stranám nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podali žalované v 1. a 2. rade dovolanie, o ktorom\nnajvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že rozsudok krajského súdu\nz 24. januára 2017 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti prvotne podrobne opisujú priebeh samotného\nsporového konania pred všeobecnými súdmi a následne sa venujú analýze napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu a namietajú, že najvyšší súd „v odôvodnení žiadnym spôsobom\nneuviedol, prečo podľa neho námietky dovolateľov spôsobujú nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia, resp. povedané inak, NS SR žiadnym spôsobom neozrejmuje, či došlo\nk naplneniu hypotézy ust. § 420 písm. f) C. s. p...“. Sťažovatelia nesúhlasili so záverom\nnajvyššieho súdu, že tvrdenia žalovanej v 1. rade o jej dobromyseľnosti pri nadobudnutí\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o spôsobe jeho nadobudnutia vydržaním sú\npre konanie podstatné. Súčasne však zdôraznili, že najvyšší súd „netvrdí, že tieto námietky\nsú dôvodné ale, že sa s nimi konajúce súdy prvej a druhej inštancie nevysporiadali,\nresp. že rozhodnutie o nich žiadnym spôsobom neodôvodnili“.\n\n3\n\n8. Ďalej sa sťažovatelia vyjadrili k námietke vydržania žalovanej v 1. rade,\nktorú považujú za zjavne nedôvodnú, preto podľa ich názoru nebolo potrebné, aby sa ňou\nokresný súd ani krajský súd zaoberali v odôvodnení svojich rozhodnutí. Vo vzťahu\nk námietke nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobromyseľnosti žalovanej\nv 1. rade argumentujú, že okresný súd aj krajský súd sa s uvedenou otázkou vysporiadali\na dali za pravdu im ako žalobcom. Podľa názoru sťažovateľov preto nie je napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu „správne a nebola naplnená ani základná podmienka\nnepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí“.\n9. Sťažovatelia nesúhlasia s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého je otázka\nposúdenia splnenia podmienok dovolacieho konania otázkou zákonnosti a patrí do výlučnej\nprávomoci najvyššieho súdu. Podľa sťažovateľov má práve ústavný súd v rámci konania\no ústavnej sťažnosti právomoc posúdiť splnenie podmienok prípustnosti dovolania.\n10. S poukazom na viaceré rozhodnutia ústavného súdu sťažovatelia tvrdia,\nže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu «nezákonným, svojvoľným a protiústavným\nspôsobom zasiahlo do práva sťažovateľov na pokojné užívanie predmetného bytu a práva\nna súdnu ochranu majetku. Zásah prezentujú následky rozhodnutia, keďže v dôsledku neho\nprestalo byť rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v spojení s rozsudkom Okresného\nsúdu Košice I právoplatné, čiže sťažovateľom bolo opätovne „odobraté“ vlastnícke právo\nk predmetnému bytu, ktorého sa viac ako 15 rokov domáhali». Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu sťažovatelia považujú za nepreskúmateľné a svojvoľné a vo vzťahu\nk posúdeniu prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) uvádzajú, že «hlavným argumentom (aj keď nie jediným) tejto ústavnej\nsťažnosti nie je „diskusia, resp. prezentovanie názorov“, že podľa nášho názoru nie je\nmožné subsumovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia pod dovolací dôvod v zmysle ust. § 420\npísm. f) C. s .p., ale tvrdenie, že NS SR sa svojim rozhodnutím odklonil od ustáleného\na konštantného výkladu, za ktorých okolnosti nepreskúmateľnosť zakladá prípustnosť\ndovolania podľa ust. $ 420 písm. f)».\n\n4\n\n11. Sťažovatelia sa ďalej v ústavnej sťažnosti zaoberajú analýzou stanoviska\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, citujú viaceré\nrozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia a podrobne\nsa s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu venujú aj tzv. vadám zmätočnosti\nzakladajúcim prípustnosť dovolania.\n12. Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa podľa názoru\nsťažovateľov prejavuje v dvoch rovinách. „Prvá rovina, ak pripustíme, že NS SR správne\naplikoval stanovisko, čiže sa v danom prípade jednalo o výnimočnú situáciu, čo by malo\nnapĺňať hypotézu stanoviska, tak NS SR vo svojom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s tým, že prečo práve nepreskúmateľnosť vytýkaná námietkami dovolateľov\nmá napĺňať predmetnú hypotézu.“ Najvyšší súd tak podľa sťažovateľov v rozpore s právom\nna spravodlivé súdne konanie rozhodol, že ide o výnimočnú situáciu, pričom v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia nevysvetlil, z akého dôvodu je námietka žalovanej v 1. rade\no vydržaní taká dôležitá pre konanie, že v prípade nevysporiadania sa s ňou môže dôjsť\nk výnimočnej situácii rovnajúcej sa „justičnému omylu“.\n13. «Druhá rovina vychádza z úvahy, že NS SR nezaložil svoje rozhodnutie úplne\nna predmetnom stanovisku, ale aplikoval stanovisko ako „odrazový mostík\" a v závere\núvahy sa od stanoviska odklonil, čím v podstate tvrdí, že dôvody pre ktoré zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach napĺňajú dôvod prípustnosti a dovolací dôvod v zmysle ust.\n§ 420 písm. f) C. s. p. Uvedený postup NS SR je nielenže nepreskúmateľný, ale je aj značne\nsvojvoľný, keďže bez zákonného podkladu sa odkláňa od ustáleného a záväzného výkladu,\nktorý prezentuje stanovisko.»\n14. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sa podľa sťažovateľov vyznačuje taktiež\narbitrárnosťou, ktorá spočíva v tom, že napadnuté uznesenie je „nelogické, odporuje účelu\na textu právnych noriem, na ktoré sa dovolací súd odvoláva a je založené na úplnom\npopretí podmienok aplikácie stanoviska, na ktoré odvolací súd odkazuje“. Námietku\nžalovanej v 1. rade, ktorá sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, považujú\nsťažovatelia za nedôvodnú, keďže žaloba vo veci samej bola podaná 5. marca 2009, pričom\n\n5\n\ndesaťročná vydržacia doba uplynula 28. augusta 2009. Z tohto dôvodu nevysporiadanie\nsa s predmetnou námietkou žalovanej v 1. rade žiadnym spôsobom nezakladá dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. „Svojvôľa NS SR sa teda prejavuje v tom,\nže založil svoje rozhodnutie na neexistujúcej výnimočnosti nepreskúmateľnosti, ktorú\nsubjektívne zdôvodnil a v priamom rozpore s účelom a znením ust. § 420 písm. f) C. s. p.\nrozhodol o možnosti jeho aplikácie ako dôvodu prípustností a dovolacieho dôvodu, pričom\ntak učinil v rozpore so záväzným stanoviskom občianskoprávneho kolégia NS SR.“\n15. Súčasne podľa názoru sťažovateľov „trpí“ napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\naj tým, že je nezákonné, keďže najvyšší súd „považoval za naplnenie dôvodu prípustnosti\ndovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) C. s. p. aj nevykonanie dokazovania a nevysvetlenie\ndôvodov, prečo k vykonaniu dokazovania nedošlo“. Okresný súd ani krajský súd nevykonali\ndokazovanie v uvedenom rozsahu z dôvodu, že nesúhlasili s právnou argumentáciou\nžalovanej v 1. rade, a nie preto, že by takýto dôkaz opomenuli. Sťažovatelia sú preto toho\nnázoru, že aplikáciou zásady, podľa ktorej „nikto nemôže na iného previesť viac práv\nako v skutočnosti má“, sa súdy dostatočne vysporiadali s námietkou nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka.\n16. Sťažovatelia na záver vyjadrujú presvedčenie, že «... rozhodnutím NS SR došlo\nk porušeniu základných práv sťažovateľov závažným protiústavným spôsobom, keďže NS SR\nrozhodol arbitrárne v priamom rozpore s právnym názorom, na ktorý sám odkazuje,\nprotizákonne\n\nv\n\nrozpore\n\ns\n\nustálenou\n\njudikatúrou,\n\nsvoje\n\nrozhodnutie\n\nzaložil\n\nna nepreskúmateľných subjektívnych dôvodoch, čím nielenže závažným spôsobom zasiahol\ndo právnej istoty sťažovateľov a fakticky z nich „spravil bezdomovcov“, ale z pohľadu\nrozhodovania NS SR celkovo nabúral právnu istotu a rozhodovaciu prax týkajúcu\nsa prípustnosti dovolania...».\n17. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva sťažovateľov\n\na\n\npodľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR, podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\n6\n\nľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa č. 1\nDodatkového protokolu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n28.11.2018 sp. zn. 1 Cdo 84/2018 porušené boli.\nII. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2018 sp. zn.\n1 Cdo 84/2018 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\nIII. Sťažovateľom\n\na\n\npriznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 10.000 EUR (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinný im zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky\na\n\nje\n\ntrovy\n\npovinný\nkonania\n\nuhradiť sťažovateľom\nv\n\nsume\n\n1.217,96\n\n€\n\n(slovom: tristoštyridsaťšesť Eur a dvadsaťšesť Centov) za dva úkony právnej služby,\nvrátane paušálu (á 599,17 € + á 9,80 €) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\nna účet ich právnej zástupkyne JUDr. Blanke Nagyovej, adv., vedený vo\nIBAN:\n\n.,\n\n.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\n\nústavnosti.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\n\n7\n\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n21. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n22. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n23. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu na začatie konania pritom možno hovoriť\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať\nústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konania (I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05,\nI. ÚS 453/2011). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\n\n8\n\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08, I. ÚS 165/2015).\n24. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n25. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n26. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n28. Podľa čl. 1 vety prvej dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická\nosoba má právo pokojne užívať svoj majetok.\n29. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru už v minulosti judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru\n(II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n9\n\nIII.\nPrávne posúdenie ústavným súdom\n30. Sťažovatelia sa podanou ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia\nčl. 1 ods. 1 ústavy a ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,\ntaktiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok krajského\nsúdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n31. Sťažovatelia vidia porušenie ich označených práv v postupe najvyššieho súdu,\nktorým najvyšší súd pripustil dovolanie žalovaných v 1. a 2. rade bez splnenia zákonom\nstanovených podmienok na takýto postup. Z tohto dôvodu napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu považujú za arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné.\n32. V danom prípade ústavná sťažnosť smeruje proti kasačnému rozhodnutiu\nnajvyššieho súdu, ktoré nie je „konečným rozhodnutím“ vo veci, preto sa ústavný súd\nnajprv zaoberal tým, či táto povaha napadnutého rozhodnutia nebráni prijatiu ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n33. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zásadne rozhoduje\no merite veci len v prípade takej ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti „konečným“\nrozhodnutiam orgánov verejnej moci. Spravidla musí ísť o rozhodnutie, ktorým sa súdne\nči iné konanie končí, a jeho účastník nemá možnosť inej právnej obrany než využitie\ninštitútu ústavnej sťažnosti. Ústavný súd s poukazom na svoje rozhodnutie vo veci\nsp. zn. II. ÚS 105/09, na tomto svojom názore zotrváva, avšak v záujme poskytnutia účinnej\nochrany základným právam účastníkov súdneho konania nie je možné na tomto názore\nzotrvať bezvýhradne.\n\n10\n\n34. Prípadmi hodnými odlišného prístupu sú najmä prípady takých zrušujúcich\nrozhodnutí, ktorými bolo porušené základné právo sťažovateľa ústavne procesného\ncharakteru. Odmietnutím preskúmania ústavnosti postupu odvolacieho (dovolacieho) súdu\na napravenia jeho pochybenia tohto druhu by bol totiž účastník vystavený v nasledujúcom\nkonaní v niektorých prípadoch neodstrániteľným následkom aplikácie záväzného právneho\nnázoru, ktorý je poznačený porušením ústavne procesných práv. Nebola by účinnou ochrana\nposkytovaná základným právam a slobodám fyzických a právnických osôb ústavným\nsúdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia základných práv\na slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným rozhodnutím akceptujúcim\nprávny názor vyslovený odvolacím (dovolacím) súdom v jeho rozhodnutí postihnutom\nvadou spočívajúcou v porušení ústavne procesných práv účastníkov takéhoto konania\n(m. m. III. ÚS 46/2013).\n35. Vzhľadom na takto formulovaný názor (napr. aj vo veciach vedených\npod sp. zn. III. ÚS 508/2011, III. ÚS 686/2017) sa ústavný súd zaoberal tým, či v danom\nprípade ide o také kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým bola konečným spôsobom\nriešená zásadná právna otázka v neprospech sťažovateľov, ktorú už nebude možné v ďalšom\nkonaní riešiť z dôvodu záväznosti právneho názoru nadriadeného súdu. Ústavný súd skúmal\ni to, či postup najvyššieho súdu má pre sťažovateľov v budúcnosti z hľadiska prípadného\nneskoršieho ústavno-súdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia neodstrániteľné následky.\n36. Vychádzajúc z týchto úvah, ústavný súd posudzoval napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu predovšetkým z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia,\npretože i uznesenie najvyššieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne nekončí,\nmusí spĺňať požiadavky plynúce z viacerých čiastkových aspektov základného práva\nna súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie. Teda aj rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie krajského súdu (prípadne okresného súdu) a vec sa mu\nvracia na ďalšie konanie, musí dosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (rovnako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru), a tiež jeho výrok musí mať\npotrebný právny základ v ustanoveniach nielen procesného, ale i hmotného práva,\nako aj náležitú oporu v odôvodnení (II. ÚS 50/2018, II. ÚS 101/2019).\n\n11\n\n37. Ako už bolo vedené, sťažovatelia najvyššiemu súdu vytýkajú, že nesprávne\naplikoval svoju judikatúru, keď dospel k záveru, že nepreskúmateľnosť rozsudku krajského\nsúdu v ich veci zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n38. V danom prípade najvyšší súd dovolanie pripustil iba z dôvodu uvedeného\nv § 420 písm. f) CSP, pričom tvrdeniami žalovaných v 1. a 2. rade týkajúcimi\nsa prípustnosti podaných dovolaní aj podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP\nsa už nezaoberal vzhľadom na konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého\nuznesenia (bod 18) poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia z 3. decembra 2015\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod R 2/2016 a jeho právnu vetu, ktorá znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú\nvadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Najvyšší súd konštatoval,\nže nevzhliadol žiaden dôvod na odklonenie sa od tohto stanoviska ani za účinnosti\nCivilného sporového poriadku.\n39. Najvyšší súd zastával názor, že „odvolací súd sa neriadil dostatočne uvedenými\nzásadami v prejednávanej veci, keď sa nevysporiadal s dôležitými pre rozhodnutie vo veci\nskutočnosťami a argumentami a na tieto nedal buď žiadne, alebo nedostačujúce odpovede,\na to napriek rozsahu napadnutého rozhodnutia o 17-tich stranách. V nadväznosti na túto\nskutočnosť sa odvolací súd nemohol potom ani správne vysporiadať s relevantnými\nprávnymi a skutkovými námietkami, týkajúcimi sa prejednávanej veci, vznesenými\nžalovanými 1/, 2/ v priebehu celého, či odvolacieho konania. Za týchto okolností je\nrozsudok odvolacieho súdu právne nedostatočne vyargumentovaný ako aj nie presvedčivý.“.\n40. Ďalej najvyšší súd konštatoval, že konajúce súdy nevykonali dokazovanie\nv potrebnom rozsahu a nedali odpoveď na závažné argumenty vznesené žalovanými\n\n12\n\nv priebehu konania. V tejto súvislosti uviedol, že „žalované 1/, 2/ od začiatku konania\nargumentovali, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti ako aj zmluvu o záložnom práve\nuzatvárali v dobrej viere, keď si preverili v možnom pre nich rozsahu, všetky relevantné\npre platný prevod skutočnosti a okolnosti, ako napríklad list vlastníctva a výpis\nz katastrálneho úradu, na ktorom nebola žiadna poznámka, naznačujúca akýkoľvek problém\ns vlastníctvom predávajúceho k nehnuteľnosti. Zmluvu o prevode nehnuteľnosti uzatvárala\nžalovaná 1/ prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom predávajúci MAPI s. r. o. vyhlásil,\nže na nehnuteľnosti nie sú žiadne ťarchy. Konajúce súdy na túto okolnosť nevykonali\ndokazovanie a v odôvodnení k tomu nevysvetlili dôvody. Žalovaná 1/ od začiatku konania\nargumentovala, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla medzičasom vydržaním,\nkeď uplynula 10 ročná vydržacia lehota. Touto podstatnou okolnosťou sa súdy vôbec\nnezaoberali a v odôvodnení rozhodnutia sa s tým vôbec nevysporiadali, pričom uvedené\npovažuje dovolací súd za závažný argument žalovanej 1/, na ktorý mal dať odvolací súd\njednoznačné zdôvodnenie“ (bod 20 a 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia).\n41. Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru o prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP a uviedol, že „odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, napriek tomu, že žalované 1/,\n2/ túto skutočnosť v priebehu konania namietali, ale súdy sa s nimi nevysporiadali, bolo\nžalovaným 1/, 2/ znemožnené uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP“.\n42. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v danom prípade zrušil rozsudok\nkrajského\n\nsúdu\n\nz dôvodu\n\njeho\n\nnepreskúmateľnosti\n\nspočívajúcej\n\nv nevysporiadaní\n\nsa s podstatnými argumentmi žalovaných a v nevykonaní potrebného dokazovania vo veci\navšak bez toho, aby v napadnutom uznesení vyslovil taký záväzný právny názor, ktorým by\nbolo vopred predurčené rozhodnutie krajského súdu o merite nároku sťažovateľov\nspôsobom, ktorý by eventuálne mohol mať pre nich pri prípadnom ústavne-súdnom\nprieskume meritórneho rozhodnutia neodstrániteľné následky.\n\n13\n\n43. Vo vzťahu k sťažovateľmi namietanej arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti\na nezákonnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší\nsúd sa v danom prípade nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej\núpravy, ktorými by poprel jej účel a význam. Napadnuté uznesenie preto nemožno označiť\nza arbitrárne alebo neodôvodnené v tom zmysle, že by právne závery v ňom obsiahnuté boli\nzjavne nelogické, ústavne neudržateľné alebo že by najvyšší súd nezohľadnil podstatné\nskutočnosti dôležité pre rozhodnutie o podaných dovolaniach. Rovnako nemožno dospieť\nani k záveru o nepreskúmateľnosti či nezákonnosti napadnutého uznesenia. Najvyšší súd sa\nv odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne zaoberal posúdením prípustnosti dovolania,\npričom dospel k záveru o porušení práva žalovaných v 1. a 2. rade na spravodlivý súdny\nproces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n44. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho,\nnie do právomoci ústavného súdu ako sa sťažovatelia mylne domnievajú. Inými slovami,\nposúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami\nCivilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať\npodrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1\nústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľov (III. ÚS 450/2017, I. ÚS 413/2019).\n45. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti podľa názoru ústavného súdu nejde\no prípad napĺňajúci predpoklady odôvodňujúce možnosť výnimočne preskúmať rozhodnutie\nvšeobecného súdu, ktoré nie je konečnej povahy. V danej veci má totiž relevanciu\ntá skutočnosť, že súdne konanie ešte neskončilo a sťažovatelia môžu svoje námietky\nuplatniť v pokračujúcom konaní pred krajským súdom, resp. okresným súdom. Ústavný súd\nrovnako nezistil ani žiaden dôvod, ktorý by z ústavnoprávneho hľadiska spochybňoval\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\n\n14\n\nv časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n46. Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľmi namietanému porušeniu základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nna pokojné užívanie majetku konštatuje, že v danom prípade nemožno vyvodiť nič,\nčo by signalizovalo,\n\nže\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nmohlo\n\ndôjsť\n\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a rovnako ich práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n47. Ústavný súd preto v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nIII.3 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n48. Vo vzťahu k sťažovateľmi namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd poukazuje na to, že čl. 1 ods. 1 ústavy má charakter všeobecného ústavného princípu,\nktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy\n(napr. IV. ÚS 70/2011), a neformuluje tak žiadne základné právo ani slobodu účastníka\nkonania, preto ústavný súd nemôže v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vysloviť porušenie\ntohto ustanovenia ústavy (napr. III. ÚS 119/2011).\n49. Ústavný súd preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n50. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\n\n15\n\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "vlastníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9d5e75f-37a5-49e5-a9f8-03c13375f295", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1"}, {"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:543d109f-aa47-428c-8cf1-180e147de0e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.50.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.50.2018.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:1b35a288-969d-45d0-8a9c-8fa463ccef69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "ussr:90ca8625-dd59-487b-bed0-7b1d6a22ee59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90ca8625-dd59-487b-bed0-7b1d6a22ee59"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "fed7de76-96f1-421b-b1c5-d6154d71d72e:78f00035-7edb-493a-8412-ebc1307072a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114222504.1", "spisova_znacka": "5Co/102/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/102/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114222504.1"}], "citovane_v": []}