{"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. decembra 2020, sp. zn. I. ÚS 552/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 552/2020-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n, t. č. v Ústave na výkon väzby,\n\nChorvátska 5, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Mierová 1,\nVeľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 32/2020 a jeho\nuznesením sp. zn. 2 Tost 32/2020 z 12. augusta 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť sťažovateľa\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra\n2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\n\n,\n\n, t. č. v Ústave na výkon väzby, Chorvátska 5, Bratislava (ďalej aj\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3\na 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 32/2020 a jeho uznesením z 12. augusta 2020 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Ako z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľovi bolo uzneseniami\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odboru 3\nBratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“) pod ČVS:PPZ-339/BA3-2019 z 3. marca 2020,\nzo 4. marca 2020, 16. apríla 2020 a z 25. mája 2020 vznesené obvinenie vo všetkých\nprípadoch pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti\npodľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov. Na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) sudca pre prípravné\nkonanie Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“) uznesením\nsp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 7. marca 2020 vzal sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1\npísm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“). Väzba sťažovateľa začala plynúť 4. marca 2020.\n3. Sťažovateľ podal 15. júla 2020 žiadosť o prepustenie z väzby, v ktorej namietal, že\norgány činné v trestnom konaní nevypočuli ani jedného svedka, ktorý by mal akýkoľvek\nvzťah so sťažovateľom, po dobu 5 mesiacov, orgány činné v trestnom konaní nerozlišujú\npostavenie sťažovateľa ako advokáta, ktorý spravoval finančné prostriedky na základe\n\n2\n\nzmlúv o poskytovaní právnej pomoci a o ich úschove a zabezpečení, sťažovateľovi bola\npozastavená advokátska činnosť, čím prišiel o akýkoľvek zdroj príjmov, dozorujúci\nprokurátor dvakrát odmietol žiadosť sťažovateľa o možnosť podpisu splnomocnení pred\nnotárom na riadne zastupovanie, orgány činné v trestnom konaní nerozlišujú finančné\nprostriedky, ktoré získala advokátska kancelária na základe legálnych príjmov od\nspoločnosti\n\n, od ostatných finančných prostriedkov ďalších klientov\n\na orgány činné v trestnom konaní odmietajú odblokovať súkromné účty sťažovateľa, na\nktorých sú prostriedky tretích osôb.\n4. K predmetnej žiadosti podal prokurátor špeciálnej prokuratúry stanovisko\nč. VII/3 Gv 106/19/1000-354 z 27. júla 2020 (12 dní od podania žiadosti o prepustenie\nz väzby), v ktorom konštatoval, že dôvody preventívnej (pokračovacej) väzby naďalej\ntrvajú, a vzhľadom na obťažnosť trestnej veci zároveň žiadal o predĺženie trvania väzby do\n4. marca 2021.\n5. Špecializovaný súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nuznesením sp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 4. augusta 2020 (20 dní od podania žiadosti o prepustenie\nz väzby), ktorým žiadosť sťažovateľa zamietol, zamietol návrh na nahradenie väzby\nsťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka a zároveň predĺžil lehotu trvania\nväzby do 4. januára 2021.\n6. Proti uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažovateľ 4. augusta 2020 sťažnosť,\nktorú písomne odôvodnil nepresvedčivosťou odôvodnenia napadnutého uznesenia tým, že\nsúd nezaujal stanovisko k jeho námietkam, taktiež namietal nedôvodnosť svojho trestného\nstíhania a samotnú nedôvodnosť väzby.\n7. Najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 2 Tost 32/2020 z 12. augusta 2020\nsťažnosť sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ uvádza, že sa tak stalo 28 dní od podania jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu mu bolo doručené\n4. septembra 2020, t. j. 51 dní od podania žiadosti o prepustenie, a podľa tvrdení\nsťažovateľa jeho obhajcovi nebolo doručené ani do podania tejto ústavnej sťažnosti.\n\n3\n\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho práva na urýchlené\nrozhodnutie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, keď tvrdí, že konanie orgánov o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby trvalo a ešte stále dosiaľ trvá, keďže ku dňu podania ústavnej\nsťažnosti nebolo napadnuté uznesenie najvyššieho súdu doručené jeho obhajcovi, a preto\npodľa sťažovateľa nebolo o zákonnosti jeho väzby rozhodnuté právoplatne. Zároveň\nsťažovateľ uvádza, že napadnuté uznesenie bolo jeho obhajcovi JUDr. Jozefovi Veselému\ndoručené 28. septembra 2020, teda takmer po uplynutí 1 mesiaca odo dňa, ako bolo\n31. augusta 2020 doručené špecializovanému súdu, pracovisku Banská Bystrica. Ďalej\npoukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného\nsúdu v súvislosti s požiadavkou urýchlenosti rozhodovania vnútroštátnych orgánov o väzbe.\n9. Sťažovateľ zároveň argumentuje tým, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nnie je dostatočne odôvodnené, keďže sa v ňom najvyšší súd nevysporiadal so všetkými\nnámietkami sťažovateľa.\n10. Podľa tvrdení sťažovateľa došlo postupom vyšetrovateľa, špecializovaného súdu\na napokon aj najvyššieho súdu aj k porušeniu prezumpcie neviny podľa čl. 6 ods. 2\ndohovoru, a to tým, že vyšetrovateľ v uznesení o vznesení obvinenia zo 4. marca 2020 na\nstrane15 v bode 5 uviedol, že „období od roka 2016, kedy sa disponentom jednotlivých\núčtov... stal aj\n\ntento jednotlivé platby... boli a aj v súčasnosti sú\n\nformálne legalizované... v danom prípade teda nemôže vzniknúť pochybnosť o tom, že\nmenovaní... úplatky od jednotlivých žiadateľov formálne legalizujú...“. Túto skutočnosť\npodľa sťažovateľa vzal do úvahy a stotožnil sa s ňou aj špecializovaný súd, o čom svedčí\nposledný odsek na strane 14 uznesenia (ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby a predĺžil trvanie jeho väzby). Tento nedostatok a nezákonnosť v postupe\nvyšetrovateľa a špecializovaného súdu podľa sťažovateľa neodstránil v napadnutom\nuznesení ani najvyšší súd, ktorý konštatoval, že prvostupňový súd v konaní rešpektoval\npráva sťažovateľa a nezistil žiadne iné podstatné chyby konania.\n11. Sťažovateľ tiež tvrdí, že v jeho prípade neexistujú ani dôvody väzby.\nOdvolávajúc sa na judikatúru ústavného súdu, sťažovateľ ďalej tvrdí, že ani uznesenie\n\n4\n\nšpecializovaného súdu, ani napadnuté uznesenie najvyššieho súdu neobsahujú zhodnotenie\ntakých okolností, ktoré vzhľadom na osobu obvineného, jeho sociálne a rodinné pomery,\nprostredie, v ktorom pracuje a pohybuje sa, vytvárajú alebo znižujú riziko ďalšieho\npáchania určitej konkrétnej trestnej činnosti, ako ani s dôkaznými prostriedkami, z ktorých\nboli zistené. Sťažovateľ uvádza aj početnú judikatúru ústavného súdu a judikatúru ESĽP\nvzťahujúcu sa na rozhodovanie o väzbe.\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tost 32/2020 z 12.08.2020\nporušil právo sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c, a ods. 3 a 4\na čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tost 32/2020 z12.08.2020 zrušuje.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-€ (slovom\ndesaťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Kancelárii ÚS SR ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa\nv sume 662,69 € (slovom šesťstošesťdesiaťdva eur šesťdesiaťdeväť eurocentov) advokátovi\nJUDr. Jozefovi Veselému, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych prepisov\n13. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní.\n17. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n\n6\n\n18. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n20. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie označených\npráv podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorý ako odvolací súd rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby, o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ako aj o návrhu\nprokurátora o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa. Sťažovateľ jednak namieta, že došlo\nk porušeniu jeho práva na urýchlené rozhodnutie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, namieta, že\ndošlo postupom vyšetrovateľa, špecializovaného súdu, ako aj najvyššieho súdu k porušeniu\nprezumpcie neviny, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v spojení s uznesením súdu\nprvého stupňa nebolo náležite odôvodnené, keďže sa konajúce súdy nevysporiadali\nso všetkými námietkami sťažovateľa, teda je v rozpore s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a namieta aj\nsamotnú existenciu dôvodov väzby a v tej súvislosti porušenie čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5\nods. 3 dohovoru.\n\n7\n\n21. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým\nuznesením došlo aj k porušeniu ďalších práv, napr. podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, prípadne\nčl. 6 ods. 2 dohovoru, no tieto práva sťažovateľ neuvádza v petite svojej sťažnosti, a preto\nna nich bude ústavný súd reflektovať len ako na súčasť argumentácie.\nIII.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 32/2020\n22. Ústavný súd rešpektuje prax ESĽP, podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade\nčl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto\nzbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom upraveným postupom, kde dohovor odkazuje\nprimárne na vnútroštátne právne predpisy a upravuje povinnosť dodržiavať ich\nhmotnoprávne aj procesné právne normy, a požaduje, aby zbavenie slobody jednotlivca\nnebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru), ďalej chráni právo jednotlivca na primeranú dĺžku\nväzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby\nnedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom\n(čl. 5 ods. 3 dohovoru), a konečne chráni právo jednotlivca domáhať sa periodického\nprieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť\nrozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4 dohovoru) (k uvedenému pozri napr. Khudoyorov v.\nRusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP z 8. 11. 2005, body 124 125, 172 ‒ 174 a 193; Öcalan v.\nTurecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83, 84 a 103;\nKhudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103 a 115).\n23. Z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorými sa zaručuje osobná\nsloboda, možno vyvodiť aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne\nalebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná\n(II. ÚS 642/2017, I. ÚS 299/2019).\n24. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe\nobvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla\n\n8\n\nlehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (III. ÚS 7/00,\nI. ÚS 18/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby príslušný súd\nbezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4\ndohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto\nspravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu\njedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr. III. ÚS 147/2011, I. ÚS 276/2019,\nI. ÚS 299/2019, II. ÚS 86/2019).\n25. Z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa a priložených príloh ústavný súd zistil,\nže špecializovaný súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby uznesením\nsp. zn. 3 Tp 3/2020 zo 4. augusta 2020. Podľa informácie získanej ústavným súdom bol spis\npostúpený na najvyšší súd 5. augusta 2020. Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa\nproti uzneseniu špecializovaného súdu napadnutým uznesením z 12. augusta 2020, ktoré\nbolo špecializovanému súdu doručené 31. augusta 2020 spolu s trestným spisom. Celkovo\nsa teda vec nachádzala na najvyššom súde 27 dní.\n26. Ako možno vyvodiť aj zo samotnej argumentácie sťažovateľa, k prieťahom\nv postupe súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby malo dôjsť najmä pri\ndoručovaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Samotné tvrdenia sťažovateľa sa však\nrozchádzajú, čo sa týka doručenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu jeho obhajcovi,\nkeď raz tvrdí, že mu do podania ústavnej sťažnosti vôbec doručené nebolo, a zároveň\nuvádza, že mu bolo doručené 28. septembra 2020. Ústavný súd zistil, že napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 4. septembra 2020, t. j. 51 dní od\npodania jeho žiadosti o prepustenie z väzby (15. júla 2020), a jeho právnemu zástupcovi\ndokonca až 28. septembra 2020. Doručovanie napadnutého uznesenia bolo realizované\nšpecializovaným súdom po vrátení spisu z najvyššieho súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že\nsťažovateľ v petite svojej sťažnosti, ktorou je ústavný súd viazaný, ako odporcu neoznačil\nšpecializovaný súd, a ani sa nedomáha, aby ústavný súd vyslovil, že postupom\nšpecializovaného súdu došlo k porušeniu jeho práva na urýchlené rozhodnutie o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby, ústavný súd preskúmal len postup najvyššieho súdu, ktorého\n\n9\n\ntrvanie (27 dní) samo osebe nemožno považovať za nesúladné s požiadavkami\nvyplývajúcimi z judikatúry ESĽP a ústavného súdu na urýchlené rozhodnutie.\n27. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd námietku sťažovateľa k porušeniu jeho\npráva na urýchlené rozhodnutie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na primerané odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia, práva na zákonné dôvody väzby a k namietanému porušeniu\nprezumpcie neviny\n28. V prvom rade považoval ústavný súd za potrebné vysporiadať sa s tým, že\nsťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením práva na primerané odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu namieta porušenie práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Avšak podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu, ako\naj ESĽP je namietané porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ratione materiae súčasťou\nrozhodovania o veci samej, t. j. rozhodovania o trestnom obvinení, a nie rozhodovania\no väzbe, respektíve o jej ďalšom trvaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia čl. 17 ústavy\na čl. 5 dohovoru. Keďže v posudzovanej veci sú predmetom ústavnej sťažnosti námietky\nsťažovateľa smerujúce proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o jeho väzbe,\nmožnosť porušenia uvedeného článku dohovoru neprichádza do úvahy (II. ÚS 122/2019,\nIII. ÚS 192/2018, I. ÚS 124/2019, II. ÚS 314/2020).\n29. Označený čl. 17 ústavy a označený čl. 5 dohovoru totiž zahŕňajú všetky základné\nhmotné a tiež procesné atribúty (základného) práva na osobnú slobodu vrátane práva na\nsúdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie pri jej pozbavení (vrátane práva na\nrešpektovanie prezumpcie neviny), a preto sa na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe\naplikujú špeciálne ustanovenia o osobnej slobode vyplývajúce z čl. 17 ústavy, resp. čl. 5\ndohovoru, a nie všeobecné ustanovenia čl. 46 ústavy a naň nadväzujúce ďalšie články\nsiedmeho oddielu druhej hlavy ústavy garantujúce právo na súdnu ochranu, resp. všeobecné\n\n10\n\nustanovenia čl. 6 dohovoru garantujúce právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. napr.\nII. ÚS 10/2016, I. ÚS 319/2019, II. ÚS 340/2018, III. ÚS 374/2018, IV. ÚS 487/2018).\n30. Ústavný súd teda pristúpil k preskúmaniu obsahu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu skrz sťažovateľom označené porušenie čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.\n31. Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť svoju judikatúru, podľa ktorej\nrozhodnutie prvostupňového súdu a súdu druhého stupňa nemožno posudzovať izolovane,\npretože obe konania z hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok (obdobne II. ÚS 154/2019,\nII. ÚS 84/2019, I. ÚS 160/2019). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (pozri IV. ÚS 350/09). Ústavný súd vo svojej judikatúre, a to aj vo vzťahu\nk väzobným veciam (napr. III. ÚS 172/2020, II. ÚS 208/2019, IV. ÚS 305/2018) uvádza, že\nodôvodnenie uznesenia druhostupňového súdu odkazujúce na predchádzajúce rozhodnutia\nv tej istej veci možno považovať síce za krajnú, no ešte stále ústavnoprávne akceptovateľnú\nalternatívu odôvodnenia. Preto pokiaľ prvostupňový súd zodpovie na všetky relevantné\nargumenty nastolené stranami v konaní a nadriadený súd sa s týmto posúdením stotožní,\npotom ani stručnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu druhého stupňa nie je v zásade\ndôvodom na vyslovenie protiústavnosti takéhoto rozhodnutia. Podstatné totiž je, že strane\nboli v priebehu konania sprostredkované nosné dôvody rozhodnutia (obdobne napr.\nII. ÚS 102/2018, I. ÚS 379/2018).\n32. Špecializovaný súd, ako aj najvyšší súd v napadnutom uznesení konštatujú, že\njednotlivé dôkazy, na ktoré vo vzťahu k sťažovateľovi odkazuje prokurátor vo svojom\nstanovisku, naďalej odôvodňujú záver, že v predmetnej veci existuje dostatok konkrétnych\npodkladov pre jeho trestné stíhanie, pričom počas prebiehajúceho prípravného konania\nnedošlo k zoslabeniu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ale\npráve naopak. Podľa stanoviska prokurátora, s ktorým sa konajúce súdy stotožnili, dosiaľ\nvykonané dôkazy a realizované procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní\nnielenže potvrdzujú dôvodnosť trestného stíhania, ale dokonca výrazne naznačujú, že\ntrestná činnosť, údajne páchaná aj obvineným, by mohla byť ešte rozsiahlejšia v porovnaní\n\n11\n\ns penzom trestnej činnosti, z páchania ktorej aj vo vzťahu k sťažovateľovi bolo\nkonštatované dôvodné podozrenie. Námietku nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní\nvyvracia skutočnosť, že uvedená údajná trestná činnosť mala byť páchaná v rámci zložitej,\norganizovanej schémy vzájomných vzťahov, ktorých reálnu existenciu preukazuje aj\nväzobné stíhanie ďalších osôb, ktoré sú stíhané za totožnú, respektíve úzko prepojenú\núdajnú trestnú činnosť. Prokurátor poukázal najmä na výsluchy hodnotiteľov jednotlivých\nprojektov a ďalších osôb, ktoré pôsobili v rozhodnom čase na Poľnohospodárskej platobnej\nagentúre a ktoré pri výsluchoch doplnili mozaiku vzájomných vzťahov a prepojenia\njednotlivých osôb, ktoré sa na predmetne trestnej činnosti mali podieľať. Konkrétne uviedol\nvýsluch svedkov zo 16. júla 2020 a 20. júla 2020. V tomto štádiu trestného konania má\npreto existovať dôvodná objektívna obava z možného pokračovania v danej trestnej\nčinnosti, ktorá by mohla smerovať k zastretiu skutočného pôvodu finančných prostriedkov,\nktoré boli predmetom jednotlivých finančných transakcií, a to nezávisle vo vzťahu ku\nktorémukoľvek v ňom zaangažovanému trestne zodpovednému subjektu trestného konania.\nSúdy odôvodnili obavu v pokračovaní v trestnej činnosti najmä tým, že sťažovateľ je\ndôvodne podozrivý z páchania rozsiahlej trestnej činnosti, ktorá mala byť vykonávaná\nsofistikovaným spôsobom viacerými osobami po dlhší čas a mala ňou byť spôsobená škoda\nveľkého rozsahu v snahe získania majetkového prospechu a zabezpečenia značných zdrojov\npríjmu obvineného. Všeobecné súdy zároveň akceptovali návrh prokurátora na predĺženie\nlehoty trvania väzby, a to najmä na účely realizácie znaleckého dokazovania. Nevyhnutnosť\nznaleckého dokazovania v uvedenej trestnej veci je odôvodnené potrebou odkrytia\nsamotného fungovania uvedenej schémy, ktoré umožní analyzovať skutočný obsah\na podstatu vzájomného finančno-personálneho prepojenia medzi jednotlivými subjektmi,\nktorého štruktúra a mechanizmus fungovania v súčasnej dobe vykazuje vysoký stupeň\nsofistikovanosti, cieľom ktorého mala byť snaha zakryť nelegálnu činnosť formálne\ndeklarovanými legálnymi činnosťami. Lehota trvania väzby sťažovateľa bola predĺžená do\n4. januára 2020.\n33. Najvyšší súd skúmal aj možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Keďže sťažovateľ je obvinený z obzvlášť závažného zločinu,\nnajvyšší súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by nahradenie väzby\n\n12\n\n(aj prípadné nahradenie väzby zárukou, písomným sľubom obvineného či peňažnou\nzárukou) odôvodňovali. Najvyšší súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že väzbu\nobvinených nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka či inými\nnáhradami väzby, aj s poukazom na charakter trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu,\npretože by boli v konkrétnom prípade sťažovateľa s ohľadom na dôvod väzby\n(pokračovanie v trestnej činnosti, pozn.) celkom nedostatočné.\n34. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práv neprimerane\nodôvodneným napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ako aj sťažovateľom tvrdenou\nneexistenciou dôvodov väzby, ústavný súd poznamenáva, že do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup či správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktoré viedli k záveru o existencii zákonného dôvodu o ponechaní\nsťažovateľa vo väzbe. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe,\nktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín,\npodaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto\nzabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02,\nI. ÚS 444/2018, IV. ÚS 508/2020). Právomocou ústavného súdu je preskúmať zlučiteľnosť\nkonkrétneho rozhodnutia väzobného súdu, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody\n(v tomto prípade ponechaný vo väzbe, pozn.), s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, IV. ÚS 332/2020, I. ÚS 215/2020).\n35. Závery všeobecných súdov v otázke potreby ponechania sťažovateľa vo väzbe sú\npodľa názoru ústavného súdu založené na racionálnych úvahách vychádzajúcich\nz dokazovaním zistených skutočností a nejavia sa ako ústavne neakceptovateľné.\nSťažovateľ je podozrivý z trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ktorá mala\nbyť páchaná viacerými osobami vo veľkom rozsahu, v premyslenej schéme prevodov\nfinančných prostriedkov medzi jednotlivými na trestnej činnosti údajne participujúcimi\nsubjektmi. Pričom, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nv spojení s rozhodnutím špecializovaného súdu, nelegálna činnosť mala byť zakrývaná\nformálne legálnymi činnosťami. Aj vzhľadom na uvedené a najmä v súvislosti s potrebou\n\n13\n\nvykonania znaleckého dokazovania, ktoré by malo byť spôsobilé odkryť spôsob fungovania\nuvedenej sofistikovanej schémy páchania údajnej trestnej činnosti, sa závery súdov\no pretrvávajúcej existencii dôvodu preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku u osoby sťažovateľa javia ako logické a dostatočne odôvodňujúce nimi prijatý\nzáver o ďalšom trvaní väzby. V okolnostiach uvedeného preto vyhodnotil ústavný súd\nnámietku sťažovateľa o neprimerane odôvodnenom napadnutom uznesení najvyššieho súdu\na neexistencii dôvodov väzby ako zjavne neopodstatnenú.\n36. Sťažovateľ v sťažnosti formuluje aj námietku porušenia prezumpcie neviny\ns odkazom na čl. 6 ods. 2 dohovoru. Uvedený článok však sťažovateľ neoznačil v petite\nsvojej sťažnosti a, ako už bolo uvedené, záruky podľa čl. 6 dohovoru sa poskytujú v rámci\nkonania o samotnom trestnom obvinení, pričom právo na spravodlivé súdne konanie pri\nrozhodovaní o väzbe je chránené prostredníctvom čl. 5 dohovoru. V súvislosti s porušením\nprezumpcie neviny sťažovateľ poukazuje na jednu vetu z uznesenia vyšetrovateľa\no vznesení obvinenia proti sťažovateľovi zo 4. marca 2020, v ktorom vyšetrovateľ uvádza,\nže „v danom prípade nemôže vzniknúť pochybnosť o tom, že menovaní... úplatky od\njednotlivých žiadateľov formálne legalizujú“. Keďže v tomto vyjadrení vyšetrovateľa\nkonajúce všeobecné súdy nevzhliadli porušenie zákona a na jeho základe postupovali,\nporušili podľa sťažovateľa prezumpciu neviny rovnako ako vyšetrovateľ.\n37. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že všeobecný súd sa pri rozhodovaní\no väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvineného, obhajoby obvineného, okolnosti jeho\nzatknutia alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Súd pri\nrozhodovaní o väzbe skúma iba to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky väzby\npredstavujúce základné väzobné podmienky, ktorých existencia musí byť daná pri vzatí\nobvineného do väzby, ako aj pri celom jej ďalšom trvaní (II. ÚS 24/2020). Z tohto pohľadu\nteda všeobecné súdy rozhodujúce o väzbe sťažovateľa hodnotili existenciu uznesenia\no vznesení obvinenia a kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, ktorý sa\nsťažovateľovi kladie za vinu.\n\n14\n\n37.1 Skutočnosť, či namietané výroky úradnej osoby (orgány prípravného trestného\nkonania nevynímajúc, pozn.) porušujú prezumpciu neviny, má byť posudzovaná v kontexte\nosobitných okolností, za akých boli tieto výroky urobené (Daktaras v. Litva, §43; Adolf v.\nRakúsko, rozsudok ESĽP z 26. 3. 1982, séria A, č. 49, § 36 ‒ § 41). V tejto súvislosti tak\nnie je adekvátne vytrhnúť jednu vetu z uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia\na ponechať bez povšimnutia jeho zostávajúci obsah a tiež samotný kontext. Je síce\nopodstatnené trvať na tom, aby príslušné úradné osoby pristupovali vo svojich\nrozhodnutiach osobitne uvážlivo a opatrne k prejavovaniu rešpektu vo vzťahu k prezumpcii\nneviny konkrétneho obvineného, avšak až kontext namietaného rozhodnutia, resp. postupu\numožní v okolnostiach prejednávaných vecí učiniť holistický záver o eventuálnom zásahu\ndo zásady prezumpcie neviny. Mohlo by sa tak stať napríklad vtedy, ak by sa nevhodné\nvýroky orgánov prípravného trestného konania v podstate rovnali vysloveniu viny trestne\nstíhanej osoby, najmä pokiaľ by podnietili verejnosť uveriť, že trestné stíhaná osoba je\nvinná, a prejudikovali by hodnotenie faktov kompetentným súdom (III. ÚS 116/01). Tomu\nvšak musí zodpovedať ich razancia a príkrosť, ktorá svojou intenzitou prekračuje horizont\npovinnosti orgánu činného v trestnom konaní adekvátnou argumentačnou a dôkaznou bázou\nodôvodniť opodstatnenosť vydania svojho rozhodnutia v príslušnom štádiu trestného\nkonania.\n37.2 S ohľadom na už uvedené skutočnosti tak ústavný súd aj túto námietku\nsťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.\n38. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj sťažovateľom namietaným porušením práva\npodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.\n39. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo\nzákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody bolo zároveň v súlade s účelom\nčl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (napr. aj Bozano v.\nFrancúzsko, č. 9990/82, rozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia,\nč. 19380/92, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry\n\n15\n\nStanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143;\nL. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n40. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva\nzaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru konštatuje, že ústavnou sťažnosťou napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu sa týka rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby\na ďalšieho trvania väzby sťažovateľa (rozhodovalo sa aj o návrhu na predĺženie lehoty\nväzby). Dôvodnosť ďalšieho trvania väzby a rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby\nje však ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru. Článok 5 ods. 1 písm. c)\ndohovoru sa, naopak, ratione materiae vzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby\n(o uvalení väzby). Sťažovateľova námietka o porušení práva zaručeného v čl. 5 ods. 1\npísm. c) dohovoru je preto neopodstatnená (obdobne napr. III. ÚS 67/08, II. ÚS 105/2019,\nII. ÚS 314/2020).\n41. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, že odmietol sťažnosť\nsťažovateľa pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2020\n\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preventívna", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-dôvody väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2781695-522b-468c-811b-7a13a12ac200", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.508.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 508/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 508/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.508.2020.1"}, {"guid": "ussr:34da39c6-893d-408b-918a-191403ab23a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 314/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1"}, {"guid": "ussr:274f3e5d-b940-4043-876c-99bca5fd97bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.332.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 332/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 332/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.332.2020.1"}, {"guid": "ussr:18c9eec9-a7d2-4d02-92e1-c71cf9dd8512", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:0f2df86e-4617-42e3-b163-855d6e36eeb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1"}, {"guid": "ussr:e056abf3-79ad-45cf-b191-9f8e9cf13c60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:e9b972cd-007b-41b5-8680-aac0d65feb97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 86/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 86/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2"}, {"guid": "ussr:d9bfee2b-ce96-4a65-81fb-ee36ace074ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.299.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d51e496-ff61-470b-a588-f7eb0c63a3b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.319.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 319/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 319/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.319.2019.1"}, {"guid": "ussr:b1af3580-1133-42c2-84a8-084f53319e59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1"}, {"guid": "ussr:02c2c90f-71b5-4c0b-8344-2f45fd204e5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1"}, {"guid": "ussr:14d69781-5596-4d41-8afb-c7a7c0a9092a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:e665b00b-25b5-489c-8ae1-1d5ad81d2c59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.122.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 122/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/2019 z 6. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-06", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.122.2019.1"}, {"guid": "ussr:41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1"}, {"guid": "ussr:6a973891-c92d-4d1d-9207-94b86037cb28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.84.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.84.2019.1"}, {"guid": "ussr:1bb342ea-f32e-4f11-9f9a-699344a64ea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.160.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 160/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 160/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.160.2019.1"}, {"guid": "ussr:3e6bad5f-58eb-41d2-b9d3-3f0deff3c3b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.124.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 124/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/2019 z 3. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.124.2019.1"}, {"guid": "ussr:d7d3f331-ad48-47a2-8882-a8734af55df1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.444.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.444.2018.1"}, {"guid": "ussr:3aa64dc1-3420-4e05-b9af-ca36e0fe3d49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.379.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.379.2018.1"}, {"guid": "ussr:a746c40d-729a-4313-967e-7d4e5d520014", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1"}, {"guid": "ussr:db6430be-b34a-439c-b3fc-8e7f1085946c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.487.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 487/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 487/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.487.2018.1"}, {"guid": "ussr:ff92f5fb-f4ee-4101-8581-2eb85cba8afc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.340.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2018 z 4. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.340.2018.1"}, {"guid": "ussr:385b739e-6432-438c-a153-3088893f1ba0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.192.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 192/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.192.2018.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:42208deb-0e56-498f-b89e-eef938337598", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 642/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 642/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1"}, {"guid": "ussr:794f2ade-3dfe-491e-a06e-8b1e1d0d0cc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.102.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.102.2018.1"}, {"guid": "ussr:135b605c-86c2-4bee-a6e7-5489b27b8a9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1"}, {"guid": "ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2011 z 21. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-21", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6f39b48c-2dba-45d5-8ec6-62d084e23894", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.119.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.119.2026.1"}, {"guid": "ussr:c4e2fce6-71fe-41cc-997a-a473b1261d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2"}, {"guid": "ussr:5f875b06-e562-4482-958d-017d6db841b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.69.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2024 z 1. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.69.2024.1"}, {"guid": "ussr:efcf2ebb-537c-45a5-92d0-ddb6b07e3623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1"}, {"guid": "ussr:e97c5b6e-1e4b-4aaf-b667-26f197b0b4bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 566/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 566/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1"}, {"guid": "ussr:1cf03147-d950-4682-906e-be83d26e2bce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.282.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.282.2022.2"}, {"guid": "ussr:c7e37306-7fcd-4ad3-a140-ad5ba30db70d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.380.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.380.2022.1"}, {"guid": "ussr:2d3c0136-f7e7-4fb3-b852-241a59705fae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.13.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.13.2022.2"}, {"guid": "ussr:64292a08-9bc2-42a2-b0bb-cd96a621ea8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1"}, {"guid": "ussr:7d23db57-6d2a-4cd1-9d02-44b397e06acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1"}, {"guid": "ussr:35fce422-a201-434b-9c96-1508bb202a04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1"}, {"guid": "9e1f9474-6092-430c-be30-7abe4a26da08:8694fed2-ef4a-4bc3-9288-fdd3f7c98911", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1", "spisova_znacka": "3Tdo/79/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/79/2024 z 18. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1"}, {"guid": "8384c844-e739-4a1b-827d-22dd32e4fb4a:49c14138-5b5b-446f-ac00-742ca894a5b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8121011174.1", "spisova_znacka": "4Tdo/17/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/17/2023 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8121011174.1"}]}