{"guid": "ussr:4576bd1b-5c52-4644-9f16-65dbd883cc60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.541.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 541/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 541/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 541/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.541.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4576bd1b-5c52-4644-9f16-65dbd883cc60", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.541.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.541.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.541.2019.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 541/2019-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín a jeho uznesením\nč. k. 7 C 44/2013-796 z 10. mája 2019 za účasti\na\n\n,\n\ntakto\nrozhodol:\n\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. I. ÚS 541/2019 zo 17. decembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“)\na jeho uznesením č. k. 7 C 44/2013-796 z 10. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“)\nza účasti\n\n,\n\n,\n\na\n\n(ďalej len „zúčastnené osoby“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka\nvystupovala ako žalovaná v spore, v ktorom sa proti nej viacerí žalobcovia domáhali\nochrany osobnosti a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 48 000 €.\nOkresný súd žalobu žalobcov rozsudkom sp. zn. 7 C 44/2013 z 18. januára 2017 zamietol,\nsťažovateľke náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Žiline na odvolanie\nsťažovateľky uznesením č. k. 11 Co 161/2018 z 28. augusta 2018 rozsudok okresného súdu\nvo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd následne uznesením sp. zn. 7 C 44/2013 z 30. novembra 2018 rozhodol,\nže sťažovateľka má nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n\n2\n\n3. Po tom, čo uznesenie okresného súdu z 30. novembra 2018 nadobudlo\nprávoplatnosť, okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 44/2013 z 11. februára 2019 vydaným\nvyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov) uložil žalobcom povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu\ntrov konania vo výške 1 284,41 €. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť,\npretože bola presvedčená o tom, že trovy konania jej boli priznané v nesprávnej (nižšej)\nvýške. Rozdiel medzi vyčíslenou sumou trov konania (2 341,51 €) a sumou priznanou\nokresným súdom (1 281,41 €) vznikol podľa jej názoru v dôsledku toho, že okresný súd\nvychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z nesprávneho právneho názoru, čo sa týka\núčelnosti trov konania. Sudca okresného súdu napadnutým uznesením, uznajúc čiastočnú\ndôvodnosť sťažnosti sťažovateľky, rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak,\nže uložil žalobcom povinnosť nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 1 588,30 €.\n4. Sťažovateľka napáda ústavnou sťažnosťou uznesenie o trovách konania. Tvrdí,\nže napadnuté uznesenie nevydal zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená elektronickou\npodateľňou, ale vyššia súdna úradníčka, v čom vidí porušenie zásady zákazu odňatia veci\nzákonnému sudcovi. Svoje tvrdenie opiera o úradné záznamy založené v súdnom spise,\nz ktorých vyplývajú pokyny sudcu na prípravu konceptov rozhodnutí. Podľa úradného\nzáznamu nachádzajúceho sa na č. l. 795 súdneho spisu malo ísť o pokyn v znení: „kanc.\npredlož VSU na prípravu konceptu. D. K. 6.5.2019“. Úradný záznam na č. l. 796 súdneho\nspisu mal údajne obsahovať: „Kanc. Koncept rozhodnutia o sťažnosti žalovanej proti\nuzneseniu o výške TK uložený v tvorbe rozhodnutia v registri. V Dolnom Kubíne dňa\n07.05.2019. Rusinová.“ Nadväzne, citujúc relevantnú právnu úpravu, sťažovateľka uvádza,\nže o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka má konať a rozhodnúť sudca toho\nsúdu, ktorý sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vydal. Okresný súd však podľa jej názoru\nprávnu úpravu nedodržiava, pretože o sťažnostiach namierených proti rozhodnutiam vyšších\nsúdnych úradníkov nerozhoduje sudca, ale opäť vyšší súdny úradník (v jej prípade ten istý,\npozn.), ktorý svoj názor nemení, svoje chyby neprizná, čím podľa jej názoru dochádza\nk vydávaniu nesprávnych uznesení o trovách konania.\n\n3\n\n5. V dôsledku toho, že vo veci sťažovateľky rozhodovala o sťažnosti proti uzneseniu\nvydanému vyššou súdnou úradníčkou namiesto sudcu tá istá vyššia súdna úradníčka,\nsťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že bola porušená ústavná zásada dvojinštančnosti\nsúdneho konania. Okrem toho uvádza, že pri nahliadnutí do súdneho spisu jej právny\nzástupca nenašiel žiadne písomné poverenie, ktorým by sudca poveril vyššiu súdnu\núradníčku vykonávaním konkrétnych úkonov v jej kauze.\n6. Zároveň sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a arbitrárne.\nNapriek tomu je však právoplatné a nenapadnuteľné žiadnym riadnym a ani mimoriadnym\nopravným prostriedkom. Prezentuje názor, že pokiaľ súdy prvej inštancie nezmenia svoju\nnesprávnu prax pri rozhodovaní o sťažnostiach proti uzneseniam vydaným vyššími súdnymi\núradníkmi,\n\ntak\n\nproti uzneseniam\n\nústavný\no\n\nsúd\n\ntrovách\n\nbude\n\n„zahltený“\n\nkonania.\n\nmnožstvom\n\nZákonodarca\n\npodľa\n\nústavných\njej\n\nnázoru\n\nsťažností\npochybil,\n\nkeď v Civilnom sporovom poriadku explicitne neuviedol, že o sťažnosti proti uzneseniu\nvydanému vyšším súdnym úradníkom má rozhodnúť sudca toho súdu, ktorý napadnuté\nuznesenie vydal. Ďalšou chybou je podľa jej názoru to, že zákonodarca zveril právomoc\nrozhodovať\n\no sťažnostiach\n\nsúdom\n\nprvej\n\ninštancie,\n\na\n\nnie\n\nodvolacím\n\nsúdom,\n\nako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.\n7. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom a napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené jej v záhlaví\noznačené\n\npráva,\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutie\n\nzrušil\n\na\n\nvec\n\nvrátil\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nna ďalšie konanie, a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n8. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu zaslanej pred predbežným\nprerokovaním ústavnej sťažnosti vyjadril k jej obsahu podaním sp. zn. Spr 423/2019\nz 25. novembra 2019, v rámci ktorého predseda okresného súdu poukázal na svoje pripojené\nstanovisko ako zákonného sudcu a vyjadrenie vyššej súdnej úradníčky. Z ich obsahu\n4\n\nje podľa jeho názoru zrejmé, že vo veci konal zákonný sudca a vyšší súdny úradník určený\nrozvrhom práce a obaja konali v súlade so zákonom (Civilným sporovým poriadkom),\nspravovacím poriadkom a rozvrhom práce.\n8.1 Vyššia súdna úradníčka vo svojom stanovisku uviedla, že po podaní sťažnosti\nsťažovateľky proti uzneseniu, ktoré vydala, postupovala v zmysle pokynu zákonného sudcu\n(č. l. 795 spisu, pozn.), podľa ktorého jej bol spis predložený na prípravu konceptu\nrozhodnutia o sťažnosti. Dňa 7. mája 2019 pripravila koncept rozhodnutia, tento uložila\nv tvorbe rozhodnutia a spis bol predložený zákonnému sudcovi na jeho kontrolu, prípadnú\nopravu alebo zmenu. Ďalej uviedla, že ako vyšší súdny úradník je v súlade s rozvrhom práce\nzaradená do senátu 7C zriadeného pre sudcu JUDr. Rastislava Plutinského. V predmetnej\nveci konala v súlade s § 4 a § 7 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch\n(ďalej len „zákon o súdnych úradníkoch“), v zmysle ktorých je vyšší súdny úradník\noprávnený vykonávať úkony podľa tohto zákona a pripravovať rozhodnutia pre sudcu.\nNa doplnenie uviedla, že príprava konceptu rozhodnutia nie je totožná s vydaním\ntohto rozhodnutia. Ide o náčrt rozhodnutia, ktorý je síce uložený v elektronickom spise,\nnie je ale ukončený a zákonný sudca môže v tomto rozhodnutí robiť akékoľvek úpravy,\nopravy alebo náčrt vymazať. Ide teda o bežnú prax na súdoch, ktorá slúži na efektívnejšiu\nčinnosť senátu a odbremenenie sudcov.\n8.2 Zákonný sudca k veci uviedol, že 6. mája 2019 vydal pokyn na predloženie spisu\nvyššej súdnej úradníčke na prípravu konceptu rozhodnutia. Ozrejmuje význam slova\nkoncept, ktorým je prvý návrh textu, náčrt, približné vypracovanie textu. Sudca tento návrh\nmôže akceptovať, resp. ho prepracovať, prípadne vôbec nepoužiť. Po tom, čo vyššia súdna\núradníčka 7. mája 2019 predložila koncept rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľky,\n10. mája 2019 vydal sudca napadnuté uznesenie, ktorým zmenil rozhodnutie vyššej súdnej\núradníčky v prospech sťažovateľky. Tvrdenie sťažovateľa o tom, že rozhodnutia vyšších\nsúdnych úradníkov o trovách sa nepreskúmavajú a nekriticky sa akceptujú, vníma zákonný\nsudca len ako subjektívny pocit sťažovateľky, bez uvedenia akéhokoľvek konkrétneho\ndôkazu alebo štatistiky.\n\n5\n\n9. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd v zmysle § 126 zákona\no ústavnom súde upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti zúčastnené osoby,\nktoré vystupovali v označenom konaní v procesnom postavení žalobcov, žiadna\nz nich sa však k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\n10. K prijatej ústavnej sťažnosti sa podaním sp. zn. Spr 10/2020 z 29. januára 2020\nvyjadril okresný súd, ktorý zotrval na svojom predošlom stanovisku. Zdôraznil, že písomný\npokyn pre asistentku, aby predložila spis vyššej súdnej úradníčke, nebol v tomto\nkonkrétnom prípade potrebný. Podľa jeho názoru je potrebné vychádzať zo zákona\no súdnych úradníkoch, ktorý presne vymedzuje oprávnenia vyššieho súdneho úradníka,\njeho úkony\n\ni možnosť\n\npísomne\n\npoveriť\n\nvyššieho\n\nsúdneho\n\núradníka\n\nkonaním\n\na rozhodovaním [§ 3 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych úradníkoch], resp. aj jeho oprávnenia\nrobiť úkony uvedené v § 3 ods. 2 písm. b), c) citovaného zákona, ktoré môže robiť\nbez písomného poverenia. Tento zákon v ustanoveniach § 5, § 6 a § 8 uvádza, v akých\nprípadoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu. V § 7 zákona\no súdnych úradníkoch je však uvedená činnosť a úkony vyššieho súdneho úradníka,\nktoré nevykonáva len na základe poverenia sudcu, ale môže ich vykonávať na základe\ntoho, že je zaradený do príslušného súdneho oddelenia zriadeného pre sudcu a konkrétne\nv § 7 písm. g) sa uvádza príprava rozhodnutí pre sudcov. Vo veci sťažovateľky teda nešlo\no neobvyklý postup. V každej veci, bez ohľadu na to, či je tam písomný pokyn sudcu, musí\nvyšší súdny úradník pred prácou na koncepte konzultovať so sudcom jeho predstavu\no rozhodnutí, čo bolo aj v tomto prípade. Vyvodzovať záver o nevydaní rozhodnutia\nzákonným sudcom z toho, že v koncepte sú robené len minimálne zmeny, je podľa názoru\nokresného súdu silne účelové. Priamo tento prípad dokazuje, že o trovách konania\nsa rozhodovalo seriózne, keďže sudcom bolo rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky zmenené\nv prospech sťažovateľky.\n11. Na vyjadrenia okresného súdu sťažovateľka nereagovala.\n\n6\n\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať\njeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o súdnych úradníkoch je vyšší súdny úradník oprávnený\nvykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní,\nv konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.\n\n7\n\n18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o súdnych úradníkoch úkonmi vyššieho súdneho\núradníka sú: a) konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,\nb) skutkový a právny rozbor veci, c) iné úkony súdu.\n19. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdnych úradníkoch sudca môže písomne poveriť\nvyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním a) vo vymedzenom okruhu vecí\npodľa rozvrhu práce, b) v určitej veci.\n20. Podľa § 3 ods. 5 zákona o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná\na rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce\nalebo súčasťou súdneho spisu.\n21. Podľa § 7 písm. g) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese a správnom\nsúdnom procese vyšší súdny úradník vykonáva prípravu rozhodnutí pre sudcu.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Sťažovateľka v prospech svojho sťažnostného petitu prednáša v zásade dve\nnámietky. Podstatou prvej z námietok je tvrdenie, že okresný súd porušil jej základné právo\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny tým, že napadnuté\nuznesenie nevyhotovil zákonný sudca, ale vyššia súdna úradníčka. Druhú námietku\nsťažovateľka nasmerovala proti vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, považuje\nho za arbitrárne a vidí v ňom porušenie svojho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n23. Vo vzťahu k prvej námietke sťažovateľky, ktorá sa týka údajného porušenia\njej základného práva na zákonného sudcu, ústavný súd v prvom rade uvádza, že zásada\nzákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého\na nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre strany\nsporu, že v ich veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred\n8\n\nznámych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych\nprípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej\nagendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov\n„ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom\n(aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu\n(IV. ÚS 345/09).\n24. V posudzovanej veci má význam skúmanie opodstatnenosti sťažovateľkiných\ntvrdení o tom, že napadnuté uznesenie nevydal zákonný sudca JUDr. Rastislav Plutinský,\nktorému bola táto vec pridelená elektronickou podateľňou okresného súdu, ale bolo vydané\nvyššou súdnou úradníčkou Mgr. Kristínou Rusinovou, keďže sťažovateľka v tejto súvislosti\npoukazuje na skutočnosť, že z elektronického súdneho systému vyplýva, že koncept\nnapadnutého uznesenia pripravila vyššia súdna úradníčka a zákonný sudca rozhodnutie\n„iba podpísal“.\n25. Z už citovaných ustanovení zákona o súdnych úradníkoch vyplýva, že vyšší\nsúdny úradník v civilnom procese koná na základe poverenia sudcu, a to vo vymedzenom\nokruhu vecí podľa rozvrhu práce alebo v určitej veci. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce\nalebo súčasťou spisu. Vyšší súdny úradník v civilnom procese vykonáva aj prípravu\nrozhodnutí pre sudcu [§ 7 písm. g) zákona o súdnych úradníkoch, pozn.].\n26. Ústavný súd nahliadnutím do Rozvrhu práce Okresného súdu Dolný Kubín\nna rok 2019 č. 1 SprR 4/2019 v znení jeho dodatkov (ďalej len „rozvrh práce okresného\nsúdu“), ktorého úplné znenie je prístupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky, zistil, že v rozhodnom čase bol v súdnom oddelení 7C zákonným\nsudcom JUDr. Rastislav Plutinský a vyššou súdnou úradníčkou bola Mgr. Kristína\nRusinová. Pôsobnosť vyšších súdnych úradníkov je v rozvrhu práce okresného súdu\nvymedzená v rozsahu stanovenom zákonom o súdnych úradníkoch, „predovšetkým zákona\nč. 125/2016 Z.z... v § 7 a § 8 ods. 2 ZoSÚ. V rozsahu poverenia daného sudcami tunajšieho\nsúdu, budú konať a rozhodovať vo veciach stanovených v §§ 5 a 8 ods. 1 ZoSÚ, rozhodovať\npodľa § 6 ZoSÚ a vo veciach pridelených sudcom príslušného súdneho oddelenia\n9\n\nna vykonanie rozboru, vykonávať skutkový a právny rozbor veci podľa § 3 ods. 6 ZoSÚ.“.\nPoverenia pre jednotlivých vyšších súdnych úradníkov sú potom obsiahnuté v prílohe\nč. 2 rozvrhu práce okresného súdu. Zároveň bol rozsah pôsobnosti konania vyššej súdnej\núradníčky Mgr. Kristíny Rusinovej vymedzený v rozvrhu práce okresného súdu\nako oprávnenie konať a rozhodovať podľa zákona o súdnych úradníkoch vo veciach\npatriacich do pôsobnosti sudcov „JUDr. Renáty Kňazúrovej, JUDr. Jany Veselej,\nJUDr. Petra Bebeja, Mgr. Andrey Novotnej, Mgr. Bebejovej, JUDr. Plutinského“.\n27. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ vyššia súdna úradníčka vypracovala návrh\n(koncept) rozhodnutia pre zákonného sudcu, konala tak v súlade s jej zákonnými právami\na povinnosťami, ktoré sú zároveň presne vymedzené aj v citovanej časti rozvrhu práce\nokresného súdu. Napadnuté uznesenie je preto nepochybne rozhodnutím zákonného sudcu\nJUDr. Rastislava Plutinského a vyššia súdna úradníčka mohla vyhotoviť návrh rozhodnutia\nlen podľa jeho pokynov, alternatívne si musel zákonný sudca návrh rozhodnutia osvojiť,\npoprípade revidovať ho podľa vlastného uváženia. Je teda potrebné zásadne rozlíšiť\nrozhodnutie ako individuálny právny akt, ktorý je prejavom výlučnej právomoci sudcu,\na návrh rozhodnutia (jeho písomného vyhotovenia), ktorý takú povahu nemá (na rozdiel\nod vlastného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka – bod 18). Úvahy sťažovateľky\no tom, že napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka, sú z ústavnoprávneho\nhľadiska neopodstatnené.\n28. K námietke sťažovateľky o neexistencii individuálneho poverenia pre vyššiu\nsúdnu úradníčku na vykonávanie konkrétnych úkonov v napadnutom konaní ústavný\npovažuje za potrebné poukázať na svoje uznesenie sp. zn. PL. ÚS 10/2019\nz 30. januára 2019, v ktorom sa vysporiadal s existenciou individuálnych poverení\npre vyšších súdnych úradníkov, keď v bodoch 78 a 79 uviedol: „Pokiaľ ide o rozhodnutia\nvydané vyšším súdnym úradníkom ako zamestnancom súdu, tieto vždy vychádzajú\nz príslušného poverenia, ktoré nemusí byť iba individuálne, ale môže byť súčasťou rozvrhu\npráce toho-ktorého súdu na konkrétny rok (§ 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z.). S ohľadom\nna uvedené nie je podľa názoru ústavného súdu rozhodujúce, či sudca má alebo nemá\nmožnosť vydať individuálne poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, ale to, či vydanie\n10\n\nrozhodnutia súdnym úradníkom neporušuje práva sporových strán a v prvom rade\nči im zabezpečuje prístup k súdu a právo nezávislého, nestranného a spravodlivého\nrozhodnutia.“\n29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje aj námietku sťažovateľky\no neexistencii individuálneho poverenia pre vyššiu súdnu úradníčku v súdnom spise\nsp. zn. 7 C 44/2013 s poukázaním na existenciu prílohy č. 2 rozvrhu práce okresného súdu,\nktorá obsahuje poverenia pre vyšších súdnych úradníkov, za neopodstatnenú. Tento záver\nnavyše podporuje i § 7 zákona o súdnych úradníkoch, na ktorý poukázal aj okresný súd\n(bod 10), podľa ktorého vyšší súdny úradník môže pripravovať rozhodnutia pre sudcov\n(nielen na základe poverenia sudcu, ale aj) na základe toho, že je zaradený do príslušného\nsúdneho oddelenia zriadeného pre sudcu [§ 7 písm. g) zákona o súdnych úradníkoch].\n30. Z tohto pohľadu je podstatné, že o sťažnosti rozhoduje vždy sudca,\nktorý môže napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vždy zrušiť (alebo aj zmeniť)\na docieliť tak ústavnou normou článku 142 ods. 2 ústavy sledovaný legitímny cieľ –\nnápravu vadného rozhodnutia. Ústavný súd poukazuje i na to, že rovnakú problematiku\nuž riešil v uznesení sp. zn. IV. ÚS 118/2019 z 12. novembra 2019 a že nezistil žiaden dôvod\nsa od právneho názoru vysloveného v tomto uznesení odchýliť.\n31. Keďže námietka o porušení základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu\nbola vyhodnotená ako neopodstatnená, mohol ústavný súd pristúpiť k skúmaniu možného\nporušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo podľa názoru sťažovateľky dôjsť\nv dôsledku arbitrárnosti napadnutého uznesenia o výške priznaného nároku na náhradu trov\nkonania.\n32. Vo vzťahu k druhej (všeobecne naformulovanej) sťažnostnej námietke ústavný\nsúd predovšetkým uvádza, že spor o náhradu trov konania nedosahuje spravidla sám osebe\nintenzitu zakladajúcu porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže strany sporu\nciteľne dotknúť. Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 125/2010, I. ÚS 134/2016) vyplýva,\nže rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou\n11\n\ntýchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.\nÚstavný súd pri posudzovaní problematiky nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu\nk predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje nanajvýš zdržanlivo\na k zrušeniu napádaného výroku o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne,\nnapr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces)\nextrémnym spôsobom, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(rovnaké závery porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09,\nIII. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, z novšej judikatúry pozri, II. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016,\nII. ÚS 681/2016, III. ÚS 109/2017) alebo tiež v prípadoch absencie zdôvodnenia\ntohto rozhodnutia všeobecným súdom.\n33.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nsa\n\noboznámil\n\ns\n\nobsahom\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\na po jeho preskúmaní konštatuje, že o taký prípad vo veci sťažovateľky nešlo. Okresný súd,\naplikujúc a riadne interpretujúc príslušné zákonné ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ako aj ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, dostatočne jasne,\nrelevantne a pomerne vyčerpávajúco vysvetlil svoj postoj k priznanej výške trov konania.\nJe potrebné uviesť, že sudca okresného súdu v napadnutom uznesení čiastočne korigoval\npredošlé rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky a priznal sťažovateľke náhradu trov konania\naj za ďalšie vo veci vykonané úkony právnej služby (bod 18 napadnutého uznesenia).\nNa zdôvodnenie svojho postupu o priznaní i nepriznaní náhrady trov konania za uplatnené\núkony právnej služby uviedol, že posudzoval účelnosť každého jedného úkonu právnej\nslužby a skúmal aj to, či jednotlivé procesné podania právneho zástupcu sťažovateľky\nobsahujú\n\nprocesne\n\nvýznamné\n\nskutočnosti\n\nvzťahujúce\n\nsa\n\nk\n\npredmetu\n\nkonania.\n\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplývajú dôvody nepriznania náhrady trov\nkonania vo vzťahu ku každému úkonu osobitne (body 15-17 napadnutého uznesenia).\nDôvodnosť nepriznania náhrady trov konania za jednotlivé úkony právnej služby\nvšak ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť, pretože rozhodovanie o trovách konania patrí\njednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov.\n\n12\n\n34. Sťažovateľka teda v konečnom dôsledku so svojou sťažnosťou uspela,\nhoci nie v takom rozsahu, ako žiadala. K tomu ústavný súd dodáva, že nepriznanie výšky\nnáhrady trov konania podľa predstáv sťažovateľky, teda nie úplne v takej výške,\nako ich vyčíslila\n\nvo\n\nsvojom\n\nnávrhu,\n\nnezakladá\n\nnezákonnosť\n\nrozhodnutia,\n\ntobôž\n\njeho neústavnosť, ak k takému záveru dospel konajúci súd po dôslednom vyhodnotení\njednotlivých úkonov, ktoré následne nachádzajú svoje vyjadrenie v odôvodnení\nrozhodnutia, čo bol aj tento prípad. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného\nsúdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o „neudržateľnosti“ či arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\n35. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\n(resp. právo na spravodlivý proces) stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,\nže všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán\nsporu vrátane ich dôvodov a námietok.\n36. Pretože v danom prípade okresný súd pri svojom rozhodovaní nevybočil\nz existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a svoje závery dostatočným\nspôsobom odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že ani druhá sťažovateľkou uplatnená\nnámietka nemá opodstatnenie, teda nesignalizuje možné porušenie jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n37. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nnevyhovel (§ 133 ods. 1 a contrario zákona o ústavnom súde).\n38. V závere ústavný súd pripomína, že by bolo vhodné, aby najmä orgány štátnej\nsprávy súdov využili svoje právomoci, ktorými v rámci rozvrhov práce disponujú,\na zabránili tak prípadným rizikám vzniku obdobných námietok – napr. vytvorením\nosobitného oddelenia, v ktorom by vyšší súdni úradníci rozhodovali iba o výške trov\nkonania bez následného napojenia na príslušných sudcov, čo bol aj pôvodný zámer\nzákonodarcu pri prijímaní novej právnej úpravy rozhodovania o výške trov konania.\n13\n\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "vyšší súdny úradník", "sudca-zákonný", "trovy konania-náklady konania", "vyšší súdny úradník", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "sudca-zákonný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a33d7ce7-0b52-4ee5-af0d-18027333ab04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 118/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 118/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:55df0383-79a7-4160-b134-8fe24765a9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1"}, {"guid": "ussr:a7d732a3-9c19-424f-b3fa-9f9e656747d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.109.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 109/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.109.2017.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:f41fa5cd-ad89-42e7-939a-74e8b8fdd5f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "dd9c6e5a-ca1c-4eff-a540-d16f0a0dff6d:da319f58-bcea-490a-a06b-eb0e6581e640", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2316212372.1", "spisova_znacka": "11Co/161/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/161/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2316212372.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d374561e-686e-4044-b904-39f848dadbb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.716.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 716/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 716/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.716.2022.1"}, {"guid": "ussr:41a5d811-4034-4e1b-9774-9c2f96f1964f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 443/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 443/2018 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2018.1"}]}