{"guid": "ussr:306f9898-0f9f-4194-bec2-5b83cbe14b44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.538.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2020 z 1. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. decembra 2020, sp. zn. I. ÚS 538/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.538.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/306f9898-0f9f-4194-bec2-5b83cbe14b44", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.538.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.538.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.538.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 538/2020-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\na Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. David Soukeník, LL.M., vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky sp. zn.\n\n10 Asan 10/2017 z 27. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. septembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Asan 10/2017 z 27. apríla 2018\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nSergejovi Kohutovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára\n2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola\nvec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená\n17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3\npísm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára\n2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra\n2020 prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto\nuznesenia.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 24. januára 2016 vykonala Štátna\nveterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „štátna veterinárna\na potravinová\n\nspráva“)\n\nv prevádzke\n\nsťažovateľky\n\núradnú\n\nkontrolu\n\npotravín,\n\no výkone ktorej bol toho istého dňa spísaný záznam o úradnej kontrole potravín\nč. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/03 (ďalej len „záznam z kontroly“). Dňa 26. januára 2016\nbola v tej istej prevádzke sťažovateľky Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou\nRožňava (ďalej len „regionálna veterinárna a potravinová správa“) vykonaná dodatočná\núradná kontrola potravín, o výkone ktorej bol toho istého dňa spísaný záznam o dodatočnej\núradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/03/DÚKP/BE/7 (ďalej len „záznam\nz dodatočnej kontroly“).\n3.1 Na základe zistení štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedených\nv zázname z kontroly a zistení regionálnej veterinárnej a potravinovej správy uvedených\nv zázname z dodatočnej kontroly vydala regionálna veterinárna a potravinová správa\n\n2\n\n21. marca 2016 rozhodnutie č. k. 2016/00014-3 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu“), ktorým sťažovateľke uložila úhrnnú pokutu v sume 1 000 000 €\nza porušenie povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti\npotravinárstva podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no potravinách“) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách.\n3.2 Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podala sťažovateľka\nodvolanie, o ktorom rozhodla 16. mája 2016 štátna veterinárna a potravinová správa\nrozhodnutím č. 1373/2016 (ďalej len „rozhodnutie štátnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenila vo výrokovej časti,\nale s uloženou pokutou sa stotožnila.\n4. Sťažovateľka napadla rozhodnutie štátnej veterinárnej a potravinovej správy\nžalobou o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“), ktorý rozsudkom č. k. 5 S 114/2016-110 z 25. októbra 2016 (ďalej len\n„rozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu“)\n\nže v administratívnom\n\nkonaní\n\nžalobe\nbola\n\nvyhovel.\n\nporušená\n\nKrajský\n\nzásada\n\nsúd\n\nargumentoval,\n\ndvojinštančnosti\n\nkonania.\n\nTúto považoval krajský súd za kľúčovú, preto sa s ostatnými námietkami sťažovateľky\nnezaoberal. Napokon ustálil, že zo strany štátnej veterinárnej a potravinovej správy došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovenia v konaní pred týmto orgánom, ktoré malo za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia, a preto rozhodnutie štátnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil štátnej\nveterinárnej a potravinovej správe na ďalšie konanie.\n4.1 Proti rozsudku krajského súdu podala štátna veterinárna a potravinová správa\nkasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že zrušil\nrozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok\nbol sťažovateľke doručený 27. júla 2018, pričom ústavná sťažnosť bola na poštovú prepravu\npodaná 27. septembra 2018, preto je potrebné ju považovať za včas podanú.\n5. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu je nedostatočne odôvodnený a že v dôsledku právneho posúdenia veci\n3\n\nnajvyšším súdom, ktoré sťažovateľka považuje za nesprávne a v rozpore so základnými\nústavnými princípmi právneho štátu, došlo k porušeniu jej práv zaručených ústavou, resp.\ndohovorom.\n6. Podľa sťažovateľky najvyšší súd porušil jej právo na spravodlivý súdny proces\ntým, že sformuloval právny názor, podľa ktorého spôsobom výkonu úradnej kontroly\npotravín v prevádzke sťažovateľky nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho\nkonania, „hoci odvolací orgán sám kontrolu vykonal, spísal záznam z tejto kontroly, uložil\nprvostupňovému správnemu orgánu sankcionovať kontrolovaný subjekt za zistené\nnedostatky a potom sám rozhodoval o odvolaní“. Podľa názoru sťažovateľky by mohla byť\nzásada dvojinštančnosti zachovaná v prípade, ak by štátna veterinárna a potravinová správa\npo vykonaní kontroly potravín pokračovala v konaní a sama vydala prvostupňové\nrozhodnutie, pričom v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej\nstarostlivosti v znení neskorších predpisov by o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu štátnej\nveterinárnej a potravinovej správy následne rozhodovalo Ministerstvo pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka tvrdí,\nže najvyšší súd sa opomenul zaoberať jej námietkou, že zo všeobecne záväzných právnych\npredpisov štátnej veterinárnej a potravinovej správe ako druhoinštančnému správnemu\norgánu nevyplýva oprávnenie vykonať úradnú kontrolu potravín a záznam z nej postúpiť\npríslušnému prvoinštančnému správnemu orgánu a následne vo veci rozhodovať v druhej\ninštancii o odvolaní účastníka konania ako druhoinštančný správny orgán.\n7. Pokiaľ ide o porušenie základného práva na súdnu ochranu, základného práva\nna zákonného sudcu a odopretie spravodlivosti, sťažovateľka vidí pochybenia v tom,\nže najvyšší súd „nevyhodnotil potrebu ne/položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru\nEÚ“, pričom podľa názoru sťažovateľky „porušenie práv už nie je možné reparovať iným\nspôsobom“. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na tú skutočnosť, že najvyšší súd\nsa pri\n\nsvojom\n\nrozhodovaní\n\nvôbec\n\nnezaoberal\n\njej\n\nargumentáciou\n\n(a\n\nnásledne\n\nprotiargumentáciou štátnej veterinárnej a potravinovej správy) týkajúcou sa primeranosti\npokút ukladaných prevádzkovateľom potravinárskych podnikov na základe § 28 ods. 8\nzákona o potravinách a súladom tohto ustanovenia s právom Európskej únie a žiadnym\n4\n\nspôsobom sa s tvrdeniami sťažovateľky nevysporiadal. Sťažovateľka považuje takýto\npostup najvyššieho súdu za prejav svojvôle súdu, čo vyústilo podľa jej názoru\ndo arbitrárnosti napadnutého súdneho rozhodnutia. Ďalej uvádza, že takýmto postupom\ndošlo aj k porušeniu jej práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\nkeďže prejudiciálna otázka nebola predložená Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej\nlen „Súdny dvor“) a tým bola „pozbavená“ práva, aby sa súčasťou právneho základu\npre meritórne rozhodnutie v jej veci stal výklad práva Európskej únie uskutočnený Súdnym\ndvorom.\n8. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti sama pripúšťa, že v dôsledku\nnapadnutého rozsudku bude krajský súd znova vo veci rozhodovať a proti novému rozsudku\nkrajského súdu bude možné znovu podať kasačnú sťažnosť. Prípustnosť podanej ústavnej\nsťažnosti však sťažovateľka zdôvodňuje tým, že právny názor prezentovaný najvyšším\nsúdom v napadnutom rozsudku, ktorý súd nižšej inštancie bude musieť pri svojom\nrozhodovaní rešpektovať, je ústavne nekonformný. V tejto súvislosti sťažovateľka\npoukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 357/2016 zo 14. septembra 2016, v ktorom\nústavný súd pripustil prieskum kasačných rozhodnutí.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo\nna zákonného sudcu garantované čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.: 10Asan/10/2017, zo dňa 27. 4. 2018,\nktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.: 5S 114/2016, zo dňa\n25. 10. 2016, porušené boli.\n2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.: 10Asan/10/2017,\nzo dňa 27. 4. 2018, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.:\n5S 114/2016, zo dňa 25. 10. 2016, Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\n5\n\n3. Najvyšší Súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť spoločnosti\ntrovy konania vo výške 390,50 € do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu,\na to na účet právneho zástupcu ...“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250\na § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije\naj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\n6\n\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci (súdu)\nnemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 525/2018).\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16.1 Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n16.2 Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n16.3 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n7\n\n17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľky, že napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu, ktorým zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu\noznačených práv sťažovateľky malo dôjsť v dôsledku nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, ako aj vyslovením právneho názoru, ktorým bude krajský súd\nv ďalšom konaní viazaný a ktorý sťažovateľka považuje za nesprávny a ústavne\nnekonformný. Sťažovateľka vidí porušenie svojich práv aj v postupe najvyššieho súdu,\nktorý nevyhovel jej návrhu a nepredložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru.\n19. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity,\nna ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o ústavných sťažnostiach podľa čl. 127\nods. 1 ústavy. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane\nzákladných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy\nveci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej\nmoci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto\nkontexte ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu, ktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1\nzákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).\n\n8\n\n20. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje\nna to, že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\n„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03),\nobdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický\nc. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd\npre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle\nčl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n21. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že predmetom prieskumu\nje zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu, čo znamená, že konanie na všeobecných súdoch\nbude ďalej pokračovať. V danom prípade teda ešte nejde o konečné rozhodnutie, ktorého\ndôsledkom by bolo právoplatné skončenie veci. Sťažovateľka sa usiluje o kasáciu kasácie,\npričom zo zistení ústavného súdu vyplýva, že po zrušení rozsudku krajského súdu a vrátení\nveci na nové konanie vec doteraz nebola meritórne rozhodnutá. Nové konanie je krajským\nsúdom vedené pod sp. zn. 5 S 86/2018 a 7. marca 2019 bolo uznesením krajského súdu č. k.\n5 S 86/2018-205 prerušené.\n22. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti zrušujúcemu\nrozhodnutiu kasačného súdu, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, ústavný súd\nv súlade so svojou judikatúrou (m. m. I. ÚS 357/2016, III. ÚS 46/2013, II. ÚS 105/09)\npodotýka, že ústavný súd len výnimočne vstupuje svojou právomocou do rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ktoré nie sú konečné, avšak to neznamená, že sa nemôžu vyskytnúť\nprípady, že aj kasačné rozhodnutia sú spôsobilé citeľne zasiahnuť do základných práv\na slobôd účastníka konania, napr. formulovaním ústavne nekonformného záväzného\nprávneho názoru na riešenie veci, ktorý súd nižšej inštancie nemôže nerešpektovať,\nhoci by sám mal pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s ústavným poriadkom. Ochrana\nposkytovaná základným právam a slobodám fyzickým a právnickým osobám ústavným\nsúdom by nebola účinná, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia\n9\n\nzákladných práv a slobôd odstrániť skôr, než skončí konanie vo veci konečným\nrozhodnutím. Ak by ústavný súd zotrval na kategorickom závere o neprípustnosti ústavnej\nsťažnosti proti kasačným rozhodnutiam, ocitla by sa časť súdneho konania celkom mimo\nzáber akejkoľvek kontroly, lebo by de facto bola týmto súdom daná takmer neobmedzená\nkasačná právomoc, keď prípadné vybočenie z medzí spravodlivého procesu by súd nižšej\ninštancie nebol oprávnený korigovať a ústavnoprávna ochrana práv účastníkov konania\nby bola rovnako, cez neprípustnosť ústavnej sťažnosti, vylúčená. Treba dodať, že tieto\nzávery vychádzajú z účelu samotného konania o ústavnej sťažnosti, ktorým je ochrana\nzákladných práv a slobôd jednotlivca podľa čl. 127 ústavy (I. ÚS 42/2020, I. ÚS 273/2020).\n23. V okolnostiach danej veci posudzoval ústavný súd napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu predovšetkým z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia,\npretože i rozhodnutie kasačného súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne\nnekončí, musí spĺňať požiadavky plynúce z viacerých čiastkových aspektov základného\npráva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodnutie kasačného\nsúdu, ktorým sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, musí dosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a tiež jeho výrok musí mať potrebný právny základ\nv ustanoveniach nielen procesného, ale i hmotného práva, ako aj náležitú oporu\nv odôvodnení. Nerešpektovanie najmä týchto požiadaviek by pri neskoršom ústavnosúdnom prieskume meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov vo veci samej už nebolo\nnapraviteľné.\n24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu a uzavrel, že je potrebné ju považovať\nza zjavne neopodstatnenú. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu z hľadiska jeho odôvodnenia spĺňa ústavnoprávne požiadavky, ktoré sú naň kladené,\na v posudzovanom prípade ústavný súd nezistil žiadne známky arbitrárnosti alebo zjavnej\nneodôvodnenosti, ktoré by mohli signalizovať porušenie sťažovateľkou označených práv.\n\n10\n\n25. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstatnom uviedol,\nže krajský súd pochybil, ak sa stotožnil s názorom sťažovateľky a v rozsudku napadnutom\nkasačnou sťažnosťou deklaroval porušenie zásady dvojinštančnosti administratívneho\nkonania, pretože „na rozdiel od súdu prvého stupňa kasačný súd bez ďalšieho dôkazu\no interakcii zamestnanca sťažovateľa (štátnej veterinárnej a potravinovej správy, pozn.\nústavného súdu), ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín so zamestnancom, ktorý\npripravoval podklady pre vydanie rozhodnutia resp. rozhodol vo veci, nemohol postaviť\nporušenie zásady dvojinštančnosti konania len na špekulácii o možnej participácii\nkontrolóra sťažovateľa na samotnom rozhodovaní“. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku\nkonštatoval, že zákon o potravinách nevylučuje zamestnancov štátnej veterinárnej\na potravinovej správy z výkonu úradnej kontroly potravín, pričom obmedzenie vyplýva\nlen pre kontrolórov miestne nepríslušných orgánov verejnej správy prvej inštancie,\nktorí sú oprávnení vykonať úradnú kontrolu v územnom obvode miestne príslušného orgánu\nlen na základe poverenia, ktoré vydáva štátna veterinárna a potravinová správa. V rámci\nuvedeného najvyšší súd uzavrel, že kreovanie inšpekčných skupín nebolo v rozpore\nso zákonom, a preto vydanie záznamu z kontroly pod hlavičkou štátnej veterinárnej\na potravinovej správy, ktorý bol podkladom rozhodnutia regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy o začatí správneho konania vo veci porušenia ustanovení zákona\no potravinách zo strany sťažovateľky nebolo možné charakterizovať ako porušenie zásady\ndvojinštančnosti správneho konania.\n26. Argumenty a právny záver najvyššieho súdu, že v okolnostiach danej veci\nnedošlo v administratívnom konaní k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, rozhodne\nnemožno považovať za arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľka\nsa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010,\nIII. ÚS 627/2017) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n11\n\n27. K argumentácii sťažovateľky, že postupom najvyššieho súdu, ktorý nevyhovel\njej návrhu a nepredložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, došlo k porušeniu\njej základného práva na zákonného sudcu, ústavný súd uvádza, že táto námietka\nsťažovateľky sa javí ako predčasná vzhľadom na to, že konanie pred všeobecnými súdmi\nešte bude pokračovať a aj najvyšší súd sa návrhom sťažovateľky nezaoberal práve z dôvodu\nzrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na nové konanie. Z uvedených\ndôvodoch ústavný súd vyhodnotil aj túto námietku sťažovateľky ako neopodstatnenú.\n28. Na základe uvedených záverov ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú\nsúvislosť medzi sťažovateľkou namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy, základného práva podľa čl. 48. ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní v kasačnom konaní, resp. napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími\nv nej uvedenými nárokmi nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. decembra 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "predbežná (prejudiciálna) otázka-konanie o prejudicálnej otázke SD EÚ", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:313966a8-0d1b-4b7c-a3db-383888ef7640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.273.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.273.2020.1"}, {"guid": "ussr:faa59972-9ee2-4ea5-8201-861ee14e1857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.42.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 42/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.42.2020.1"}, {"guid": "ussr:bb02463c-fa80-416b-b2c7-590cda780e96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.525.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:56fe9225-7600-4961-a1c2-d514d8797f63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1"}, {"guid": "ussr:78fc610b-bb8b-446d-b24d-37c9e55c2020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2bd9ca61-4968-4548-a37f-eb2da10ccc90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.570.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.570.2025.1"}, {"guid": "ussr:3ad0e003-e6cb-42ca-80de-912bbb31de88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.192.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 192/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2024 z 8. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.192.2024.2"}, {"guid": "ussr:35bbe3ea-bcc0-46e6-a772-f9b7faecc909", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.513.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 513/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 513/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.513.2024.1"}, {"guid": "ussr:b5bd0338-d34a-4e77-9bf8-887a27f46fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.88.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2024 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.88.2024.1"}]}