{"guid": "ussr:d5ba8d49-df8b-4e44-be82-970967045b3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.535.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 535/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.535.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d5ba8d49-df8b-4e44-be82-970967045b3f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.535.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.535.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.535.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 535/2019-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nUniverzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica,\n\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská\nBystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Suchý, PhD., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1 S 181/2015-76 z 1. decembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 23/2017 z 22. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca\n2019 doručená ústavná sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12,\nBanská Bystrica,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 1 S 181/2015-76 z 1. decembra 2016 (ďalej\nlen ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžfk 23/2017 z 22. novembra 2018 (ďalej\nlen ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\n17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3\na 5 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana\nBaricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\n3. Prípisom z 28. októbra 2019 v zmysle § 49 ods. 1 a 4 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) sudca I. senátu ústavného súdu Miloš Maďar predsedovi\nústavného súdu oznámil, že I. senát ústavného súdu, ktorého je členom, má rozhodovať\no ústavnej sťažnosti sťažovateľky a podľa jeho názoru boli splnené podmienky pre jeho\nvylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci, keďže od roku 2002 (s výnimkou\n\n2\n\npribližne 1,5 roka) je zamestnaný na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej\nBystrici, kde doteraz aktívne vykonáva pedagogickú a vedeckú činnosť. V tejto súvislosti\nzároveň uviedol, že spravodlivosť má byť nielen vykonávaná, ale sa musí súčasne aj javiť,\nže je vykonávaná (objektívne kritérium testu nestrannosti). Pokynom predsedu ústavného\nsúdu Ivana Fiačana z 29. októbra 2019 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b)\nrozvrhu práce pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde\ndo II. senátu ústavného súdu. Tento následne uznesením č. k. II. ÚS 353/2019-6\nz 21. novembra 2019 rozhodol, že sudca I. senátu ústavného súdu Miloš Maďar nie je\nvylúčený z konania a rozhodovania v predmetnej veci, pretože po posúdení všetkých\ndôvodov uvedených v oznámení sudcu Miloša Maďara dospel k záveru, že skutočnosti\nuvádzané v oznámení sudcu I. senátu ústavného súdu Miloša Maďara v kontexte\nrozhodovania vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 411/2019 nevzbudzujú\nzo subjektívneho ani z objektívneho hľadiska akékoľvek oprávnené pochybnosti o jeho\nnestrannosti.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd odmietol žalobu\nsťažovateľky, ktorou sa domáhala v rámci správneho súdnictva proti Ministerstvu školstva,\nvedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) a proti Výskumnej\nagentúre (ďalej aj „agentúra“) preskúmania zákonnosti a zrušenia „Správy o zistenej\nnezrovnalosti“ (ďalej len „správa o nezrovnalosti“) zo 4. júna 2015 a „Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov“ (ďalej len „žiadosť“) zo 4. júna 2015, ktorými jej agentúra\noznámila, že v súvislosti s jej poskytnutým nenávratným finančným príspevkom pre účely\nspolufinancovania projektu „Budovanie infraštruktúry a modernizácia IKT na UMB\nv Banskej Bystrici“ boli pri vykonaní vládneho auditu zistené nedostatky, a preto agentúra,\nzastupujúc ministerstvo, žiadala o navrátenie časti z tohto poskytnutého finančného\npríspevku.\n5. Krajský súd napadnutým uznesením krajského súdu žalobu sťažovateľky\ns poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku ako neprípustnú odmietol,\nopierajúc sa o právne názory vyslovené v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Sžf 26/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 4 Sžf 56/2015 z 8. júna 2016, z dôvodu,\n\n3\n\nže „... výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú\nsúdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku,\nkeďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu...“ (pozri aj bod 20 napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, pozn.).\n6. O kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením najvyššieho súdu tak, že kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietol, dôvodiac tým, že žalobou o preskúmanie zákonnosti napadnuté\ndokumenty (správa o nezrovnalosti a žiadosť, pozn.) nie je možné považovať za správne\nrozhodnutia, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu zákonnosti v rámci správneho\nsúdnictva (v tejto súvislosti najvyšší súd uviedol v bode 10 napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, že predmetom konania je totožný skutkový právny stav posudzovaný\nv iných konkrétnych konaniach a rozhodnutiach najvyššieho súdu, pozn.). Sťažovateľka tiež\nv kasačnej sťažnosti žiadala, aby vec bola predložená na prejednanie a rozhodnutie veľkému\nsenátu najvyššieho súdu.\n7. V ústavnej sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka namieta opätovne\nako niekoľkokrát predtým v prvom rade porušenie svojho základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu a základného práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu ktorých\nmalo dôjsť v dôsledku podľa nej nezákonných rozhodnutí, a to napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, ako aj napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktoré podľa sťažovateľky\nnezákonne vylúčili zo správneho súdneho prieskumu úkony orgánu verejnej moci (správu\no nezrovnalosti a žiadosť), ktorými malo byť zasiahnuté do jej právneho postavenia, a to len\nz dôvodu, že tieto nemali formálne náležitosti správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti\nsťažovateľka, poukazujúc na judikatúru najvyššieho súdu v identických veciach\n(sp. zn. 5 Sžf 31/2011 z 25. augusta 2011 a sp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016) a tiež\nna rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 6 S 2308/2012 zo 4. júla 2014, namieta porušenie\nprincípu právnej istoty vyjadreného v jej legitímnom očakávaní, že o obdobných alebo\ndokonca identických veciach budú súdy rozhodovať rovnako. Zo strany krajského súdu\na najvyššieho súdu došlo podľa názoru sťažovateľky aj k odňatiu jej práva na súdnu\nochranu.\n\n4\n\n8. Súčasne sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného\npráva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, k porušeniu ktorého malo dôjsť práve\nv dôsledku toho, že napriek existencii odlišnej judikatúry v obdobných veciach sa najvyšší\nsúd pre účely zjednotenia právneho názoru v zmysle zákonného imperatívu podľa § 22\nods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku neobrátil na veľký senát najvyššieho súdu.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.12.2016, č. k. 1S/181/2015-76,\na Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 8Sžfk/23/2017, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n2. Ústavný súd Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.12.2016, č. k.\n1S/181/2015-76, a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn.\n8Sžfk/23/2017, zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR a Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie, aby v nej znovu konali a rozhodli.\n3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa, vedený vo\n,\n\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n\n6\n\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľka namieta, že k ich porušeniu\nmalo dôjsť v dôsledku podľa sťažovateľky nezákonného vylúčenia zo správneho súdneho\nprieskumu úkonov orgánu verejnej moci (správy o nezrovnalosti a žiadosti), a to len\nz dôvodu, že tieto nemali formálne náležitosti správneho rozhodnutia. Zároveň namietla\nporušenie princípu právnej istoty vyjadreného v jej legitímnom očakávaní, že o obdobných\nalebo dokonca identických veciach budú súdy rozhodovať rovnako. K porušeniu\nzákladného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi malo podľa názoru sťažovateľky dôjsť\ntým, že napriek existencii odlišnej judikatúry v obdobných veciach sa najvyšší súd pre účely\nzjednotenia právneho názoru neobrátil na veľký senát najvyššieho súdu.\n19. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n\n7\n\nIII.1 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n20. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského súdu, ústavný súd\nkonštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo\nslobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo\nprávnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej\nrepubliky.\n21. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje\naž vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01, III. ÚS 336/2015,\nIII. ÚS 248/2018).\n22. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no ústavnej sťažnosti preskúmavané (m. m. I. ÚS 139/2019).\n23. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zisťoval,\nči ochranu základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru, porušenie ktorých\nsťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s napadnutým uznesením krajského súdu,\n\n8\n\nneposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov\npredstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy.\n24. Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania ústavnou sťažnosťou pred\nústavným súdom napadnutého uznesenia krajského súdu, a to využitím v rozhodnom čase\njej Správnym súdnym poriadkom priznaného opravného prostriedku (kasačnej sťažnosti),\nktorý, tak ako to vyplýva aj z podanej ústavnej sťažnosti, napokon aj využila.\nPodľa ústavného súdu kasačná sťažnosť predstavuje v okolnostiach danej veci účinný\nprávny prostriedok, prostredníctvom ktorého bol následne najvyšší súd povinný vecne\npreskúmať napadnuté uznesenie krajského súdu, o čom svedčí aj skutočnosť, že najvyšší\nsúd rozhodol meritórne, pretože kasačnú sťažnosť zamietol. V týchto okolnostiach\nje nepochybne naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu princípu subsidiarity podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy, čo ústavnému súdu „odníma“ právomoc konať a rozhodovať\no ochrane označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru, k porušeniu\nktorých malo dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu, keďže o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľky proti nemu bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\n25. Na základe uvedeného preto ústavný súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim\nsa napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde existenciu procesnej prekážky, ktorá bráni prerokovaniu tejto časti\nústavnej sťažnosti, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\nIII.2 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n26. V súvislosti so sťažovateľkou napádaným uznesením najvyššieho súdu ústavný\nsúd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\n\n9\n\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu iba vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 395/2019).\n27. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci (súdu)\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (m. m. III. ÚS 444/2018).\n28. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nv interakcii s námietkami sťažovateľky v kasačnej sťažnosti (bod 3), ako aj vyjadreniami\nžalovaných ku kasačnej sťažnosti (body 4 a 5) odôvodnil najmä v bodoch 7 až 11 svoje\nrozhodnutie takto:\n«Najvyšší súd... ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa\n(§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n\n10\n\nKasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor\ntýkajúci sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného\nlistu.\nPodľa § 464 ods. 2 S.s.p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej\nveci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom\nna základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu\nstotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.\nPredmetom kasačného konania je totožný skutkový a právny stav, ktorý bol\npredmetom konaní a rozhodnutí kasačného súdu č. k. 4Sžfk/51/2017 z 10. mája 2018, č. k.\n1Sžfk/48/2017 z 23. augusta 2017, č. k. 6Sžfk/46/2017 z 8. augusta 2018, č. k. 1Sžfk/42/2017\nz 22. augusta 2017, č. k. 4Sžfk/36/2017 z 12. júna 2018, č. k. 3Sžfk/25/2017 z 8. augusta\n2018, č. k. 6Sžfk/23/2017 z 27. septembra 2017 a č. k. 3Sžfk/12/2016 z 21. júna 2017.\nKasačný súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach,\nv celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 464 ods. 2 S.s.p. už ďalšie dôvody\nneuvádza.\nOsobitne k žiadosti žalobcu o predloženie veci veľkému senátu, kasačný súd uvádza,\nže vzhľadom na vyššie citovanú konštantnú rozhodovaciu prax kasačného súdu vo veci\nsťažovateľa, ako aj s poukazom na totožné závery uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k.\n1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, zverejneného v zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR pod č. R 57/2018 a s poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax\nÚstavného súdu SR (napr. konania vedené pod sp. zn. II. ÚS 395/2018, sp. zn.\nII. ÚS 459/2018, sp. zn. III. ÚS 33/2018, sp. zn. IV. ÚS 200/2018, sp. zn. IV. ÚS 267/2018,\nsp. zn. IV. ÚS 439/2018, sp. zn. IV. ÚS 474/2018, sp. zn. IV. ÚS 494/2018 a pod.),\nna predloženie veci veľkému senátu nebol zákonom predpokladaný dôvod (§ 22 S.s.p.).»\n29. Ústavný súd preskúmal názor najvyššieho súdu vyjadrený v napadnutom\nuznesení najvyššieho súdu, ako aj námietky sťažovateľky a pri predbežnom prerokovaní\nústavnej sťažnosti zistil, že citovaným napadnutým uznesením najvyššieho súdu nemohlo\nbyť v žiadnom prípade zasiahnuté do jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani do práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\n11\n\ndohovoru, a ani jej nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože všeobecné súdy\no jej žalobe a kasačnej sťažnosti riadne a zákonne rozhodli v súlade s platným právnym\nporiadkom.\n30. Závery najvyššieho súdu uvedené v napadnutom uznesení najvyššieho súdu\nmožno považovať za jasné a zrozumiteľné a iba nesúhlas s právnym názorom najvyššieho\nsúdu ešte neznamená, že došlo aj k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv\npodľa ústavy a práva podľa dohovoru. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi\nnázormi najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť\nústavného súdu (napr. I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok (I. ÚS 178/2019). Namietané uznesenie najvyššieho súdu je podľa\nposúdenia ústavného súdu ústavne udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti.\n31. Opierajúc sa o uvedené, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n32. Napokon v súvislosti s námietkou sťažovateľky o porušení jej základného práva\nna zákonného sudcu ústavný súd odkazuje na konania vedené pred ústavným súdom\na odôvodnenia jeho rozhodnutí, ktoré sa spomínajú v závere bodu 27 tohto rozhodnutia,\nktoré sťažovateľka dobre pozná, keďže niektoré z nich sa jej osobne týkali a ide znova\nuž o opakujúce sa námietky sťažovateľky. Ústavný súd preto jej ústavnú sťažnosť aj v tejto\nčasti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\n33. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-kasačná", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60fd9196-9cd8-4ba6-a4ac-24de038587bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.353.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 353/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.353.2019.1"}, {"guid": "ussr:c7f8c9fa-e2f3-4810-8825-8d1aa4cd3f69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.395.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.395.2019.1"}, {"guid": "ussr:eec0e5de-bc44-4a5d-b15e-d693ee4418eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.178.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.178.2019.1"}, {"guid": "ussr:30831fd0-10d4-4f50-9f28-cb9da2a62e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 139/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d51f230-70b5-423b-9a1b-5b759b2ea86f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1"}, {"guid": "ussr:52003fea-0516-4391-9be1-ba6107add293", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 459/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 459/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1"}, {"guid": "ussr:7c3de07d-a24d-4b0a-a484-dfed5232a15b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.494.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 494/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 494/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.494.2018.1"}, {"guid": "ussr:8651a4b7-e239-4427-aebf-4531d3cfb6f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.395.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.395.2018.1"}, {"guid": "ussr:209e70af-b3db-4f96-b372-39394136f1c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.474.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 474/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 474/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.474.2018.1"}, {"guid": "ussr:8a79a851-adbf-4110-9f46-6b3e48e8ac7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.439.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 439/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 439/2018 z 1. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-01", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.439.2018.1"}, {"guid": "ussr:4c5dd0e0-cce1-4a3d-bf0c-eefe28ed6200", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.248.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.248.2018.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:e97cf947-7d8f-4541-9c23-511465bf2834", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.200.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.200.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:c70ea6eb-4df3-4d49-8457-d7e4a2f8b133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 336/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6093f662-426f-4e12-82ff-64f63ff87467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2021.1"}, {"guid": "ussr:add47142-a95f-4dc6-821e-fa1c13dee237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 529/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 529/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2020.1"}, {"guid": "ussr:41fd8045-2394-4d38-9225-50cf866f9f5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.33.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.33.2020.1"}]}