{"guid": "ussr:007b9ea9-5eff-41a6-a26d-c2f648230250", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 533/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/007b9ea9-5eff-41a6-a26d-c2f648230250", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 533/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, Kollárova 35, Martin, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 141/2018\nz 25. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Dňa 27. decembra 2018 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Cdo 141/2018 z 25. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 2551/2018 a bola\npôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorému 16. februára 2019\nuplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa\nprerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená\nsudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti\nsenátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,\nktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3\npísm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom spravodajcom\nRastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení sudkyňa Jana Baricová\n(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto\nrozhodnutia.\n4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nMartin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 18/2011 sa sťažovateľ v právnom postavení\nžalobcu domáhal od\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 17 160 €. Okresný súd o žalobe sťažovateľa\nrozhodol v poradí už druhým rozsudkom sp. zn. 11 C 18/2011 z 22. júla 2014 (ďalej len\n\n2\n\n„rozsudok okresného súdu“) v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 11 C 18/2011\nz 11. mája 2015 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 900 €,\nvo zvyšnej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia.\n5. Na základe odvolaní sťažovateľa a žalovanej Krajský súd v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 8 Co 421/2015 z 22. júla 2016 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom sp. zn. 11 C 18/2011 z 11. mája 2015 zmenil tak, že žalobu sťažovateľa zamietol\na žalovanej priznal právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom\nsúde v rozsahu 100 %.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodil z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Najvyšší súd uznesením sp. zn.\n3 Cdo 105/2017 z 8. septembra 2017 dovolanie sťažovateľa odmietol a žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania. Pri rozhodovaní najvyšší súd vychádzal\nz rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\n1 V Cdo 2/2017 o zákaze kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP\na § 421 ods. 1 CSP, preto najvyšší súd skúmal len prípustnosť dovolania sťažovateľa podľa\n§ 420 písm. f) CSP.\n7. Na základe podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 105/2017 z 8. septembra 2017, ústavný súd nálezom sp. zn.\nIII. ÚS 29/2018 z 22. mája 2018 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 105/2017 z 8. septembra 2017, preto ho ústavný súd zrušil\na vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a súčasne zaviazal najvyšší súd uhradiť\nsťažovateľovi trovy konania v sume 374,81 € na účet jeho právnej zástupkyne do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. V predmetnom náleze ústavný súd odkázal\nna stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018, podľa ktorého ak sú v dovolaní\n\n3\n\nsúbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP a § 421 CSP a najvyšší\nsúd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nRovnako, ak sú v dovolaní uplatnené viaceré dôvody zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a)\naž f) CSP a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne\nna skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti,\nktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup\nk súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n8. Po vrátení veci na ďalšie konanie najvyšší súd opätovne rozhodol o dovolaní\nsťažovateľa napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol a žalovanej priznal nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania.\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd sa v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia nezaoberal a nevyhodnotil skutočnosti, ktoré boli „kľúčové“\npre vydanie rozhodnutia, čo podľa sťažovateľa viedlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie a práva vlastniť majetok. Sťažovateľ tvrdí, že „Najvyšší súd SR sa vôbec\nnezaoberal podstatou podaného dovolania, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd\narbitrárne a nedôvodne poprel základy zmluvných vzťahov, právnu istotu zmluvných strán\npri uplatnení si svojich práv vyplývajúcich im zo zmluvy“.\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že pri vymedzení dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP postupoval v súlade s § 432 CSP a uviedol, v čom\nspočívala nesprávnosť právneho posúdenia okresného súdu a krajského súdu. Najvyššiemu\nsúdu sťažovateľ vytýka jeho formalistický prístup pri rozhodovaní o dovolaní z dôvodu,\nže najvyšší súd sa nezaoberal podstatou ním uplatnených dovolacích dôvodov. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu preto považuje za arbitrárne a odporujúce zákonu a zdôrazňuje,\nže „Najvyšší súd SR ako aj Krajský súd v Žiline v prejednávanom prípade popreli\nustanovenia Občianskeho zákonníka a teda tým aj samotný charakter súkromného práva\nako celku, ktoré ustanovuje aké práva a povinnosti majú subjekty práva“.\n\n4\n\n11. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti, poukazujúc na základné zásady\nobčianskeho práva, uvádza, že „dôvodnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP\na § 421 ods. 1 písm. b) CSP odôvodnil tým, že v prejednávanom prípade došlo k porušeniu\npráva sťažovateľa ako sporovej strany na zachovanie rovnosti strán v konaní. V dovolaní\nbolo poukázané okrem iného aj na to, že odvolací súd pred vydaním zmeňujúceho\nrozhodnutia nevykonal žiadne dôkazy. Krajský súd v Žiline neopakoval dokazovanie,\nnevypočul sám sporové strany. Nebolo prihliadnuté na skutočnosť, že odvolanie bolo\npodané oboma sporovými stranami, pričom odvolací sa zaoberal výlučne len odvolaním\npodaným žalovanou. Sťažovateľ v danom prípade poukazuje, že predmetná vec bola\nodvolacím súdom riešená dva krát. Spor sa vedie už od roku 2011, pričom sťažovateľ sa\ndomáha len toho, čo bolo medzi sporovými stranami nepochybne dojednané. Odvolací súd\nnielenže nevychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ale oprel svoje rozhodnutie\no skutočnosti, ktoré nesúviseli s predmetom súdneho konania a to posudzovanie vzťahu\nžalobcu k matke. Predmetom konania bol výlučne len záväzkový vzťah medzi sporovými\nstranami, skutočnosť, že vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny nie sú dobré neovplyvňuje\nzáväzok žalovanej, ktorý má voči sťažovateľovi. Skúmanie rodinných vzťahov nebolo\npredmetom konania a už vôbec nebolo namieste opierať o vzťahy v rodine svoje\nrozhodnutie.“.\n12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti popisuje skutkový stav zistený všeobecnými\nsúdmi a na podporu svojej argumentácie cituje nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. III. ÚS 3900/2012 z 28. februára 2013 týkajúci sa zásady „pacta sunt servanda“\n(zmluvy sa majú dodržiavať) a výkladu obsahu záväzkového vzťahu. V nadväznosti\nna to poukazuje na účelové správanie žalovanej, z ktorej konania je podľa názoru\nsťažovateľa zrejmý jediný cieľ, a to vyhnúť sa zmluvnej povinnosti, na ktorej splnenie\nsa žalovaná dobrovoľne zaviazala. Z tohto dôvodu sťažovateľ aj v podanom dovolaní\nnamietal, že krajský súd nerešpektoval a bez akéhokoľvek oprávania zasiahol do jeho práv\nvyplývajúcich z dohody uzavretej so žalovanou.\n13. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovateľ\npriznáva, že síce v podanom dovolaní neuviedol presné znenie právnej otázky, ktorá sa mala\n\n5\n\nv dovolacom konaní vyriešiť, avšak «z jeho dovolania je zrejmé logickou úvahou a najmä\nv súvislosti so zásadou „iura novit curia“, že sa domáhal vyriešenia otázky či súdy nižšej\ninštancie mali právo nerešpektovať zásadu „pacta sunt servanda“ ako základnú zásadu\nsúkromného práva, ďalej či v danom prípade mohli súdy nižšej inštancie riešiť skutočnosti,\nktoré nemali vzťah k predmetu súdneho konania a to posudzovať vzťah sťažovateľa k matke,\nnakoľko predmetom konania bol výlučne len záväzkový vzťah medzi sporovými stranami\na skutočnosť, že vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny nie sú dobré neovplyvňuje záväzok\nžalovanej, ktorý má voči sťažovateľovi. Súdy nižšej inštancie sa nevysporiadali\ns námietkami sťažovateľa a Najvyšší súd SR pochybil, keď časť dovolania označil len\nza polemiku so skutkovými zisteniami. Žiadnym spôsobom sa Najvyšší súd SR nevysporiadal\ns námietkami sťažovateľa uvedenými v dovolaní.».\n14. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 141/2018 z 25.09.2018, porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 141/2018\nz 25.09.2018 sa ruší a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia vo výške 390,50 € na účet právnej zástupkyne\nvedený v\n\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nnálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n6\n\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\n20. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n21. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. V súlade s čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPrávne posúdenie ústavným súdom\n25. Sťažovateľ sa podanou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 ústavy a taktiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu.\n26. Skôr, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu podstatnej sťažnostnej argumentácie\nuvedenej v ústavnej sťažnosti, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov, ale\npodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto dôvodu\nústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať, či bol v konaní pred všeobecnými\n\n8\n\nsúdmi náležite zistený skutkový stav a aké právne závery z tohto zisteného skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n27. Ústavný súd akcentuje, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých\naspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy\n(I. ÚS 117/05). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu\nochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1\ndohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle\na nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu\nochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy (IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 214/04)].\n28. Ústavný súd pritom vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nopakovane judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca\nv základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).\n\n9\n\nZ uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07).\n29. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne\nodôvodniť, čo predstavuje záruku toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Náležité\nodôvodnenie rozhodnutia ako prostriedok k zamedzeniu svojvôle súdu má súčasne zaručiť\ntransparentnosť a kontrolovateľnosť jeho rozhodovania. V zmysle ustálenej judikatúry\nústavného súdu má účastník konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n30. Uvedené východiská bol povinný pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa\nrešpektovať aj najvyšší súd, preto sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nústavnej sťažnosti oboznámil s tou časťou odôvodnenia jeho napadnutého uznesenia, ktorá\nje pre zhodnotenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti podstatná, a súčasne sa zameral\nna posúdenie, či zo strany najvyššieho súdu skutočne došlo k splneniu požiadaviek\nkladených na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Na tomto základe je potom úlohou\nústavného súdu formulovať záver o arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\na tak vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa alebo, naopak, konštatovať zjavnú\nneopodstatnenosť ústavnej sťažnosti.\n31. O zjavne neopodstatnenej ústavnej sťažnosti pritom možno hovoriť\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\n\n10\n\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n32. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietaní arbitrárnosti\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu z dôvodu, že dovolací súd sa nezaoberal podstatou\nsťažovateľom uplatnených dovolacích dôvodov, ale formalisticky jeho dovolanie odmietol\nako neprípustné podľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n33. Sťažovateľ ako dovolateľ v podanom dovolaní proti rozsudku krajského súdu\nnamietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP (dovolanie je prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a súčasne\nprípustnosť dovolania odôvodňoval aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP (rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená).\n34. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd\nsa prvotne zaoberal prípustnosťou dovolania sťažovateľa z dôvodu namietanej vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a v tejto súvislosti konštatoval, že „hlavnými znakmi,\nktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu\ndo práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné\noprávnenia“ (bod 9.2 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu). Námietku sťažovateľa\ntýkajúcu sa nevysporiadania sa so všetkými jeho odvolacími argumentmi vyhodnotil\nnajvyšší súd ako námietku nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu\n(bod 9.5 napadnutého uznesenia). V tejto súvislosti najvyšší súd poukázal predovšetkým\nna svoje zjednocujúce stanovisko sp. zn. R 2/2016 (ďalej len „stanovisko najvyššieho\n\n11\n\nsúdu“), právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď\npísomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ S odkazom na svoju judikatúru najvyšší\nsúd dodal, že zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania s účinnosťou\nod 1. júla 2016 sa podstaty a zmyslu predmetného stanoviska nedotkli, preto ho je potrebné\nnaďalej považovať za aktuálne.\n35. Najvyšší súd ďalej v bode 9.7 napadnutého uznesenia uviedol, že uplatnenie\ndruhej vety stanoviska najvyššieho súdu, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety,\nsa týka výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov. V danom prípade však\npodľa názoru najvyššieho súdu obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie takejto\nvýnimky, pretože „V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia,\nktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Obsah spisu v ničom\nneopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil\nspôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa.“.\n36. Ďalej najvyšší súd poukázal na svoj právny názor, podľa ktorého dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu, pričom vadu zmätočnosti nezakladá ani prípadné\nnesprávne právne posúdenie veci.\n37. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie sťažovateľa nie\nje podľa § 420 písm. f) CSP prípustné.\n38. V nadväzujúcej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd,\nposudzujúc prípustnosť dovolania sťažovateľa podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\n\n12\n\nkonštatoval: „Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nmusí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu\nalebo procesnoprávnu (nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie.\nPrávna otázka musí byť označená v dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným.\nSama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nniektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421\nods. 1 písm. b/ CSP. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd\nnemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal\ndovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený\ncieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť\nk posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním\nriešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesné\nneprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii\nprávnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP (1 Cdo 98/2017, 3 Cdo\n94/2018, 4 Cdo 95/2017).“\n39. Najvyšší súd ďalej uviedol, že sťažovateľ síce v podanom dovolaní namietal,\nže rozsudok krajského súdu nie je založený na riadnom zistení skutkových okolností\nvýznamných pre správne právne posúdenie veci a kritizoval správnosť právnych úvah\na záverov krajského súdu, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizoval, riešenie akej právnej\notázky, ktorou sa najvyšší súd vo svojej praxi dovolacieho súdu dosiaľ nezaoberal,\nby odôvodňovalo prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na to,\nže sťažovateľ si nesplnil svoju procesnú povinnosť vymedziť právnu otázku, ktorá podľa\nobsahu dovolania nebola najvyšším súdom riešená, najvyšší súd nemohol uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum a prijať závery vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci\nkrajským súdom. Nad rámec najvyšší súd poznamenal, že „pokiaľ mal dovolateľ\nna mysli otázku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi, ide o otázku dovolacím\nsúdom už opakovane riešenú (2 Cdo 155/2007, 3 Cdo 144/2010, 4 Cdo 253/2009,\n5 Cdo 191/2008)“.\n\n13\n\n40. Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 447\npísm. c) CSP v časti namietajúcej vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a vo zvyšnej\nčasti podľa § 447 písm. f) CSP.\n41. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej arbitrárnosti napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v danom prípade nedopustil\ntakého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými by poprel jej účel\na význam. Napadnuté uznesenie preto nemožno označiť za arbitrárne alebo neodôvodnené\nv tom zmysle, že by právne závery v ňom obsiahnuté boli zjavne nelogické, ústavne\nneudržateľné alebo že by najvyšší súd nezohľadnil podstatné skutočnosti dôležité\npre rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého\nuznesenia podrobne zaoberal posúdením prípustnosti dovolania, pričom existenciu vád\nzmätočnosti zakladajúcich prípustnosť dovolania nezistil. V tejto súvislosti ústavný súd\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že len najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu prináleží\nrozhodovať o naplnení predpokladov na uskutočnenie dovolacieho konania vrátane\nposúdenia otázky prípustnosti samotného dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Inými slovami,\nposúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami\nCivilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať\npodrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1\nústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľa (III. ÚS 450/2017, I. ÚS 413/2019).\n42. Taktiež posúdenie toho, či otázka zásadného právneho významu bola\nuž najvyšším súdom v jeho rozhodovacej činnosti vyriešená alebo nie, a na to nadväzujúcu\nprípustnosť dovolania bude riešiť najvyšší (dovolací) súd na základe dôvodov uvedených\ndovolateľom (§ 432 CSP). Prípustnosť dovolania závisí od toho, ako dovolateľ vymedzí\nprávnu otázku riešenú odvolacím súdom s ohľadom na to, že dosiaľ dovolací súd takúto\notázku vo svojej rozhodovacej praxi neriešil (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s. ISBN 978-80-7400629-6, s. 1381). Ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\nústavne udržateľným spôsobom vysporiadal aj s dôvodom prípustnosti dovolania podľa\n\n14\n\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom sám sťažovateľ v ústavnej sťažnosti priznáva, že otázku\nzásadného právneho významu, ktorá ešte nebola najvyšším súdom v jeho praxi riešená,\npresne nešpecifikoval.\n43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by\nz ústavnoprávneho hľadiska spochybňoval závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\npreto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde v časti namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n44. Z argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v bode 11 tohto uznesenia vyplýva,\nže porušenie základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení\ns čl. 12 ods. 1 ústavy sťažovateľ vidí v postupe krajského súdu, ktorý pred vydaním\nrozsudku nevykonal potrebné dokazovanie a podľa názoru sťažovateľa sa zaoberal len\nodvolacími námietkami uvedenými žalovanou. V súvislosti s namietaným porušením\nzákladného práva na rovnosť strán v spore ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným\nporušením označeného práva a napadnutým uznesením najvyššieho súdu nezistil príčinnú\nsúvislosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o porušení predmetného práva\nsťažovateľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Namietané porušenie práva\nsťažovateľa na rovnosť strán v spore sa týka postupu a rozhodovania krajského súdu vo veci\nsamej, čo samo osebe vylučuje, aby najvyšší súd, ktorý rozhodoval o podanom dovolaní\nsťažovateľa, mohol do tohto jeho základného práva zasiahnuť neprípustným spôsobom.\n45. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde aj v časti, ktorou\nsťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy.\n\n15\n\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n46. Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy konštatuje, že v danom prípade nemožno\nvyvodiť nič, čo by signalizovalo, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy.\n47. Ústavný súd preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n48. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9d5e75f-37a5-49e5-a9f8-03c13375f295", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1"}, {"guid": "ussr:712c33d2-2c58-4009-828f-244cad14dabb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 29/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "857679cc-2ccd-4d15-9c96-f01a7f297eba:5b0a0fbb-cfb8-40a6-99df-7442f4ff827f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1", "spisova_znacka": "3Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/94/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1"}, {"guid": "caf6bb06-78b7-43a1-ba5b-8c167b900143:7605ef4c-b00c-4529-ade7-8b359164801b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5711203152.1", "spisova_znacka": "3Cdo/105/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/105/2017 z 7. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5711203152.1"}, {"guid": "a2fd0577-5ca8-422b-a86e-ad0aa42d6435:c9bb1f19-c4c7-4ec1-9394-6bca2d107545", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8", "spisova_znacka": "8Co/421/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/421/2015 z 21. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5711203152.8"}], "citovane_v": []}