{"guid": "ussr:03128f52-b02b-489c-a1e9-39f88e8c19a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2019 z 3. 3. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. marca 2020, sp. zn. I. ÚS 530/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-03", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03128f52-b02b-489c-a1e9-39f88e8c19a7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 530/2019-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nobchodnej spoločnosti SLOVNAFT, a. s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO 31 322 832,\nzastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, Líščie nivy 7, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov\nč. k. 28 C 220/2009-787 zo 16. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVNAFT, a. s., vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nPrešov č. k. 28 C 220/2009-787 zo 16. augusta 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 28 C 220/2009-787 zo 16. augusta 2018\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Prešov\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej spoločnosti\n\nSLOVNAFT, a. s., trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur\na štyridsaťdva centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Noskoviča, Líščie\nnivy 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 530/2019-11 zo 17. decembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky SLOVNAFT,\na. s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), v časti namietaného porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen ,,ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len\n,,okresný súd“) č. k. 28 C 220/2009-787 zo 16. augusta 2018 (ďalej len ,,napadnuté\nuznesenie okresného súdu“). Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým\nuznesením okresného súdu sťažovateľku ako žalovanú vo veci samej výrokom I zaviazal\nk náhrade trov konania sp. zn. 28 C 220/2009 vo výške 23 687,10 €, výrokom II sťažnosť\nžalobcov v prevyšujúcej časti zamietol a napokon výrokom III zamietol sťažnosť\nsťažovateľky ako žalovanej. Sťažovateľka uviedla, že spor vedený pod sp. zn.\n28 C 220/2009 sa týkal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území\n2\n\nktoré podľa potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n10 Co 38/2016-728 z 8. septembra 2016 patria do vlastníctva žalobcov.\n3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že žalobcovia svoje nároky podložili dedičským\nosvedčením, v ktorom bola celková hodnota všetkých dotknutých nehnuteľností stanovená\nna sumu 1 924 Sk (63,83 €), a darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice\nN 103/99, Nz 74/99 z 30. marca 1999, v ktorej bola hodnota príslušných pozemkov\nstanovená na celkovú výšku 16 594,50 Sk (550,84 €). Ďalej uviedla, že okresný\nsúd napadnutým uznesením okresného súdu stanovil hodnotu sporu sumou 67 243,80 €\n(4 810 m² × 13,98 €/m²), resp. sumou 33 621,90 € ako polovicou pre každého žalobcu\na uviedol, že ocenenie dotknutých pozemkov musí vychádzať zo skutočného stavu. K tomu\nsťažovateľka dodala: ,,K takejto sume konajúci súd dospel pravdepodobne na základe\nsituácie z času pred podaním žaloby, kedy dal sťažovateľ na účely mimosúdnej dohody\nso žalobcami vypracovať znalecký posudok na kúpnu cenu predmetných nehnuteľností\na tento znalecký posudok teda s konaním 28C/220/2009 nesúvisel. Použitie sumy 13,98 €/m²\nvšak konajúci súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, a to aj napriek námietkam\nsťažovateľa...“\n4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že pri priznaní trov\nza jednotlivé úkony právneho zastúpenia okresný súd v napadnutom uznesení okresného\nsúdu priznal pri spoločných úkonoch oboch žalobcov ich právnemu zástupcovi trovy za celý\núkon vo výške 492,93 € zvýšený o polovicu, teda spolu vo výške 739,39 €. K tomu dodala:\n,,Vo svojom predchádzajúcom uznesení, č. k. 28C/220/2009-755 zo dňa 12.04.2017 Okresný\nsúd Prešov síce rovnako nesprávne vychádzal z hodnoty sporu 33 621,90 €, no správne\naspoň aplikoval právnu normu a znížil tarifnú odmenu za 1 úkon právnej pomoci\npri zastupovaní oboch žalobcov o 50 % a vyrubil tak sťažovateľovi celkové trovy konania\nvo výške 17 217,57 €.“ Ďalej uviedla, že v predmetnom konaní okresný súd rozhodol\no výške trov bez relevantného preskúmania samotnej hodnoty sporu pri začatí poskytovania\nprávnej služby.\n\n3\n\n5. Sťažovateľka tiež namietla, že okresný súd takým vyrubením trov konania, keď\nrozhodol, že jednému žalobcovi má sťažovateľka uhradiť náhradu trov v rozsahu 100 %\na druhému žalobcovi má uhradiť náhradu trov zníženú v rozsahu 50 %, teda nie tak, ako\npodľa sťažovateľky mal, že by náhradu trov u oboch žalobcov znížil v rozsahu 50 %,\nrozhodol významným spôsobom v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného\nsúdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň namietla, že takto bolo\nzávažným spôsobom zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces aj tým, že okresný súd\nnijako nešpecifikoval, vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu žalobcovi má byť uhradená\nnáhrada trov v rozsahu 100 % a ktorému žalobcovi má byť uhradená náhrada trov znížená\nv rozsahu 50 %, čím je v tomto smere napadnuté uznesenie okresného súdu arbitrárne.\nV závere sťažovateľka dodala: ,,Naviac potom, ak sa žalobcovia v spore 28C/220/2009\ndomáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota bola na základe\nnimi predložených dokumentov na začiatku predmetného sporu po prepočte 63,86 €, resp.\n550,84 €, je v extrémnom rozpore so zásadou spravodlivého procesu, ako aj so zásadou\nrovnosti strán, keď konajúci súd bez akéhokoľvek odôvodnenia a dokazovania vyrubil trovy\nkonania z celkovej hodnoty sporu 67 243,80 €.“\n6. Sťažovateľka vo vzťahu k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy uviedla, že z vyrubeného poplatku vo výške 99,50 € za začatie konania\nsp. zn. 28 C 220/2009 je zrejmé, že pri podaní žaloby okresný súd nevedel stanoviť hodnotu\nsporu a ani počas ďalšieho priebehu tohto konania k stanoveniu hodnoty sporu nedošlo.\nPodľa sťažovateľky vyrubením trov konania vo výške 23 687,10 € napadnutým uznesením\nokresného súdu došlo k neoprávnenému a hrubému zásahu do jej majetku, keďže ,,...\npriznané trovy pri použití príslušného podielu hodnoty sporu 31,93 €, t. j. 1/2 z 63,86 €\n(resp. 275,42 €, t. j. 1/2 z 550,84 €) mal správne vypočítať v celkovej výške 1 617,77 € (resp.\n1 780,88 €)... Namiesto toho bez akéhokoľvek odôvodnenia... neodôvodnene, a teda\nsvojvoľne, stanovil hodnotu sporu použitím sumy 13,98 €/m².“.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n,,1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu vrátane práva na spravodlivý\nproces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd bolo Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 28C/220/2009-787\nzo dňa 16.08.2018 v spojení s Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/220/2009-755\nporušené.\n2. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR\nbolo Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 28C/220/2009-787 zo dňa 16.08.2018 v\nspojení s Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/220/2009-755 porušené.\n3. Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/220/2009787 zo dňa 16.08.2018 a Uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/220/2009-755 zo dňa\n12.04.2017 vo všetkých výrokoch a vec vracia Okresnému súdu Prešov na nové konanie a\nrozhodnutie.\n4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu.“\nII.\nVyjadrenia okresného súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky\n8. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nna ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1 SprO 101/2020\nz 30. januára 2020, v ktorom predseda okresného súdu uviedol:\n,,... z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004\nZ. z... ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia\nalebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania\nprávnej služby; za cenu práva sa považuje aj... hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie\nspor...\nA teda, ak hodnota sporu je 67.243,80 € (4 810 m² x 13,98 €/m²), pri určovaní\nhodnoty súd bral do úvahy, že pozemky sú už zastavané, teda stavebné pozemky, a preto aj\nich hodnota a ocenenie musí vychádzať zo skutočného stavu. Aj sám žalovaný počas\nkonania doručil právnemu zástupcovi žalobcov výzvu na mimosúdne urovnanie, kde na\nzáklade znaleckého posudku cena bola stanovená na 13,98 €/m².\n5\n\nZ tohto dôvodu má zákonná sudkyňa za to, že v tejto časti je sťažnosť nedôvodná.\nDruhým argumentom sťažovateľa je § 13 ods. 2 vyhlášky, kde súd na základe vtedy\nustálenej praxe vychádzal z hodnoty predmetu konania u každého samostatne. Avšak\nvzhľadom na uznesenie ÚS SR zo dňa 08.03.2018, sp. zn. II. ÚS 137/2018 mala byť výška\ntrov stanovená nasledovne: odmena za 1 úkon právnej služby vypočítaná z hodnoty\n67.243,80 € predstavuje 559,33 €, pri spoločných úkonov 50 % - 279,67 €. Samostatný úkon\nadvokáta za žalobcu v 1. rade – 08.10.2009 prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 1.\nrade 559,33 € + režijný paušál 6,95 €. Samostatný úkon advokáta za žalobcu v 2. rade –\n08.10.2009 prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 2. rade 559,33 € + režijný paušál\n6,95 €... Spoločné úkony advokáta za žalobcov (50 % tarifnej odmeny) - žaloba (žalobca\nv 1. rade): 279,67 €, žaloba (žalobca v 2. rade): 279,67 € + režijný paušál 1 x 6,95 €.“\nPredseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania\nústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd v súlade s § 126 zákona o ústavnom súde listom z 21. januára 2020\nzaslal zúčastneným osobám\n\na\n\n(ďalej len\n\n,,zúčastnené osoby“) upovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky a zároveň\nich poučil, že majú právo sa k nej vyjadriť, na čo im stanovil lehotu 10 dní od doručenia\nupovedomenia. Zúčastnené osoby svoje právo podať vyjadrenie k podanej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky využili a urobili tak prostredníctvom ich spoločného právneho\nzástupcu vo vyjadrení z 28. januára 2020, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. januára\n2020, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s tvrdením sťažovateľky, že hodnota predmetu sporu\n– pozemkov bola určená doloženým dedičským rozhodnutím a darovacou zmluvou. K tomu\ndodali: ,,V dedičskom konaní bola určovaná hodnota dedičstva podľa stavu v KN za cenu\n0,40,- SK/m2. Pri darovacej zmluve bolo v zmysle vtedy platnej vykonávacej vyhlášky\n79/96 Zb. ku katastrálnemu zákonu potrebné, v zmysle § 36 ods. 1, s návrhom na vklad\npredložiť aj ocenenie pozemku, ktorý bol ocenený na 6,20 SK/m2, čo vyplýva z darovacej\nzmluvy. Ocenenie bolo vykonané podľa vtedy platnej a účinnej vyhl. 465/1994 Z. z. Žaloba\no určenie vlastníctva bola podaná 21.10.2009, kedy platila vyhl. 492/2004 Z. z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku, ktorá bola platná a účinná aj v čase rozhodovania súdu\no trovách, preto súd pri rozhodovaní o trovách nemohol vychádzať z hodnoty pozemkov,\n6\n\nktoré boli zistené podľa vyhlášky 465/1994 Z. z., ktorá už nebola účinná. Pozemky dal\nohodnotiť žalovaný. Správne preto bola súdom určená hodnota predmetu konania\n13,93 €/m2 podľa vyhl. 492/2004 Z. z., čo zodpovedalo zistenej hodnote pozemkov podľa ZP\nč. 69/2014 a č. 209/2014, ktoré predložil sám žalovaný s návrhom na mimosúdne\nvysporiadanie.“ Zároveň uviedli, že z vyrubeného súdneho poplatku vo výške 99,50 €\nnevyplýva, žeby na začiatku konania okresný súd nevedel určiť hodnotu predmetu sporu.\nK tomu uviedli: ,,V čase podania žaloby t. j. 21.10.2009 sa platil súdny poplatok\nv konaniach o určenie vlastníctva podľa poznámky č. 1, k pol. 1, sadzobníka podľa pol. 1,\npísm. b) tak, ako sa platí v konaniach, kde nemožno predmet konania oceniť, t. j. 99,50 €.\nTento poplatok pevnou sumou bol zavedený od 1.7.2007 novelou uskutočnenou zák.\nč. 273/2007 Z. z. Tento poplatok sa pri určovacích žalobách platí bez ohľadu na to,\nči možno alebo nemožno predmet takého konania oceniť a bez ohľadu na to, aká je hodnota\npredmetu sporu... V preskúmavanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva žalobcov, ktoré\nje nesporne oceniteľné a vyčísliteľné v peniazoch vo výške hodnoty pozemkov.“ K spôsobu\nurčenia odmeny právnej pomoci vzhľadom na zastupovanie dvoch klientov v predmetnom\nkonaní uviedli, že v tomto taktiež nesúhlasia s argumentáciou sťažovateľky. Odôvodňujú\nto tým, že v danej veci bolo rozhodované o určení vlastníctva u každej zo zúčastnených\nosôb v predmetnom konaní ako žalobcov samostatne, a preto nárok každej zo zúčastnených\nosôb je samostatným nárokom. Teda podľa zúčastnených osôb u nich nešlo o spoločný\nnárok, ktorý by u nich zakladal nerozlučné procesné spoločenstvo. Uviedli, že hoci obidve\nzúčastnené osoby uplatňovali vlastnícke právo, robili tak na základe rôznych právnych\ntitulov. K tomu dodali: ,,Súd mal preto posúdiť základnú sadzbu podľa § 13 ods. 2, aj podľa\nods. 3 vyhl., pretože išlo o zastupovanie dvoch účastníkov o samostatných nárokoch, preto\no zastupovanie v dvoch spojených veciach. Súd však posudzoval výšku základnej sadzby iba\npodľa § 13 ods. 2 vyhl., ktorý správne aplikoval... V predmetnej veci pritom právny nárok\njedného zastúpeného bol odvodzovaný od darovacej zmluvy a u druhého od dedičstva,\nčo sú dva samostatné právne tituly a teda dve samostatné veci a u žalobcov išlo\no samostatné, nie nerozlučné spoločenstvo. Týmto bola aj náročnosť úkonov právnej služby\nu oboch odlišná.“ Podľa zúčastnených osôb teda v predmetnej veci je správny postup, kedy\nby advokátovi prináležala u prvej zo zúčastnených osôb plná sadzba tarifnej odmeny\na u druhej zo zúčastnených osôb základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50 %. Taktiež\n7\n\nza neopodstatnenú považujú aj výčitku sťažovateľky voči okresnému súdu, že tento neurčil,\nvoči ktorej konkrétnej zo zúčastnených osôb má byť priznaná náhrada trov v rozsahu 100 %\na voči ktorej zo zúčastnených osôb má byť znížená o 50 %, a to z dôvodu, že išlo zo strany\nsťažovateľky o solidárny záväzok na náhradu trov voči obom zúčastneným osobám a bola\nzaložená aktívna solidarita zúčastnených osôb ako žalobcov.\n10. Sťažovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného\nsúdu z 5. februára 2020 k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním zo 14. februára\n2020, doručeným ústavnému súdu 17. februára 2020, v ktorom uviedla:\n,,Okresný súd Prešov vo svojom vyjadrení správne, no bez ďalšieho vysvetlenia\nodkazuje na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré sa venuje určeniu tarifnej hodnoty veci\npodľa stavu pri začatí poskytovania právnej služby. Zároveň však v ďalšom len stroho\nstanovuje ako hodnotu sporu sumu 67.243,80 €, a to napriek skutočnosti, že súdny poplatok\nza začatie sporu bol vyrubený v sume 99,50 € v súlade s položkou 1 písm. b) časti I.\nsadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V ďalšom priebehu dotknutého konania...\npritom nedošlo k prehodnoteniu ani k zmene určenia hodnoty sporu, a preto neexistuje\nžiadny dôvod na použitie sumy 67.243,80 €... Naviac rovnako ako vo svojom vyjadrení\nuvádza aj Okresný súd Prešov, predmetná suma bola až počas konania zo strany\nsťažovateľa navrhovaná pre účely mimosúdneho urovnania... neexistuje preto žiadny dôvod\nna použitie tejto sumy na stanovenie hodnoty predmetného sporu, naviac pri začatí\nposkytovania právnej služby...\nPokiaľ ide o určenie tarifnej hodnoty pri začatí poskytovania právnej služby, máme\nza to, že súd mal vychádzať z podkladov predložených k žalobe, a to z Osvedčenia\no dedičstve... zo dňa 15.03.1999, alternatívne z Darovacej zmluvy spísanej vo forme\nnotárskej zápisnice... zo dňa 30.03.1999, ktoré definovali ohodnotenie pozemkov žalovaných\nv registri EKN...\nOkresný súd... ďalej potvrdzuje nesprávnosť pri určení trov konania a predkladá\nvýpočet, ktorý považuje za správny. Rovnako ako v predchádzajúcom však naďalej\n\n8\n\nvychádza z nesprávne stanovenej hodnoty sporu, ktorá nereflektuje stav preukázaný počas\ndotknutého konania pri začatí poskytovania právnej služby...“\nSťažovateľka vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n9\n\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky, v časti ako bola ústavným súdom\nprijatá na ďalšie konanie, spočíva v namietanom porušení základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu.\n18. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 171/2019).\n19. Ústavný súd už judikoval, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,\nresp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom. Obdobne to v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri\nrozsudok vo veci Robins proti Spojenému kráľovstvu z 23. 9. 1997, sťažnosť č. 22410/93,\nbod 29) (IV. ÚS 513/2018).\n10\n\n20. Ako vyplýva z už ustálenej judikatúry ústavného súdu, rozhodovanie o trovách\nkonania je integrálnou súčasťou civilného súdneho konania. V rámci tohto rozhodovania\nvšak v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia\no trovách konania meritórne preskúmava iba výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné\nrozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý\nproces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé\nzasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda aj do práv účastníka konania, ktorý podal\nústavnému súdu ústavnú sťažnosť (m. m. I. ÚS 171/2019).\n21. Ústavný súd vo vzťahu k trovám konania ďalej judikoval, že k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže dôjsť postupom všeobecného súdu, ktorý\nje založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení\nzákona upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, a taktiež\nv prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výrokom o náhrade trov\nkonania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (m. m. IV. ÚS 348/2011).\n22. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne\npreskúmava iba výnimočne ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo\ndôjsť k porušeniu práv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení\npráv sťažovateľov rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, napríklad\nv prípadoch nerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky, alebo\ntiež v prípade nedostatočného\n\nodôvodnenia\n\nprávnych\n\nzáverov\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 513/2018).\n23. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej činnosti zároveň\nkonštatoval, že riziko pochybenia na strane štátneho orgánu musí znášať samotný štát,\na ak v konaní došlo k chybe, tá nesmie byť napravovaná na úkor dotknutého jednotlivca\n(pozri rozsudok vo veci Šimecki proti Chorvátsku z 30. 4. 2014, sťažnosť č. 15253/10,\nbod 46; tiež rozsudok vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike z 27. 11. 2018,\nsťažnosť č. 8394/13, bod 25).\n\n11\n\n24. Ústavný súd ďalej konštatuje, že úlohou okresného súdu bolo postupovať\nv súlade\n\ns príslušnými\n\nustanoveniami\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku\n\na vyhlášky\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n,,vyhláška č. 655/2004 Z. z.“).\n25. Aj samotný okresný súd v podanom stanovisku k prijatej ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky napokon priznal pochybenie v spôsobe výpočtu trov právneho zastúpenia,\nv otázke týkajúcej sa určenia hodnoty úkonu vzhľadom na právne zastupovanie dvoch osôb,\nv tomto prípade zúčastnených osôb, jedným právnym zástupcom. V tejto časti vzhliadol\npochybenie na strane okresného súdu aj ústavný súd. Okresný súd mal v predmetnej veci\npostupovať spôsobom, aký vyplýva aj zo samotnej judikatúry ústavného súdu (napríklad\nuznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 137/2018-13 z 8. marca 2018). Keďže však okresný\nsúd (sudca) v napadnutom uznesení okresného súdu dospel k rozhodnutiu o trovách konania\nv rozpore so zákonom a s uvedenou vyhláškou, už táto samotná skutočnosť je dostatočným\ndôvodom na to, aby zo strany ústavného súdu bolo napadnuté uznesenie okresného súdu\nzrušené.\n26. Okresný súd bude mať priestor na nápravu svojho pochybenia pri opätovnom\nrozhodovaní o trovách konania. Ústavný súd na záver konštatuje, že jeho úlohou ako\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nie je dávať všeobecnému súdu návod\nna výpočet trov konania, resp. pomoc s takýmto výpočtom (I. ÚS 171/2019).\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nokresného súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nrozhodnutia).\n\n12\n\nV.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n29. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší\naj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n30. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu\nboli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenie okresného súdu\nzrušil a vec mu vrátil na nové konanie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n13\n\n33. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je odmena\nadvokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby\n1/6 z výpočtového základu.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže ústavný súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti), ktoré boli vykonané v roku\n2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným\npaušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) predstavuje sumu 162,71 €\nza jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018. Trovy právneho zastúpenia tak\nv konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 325,42 € (bod 3 výroku tohto\nrozhodnutia). Podanie právneho zástupcu sťažovateľky ústavnému súdu doručené\n17. februára 2020 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie\nústavného súdu, preto ústavný súd odmenu zaň nepriznal.\n35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\n36. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. marca 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "trovy konania", "arbitrárnosť", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "28C/220/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a86fb346-da0e-40cf-938f-fdb82b01bd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.171.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 171/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 171/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.171.2019.2"}, {"guid": "ussr:18c00b15-74f2-4fe1-96d2-c6b964b6fa8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 513/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 513/2018 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "8f326987-16db-4034-8d62-4bbb825adc3c:26ff1e78-e671-42a7-bf50-8f103be804fc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8109226461.8", "spisova_znacka": "10Co/38/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/38/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8109226461.8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5d6b684a-c3b2-41e1-a9f6-e053fbe6cf49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.369.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.369.2023.1"}, {"guid": "ussr:e2db69c0-61a3-4329-8713-2544f4036188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2"}, {"guid": "ussr:bca44da4-ff39-4e61-b0a2-af68d3003c6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 251/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 251/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2"}, {"guid": "ussr:73103c8d-7c1f-403c-9bbd-5ca6e71efa0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.357.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.357.2021.1"}, {"guid": "ussr:91cf8972-3c08-4031-ba5d-6aba4159d14d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 636/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 636/2018 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec4b26a2-4d95-4d9e-8cc6-fc1d0e581d5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.234.2020.2"}]}