{"guid": "ussr:6fd4bf42-b143-4404-8be0-00f63dda1b3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 526/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 526/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 526/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6fd4bf42-b143-4404-8be0-00f63dda1b3c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.526.2019.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 526/2019-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom\n\nz predsedníčky\n\nsenátu\n\nJany\n\nBaricovej\n\na\n\nsudcov\n\nRastislava\n\nKaššáka\n\na Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti\n, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou\n, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 C 1/2014 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1/2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nDunajská\n\nStreda\n\nprikazuje\n\nvo\n\nveci\n\nvedenej\n\npod sp. zn. 5 C 1/2014 konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur šesťdesiatšesť centov) na účet jej\nprávneho zástupcu advokátskej kancelárie\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola 28. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1/2014\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom\npostavení žalovanej stranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 1/2014,\n2\n\nktoré začalo 12. septembra 2013 doručením návrhu Slovenského plynárenského priemyslu,\na. s. (ďalej len „pôvodný žalobca“), na vydanie platobného rozkazu. Predmetom\nnapadnutého konania bol pôvodne nárok na zaplatenie istiny 548,45 € s príslušenstvom\nz titulu nezaplatených faktúr za spotrebu plynu. Okresný súd vyhovel návrhu pôvodného\nžalobcu platobným rozkazom z 3. októbra 2013, sťažovateľka však proti nemu podala\nodpor. Po zrušení platobného rozkazu pôvodný žalobca vzal návrh späť v časti\nsumy 81,52 €, predmetom konania tak zostala suma 464,93 €. Okresný súd rozhodol vo veci\nrozsudkom z 20. januára 2015, ktorým žalobu zamietol. Na základe odvolania pôvodného\nžalobcu Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 24 Co 647/2015\nz 30. novembra 2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\n2.1 Sťažovateľka okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu a strán\nnapadnutého konania v odôvodnení ústavnej sťažnosti označila šesťročnú dĺžku\npredmetného konania za neprimeranú, poukázala na to, že podanie žaloby v tejto veci\nnebolo zapríčinené ňou, ale pôvodným žalobcom, ktorý v konaní nevie preukázať\ndôvodnosť svojho nároku, ďalej na to, že predmetná vec nie je právne ani skutkovo zložitá\na ona sama k vzniku prieťahov v tomto konaní nijako neprispela. Postup okresného súdu\nv predmetnom konaní bol podľa sťažovateľky poznačený nečinnosťou a neefektívnou\nčinnosťou, v dôsledku čoho u nej dochádza k porušovaniu jej práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, čím sa predlžuje dlhodobo jej stav právnej neistoty.\n2.2 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol\no porušení jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, aby prikázal\nokresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke\npriznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 415,51 €.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 526/2019 zo 17. decembra 2019 prijal\nústavnú sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie jej základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, na ďalšie konanie.\n\n3\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom\nč. Spr 80/2020 z 31. januára 2020, v ktorom uviedol, že sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti\nopísaný priebeh napadnutého konania súhlasí s obsahom spisu v predmetnej veci,\ns výhradou, podľa ktorej posledné pojednávanie uskutočnené 22. januára 2019 bolo\nodročené na neurčito na účel doplnenia dokazovania, resp. doplnenia správy podľa úpravy\nna liste č. 116, a nie bezdôvodne, ako tvrdila sťažovateľka.\n4.1 Podľa okresného súdu predmetná vec síce nie je právne zložitá, avšak po stránke\nskutkovej ju možno označiť za zložitú vzhľadom na to, že tvrdenia strán sporu sa zásadne\nrozchádzajú, čo vyvolalo potrebu zadovážiť viacero listín a podkladov potrebných\npre rozhodnutie v merite veci prostredníctvom opakovaných výziev aj na subjekty iné\nako strany sporu. Okresný súd uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté prvýkrát po pätnástich\nmesiacoch od podania žaloby. Po zrušení prvého rozsudku okresného súdu bolo potrebné\nna základe usmernenia krajského súdu vykonať dokazovanie na preukázanie „obdobia\nznefunkčnenia plynomeru, za tým účelom zadovážiť zmluvu medzi dodávateľom\na odberateľom“. Opakovane bolo potrebné v napadnutom konaní urgovať správy a listiny\nod žalobcu a tiež od tretej osoby. Okresný súd uviedol, že žalobca zmaril jedno\nz nariadených pojednávaní tým, že mu len jeden deň pred jeho konaním oznámil, že ním\npožadované doklady nie je schopný predložiť. Vzhľadom na to, že sťažovateľka\nv napadnutom konaní namietala správnosť účtovanej výšky odberu, bol okresný súd nútený\nskúmať skutočnú výšku odberu, ktorej preukázanie bolo komplikovanou skutkovou\nokolnosťou vzhľadom na poruchu meradla. Okresný súd ďalej poukázal na to,\nže v napadnutom konaní bolo potrebné ustáliť aj mieru zodpovednosti jednotlivých strán\nsporu.\n4.2 Okresný súd uviedol, že časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami\nvznikli na základe objektívnych dôvodov na jeho strane, keďže v rokoch 2014 – 2015 sa\nrealizovala najprv prístavba k starej časti budovy tohto súdu a v rokoch 2018 – 2019 bola\nrealizovaná rekonštrukcia starej časti budovy tohto súdu. V týchto obdobiach mal okresný\nsúd k dispozícii nižší počet pojednávacích miestností, v dôsledku čoho mali jednotliví\n4\n\nsudcovia okresného súdu nižší počet pojednávacích dní. Obdobie trvajúce 18 mesiacov,\npočas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde, podľa okresného súdu nie je možné\nvyhodnotiť ako nečinnosť či prieťahy spôsobené okresným súdom. V tejto súvislosti\npoukázal aj na nadmernú zaťaženosť okresného súdu, ktorá podľa neho mala taktiež vplyv\nna jednotlivé časové odstupy medzi procesnými úkonmi okresného súdu v tejto veci.\n4.3 Okresný súd potvrdil, že sťažovateľka podľa neho neprispela k prieťahom\nvzniknutým v tomto konaní, keďže na jeho výzvy reagovala vždy riadne a včas. Na strane\nžalobcu je podľa okresného súdu potrebné naopak konštatovať, že podstatným spôsobom\nsťažuje priebeh napadnutého konania, pretože napriek opakovaným výzvam tohto súdu\nnepredložil riadne a včas požadované listiny. Okresný súd následne konštatoval, že obdobný\nprístup, ako je prístup žalobcu, zvolili na jeho výzvu aj tretie osoby.\n4.4 Od zrušenia prvého rozsudku okresného súdu uplynuli už takmer dva roky\na predmetná vec nebola okresným súdom dosiaľ rozhodnutá, avšak z obsahu chronológie\nspisu v tejto veci podľa okresného súdu vyplýva, že počas uvedeného obdobia tento súd\nzadovažoval listiny a dôkazy potrebné pre rozhodnutie a posledné pojednávanie odročil\nna účel zadováženia ďalších podkladov pre rozhodnutie.\n4.5 Okresný súd poukázal ďalej na to, že sťažovateľka výšku ňou požadovaného\nzadosťučinenia, ktoré si uplatňuje, osobitne neodôvodnila, preto sa k nej nevedel vyjadriť.\nPodľa okresného súdu však v predmetnej veci nie je možné ustáliť, že došlo k porušeniu\nsťažovateľkou označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, a preto jej\nústavnú sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.\n4.6 V prípade, ak by ústavný súd posúdil nárok sťažovateľky na priznanie\nnemajetkovej ujmy ako dôvodný, okresný súd poukázal na rozhodnutie ústavného súdu\nvo veci sp. zn. IV. ÚS 471/2012 a následne ústavnému súdu navrhol, aby pri určení jej\nvýšky prihliadol na niekoľkoročnú nadmernú zaťaženosť okresného súdu, ktorý opakovane\nnajmenej od roku 2010 patrí medzi súdy najviac zaťažené, medzi súdy s najvyšším\nnápadom na jedného sudcu a tiež medzi súdy s najvyšším počtom vybavených vecí.\nUvedenú okolnosť navrhol okresný súd vyhodnotiť ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa\npri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Ako dôkaz pripojil\nv tejto súvislosti dve tabuľky o prehľade nápadu a prehľade vybavených vecí v porovnaní\ns celoslovenským priemerom za roky 2010 až 2018, z ktorých vyplýva zaťaženosť\n5\n\nokresného súdu. Vo vzťahu k rozhodovaniu o výške finančného zadosťučinenia okresný súd\nústavnému súdu navrhol, aby prihliadol taktiež na skutočnosť, že vo veci bolo\nna 25. február 2020 nariadené pojednávanie, ďalej na skutočnosť, že dĺžka konania bola\novplyvnená aj správaním a konaním žalobcu, ako aj na zložité skutkové okolnosti veci\na samotnú výšku hodnoty sporu. V závere okresný súd uviedol, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania v predmetnej veci.\n5. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľky\ns možnosťou zaujatia stanoviska k nemu v lehote 7 dní od doručenia prípisu. Sťažovateľka\nsa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k stanovisku okresného súdu\npodaním z 19. februára 2020, v ktorom vo vzťahu k okresným súdom popísaným\nprocesným úkonom poukázala na to, že k vytvoreniu želateľného stavu právnej istoty\ndochádza až konečným právoplatným rozhodnutím súdu vo veci a existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní nemôže sám osebe vylúčiť ani fakt, že v predmetnej veci\nokresný súd určité úkony vykonal, a to bez ohľadu na ich počet. V tejto súvislosti\nsťažovateľka taktiež zdôraznila, že predmetné konanie trvá celkovo už viac ako šesť rokov.\n5.1 Sťažovateľka následne poukázala na zákonné povinnosti súdu a sudcu\nvyplývajúce z čl. 17 Civilného sporového poriadku. Pripomenula, že aj okresný súd\nvo svojom vyjadrení potvrdil, že sťažovateľka k prieťahom v konaní neprispela, zároveň ale\nzdôraznila, že na jej ťarchu nemôže byť pripísaná ani nadmerná niekoľkoročná zaťaženosť\nokresného súdu a ani úmyselné sťažovanie postupu okresného súdu zo strany žalobcu,\nktorý opakovane svojím postupom prispel k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že okresný súd disponuje\nzákonnými prostriedkami, ktorými môže prieťahom v konaní zabrániť, avšak v napadnutom\nkonaní ich nevyužil. Okresný súd podľa nej postupuje v predmetnej veci opačne,\nkeďže od strán sporu, v rozpore s ustanoveniami o sudcovskej koncentrácii konania,\nneustále nadbytočne vyžaduje nové podklady a dôkazy, ktoré žiadna zo strán sporu\nnenavrhla, a podľa sťažovateľky ani nie sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné.\nSťažovateľka ďalej uviedla, že tieto dôkazy mohli byť v napadnutom konaní zabezpečené\nnavyše oveľa skôr, a taktiež konštatovala, že žalobca v napadnutom konaní neuniesol\ndôkazné bremeno.\n6\n\n5.2 Sťažovateľka následne uviedla, že naďalej trvá na svojom tvrdení, že v dôsledku\nneefektívneho postupu okresného súdu vznikli v napadnutom konaní neodôvodnené\nprieťahy, v dôsledku ktorých sa toto konanie neprimerane predĺžilo, čím došlo k porušeniu\nňou označených práv. V súvislosti s argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa\nniekoľkoročnej\n\nnadmernej\n\nzaťaženosti\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsťažovateľka\n\npoukázala\n\nna závery predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu uvedené v rozhodnutí vo veci\nsp. zn. III. ÚS 337/2017, podľa ktorej táto zaťaženosť nezbavuje štát zodpovednosti\nza pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Navyše, podľa\nsťažovateľky v predmetnom konaní okresný súd začal vyvíjať pravidelnú aktivitu v podobe\nnariaďovania pojednávaní a vyžadovania (nadbytočných) dôkazov až po podaní ústavnej\nsťažnosti, t. j. po viac ako šiestich rokoch od podania návrhu na začatie konania.\n5.3 Sťažovateľka považuje vyjadrenie okresného súdu len za spôsob, akým sa snaží\ntento súd obhájiť prieťahy v konaní, a teda svoju pasivitu a nezákonnosť rozhodnutí\nrôznymi inými komplikáciami, ktoré však nemožno pripísať na jej ťarchu. Sťažovateľka\nuviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci a v plnom\nrozsahu trvá na svojich nárokoch špecifikovaných v petite ústavnej sťažnosti.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu. Vzhľadom na to, že obaja účastníci tohto konania vo svojich podaniach\nidenticky popísali aj chronologický priebeh napadnutého konania, v obsahu tohto\n\n7\n\nrozhodnutia ústavný súd uviedol len základný stručný prehľad priebehu napadnutého\nkonania.\n7.1 Pôvodný žalobca podal 12. septembra 2013 proti sťažovateľke žalobu\no zaplatenie sumy 548,45 € s prísl. z titulu nedoplatku za spotrebu plynu. Okresný súd\n13. septembra 2013 vyzval pôvodného žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (zaplatil\n30. septembra 2013). Platobným rozkazom z 3. októbra 2013 okresný súd zaviazal\nsťažovateľku na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Sťažovateľka podala 30. októbra 2013\nodpor proti platobnému rozkazu. Okresný súd 5. novembra 2013 vyzval pôvodného žalobcu\nna vyjadrenie k odporu (vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 21. novembra 2013).\nPôvodný žalobca bol 27. januára 2014 okresným súdom vyzvaný na opravu podania\nz 21. novembra 2013, ktoré bolo nejasné, čo sa týka úrokov z omeškania (vyjadrenie\ndoručené okresnému súdu 13. februára 2014).\n7.2 Uznesením z 25. marca 2014 okresný súd čiastočne zastavil konanie, čo sa týka\nistiny 81,52 € s príslušenstvom. Pojednávanie uskutočnené 12. augusta 2014 okresný súd\nodročil na neurčito na účel opakovanej výzvy pôvodnému žalobcovi na ozrejmenie výšky\nžalovanej pohľadávky (výzvu okresný súd zrealizoval 22. septembra 2014 a odpoveď na ňu\nmu bola doručená 24. novembra 2014).\n7.3 Okresný súd bez nariadenia ďalšieho pojednávania 20. januára 2015 vyhlásil\nvo veci rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Pôvodný žalobca podal 16. marca 2015 proti\nrozsudku okresného súdu odvolanie. Od 29. apríla 2015 do 29. júna 2015 vykonal úkony\nsúvisiace s predložením odvolania krajskému súdu.\n7.4 Spis v predmetnej veci bol 31. júla 2015 predložený krajskému súdu,\nktorý uznesením sp. zn. 24 Co 647/2015 z 30. novembra 2016 zrušil odvolaním napadnutý\nrozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis\nvrátený 16. januára 2017.\n7.5 Okresný súd 19. januára 2017 vyzval pôvodného žalobcu na predloženie zmluvy\nz 18. novembra 1998 a zároveň nariadil pojednávanie. Pôvodný žalobca 21. februára 2017\nokresnému súdu oznámil, že postúpil pohľadávku uplatnenú v napadnutom konaní\nžalobcovi, a z tohto dôvodu navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu a zároveň\nodpovedal na výzvu okresného súdu z 19. januára 2017. Pojednávanie konané\n28. februára 2017 okresný súd odročil na neurčito na účel rozhodnutia o zmene strany\n8\n\nsporu. Uznesením z 3. apríla 2017 okresný súd pripustil zmenu strany sporu tak,\nže na miesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania žalobca. Okresný súd 2. júna 2017\nnariadil pojednávanie na 5. september 2017. Pojednávanie uskutočnené 5. septembra 2017\nbolo okresným súdom odročené na neurčito pre účel vyžiadania správy od SPP –\ndistribúcia, a. s. (ďalej len „SPP – distribúcia“), a uloženia povinnosti sťažovateľke\nzabezpečiť dôkazy.\n7.6 Okresný súd 20. októbra 2017 vyžiadal stanovisko od SPP – distribúcia\nna zdôvodnenie spôsobu výpočtu výšky pohľadávky uplatnenej v spore (výzva bola\nrealizovaná až 29. novembra 2017 a urgovaná pod hrozbou poriadkovej pokuty\n25. januára 2018). Sťažovateľka 21. novembra 2017 predložila okresnému súdu listinné\ndôkazy. SPP distribúcia 6. februára 2018 doručila stanovisko k výzve okresného súdu.\n7.7 Okresný súd 27. marca 2018 zaslal vyjadrenie sťažovateľky žalobcovi\nna vyjadrenie (vypravené kanceláriou až 26. apríla 2018). Pokynom zo 7. septembra 2018\nokresný súd nariadil pojednávanie. Pojednávanie uskutočnené 22. januára 2019 okresný súd\nodročil na neurčito na účel doplnenia správy od SPP – distribúcia, čo sa týka spôsobu\nvyčíslenia spotreby plynu (výzvu zrealizoval 31. januára 2019). Odpoveď na výzvu\nokresného súdu bola doručená zo strany SPP – distribúcia 14. februára 2019. Pokynom\nz 15. februára 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. máj 2019, avšak 2. mája 2019\nbolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Pokynom z 15. mája 2019\nbolo nariadené pojednávanie na 25. júl 2019. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci\nokresný súd uskutočnil 18. októbra 2019, ktoré bolo odročené na účel predloženia listinných\ndôkazov\n\nžalobcom na 14. január\n\n2020. Žalobca\n\nv deň\n\nkonania pojednávania\n\n14. januára 2020 okresnému súdu oznámil, že požadované dôkazy nevie zabezpečiť, a preto\nbol okresný súd nútený pojednávanie odročiť na účel vyžiadania týchto listín od SPP –\ndistribúcia na 25. február 2020.\n7.8 Dňa 25. februára 2020 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok.\n\n9\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n10\n\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľkiných práv\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so\nsvojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa\npovažuje aj povaha prerokúvanej veci.\n16. Pri posudzovaní prvého kritéria – skutkovej a právnej zložitosti veci dospel\nústavný súd rovnako ako sťažovateľka a okresný súd k záveru, že rozhodovanie o žalobe\nna zaplatenie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu\nnemožno vyhodnotiť ako vec právne zložitú.\n16.1 Okresný súd namietal, že po stránke skutkovej v napadnutom konaní ide o vec\nzložitú, s prihliadnutím na potrebu zadováženia viacerých listinných dôkazov nielen\nod žalobcu, ale i zo strany tretích osôb. Podľa zistenia ústavného súdu dokazovanie\nv predmetnej veci bolo založené predovšetkým na stranami sporu predložených listinných\n11\n\ndôkazoch, výsluchoch strán sporu a zabezpečení dôkazov od tretej osoby. Keďže je to práve\nokresný súd, ktorý disponuje procesnými prostriedkami na zabezpečenie súčinnosti\njednotlivých strán sporu, resp. tretích osôb v konaní (pozri § 53 ods. 1 OSP, tohto času\n§ 102 ods. 1 CSP), ústavný súd sa v tomto prípade nestotožnil so záverom okresného súdu\na, naopak, musí konštatovať, že nezistil v napadnutom konaní také okolnosti, ktoré by mohli\nbyť dôvodom na konštatovanie skutkovej zložitosti tejto veci. Z uvedeného vyplýva,\nže skutková ani právna zložitosť tejto veci nie je spôsobilá ospravedlniť celkovú doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania. Pozornosti ústavného súdu pritom neušlo, že okresný súd,\npočnúc 1. júlom 2016, keď nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok, dôsledne\nnevyužil ním upravené procesné inštitúty na zabezpečenie plynulého a efektívneho priebehu\nsúdneho konania vrátane prospektívnej sudcovskej koncentrácie konania (§ 470 ods. 1 a 2\nCSP), čo následne malo vplyv aj na jeho celkovú dĺžku.\n17. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľky ako strany tohto\nkonania, ústavný súd rovnako ako účastníci tohto konania uzavrel, že sťažovateľka\nk predĺženiu napadnutého konania žiadnym spôsobom neprispela.\n18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní, vychádzajúc pritom predovšetkým z podrobného prehľadu procesných úkonov\nzo súdneho spisu v tejto veci. Na základe uvedeného dospel k záveru, že samotný priebeh\nnapadnutého konania nebol poznačený výraznými obdobiami nečinnosti, ktoré by mali\nzásadný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania.\n18.1 Napadnuté konanie ale vykazuje znaky výrazne neefektívneho postupu\nokresného súdu ako pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov, tak aj pri samotnom\nrozhodovaní okresného súdu. V súvislosti s týmto konštatovaním ústavný súd poukazuje\nna skutočnosť, že okresný súd v predmetnom konaní vykonával jednotlivé jednoduché\nprocesné úkony, ktoré bolo možné vykonať koncentrovane, postupne po sebe s dlhým\nčasovým odstupom medzi nimi, v dôsledku čoho okresný súd síce zdanlivo vykazoval\nčinnosť,\n\navšak\n\nreálne\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\ndochádzalo\n\nk jeho predlžovaniu\n\n[napr. približne 5-mesačné obdobie trvajúce od 3. apríla 2017 (vydanie uznesenia okresným\n12\n\nsúdom o pripustení zmeny žalobcu v konaní) až do 5. septembra 2017 (uskutočnenie\npojednávania okresným súdom, ktoré nariadil pokynom z 2. júna 2017), 9 mesačné obdobie\ntrvajúce od 27. marca 2018 (okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľky žalobcovi) trvajúce\naž do 22. januára 2019 (pokyn uskutočniť úkony súvisiace s nariadením pojednávania\nzo 7. septembra 2018), približne 6-mesačné obdobie trvajúce od 31. januára 2019 (okresný\nsúd zaslal výzvu tretej osobe) trvajúce až do 12. júna 2019 (pokyn vykonať úkony súvisiace\ns nariadením pojednávania daný 15. februára 2019 na 7. máj 2019, ktoré bolo z dôvodu\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne neskôr preodročené na 12. jún 2012).\n18.2 V súvislosti s neefektívnou činnosťou okresného súdu ústavný súd poukazuje\ntaktiež na rozhodovaciu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom vo veci\nsamej meritórne rozhodol rozsudkom z 20. januára 2015, pričom dôvodom zrušenia tohto\nrozsudku okresného súdu bolo, že okresný súd žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom\ntým, že ho nepoučil v zmysle § 120 ods. 4 OSP, zároveň ale bol jeho postup po podaní\nodporu sťažovateľky krajským súdom označený za „chaotický“ a skutkové závery,\nku ktorým dospel okresný súd vo svojom rozhodnutí, považoval krajský súd za nejasné\na nepresvedčivé.\n\nZ uvedeného\n\nje\n\nzrejmé,\n\nže\n\nk zrušeniu\n\nuvedeného\n\nrozsudku\n\nz 20. januára 2015 došlo nielen v dôsledku jeho nedôsledného procesného postupu\nokresného súdu v napadnutom konaní, ale aj v dôsledku nedostatkov skutkových záverov\na na nich založeného právneho posúdenia. Na základe uvedeného ústavný súd poukazuje na\nto, že aj meritórne rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní a jemu predchádzajúci\npostup možno označiť ako neefektívnu činnosť spôsobujúcu predĺženie uvedeného konania.\n18.3 Spis v predmetnej veci bol predložený krajskému súdu v súvislosti\ns rozhodovaním o odvolaní žalobcu proti rozsudku z 20. januára 2015 na obdobie trvajúce\nod 31. júla 2015 do 30. novembra 2016 približne 15 mesiacov, t. j. približne 1 rok\na 3 mesiace.\n18.4 V závere ústavný súd konštatuje, že z preskúmania napadnutého konania\nje zrejmé, že bolo poznačené predovšetkým neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá\npredĺžila celkovú dĺžku napadnutého konania trvajúceho už viac ako 6 rokov. Okresný súd\nv napadnutom konaní nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k urýchlenému\nodstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľka nachádzala.\n\n13\n\n18.5 V tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil\ns návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n18.6\n\nNadväzujúc\n\nna\n\nargumentáciu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv tomto\n\nkonaní,\n\nspočívajúcu v objektívnych okolnostiach prestavby budovy okresného súdu a nadmernej\nzaťaženosti okresného súdu, ústavný súd opätovne odkazuje na svoju ustálenú judikatúru\n(napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), pripomínajúc, že skutočnosť, že Slovenská republika\nnevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších\npracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n18.7 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nvo všetkých fázach konania nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty\nsťažovateľky, a preto nie je zlučiteľný s jej základným právom na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov.\n19. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 17 až 19, ústavný súd dospel\nk názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38\nods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n14\n\n21. Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky a pretože predmetná vec v čase rozhodovania\nústavného súdu nebola právoplatne skončená, prikázal okresnému súdu, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 C 1/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n24. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,\nktoré odôvodnila poukázaním na dlhodobý stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza.\n25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04).\n26. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak dáva za pravdu obrane okresného súdu, že suma\npožadovaná sťažovateľkou nie je primeraná okolnostiam prípadu, keďže cenu práva,\nresp. hodnotu sporu, ktorá je predmetom napadnutého konania, nemožno označiť za takú,\nktorá by mohla mať nepriaznivý existenčný, resp. zničujúci dopad na samotnú sťažovateľku\nči jej kvalitu života. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n\n15\n\n27. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy všetky\nokolnosti danej veci (skutkovú a právnu zložitosť veci vrátane hodnoty sporu, ako aj\nneefektívny postup okresného súdu), ústavný súd považoval priznanie sumy 500 €\nza primerané (bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel\n(bod 5 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n29. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, písomné vyjadrenie sťažovateľky) v súlade § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov\n\n,\n\n. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu\ns režijným paušálom (2 x 9,80 €) a úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2020 (177 €) spolu s režijným paušálom (10,62 €) a daňou z pridanej hodnoty\nv sume 20 % predstavuje sumu trov konania celkom 640,66 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\n30. Priznanú sumu predstavujúcu úhradu trov konania je okresný súd povinný\nzaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky\n, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n16\n\n31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "súd-poučovacia povinnosť súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-procesný postup", "rozhodnutie-odôvodnenie", "súd-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/1/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:deb9d62c-fa75-468f-b295-812834bb5bc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.337.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.337.2017.2"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": []}